Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522207577
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7522207577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B., nar. X.XX.XXXX, C. D., E.
XXX/X, zastúpeného JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Košice, Nerudova 6, IČO: 45 009 538, proti
žalovanému D. B., nar. XX.X.XXXX, C. D., F. XXX/XX, zastúpenému Mgr. Pavlom Kissom, advokátom,
Košice, Štúrova 20, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Košice sp.zn. K3-13C/104/2022 z 5. septembra 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu (I.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (II.).

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia
vecného bremena k nehnuteľnosti žalovaného a to pozemku parc. CKN č. 1058/36 o výmere
2410 m2 – zastavaná plocha a nádvorie v kat. úz. C. D., z ktorého vecného bremena práva
žalobcu sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti – budovou súp. č. XXX na pozemkoch parc. CKN

č. 1063/2, 1063/6 a 1063/1 v kat. úz. C. D. a tieto práva mali spočívať v práve oprávneného
z vecného bremena a v povinnosti vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti: i/ strpieť vstup a prechod pešo,
vjazd a prejazd osobnými i nákladnými motorovými vozidlami na/cez zaťaženú nehnuteľnosť, a to
k oprávnenej nehnuteľnosti a ii/ strpieť právo vstupu na zaťaženú nehnuteľnosť za účelom údržby, opráv
a rekonštrukcie stavby – budovy súp. č. XXX na pozemkoch parc. CKN č. 1063/2, 1063/6 a 1063/1 v kat.
úz. C. D., a tiež na účely iných nevyhnutných okolností, na nevyhnutnú dobu, v nevyhnutnom rozsahu,
pričom práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena prechádzajú zo zákona spolu s vlastníctvom

nehnuteľnosti na nadobúdateľa, to všetko oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému odplatu za
vecné bremeno 0,30 €/ročne/1 m2 zaťaženej nehnuteľnosti.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe označil za nepravdivé to, že by bránil žalobcovi v riadnom prístupe
a užívaní budovy súp. č. XXX, tvrdil, že žalobca má prístup na nehnuteľnosti cez svoj pozemok parc. č.
1058/25. Štátna cesta parc. CKN č. XXXX/X prechádza aj cez pozemok parcely registra „E“ č. 1811/2,
ktorý je v jeho – žalovaného vlastníctve, kde ale nikomu v prístupe na iné pozemky žalovaný nebráni.
Tvrdil, že žalobca aj v súčasnosti prechádza k budove súp. č. XXX cez pozemok CKN č. 1058/7,

ktorý patrí urbariátu. Spoluvlastníkom tohto pozemku č. 1058/7 spolu s pozemkom CKN č. 1063/2 je
pod poradovým číslom 99 aj žalobca, má teda zabezpečený pohodlný prístup k svojim pozemkom aj
budovám, a to cez tento pozemok č. 1058/7, prípadne tak, ako už žalovaný naznačil v úvode, teda
„dookola“. Poukázal na to, že žiadal iba uzavrieť nájomnú zmluvu na prechod cez svoj pozemok, čosa neudialo. Nesúhlasil teda so žalobcom, že prístup žalobcu ako vlastníka stavby súp. č. XXX nie je
možné zabezpečiť inak.
Súd uznesením sp .zn. K3-13C/104/2022 z 20.6.2023 pripustil na základe návrhu žalobcu zmenu

žalobného návrhu v zmysle jeho písomného podania, podľa ktorého petitu žiadal žalobca zriadiť vecné
bremeno k nehnuteľnosti žalovaného, a to k časti pozemku, ktorá vznikla oddelením od pozemku CKN
parc. č. 1058/36 a je v priloženej geometrickom pláne č. 21/023 vyhotoveného DAPRIN s.r.o. Družstevná
pri Hornáde, označený ako parcela CKN č. 1058/75 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 416 m2
v kat. úz. C. D. v prospech žalobcu, ktorého práva sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti – stavby

súp. č. XXX na pozemkoch CKN parc. č. 1063/2, 1063/6 a 1063/1 v kat. úz. C. D..
Súd vykonal dokazovanie s tým, že v zmysle § 181 ods. 2 CSP určil, že v konaní nebolo medzi
stranami sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C. D.,
evidovaných na LV č. XXXX a to: stavieb/budov: súp. č. 368 (označená ako kravín č. 4) a súp. č. XXX
(označená ako kravín č. 5), ako i pozemkov parc. č. CKN 1058/21,1058/25, 1058/70 a 1062/1. Nebolo
sporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. C. D., a to najmä pozemku parc. CKN č.

