Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Diana Cviková

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010113
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424010113.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1
Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv
326/22/4404 zo dňa 23.02.2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 06.03.2025
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E., F. G. H. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Nitra v inej trestnej veci,

j e v i n n ý, ž e

dňa 11.08.2022 v čase asi okolo 22.00 h. v meste C. D., na I. J. B. neďaleko základnej školy, pri
autobusovej zastávke pristúpil k poškodenému K. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ležal na zemi, spýtal
sa ho, či potrebuje pomoc, s poškodeným následne manipuloval a popritom mu odcudzil peňaženku

v hodnote 5,- Eur, ktorú mal poškodený vo vrecku nohavíc, M. N. O. P. D. C. N. Q. L. L. O.. H.
XXX...XXXX, vedenú k osobnému účtu poškodeného číslo účtu XXXXXXXX/XXXX, peňaženku bez
platobnejkartypoškodenémunáslednevrátil,pýtalodpoškodenéhoPINkódktejtoplatobnejkarte,ktorý
mu však poškodený neuviedol a obžalovaný následne touto odcudzenou platobnou kartou poškodeného
neoprávnene bezkontaktnými transakciami zaplatil:
1. dňa 12.8.2022 o 03.55.12 h za tovar na čerpacej stanici R. L. S. C. D. C. T. G. XX v sume 16,87 Eur,
2. dňa 12.8.2022 o 03.58.30 h za tovar na čerpacej stanici R. L. S. C. D. C. T. G. XX v sume 17,38 Eur,
3. dňa 12.8.2022 o 05.14.23 h za tovar na čerpacej stanici M. O. E., I. L. v sume 4,50 Eur,

4. dňa 12.8.2022 o 07.46.31 h za tovar v G. Q. XXX S. E. v sume 4,50 Eur,
5. dňa 12.8.2022 o 07.46.51 h za tovar v G. Q. XXX S. E. v sume 4,50 Eur a
6. dňa 12.8.2022 o 07.55.29 h za tovar v G. Q. N. XXX S. E. v sume 16,88 Eur,
ktorým konaním spôsobil poškodenému K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., J. B. H. XX,
neoprávnenými platbami bankomatovou kartou škodu vo výške 64,63 Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri
sebe,
- neoprávnene prechovával a obstaral si platobný prostriedok,
- neoprávnene použil platobný prostriedok,

č í m s p á c h a lprečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024
(ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a prečinom neoprávneného vyrobenia

a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcich okolností
podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a s použitím
zásad, uvedených v ust. § 41 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 7 (sedem) rokov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušujú sa výroky o treste, uložené obžalovanému:
- skorším trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/123/2022 z 02.08.2022, obžalovanému
doručeným dňa 16.08.2022, právoplatným dňa 25.08.2022,
- skorším trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/51/2022 z 04.11.2022, obžalovanému

doručeným dňa 14.11.2022, právoplatným dňa 23.11.2022,
- skorším trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 4T/68/2022 z 15.02.2023, obžalovanému
doručeným dňa 02.04.2023, právoplatným dňa 12.04.2023,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
právnickej osobe L. L. O., B., M. H. XX, U.: XXXXXXXX škodu vo výške 64,63 Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený K. L., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C.

D., J. B. H. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 23.02.2024 pod sp.zn. 2Pv/326/22/4404
obžalobunaobvinenéhoA.B.preprečin(správnemalobyťzločin)krádežepodľa§212odsek1písmeno
d), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného

zákona, prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1
Trestného zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219
odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 11.08.2022 v čase asi okolo 22.00 h, v meste C. D., C. I. J. B. neďaleko základnej školy, pri

autobusovej zastávke pristúpil k poškodenému K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., J. B. H. XX,
ktorýležalnazemiaspýtalsaho,žečinepotrebujepomoc,pričomnáslednespoškodenýmmanipuloval,
akoby mu dával pomoc snažiac sa ho posadiť , avšak popritom mu z vačku vytiahol jeho peňaženku
v hodnote 5,00 eur, z ktorej mu vybral finančnú hotovosť 15,00 V. O. N. Q. L. O.. H. XXX...XXXX,
vedenú k osobnému účtu č. XXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je poškodený, pričom peňaženku

bez platobnej karty a bez 15,00 eur mu vrátil a spýtal sa poškodeného, aký je PIN k tejto platobnej
karte,ktorýmuvšakpoškodenýodmietoluviesť,pričom obvinenýnáslednetoutoodcudzenouplatobnou
kartou poškodeného neoprávnene
1. dňa 12.8.2022 o 03.55.12 h zaplatil za tovar na čerpacej stanici R. L. S. C. D. C. T. G. XX v sume
16,87 eur,2. dňa 12.8.2022 o 03.58.30 h zaplatil za tovar na čerpacej stanici R. L. S. C. D. C. T. G. XX v sume
17,38 eur,
3. dňa 12.8.2022 o 05.14.23 h zaplatil za tovar na čerpacej stanici M. O. E., I. L. v sume 4,50 eur,

4. dňa 12.8.2022 o 07.46.31 h zaplatil za tovar v G. Q. XXX S. E. v sume 4,50 eur,
5. dňa 12.8.2022 o 07.46.51 h zaplatil za tovar v G. Q. XXX S. E. v sume 4,50 eur,
6. dňa 12.8.2022 o 07.55.29 h zaplatil za tovar v G. Q. N. XXX S. E. v sume 16,88 eur,
ktorým svojím konaním spôsobil poškodenému K. L. škodu v celkovej výške 84,63 eur ( 64,63 eur –
škoda neoprávnenými výbermi, 15 eur- zmocnením sa hotovosti 5,00 eur – zmocnením sa peňaženky).

