Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423209198
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423209198.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. B. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 6.018,99
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.018,99 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 6.018,99 eura od 09.10.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
6.018,99 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec B. – F. G. E., okres B. H., zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, ako: parcela registra C,
parcelné číslo 1607/156, o výmere 1824 m2, ostatné plochy a parcela registra C, parcelné číslo 22878/7,
o výmere 14 m2, zastavané plochy a nádvoria (ďalej spolu len „pozemky“). Uviedol, že predmetné

pozemky nadobudol z titulu darovania od svojej matky - F. B. vkladom vlastníckeho práva, ktorý bol
povolený dňa 03.03.2016, pod č. V-5629/16. Ďalej uviedol, že dané pozemky sú bez akejkoľvek zmluvy
i iného jeho súhlasu a jeho právnych predchodcov dlhodobo užívané ako verejné priestranstvo slúžiace
potrebám vopred neobmedzenému okruhu užívateľov, na ktorom sa nachádza verejná zeleň v správe
mesta Bratislava (ďalej aj len „mesto“). Poukázal na to, že pozemok parc. č. 1607/156 je osadený
stromami, nízkou parkovou vegetáciou a trávnym porastom, pričom sa na ňom nachádzajú aj prístupové
chodníky ku vchodom do susediaceho bytového domu a lavičky pre verejnosť, čo potvrdzuje aj záväzné

stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti č. MAGS ORM 48457/11-2605015 zo
dňa 27.01.2015; pozemok parc. č. 22878/7 sa nachádza v bezprostrednej blízkosti bytového domu
a chodníka a je osadený trávnym porastom. Uviedol, že oba predmetné pozemky sa nachádzajú na
území stabilizovanej obytnej zástavby a svojim charakterom, tvarom a umiestnením dlhodobo plnili a aj
v súčasnosti plnia funkciu verejnej zelene a majú povahu verejného priestranstva. Poukázal na znenie
ust. § 4 ods. 3 písm. f), g), h) zákona č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení, § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990
Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, čl. 28 ods. 1 písm. j), h) Štatútu Hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy a dôvodil, že nakoľko sú predmetné pozemky dlhodobo predmetom
verejného užívania (najmä obyvateľmi bytovej zástavby v meste), na ktorom sa nachádza verejná zeleň
v správe žalovaného, žalovaný plní svoje verejnoprávne funkcie vyplývajúce mu z vyššie uvedených
ustanovení súvisiace s uspokojovaním potrieb širšej verejnosti, ktorá je jeho primárnym užívateľom, a tobez akejkoľvek odplaty za užívanie predmetných pozemkov, zakladá to nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Poukázal na to, že ak by žalovaný chcel predmetné povinnosti plniť prostredníctvom iných
pozemkov ako jeho vlastných pozemkov, tak by si musel obdobné pozemky na rovnaký účel kúpiť

alebo prenajať za trhovú cenu, resp. trhové nájomné. Poukázal aj na už ustálenú judikatúru, ktorá
jednoznačne potvrdzuje, že užívaním súkromného pozemku ako verejného priestranstva zo strany
neobmedzeného okruhu užívateľov, najmä obyvateľov mesta, je považované za užívanie pozemku
zo strany mesta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 52/2009 zo dňa
31.01.2011) a že užívanie pozemkov vo vlastníctve tretích osôb ako verejných priestranstiev v obci

má za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane príslušnej obce (rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 33 Odo 1253/2005 zo dňa 31.01.2006). Mal za to, že nakoľko žalovaný
nedisponuje žiadnym zákonným i zmluvným titulom pre faktické užívanie pozemkov, ktoré sú v jeho
vlastníctve, tak žalovaný užíva predmetné pozemky bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho nemôže
realizovať svoje vlastnícke právo k pozemkom, tak ako to predpokladá ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), a preto v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sa tak žalovaný dlhodobo bezdôvodne obohacuje na jeho úkor, ktorý je obmedzenie svojho
vlastníckeho práva povinný strpieť, nie však bez poskytnutia zodpovedajúcej protihodnoty, čo potvrdil
aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 3Co/82/2022 zo dňa 29.06.2023. Dôvodil, že žalovaný
získal užívaním jeho pozemkov ako verejného priestranstva bez relevantného právneho dôvodu a
poskytovania primeranej náhrady majetkový prospech na jeho úkor, zodpovedajúci čiastke obvykle

vynakladanej za užívanie obdobných pozemkov za porovnateľných miestnych a časových podmienok
napr. formou nájmu, výška bezdôvodného obohatenia sa tak rovná výške obvyklého nájomného v
danom mieste a čase za porovnateľný pozemok (uvedené potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom rozsudku sp.zn. 4 Cdo 52/2009 zo dňa 31.01.2011). Uviedol, že za účelom určenia
všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov užívaných ako verejné priestranstvo a určenia obvyklej

výšky nájomného bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2020, vyhotovený znalcom H. A. I., J.,
pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že výška obvyklého nájomného na predmetné pozemky je
6.018,99 eura ročne. Poukázal na to, že listom zo dňa 03.10.2023 vyzval žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, v ktorom mu oznámil, že je vlastníkom pozemkov
užívaných dlhodobo ako verejné priestranstvo a vyzval ho na vydanie bezdôvodného obohatenia za

