Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223201406
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223201406.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr.
Denisy Šaligovej a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, D., v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4,
Komárno, IČO: 36 721 123, proti žalovaným: 1/ Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava -
mestskáčasťStaréMesto,IČO:50050907,vzastúpení:AdvokátskakanceláriaVASIĽ&partners,s.r.o.,

so sídlom Kupeckého 320/33, Košice – mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. F. XXXX/XX, G. X C., H. I., v konaní zastúpená splnomocnencom: G. B., trvale bytom A.
D. XXXX/XX, D., 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. XXXX/XX, D., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9.
apríla 2024, č. k. 13C/23/2023-303, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c

i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 9. apríla 2024, č. k.
13C/23/2023-303 žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi 100 % náhradu trov
konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (výrok II.).

Žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal (výrok III.) Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Komárno 100 % náhradu trov konania štátu (výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.05.2023
sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú katastrálnym
odborom Okresného úradu E. vedené na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. a 1/8 podiel žalovaného
1/ navrhol žalobca prikázať do jeho vlastníctva za náhradu 3 900 eur, určenú znaleckým posudkom
Ing. Heleny Botlóovej č. 15/2023 s tým, že podiely žalovaných 2/ a 3/, ktoré sú zaťažené exekučnými
záložnými právami, zostanú naďalej ich vlastníctvom. Žalobca listom zo dňa 18.04.2023 oznámil

žalovanému 1/ záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu 1/8 za hodnotu 3 900 eur, určenú
znaleckým posudkom. Žalovaný 1/ podaním zo dňa 02.05.2023 ponuku žalobcu považoval za
podhodnotenú, keď konzultáciou s odborníkmi ku kúpnej cene 6 500 eur. V prípade súdneho konania
žalovaný1/uviedol,žemieniiniciovaťkontrolnéznaleckéskúmanie.Vtakomprípadesibudežalovaný3/
uplatňovať svoje investície do sporných nehnuteľnosti. Súrodenci žalobcu, ako žalovaní 2/ a 3/, súhlasia
s navrhnutým zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych

podielov, nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné.4. Predmetom sporu sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k.ú. D. ako parcely registra „C“
parc.č. 3832/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 562 m2, parc. č. 3832/2 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 100 m2, parc. č. 3832/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2, parc. č.

3832/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, parc. č. 3832/5 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 20 m2, ako aj stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXXX J. G. H. XXXX/X, - letná
kuchyňa bez zápisu 3479 na parcele číslo 3832/3, - hospodárska budova bez zápisu 3480 na parcele
číslo 3832/5, - sklad bez zápisu 3481 na parcele číslo 3832/4, ktoré tvoria podielové spoluvlastníctvo
strán sporu, pričom žalobcovi patrí z celku podiel o veľkosti 5/8 a každému zo žalovaných patrí podiel po

1/8 z celku. Na podiel žalovanej 2/ je zriadené exekučné záložné právo v prospech oprávneného Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante a na podiel žalovaného 3/ je zriadené exekučné záložné právo
v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca
sa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k všetkým nehnuteľnostiam evidovaným na LV č.
XXXX pre k.ú. D. a ich prikázania do jeho podielového spoluvlastníctva so spoluvlastníckym podielom
6/8 ako aj podielového spoluvlastníctva jeho súrodencov - žalovaných 2/ a 3/, každému v doterajšom

spoluvlastníckom podiele po 1/8 z celku.

5. Predmetné nehnuteľnosti sú užívané žalovaným 3/ s jeho partnerkou a ich dvoma maloletými
deťmi. Žalobca vlastní rodinný dom evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. D. a pri zachovaní veľkosti
spoluvlastníckych podielov svojich súrodencov - žalovaných 2/, 3/ po 1/8, má záujem nadobudnúť

spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/, aby žalovaný 3/ mohol pokračovať v úprave spoločných
nehnuteľností. Žalobca je ochotný vyplatiť žalovanému 1/ za jeho spoluvlastnícky podiel 1/8 náhradu do
výšky 4 000 eur, ktorú sumu by mu poskytol žalovaný 3/, keď podľa ním zabezpečeného znaleckého
posudku Ing. H. Botlóovej č. 15/2023 z 27.03.2023 je všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností
31 200 eur, teda všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu 1/8 z celku je 3 900 eur. Žalovaní

so žalobcom navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasili, až na výšku
náhrady namietanú žalovaným 1/, ktorý predložil znalecký posudok Ing. P. Bátory č. 119/2023 z
19.08.2023, podľa ktorého všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 79 600 eur, z ktorej 1/8
predstavuje sumu 9 950 eur.

6. Reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností neprichádza do úvahy. Predmet spoluvlastníctva nie
je funkčne deliteľný, keď pozemky o rôznej veľkosti sú zastavané stavbami s rôznou funkciou - rodinný
dom, letná kuchyňa, sklad, hospodárska budova a kvôli polohe a tvaru spoločných nehnuteľností (do
písmena L) nie je ani fakticky deliteľný. Keďže predmet spoluvlastníctva je reálne nedeliteľný, v danom
prípade prichádza do úvahy len jeho prikázanie viacerým doterajším spoluvlastníkom do podielového

spoluvlastníctva tak, že doterajšie spoluvlastnícke podiely žalovaných 2/ a 3/ by zostali nezmenené -
po 1/8 z celku a spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ o veľkosti 1/8 z celku by bol prikázaný žalobcovi
za náhradu.

7. Žalobca, ktorý mal Centru právnej pomoci preukázať, že je v stave materiálnej núdze, a preto po

splnení ďalších podmienok určených zákonom č. 327/2005 Z. z. mu bol priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci, bol s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdneho
poplatku za žalobu. Napriek tomu, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, žalobca prejavil „ochotu“
zaplatiť s pomocou žalovaného 3/ ako užívateľa predmetných nehnuteľností žalovanému 1/ náhradu
za jeho 1/8 spoluvlastnícky podiel do výšky 4 000 eur. Pritom žalovaný 3/ v čase rozhodovania súdu

ani nedisponuje uvedenou sumou, najmä keď jeho spoluvlastnícky podiel je od roku 2022 zaťažený
exekučným záložným právom v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. ako oprávneného
(podľa žalovaného 3/ pre pohľadávku vo výške 1 400 eur) a financie do výšky 4 000 eur by vedel
žalobcovi poskytnúť až v budúcnosti, asi o pol roka.

8. Súd mal za to, že insolventnosť žalobcu je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 142 ods.
2 OZ, brániacim momentálnemu zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, najmä keď
žalobca ani nie je odkázaný na bývanie v predmete spoluvlastníctva a má záujem svoj spoluvlastnícky
podiel „dať“ žalovanému 3/, ktorý s rodinou predmet spoluvlastníctva aj reálne užíva. Teda otázka zániku
spoluvlastníctva žalovaného 1/ nie je prioritou žalobcu, u ktorého absentuje primárna potreba účelného

využitia (obdobne R 100/1999), ale je prioritou žalovaného 3/, ktorý začal aj so stavebnými úpravami
predmetných nehnuteľností. Aj tieto skutočnosti sú nepochybne dôvodom hodným osobitného zreteľa,
rovnako ako skutočnosť, že s poukazom na § 142 ods. 1 OZ možno zrušiť podielové spoluvlastníctvo
veci súdnym nariadením jej predaja s tým, že výťažok súd rozdelí podľa podielov len vtedy, ak vec žiadnyzo spoluvlastníkov nechce. V danom konaní, však nebolo ani tvrdené a ani preukázané, že by, či už
žalobca, či žalovaná 2/ či žalovaný 3/ vec nechceli. Žalovaná 2/ ako aj žalovaný 3/, vrátane žalobcu, majú
záujem na zachovaní ich spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k.ú. D..

9. S poukazom na uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd prvej inštancie žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak,

že procesne úspešnému žalovanému 1/ priznal 100 % náhradu trov konania a procesne úspešným
žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by týmto žalovaným vznikli
v konaní trovy. Súd procesne neúspešného žalobca zaviazal aj na 100 % náhradu trov, ktoré vznikli
štátu v priebehu konania.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc

odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V podanom odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP. Žalobca má za to, že súd nepostupoval v zmysle § 191 ods. 1 CSP a zároveň, že
rozhodnutie súdu nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. Namietal, že solventnosť žalobcu nebola súdom prvej inštancie správne pochopená. Svoju finančnú
situáciu žalobca vysvetlil na pojednávaní konanom dňa 10.10.2023. Zároveň predložil do spisu LV č.
XXXX k.ú. D., z ktorého vyplývajú jeho majetkové pomery. Z uvedeného listu vlastníctva zároveň vyplýva
skutočnosť, že žalobca uvedené nehnuteľnosti vlastní od roku 2018, čiže šesť rokov, ďalej skutočnosť,
že nie je zaťažená exekučným konaním, teda žalobca nemá žiadne dlhy, ktoré by nebol schopný splatiť.

