Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125205592
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125205592.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcov: 1./ W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XX, XXX XX V., 2./ X. S., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX V., žalobcovia
právne zastúpení: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 51 941 244, proti žalovaným: 1./ X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX V.,

2./ Q. G., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX V., žalovaní právne zastúpení: JUDr.
František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C/26/2025-55 zo dňa
21. júla 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Žalovaní s ú p o v i n n í zdržať sa nakladania v rozsahu predaja, iného scudzenia, zaťaženia
vecnými bremenami, založenia, prenajatia a zaťaženia inými právami tretích osôb, s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v okrese V., obci G., k. ú. G. a to :
- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2,
- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2,

- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXX, záhrada, o výmere XXX m2,
- stavba so súp. č. XX, rodinný dom, postavený na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXX/X,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanoveniami § 324 odseky 1, 3, § 325 odseky 1, 2, § 326 odseky 1,
2, § 328 odseky 1, 2, § 329 odsek 1, § 330 odsek 1, § 331 odsek 1, § 333, § 334 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia v podanom návrhu uviedli, že v roku XXXX žalovaní žiadali
žalobkyňu v 2./ rade, aby na nich dočasne na katastri prepísala vyššie uvedené nehnuteľnosti, z dôvodu
problémov žalobkyne v 2./ rade v jej zamestnaní. Žalobkyňa v 2./ rade a žalovaní sa dohodli, že sa
uzatvorí akože kúpna zmluva, na základe ktorej sa dosiahne prepis majetku na katastri, a že po tom,

čo problémy žalobkyne v 2./ rade v práci pominú, sa nehnuteľnosti opäť v katastri prepíšu späť na
žalobkyňu v 2./ rade. Žalobkyňa v 2./ rade aj žalovaní mali od počiatku zámer uzavrieť iba fiktívnu
(simulovanú) kúpnu zmluvu, nakoľko v skutočnosti nemalo dôjsť ani k trvalému, ani k odplatnému
prevodu predmetných nehnuteľností na žalovaných. O tom svedčí aj to, že kúpna cena deklarovaná v
zmluve bola 1 euro, pričom k úhrade kúpnej ceny nikdy nedošlo. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v prejednávanej veci žalobcovia podrobným opisom skutkových okolností a na opis nadväzujúcimi

predloženými listinami osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov. Mal za nesporné, že je potrebné
priznať žalobcom právnu ochranu a dočasne upraviť pomery strán tak, aby sa počas trvania súdnehosporu vlastnícky režim k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania nezmenil. Žalovaným by v prípade
nenariadenia neodkladného opatrenia ešte pred skončením predmetného sporu nič nebránilo previesť
alebo zaťažiť dotknutú nehnuteľnosť, ktorej sa súdny spor týka. Nariadenie neodkladného opatrenia

má teda za cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobcovia môžu, ale i nemusia byť úspešní),
vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu, a aby nebol realizovaný eventuálny prevod vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam na ďalšie osoby, alebo aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu
zaťaženiutýchtonehnuteľnosti.Akbytakátookolnosťnastala,došlobykvýraznémuzhoršeniuprávneho
(ale i faktického) postavenia žalobcov v spore vo veci samej, prípadne, k nezvrátiteľnému následku

alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.
Poukázal na skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti predstavujú ako pre žalobcov, tak aj pre žalovaných
obydlie, preto nevyhovením návrhu na vydanie predbežného opatrenia by mohlo dôjsť aj k výraznému
obmedzeniu prístupu k obydliu strán sporu, zvlášť žalobcov. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní tiež
zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané nariadením neodkladného
opatrenia. Ak žalovaní nemajú úmysel predmetnú nehnuteľnosť previesť na inú osobu, resp. iným

spôsobom s ňou nakladať, zásah do ich vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je
fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaných. Ak naopak žalovaní majú úmysel
túto nehnuteľnosť scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcov,
a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa preto súdu prvej inštancie
javilo, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcami môže splniť svoj zákonný účel,

ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých
pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili. Pokiaľ žalovaní nemajú záujem prevádzať, či inak nakladať s
nehnuteľnosťou, vydanie neodkladného opatrenia ich v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Avšak
pre hospodárnosť súdneho konania o určenie vlastníckeho práva je potrebné, aby bol zachovaný okruh
účastníkov v konaní; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu účastníkov v konaní by sa súdne

konanie predĺžilo. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj preventívny účinok.
Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd prvej inštancie návrhu na neodkladné opatrenie v celom rozsahu
vyhovel.

4. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Navrhli napadnuté uznesenie v celom

rozsahu zmeniť a návrh žalobcov zamietnuť. Uviedli, že už z obsahu samotnej žaloby vyplýva a je
zrejmé, že predmetnú nehnuteľnosť- rodinný dom zapísaný na LV č. XXX k.ú. G. ako samostatné bytové
jednotky užívajú na X.NP žalobcovia a celé prízemie je užívané žalovanými. Zo spôsobu takéhoto
užívania a realizácie vlastníckeho práva k samostatným bytom jasne vyplýva, že žalovaní nemajú dôvod
a ani záujem celú nehnuteľnosť ako takú scudziť, resp. zaťažiť zákonom prípustným spôsobom, ako

je to uvedené vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Naviac z aktuálneho LV č.
XXX k.ú. G. v časti B je v poznámke P XXX/XXXX konštatované obmedzenie a taktiež v časti C -
ťarchy je evidované k vlastníkom pozemku a stavbe ťarcha pod V XXXX/XXXX, ktorou je zriadené
záložné právo k celej nehnuteľnosti v prospech E.. Za pochybenie a nesprávny postup je potrebné
považovať zo strany súdu, že uveril „čestným prehláseniam“ O. S. a J. W.. Je jasné, že sa jedná o

účelové prehlásenie blízkych príbuzných žalobcov v jedinej snahe podporiť ich nedôvodnú žalobu. Zo
zápisu na LV č. XXX časti C - ťarchy vyplývajú pre vlastníkov také obmedzenia (zriadenie záložného
práva), ktoré v plnej miere znemožňujú žalovaným nakladanie spôsobom ako to súd v rámci uloženej
povinnosti uviedol v napadnutom uznesení. Žalovaní, ako rodičia oboch žalobcov čestne a zodpovedne,
ako hlboko veriaci občania prehlásili, že počas svojho života nikdy nemienia previesť vlastnícke právo

k spornej nehnuteľnosti na iné cudzie tretie osoby a že vyvolanie celého tohto súdneho sporu podaním
žaloby na súd zo strany žalobcov voči žalovaným je iba dôsledkom zhoršenia a narušenia rodinných
vzťahov(vyvolanýchvýlučnežalobcomv1./rade),ktoréprivzájomnejúcteaporozumeníjeviacakoisté,
že takéto narušené vzťahy sa medzi nimi vyriešia mimosúdne vzájomným usporiadaním ich rodinných
vzťahov.

5. K vyjadreniu žalovaných podali vyjadrenie žalobcovia. Prvým argumentom, o ktorý žalovaní opierajú
ich odvolanie, je ich tvrdenie, že zo spôsobu užívania domu (t. j. že žalobcovia užívajú 1. poschodie
a žalovaní prízemie) má byť údajne jasné, že žalovaní nemajú dôvod ani záujem celú nehnuteľnosť
ako takú scudziť, resp. zaťažiť. Uvedený argument žalovaných však neobstojí. To, že samotní žalovaní

užívajúprízemiedomu,nepredstavujeprekážkuscudzenia,resp.zaťaženiapredmetnýchnehnuteľností,
a nepredstavuje ani istotu, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti nescudzia, resp. nezaťažia. Žalobcovia
v žalobe a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia osvedčili existenciu bezprostredného rizika, že
žalovaní predmetné nehnuteľnosti scudzia, resp. zaťažia, s cieľom poškodiť žalobcom a dosiahnuťprípade aj nútené vysťahovanie žalobcov z týchto nehnuteľností. Existuje pritom celý rad právnych
nástrojov, ktorými by žalovaní mohli zabezpečiť, aby (na rozdiel od žalobcov) mohli ostať aj naďalej
žiť na prízemí predmetného domu po takomto scudzení, resp. zaťažení predmetných nehnuteľností