1063, na ktorom stojí stavba žalobcu – budova súp. č. XXX a pozemku CKN parc. č. 1058/36. Spornou
nebola ani skutočnosť, že pozemok CKN parc. č. 1058/36 žalobca využíval ako prístupovú komunikáciu
k budove súp. č. XXX. Za nespornú označil súd aj skutočnosť, že medzi stranami už dlhodobo,
približne od r. 2011 prebieha komunikácia ohľadom vyporiadania vzájomných vzťahov týkajúcich sa
najmä prístupu žalobcu k budove súp. č. XXX, keďže medzi nehnuteľnosťami žalobcu sa nachádza

práve pozemok žalovaného parc. č. CKN č. 1058/36, ktorý žalobca využíva ako prístupovú komunikáciu
k budove súp. č. XXX a navyše aj časť nehnuteľnosti súp. č. XXX stojí na parcele žalovaného parc. č.
1063/2, pričom žalobca za užívanie tejto nehnuteľnosti neuhrádza žiadnu odplatu.
Spornou skutočnosťou, pre danú vec predstavujúcu skutočnosť podstatnú, bola najmä dôvodnosť
žalobcom uplatneného nároku domáhajúceho sa zriadenia vecného bremena spôsobom, ktorým by

došlo k zaťaženiu časti pozemku žalovaného, ktorý vznikol oddelením od pozemku CKN parc. č. 1058/36
a je označený ako parcela registra „C“ parc. č. 1058/75 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 416
m2 v kat. úz. C. D. vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu, a to vzhľadom na procesnú obranu
žalovaného, ktorý namietol to, že by bránil žalobcovi v riadnom prístupe a užívaní budovy súp. č. XXX
poukážuc na to, že žalobca má prístup k svojej nehnuteľnosti jednak cez svoj pozemok parc. č. 1058/25

a to žalovaný uviedol, že štátna cesta CKN č. 1077/2 prechádza aj cez pozemok žalovaného – parcelu
registra „E“ č. 1811/2, kde ale žalovaný nikomu v prístupe na iné pozemky nebráni, resp. ešte poukázal
žalovaný na to, že v prípade prechodu cez parcelu 1058/25 musí žalobca pravdepodobne zo štátnej
cestyprejsťcezpozemokparcelyregistra„E“č.1810vovlastníctvespoločnostiAAAautos.r.o.sosídlom
v Poprade, Okružná 18 s tým, že žalovaný nemá vedomosť o tom, že by tento vlastník akýmkoľvek

spôsobom bránil v prechode cez svoj pozemok; žalobca má možnosť prístupu k svojej nehnuteľnosti
tiež cez pozemok CKN č. 1058/7, ktorý je spolu s pozemkom parc. č. 1063/2 v spoluvlastníctve žalobcu
a to pod poradovým číslom spoluvlastníka 99 na LV č. XXX.
Súdpodľa§151oods.3Občianskehozákonníkaatentonaposudzovanýsporaplikujúcdospelkzáveru,
že žaloba nie je dôvodná. Mal za to, že nie je splnená hneď prvá podmienka, a síce, že vlastník stavby

nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe. Súd z výpisu z LV č.
XXX pre kat. úz. C. D. zistil, že spoluvlastníkom pozemku č. 1058/7 – zastavaná plocha a nádvorie,
pozemku CKN č. 1063/2 – zastavaná plocha a nádvorie a iných pozemkov evidovaných na predmetnom
liste vlastníctva je pod poradovým číslom 99. aj žalobca. Konštatoval, že predmetná parcela č. 1058/7
bezprostredne ústí na verejnú komunikáciu.

Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca prechádza k svojej nehnuteľnosti súp. č.
XXX cez pozemok parcely parc. č. 1058/7, uviedol súd, že tomuto tvrdeniu o prechode žalobcu k svojej
nehnuteľnosti súpisné č. XXX cez pozemok parc. č. 1058/7 po spevnenej ceste, ako aj že má žalobca
osadenú bránu pred vstupom do budovy súpisné č. XXX, uviedol, že prisvedčil svedok A. G., zástupca
predsedníčky urbariátu Nižná Myšľa, ktorý na pojednávaní 20.6.2023 uviedol, že žalobca chodí po

pozemku urbariátu a užíva tak pozemok urbariátu ako prechodovú alebo prístupovú cestu k svojej
nehnuteľnosti, za tým účelom si aj vysýpal túto cestu štrkom.
Súd konštatoval, že sporným ostalo to, či cesta vedúca parcelou č. 1058/7 je spôsobilou prístupovou
alebo prechodovou cestou žalobcu k svojej nehnuteľnosti súpisné č. XXX.
Pokiaľ svedok H. B. namietal, že táto cesta alebo tento úsek cesty považuje v zime za neprejazdný

vzhľadom na to, že nie je žiadnym spôsobom cesta upravovaná, súd poukázal na to, že prioritne platí, že
nevyhnutnú cestu možno požadovať len pre pozemok, ktorému úplne chýba nutné spojenie. Občasný
nedostatoknutnéhospojenia(napr.vprípadezvlášťnebezpečnéhopočasia)alebonapraviteľnávadnosť
verejnej cesty nepostačujú pre vyhovenie návrhu.Za relevantnú skutočnosť súd považoval v danej veci to, že vlastník stavby je súčasne spoluvlastníkom
priľahléhopozemku,ktorýumožňujeprístupkstavbe.Súdpretozisťoval,čiajnapriektejtoskutočnosti,je
pre žalobcu ako vlastníka stavby právne možné dostať sa k verejnej komunikácii cez predmetnú priľahlú