Ak by tomu tak aj nebolo, je potrebné prihliadnuť na fakt, v zmysle ktorého žalobca v čase podania
žaloby disponoval znaleckým posudkom K. L., ktorá ocenila predmet sporu na sumu 3 900 eur. V
zmysle tohto posudku bola žalovanému 1/ doručená predžalobná výzva zo dňa 18.04.2023. Z obsahu
uvedených listín je zrejmá vedomosť žalobcu o jeho povinnosti zaplatiť žalovanému 1/ protihodnotu
jeho podielu. Z logiky veci vyplýva, že ak by žalobca nevedel, nebol schopný sumu 3 900 eur zaplatiť,

žalobu by zrejme nepodával, nekomplikoval by si zbytočne život. Na druhej strane ak by žalobca z
akéhokoľvek dôvodu, či už na základe nepredvídateľnej, alebo inej skutočnosti nezaplatil žalovanému 1/
protihodnotu jeho podielu, žalovaný 1/ by mohol svoj finančný nárok uspokojiť v exekučnom konaní či už
predajomžalobcovhospoluvlastníckehopodielu5/8zpredmetnýchnehnuteľností,aleboznehnuteľností
tvoriacich výlučné vlastníctvo žalobcu zapísaným na LV XXXX k.ú. D.. V prípade, ak by bol súd prvej

inštancie žalobe vyhovel a po zrušení spoluvlastníctva prikázal podiel žalovaného 1/ žalobcovi, avšak za
žalovaným 1/ navrhovanú premrštenú cenu, žalobca bol pripravený žalobu v rámci odvolacieho konania
zobrať späť.

13. Absencia žalobcovej odkázanosti na bývanie v predmete spoluvlastníctva a jeho záujem svoj

spoluvlastnícky podiel „dať“ žalovanému 3/ nemôže byť pripisovaná na žalobcov úkor. Je potrebné mať
na zreteli dva protichodné záujmy na riešení spoluvlastníctva podielu žalovaného 1/ v tomto konaní.
Na jednej strane sa nachádza záujmová skupina pozostávajúca zo žalobcu a žalovaných 2/ a 3/,
ktorá má záujem vlastniť nehnuteľnosti v celosti, čiže bez žalovaného 1/ ako rodičovský majetok s
rodinnými väzbami. Žalovaní 2/ a 3/ nie sú v konaní žalobcami len z dôvodu nepriznania im nároku na

poskytnutieprávnejpomociCentromprávnejpomoci.Morálneafaktickysúnastranežalobcu,čovyplýva
z ich prejavu súhlasu so žalobou. Na druhej strane je žalovaný 1/, ktorý má jediný a výlučný záujem
spočívajúci v speňažení svojho podielu akýmkoľvek spôsobom, že akýchkoľvek okolností a podmienok,
či už predajom jeho spoluvlastníckeho podielu, alebo predajom celej nehnuteľnosti, no evidentne najmä
za dosiahnutia maximálnej možnej ceny. Tieto dva záujmy nemôžu požívať rovnakú ochranu.

14. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie zánik spoluvlastníctva žalovaného 1/ je prioritou žalobcu
a neabsentuje žalobcova primárna potreba účelného využitia. Žalobca nereprezentuje v tomto konaní
iba svoje záujmy, ale aj záujmy svojich súrodencov, žalovaných 2/ a 3/. Žalovaný 1/ do podielového
spoluvlastníctva ostatných strán sporu nepatrí, nemá ku predmetným nehnuteľnostiam žiadne väzby.

Je to cudzí element, výlučne s podnikateľským zámerom, ktorým je dosiahnutie maximálneho zisku na
úkor ostatných spoluvlastníkov nedisponujúcich takým finančným kapitálom, ako žalovaný 1/, ktorého
iba základné imanie tvorí sumu 212 070 eur. Z verejne dostupných informačných zdrojov mal žalovaný
1/ v roku 2022 celkové výnosy 1 903 991 eur a aktíva 2 936 004 eur. Z uvedených čísel je evidentné, žežalovaný 1/ nie je vo finančnej tiesni, nie je odkázaný na okamžité vyplatenie protihodnoty jeho podielu.
Vyplatením protihodnoty podielu žalovaného 1/ v lehote pol roka, ako to uviedol žalovaný 3/, by nijako
neutrpel.

15. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie vyňal z kontextu textu rozhodnutia R 100/1999
tvrdenie, že zánik spoluvlastníctva žalovaného 1/ nie je prioritou žalobcu. Táto priorita je v uvedenom
rozhodnutí viazaná na súvis, ktorý súd prvého stupňa opomenul. Žalobcovi v tomto konaní nešlo a nejde
o vyriešenie užívacích vzťahov, ktoré nie sú narušené, ale o vyriešenie vlastníckych vzťahov. Nehovoriac

otom,žežalovaný1/predmetnénehnuteľnostinemieniužívaťnarozdielodžalovaného3/aaniichnikdy
neužíval. Ostatné strany sporu okrem žalovaného 1/ chcú užívať a vlastniť predmetné nehnuteľnosti,
pretože majú ku nim osobné väzby. Kým sa žalovaný 1/ nestal spoluvlastníkom nehnuteľností vládol kľud
a pokoj. Tento narušil žalovaný 1/ svojím agresívnym podnikateľským správaním. Preto sa ho ostatné
strany sporu mienia zbaviť. Žalovaný 1/ by bol vyplatený žalobcom s pomocou žalovaného 3/.

16. Súd prvej inštancie nerozhodol správne ani ohľadne náhrady trov konania. Neprávne považoval
žalovaného 1/ za procesné úspešného. On však úspešným v spore nebol, nakoľko nedosiahol svoj
navrhovaný cieľ. Cieľ mal identický ako žalobca, čiže zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázanie
jeho podielu do vlastníctva žalobcu s rozdielom vo výške vyplatiť sa majúcej neprimerane vysokej
protihodnoty. Tento cieľ nedosiahol. Alternatívnym návrhom, a teda ďalším cieľom žalovaného 1/ bol

predaj celej nehnuteľnosti tretej osobe. Ani tento cieľ nedosiahol. To napokon znamená, že ak nebol
žalobca neúspešný, žalovaný 1/ nebol úspešný. Nie je možné hovoriť v danom prípade ani o úspechu
žalovaných 2/ a 3/, nakoľko so žalobou žalobcu súhlasili, navrhli jej vyhovieť. To isté sa týka a vzťahuje
aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom náhrady trov štátu.

17. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého
rozsudku. Podľa názoru žalovaného 1/ je rozsudok vecne správny, neobsahuje žiadne vady vytýkané
žalobcom a z toho dôvodu navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Z podaní žalobcu a jeho vyjadrení
v rámci konania vyplynulo, že žalobca sa nachádza v stave materiálnej núdze, pričom žalobca prejavil

„ochotu“ zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ s pomocou žalovaného 3/. Z výsluchu
žalovaného 3/, ako aj z výpisu z listu vlastníctva, na ktorom sú evidované dotknuté nehnuteľnosti
pritom vyplýva, že tento má na svoj spoluvlastnícky podiel zaťažený exekúciou, pričom nie je zrejmé,
do akej miery je žalovaný 3/ oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami, keďže nekonkretizoval,
čo je predmetom exekúcie a aká je výška pohľadávky vymáhanej touto exekúciou. Teda žalobca a

ani žalovaný 3/ nepreukázali dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný 3/ pritom potvrdil, že v čase
rozhodovania súdu ani nedisponuje potrebnou sumou a financie by vedel žalobcovi poskytnúť až v
budúcnosti, asi o pol roka. Aj tieto skutočnosti sú však vzhľadom na to, že žalobca a žalovaný ani po
opakovaných výzvach žalovaného 1/ neboli schopní predložiť akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré by
preukazovalo uzatvorenie dohody s takýmto obsahom. Žalobca taktiež nepredložil do súdneho spisu

