Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123259764
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123259764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov:
1/ X. B., P.. X.XX.XXXX, Š. XXXX/X, Y., 2/ U. B.,
P.. X.X.XXXX, Š. X, Y., zastúpených advokátom JUDr. Tomášom Sninčákom, PhD., LLM, Žabotova 2/
B, Bratislava, proti žalovanému: JADRAN rental services s. r. o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 36 867 977,
zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Pavelkom, Pri starej prachárni 13, Bratislava, o zaplatenie
3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.
k. 2C/5/2023-75, zo dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.000 eur od
6.11.2022 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednému zo
žalobcov, zaniká v rozsahu tohto plnenia, povinnosť plniť druhému žalobcovi (výrok I.) a žalobcovi 1/ a
2/ priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 16.6.2023, domáhali, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 3.000 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 6.11.2022 do zaplatenia; na tom skutkovom základe, že dňa 11.7.2022 uzavreli s BDNB4, s.r.o.
ako budúcim predávajúcim a JADRAN rental services s.r.o. ako sprostredkovateľom Dohodu o
rezervácii nehnuteľnosti (ďalej len „Dohoda“), ktorej predmetom bola rezervácia kúpy v nej uvedených

nehnuteľností. V zmysle čl. II. ods. 6 Dohody malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr do
31.10.2022. Dohoda umožňovala predĺženie lehoty maximálne
o 90 dní v prípade, ak by počas 90 dní (t. j. každý z týchto dní) nebolo možné vykonávať činnosti. Napriek
tomu, že je zrejmá neexistencia prekážky po dobu 90 dní nebola zo strany žalovaného stihnutá ani
uvedená maximálna doba na uzavretie kúpnej zmluvy, a tak všetky záväzky z dohody zanikli, a teda
dohoda samotná zanikla. V zmysle čl. III. ods. 1 Dohody v spojení s čl. V. ods. 1 Dohody, dohoda zanikla,
keďže došlo k uplynutiu lehoty jej platnosti a účinnosti. V deň podpisu v zmysle čl. II. ods. 2 Dohody

zložili na účet žalovaného rezervačný poplatok v sume 3.000 eur. Podľa čl. III. ods. 4 Dohody vznikla
povinnosť na vrátenie tejto rezervačnej zálohy, nakoľko žalobcovia neboli vyzvaní včas na uzavretie
kúpnej zmluvy. Žalovaný zavinil neuzavretiu kúpnej zmluvy, a tak všetky tieto jeho činnosti a dodané
služby neboli riadne a včas plnené v zmysle zmluvných dojednaní. Žalobcom ako spotrebiteľom vznikolnárok na vrátenie žalovanej sumy v celom rozsahu a majú nárok na vrátenie tejto sumy od žalovaného
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia aj s úrokom z omeškania, nakoľko žalovaný bol vyzvaný na
vrátenie žalovanej sumy a v dojednanom čase si svoju povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
vo vzťahu k skutkovému stavu zistil z čl. II. ods. 2 Dohody, že záujemca sa zaväzuje v deň podpisu
tejto Dohody uhradiť rezervačný poplatok bezhotovostným prevodom/hotovostným vkladom na bankový
účet Sprostredkovateľa v sume 3.000 eur (slovom: tritisíc eur) vrátane DPH, ktorý bude slúžiť na

zabezpečenie záväzku Záujemcu spočívajúceho v uzavretí Kúpnej zmluvy s Budúcim predávajúcim
(ďalej len ako „rezervačný poplatok“). Ak Záujemca nezaplatí rezervačný poplatok ani do troch (3)
kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia tejto Dohody, táto Dohoda uplynutím posledného dňa uvedenej
dodatočnej lehoty automaticky zaniká. Zaplatením rezervačného poplatku sa rozumie pripísanie celej
sumy rezervačného poplatku na bankový účet Sprostredkovateľa. Podľa čl. II. ods. 6 Dohody, záujemca
a Budúci predávajúci sa zaväzujú uzavrieť Kúpnu zmluvu najneskôr do 31.10.2022. Podľa čl. II. ods.

