Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202538
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8724202538.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Slovenská elektrizačná
prenosová sústava, a.s. so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, zastúpeného:
Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti žalovaným: 1./ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E. - F. E.,

2./ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E. - F. E., obaja právne zastúpení JUDr.
Elenou Ľalíkovou, advokátkou so sídlom Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, o určenie priebehu
hranice pozemkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17C/58/2024-35
z 20.09.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým uznesením rozhodol
nasledovne:
,,Konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
pod sp. zn. Rvp 2111/2024.“

2. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že posúdil argumenty strán sporu,

oboznámil sa s obsahom ústavnej sťažnosti i celého spisu v pôvodnom konaní sp.zn. 17C/58/2024
a dospel k názoru, že prerušenie konania podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“) je dôvodné. Súd prvej inštancie mal za zrejmé, že v prípade ústavnej
sťažnosti nejde o opravný prostriedok, avšak z ustanovenia § 133 ods. 2 zákona 314/2018 Z.z. vyplýva,
že Ústavný súd Slovenskej republiky môže v rámci konania o ústavnej sťažnosti zrušiť napadnuté
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu prvej

inštancie, nie je hospodárne a účelné pred rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky konať vo
veci ďalej rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti tomuto uzneseniu z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uznesenia
neposkytol svoje odôvodnenie, a ani žiadne bližšie vysvetlenie ku podkladom pre rozhodnutie, za

ktoré označil argumenty strán sporu, obsah ústavnej sťažnosti a obsah celého spisu v súdnom
konaní. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol, prečo považoval ním identifikované podklady za jediné
podstatné pre rozhodnutie a zároveň vôbec neuviedol, prečo tieto podklady podporujú záver o vhodnosti
prerušenia súdneho konania. Takýto postup súdu je v priamom rozpore s jeho povinnosťou riadne
odôvodňovať svoje rozhodnutia. Z tohto dôvodu je možné uznesenie považovať za arbitrárne a zároveň
nepreskúmateľné. Nad rámec uvedeného žalobca uviedol, že keďže súd vôbec neodôvodnil, prečo

je na základe podanej ústavnej sťažnosti nevyhnutné súdne konanie prerušiť, je možné považovať
rozhodnutie súdu len za akési preventívne opatrenie.Žalobca namietal, že z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, že si súd splnil svoju povinnosť vykonať iné
vhodné opatrenie predtým, než rozhodne o prerušení konania. Súd neuviedol, prečo nebolo možné
iné vhodné opatrenia vykonať. Súd nevykonal posúdenie toho, (a) prečo bolo prerušenie konania

nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, (b) prečo je možné považovať prerušenie konania
za úkon v prospech celkovej hospodárnosti súdneho konania, a v neposlednom rade (c) či prerušenie
konania neprispeje k celkovým prieťahom v konaní.
Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie ako jeden z podkladov svojho rozhodnutia použil aj odpoveď
žalobcu k Výzve žalovaných na prerušenie konania, tak takýto postup súdu žalobca nepovažuje za

správny, nakoľko žalobca odôvodnene očakával, že sa vo svojej odpovedi vyjadruje len k návrhu
žalovaných na prerušenie súdneho konania podľa ust. § 163 CSP, a preto je potrebné uviesť len jeho
nesúhlas s týmto návrhom žalovaných. Ak chcel súd použiť odpoveď žalobcu ako podklad k svojmu
rozhodovaniu o prerušení konania podľa ust. § 164 CSP, mal túto skutočnosť jednoznačne vyjadriť
vo svojej Výzve, v ktorej mal uviesť, že súd žiada žalobcu o vyjadrenie za účelom jeho rozhodnutia o
prerušení konania podľa ust. § 164 CSP.

Podľa žalobcu pri pohľade na spôsob odôvodnenia ústavnej sťažnosti vo vzťahu k povinnosti uviesť
konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu práv žalovaných sa zdá, že si
žalovaní túto povinnosť riadne nesplnili. Z odôvodnenia jasne nevyplýva, aké právne a skutkové dôvody
viedli k porušeniu ústavných práv žalovaných. Zároveň v odôvodnení absentuje aj jasné uvedenie toho,
ako napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zasiahlo do ústavného práva žalovaných na súdnu

ochranu resp. práva na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote. Z uvedeného je pre žalobcu
ťažko predstaviteľné, ako mohol súd potom, čo preskúmal znenie ústavnej sťažnosti, dospieť k záveru,
že je na základe tejto ústavnej sťažnosti potrebné a nevyhnutné súdne konanie prerušiť.
Podľa žalobcu súd prvej inštancie vydaním uznesenia založil v tomto konaní procesnú vadu,
nakoľko sa žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou procesnej relevantnosti a prípustnosti žalovanými

podanej ústavnej sťažnosti, ktorá z ohľadom na charakter a doterajší priebeh tohto konania javí
znaky zjavnej účelovosti a neprípustnosti. Žalobca zastáva názor, že podanie ústavnej sťažnosti proti
kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu, ktorým sa konanie nekončí, ale naopak zakladá ďalší
predpokladaný procesný postup odvolacieho súdu a prvoinštančného súdu, nie je v zásade prípustné
a porušuje základný procesný predpoklad pre možnosť podania a prípustnosť ústavnej sťažnosti,

ktorou je existencia právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí. Predmetné uznesenie
Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou žalovaných, nemožno v žiadnom
ohľade považovať za rozhodnutie súdu, na základe ktorého dochádza k právoplatnému skončeniu
konania - z uvedeného dôvodu preto ak by sme aj čo i len pripustili možnosť prieskumu rozhodnutia
dovolacieho (alebo napr. aj odvolacieho) súdu, ktoré má kasačnú povahu, zo strany Ústavného súdu