Súd upozornením z 21.10.2024 obvineného upozornil na potrebu odlišnej právnej kvalifikácie
žalovaného skutku, a to podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ako zločinu krádeže podľa
§ 212 odsek 1 písmeno d), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1
písmeno e) Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného

prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný nepodal žiadne vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku a súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
výsluchom svedkov: K. L., E. B., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka W. S. E., znaleckým

dokazovaním, oboznámením obrazových záznamov a listinných dôkazov.

Obžalovanýnahlavnompojednávanívypovedal,žesedelvautesoE.B.avidelpoškodeného,akopadal
na tvár, ešte na to upozornil aj B.. Chcel tomuto pánovi pomôcť, pretože padal na chodník na priechode,
bol totálne opitý a aj dobitý, pretože ho predtým niekto zbil. Ako poškodeného dvíhal a položil na trávu,

vypadla mu peňaženka, ktorá mu trčala z vačku. Obžalovaný pozrel do tej peňaženky, poškodený tam
mal občiansky preukaz a platobnú kartu, obžalovaný sa ho pýtal, či mu môže nejako pomôcť a aj od
neho pýtal PIN kód k tej karte, ale poškodený povedal, že mu ho nedá, pričom tam neďaleko býval.
Podľa obžalovaného v tej peňaženke nebolo žiadnych 15 Eur.
Na otázky obžalovaný následne odpovedal, že sedeli v aute na parkovisku pri Bille a poškodeného

sledoval asi zo vzdialenosti 100 metrov, keď hovoril B., že poškodený padá. Poškodený vtedy padal na
prechode pre chodcov, ktorý sa nachádza pri odbočke na parkovisko obchodu Lidl. Podľa obžalovaného
poškodený zrejme potom, ako bol napadnutý na zastávke N. D. B., išiel smerom na O. O. Q. K. pričom
bol na tej strane ulice, ako sú činžiaky. Obžalovaný tvrdil, že poškodený mal celú tvár od krvi, pričom
videl, ako tri aj štyrikrát padol tvárou na zem. Obžalovaný popieral, že by poškodeného udrel, nevedel,

koľko mal poškodený rokov, ale tipoval by mu 40-45 rokov, pričom bol strašne od krvi, poškodeného
sa pýtal, či mu pomôže. Obžalovaný priznával, že zobral poškodenému bankomatovú kartu, zobral ju
do auta, B. povedal, že ju zobral a ako išli domov, na benzínke ňou bezkontaktne zaplatil benzín, kúpil
cigarety a platil ňou tak, ako mu kládla za vinu obžaloba. Obžalovaný tvrdil, že poškodeného videl ísť zo
smeru od školy na I. J. B., pričom v aute sedel vtedy asi polhodinu. Poškodeného sa tiež pýtal, kde býva

a zdá sa mu, že mu poškodený povedal aj číslo 11. Obžalovaný si občiansky preukaz poškodeného,
ktorý videl v peňaženke, neprezeral. Na otázku, či mu poškodený pripadal ako osoba v jeho veku, keďže
má 39 rokov, obžalovaný odpovedal, že nie, ale poškodený bol celý od krvi a tvrdil, že poškodeného
pozná, pretože je to otec jeho kamaráta, ale ho nespoznal preto, že bol celý od krvi. Obžalovaný tiež
vypovedal, že v C. D. sa narodil a má tu rodinu – dve sestry, tiež tu žila jeho matka, ktorá zomrela pred

dvomi rokmi a bývala na W. I. H. XX, pričom ju v ten deň asi nenavštívil.
Súd prečítal aj časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedal, že
najprv sa v peňaženke poškodeného chcel pozrieť, ako sa poškodený volá a tiež aj to, že krv
z poškodeného možno trošku tiekla, tento mal ošúchané čelo. Obžalovaný vysvetľoval, že sa možno
pozrel do občianskeho preukazu poškodeného, pokiaľ ide o opis zakrvácania poškodeného tvrdil, že

takto to nepovedal.