7 Dohody Sprostredkovateľ je uschovávateľom zálohovej platby, a to počas celej doby rezervácie.
Záujemca aj Budúci predávajúci s týmto bez výhrady súhlasia. Podľa čl. III. ods. 1 Dohody, zmluvné
strany sa dohodli, že sa táto Dohoda uzatvára na dobu určitú, a to odo dňa jej podpisu všetkými
jej zmluvnými stranami do uplynutia posledného dňa doby rezervácie, v zmysle čl. II. ods. 1 tejto
Dohody. Podľa čl. III. ods. 3 Dohody v prípade, ak záujemca nesplní svoj záväzok a neuzavrie s

budúcim predávajúcim kúpnu zmluvu do uplynutia doby rezervácie, v zmysle ČI. II. ods. 6 tejto Dohody,
resp. do uplynutia predĺženej doby rezervácie, v zmysle Čl. III. ods. 5 a/alebo ČI. III. ods. 8 tejto
Dohody, napriek splneniu všetkých podmienok zo strany Budúceho predávajúceho, dohodli sa zmluvné
strany, že Záujemca je povinný zaplatiť Budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške zloženého
rezervačného poplatku, v zmysle Čl. II. ods. 2 tejto Dohody. Záujemca podpisom tejto Dohody vyhlasuje,

že súhlasí s výškou zmluvnej pokuty, táto je primeraná, a zároveň bezvýhradne súhlasí s tým, že
uhradený rezervačný poplatok bude započítaný voči tejto zmluvnej pokute. Zaplatením zmluvnej pokuty
nie je dotknutý nárok Budúceho predávajúceho na náhradu škody v prípade, ak vznikla. Podľa čl. III.
ods. 4 Dohody v prípade, ak budúci predávajúci nesplní svoj záväzok a neuzavrie so Záujemcom Kúpnu
zmluvu do uplynutia doby rezervácie, zaväzuje sa sprostredkovateľ vrátiť záujemcovi na jeho bankový

účet celú sumu rezervačného poplatku, a to najneskôr do piatich (5) kalendárnych dní od uplynutia doby
rezervácie, v zmysle Čl. II. ods. 6 tejto Dohody. Podľa čl. III. ods. 5 Dohody, zmluvné strany sa dohodli,
a zároveň záujemca bezvýhradne súhlasí s tým, že v prípade zásahu vyššej moci sa doba rezervácie, v
zmysle ČI. II. ods. 6 tejto Dohody, automaticky predĺži o dobu, počas ktorej si budúci predávajúci nebude
môcť plniť svoje povinnosti, maximálne však o deväťdesiat (90) kalendárnych dní.

4.Zčl.III.ods.6Dohodyvyplynulo,žezavyššiumocsapreúčelytejtoDohodypovažujekaždáokolnosť,
ktorá nastala nezávisle od vôle Budúceho predávajúceho a bráni mu v plnení jeho povinností, a to najmä
a nielen vojna, mobilizácia, povstanie, neočakávané prírodné javy a živelné pohromy, núdzový stav,
epidémia, pandémia, extrémne klimatické podmienky, napr. vysoké zrážky, silný vietor, veľké mrazy.

Za vyššiu moc sa tiež považuje konanie, resp. nekonanie tretej strany, a to najmä ale nie len orgánov
štátnej správy a územnej samosprávy. Podľa čl. V. ods. 1 Dohody, Dohoda zaniká uzatvorením kúpnej
zmluvy v zmysle ustanovení tejto Dohody, uplynutím doby rezervácie, na ktorú sa táto Dohoda uzatvára,
písomnou dohodou zmluvných strán alebo iným spôsobom dohodnutým v tejto Dohode, a to s výnimkou
tých záväzkov, ktoré podľa ich obsahu majú trvať aj po jej zániku (napr. zmluvná pokuta). Podľa čl.

III. ods. 17 Dohody, záujemca sa zaväzuje oznámiť budúcemu predávajúcemu, v ktorej banke získal
úver na financovanie kúpnej ceny za Nehnuteľnosti alebo jej časti a výšku poskytnutého úveru, a to do
troch (3) kalendárnych dní odo dňa podpísania úverovej zmluvy s financujúcou bankou. V prípade, ak
tak záujemca nevykoná, je budúci predávajúci oprávnený odstúpiť od tejto Dohody. Podľa čl. VI. ods.
2 Dohody, zmeny tejto dohody je možné robiť na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, a to len

písomným dodatkom podpísaným všetkými zmluvnými stranami. V zmysle čl. II. ods. 6 Dohody malo
dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr do 31.10.2022. Dohoda umožňovala predĺženie lehoty max o
90 dní v prípade, ak by počas 90 dní nebolo možné vykonávať činnosti. Mal za nesporné, že k podpisu
zmluvy nedošlo ani k 31.10.2022 a ani neskôr.