parcelu, ktorej je žalobca spoluvlastníkom.
Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca má priamy prístup z pozemku, ktorého
je spoluvlastníkom, k verejnej komunikácii. Konštatoval, že tak neexistuje zákonný dôvod pre zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práce cesty cez žalobcom navrhnutý pozemok. Tvrdenia, resp.
argumentáciu žalobcu, že mu ostatní spoluvlastníci, resp. urbariát spravujúci spoločné nehnuteľnosti

bránia v prechode cez pozemok parc. č. 1058/7 nemal súd v konaní poukážuc na odseky 32. až 36.
odôvodnenia rozsudku za preukázané, resp. má tvrdenie vyvrátené výpoveďou svedka A. G. – zástupcu
predsedníčky urbariátu Nižná Myšľa. Uviedol, že ak by tomu aj tak nebolo, táto skutočnosť by nebola
dôvodom na zriadenie vecného bremena, ale bol by to dôvod na prípadný iný predmet súdneho konania
(o úpravu užívania spoločnej veci). Za významné mal to, že ak je k stavbe priamy prístup z verejnej
komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany, cez

pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší, resp.
pohodlnejší.Poukázal nato,žezriadenienevyhnutnejcestypredstavujevážnyzásahdoprávavlastníka
pozemku.
Okrem toho má súd za to, že nebola splnená pre prípadné vyhovenie žalobe o zriadenie vecného
bremena, ani základná zákonná podmienka podľa § 131o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to že nie je

vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku. V danom prípade súd zistil, že žalobca je tak
vlastníkom stavby súp. č. XXX ako aj spoluvlastníkom priľahlého pozemku parc. č. 1058/7, keďže za
priľahlý pozemok sa považuje pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, príp.
k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobu zamietol.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberal sa i otázkou splnenia podmienok pre jeho aplikáciu
a výnimočné nepriznanie náhrady trov konania vo veci úspešnej strane, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Zohľadniac všetky okolnosti súdenej veci dospel súd k záveru, že princípu
spravodlivosti zodpovedá uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom
rozsahu.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
Nestotožnil sa s argumentáciou súdu uvedenou v odseku 26. napadnutého rozsudku, ktorým súd nemal
splnenú hneď prvú podmienku, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý
umožňuje prístup k stavbe. Nerozporoval, že je na LV č. XXX v kat. úz. C. D. pod poradovým č. 99.

uvedený ako podielový spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom 121/33232, avšak argumentoval,
že jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 121/33232 k pozemku parc. č. 1058/7, resp. jeho postavenie
ako spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z.z. neumožňuje mu automaticky
užívať tento pozemok alebo vstupovať na tento pozemok za účelom prístupu k svojej nehnuteľnosti.
Označil právny názor súdu za prílišný formalizmus pri posudzovaní splnenia podmienok zriadenia

práva nevyhnutnej cesty a rozhodnutie súdu za rozporné s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Poukážuc na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 155/2017 argumentoval, že súdom nemožno
tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický prístup, ktorý vedie k zjavnej
nespravodlivosti. V zmysle poukazovaného rozhodnutia môže a musí sa súd od doslovného znenia
zákona odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý

z ústavnoprávnych princípov.
Poukázal na to, že súd v odseku 36. odôvodnenia rozsudku prijal záver, že žalobca má priamy prístup
z pozemku, ktorého je spoluvlastníkom k verejnej komunikácii a s poukazom na to uzavrel, že neexistuje
zákonný dôvod pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez žalobcom navrhnutý
pozemok. Nestotožnil sa s týmto odôvodnením a označil ho za nedostatočné a arbitrárne a súčasne za

nesprávne právne posúdenie veci.
Namietol, že mu nie je jasné ako súd dospel k záveru, že má priamy prístup z pozemku, ktorého
je spoluvlastníkom k verejnej komunikácii. Argumentoval, resp. poukazoval na to, že z predloženého
návrhu nájomnej zmluvy vyplýva, že jej návrhom, resp. predmetom nebol prechod cez parcelu č. 1058/7
ale len nájom pozemkov pod nehnuteľnosťou žalobcu. Poukázal tiež na výpoveď svedka H. B., podľa