užívanie predmetného pozemku vo výške 6.018,99 eura (za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022),
výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za
porovnateľný pozemok s tým, že obvyklá výška nájomného za pozemky bola stanovená znaleckým
posudkom č. 2/2020, vyhotoveným znalcom Ing. Silviou Gregušovou, PhD., na sumu 6.018,99 eura
ročne, pričom na predmetnú výzvu žalovaný nereagoval. Poukázal tiež na to, že nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia sa v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka stáva splatným prvým dňom
po tom, čo bola povinná osoba vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaného
vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie oboch predmetných pozemkov listom zo
dňa 03.10.2023, v ktorom stanovil lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia na 3 dní odo dňa
doručenia výzvy, pričom žalovanému bol predmetný list (výzva) doručený dňa 05.10.2023, a preto nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak stal splatným dňa 08.10.2023. Vzhľadom na uvedené si
uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 6.018,99 eura z titulu úhrady za užívanie
predmetných pozemkov za obdobie 01.01.2022 do 31.12.2022 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 6.018,99 eura od 09.10.2023 do zaplatenia.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na pozemku parc. č. 1607/156 sa
aktuálne nachádza zeleň, ktorá je súčasťou zástavby obytného územia a prístupové chodníky. Poukázal
na to, že územným rozhodnutím o umiestnení stavby č. 103/B vydaného Odborom výstavby a vodného
hospodárstva rady ÚNV v Bratislave č. 1546/9 zo dňa 06.07.1959 (ďalej len ako „územné rozhodnutie“),
boli určené pozemky, na ktorých sa umiestnilo experimentálne sídlisko, pričom medzi týmito pozemkami

je určený aj PK pozemok parc. č. 1736, z ktorého vznikol pozemok parc. č. 1607/156. Uviedol, že
výstavbu experimentálneho obytného sídliska realizoval Generálny investor mesta Bratislavy, teda
jeho právny predchodca. Poukázal tiež na to, že súčasťou územnoprojektovej dokumentácie sídliska
boli nielen bytové domy, miestne komunikácie, parkoviská a stavby občianskeho vybavenia, ktorých
vlastníctvo prešlo na neho podľa § 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších

predpisov, prípadne podľa zákona č. 135/1961 Zb., ale boli nimi aj plochy verejnej zelene, tvoriace s
uvedenými stavbami jeden funkčný celok. Mal za to, že k pozemku par. č. 1607/156 vzniklo k 01.07.2009
zákonné vecné bremeno na základe zákona č. 66/2009 s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, 2 a
§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z.z.. Na základe uvedeného mal tiež za to, že nárok žalobcu je vcelom rozsahu premlčaný, pričom na podporu svojej argumentácie o premlčaní nároku na odplatu za
zriadenie vecného bremena poukazál na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/113/2020
zo dňa 10.6.2021. K pozemku parc. č. 22878/7 uviedol, že namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu z

dôvodu, že daný pozemok sa nachádza v ochrannom pásme Račianskeho potoka, čo konštatuje vo
svojom stanovisku aj Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, OZ Bratislava, č. CS SVP OZ
BA, 2932/2018/4 zo dňa 22.11.2018, podľa ktorého SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
š.p., OZ Bratislava, ako správca majetku štátu uviedol, že predmetný pozemok sa nachádza 2,00 m od
brehovej čiary Račianskeho potoka, ktorý je evidovaný ako drobný vodný tok, preto v zmysle § 49 ods.

2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo
zariadenímôžesprávcavodnéhotokuužívaťpobrežnépozemky(resp.ochrannépásmotoku).Poukázal
na to, že pobrežnými pozemkami pri drobných vodných tokoch sú pozemky do 5,0 m od brehovej čiary
toku, územie pobrežného pozemku, resp. ochranného pásma toku musí byť prístupné pre mechanizáciu
správcu toku a povodia za účelom vykonávania činnosti vyplývajúcich z vodného zákona, na základe
čoho mal za to, že prípadným užívateľom pozemku je správca toku Račiansky potok, teda SLOVENSKÝ

VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., OZ Bratislava, a nie on, pričom obmedzenie užívania pozemku
parc. č. 22878/7 vyplýva priamo zo zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a nemôže byť považované za
verejné priestranstvo.

3. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného ohľadom vzniku vecného bremena k pozemku parc. č.

1606/156, pričom argumentoval, že základným predpokladom vzniku vecného bremena je existencia
stavby, ktorá prešla do vlastníctva obce tzv. delimitáciou (odovzdaním majetku štátu do majetku obce).
Uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu k pozemku C 1607/156 patrí vecné bremeno, tak musí v zmysle
§ 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. preukázať: a) že sa na pozemku C 1607/156 nachádza stavba vo
vlastníctve žalovaného, ktorú žalovaný nadobudol od štátu, alebo b) že pozemok C 1607/156 tvorí

priľahlú plochu k stavbe vo vlastníctve žalovaného, ktorú žalovaný nadobudol od štátu, pričom táto
priľahlá plocha svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s takouto stavbou. Uviedol, že
žalovaný nielenže nepreukázal, ale ani netvrdí, že by na pozemku C 1607/156 existovala akákoľvek
stavba vo vlastníctve žalovaného, nadobudnutá od štátu resp. že by tento pozemok tvoril priľahlú plochu
ktakejtostavbe,apretozdôvoduneexistencietakejtostavbyjenepochybné,ženapozemkuC1607/156

nemohlo vzniknúť vecné bremeno v prospech žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že ust. § 4 zákona
č. 66/2009 Z.z. o vzniku vecného bremena sa s poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009, rovnako
vzťahuje aj na pozemok C 1607/156, nakoľko sa na pozemku nachádza verejná zeleň, uviedol, že s
ohľadomnakonštrukciuvecnéhobremenavust.§4zákonač.66/2009Z.z.akovecnéhobremenainrem
je nepochybné, že k primeranej aplikácii ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. môže dôjsť iba vtedy, ak cintorín,

športový areál alebo verejná zeleň podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. je stavbou. Uviedol tiež, že
areály cintorínov, nekryté športoviská, ale i určité plochy zelene ako sady a parky (ako stavby krajinnej
architektúry, tzv. sadové úpravy) sú tiež stavbami (t.j. sú výsledkom stavebnej činnosti, stavebných prác)
a preto v týchto prípadoch prichádza do úvahy použitie § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., avšak nie všetky
plochy zelene napĺňajú kritériá stavby tak, ako sú definované v stavebnom zákone. Poukázal na to,