5. Emailom zo dňa 31.10.2022 žalobca 1/ požiadal o predĺženie rezervačnej zmluvy do 31.12.2022.
Uviedol, že dostal informácie od žalovaného, že sa kolaudácia predĺži. Zároveň uviedol, že majú kupca
a sú v štádiu riešenia hypotekárneho úveru (č. l. 26). Reakcia žalovaného na tento email nijak zo spisu
nevyplynula. Mal za preukázané (č. l. 29), že právoplatne bola nehnuteľnosť skolaudovaná 21.12.2022s tým, že stavba bola skolaudovaná ako holodom (č. l. 31), teda v interiéri neboli dokončené podlahy
dlažby, nebola odsadená sanita, zárubne dverí, dvere, neboli dokončené dlažby pred domom úprava
povrchu parkovísk. Emailom zo dňa 21.12.2022 žalobkyni 2/ mal zaslať žalovaný kúpnu zmluvu. Z

doloženej komunikácie mal za preukázané, že prílohou emailu nebol žiaden dokument (č. l. 28).

6. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcami ako kupujúcimi na jednej strane a
žalovaným ako sprostredkovateľom na strane druhej ako spotrebiteľský vzťah. V prípade predmetnej
dohody o rezervovaní bytu ide o trojstranný zmluvný vzťah, jednotlivé vzťahy medzi zmluvnými stranami

je však potrebné posudzovať samostatne. Žalobcovia v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupovali
ako spotrebitelia, t. j. nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
naopak žalovaný vystupoval ako dodávateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
- sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností - realitná činnosť. Žalovaný teda v tomto
zmluvnom vzťahu vystupoval ako podnikateľ, ktorý v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkal žalobcom
ako spotrebiteľom sprostredkovanie kúpy a predaja nehnuteľnosti na bývanie. Pri výklade jednotlivých

ustanovení predmetnej dohody o rezervovaní nehnuteľnosti preto uplatnil výkladové pravidlo zakotvené
v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, pričom dohodu uzatvorenú
podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka posudzoval podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého má Občiansky zákonník vždy prednosť pred Obchodným zákonníkom. V zmysle čl. II.

ods. 6 Dohody malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr do 31.10.2022. Dohoda umožňovala
predĺženie lehoty max o 90 dní v prípade, ak by počas 90 dní nebolo možné vykonávať činnosti.
Existencia prekážky po dobu 90 dní nebola zo strany žalovaného preukázaná, preto ani nedošlo k jej
platnému automatickému predĺženiu podľa čl. III. ods. 5 Dohody do 31.1.2023 (maximálna doba na
uzavretie kúpnej zmluvy), a tak všetky záväzky z dohody zanikli, rovnako zanikla samotná Dohoda. V

zmysle čl. III. ods. 1 v spojení s čl. V. ods. 1 Dohody dohoda zanikla, keďže došlo k uplynutiu lehoty jej
platnosti a účinnosti 31.10.2022.

7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, že došlo k predĺženiu rezervácie
(resp. rezervačnej dohody) až do 31.12.2022 uviedol, že k takémuto predĺženiu zmluvného vzťahu

nedošlo. Zmluvný vzťah zanikol už dňa 31.10.2022, pričom žalobca 1/ síce požiadal o jeho predĺženie
(t. j. o zmenu zmluvy) dňa 31.10.2022, ale žalovaný na túto správu nereagoval (tvrdenia žalovaného o
telefonických kontaktoch so žalobcami neboli preukázané). V tomto prípade nemožno hovoriť o dohode
strán tak, ako to má na mysli § 43a v spojení s § 516 Občianskeho zákonníka. Žalobca 1/ v emaily
zo dňa 31.10.2022 požiadal o predĺženie rezervačnej zmluvy len všeobecne, pričom samotný email ani

nebol doručovaný všetkým zmluvným stranám, a preto nemožno hovoriť o dostatočne určitom návrhu
na uzatvorenie zmluvy (dohody). Zo strany žalovaného nebolo v tomto konaní tvrdené a ani preukázané,
že by žalobcovia vyslovili obaja súhlas s predĺžením termínu podpisu kúpnej zmluvy do 31.12.2022.
Naviac, predĺženie (zmena) rezervačnej dohody neprichádzala do úvahy ani teoreticky, keďže na zmene
rezervačnej dohody by sa museli dohodnúť všetky zmluvné strany, t. j. obaja kupujúci, obaja predávajúci

a žalovaný. Email zo dňa 31.10.2022 však poslal len žalobca 1/ a teda chýba súhlas žalobcu 2/ ako
manželky (v tomto prípade nešlo o bežnú záležitosť v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Žalovaný nepreukázal, žeby došlo so žalobcami k písomnej dohode na predĺžení rezervačnej dohody,
taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že z dôvodu vyššej moci sa kúpna zmluva neuzavrela
k 31.10.2022. Ani jeden z uvádzaných dôvodov zo strany žalovaného nezodpovedá zásahu vyššej