Poškodený K. L. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si v ten večer
bol kúpiť cigarety v pohostinstve O. C. B. I., dal si tam aj tri poldeci vodky, ktoré zapíjal čistou vodou
a domov išiel okľukou, pretože bolo veľmi teplo a tak išiel smerom na D. C., potom medzi činžiakmi pri

škôlke poza D. J. B., kde potom vyšiel na I. J. B. a pri autobusovej zastávke ho niekto napadol. Spoza
zastávky vyšiel muž, vyšší od neho, udrel ho do spánku a do brady, potom si poškodený pamätal iba
to, že kľačal na zemi, vnímal tlmené svetlá nejakého auta. Niekto sa ho pýtal, či potrebuje pomoc, ale
poškodený neodpovedal. Potom sa poškodený prebral až keď sedel na lavičke na autobusovej zastávke.Poškodený si skontroloval, že má peňaženku aj kľúče od domu a išiel domov, pričom doma sa poumýval
a išiel spať. Ráno zistil, že mu chýba bankomatová karta a v peňaženke suma 15,- Eur. Poškodený
potom následne vykonával úkony k zablokovaniu tejto platobnej karty, zistil, že ňou boli realizované

platby a podal trestné oznámenie.
Poškodený na otázky následne odpovedal, že otázku, či potrebuje pomoc, mu položil muž
a poškodenému sa zdá, že sa ho pýtal aj na PIN ku karte. Poškodený si nepamätal, ako sa dostal
na lavičku na autobusovej zastávke, s istotou tvrdil, že bol prepadnutý na tom istom mieste, na akom
precitol, ale nepamätal si, aký dlhý časový úsek prešiel od momentu, ako bol udretý a spadol až po

čas, kedy sa prebral na autobusovej zastávke. Poškodený nevedel uviesť, či následne po ceste domov
niekoho stretol, ale bol si istý, že sa s nikým nerozprával. Poškodený nevedel uviesť, aký čas uplynul od
momentu, ako ho niekto napadol do momentu, keď sa ho niekto pýtal, či potrebuje pomoc. Poškodený
vypovedal,žepeňaženkumalvzadnomvreckunohavícvpravoakeďodchádzalzautobusovejzastávky,
skontroloval si peňaženku a kľúče, pričom peňaženku mal vzadu vo vrecku nohavíc a kľúče v prednom
vrecku v nohaviciach, obsah peňaženky nekontroval, a to ani keď prišiel domov, ale až na druhý deň,

kedy zistil, že nemá kartu ani peniaze. Lekárske ošetrenie hneď po skutku nevyhľadal, pretože keď
prišiel domov, umyl sa a nebolo to také hrozné, keďže mu krvácalo iba z obočia a pery, pričom nemal
zakrvácanú celú tvár, ale iba pravú stranu. Poškodený si nebol istý, či po ceste domov z autobusovej
zastávky spadol, nevylúčil to, ale nepamätal si, že by sa tak stalo.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka E. B., ktorý vypovedal, že nebol svedkom toho,
že by obžalovaný okradol nejakého pána, to sa dozvedel až na polícii. Potvrdil, že v ten večer bol
s obžalovaným v C. D., H. N. B., on bol pri aute a obžalovaný niekoľkokrát odbehol odtiaľ preč. Keď
sa raz vrátil, povedal, že našiel jedného opitého muža na zemi, mal okolo seba porozhadzované veci
a že mu zobral bankomatovú kartu. Následne odtiaľ išli domov, obžalovaný ho na benzínke pozval na

bagetu, colu a kúpil mu balík cigariet. Svedok tvrdil, že boli na jeho motorovom vozidle a celý čas stáli
na parkovisku pri Bille, neeviduje, že by mu obžalovaný hovoril pri aute, že vidí nejakého opitého muža,
keďže až na benzíke sa svedok dozvedel, že obžalovaný zobral tú platobnú kartu. Svedok tiež uviedol,
že na ceste domov sa zastavili ešte na ďalšej benzínke, kde tankovali pohonné hmoty a to tiež platil
obžalovaný.Svedokuviedolito,žeobžalovanýmávC.D.matkuajsestru,ktorébývajúniekdevčinžiaku

v tej časti, ako je tá B..

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava z odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej
genetickej analýzy mal súd preukázané, že na zaistenej peňaženke poškodeného bol zistený biologický
materiál, ktorého DNA analýzou bola zistená zhoda s DNA profilom poškodeného ako jeho pôvodcu.

Z výpisu z bankového účtu, predloženého poškodeným, ako aj z listinných dôkazov, N. L. L. O.,
mal súd preukázané, že platobnou kartou, vydanou k predmetnému bankovému účtu poškodeného,
boli realizované dňa 12.08.2022 transakcie – bezkontaktné platby kartou vo výške, v konkrétnych
časoch a na miestach, uvedených v obžalobe. Súd mal z týchto listinných dôkazov tiež preukázané, že

Slovenská sporiteľňa a.s. uznala reklamáciu týchto transakcii poškodeným K. L. a reklamovaná suma
v celkovej výške 64,63 Eur mu bola preto pripísaná na účet dňa 15.08.2022.

Súd na hlavnom pojednávaní tiež oboznámil obrazové záznamy, ktoré zachytávajú pohyb obžalovaného
načerpacejstaniciR.S.C.D.dňa12.08.2022vrozhodnomčase akoajto,žetentonauvedenommieste

platil bezkontaktne platobnou kartou celkom dvakrát, pričom ním zakúpený tovar mal súd preukázaný
príslušnými pokladničnými dokladmi (v čase o 03:55:12 2 ks šunkovej bagety a benzín 95 natural
v celkovej sume 16,87 Eur a v čase o 03:58:30 nápoj Bravo multivitamín s vratným obalom, Coca colu
s vratným obalom, cigarety T. a 2 ks cigariet A. v celkovej sume 17,38 Eur).