ktorého pán G. ako zástupca urbárskej spoločnosti vyslovene odmietol možnosť, aby súčasťou nájomnej
zmluvy bolo aj právo prechodu cez uvedenú parcelu, čo potvrdila aj výpoveď svedka G.. Uzavrel, že
z uvedeného jasne vyplýva, že on – žalobca nemá prístup k svojej nehnuteľnosti. Žalovaný mu bráni
v prístupe osadením betónových stĺpikov a odmieta zahrnúť do zmluvy prístupovú cestu z dôvodu, žeprístupovú cestu mal mať žalobca zabezpečenú zo strany žalovaného. Ani v návrhu nájomnej zmluvy
možnosť prístupu k stavbe žalobcu nie je zakomponovaná. Má za potrebné vziať do úvahy, že cez
pozemok č. 1058/7 sa dá dostať len k ľavému vchodu, a teda len k prednej polovici budovy. Vstup do

druhej časti stavby - brány v pravej časti stavby sú žalovaným naďalej protiprávne blokované stavbou
postavenou v rozpore s oznámením stavebnému úradu.
Za významné mal aj hospodársku potrebu užívania stavby, teda jej spôsob a rozsah užívania, pričom
podľa jeho názoru by mal súd vziať do úvahy aj to, že predmetná stavba je určená na podnikanie a spolu
s kravínom č. 5 tvorí funkčný celok.

Označil konanie žalovaného za rozporné s dobrými mravmi s tým, že jeho hlavnou alebo prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť ho, či ho znevýhodniť (šikanózny výkon práva). Uviedol, že vo vyjadrení
zo 4.7.2023 predložil farebnú obrazovú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný nedodržal
predpísané odstupy umožňujúce údržbu stavieb v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2022 Z.z.
Žalovaný – stavebník napriek tomu, že bol výslovne upozornený na potrebu dodržať odstupy stavieb,
porušil hrubým spôsobom podmienky realizácie drobnej stavby (oplotenia) a to len z dôvodov, aby

znemožnil žalovanému (zrejme správne žalobcovi – poznámka odvolacieho súdu) užívanie stavby.
Z fotodokumentácie je zrejmé, že osadil posledný betónový stĺpik v takej bezprostrednej blízkosti
vstupnej brány, že je znemožnené bránu otvoriť. Úmysel žalovaného je zjavný aj v tom, že oplotil len tú
časť pozemku, ktorá bráni prístupu žalobcu k stavbe a zvyšnú časť pozemku neoplotil.
Citoval R 60/2006, podľa ktorého právo cesty v prospech vlastníka stavby môže súd zriadiť v zmysle §

151o ods. 3 Občianskeho zákonníka aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby,
avšak za podmienky, že vlastník stavby sa cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii.
Namietal, že rozhodnutie súdu trpí aj inou vadou z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a arbitrárnosti.
Mal za to, že súd v rozsudku svoje skutkové a právne závery odôvodnil nedostatočne, chýba tu právne
korektná odpoveď, a preto je konanie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postihnuté inou

vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Riadne odôvodnenie rozhodnutia ako
súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa
súdjasným,právny,korektnýmazrozumiteľnýmspôsobom vyrovnalsovšetkýmiskutkovýmiaprávnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecné súdy sú zodpovedné
za výklad a aplikáciu zákona, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd.
Na základe všetkého uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil,
pretože na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu

právnunormu,alejejobsahinterpretovalnesprávne.Zároveňsúdsvojeskutkovéaprávnezáveryriadne
neodôvodnil, konanie je pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postihnuté inou vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, eventuálne aby zmenil rozsudok tak, že zriadi vecné bremeno – v zmysle jeho zmeneného

žalobného petitu.

4. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu označil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
za zákonný a správny s tým, že súd sa podrobne vyjadril, prečo považuje žalobu za nedôvodnú

a vyporiadal sa aj s podstatnými argumentmi procesných strán. Mal za to, že súd správne vyhodnotil
fakt, že žalobca je spoluvlastníkom priľahlého pozemku CKN parc. č. 1058/7, ktorý susedí s verejnou
komunikáciou. Výkon práv súvisiacich s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu by si mal vyriešiť
žalobca už s ostatnými spoluvlastníkmi svojej/spoločnej nehnuteľnosti. Nemal za dôvodné, aby bolo
vecné bremeno zriadené cez jeho pozemok len preto, že sa na svojej parcele 1058/7 odmieta žalobca

dohodnúť so spoluvlastníkmi. Prípadný takýto zásah do výkonu jeho práv, uviedol, že by považoval
za rozporný s dobrými mravmi a so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality. V súvislosti s ďalšou
argumentáciou odkázal na § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že tento súd v odôvodnení
správne analyzoval a dospel k správnemu záveru, že žalobca je vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý
umožňuje prístup k stavbe. To, že sa žalobca nedohodol s urbariátom na podmienkach užívania parcely