moc v zmysle jej definície podľa čl. III. ods. 6 Dohody. Žalovaným uvádzané skutočnosti („Nedostatok
materiálov potrebných na výstavbu ako aj surovín na ich výrobu ako oceľ, hliník a iné druhy kovov
a takisto plastov, ako aj prudko rastúce ceny cementu, dreva, skla, plus vysoké ceny ropy, ktorá sa
využíva nielen na prepravu, ale je napríklad aj vstupnou surovinou pri výrobe asfaltu...“) bolo možné
predpokladať/predvídať a budúci predávajúci ako skúsený podnikateľ v oblasti konajúci s obozretnou

starostlivosťou, mohol uvedené skutočnosti predpokladať. Zvýšenie cien materiálov bolo avizované s
dostatočným časovým predstihom a mnoho staviteľov sa zásobilo materiálmi, tak aby mohli vykonávať
činnosti a preto uvádzané skutočnosti nemožno považovať za vis maior na účely Dohody. Z uvedených
dôvodov nemohlo dôjsť k zmene rezervačnej dohody spočívajúcej v jej predĺžení (v predĺžení lehoty na
uzatvorenie kúpnej zmluvy) do 31.12.2022, resp. až do 31.1.2023.

8. Mal za to, že dohoda o rezervácii nehnuteľnosti zanikla dňa 31.10.2022. V konaní nebolo sporné, že v
deň podpisu Dohody v zmysle čl. II. ods. 2 tejto Dohody žalobcovia zložili na účet žalovaného rezervačný
poplatok v hodnote 3.000 eur. Podľa čl. III. ods. 4 Dohody vznikla povinnosť na vrátenie tejto rezervačnejzálohy, nakoľko ak budúci predávajúci nesplní svoj záväzok a neuzavrie so záujemcom Kúpnu zmluvu
do uplynutia doby rezervácie, zaväzuje sa sprostredkovateľ vrátiť záujemcovi na jeho bankový účet
celú sumu rezervačného poplatku, a to najneskôr do piatich (5) kalendárnych dní od uplynutia doby

rezervácie, v zmysle Čl. II. ods. 6 tejto Dohody, teda do 31.10.2022. Žalovaný rezervačný poplatok
žalobcom nevrátil a to aj napriek tomu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy do uplynutia rezervácie nedošlo.
V konaní žalovaný netvrdil, žeby došlo k započítaniu rezervačného poplatku voči prípadnej zmluvnej
pokutevovýške3.000eurvzmyslečl.III.ods.3Dohody.Zvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,
že žalovaný nezaslal žalobcom návrh kúpnej zmluvy najneskôr do 31.10.2022, ako aj to, že email

zo dňa 21.12.2022 bol žalobcom zaslaný, ale bez akejkoľvek prílohy, teda neobsahoval návrh kúpnej
zmluvy.Pokiaľžalovanýžalobcomnávrhkúpnejzmluvynezaslal,potomžalobcoviaakokupujúcinemohli
porušiť svoju zmluvnú povinnosť v stanovenej lehote uzatvoriť kúpnu zmluvu. Inak povedané, v takom
prípade nemohlo dôjsť k neuzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalobcov, a teda žalovanému
nemohol vzniknúť nárok na prípadné zaplatenie zmluvnej pokuty budúcemu predávajúcemu, preto
nevrátenie tohto poplatku žalobcom žalovaným bolo neoprávnené. Žalovaný do zániku rezervačnej

dohody dňa 31.10.2022 žalobcom návrh kúpnej zmluvy nezaslal s tým, že tento im mal zaslať až po
zániku zmluvy dňa 21.12.2022, email však došiel prázdny bez príloh, a preto v tomto smere nemožno
prisvedčiť žalovanému, že žalobcovia si mali prísť žiadať návrh kúpnej zmluvy osobne ak ju mali záujem
uzatvoriť.

9. Bol názoru, že procesná obrana žalovaného, že k neuzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo výlučne z
dôvodov na strane žalobcov, ktorí až do skončenia rezervačnej dohody nemali od svojej financujúcej
banky schválený úver, nemohla obstáť, nakoľko z Dohody vyplynulo, že schválenie úveru financujúcou
bankou nebolo podľa rezervačnej dohody podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy, mohlo však mať za
následok odstúpenie budúceho predávajúceho od Dohody, čo sa však v toto prípade nestalo, teda

tvrdenia žalovaného o nedostatku finančných prostriedkov žalobcov, ako dôvode pre ktorý nedošlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nebolo preukázané, naopak neboli sporné tvrdenia žalobcov, že dom ešte
ani vo februári 2023 nebol dokončený a pripravený na bývanie. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby
si splnil svoju zmluvnú povinnosť predložiť predávajúcim a kupujúcim návrh kúpnej zmluvy. Až keď by
si žalovaný túto svoju povinnosť splnil a následne by žalobcovia neboli schopní uzatvoriť kúpnu zmluvu

(napr. z dôvodu neschválenia žiadosti o poskytnutie úveru), až potom by bolo možné uvažovať o tom,
že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobcov. K tomu však už nedošlo, keďže
žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a do skončenia rezervačnej dohody nepredložil žalobcom
návrh kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že s návrhom znenia Dohody prišiel žalovaný ako podnikateľ a preto v
prípade pochybností o obsahu tejto Dohody bolo potrebné uprednostniť výklad, ktorý bol pre žalobcov

ako spotrebiteľov priaznivejší.