že v niektorých prípadoch sú plochy verejnej zelene považované za samostatnú stavbu, typicky ide o
vybudované parky, sady, botanické záhrady (v takom prípade, za predpokladu, že vlastníctvo k takejto
zeleni prešlo na obec zo štátu, sa na pozemok, na ktorom je verejná zeleň – ako na pozemok pod
stavbou - aplikuje ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.), v iných prípadoch plochy verejnej zelene
tvoria priľahlú plochu k stavbe vo vlastníctve obce, nadobudnutej od štátu (aj v takomto prípade sa na

pozemok, na ktorom je verejná zeleň – ako na priľahlý pozemok - aplikuje ustanovenie § 4 zákona
č. 66/2009 Z.z., hoci nejde o stavbu, teda bez ohľadu na to, či verejná zeleň prešla alebo neprešla
do vlastníctva obce z vlastníctva štátu; ustanovenie § 4 zákona sa aplikuje priamo na základe ust. §
1 ods. 1 zákona), avšak v ďalších prípadoch verejná zeleň existuje nezávisle od stavieb a ani nie je
považovaná za stavbu. Uviedol, že žalovaný nielenže nepreukázal, ale ani netvrdí, že verejná zeleň na

pozemku C 1607/156 je stavbou v zmysle stavebného zákona, vo vlastníctve žalovaného, nadobudnutá
od štátu. Mal za to, že verejná zeleň na pozemku C 1607/156 nie je stavbou, ale ide o zeleň, tvoriacu
súčasť pozemku, pričom pozemok C 1607/156 (pôvode E 1736) nikdy nebol vo vlastníctve štátu (nejde
o reštituované alebo iné obdobné pozemky), ale vždy bol v súkromnom vlastníctve fyzických osôb – v
súčasnosti v jeho vlastníctve, ktorý nadobudol prevodom od svojej matky F. B., tá dedením po svojom

manželovi A. B. st., ktorý zase nadobudol daný pozemok dedením po svojom otcovi K. B., pričom K.
B. nadobudol predmetný pozemok titulom kúpy ešte v roku 1930. Argumentoval, že nakoľko pozemok
C 1607/156 vrátane jeho súčastí (verejnej zelene) štát nikdy nevlastnil, tak nemohla verejná zeleň na
jeho pozemkoch prejsť z vlastníctva štátu do vlastníctva obce podľa ustanovení zákona č. 138/1991 Zb.o majetku obcí., a preto žalovaný nemá k jeho pozemku C 1607/156 právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ani žiadne iné právo. K tvrdeniu žalovaného, že v prípade pozemku parcela registra C parc.
č. 22878/7 nie je pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že tento pozemok sa nachádza v ochrannom

pásme koryta miestneho potoka Račiansky potok, uviedol, že skutočnosť, že predmetný pozemok sa
nachádza v ochrannom pásme koryta miestneho potoka nemá žiadny vplyv na otázku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, keďže pre určenie pasívnej vecnej legitimácie je v danom prípade podstatné to,
že predmetný pozemok je taktiež dlhodobo užívaný ako verejné priestranstvo bez jeho súhlasu či jeho
právnych predchodcov, pričom žalovaný za užívanie tohto pozemku (ako verejného priestranstva) nikdy

neplatil a ani v súčasnosti mu neplatí (ani jeho právnym predchodcom) žiadnu náhradu. Argumentoval,
že existencia ochranného pásma blízkeho miestneho potoka má za následok len to, že pri spôsobe
užívania predmetného pozemku platia určité verejnoprávne obmedzenia spojené s existenciou tohto
ochranného pásma (v ochrannom pásme sú spravidla zakázané určité činnosti, ktoré by mohli mať za
následok ohrozenie príslušného vodného zdroja, pričom ich konkrétny druh a rozsah závisí od druhu
existujúceho ochranného pásma), priom však táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na to, že predmetný

pozemok C 22878/7 je, podobne ako pozemok C 1607/156, dlhodobo bez jeho súhlasu (či jeho právnych
predchodcov) užívaný zo strany žalovaného ako verejné priestranstvo, na ktorom sa nachádza verejná
zeleň, bez poskytovania náhrady za takéto užívanie. Zdôraznil, že sa nedomáha nároku na zaplatenie
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vznikom vecného bremena (odplaty za vznik vecného
bremena), ale nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu obmedzenia vlastníckeho práva,

preto jeho nárok nie je premlčaný.

4. Žalovaný uviedol, že na pozemku parc. č. 1607/156 sa nachádza zeleň a prístupové chodníky, ktoré
sú súčasťou zástavby obytného územia – sídliska, čo vyplýva aj zo záväzného stanoviska hlavného
mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti č. F. L. XXXXX/XX-265015 zo dňa 27.01.2015 (ďalej ako

„záväzné stanovisko“), v ktorom je uvedené, že pre územie, ktorého súčasťou je pozemok parc. č.
1607/156 stanovuje Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov,
funkčné využitie územia: viacpodlažná zástavba obytného územia, číslo funkcie 101, stabilizované
územie. Podmienky funkčného využitia plôch: Územia slúžiace pre bývanie vo viacpodlažných bytových
domoch a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia – v súlade s významom a potrebami územia

stavbyobčianskehovybavenia,zeleň,ihriská,vodnéplochyakosúčasťparteruaplôchzelene,dopravné
a technické vybavenie, garáže, zariadenia pre požiarnu ochranu a civilnú obranu. ďalej uviedol, že
záväzné stanovisko cituje ust. § 12 ods. 9 a 10 vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z., podľa ktorých
obytnými územiami sú plochy určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia,
verejné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Obsahom obytných území sú plochy na občianske

vybavenie a plochy zelene v rozsahu zodpovedajúcom estetickým, hygienickým a ekostabilizačným
potrebám. Mal za to, že plochy zelene daného rozsahu sú súčasťou základnej plochy využitia územia,
ktorou je obytné územie, v konkrétnom prípade – viacpodlažná zástavba obytného územia. Zotrval na
tom, že na pozemok parc. č. 1607/156 možno aplikovať ust. § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009, pričom
v tejto súvislosti poukázal na Vysvetlenie k znaleckému posudku č. 2/2020, znalecký úkon číslo 2/2022.