Na základe hore uvedeného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj
v ich vzájomných súvislostiach a v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré konajúcemu súdu
umožňujú pozorovať vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k záveru,
že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a teda sa dopustil žalovaného skutku, aj keď
za čiastočne iných skutkových okolností. Tie súd ustálil po vykonanom dokazovaní na hlavnom

pojednávaní, pričom nemali vplyv na identitu skutku v zmysle ust. § 284 odsek 2 Trestného poriadku
a súčasne dospel k záveru, že tento skutok je potrebné právne kvalifikovať čiastočne odlišne v porovnaní
s právnou kvalifikáciou podľa obžaloby.Súd prioritne považuje za potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania už v prípravnom konaní
a aj vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplývalo, že poškodený K. L. bol dňa 11.08.2022 v nočných
hodinách pri svojom prechode cez I. J. B. pri autobusovej zastávke najskôr inzultovaný dosiaľ

nestotožnenou osobou mužského pohlavia, ktorá ho udrela do oblasti tváre, po ktorom údere spadol na
zem, pričom pri tomto útoku boli poškodenému spôsobené zranenia, ktorých charakter a mechanizmus
vzniku opísal v podanom znaleckom posudku znalec MUDr. Škodáček. Prokurátor však podanou
obžalobou túto časť konania voči poškodenému obžalovanému ani nekládol za vinu, ale tohto obžaloval
výlučne z toho, že poškodenému, ktorý v tom čase ležal na uvedenom mieste na zemi, odcudzil

peňaženku, z tejto vybral hotovosť vo výške 15,- eur a platobnú kartu, ktoré si ponechal, peňaženku
poškodenému vrátil a následne platobnú kartu použil na opakované bezkontaktné úhrady za tovary
v celkovej sume 64,63 Eur.

Obžalovaný nepopieral, že poškodenému vzal peňaženku, ktorú mal na zemi ležiaci poškodený
v nohaviciach a ktorá poškodenému pri manipulácii obžalovaného s ním vypadla, ako ani to, že z tejto

odcudzil platobnú kartu, ktorou následne platil tak, ako mu kládla za vinu obžaloba. Popieral však,
že by poškodenému z peňaženky odcudzil aj peňažnú hotovosť, namietal, že k ním spáchanému
skutku došlo na inom mieste I. J. B., než je uvedené v obžalobe a tiež aj právnu kvalifikáciu skutku
aj ako zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno d), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona ako
spáchaného na chránenej osobe podľa ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona s tým, že

nebola preukázaná súvislosť medzi vekom poškodeného a rozhodnutím obžalovaného spáchať trestný
čin v nadväznosti na očakávanie menšieho odporu zo strany poškodeného. Námietky obhajoby vo
vzťahu k právnej kvalifikácii skutku uznal súd za dôvodné, vyplývajúce z vykonaného dokazovania nielen
na hlavnom pojednávaní, ale už aj v prípravnom konaní rovnako, ako aj jeho námietky vo vzťahu k za
vinu mu kladenému aj odcudzeniu peňažných prostriedkov z peňaženky poškodeného v sume 15,- Eur.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že poškodenému platobnú kartu z peňaženky
zobral na inom mieste na I. J.- B., a to pri priechode pre chodcov oproti parkovisku pri predajni B., túto
súd vyhodnotil ako nevierohodnú a rozpornú so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi.

V tomto smere súd za obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujúcu považoval výpoveď

poškodeného K. L., o ktorej vierohodnosti súd nemal žiadne dôvodné pochybnosti. Poškodený totiž
vo všetkých rozhodujúcich detailoch udalosti z 11.08.2022 na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne
ako v prípravnom konaní, tento pre súd logicky opísal fyzický atak neznámeho muža na jeho osobu
pri autobusovej zastávke predmetnej ulice a následne aj po ňom nasledujúce udalosti tak, ako ich
vnímal a z dôvodu tejto predchádzajúcej inzultácie si pamätal. Poškodený udalosti, predchádzajúce

tomuto fyzickému útoku na neho, vrátane jeho pobytu v pohostinstve, cesty domov, ako aj tie, ktoré
vnímal po ňom a aj po príchode do miesta bydliska, totiž opisoval detailne aj s odstupom času
a rovnako ako vo vyšetrovaní, z tohto dôvodu súd považoval za vylúčené akékoľvek skreslenie tejto
časti výpovede poškodeného z dôvodu predchádzajúceho požitia troch pohárikov tvrdého alkoholu.
Z tejto pre súd vierohodnej výpovede poškodeného tak mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že na ulici J. B. v blízkosti autobusovej zastávky došlo nielen k fyzickému ataku neznámym mužom
na poškodeného, po ktorom tento aj so zraneniami zostal ležať na zemi, ale aj ku konaniu, ktoré
obžaloba kládla za vinu práve obžalovanému. Tvrdeniu obžalovaného, že sa poškodenému prihovoril,
manipuloval ním a zobral mu platobnú kartu na inom mieste tej istej ulice – oproti predajni B. a teda
bližšie k bydlisku poškodeného, totiž nezodpovedá nielen výpoveď poškodeného, ale ani svedka