10. Súd prvej inštancie námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú,
keďže žalovaný nepreukázal, žeby prijatým plnením od žalobcov nedisponoval. Dospel k záveru,
že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko žalobca previedol finančné prostriedky na účet

žalovaného, ktorých vrátenia sa domáha v tomto spore titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia,
ako spotrebitelia sa správne domáhali toho, čo poskytli žalovanému, ktorý však nesplnil svoju povinnosť
a nimi zaplatený rezervačný poplatok nevrátil, aj napriek ich písomnej výzve. Skončením Dohody v
zmysle čl. II. ods. 6
(t. j. márnym uplynutím lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy do 31.10.2022) odpadol právny dôvod plnenia

(zaplatenia rezervačného poplatku vo výške 3.000 eur), pričom žalovanému vnikla povinnosť podľa
čl. III. ods. 4 Dohody, vrátiť žalobcom na ich bankový účet celú sumu rezervačného poplatku, a preto
na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré je podľa § 456 Občianskeho zákonníka povinný vydať. Mal za to, že žalovaný bol povinný vydať
žalobcom bezdôvodné obohatenie prvého dňa po tom, čo ho žalobcovia požiadali o plnenie (v súlade

s § 563 Občianskeho zákonníka). Nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením
peňažného dlhu. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia vyzvali žalovaného na plnenie pred podaním
žaloby výzvou z 3.2.2022 (č. l. 14) s tým, aby žalovaný plnil do 6 dní od doručenia výzvy a preto v súlade
s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od

6.11.2022 až do zaplatenia, a to podľa žalobného návrhu žalobcov, ktorí omeškanie určili podľa čl. III.
ods. 4 Dohody od 6.11.2022.

11. Na uvedenom základe za použitia § 51, § 52 ods. 1, ods. 2, § 54 ods. 1, ods. 2,§ 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2,
§ 563 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.; súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,

ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcom ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

12. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,

alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že súd prvej inštancie na jednej strane
nepripustil navrhovaný dôkaz žalovaného vo forme svedeckej výpovede, no na druhej strane svoje
rozhodnutie zdôvodnil v odseku 39 napadnutého rozsudku tak, že tvrdenia žalovaného o telefonických
kontaktoch so žalobcami v konaní preukázané neboli. Žalobca 2/ priznal a konštatoval, že ku dňu, ktorý
bol určený ako posledný deň, kedy malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy, t. j. 31.10.2022 ani následne v

zmysle Dohody do 31.1.2025, nemal zabezpečené finančné prostriedky na úhradu dohodnutej kúpnej
ceny a že toto bol dôvod, pre ktorý k jej uzatvoreniu nedošlo, t. j. z dôvodu na strane žalobcu a nie
na strane žalovaného. Oponoval, že napriek týmto skutočnostiam, súd prvej inštancie konštatoval, že
dôvod pre ktorý nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov súd
prvej inštancie preukázaný nemal, a následne sa plne stotožnil s tvrdeniami žalobcov, že dom ešte ani vo

februári 2023 nebol dokončený, hoci už v tom čase existovalo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby.

13. Namietal vyhodnotenie námietky pasívnej vecnej legitimácie (odsek 43 napadnutého rozsudku),
nakoľko je v rozpore s vykonaným dokazovaním, kde opakovane zdôraznil, že uvedenú sumu
zodpovedajúcu prijatému rezervačnému poplatku v zmysle uzatvorených zmlúv odovzdal vlastníkovi

predmetnej nehnuteľnosti, pričom toto jeho tvrdenie bolo opakovane zdôraznené vo vyjadreniach tak
už v upomínacom konaní ako aj na súde prvej inštancie a nebolo žalobcom žiadnym spôsobom
spochybnené. Je zreteľné, jasné a určité, že odpor proti platobnému rozkazu rozporuje to, čo bolo
platobným rozkazom priznané, t. j. pohľadávku a jej príslušenstvo. Ak teda uviedol, že napáda platobný
rozkaz v celom rozsahu je úplne jasné, že jeho rozporovanie, námietka a uplatnenie si trov konania