Zotrval tiež na námietke premlčania nároku žalobcu na odplatu za zriadenie vecného bremena s tým,
že trojročná lehota na uplatnenie odplaty začala plynúť dňa 01.07.2009 (dňom účinnosti zákona č.
66/2009 Z.z.), pričom uplynula dňa 01.07.2012, a teda žaloba bola podaná po ulpynutí premlčacej lehoty.
V prípade pozemku parc. č. 22878/7 zotrval na svojej námietke ohľadom nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 14.01.2025, ktorý žalovaný zobral
na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní (konanom dňa 31.10.2024), na pojednávanie sa však
nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

6.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E., obec B. – E., okres Bratislava III z roku 2023 (č.l.
7-8 spisu) súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec

B. – E., okres B. H., parc. č. 1607/156, o výmere 1824 m2, druh pozemku: ostatná plocha, spôsob
využitia pozemku: pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo
kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok a parc. č. 22878/7 o výmere 14 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierskastavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lestná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti. Vlastnícke právo k obidvom predmetným pozemkov žalobca nadobudol titulom darovacej
zmluvy (vklad vlastníckeho práva pod č. V-5629/19 zo dňa 30.03.2016).

6.2. Zo záznamu pozemnoknižnej vložky č. XXXX, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z roku 1997 a
2013 (č.l. 110-112 spisu) súd zistil, že vlastníctvo k predmetným pozemkom (parc. č. 1607/156 a parc.
č. 22878/7) nadobudol v roku 1930 na základe kúpnopredajnej zmluvy K. B., od ktorého ho v roku
1995 zdedil A. B., st. a v roku 2006 ich zdedila F. B. (osvedčenie o dedičstve 20D/2477/2006, Dnot

234/2006-46 zo dňa 20.02.2008, Z-2673/08).

6.3. Z fotografickej fotodokumentácie – kópia satelitnej snímky z mapového klienta ZBGIS a fotografie
pozemku parc. č. 22878/7 (108-109 spisu) súd zistil, že v danom prípade sa jedná o verejné prístupné
(neoplotené) pozemky s trávnatým porastom v obytnej zóne. Na pozemku parc. č. 22878/7 sa nachádza
verejná zeleň, stromy a asfaltový chodník. Na pozemku parc. č. 1607/156 sa nachádza verejná zeleň,

osadené lavičky a prístupové chodníky k obytným domom.

6.4. Zo záväzného stanoviska hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti č.
MAGS ORM 48457/14-265015 zo dňa 27.01.2015, vypracovaného na žiadosť investora PROFISREAL,
spol. s.r.o., so sídlom Koceľova 4, 821 08 Bratislava k stavbe bytového domu na Kadnárovej ulici

v Bratislave – Rači (č.l. 131-132 spisu) súd zistil, že žalovaný vyslovil nesúhlas s umiestnením stavby
– B. M., N. O., E., okrem iných aj na parc. č. 1607/156 z dôvodu, že jej umiestnenie je v rozpore
s platnou územnoplánovacou dokumentáciou - v rozpore s územným plánom hlavného mesta SR
Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov z hľadiska urbanisticko – architektonického riešenia.
Navrhované umiestnenie bytového domu v danej lokalite označil ako návrh s maximálnym vyťažením

predmetných pozemkov, čo vnáša do okolitej zástavby neprijateľný kontrast. Nový návrh tiež označil
za nerešpektujúci charakteristické princípy existujúcej zástavby s tým, že neúmerne zaťažuje pozemky
a nie je možné takúto stavbu v stabilizovanom území umiestniť. Ďalej v ňom konštatuje, že pre územie,
ktorého súčasťou je aj parc. č. 1607/156, je stanovené funkčné využitie územia viacpodlažná zástavba
obytného územia, číslo funkcie 101, stabilizované územie. Územný plán v stabilizovanom území

predpokladá stavebné zásahy formou dostavieb, prístavieb, nadstavieb, prestavieb a novostavieb,
pričom sa charakter územia zásadne nemení. Okrem iného žalovaný poukázal aj na to, že obsahom
obytných území sú plochy na občianske vybavenie a plochy zelene v rozsahu zodpovedajúcom
estetickým, hygienickým a ekostabilizačným potrebám.

6.5. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Silvie Gregušovej, PhD., č. 2/2020 zo dňa 20.02.2020, ktorý
bol vypracovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 23C/39/2017 Okresného súdu Bratislava I (č.l. 16-65
spisu) súd zistil, že znalkyňa stanovila nájom pozemku parc. č. 1607/156 vo výške 5.988,19 eura za rok
a pozemku parc. č. 22878/7 vo výške 30,80 eura za rok, spolu 6.018,99 eura za rok.

6.6. Listom zo dňa 03.10.2023 (č.l. 13-14 spisu) žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov parc. č. 1607/156 a parc. č. 22878/7 vo výške 6.018,99 eura za
obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022, a to do 3 dní od doručenia tejto výzvy.

6.7. Z doručenky k vyššie uvedenému listu (č.l. 15 spisu) súd zistil, že tento bol žalovanému doručený

do vlastných rúk dňa 05.10.2023.

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 138/1991 Zb.“) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky
prechádzajú do vlastníctva obcí,1) a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.

7.2. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné a hnuteľné veci vrátane
finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa

tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na
základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.7.3. Podľa § 2d ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky pozemky pod stavbami11g) vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa § 2 až
2c, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

7.4. Podľa § 2b ods. 1 zákona č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 360/1990 Zb.“) verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný
priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné
užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2aa)

7.5. Podľa § 4 ods. 3 písm. f), g), h) zákona č. 360/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä
f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce,
g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným

stavebným odpadom,5c) udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného
osvetlenia,zásobovanievodou,odvádzanieodpadovýchvôd,nakladaniesodpadovýmivodamizožúmp
a miestnu verejnú dopravu,
h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné
prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie,

kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.