CKN č. 1058/7, nemôže byť na ťarchu žalovaného.
Pokiaľ žalobca namietal šikanózny výkon práva, uviedol, že je to práve žalobca, kto cez jeho –
žalovaného pozemok nainštaloval plot, užíval a prechádzal cez jeho pozemok roky bez toho, aby bolo
možné sa s ním dohodnúť na podmienkach nejakej odplaty za užívanie nehnuteľnosti. Taktiež tvrdil,že žalobca bez vedomia žalovaného postavil na pozemku žalovaného niekoľko čiernych stavieb, ktoré
skutočnosti dokladoval aj v konaní s tým, že jeho – žalovaného konanie bolo len reakciou na konanie
žalobcu a učinil kroky k ochrane svojho majetku. Odmietol, že by výkon jeho práva a ochrana majetku

boli šikanóznym výkonom práva. Pokiaľ žalobca namietal, že si oplotil len časť pozemku, uviedol, že je
to tak preto, že práve túto časť užíval bez jeho zvolenia žalobca. V súvislosti s námietkami žalobcu, že
nedodržal nejaké odstupy od stavby osadením plota, uviedol, že žalobca má možnosti ako sa takému
porušeniu noriem brániť, avšak nemá to nič spoločné so zriadením vecného bremena.
Nesúhlasil ani s námietkou, že konanie trpí inou vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a mal za to, že

súd v odôvodnení dostatočne zdôvodnil, prečo žalobe nevyhovel a z akých premís pri svojich úvahách
vychádzal. Pokiaľ žalobca napádal nesprávne skutkové zistenia súdu, argumentoval žalovaný, že tieto
žalobca nijako nezdôvodnil a nie je z odvolania zrejmé, k akým skutkovým zisteniam mal súd dôjsť
a v čom spočíva nesprávnosť skutkových zistení. Rovnako tak súd aplikoval aj správnu právnu normu.
Označil odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalobcom
ako osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými
odvolateľom (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký
ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25. júna 2025 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu
v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň
zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 19.6.2025.

8. Žalobca/odvolateľ odôvodnil odvolanie zákonnými odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP, pričom naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP videl
v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ sa týka odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. písm. f/ (nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov) a písm. h/ (nesprávne
právne posúdenie veci), je zrejmé z odvolania, že sa nestotožnil/nesúhlasil so záverom súdu prvej

inštancie, že nebola pre zriadenie vecného bremena splnená hneď prvá podmienka, že vlastník stavby/
žalobca nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, spochybnil
záver súdu, podľa ktorého má priamy prístup z pozemku, ktorého je vlastníkom, k verejnej komunikácii
(ako súd k nemu dospel), namietal, že taký prístup nemá, označil konanie žalovaného za rozporné
dobrými mravmi s tým, že hlavnou motiváciou žalovaného je úmysel poškodiť či znevýhodniť jeho -

žalobcu.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené/tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového

stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil plne v súlade s § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia
procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania vo vzťahu k napadnutému zamietavému výroku rozsudku, keď je nesporné

že súd podanú žalobu o zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu ako vlastníka stavby súp.
č. XXX zriadenej na pozemkoch CKN parc. č. 1063/2, 1063/6 a 1063/1 (LV č. XXXX pre k.ú. C. D.)
k nehnuteľnosti žalovaného, ktorá vznikla oddelením od pozemku CKN parc. č 1058/36, označenej
v predloženom geometrickom pláne č. 21/2023 z 15.6.2023 ako CKN parcela č. 1058/75 o výmere416 m2, zamietol pre nesplnenie zo strany žalobcu zákonných podmienok ustanovených v § 151o
ods. 3 Obč. zákonníka, keďže súd dospel k záveru, že žalobca je tak vlastníkom stavby súp. č. XXX
ako i spoluvlastníkom priľahlého pozemku parc. č. 1058/7, z ktorého má priamy prístup k verejnej

komunikácii.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu
sa stotožňuje s jeho dôvodmi. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie,
ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie,

v ktorom odvolateľ len opakujú tie isté námietky a dôvody, ktoré uplatnil už v konaní na súde prvej
inštancie a s ktorými sa konajúci súd riadne a správne v napadnutom rozsudku vyporiadal. Odvolací súd
reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku
dopĺňa:

13. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

14. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv
možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí

pozemok. Znenie ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka však použitím pojmu „môže
zriadiť“ naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy tak urobiť. Zdá sa, že povinnosť zriadiť vecné bremeno
nemá iba vtedy, ak jeho zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov), by malo za následok také
obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv
vlastníka stavby a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými

mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi (nezriadi) vecné bremeno, musí súd zobrať do úvahy aj princíp
proporcionality platný pri obmedzení základných práv a to najmä so zreteľom na právnu úpravu v §
135c Občianskeho zákonníka so zreteľom na v minulosti akceptované právo stavby, ale aj so zreteľom
na prípustnosť oddeleného pozemku na ňom postavenej stavby. Predpokladom pre zriadenie vecného
bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v potrebe zabezpečiť prístup

k stavbe však je, že a/ vlastník stavby nemá prístup k stavbe a b/ prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je treba rozumieť možnosť zabezpečiť si
prístup cez jemu patriace pozemky, a to aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší.

15. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nebola pre zriadenie vecného

bremena splnená hneď prvá podmienka, že vlastník stavby/žalobca nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, túto skutočnosť, resp. fakt nespochybnil ako takú, že je
LV č.XXX k.ú. C. D. pod poradovým č. 99. vedený ako spoluvlastník predmetného pozemku 1058/7 v
podiele 121/33232, argumentoval len tým, že mu to neumožňuje automaticky tento pozemok užívať
alebo vstupovať naň za účelom prístupu k svojej stavbe, a v tej súvislosti to považoval zo strany

súdu za prílišný formalizmus pri posudzovaní splnenia podmienok zriadenia práva nevyhnutnej cesty
a zamietnutie žaloby za rozporné s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

16. Skutočnosť, že žalobca/vlastník stavby je spoluvlastníkom pozemku parc. č. 1058/7 – zastavaná
plochaanádvorie,konštatovalsúd,žezistilzLVč.XXXprek.ú.C.D..Zaoberal satvrdenímžalovaného,

že žalobca prechádza k svojej nehnuteľnosti - stavbe súp. č. XXX cez pozemok parc. č. 1058/7, o čom
predložil fotografiu preukazujúcu, že žalobca má na predmetnom pozemku parc. č. 1058/7 spevnenú
cestu vedúcu k nehnuteľnosti súp. č. XXX, kde má žalobca aj osadenú bránu pred vstupom do budovy
súp. č. XXX, pričom po spevnom teréne prechádza autami. To, že žalobca k svojej nehnuteľnosti stavbe
súp. č. XXX prechádza po spevnenej ceste cez pozemok parc. č. 1058/7, že užíva pozemok urbariátu

ako prechodovú a prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti a že za tým účelom si cestu vysypal štrkom
dosvedčil súdu svedok A. G. (zástupca predsedníčky urbariátu), ktorý uviedol aj, že užíva pozemok
urbariátu neoprávnene. To že užíva žalobca pozemok parc. č. 1058/7 na prístup ako prechodovú
cestu k vlastnej nehnuteľnosti (súp. č. 368) potvrdil vo výpovedi aj svedok H. B. (syn žalobcu), ktorý
v predmetnej nehnuteľnosti súp. č. XXX prevádzkuje drevársku výrobu. Súd mal dokonca k dispozícii

zhodné tvrdenie svedka a žalovaného, ktorí sa zhodli, že existuje, podľa svedka diera v plote, podľa
žalovaného bočný vchod v plote, v každom prípade medzera v priestore - plote umožňujúca svedkovi
vstupovať cez tento priestor/medzeru z verejnej komunikácie na pozemok. Svedok B. tvrdil, že riadna
(t.z. spevnená) prístupová cesta cez /urbársky pozemok končí v bode existencie zberného dvora,a teda prístupovú cestu má len potiaľ. Svedok G. pred súdom svedčil, že cesta vedie až k nehnuteľnosti
žalobcu (súp. č. 368), pričom jej povrch je spevnený, resp. vysypaný pemzou a žalobca, ale i svedok B.
(syn žalobcu) ju užívajú od r. 2004. Súd uzavrel, že žalobca/vlastník stavby je súčasne spoluvlastníkom

priľahlého pozemku (1058/7), ktorý umožňuje prístup k stavbe.

17. Poukážuc na vyššieuvedené, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca/vlastník stavby je súčasne spoluvlastníkom priľahlého pozemku (1058/7), ktorý umožňuje
prístup k stavbe. (súp. č. 368). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je to zrejmé. Zistené, resp.

preukázané skutočnosti o využívaní žalobcom, resp. jeho synom – svedkom H. B. urbárskeho pozemku
parc. č. 1058/7 ako prístupovej cesty, za tým účelom upravenej spevnením časti povrchu pozemku
(vysypaním pemzou, resp. štrkom) užívanej spôsobom cesty, vyvracajú odvolacie argumenty žalobcu/
odvolateľa, že keď je len spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom pozemku parc. č. 1058/7 ,
že je posúdenie súdu prvej inštancie príliš formalistické, pokiaľ súd z uvedených zistení/skutočností
vyvodil záver o nesplnení ani len prvej zo zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena

súdom podľa § 151o Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto preukázaných skutočností neobstojí ani
argument žalobcu, že jeho spoluvlastnícky podiel mu neumožňuje automaticky tento pozemok užívať
alebo vstupovať naň za účelom prístupu k svojej stavbe, keďže tak žalobca v skutočnosti robí, aj keď
bez súhlasu urbariátu.
Ide však o vzťah medzi urbárskou spoločnosťou a žalobcom, ktorý ich vzájomný vzťah nie je predmetom

tohto konania, avšak vyplývajú z neho pre nich vzájomné práva a povinnosti, čo odôvodňuje záver,
že žalobca ako člen pozemkového spoločenstva a spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti si užívanie
spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu spoločenstva, môže so spoločenstvom zmluvne, obdobne ako
užívanie toho istého spoločného pozemku, resp. jeho časti pod stavbou súp. č. XXX, dohodnúť.