sa týkajú jednoznačne práva priznaného platobným rozkazom. V tomto prípade práva žalobcov na
zaplatenie nimi vyčíslenej a súdom priznanej peňažnej sumy. Bol názoru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je arbitrárny, nakoľko súd prvej inštancie v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 335/06 nijako nezdôvodnil, prečo sa v prejednávanej veci odklonil od ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR. Súd prvej inštancie skryl za zásadu sudcovskej koncentrácie svoju povinnosť

prísť a nájsť materiálnu pravdu, pričom práve princíp materiálnej pravdy a jej zistenie je primárnym pri
prijatí akéhokoľvek rozhodnutia konajúceho súdu. Bol názoru, že súd prvej inštancie uvedený princíp
absolútne odignoroval a to bez bližšieho logického odôvodnenia a vysvetlenia akými úvahami sa pri
prijímaní napadnutého rozhodnutia riadil. Ďalej namietal nezákonný postup súdu prvej inštancie, ktorý
videl aj v tom, že právnym názorom účastníka konania nie je súd ani viazaný a to s ohľadom na zásadu

iura novit curia, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie si osvojil
právny názor žalobcov až v takej miere, že je možné jeho konanie považovať z praktického hľadiska
za viazanosť právnym názorom žalobcu. Súd prvej inštancie je viazaný iba ak skutkovými tvrdeniami
účastníkov konania a tieto si sám podriaďuje pod príslušné právne normy. Bol názoru, že súd prvej
inštancie síce konštatoval, že pri hodnotení týchto dôkazov sa riadil podľa § 191 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.,

podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Zároveň poukázal
na čl. 15 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, ale pri rozhodovaní
sa svojimi tvrdeniami neriadil, resp. ak áno, chýba akékoľvek dostačujúce zdôvodnenie akými úvahami

jednotlivé dôkazy zobral na vedomie a riadil sa nimi.

14. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Zotrvali na všetkých skutočnostiach uvedených v konaní na súde prvej inštanciea napadnutý rozsudok považovali za vecne správny, nakoľko súd riadne zistil skutkový stav, kedy
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a prijal právne udržateľný
a konzistentný rozsudok. Procesnú obranu žalovaného považovali za účelovú, s cieľom vyhnúť sa

plneniu svojich povinností, pritom len zopakoval skutkové tvrdenia z konania na súde prvej inštancie s
ktorými sa konajúci súd riadne vysporiadal. Nestotožnili sa s tvrdeniami žalovaného, nakoľko sa snaží
odvracať pozornosť od podstatných skutočností a svoju obranu stavia na porušovaní povinností zo
strany žalobcov, ktoré nepreukázal a ním tvrdené porušenie povinností nemá pre konanie význam,
keďže žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, čím vznikol nárok na vrátenie zloženej rezervácie.

Žalobcovia sú v postavení spotrebiteľa, zatiaľ čo žalovaný je subjektom, ktorý vykonáva podnikateľskú
činnosťvoblastirealítaodktoréhosavyžadujeprofesionálnyprístup.Uviedli,žeimnikdynebolzostrany
žalovaného doručený akýkoľvek koncept zmluvy, ktorý by predpokladal predĺženie Dohody o rezervácii
nehnuteľnosti. V konaní bol vykonaný email, ktorý však neobsahoval návrh kúpnej zmluvy. Bolo tak
nesporné, že k riadnej výzve na uzavretie zmluvy v zmysle zmluvných dojednaní nedošlo. Stotožnili sa
sozáveromsúduprvejinštancie,ktorýpoukázalnaskutočnosť,žeakákoľvekzmenadohodysavzmysle

čl. VI. ods. 2 Dohody môže robiť len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a len písomným
dodatkom, ktorý bude podpísaný všetkými zmluvnými stranami. Ak aj došlo k nejakej akceptácií zmien
a správaniu sa strán v súlade s touto zmenou išlo vždy o konanie, ktoré nezbavovalo strany povinnosti
rešpektovať ustanovenia dohody, t. j. prijať záver o tom, že ju možno meniť len po vzájomnej dohode a
písomne. Vzhľadom na to, že výzva zo strany žalovaného nebola dostatočne určitá, ako aj na absenciu

splnenia podmienok uvedených v čl. VI. ods. 2 Dohody nikdy neboli splnené podmienky pre platné a
účinné predĺženie doby rezervácie dohody. Žalovaný svoju obranu budoval na tom, že poukázal na
pochybenie žalobcov, pričom bol to práve žalovaný, ktorý ako osoba vykonávajúca odbornú činnosť v
oblasti realít mal postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a v tejto súvislosti rešpektovať znenie
podpísanej Dohody a príslušných právnych predpisov. Žalovaný opätovne poukazuje na už tvrdené