7.6. Podľa § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) Bratislava je samostatný územný samosprávny
a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len

„obyvateľ“). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len „samospráva Bratislavy“)
a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom (ďalej len „prenesená pôsobnosť“).

7.7. Podľa § 6a ods. 1 písm. b) zákona č. 377/1990 Zb. Bratislava v rozsahu vymedzenom týmto
zákonom a štatútom plní úlohy samosprávy Bratislavy celomestského charakteru.

7.8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“) tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,

ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
„pozemok pod stavbou“).

7.9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.2)

7.10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11)

7.11. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) pri výkone správy vodného

toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky.
Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky
významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5
m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.7.12. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.z.“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

7.13. Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7.14. Podľa § 456 prvá veta O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

7.15. Podľa § 458 ods. 1 O.z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

7.16. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

7.17. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.18. Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

7.19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. z 18. apríla 1995, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„nariadenie č. 87/1995 Z.z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

8. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal
súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec
B. – E., okres B. H., parc. č. 1607/156 a parc. č. 22878/7, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
s tým, že sa jedná o verejne prístupné pozemky, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, ktoré sú

užívané obyvateľmi žalovaného -Hlavného mesta SR Bratislavy (predovšetkým obyvateľmi okolitej
bytovej zástavby v mestskej časti Bratislava – Rača), a ktorých správu vykonáva žalovaný. Zároveň mal
súd za preukázané, že žalobca nadobudol uvedené pozemky v roku 2016 od svojej matky F. B. titulom
darovania (ktorá ich v roku 2006 zdedila od A. B. st., ktorý ich v roku 1995 zdedil od K. B., ktorý ich
v roku 1930 nadobudol na základe kúpnopredajnej zmluvy). Na pozemku parc. č. 22878/7 sa nachádza

zábradlie, lavičky; sčasti je osadený trávnatým porastom a sčasti je zastavaný chodníkom a na pozemku
parc. č. 1607/156 sa nachádzajú okrem zelene aj osadené lavičky a prístupové chodníky k obytným
domom, čo potvrdzuje napĺňanie verejných potrieb, za ktoré zodpovedá práve žalovaný (uvedené bolo
preukázané aj priloženou fotografickou dokumentáciou – kópiou satelitnej snímky z mapového klienta
ZBGIS a fotografiou pozemku parc. č. 22878/7). Oba pozemky teda predstavujú verejne prístupné

pozemky osadené trvalým trávnatým porastom – verejnou zeleňou v dokončenej bytovej zástavbe
s prvkami občianskej vybavenosti slúžiace potrebám neobmedzeného okruhu ľudí - obyvateľov okolitej
bytovej zástavby na území žalovaného. Sporné pozemky (vo vlastníctve žalobcu) užíva žalovaný
výlučne ako subjekt, ktorý si tým plní verejné funkcie stanovené v zmysle § 4 ods. 3 psím. f), g), h)
zákona č. 369/1990 Zb. súvisiace s uspokojením všeobecných potrieb obyvateľov Hlavného mesta

SlovenskejrepublikyBratislavy.Žalovanýpritomajvosvojomzáväznomstanoviskukinvestičnejčinnosti
č. MAGS ORM 48457/14-265015 zo dňa 27.01.2015 - k stavbe bytového domu na N. O. K. B. –
Rači kládol dôraz na požiadavku zachovania a ochrany danej verejnej zelene, keďže slúži estetickým,
hygienickým a ekostabilizačným potrebám. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/52/2009 zo dňa 31.01.2011, v zmysle ktorého cit.: „Súčasná

právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva užívanie všeobecne
prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také
užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého
statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a toužívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka
tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň
treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený. Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na

základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených. Podľa teórie sú
verejné priestranstvá, ako materiálny statok, jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi
ktorépatrínajmävoda,pozemnékomunikácie,krajina,les,ovzdušie,niektorédruhyenergiíakmitočtové
spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie
priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a spĺňajúcich zákonné znaky verejného priestranstva z

verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu
právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ako verejnoprávna korporácia verejný
záujem. Tak je tomu preto, aby obec mohla plniť povinnosti, vyplývajúce pre ňu zo zákona o obecnom
zriadení (napr. § 1 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. e/, f/ a g/).“ Na druhej strane žalobca v dôsledku uvedeného
nemôže realizovať vlastnícke právo - ako to predpokladá § 123 O.z. - k pozemkom, ktoré nadobudol
v roku 2016 od svojej matky, a ktoré boli vo vlastníctve jeho predkov (rodiny Brychtovej) minimálne

od roku 1930 (čím bolo zároveň preukázané, že sporné pozemky neboli v čase budovania sídliska vo
vlastníctve štátu). Zásade všeobecnej spravodlivosti pritom nezodpovedá, aby náklady spoločnosti (za
užívanie cudzích pozemkov, na ktorých sa nachádza verejná zeleň) zaťažovali len jednotlivca, ktorého
vlastnícka sféra je v dôsledku toho v prospech všetkých obmedzená.

9. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie sporných pozemkov žalovaným namietal, že pozemok parc. č. 1607/156 užíva titulom
zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z., za ktoré patrí jednorazová náhrada, právo
na ktorú je už premlčané, a vo vzťahu k pozemku parc. č. 22878/7 namietal nedostatok svojej pasívnej
vecnej legitimácie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 23C/39/2017 zo dňa 05.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3Co/82/2022-442 zo dňa 29.06.2023, už bolo právoplatne rozhodnuté v identickej veci rovnakých
strán o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia založeného na rovnakom skutkovom a
právnom základe (týkajúcom sa rovnakých pozemkov len za iné žalované obdobie), pričom súdy sa už
vysporiadali s rovnakou obranou žalovaného založenou na rovnakých námietkach, keď na ňu poskytli

žalovanému podrobnú a vyčerpávajúcu odpoveď. Napriek tomu žalovaný nerešpektujúc uvedené svojím
správaním zapríčinil potrebu vedenia ďalšieho súdneho konania, čo považuje súd za nehospodárne
a neúčelné, zaťažujúce všetkých zúčastnených. Krajský súd v rozsudku sp. zn. 23C/39/2017 zo dňa
05.04.2022 na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 23C/39/2017
zo dňa 05.04.2022 uviedol cit.: „17. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k

námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd udáva, že i podľa jeho mienky
samotná skutočnosť, že pozemok parcela č. 22878/7, je umiestnený v ochrannom pásme vodného toku
spravovaného Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátny podnik, a má charakter pobrežného
pozemku, ktorý musí byť prístupný správcovi toku za účelom výkonu činností vyplývajúcich zo zákona č.
364/2004 Z.z., ešte neznamená, že tento pozemok súčasne nemôže byť a nie je využívaný ako verejné

priestranstvo, ktorú okolnosť žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Z vykonaného dokazovania
pritom vyplynulo, že predmetný pozemok je sčasti zastavaný chodníkom, sčasti zatrávnený, nachádza
sa na ňom zábradlie a lavičky a jeho časť sa využíva ako park, sadovnícke a lesoparkové územie;
pozemok je teda spôsobilý na využívanie neobmedzeným počtom osôb a užívaný pre potreby širokej
verejnosti ako verejné priestranstvo, rovnako ako i pozemok parcela č. 1607/156. V takom prípade je

žalovaný vo vzťahu k užívaniu pozemkov pasívne vecne legitimovaný s prihliadnutím na ustanovenie
§ 1a zákona č. 377/1990 Zb., podporne na § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb., keď má povinnosť
zabezpečovať, okrem iného, údržbu a správu verejných priestranstiev, vrátane správy a údržby verejnej
zelene, vytvárať zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce pre obyvateľov obce. Treba uviesť,
že pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu pri zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, tá vyplýva z

ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je daná u subjektu, ktorého majetok sa na úkor
druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo ku zmenšeniu majetku, hoci k nemu v súlade s
právom malo dôjsť; jej naplnenie u žalovaného bolo preukázané.
18. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že pozemok parcela č. 22878/7 využíva/spravuje
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, čo malo vyplývať i z jeho písomného vyjadrenia zo

dňa 22.11.2018 (č.l. 205) dodáva, že pre vznik majetkovej výhody na strane žalovaného ako obce je
rozhodujúce to, či pozemok vo vlastníctve inej osoby (tu žalobcu), je fakticky, aj čo len sčasti užívaný
na účely uspokojovania potrieb obyvateľov mesta a že sa tak deje bez súkromnoprávneho titulu a bez
toho, aby sa vlastníkovi poskytla zodpovedajúca protihodnota; skutočnosť, že pozemok je využívanýaj ako verejné priestranstvo širokou verejnosťou žalovaný v priebehu konania nespochybňoval a táto
bola i preukázaná. Môže potom nastať prípad, keď vznikne bezdôvodné obohatenie i viacerých osôb
spočívajúce v užívaní cudzej veci, bez reálneho rozdelenia a dohody o spôsobe užívanie konkrétnej

jej časti, čo potom zakladá solidárnu zodpovednosť obohacujúcich sa a veriteľa oprávňuje požadovať
splnenie povinnosti poskytnúť za užívanie náhradu od ktoréhokoľvek z nich (k tomu aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/57/2021, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo
1253/2005).
19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci konajúcim súdom v

otázke užívania pozemku parcela č. 1607/156 bez právneho dôvodu, keď mu k tomuto pozemku malo
vzniknúť vecné bremeno v zmysle § 1 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.,
jeho odvolacej argumentácii nemožno priznať úspech.
20. Ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vymedzuje, na ktoré pozemky sa uvedený zákon
vzťahuje. Pre jeho aplikáciu sú rozhodujúce dve podmienky, a to 1/ ide o stavbu vo vlastníctve obce
(mesta), ktorá sa nachádza na pozemku iného a 2/ túto stavbu nadobudla obec (mesto) delimitáciou zo

štátu. Predmetný zákon sa tak bude vzťahovať vždy na pozemok pod stavbou, t.j. zastavaný stavbou
nadobudnutou obcou delimitáciou, bez ohľadu na to, o aký druh stavby v zmysle § 43 zákona č. 50/1976
Zb o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ide. Citovaný zákon sa pritom aplikuje i na pozemok,
ktorý síce nie je priamo zastavaný stavbou (vo vlastníctve obce), avšak tvorí k nej priľahlú plochu, t.j. ide
o taký pozemok, ktorý svojim umiestnením a využitím tvorí so stavbou neoddeliteľný celok. V ďalšom

ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vymedzujem že jeho ustanovenia možno aplikovať aj na
usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo
verejná zeleň, avšak iba za predpokladu, že tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č. 138/1991 Zb..
21. Zohľadniac vyššie uvedené. možno súhlasiť s úvahou a následným právnym záverom konajúceho

súdu, že žalovaný v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre vecnú pôsobnosť zákona č. 66/2009
Z.z. k sporným pozemkom žalobcu, resp. najmä k parcele č. 1607/165, ku ktorej jeho argumentácia
o vzniku vecného bremena smerovala. Žalovaný síce tvrdil, že verejná zeleň, nachádzajúca sa
na predmetnom pozemku, bola súčasťou zástavby obytného územia, konkrétne experimenátalneho
sídliska, a teda tvorila so stavbami tohto sídliska funkčný celok, všetko s odvolaním sa na územné