B.. Tento svedok síce vypovedal, že s obžalovaným istý čas čakali vo vozidle na parkovisku pri
predajni B., ale ani on sám a ani z podnetu obžalovaného neregistroval žiadneho muža pod vplyvom
alkoholu, padajúceho na zem na tom mieste, o ktorom vypovedal obžalovaný, pričom obžalovaný
ho na nič také ani neupozorňoval. Naopak, tento svedok vypovedal, že obžalovaný sa viackrát sám
na istý čas vzdialil od vozidla a opakovane sa vrátil. Poškodený pritom jednoznačne uvádzal, že

bol napadnutý pri autobusovej zastávke v blízkosti školy, následne sa mu práve na tomto mieste
niekto prihováral, či nepotrebuje pomoc a na tomto mieste potom aj precitol z bezvedomia, pričom
peňaženku mal v nohaviciach. Pokiaľ preto obžalovaný priznával práve to, že sa na zemi ležiacemu
poškodenému prihováral, pýtal sa ho, či nepotrebuje pomoc, prehľadával mu odcudzenú peňaženku,
ktorú mal poškodený v nohaviciach, zobral mu z nej platobnú kartu, pýtal od poškodeného PIN kód

k nej a poškodenému potom peňaženku vrátil, súd v súlade s výpoveďou poškodeného ustálil, že
tak obžalovaný konal práve v blízkosti tejto autobusovej zastávky. Rozdielne od obžaloby však súd
nemal preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že peňažnú hotovosť poškodenému z peňaženky
odcudzilpráveobžalovaný.Pokiaľideosumupeňazí,ktorúmalpoškodenývpeňaženkevčaseodchoduz pivárne, súd aj v tomto smere uveril detailnej a logickej výpovede poškodeného a o tom, že poškodený
mal v peňaženke práve takúto sumu, nemal žiadne pochybnosti. Na druhej strane poškodený práve
z dôvodu predchádzajúceho fyzického napadnutia neznámou osobou pri autobusovej zastávke zjavne

stratil na istý čas kontakt s realitou a sám nevedel uviesť, aký dlhý čas prešiel od uvedeného napadnutia,
po ktorom zostal ležať na zemi, do momentu, kedy už vnímal konanie obžalovaného, ktorý sa mu
prihováral, manipuloval ním, odcudzil mu peňaženku, ktorú mal poškodený pri sebe, túto prehľadal
a odcudzil mu z nej platobnú kartu. Poškodený dokonca z tohto istého dôvodu nevedel uviesť ani to,
aký dlhý čas následne prešiel do momentu, kedy precitol už na autobusovej zastávke a ako ani to, akým

spôsobom sa do autobusovej zastávky dostal. Pokiaľ preto obžalovaný popieral odcudzenie aj peňazí
poškodenému dôvodiac tým, že v tom čase žiadne peniaze v peňaženke poškodeného neboli, táto
obrana obžalovaného nebola vyvrátená a vzhľadom na bezvedomie poškodeného, ktorého trvanie nie
je možné časovo bližšie vymedziť, nie je vylúčené, že peniaze z peňaženky, ktorá podľa obžalovaného
poškodenému trčala z vačku, odcudzila osoba, ktorá poškodeného fyzicky napadla, prípadne aj iná
osoba. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že o zmocnení sa platobnej karty obžalovaným mal

vedomosť aj svedok B., ktorému obžalovaný túto informáciu uviedol v čase, keď ňou obžalovaný išiel
platiť na čerpacej stanici v C. D., o odcudzených peniazoch však nemal vedomosť ani tento svedok. Z
týchto dôvodov súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a ktoré skutkové okolnosti konania obžalovaného mal preukázané z vykonaného dokazovania bez
dôvodných pochybností, vrátane neskoršieho neoprávneného použitia platobnej karty poškodeného

obžalovaným tak, ako bolo preukázané nielen jeho vlastným priznaním, ale aj výpoveďou svedka B.,
kamerovými záznamami z H. L. R., pokladničnými dokladmi o tomto nákupe a výpismi z bankového
účtu poškodeného.

Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že poškodený K. L. z dôvodu svojho veku 70 rokov v čase skutku

spĺňal kritérium chránenej osoby ako osoby vyššieho veku podľa § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného
zákona, na druhej strane však súd nemal preukázané splnenie zákonných podmienok podľa § 139
odsek 2 Trestného zákona pre priznanie tejto skutočnosti ako znaku kvalifikovanej podstaty žalovaného
trestného činu krádeže podľa odseku 3 písmeno f) §-u 212 Trestného zákona a v tomto
smere uznal námietky obhajoby za opodstatnené.