SR, táto eventualita nemôže zakladať dôvodnosť fakultatívneho prerušenia konania podľa § 164 CSP
tak, ako uskutočnil súd uznesením.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

4.KrajskýsúdvPrešove(ďalej„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolaní (§34CSP)vzhľadom

na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

6. V zmysle citovaného ustanovenia súd môže prerušiť konanie, ak má za to, že v inom konaní sa rieši
otázka, ktorá môže mať pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Súd preto nemá povinnosť konanie

prerušiť, ale iba takúto možnosť, ak otázky, ktoré sú predmetom konania si nevie vyriešiť vo svojom
konaní prípadne aj ako otázky predbežné.

7. Strana sporu môže navrhnúť takéto prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu
vyhovieť. Tento procesný úkon súdu závisí len od úvahy súdu, a preto nie je návrhom strany viazaný.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia a obsahom
podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vyhovel
návrhu žalovaných v 1. a 2. rade na prerušenie konania.9. V predmetnom konaní sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.06.2017 domáha, aby súd určil,
že priebeh hraníc medzi pozemkom, parcelou č. XXXX/XX, a pozemkom, parcelou č. XXXX/XX je

určený spojnicou lomových bodov tak, ako je to uvedené vo vytyčovacom náčrte vyhotoveným H. H. I..
a autorizačne overeným A. J. K..

10. Súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol rozsudkom č.k. 17C/32/2017-454 zo 07.10.2020.
Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.

3Co/9/2021-511 z 05.05.2021. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo/301/2021 z 29.04.2024 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/9/2021-511 z 05.05.2021 a rozsudok Okresného súdu
Poprad č.k. 17C/32/2017-454 zo 07.10.2020 a vec vrátil Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.

11. Žalovaní navrhli konanie prerušiť do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej
navrhli zrušiť uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/301/2021 z 29.04.2024, teda kasačneho

rozhodnutia dovolacieho súdu.

12. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon dôvod, že sa uskutočňuje súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Pôjde o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako

prejudiciálne (pozri § 194 CSP). Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky
v súdnom alebo správnom konaní, ak sa takéto konanie už uskutočňuje, alebo môže dať na takéto
konanieajsámpodnetapotomkonaniepreruší.Rozhodujúcimhľadiskomtubudezásadahospodárnosti
konania, preto bude prerušenie konania predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo, t. j. takýto
postup by mal byť namieste len vo výnimočných prípadoch- (LÖWY, Alexandra. § 164 [Fakultatívne

prerušenie konania]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 680, marg. č. 1.).

13. Fakultatívne prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak zodpovedanie niektorej z otázok

potrebných pre rozhodnutie vo veci je predmetom konania na inom orgáne alebo v inom súdnom konaní.
Ani v taktom prípade však nie je súd povinný konanie prerušiť, nakoľko takúto otázku si môže posúdiť
sám, pričom sa s ňou vysporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia.

14. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 164 CSP je potrebné vykladať v spojení

s čl. 17 Základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, podľa ktorého
súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb, a najmä v spojení s č. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Je nepochybné, že prerušenie konania predlžuje celý súdny
proces. V prípade prerušenia konania v zásade dochádza k prehlbovaniu stavu právnej neistoty, čo
sa prieči požiadavke na rýchlu a účinnú ochranu práva. K odstráneniu právnej neistoty dochádza až
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Za danej procesnej situácie, ak súd prvej inštancie dôvodnosť a hospodárnosť prerušenia konania
argumentuje len s poukazom na konanie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
pod sp.zn. Rvp 2111/2024 a samotné súdne konanie o určenie priebehu hraníc medzi stranami sporu
prebieha už viac ako 7 rokov, odvolací súd dospel k záveru, že, v danej veci nie je daný dôvod na
prerušenie konania, pretože ochrana práv strán tohto súdneho konania by sa mohla reálne napĺňať až

po právoplatnom skončení konania na ústavnom súde.

16. Súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil požiadavku spravodlivej a účinnej ochrany práv strán
konania vyplývajúcu z čl. 2 CSP ako i možnosť iných procesných opatrení týkajúcich sa vedenia tohto
súdneho konania. Prerušenie konania v tomto prípade nie je v záujme zachovania práva strán konania

na spravodlivý súdny proces, ako aj práva na prejednanie veci nestranným súdom bez zbytočných
prieťahov.17. Vzhľadom na tieto prijaté závery odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. d) CSP, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané,
neexistovali.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).