rozhodnutie odboru výstavby a vodného hospodárstva UNV v Bratislave zo dňa 06.07.1959, avšak
z predmetného rozhodnutia, ani z iného listinného dôkazu, nevyplýva, že by ním žalovaný preukázal
splnenie podmienky, že stavby tohto sídliska, vrátane verejnej zelene, prešli na neho, resp. do jeho
vlastníctva, zo štátu v zmysle niektorého z ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., v dôsledku čoho by
mu potom s účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo k sporným pozemkom, resp. k verejnej zeleni,

vecné bremeno. Túto podmienku žalovaný nepreukázal tak vo vzťahu k argumentácii o vzniku vecného
bremena k pozemku pod stavbou, k priľahlému pozemku, ako ani k verejnej zeleni. Naviac, pokiaľ ide
o verejnú zeleň, treba dodať, že táto nie je v zmysle staršej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČSR, sp. zn. 4Cz 68/75, a sp. zn. 3Cz 55/74) obvykle považovaná za samostatnú vec v zmysle §
119 Občianskeho zákonníka, keď je považovaná za súčasť pozemku; ten je vo vlastníctve žalobcu.

22.Odvolacísúdpreúplnosťdodáva,žeikeďprechodvlastníckehoprávazoštátunažalovanéhoakona
obec nastal v zmysle ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., a teda zo zákona, jeho konkrétne podmienky
boli jasne zadefinované v ustanovení § 2 a nasl. citovaného zákona, pričom ich splnenie, t.j. delimitáciu
zo strany štátu deklaroval písomný dokument – delimitačný protokol. Pokiaľ žalobca skutkovými
tvrdeniami spochybnil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu vo vzniku vecného bremena podľa

zákona č. 66/2009 Z.z. k pozemkom, explicitne uvádzajúc, že žalovaný ničím nepreukázal existenciu
stavbyvjehovlastníctve,ktoráprešlananehozoštátu,vovzťahukuktorejbyjehopozemokbolpriľahlou
plochou, rovnako ako nepreukázal, že verejná zeleň na pozemkoch žalobcu, prešla do vlastníctva
žalovaného podľa ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., bolo na žalovanom, ako nositeľovi dôkazného
bremena ním uvádzaných tvrdení, preukázať okolnosti týkajúce sa prechodu majetku štátu na neho ako

na obec v tomto konkrétnom prípade; v tomto smere si však žalovaný dôkaznú povinnosť nesplnil, a
preto musí niesť procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena.
23. A napokon ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovaného, podľa ktorej
jeho nesúhlas vyjadrený v stanovisku zo dňa 27.01.2015 nemá za následok, že žalobca nemôže
užívať pozemok parcela č. 1607/156. Z obsahu písomných podaní žalovaného a ústnych vyjadrení

jeho zástupcov v priebehu konania vyplynulo, že žalovaný užívanie predmetného pozemku ako
verejného priestranstva s verejnou zeleňou, o ktorú sa i stará, nespochybňoval; netvrdil teda, že by
pozemok žalobcu žiadnym spôsobom neslúžil na uspokojovanie všeobecných potrieb, a tak nebol
významný i z hľadiska zaistenia priaznivých podmienok pre život v obci. Ako poznamenal i súdprvej inštancie, charakter, tvar a umiestnenie pozemku (resp. oboch pozemkov) objektívne vylučuje
možnosť obmedzenia prístupu verejnosti a výlučné prisvojovanie si úžitkových vlastností pozemku
žalobcom. Potom, v situácii, keď je pozemok žalobcu užívaný pre potreby neobmedzeného okruhu

užívateľov (obyvateľov obce) ako verejné priestranstvo, t.j. slúži verejnému účelu a za týmto je i
obyvateľmi užívaný, nepochybne tým dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je
povinný tento stav strpieť, avšak nie bez finančného ekvivalentu.“ Súd nemá dôvod v čomkoľvek sa
odchyľovať od uvedených právnych záverov a v súlade s nimi konštatuje, že žalovaný nepreukázal
(zo žiadneho predloženého listinného dôkazu nevyplýva), že by na základe zákona č. 138/1991 Zb.

prešlo na neho zo štátu vlastníctvo niektorej zo stavieb, ku ktorej by mohli sporné pozemky tvoriť
prípadnú priľahlú plochu, rovnako ako nepreukázal, že by verejná zeleň na predmetných pozemkov
žalobcu, prešla do jeho vlastníctva podľa ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., v dôsledku čoho by
mu potom s účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo k sporným pozemkom, resp. k verejnej
zeleni, vecné bremeno. Argumentácia žalovaného vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z.z.
k pozemkom žalobcu bola preto nedôvodná, v dôsledku čoho bola nedôvodná aj námietka premlčania

žalovaného ohľadne práva na náhradu za vecné bremeno. Vo vzťahu k právu žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovaný nevzniesol námietku premlčania, toto právo však vzhľadom na
dátum podania žaloby na súd (19.12.12023) a žalobou uplatnené obdobie vydania bezdôvodného
obohatenia (01.01.2022 – 31.12.2022) nebolo premlčané. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k pozemku parc. č. 22878/7 súd uvádza, že samotná

skutočnosť, že tento pozemok je umiestnený v ochrannom pásme vodného toku spravovaného
Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátny podnik, a má charakter pobrežného pozemku, ktorý
musí byť prístupný správcovi toku za účelom výkonu činností vyplývajúcich zo zákona č. 364/2004 Z.z.,
ešte neznamená, že tento pozemok súčasne nemôže byť a nie je využívaný ako verejné priestranstvo.
Z predložených dôkazov pritom vyplynulo (nebolo to v konaní ani sporné), že predmetný pozemok je

sčasti zastavaný chodníkom, sčasti zatrávnený, nachádza sa na ňom zábradlie a lavičky a jeho časť
sa využíva ako park, sadovnícke a lesoparkové územie; pozemok je teda spôsobilý na využívanie
neobmedzenýmpočtomosôbaužívanýprepotrebyširokejverejnostiakoverejnépriestranstvo(rovnako
ako i pozemok parc. č. 1607/156). V takom prípade je žalovaný vo vzťahu k užívaniu pozemkov pasívne
vecne legitimovaný s prihliadnutím na ustanovenie § 1a zákona č. 377/1990 Zb., podporne na § 4 ods.