18. Žalobca/odvolateľ tiež spochybnil záver súdu, podľa ktorého on – žalobca má z predmetného
pozemku 1058/7, ktorého je (spolu)vlastníkom, priamy prístup k verejnej komunikácii s tým, že namietal,
že podľa neho nie je zrejmé ako súd k takému záveru dospel a namietal, že taký prístup nemá.
Argumentoval jednak tým, že predmetom návrhu nájomnej zmluvy zo strany urbárskej spoločnosti nebol
prechod cez parcelu č. 1058/7, ale len nájom pozemkov pod jeho nehnuteľnosťou, tiež mal zrejmé,

resp. vyplývajúce z výpovede svedka H. B., že svedok G. ako zástupca urbárskej spoločnosti výslovne
odmietol, aby súčasťou nájomnej zmluvy so žalobcom bolo aj právo prechodu cez predmetnú parcelu
č.1058/7. Z uvedeného, tvrdil, že jasne vyplýva, že on - žalobca nemá prístup k svojej nehnuteľnosti.
Aj žalovaný mu bráni v prístupe fyzicky osadením betónových stĺpikov a urbariát odmieta zahrnúť do
zmluvy prístupovú cestu, s tým odôvodnením, že prístupovú cestu mal mať on - žalobca zabezpečenú

zo strany žalovaného.
Poukazoval na to, že cez pozemok 1058/7 sa dá dostať len k ľavému vchodu a teda len k prednej časti/
polovici stavby, jeho vstupovaniu do druhej časti stavby bráni žalovaný protiprávnou blokáciou brány v
tejto pravej časti stavby a to stavbou postavenou v rozpore s oznámením stavebnému úradu.
Dôvodil aj existenciou hospodárskej potreby užívať vlastnú stavbu, ktorá je určená na podnikanie a

spolu s kravínom č.5 tvorí funkčný celok.

19. Odvolací súd má za to, že uvedená odvolacia argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť záver
prijatý súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca má priamy prístup z pozemku 1058/7, ktorého
je spoluvlastníkom k verejnej komunikácii.

Žalobca/odvolateľ, podľa chápania odvolacieho súdu, namieta voči tomuto záveru z tých dôvodov, že
cez priľahlý pozemok 1058/7, ktorého je spoluvlastníkom, sa žalobca nevie dostať až k svojej stavbe
súp. č. XXX, pretože mu vtom bráni žalovaný protiprávnym, resp. nesprávnym/v rozpore so stavebným
povolením osádzaním stĺpikov, ktoré mu v prístupe k jeho stavbe súp. č. XXX, bránia (fyzicky).
T.z. nenamieta to, že by predmetná priľahlá parcela č. 1058/7 nemala ústiť, resp. byť prístupovou

komunikáciou k verejnej komunikácii; tento záver súdu prvej inštancie v odvolaní nespochybnil.

20. Túto argumentáciu žalobcu/odvolateľa vyvracia už len samotná skutočnosť, ktorá vyplynula
z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ v ňom súd riešil otázku, či je žalobca/vlastník stavby
zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Z vyššieuvedeného odseku 16. je zrejmé, že predmetný k stavbe žalobcu súp. č. XXX priľahlý pozemok
parc. č. 1058/7 v spoluvlastníctve žalobcu ústí na verejnú komunikáciu a žalobca ho reálne užíva ako
spevnenú prístupovú cestu k svojej stavbe a to bez ohľadu na to, že ju užíva bez potrebného súhlasu
urbariátu a že si žalobca so žalovaným v súvislosti s otázkou riešenia vzájomných vzťahov a prístupužalobcu k vlastnej stavbe – budove súp. č. XXX, ktorý sa potrebného prístupu domáha zriadením
vecného bremena k nehnuteľnosti žalovaného, robia navzájom schválnosti.
Odvolací súd zastáva názor, že samotná skutočnosť, že žalobca je (spolu)vlastníkom priľahlého

pozemku 1058/7 , ktorý umožňuje žalobcovi prístup k jeho stavbe súp. č. XXX z verejnej komunikácie,
vylučuje aby súd na návrh žalobcu ako vlastníka stavby zriadil vecné bremeno v jeho prospech
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného parc. č. 1058/36, a to cez
z tohto pozemku oddelenú časť označenú v predloženom geometrickom pláne ako CKN parcela č.
1058/75 o výmere 416 m2.