Ustanovenie § 18 Trestného zákona a § 139 odsek 2 Trestného zákona totiž upravujú spôsob riešenia
dvoch odlišných právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu
chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej

osoby, pričom taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne.
Podľa § 139 odsek 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku považovať
za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine
a zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť
subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku

trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie
páchateľa spáchať trestný čin (stanovisko Najvyššieho súdu SR, zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. 117/2014).
Pokiaľ v uvedenom zmysle okolnosť kvalifikovanej skutkovej podstaty - spáchanie činu na chránenej
osobe (osobe vyššieho veku) je dokazovaním preukázaná, tento hodnotiaci záver z vykonaného

dokazovania je potrebné premietnuť do skutkovej vety. Dátum narodenia poškodeného nepostačuje,
keď je z neho zrejmý len vek konkrétneho poškodeného v čase skutku, čo je však len objektívna
podmienka použitia označeného kvalifikačného momentu v zmysle vyššie citovaného judikátu, pričom
skutkovo treba vyjadriť aj subjektívnu súvislosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný spája spáchanie
činu s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči

poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať
trestný čin (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/48/2020 z 28.07.2020).

V posudzovanej trestnej veci však podľa názoru súdu ani z vykonaného dokazovania vyššie uvedená
subjektívna súvislosť vo vzťahu k obžalovanému nevyplýva. Samotný dôvod obžalovaného spáchať

žalovaný trestný čin práve z dôvodu, že poškodený je osobou vyššieho veku, aby bol vyšší predpoklad
úspešnejšieho, resp. menej rizikového vykonania činu, totiž nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu,
a to ani z výpovede samotného obžalovaného. Naopak, z výpovede obžalovaného vyplýva, že
k vytipovaniu poškodeného K. L. ako obete trestného činu nedošlo z dôvodu, že tento poškodený jeosobou staršou ako 60 rokov, ale k rozhodnutiu obžalovaného tomuto odcudziť peňaženku (ktorú mal
poškodený pri sebe) a z nej potom platobnej karty došlo z dôvodu, že poškodený podľa obžalovaného
javil známky požitia alkoholu, keď k nemu, ležiacemu na zemi obžalovaný pristúpil a následne

obžalovaný postrehol aj známky predchádzajúceho fyzického napadnutia poškodeného inou osobu,
pričom práve využitie takýchto podobných situácii je vo všeobecnosti impulzom páchateľov k spáchaniu
trestného činu krádeže na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe podľa § 212 odsek 1 písmeno
d) Trestného zákona bez ohľadu na vek poškodeného (napr. stav poškodeného po požití alkoholu,
spánok, stav zaujatia poškodeného iným podnetom alebo činnosťou a pod., ktorý stav spáchanie takého

trestného činu uľahčuje). Z uvedeného súd vyvodil, že vek poškodeného v prípade jeho okradnutia
obžalovaným za tohto stavu nemal žiadny význam podľa § 139 odsek 2 Trestného zákona a preto
nemohlibyťsplnenépodmienkynauplatnenietejto,hocobjektívnej,skutočnostiakoznakukvalifikovanej
skutkovej podstaty.

Súd preto dospel k záveru, že obžalovaný protiprávnym konaním, uvedeným v skutkovej vete výroku

o vine tohto rozsudku, naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, spáchaných v jednočinnom
súbehu, z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, pretože úmyselne (§

15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, a to záujmu
na ochrane majetku fyzických a právnických osôb tak, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, tiež neoprávnene prechovával a obstaral si platobný
prostriedok a aj neoprávnene použil platobný prostriedok. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o priamej
príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkami jeho činu na

jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky všetkých týchto prečinov
obžalovaný naplnil aj po stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho činov rozhodne nie je nepatrná (§
10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania
činu (keď obžalovaný využil situáciu zníženej pozornosti poškodeného, tomuto odcudzil peňaženku
a z nej následne platobnú kartu, ktorú aj použil) a ich následkom (v majetkovej sfére poškodených),

okolnosťami ich spáchania (keď obžalovaný odcudzenú platobnú kartu opakovane použil na nákup vecí
svojej osobnej potreby), mierou jeho zavinenia a jeho zištnou pohnútkou.

Súd skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v súlade s ust. § 2 odsek 1
Trestného zákona, nakoľko dospel k záveru, že tento neskorší zákon je pre obžalovaného priaznivejší,

a to nielen z hľadiska trestných sadzieb v prípade prečinov podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a
§ 219 odsek 2 Trestného zákona, u ktorých s účinnosťou od 06.08.2024 došlo k ich zníženiu, ale aj
z hľadiska všeobecných zásad pre ukladanie trestov.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je ženatý, otcom troch detí, bez

stáleho pracovného pomeru. Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidované postihy za rôznorodé
priestupky,atoprevažnezadopravnépriestupky,aleajzapriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniu.
Obžalovaný má v odpise z registra trestov evidované záznamy pre spáchanie rôznej úmyselnej trestnej
činnosti, s prevahou majetkovej trestnej činnosti a prečinov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a prečinov marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, pričom mu boli v minulosti uložené aj nepodmienečné tresty
odňatia slobody.
Z nezahladených odsúdení obžalovaného súd poukazuje napr. na odsúdenie obžalovaného vo veci
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/101/2006 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
a), písmeno b) trestného zákona a iné na trest odňatia slobody 1 rok so zaradením na výkon trestu do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 15.07.2007. Odsúdený pred
spáchaním skutku v prejednávanej veci vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 08.01.2011,
ktorý mu bol ako súhrnný uložený vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia trestným rozkazom Okresného súdu Nové
Zámky sp.zn. 3T/42/2009 z 20.03.2009, právoplatným dňa 11.06.2009, za spáchanie prečinu krádeže