žiadnu pracovnú zmluvu, resp. potvrdenie zo sociálnej poisťovne o jeho príjme. Uvedené platí obdobne o
osobe žalovaného 3/. Uvedené šetrenie týkajúce sa osoby žalovaného 3/ však podľa názoru žalovaného
1/ koniec-koncov bolo aj tak nad rámec toho, čo požaduje Občiansky zákonník a súvisiaca judikatúra
v súvislosti s dokazovaním solventnosti spoluvlastníka, ktorý žiada prikázať spoluvlastnícky podiel.
Argumentácia žalobcu v podanom odvolaní tak nemá žiadnu legislatívnu oporu, je nepravdivá a účelová

a je takpovediac vyjadrením želania žalobcu zvrátiť nepriaznivý výsledok sporového konania napriek
jasnému zákonnému rámcu celej záležitosti.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesnéhoútokupoužil,akosavovecivyjadrilžalovanýaaké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny
základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

21. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval
nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Je prirodzené, že súd
v priebehu konania pri budovaní skutkového základu pre rozhodnutie súčasne priebežne uvažuje
o jeho právnom posúdení. Súd je zároveň povinný strany informovať o svojom predbežnom právnom
názore. Chyba súdu prvej inštancie, ktorej možným následkom je zrušenie napadnutého rozsudku

tak spočíva v tom, že súd prvej inštancie najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil
a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie. Výsledkom je teda
nesprávne rozhodnutie tak po stránke právnej, ako aj skutkovej. (DUDITŠ, Ladislav. § 389 [Zrušenie
rozhodnutia]. In: M., B., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ,
Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1470,

marg. č. 5.)

22. Vychádzajúc z rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku a činnosti prvoinštančného súdu
nemožno konštatovať jeho zlyhanie v celom rozsahu. Súd prvej inštancie správnym prístupom
vyhodnocoval otázky, ktoré bolo potrebné riešiť. Podľa názoru odvolacieho súdu však komplexnému

a završujúcemu naplneniu zákonných atribútov činnosti súdu pri materiálnej súdnej ochrane strán
sporu, sledujúc spravodlivú ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
(čl. 2 ods. 2 zásad CSP), chýbalo vyhodnotenie (a zároveň odôvodnenie v zmysle § 220 ods. 2 CSP)
niektorých ďalších skutočností.

23. V tomto prípade sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadnia podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam proti žalovaným, avšak nebolo možné prehliadnuť, že primárnym cieľom žalobcu
bolo zrušiť a vyporiadať také spoluvlastníctvo „vylúčením“ z vlastníctva žalovaného 1/, s ponechaním
podielového spoluvlastníctva subjektom – žalovaným 2/ a 3/ (vrátane žalobcu). V naznačenom zmysle
je potrebné vyhodnocovať pri posudzovaní otázky kredibility povinnej osoby pri výplate náhrady

aj otázku charakteru a väzieb subjektov podielového spoluvlastníctva. Inými slovami, bolo treba
vyhodnotiť, či záujem na vyporiadaní (hoci aj s dôsledkami následných postupov v rámci vyplatenia
náhrady) neprevyšuje záujem na „bezproblémovom“ vyplatení žalovaného 1/. Solventnosť žalobcu bolopotrebné vyhodnocovať aj s prihliadnutím na skutočnosť vlastníctva žalobcu v podiele k predmetným
nehnuteľnostiam.

24. Odvolací súd vzhľadom na povahu a predmet sporu v prvom rade konštatuje, že ak nedôjde
k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči

ostatným spoluvlastníkom. (§ 142 ods. 1 OZ). Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva
vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo
vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd
použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

25. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.
Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani

účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. Dovolací súd by úvahy súdov mohol spochybniť len v prípade,
žebybolizjavneneprimerané.Súdpretomusíriadneodôvodniť,zakéhodôvodujekritérium,ktorépoužil
v danom prípade, rozhodujúce (Rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 1Cdo/33/2010).

26. Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností a to prikázaním spoluvlastníckeho podielu 1/8 z celku
žalovaného 1/ do vlastníctva žalobcu, pričom ostatné spoluvlastnícke podiely žalovaného 2/ a 3/
majú zostať (vzhľadom na postoje strán sporu) bezo zmeny. Súd prvej inštancie žalobu zamietol,

keď insolventnosť žalobcu ako aj primárnu potrebu účelného využitia nehnuteľnosti nie žalobcom ale
žalovaným 3/, posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ, brániacim
momentálnemu zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.