3 zákona č. 369/1990 Zb., keď má povinnosť zabezpečovať, okrem iného, údržbu a správu verejných
priestranstiev, vrátane správy a údržby verejnej zelene, vytvárať zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce pre obyvateľov obce. Pri zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívna vecná
legitimácia vyplýva z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je daná u subjektu, ktorého
majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo ku zmenšeniu majetku, hoci

k nemu v súlade s právom malo dôjsť, čo bolo u žalovaného naplnené. Pre vznik majetkovej výhody
na strane žalovaného ako mesta je rozhodujúce to, či pozemok vo vlastníctve inej osoby (žalobcu),
je fakticky, aj čo len sčasti užívaný na účely uspokojovania potrieb obyvateľov mesta a že sa tak
deje bez súkromnoprávneho titulu a bez toho, aby sa vlastníkovi poskytla zodpovedajúca protihodnota,
čo rovnako bolo v danom prípade splnené. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/52/2009 zo dňa 31.01.2011, v zmysle ktorého
cit.: „Obec (mesto) má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné príjmy a
hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (viď nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009). Vykonáva jednak prenesenú pôsobnosť,
ktorá predstavuje výkon štátnej správy zverenej orgánom mesta, a ďalej samostatnú pôsobnosť, ktorá

je prejavom jej samosprávy. V oblasti prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy verejného práva
regulujúce výkon verejnej správy. Orgány verejnej moci tu teda vystupujú autoritatívne vo vzťahu k
občanom a jedná sa teda o správu uplatňujúcu princípy nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ ide
ovšem o výkon samosprávy, ktorej podstatou je predovšetkým hospodárenie s majetkom, kedy o
spôsoboch jeho využitia a nakladania s ním rozhoduje v medziach zákona verejnoprávna korporácia

(právnická osoba - čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) samostatne, tu je potrebné zdôrazniť, že
verejnoprávna korporácia vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne princípy,
predovšetkým princíp rovnosti strán a ďalšie princípy občianskeho práva, vrátane princípu vydania
bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním cudzieho majetku. Preto ak nie je v občianskoprávnej
rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len sčasti

pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane
obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože aj keď existuje
právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie,
aby také plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne.Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov,
spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka).“

10. Zhrňujúc uvedené súd konštatuje, že nakoľko v konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že
žalovaný užíva majetok vo vlastníctve žalobcu (užívaním týchto pozemkov plní svoje verejné funkcie
súvisiace s uspokojovaním potrieb jeho občanov, čo je jeho povinnosť stanovená zákonom), pričom
užívanie týchto pozemkov ako verejného priestranstva sa deje bez súkromnoprávneho titulu a bez toho,
že by žalobcovi ako vlastníkovi predmetných pozemkov bola poskytnutá zodpovedajúca protihodnota,

má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v zmysle § 451 ods. 2 O.z. ako
majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Aktívne legitimovaným subjektom
k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa § 456 O.z. ten, na ktorého úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané (žalobca ako vlastník sporných pozemkov) a pasívne vecne
legitimovaným je v zmysle § 451 ods. 1 O.z. ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene
zväčšil resp. u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť

(žalovaný).

11. Keďže obohatenie žalovaného v danom prípade spočívalo v plnení, ktoré nie je možné vydať
(spočívalovužívanícudzíchpozemkov),súduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovizažalované
obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 peňažnú náhradu zodpovedajúcu cene obvykle vynakladanej za

užívanie obdobných pozemkov v danom mieste a čase, ktorá bola znaleckým posudkom znalkyne Ing.
Silvie Gregušovej, PhD., č. 2/2020 zo dňa 20.02.2020, stanovená vo výške 5.988,19 eura za rok (v
prípade pozemku parc. č. 1607/156) a vo výške 30,80 eura za rok (v prípade pozemku parc. č. 22878/7),
spolu 6.018,99 eura za rok. Uvedený znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 23C/39/2017, bol ako listinný dôkaz predložený žalobcom spolu

so žalobou, pričom žalovaný výšku uplatnenej sumy bezdôvodného obohatenia v konaní ani nenamietal.
Žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj
úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3
nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne, a to v súlade so žalobným návrhom odo dňa 09.10.2023,

t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 3 dňovej lehoty určenej v liste zo dňa 03.10.2023, ktorým
žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a ktorý bol doručený žalovanému
dňa 05.10.2023.

12.Celkomnazáversúduvádza,žepokiaľžalovanývduplikezodňa19.04.2024požiadalo„dožiadanie“

vysvetlenia k znaleckému posudku č. 2/2020 zo spisu 23C/39/2017, v ktorom sa malo uvádzať, že
„Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že pozemok parc. č. 1607/156 v k.ú. E. je síce súčasťou
územiasfunkčnýmvyužitím„viacpodlažnázástavbaobytnéhoúzemia“,idevšakostabilizovanéúzemie,
takže daná parcela so súčasným využitím tvorí prislúchajúce nevyhnutné zariadenie (verejná zeleň) k
bývaniu v bytových domoch. Obytné územia sú plochy určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce

nevyhnutné zariadenia, ku ktorým sa radí aj zeleň.“, rovnaký text je súčasťou znaleckého posudku
znalkyne Ing. Silvie Gregušovej, PhD., č. 2/2020 zo dňa 20.02.2020 (na str. 11), ktorý bol zo strany
žalobcu priložený k žalobe, pripojenie žiadaného stanoviska bolo preto nadbytočné, navyše vo vzťahu
k veci samej vzhľadom na argumentáciu súdu uvedenú vyššie aj irelevantné.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.