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a iné spolu
s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky a 6 mesiacov.
Trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/123/2022 z 02.08.2022, obžalovanému
doručeným dňa 16.08.2022 a právoplatným dňa 25.08.2022, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinuohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona (skutok z 29.01.2022)
a bol mu uložený trest odňatia slobody 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na
skúšobnú dobu 24 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky.

Trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/51/2022 z 04.11.2022, obžalovanému doručeným
dňa 14.11.2022, právoplatným dňa 23.11.2022, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona (skutok z 20.05.2022) a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
30 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov a 6 mesiacov, a to za

súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/123/2022.
Následne bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 4 Trestného zákona
(skutok z 24.05.2022), a to trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/6/2023 z 20.01.2023,
právoplatným dňa 07.02.2023, ktorým bolo u neho upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu
k trestnému rozkazu Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/51/2022.

TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduLevicesp.zn.4T/68/2022z15.02.2023,obžalovanémudoručeným
dňa 02.04.2023, právoplatným dňa 12.04.2023, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona (skutok z 24.05.2022) a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
30 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 7 rokov za súčasného zrušenia

výroku o treste trestných rozkazov Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/123/2022 a 3T/51/2022.
Naposledy bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona (skutok z 29.10.2022) rozsudkom Okresného súdu
Levice sp.zn. 1T/9/2023 z 04.10.2023, právoplatným dňa 05.03.2024 v spojitosti s uznesením Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 1To/8/2024 z 05.03.2024 a bol mu uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov so

zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý aktuálne
vykonáva a aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 roky a 6 mesiacov.
Z vyššie uvedených zistení súdu vyplýva, že obžalovaný skutok v prejednávanej veci spáchal skôr, ako
mu bol dňa 16.08.2022 s účinkami vyhlásenia rozsudku doručený trestný rozkaz Okresného súdu Levice
sp.zn.2T/123/2022,apretoprichádzalodoúvahyukladaniesúhrnnéhotrestuvovzťahukvýrokuotreste

tých trestných rozkazov Okresného súdu Levice, ktorými bol obžalovanému následne vo vzťahu k nemu
ukladaný súhrnný trest, t.j. vo veci sp.zn. 3T/51/2022 a 4T/68/2022, keďže všetky tieto trestné činy boli
obžalovaným spáchané v reálnom súbehu pred 16.08.2022.
Naproti tomu ukladanie súhrnného trestu neprichádzalo do úvahy vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného
vo veci Okresného súdu Levice sp.zn. 1T/9/2023, keďže vo vzťahu k tomuto trestného činu nešlo

o súbeh, ale ten predstavoval už recidívu obžalovaného.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34
Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po

spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.

Súd mal u obžalovaného splnené podmienky pre priznanie mu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písmeno l) Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu trestného činu na tom skutkovom základe, na akom
bol uznaný súdom vinným, priznal a priznával od začiatku trestného stíhania a jeho spáchanie oľutoval.

Súd ale u obžalovaného zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal
viac trestných činov) a tiež aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už
za trestný čin odsúdený, napr. vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/42/2009). Súd podľa §
38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti zistenej poľahčujúcej okolnosti
apriťažujúcichokolností apriprevahepriťažujúcichokolnostíukladalobžalovanémusúhrnnýtrestpodľa

§ 42 odsek 1 Trestného zákona a aj úhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Trestného
zákona (keďže obžalovaný aj skutkom v prejednávanej veci naplnil znaky celkom troch prečinov
spáchaných v jednočinnom súbehu) podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa
prečinov, t.j. podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 6
mesiacov až 3 roky.

Súd obžalovanému uložil súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, t.j. v dolnej
polovici trestnej sadzby, pričom pri rozhodovaní o výmere trestu odňatia slobody zohľadňoval všetky
zákonné kritériá pre individualizáciu trestu a jeho dostatočnosti z hľadiska individuálnej aj generálnejprevencie. Súd tak musel posudzovať aj okolnosti obžalovaným v prejednávanej veci spáchanej trestnej
činnosti, keď sa preukázateľne dopustil v prejednávanej veci troch prečinov v jednočinnom súbehu
a súčasne tieto spáchal v reálnom súbehu s ďalšími tromi prečinmi ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, za ktoré všetky mu bol naposledy uložený súhrnný
trest trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 4T/68/2022. V prípade obžalovaného pritom
ani v prejednávanej veci nešlo o ojedinelé vybočenie z medzí vedenia riadneho života a o ojedinelé
porušenie právneho poriadku spáchaním trestného činu, keďže tento je osobou, ktorá sa v minulosti
opakovane dopustila úmyselnej trestnej činnosti rôznorodého charakteru, a to aj majetkovej trestnej