21. Pokiaľ odvolateľ/žalobca poukazuje v odvolaní na výpoveď svedka G., podpredsedu pozemkového
spoločenstva/urbariátu, ktorý podľa odvolateľa, poukážuc pri tom na výpoveď svedka B. „výslovne
odmietol možnosť, aby súčasťou nájomnej zmluvy (urbariátu) so žalobcom bolo aj právo prechodu cez
predmetnú parcelu (č.1058/7, ), odvolací súd na základe oboznámenia sa s výpoveďou svedka G. a to
zo zápisnice z pojednávania z 20.6.2023, konštatuje, že ide o dezinterpretáciu výpovede svedka G. zo

strany odvolateľa.
Súd v skutočnosti v súvislosti s výpoveďou svedka G. uviedol v odôvodnení rozsudku, že „Svedok
G. prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že urbariát do návrhu pôvodnej nájomnej zmluvy odmietol zahrnúť
prístupovú cestu, avšak len z toho dôvodu, že prístupovú cestu mal mať žalobca zabezpečenú zo strany
žalovaného“.

22. Z výpovede svedka G. naopak vyplýva, že jednak žalobca reálne spoločný pozemok parc. č. 1058/7
užívaapoužívaakoprístupovúcestuksvojejnehnuteľnostisúp.č.XXX,ževminulostimalžalobca,resp.
jeho predchodca (bol ním práve syn žalobcu – svedok B.) uzavretú ohľadom takého užívania nájomnú
zmluvu, avšak neplatil nájomné a preto urbariát po jej skončení nepristúpil na jej pokračovanie, že

urbariát neodmieta uzavrieť so žalobcom ohľadne využívania pozemku parc. č. 1058/7 nájomnú zmluvu
za primeranú odplatu. V súvislosti s vyjadrením svedka G., na ktoré poukázal odvolateľ v odvolaní,
vyplýva zo zápisnice, že tento svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či urbariát v rámci
pôvodnej nájomnej zmluvy odmietol prístupovú cestu zahrnúť do nájomnej zmluvy, svedok odpovedal,
žeurbariátodmietol,avšakzdôvodutoho,žeprístupovúcestubudemaťžalobcazabezpečenúzostrany

žalovaného. Odpoveď svedka G. na predmetnú konkrétnu otázku je potrebné hodnotiť v kontexte toho,
čo vypovedal predtým, a teda že urbariát, resp. pozemkové spoločenstvo navrhlo žalobcovi uzavretie
nájomnejzmluvyzaúčelomužívaniaparcely,ktorúobhospodarujeurbariátpar.č.1058/7akoprístupovej
cesty k jeho nehnuteľnosti súp. č. XXX. Svedok vypovedal, že má vedomosť o tom, že zo strany žalobcu
bol urbariátu predostretý návrh na uzavretie nájomnej zmluvy za účelom prístupu k jeho nehnuteľnosti,

preto k uzavretiu zmluvy by malo dôjsť, ak žalobca na podmienky urbariátu pristúpi.

23. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie pri prijatých záveroch ohľadne skutkového základu
posudzovanej veci
nepochybil, skutkový stav zistil náležite a správne a tento následne aj správne právne posúdil podľa

správnej právnej normy § 531o Občianskeho zákonníka, ktorú správne interpretoval a na vec aplikoval.

24. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa označujúceho konanie žalovaného za rozporné dobrými mravmi
s tým, že hlavnou motiváciou žalovaného je úmysel poškodiť či znevýhodniť jeho – žalobcu, ani
tieto nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Nie je opodstatnené domáhať sa ochrany dobrých mravov

a poukazovať na to, že ich porušuje žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, keď z obsahu spisu vyplýva, že
ani konanie žalobcu voči žalovanému nie je korektné a v súlade s normatívom dobrých mravov, keď
napr. súd konštatoval, čo bolo potvrdené výpoveďou svedka G., že si žalobca na pozemku žalovaného
neoprávnene zriadil žumpu a elektrické vedenie. Ide o vzájomné konanie medzi stranami sporu
zasahujúce zo strany jednej strany do práv druhej strany, ktoré však súčasne je v rozpore s objektívnym

právom.

25. Rozsudok je aj dostatočne odôvodnený.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd SR vyslovil,že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03).
Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je
dostatočne zrozumiteľný a určitý a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v
zmysle § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej,

v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil a vysporiadal
sa s každou relevantnou argumentáciou strán sporu, pričom vo svojej argumentácii je súd koherentný,
jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú záver judikovaný vo výrokovej časti
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac
pritom všetky žalobné námietky a argumentáciu strán sporu v priebehu sporu na súde prvej inštancie.

Rozhodnutie preto nie je možné považovať za nedostatočne odôvodnené
Okrem toho odvolací súd dodáva, že prípadné nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak
by bolo dané, nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, ale odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

26. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny včítane výroku o trovách
konania, podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho

konania a priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému proti žalobcovi, ktorý v odvolacom
konaní úspech nemal, náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.