27. Pokiaľ ide o konkrétny spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností

- prikázaním spoluvlastníckeho podielu spornej nehnuteľnosti žalovaného 1/ do vlastníctva žalobcu
za primeranú náhradu – odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď sa zameral aj na solventnosť strany, ktorej by mal predmet podielového spoluvlastníctva
pripadnúť (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 494/2003). Odvolací súd
pripomína, že dlhodobo ustáleným a správnym predpokladom je skutočnosť, že spoluvlastník,

ktorému má byť vec prikázaná, s týmto postupom súhlasí. V zápornom prípade má súd pristúpiť
k posúdeniu ďalšieho spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Hľadisko kredibility (solventnosti) sa
stáva samostatnou podmienkou pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a okolnosťou, ku
ktorej je nutné vždy prihliadať pri posúdení toho, komu má byť vec prikázaná. Na druhej strane prvok
solventnosti zdôrazňuje hľadisko, že u spoluvlastníka, ktorého podiel bol prikázaný, ide o nútené odňatie

vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať i ústavné podmienky čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť
primeranú náhradu. O výške, spôsobe a časových okolnostiach tejto náhrady rozhoduje všeobecný
súd. Podľa súdnej praxe základom pre stanovenie primeranej náhrady je všeobecná cena veci obvyklá
v danom mieste a čase rozhodovania s tým, že túto súd určí zodpovedajúcim podielom z celej veci,

nie cenou, za ktorú by bolo možné podiel predať. Aktuálne a správne rozhodovacia prax súdov dospela
k názoru, že v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník,
ktorému je uložená povinnosť náhrady, nemôže započítať iný majetkový nárok. Dôvodom je fakt, že
právo na zaplatenie náhrady vzniká až právnou mocou rozhodnutia a dovtedy (voči ešte neexistujúcej
pohľadávke) započítanie nie je možné účinne uskutočniť. O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom

zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však vždy potrebné rozhodnúť samostatným
výrokom rozsudku (R 46/1991, 2Cdo/53/2004).28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že hoci existuje ustálená judikatúra, v zmysle ktorej
je nedostatok kredibility, resp. insolventnosť potencionálneho vlastníka dôvodom na zamietnutie návrhu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 OZ, súd musí vždy danú

skutočnosť vyhodnotiť nielen v kontexte ochrany vlastníckeho práva daného čl. 20 Ústavy SR, ale aj
v kontexte záujmov nerušeného vlastníctva a realizácie práva na obydlie. Úlohou súdu je predovšetkým
zohľadniť podmienky individuality daného sporu.

29. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti, ktoré bude potrebné súdom prvej inštancie zisťovať

a vyhodnocovať spočívajú: a/ vo väzbách časti subjektov spoluvlastníckeho právneho vzťahu, b/
aktuálnom využívaní predmetnej veci, c/ motivácii žalobcu (a fakticky aj žalovaného 2/ a 3/) pre
zrušenieavyporiadeniepodielovéhospoluvlastníctva,akoajvyhodnotiťd/postaveniežalovaného1/ako
subjektu spoluvlastníckeho vzťahu ako aj e/ právny dôvod jeho vstupu do podielového spoluvlastníctva.
Z uvedených zisťovaní (vyhodnotení) súd vyvodí opodstatnenosť sústredenia sa (pôvodne) len na
kredibilitu povinnej osoby z náhrady (a uprednostňovaní záujmu žalovaného 1/). Postupom naplňujúcim

spravodlivúochranuprávomchránenýchzáujmovjetrebapomeraťochranužalobcuažalovaného2/a3/
na jednej strane a s vyvážením záujmu (a rizík) žalovaného 1/ pri ústavnoprávnej garancii práva vlastniť
majetok na druhej strane. Pri vyvažovaní je potrebné prihliadnuť už na spomenuté vyhodnocovanie
charakteru subjektu žalovaného 1/ a právny dôvod jeho vstupu do spoluvlastníckeho právneho vzťahu
k veci, ktorá sa bez pochybností využíva ako obydlie žalovaným 3/ a jeho rodinnými príslušníkmi.