činnosti v podobe spáchania prečinov krádeže, v ktorej súvislosti mu boli uložené aj nepodmienečné
tresty odňatia slobody. Obžalovaný síce naposledy pred spáchaním skutku v prejednávanej veci bol vo
výkone trestu odňatia slobody naposledy dňa 08.01.2011, ale aj potom sa dopustil majetkovej trestnej
činnosti, na ktorý fakt spáchania trestnej činnosti nemá vplyv fikcia neodsúdenia (vo veci Okresného
súdu Levice sp.zn. 3T/242/2014 a 1T/43/2015). Obžalovanému bol trestným rozkazom Okresného súdu
Levice sp.zn. 4T/68/2022, vo vzťahu ku ktorému prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu

z dôvodov už vyššie uvedených, uložený trest odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby,
t.j. vo výmere 1 rok, ale ako trest odňatia slobody podmienečný a za súčasného uloženia trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 7 rokov. Takto uložený trest rozhodne nebolo možné považovať
za dostatočný aj za spáchanie skutku v prejednávanej veci nielen preto, že obžalovaný ním naplnil
znaky skutkovej podstaty až troch prečinov, pričom najprísnejšie z nich trestného so sadzbou 6 mesiacov

až 3 roky, ale aj preto, že obžalovaný zjavne nedodržal podmienky tohto podmienečného odsúdenia,
keďže sa v priebehu tejto skúšobnej doby (započítanej), znovu dopustil úmyselného trestného činu,
a to dňa 29.10.2022 prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno
d) Trestného zákona, z ktorého spáchania bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Levice
sp.zn. 1T/9/2023 a ktorým mu už bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov.

Z týchto dôvodov bolo podľa názoru súdu vylúčené nielen upustenie od uloženia súhrnného trestu, ale
aj znovu ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody ako podmienečného. Z uvedeného vyplynul pre
súd záver, že ignorácia právneho poriadku, obžalovaným mala zjavne gradujúcu tendenciu, tak čo sa
týka frekvencie páchania protiprávneho konania, ako aj jeho závažnosti. Súd preto dospel k záveru,
že na obžalovaného je potrebné už pôsobiť represívne uložením nepodmienečného trestu odňatia

slobody, čo je žiadúce nielen z hľadiska nápravy obžalovaného represívnym spôsobom a zabránenia
mu v páchaní trestnej činnosti, ale aj, a to už predovšetkým, z hľadiska ochrany spoločnosti pred
jej páchaním zo strany obžalovaného v budúcnosti. Na dosiahnutie tohto účelu súd považoval za
dostatočný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý jednak reflektuje skutočnosti týkajúce sa
osoby obžalovaného a predchádzajúceho spôsobu jeho života, ako aj jeho kriminálnu minulosť, a jednak

aj okolnosti obžalovaným spáchaných všetkých skutkov, za ktoré mu súd ukladal súhrnný a úhrnný.

Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska
vonkajšej diferenciácie súd postupoval podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
a obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním všetkých trestných činov, za ktoré mu
v prejednávanej veci ukladal trest, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za
úmyselný trestný čin (posledný vykonal dňa 08.01.2011).

Súd v rámci ukladania súhrnného trestu zopakoval uloženie aj trestu zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá vo výmere 7 rokov, ktorý mu bol v takejto výmere uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Levice sp.zn. 4T/68/2022.

Súd postupujúc podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu vyslovil
zrušenie výrokov o treste skorších obžalovaného odsudzujúcich trestných rozkazov Okresného súdu

Levice tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V prejednávanej veci včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody dva subjekty – N. L. L. O.. B.
a poškodený K. L..

Súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej právnickej osobe – L. L. O.. B. škodu vo
výške 64,63 Eur, predstavujúcu obžalovaným neoprávnené realizované transakcie platobnou kartou
poškodeného, ktorých reklamáciu bezkontaktných platieb majiteľom bankového účtu K. L. banka uznalaa preukázateľne mu dňa 15.08.2022 túto sumu poukázala na jeho bankový účet a z ktorého dôvodu tak
škoda v tejto súvislosti vznikla konaním obžalovaného tomuto peňažnému ústavu.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok poškodeného K. L., tento ho na hlavnom pojednávaní modifikoval tak,
že žiada náhradu škody vo výške 15,- Eur z titulu odcudzených mu peňažných prostriedkov v tejto
výške. Vzhľadom však na skutočnosť, že súd obžalovaného neuznal vinným aj vo vzťahu k odcudzeniu
peňažných prostriedkov z peňaženky poškodeného z dôvodov vyššie uvedených, takáto škoda ani
preto nie je súčasťou popisu skutku výroku o vine tohto odsudzujúceho rozsudku, z ktorého dôvodu na

základe vykonaného dokazovania nie je podklad pre vyslovenie povinnosti obžalovanému túto škodu
poškodenému uhradiť. Z tohto dôvodu súd poškodeného K. L. v súlade s ust. § 288 odsek 1 Trestného
poriadku s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.