skutočnosti, že žalobcovia nemali na účte dostatok finančných prostriedkov na to aby uzavreli zmluvu.
Bolinázoru,žeuvedenétvrdeniejeprekonanienepodstatné,keďžeakbyajtátotvrdenáskutočnosťbola
pravdivá, je to práve žalovaný kto si nesplnil zákonnú povinnosť a nevyzval žalobcov na uzavretie kúpnej
zmluvy, a to s odôvodnením nejakej subjektívnej domnienky o nedostatku finančných prostriedkov.
Uvedená domnienka nebola preukázaná a nie je pravdou, že túto skutočnosť priznali, keďže pakovane

uviedli, že v prípade uzavretia kúpnej zmluvy by boli schopní kúpnu cenu uhradiť, resp. zabezpečiť
financovanie kúpy nehnuteľnosti.

15. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nepripustil navrhované dôkazy uviedli, že v zmysle
§ 185 ods. 1 C. s. p. platí, že je plne na rozhodnutí súdu, ktoré dôkazy sa v rámci dokazovania

budú vykonávať a ktoré nie. V tejto súvislosti musí súd dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz,
ktorý by mohol preukazovať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. Poukázali na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/2019, podľa ktorého nevyhovenie dôkaznému návrhu strany
sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku
ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania;

ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto
tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument,
podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už
doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené
neboli, súd postupuje v rozpore s Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu

sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer
vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne
tiež jeho protiústavnosť. Dôvodili, že žalovaným navrhované dôkazné prostriedky boli v rozpore s
hospodárnosťou konania, keďže pre konanie by nepriniesli nové skutkové zistenia a navrhoval nimi
preukázať skutočnosti nepodstatné pre konanie, napr. údajný nedostatok finančných prostriedkov.

16. Neobstojí ani námietka žalovaného o absencii pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko z čl. II. ods.
7 Dohody vyplýva, že žalovaný mal pozíciu uschovávateľa zálohovej platby, a to počas celej doby
rezervácie. V prípade ak by nedošlo k naplneniu podmienok na vydanie tejto zloženej rezervácie
predávajúcemu a/alebo iným osobám mal zmluvnú povinnosť ju vrátiť žalobcom (čl. III. ods. 4 Dohody).

Žalobcovia žalovanému riadne zaplatili rezervačný poplatok podľa dohodnutých podmienok. Žalovaný
nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z uzatvorenej dohody, čím odpadol právny dôvod plnenia
rezervačného poplatku. K podpisu kúpnej zmluvy nedošlo pochybením predávajúceho a žalovaného,
ktorý nezaslali znenie kúpnej zmluvy žalobcom ako spotrebiteľom, čím nebola uskutočnená riadnavýzva na uzavretie zmluvy, čím došlo k zmareniu účelu dohody. Žalovaný bol vo vzťahu k zaplatenému
rezervačnému poplatku v pozícii uschovávateľa. Tvrdená skutočnosť zo strany žalovaného, že tieto
finančné prostriedky vyplatil tretej osobe je irelevantná, a povinnosť žalobcu (poznámka odvolacieho

súdu - žalovaného) vrátiť zaplatený rezervačný poplatok trvá, a preto akúkoľvek argumentáciu
žalovaného k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval za účelovú, ktorá nemá oporu v práve
a v zmluvnej dokumentácii.

17. Boli názoru, že tvrdenie žalovaného, že samotný odpor proti platobnému rozkazu rozporuje to,

čo bolo platobným rozkazom priznané, t. j. pohľadávku a príslušenstvo ako celok, nemá oporu v
zákone,nakoľkoskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprelasapovažujúzanesporné
(§ 151 ods. 1 C. s. p.). Žalovaný mal povinnosť už v podanom odpore jednoznačne uviesť, ktoré
tvrdenia považuje za sporné; skutočnosť podania odporu voči nároku neznamená automaticky, že
popiera všetky skutkové tvrdenia v odpore. Ak by sme tento záver priniesli ad absurdum, tak potom
by musela byť sporná aj samotná existencia Dohody, lebo aj tá je tvrdená v návrhu na vydanie

platobného rozkazu. Sudcovská koncentrácia konania je právny nástroj súdu, ktorým súd uplatňuje
zásadu hospodárnosti konania. V predmetnom spore mal žalovaný dostatok času na to, aby mohol
uplatniť všetky prostriedky procesného útoku a obrany a v tejto súvislosti predložiť všetky dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Žalovaný mal od začiatku vedomosť o tom, že v danom prípade absentovala
platná a účinná výzva na uzatvorenie Dodatku k dohode o rezervácii nehnuteľnosti a rovnako mal

vedomosť o všetkých skutkových tvrdeniach žalobcov, ktoré ako sám tvrdí v podaním odporu poprel.
Potom mu nič nebránilo spolu s odporom navrhnúť aj dôkazné prostriedky na preukázanie svojich
tvrdení. Sudcovská koncentrácia konania nepoškodila žalovaného, nakoľko tento nebol v konaní
spôsobilý preukázať existenciu dôkazov na podporu svojich tvrdení a ním navrhované dôkazy nemali
vplyv na zásadné skutkové okolnosti prejedávaného sporu.