30. Spoluvlastníkmi sporných nehnuteľnosti sú na jednej strane fyzické osoby – žalobca spolu so
žalovanými 2/ a 3/, ktorí sú v rodinnom postavení (súrodenci) a na druhej strane žalovaný 1/
ako obchodná spoločnosť, ktorý do spoluvlastníctva sporných nehnuteľností vstúpil ako element
s podnikateľským zámerom bez akýchkoľvek hlbších väzieb. Z obsahu súdneho spisu ako aj z podanej

žaloby je možné prijať záver, že hlavným dôvodom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
vyriešenie vlastníckych vzťahov a osobné väzby na nehnuteľnosti, pričom pokiaľ žalovaný 1/ súhlasil
s prikázaním jeho spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva žalobcu za náhradu, možno mať pochybnosti
o jeho zámere dané nehnuteľnosti vlastniť a odvodene uspokojovať (nerušene) užívacie potreby
žalovaného 3/ s realizáciou bývania v obydlí. Odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že žalobca

je v tomto konaní zastúpený Centrom právnej pomoci nemôže zakladať domnienku insolventnosti
žalobcu hlavne za predpokladu, keď na majetok žalobcu nie je vedená exekúcia. Právo zvoliť si
právneho zástupcu (akéhokoľvek, aj právneho zástupcu z Centra právnej pomoci) je žalobcova
možnosť daná zákonom a využitie tejto možnosti nemôže prejudikovať jeho úspech, resp. neúspech
v spore. Navyše je treba prihliadnuť na existujúci majetok v podobe spoluvlastníckeho podielu

žalobcu niekoľkonásobne prevyšujúceho hodnotu podielu 1/8 na vyporiadanie. Nemožno teda hovoriť
o absolútnej insolvencii žalobcu. Aj skutočnosť podania odvolania žalobcom v sebe zahŕňa odhodlanie
podielové spoluvlastníctvo vyriešiť a spolu s vyššie uvedenými argumentami dáva predpoklad, že si
žalobca vyhodnotil aj možné riziká spojené s prípadnou budúcou insolventnosťou.

31. Za takýchto podmienok je následne na odôvodnenej úvahe súdu prvej inštancie, či v tomto konaní
(aj s ohľadom na jeho individuálny charakter) nie je možné hovoriť o spravodlivom a účelnom vyriešení
veci tým spôsobom, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dôjde prikázaním
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu.

32. Prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou
vyplatiť primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím
súdu vylúčený. Súdna prax sa musela vysporiadať s koncepciou primeranej náhrady z pohľadu, akým
spôsobom má byť stanovená jej výška. Za primeranú náhradu za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena
v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z

ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (porovnaj R 15/1999,
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 885/2001). Náhrada tak musí vyjadrovať cenu závislú nie len na
konštrukcii a vybavení nehnuteľnosti, ale i na dopyte a ponuke v danom mieste a čase rozhodovania
súdom, t. j. v čase vyporiadania (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 356/2000, 22Cdo
1927/2004). Existencia podielového spoluvlastníctva tak nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by mala

byť všeobecná cena nehnuteľnosti stanovená pre účely vyporiadania spoluvlastníctva znížená.

33. Za predpokladu, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní dospeje k záveru, že je možné postupovať
v zmysle vyššie načrtnutého, bude úlohou súdu sa hlbšie zamerať na dokazovanie ohľadom primeranejnáhrady, t. j. ceny spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalovaný
1/ v určitom štádiu sporu prejavil záujem o prikázanie spornej nehnuteľnosti, avšak namietal výšku
primeranejnáhrady.ŽalobcaakodôkazvkonanípredložilznaleckýposudokvypracovanýIng.Botlóovou

č. 15/2023 zo dňa 27.03.2023, podľa ktorého je hodnota sporných nehnuteľností 31 200 eur, čiže
všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/8 z celku je 3 900 eur. Žalovaný 1/ v konaní
predložil druhý znalecký posudok vypracovaný Ing. Bátorym č. 119/2023 zo dňa 19.08.2023, podľa
ktorého je všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností 79 600 eur, teda hodnota spoluvlastníckeho
podielu 1/8 z celku predstavuje sumu 9 950 eur. Súd prvej inštancie síce mal v konaní predložené dva

znalecké posudky, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia nebolo jasné, z ktorého konkrétneho posudku
vychádzal pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel a s dôsledkom vyhodnocovania
kredibility.

34. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu, odvolací súd uvádza, že pravidlá
hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa zásadou voľného

hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver,
že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí
presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého
nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cdo/41/2010). Za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov
(ku ktorej situácii došlo v preskúmavanej veci) aj doterajšia súdna prax považuje taký postup, keď
súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca a položením
doplňujúcich otázok.