(napr. zriadenie práva vecného bremena doživotného užívania). Neobstojí ani následný poukaz
žalovaných na existenciu poznámky v časti B a tiež ťarchy v časti C listu vlastníctva č. XXX,
k. ú. G.. Existencia záložného práva nepredstavuje prekážku scudzenia, resp. ďalšieho zaťaženia
zaťažených nehnuteľností (k tomu napr. § 151h a § 151k Občianskeho zákonníka). Navyše, pohľadávka
zabezpečená predmetným záložným právom evidovaným pod V XXXX/XXXX bude v priebehu tohto

kalendárneho roka v celom rozsahu splatená, t. j. predmetné záložné právo zanikne. Rovnako tak
ani existencia poznámky na liste vlastníctva o vedení súdneho konania nepredstavuje prekážku
scudzenia, resp. ďalšieho zaťaženia tam evidovaných nehnuteľností. Žalovaní následne považujú
čestné prehlásenia O. S. a J. W. za účelové a postup súdu prvej inštancie, že im uveril, za nesprávny. Ani
táto argumentácia žalovaných však neobstojí. Žalovaní iba bez ďalšieho všeobecne tvrdia, že uvedené
čestné prehlásenia sú účelové, avšak neuvádzajú žiadne dôkazy ani vecnú argumentáciu, ktoré by

svedčili o opaku.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez

nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa odseku 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalovaným v 1./ rade ako predávajúcim
a žalobkyňou v 2./ rade ako kupujúcou uzatvorená kúpna zmluva (formou notárskej zápisnice N XXX/
XXXX, Nz XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX), predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX, a to rodinný dom súpis. č. XX, na parcele č. C KN XXX, C KN XXX - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere XXX m2, C KN XXX - záhrada o výmere XXX m2, v k.ú. G., za kúpnu cenu 600.000
Sk (č.l. 28 súdneho spisu). V zmysle Stavebného povolenia zo dňa XX.XX.XXXX vydaného obcou G.
ako príslušným stavebným úradom, žalobcovia pristúpili k rekonštrukcii rodinného domu súpis. č. XX,
a to k prístavbe a nadstavbe rodinného domu s využitím podkrovných priestorov na bývanie (č.l. 23
súdneho spisu). Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobkyňou v 2./ rade ako predávajúcou a žalovanými

ako kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj vyššie uvedených nehnuteľností
za kúpnu cenu 1 euro. V zmysle Článku III. bod 1. tejto kúpnej zmluvy predávajúca (žalobkyňa v 2./
rade) prehlásila, že dôvodom zmeny vlastníckeho práva je skutočnosť, že v poslednom období došlo
k zníženiu a nepravidelnému vyplácaniu jej mzdy od zamestnávateľa, pričom kupujúci (žalovaní) majú
pravidelný mesačný príjem, ktorý je postačujúci pre zábezpeku a zabezpečenie ich životných potrieb

(č.l. 26 súdneho spisu). Z údajov platných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie uvedených v LV č.
XXX k.ú. G. vyplýva, že ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú uvedení žalovaní (spoluvlastnícky
podiel X/X).

10. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v predmetnom rodinnom dome súpis. č. XX majú svoje obydlie

žalobcovia (X.NP) ako aj žalovaní (prízemie).

11. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú
od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu
neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva,

spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver
o potrebe a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo
zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhua príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť
(potreba, naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu).

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto
na žalobcoch, aby osvedčili, či boli naplnené predpoklady navrhovaného nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia
bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné
podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

13. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne
k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl.
20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 odsek
1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a
pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom

proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na
dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to,
aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú
navrhovateľ získa. V praxi je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia,
ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom, a uprednostniť

konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc (zákaz vec previesť, resp. scudziť, prenajať,
založiť alebo zaťažiť inými právami tretích osôb a pod.).

14. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia potrebu vydania
neodkladného opatrenia odôvodňujú tým, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola fiktívna

(simulovaná), na základe ktorej malo dôjsť iba k dočasnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam na žalovaných na obdobie, v ktorom mala žalobkyňa v 2./ problémy v práci, o čom
svedčí aj kúpna cena 1 euro. Vzhľadom na zhoršenie rodinných vzťahov medzi žalobcami a žalovanými,
k spätnému prevodu vlastníckeho práva nedošlo, pričom z vyjadrenia žalobcov vyplýva, že žalovaní
viackrát výslovne hrozili žalobcom, že žalobcovia v predmetných nehnuteľnostiach nemajú čo robiť, že

tam ďalej nebudú a pre predmetné nehnuteľnosti predajú resp. darujú inej osobe, aby dosiahli, že v nich
žalobcovia ďalej nebudú. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia predložili aj čestné prehlásenia zo dňa
XX.XX.XXXX svojho syna O. S. a jeho priateľky J. W. (ktorých podpisy na uvedených prehláseniach boli
úradne osvedčené). Syn žalobcov v čestnom prehlásení uviedol, že počas posledných 2 kalendárnych
mesiacov bol viackrát priamym očitým svedkom toho, ako sa jeho starí rodičia (žalovaní) vyhrážali jemu

ako aj jeho rodičom (žalobcom), že rodinný dom súpis. č. XX aj s dvorom predajú alebo darujú niekomu
inému, aby dosiahli, že tam nebudú a že žalobcovia tam nemajú čo robiť (č.l. 30 súdneho spisu). Z
čestného prehlásenia J. W. vyplýva, že ju žalovaní telefonicky kontaktovali, pričom jej začali rozprávať
o nehnuteľnostiach, ktoré obývajú spolu so žalobcami a negatívne sa vyjadrovali o žalobcoch ako aj o
jej priateľovi a uviedli, že ich vnúčatá sa majú podeliť s týmto majetkom (č.l. 29 súdneho spisu).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom
smere,žežalobcoviaosvedčilipotrebudočasnejúpravypomerov.Zobsahuspisuvyplýva,žepredmetné
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXk.ú.G.predstavujúobydliežalobcov,pričomjevsúčasnostivedený
sporourčenievlastníckehoprávaknim.Žalobcoviatiežsvojimvyjadrenímakoajpredloženýmičestnými

vyhláseniami osvedčili, že nenariadením neodkladného opatrenia by im hrozila strata svojho obydlia (ku
ktorému je vlastnícke právo sporné), a to vzhľadom na vyhrážky žalovaných. Z tvrdenia oboch sporových
strán nesporne vyplýva, že medzi nimi došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov, čo následne vyeskalovalo
k podaniu žaloby vo veci samej. Žalovaní v podanom odvolaní síce uviedli, že takto narušené vzťahy sa
medzi nimi vyriešia mimosúdne, avšak v obsahu spisu (ani konkrétne z obsahu ich odvolania) nebola

takáto možnosť ani len osvedčená.16. Súd prvej inštancie tiež správne zohľadnil princíp proporcionality, a teda škodu ktorá by žalobcom
hrozila (strata obydlia pred rozhodnutím vo veci samej) v porovnaní s obmedzením, ktoré vzniklo
žalovaným.

17. Na záver odvolací súd uvádza, že postavenie subjektu, proti ktorému nariadené neodkladné
opatreniesmeruje,jevyvažovanéprávompodaťnávrhnazrušenieneodkladnéhoopatrenia,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené (ustanovenie § 334 C.s.p.), prípadne nárokom na náhradu škody
a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie,

alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (ustanovenie § 340 odsek 1 C.s.p.) (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017). Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené
navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti
za neoprávnene podaný návrh.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa

ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

19. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí,
ktorým sa súdne konanie vo veci samej končí.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).