18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadril.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.9.2025 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

20. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové

a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými
aspektmi predmetnej žaloby.

21. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí
v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o

nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností
vedúcich k vyhoveniu žalobe titulom vrátenia rezervačného poplatku v sume 3.000 eur, ktorý zložili
na účet žalovaného v zmysle Čl. II. ods. 2 Dohody o rezervácii nehnuteľností. Súd prvej inštancie
v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti procesnej obrany

žalovaného. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd
prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny
záver o dôvodnosti žalobcami uplatňovaného nároku voči žalovanému založenom na závere, že nastali
predpoklady pre vrátenie rezervačného poplatku podľa čl. III. ods. 4 Dohody.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky
vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z
ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo
považoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade
zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv žalovaného (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).

23. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa

právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

24. Podľa čl. III. ods. 3 Dohody v prípade, ak záujemca nesplní svoj záväzok a neuzavrie s budúcim
predávajúcim kúpnu zmluvu do uplynutia doby rezervácie, v zmysle
ČI. II. ods. 6 tejto Dohody, resp. do uplynutia predĺženej doby rezervácie, v zmysle Čl. III. ods. 5 a/alebo

ČI. III. ods. 8 tejto Dohody, napriek splneniu všetkých podmienok zo strany Budúceho predávajúceho,
dohodli sa zmluvné strany, že Záujemca je povinný zaplatiť Budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu
vo výške zloženého rezervačného poplatku, v zmysle Čl. II. ods. 2 tejto Dohody.

25. Podľa čl. III. ods. 4 Dohody v prípade, ak budúci predávajúci nesplní svoj záväzok a neuzavrie so

Záujemcom Kúpnu zmluvu do uplynutia doby rezervácie, zaväzuje sa sprostredkovateľ vrátiť záujemcovi
na jeho bankový účet celú sumu rezervačného poplatku, a to najneskôr do piatich (5) kalendárnych dní
od uplynutia doby rezervácie, v zmysle Čl. II. ods. 6 tejto Dohody.

26. Zo zreteľom na odvolacie námietky žalovaného, ktorými je odvolací súd viazaný čo do posúdenia

naplnenia uplatneného odvolacieho dôvodu, konkrétne smerujúce k úplnosti skutkových zistení súdu
prvej inštancie, keď neumožnil výsluch žalovaného; odvolací súd uvádza, že tento dôkaz majúci
preukazovať kontakt žalovaného so žalobcami, je po skutkovej stránke irelevantný, nakoľko nesmeroval
k preukázaniu skutočností, s ktorých existenciou je vylúčený nárok žalobcov 1/ a 2/ na vrátenie
rezervačného poplatku.

27. Žalovaný v spore nepreukázal, že by došlo k platnej zmene Dohody v zmysle čl. VI. ods. 2 a súčasne
nebola preukázaná existencia dôvodov v zmysle čl. III. ods. 5 a ods. 6 predlžujúcich dobu, na ktorú je
Dohoda uzatvorená; bol čas na rezervácie dojednaný do 31.10.2022. Žalovaný následne nepreukázal,
že by žalobcom 1/ a 2/ doručil návrh Kúpnej zmluvy; preto je celkom bez významu skúmať zavinenie na

neuzatvorení Kúpnej zmluvy zo strany žalobcov 1/ a 2/.

28. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná

legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom
pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

29. Podľa čl. III. ods. 4 Dohody v prípade, ak budúci predávajúci nesplní svoj záväzok a neuzavrie so
Záujemcom Kúpnu zmluvu do uplynutia doby rezervácie, zaväzuje sa sprostredkovateľ vrátiť záujemcovi
na jeho bankový účet celú sumu rezervačného poplatku, a to najneskôr do piatich (5) kalendárnych dní
od uplynutia doby rezervácie, v zmysle Čl. II. ods. 6 tejto Dohody.

30. A pretože je so zreteľom na uvedené bez pochybností, že v spore boli preukázané zmluvné
podmienky na vrátenie celej sumy rezervačného poplatku, je žalovaný v zmysle
čl. III. ods. 4 jediným subjektom, ktorému svedčí hmotnoprávna povinnosť, ktorej splnenia sa žalobcovia
podanou žalobou domáhali; teda žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom.

31. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých
právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na
uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovaného spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanému

plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).