35. Z uvedeného vyplýva, že pri rozdielnych záveroch znaleckých posudkov nemôže súd bez
náležitého odôvodnenia svojej úvahy „preferovať“ jeden znalecký posudok oproti inému. Takáto úvaha
je neudržateľná a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľná. Pokiaľ súd pri rozdielnych záveroch
znaleckých posudkov riadne, teda presvedčivo nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých vychádzal a pre ktoré
sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, nemožno jeho rozhodnutie považovať za zákonné,

spĺňajúce atribúty kladené na takéto rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 4Cdo/120/2021.

36. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní tak bude uviesť v rámci predbežného právneho
názoru, ku ktorému z predložených znaleckých posudkov sa pri určení ceny ako primeranej náhrady

za spoluvlastnícky podiel 1/8 z celku sporných nehnuteľnosti priklonil, resp. uvedie dôvody, pre ktoré
sa rozhodol pre ten ktorý konkrétny znalecký posudok. Ak následné argumenty strán presvedčia
súd o ich dôvodnosti a zároveň uplatnia ďalšie prostriedky procesného útoku (napr. nové znalecké
dokazovanie, resp. vyžiadanie doplnenia existujúceho znaleckého posudku, alebo vypočutie znalca),
zhodnotí dôvodnosť ďalšieho dokazovania. Odvolací súd len dodáva, že účastníci konania musia vždy

vedieť z akej ceny súd pri určovaní hodnoty primeranej náhrady bude vychádzať.

37. Odvolací súd tiež dáva súdu, ako aj stranám sporu do pozornosti, že je možné sa dohodnúť a o zmier
sa súd má vždy pokúsiť. V tomto prípade z doteraz existujúcich okolností sporu vyplýva, že spornou je
cena za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/.

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. Pokiaľ je veľkosť spoluvlastníckych podielov žalovaných na sporných nehnuteľnostiach odlišná, je

potrebné, aby súd aj pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil tento pomer jednotlivých žalovaných
na prejednávanej veci a podľa tohto pomeru ich zaviazal aj na ich náhradu (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30. marca 2011, sp. zn. 1 M Cdo 7/2009).

40. Zároveň je ale treba primárne zobrať do úvahy to, že aj keď bol žalobca v spore o vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva v konečnom dôsledku neúspešný, keďže jeho žaloba bola zamietnutá,
tak toto kritérium, t. j. kritérium úspešnosti v spore, nemôže byť nosným pri rozhodovaní o trovách
konania, ak v danom prípade už pri podaní žaloby nebolo možné konštatovať jej zjavnú bezúspešnosť
alebo nedôvodnosť, keďže výsledok sporu závisel výlučne na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdeniazisteného skutkového stavu, ktorú strany sporu nemohli predvídať (Uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 7. júla 2016, sp. zn. I. ÚS 425/2016).

41. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci
a zásada procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania (t. j. vzhľadom na to, že išlo o iudicium
duplex) teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá.
Rovnako tak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto
ani nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Judikatúra k náhrade nákladov

konania taktiež nebola vždy jednotná, nakoľko spočiatku akceptovala rozhodovanie súdov na základe
aplikácie procesného úspechu vo veci. Podľa novšej judikatúry ústavného súdu však procesný
úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva došlo. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania totiž nie je možné vychádzať zo zásady
procesného úspechu vo veci, nakoľko účastníci tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok. Súd
nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach

tejto právnej normy. Výnimkou sú prípady, v ktorých sa jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujíma
o vyriešenie veci, robí obštrukcie alebo ide o šikanózny výkon práva (Nález Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 5. apríla 2022, sp. zn. IV. ÚS 404/22). Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní a novom
rozhodnutí bude zaoberať aj otázkou priznania, resp. nepriznania nároku na náhradu trov konania, a to
s poukazom na vyššie uvedené.

42. Odvolací súd k záveru o dôvodnosti podaného odvolania žalobcu konštatuje jeho opodstatnenosť,
čo umožnilo odvolaciemu súdu postupovať procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP,
tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v spojení s § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Vo svojom novom rozhodnutí, popri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého
v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP), súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

44. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP a § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydaní opravné uznesenie, lehota plynie od doučenia opravného
uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).