Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/157/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125206631
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4125206631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/XX, E. - F. proti manželke: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. - F., o
návrhu manžela na rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 8.
júla 2025 č. k. 24Pc/23/2025-12, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľa A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX a manželky G. C., B. H., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 22.11.1997 v Nitre,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nitra vo zväzku 42, ročník 1997, na strane 139, pod
poradovým číslom 501, rozviedol a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 18, § 19 ods. 1 a 2, § 22 a §
23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

návrh navrhovateľa - manžela na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Súd konštatoval, že vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania
si neplní svoje funkcie tak, ako si manželské spolužitie má plniť v zmysle § 18 a § 19 Zákona o
rodine. Rozvrat manželstva je dlhodobý, manželia síce doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, avšak
nehospodáriaspolu,intímnesanestýkajú,nemajúžiadnespoločnézáujmy,nekomunikujúspolu.Manžel
považuje za dôvod rozvratu manželstva problém s alkoholom na strane manželky, ktorý ju priviedol do

zdravotných problémov a v súčasnosti je hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie s
predpokladom ďalšieho zotrvania na protialkoholickom liečení. Manželka vyjadrila svoj písomný súhlas
s rozvodom manželstva. Súd konštatoval medzi manželmi trvalé odcudzenie bez možnosti sanácie
citovýchväziebanemožnostiočakávaťobnovenieriadnehomanželskéhospolužitiaafungovania.Podľa
názoru súdu spolužitie účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak,
ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine. Poukázal na to, že manželstvo je dobrovoľný
zväzok muža a ženy a pokiaľ jeden z manželov nechce v takomto zväzku zotrvať a sú splnené zákonné

podmienky pre rozvod manželstva, nie je možné si spolužitie vynútiť. Súd toto manželstvo považoval
za nefunkčné, formálne a dlhodobo rozvrátené. V danom prípade mal súd za preukázané, že zákonné
predpoklady na rozvod manželstva boli splnené, a preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvoúčastníkov konania rozviedol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa,
ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Rozsudok považovala za
nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zohľadneného skutkového
stavu, najmä jej súčasných životných pomerov a snahy o nápravu. V súčasnosti sa nachádza na
ústavnom liečení v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží. Pripustila, že v predchádzajúcom období

nadmerne požívala alkohol, čo však bolo spôsobené súbehom viacerých životne náročných situácií
– stratou zamestnania, zdravotnými problémami, a s tým súvisiacou psychickou nepohodou. Tieto
skutočnosti však dnes nepretrvávajú, v súčasnosti abstinuje, uvedomuje si svoje chyby z minulosti
a je rozhodnutá absolvovať celé liečenie. Jej cieľom je zaradiť sa späť do bežného spoločenského
života, nájsť si zamestnanie a viesť plnohodnotný život. Poukázala na to, že počas 26 rokov manželstva
sa zodpovedne starala o rodinu a domácnosť. Vyvíjala maximálnu snahu o vytvorenie harmonického

rodinného prostredia, vrátane výchovy ich detí a zabezpečenia chodu domácnosti. K otázke intímnych
vzťahov zdôraznila, že ide o oblasť, v ktorej musí byť aktivita a záujem obojstranný. Prehlásila, že sa
s tvrdením o trvalom rozvrate manželstva nestotožňuje. Je presvedčená, že každý človek má právo na
druhú šancu a možnosť napraviť svoje chyby. Svoj alkoholizmus dnes považuje za uzatvorenú kapitolu.

4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
Manželka ho viackrát žiadala, aby podal návrh na rozvod a aj z tohto dôvodu vyjadrila písomný súhlas
s rozvodom, ktorý vlastnoručne podpísala 7.7.2025. Uviedol, že nemá záujem o obnovenie manželského
spolužitia. Dôvody, ktoré odporkyňa uviedla vo svojom odvolaní, sú iba napísané na papieri, ale

nevysvetľujú jej správanie. Manželka v posledných piatich rokoch mala iné záujmy ako starostlivosť
o domácnosť. V súčasnosti absolvuje prvé protialkoholické liečenie v Psychiatrickej nemocnici vo
Veľkom Záluží. Predchádzajúce roky ju aj s dospelými deťmi žiadali, aby sa išla liečiť. Každé nimi
navrhované liečenie odmietla, až prišlo k situácii, keď doma v izbe ležala bez známok života, záchrankou
sa dostala na psychiatriu a odtiaľ do psychiatrickej liečebne. Liečenie absolvuje len druhý mesiac a za

taký krátky čas sa nedá vyliečiť z alkoholizmu. Neveril, že by u manželky nastala náprava, veď aj pri jeho
návšteve v liečebni sa správala chladne. Sľubov z jej strany už bolo dosť a dostala veľa šancí usporiadať
ich rodinný život. Manželstvo je hlboko a vážne rozvrátené, nemožno očakávať obnovenie spolužitia,
keďže si neplní žiadne základné rodinné funkcie a deväť rokov manželsky nežijú.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §

66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,
či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.24Pc/23/2025jerozvodmanželstva
účastníkov.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd manželstvo účastníkov rozviedol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na ich náhradu.

8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne

posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:9. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1

Zákona o rodine); účelom manželstva je vytvoriť harmonicky a trvale životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).

10.Sozreteľomnaobsahvyššiecitovanéhoustanoveniajepotomzjavné,žeakužuzavretiemanželstva
je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia

takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane
jeho harmonického fungovania; uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho
existencie. I keď zaiste nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzené účelu manželstva môže
z času na čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené
nároky; ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody
rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti

založeného partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním
toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné
spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba
považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto
i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu

druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého
rozhodnutia a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami,
pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia
a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením
niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja

manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba
stáť a naďalej ho udržiavať a tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je
záver, podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli
a niet rozumného dôvodu predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď
k náprave narušených vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.

11.Privyjdeníztakýchtoúvahvšakzákladompreuvažovanieomožnostiobnoveniaspolužitiamanželov,
resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia
spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke presvedčenie
oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je nadobudnutie už i len

jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo vzťahu boli prakticky
vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie niečoho,
podľa neho už neživotného (formálneho).

12. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci šlo o práve takýto

stav praktickej neobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľa a manželky, a to jednak z toho dôvodu, že
manželia spoločne nehospodária, nemajú spoločné záujmy, intímne sa nestýkajú dlhšiu dobu, pričom
sama manželka v písomnom vyjadrení z 7.7.2025 vyjadrila súhlas s podaným návrhom na rozvod
manželstva a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu vecí, okrem toho však
navrhovateľ rezolútne poprel záujem podieľať sa na manželkinom proklamovanom úsilí o udržania

manželstva. A navyše manželka oproti tomu neposkytla v konaní žiadne argumenty a riešenia spôsobilé
podľa nej presvedčenie navrhovateľa o neobnoviteľnosti vzťahu zmeniť a musela sa uplatniť úvaha,
podľa ktorej na udržanie manželstva, rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné a dobrovoľné
rozhodnutie oboch partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho nemožno
nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom.

13. Správne súd prvej inštancie podľa § 52 CMP rozhodol i o nároku na náhradu trov konania.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.16. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).