Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010428
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124010428.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 07. 2024 samosudcom JUDr. Ivom

Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, D. E.,
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, D. E.,

j e v i n n ý, ž e

presne nezistenom období od letných mesiacov roku 2020 do 02.11.2022 spôsoboval fyzické a
psychické utrpenie svojej dcére maloletej D., narodenej XX.XX.XXXX, s ktorou žil v spoločnej
domácnosti v rodinnom dome D. E. F. XXX tým spôsobom, že ju ponižoval tak, že jej takmer denne
vulgárne nadával, pričom ju fyzicky trestal údermi zozadu po hlave, niekedy vo frekvencii aj dvadsaťkrát
za deň, udieral ju po zadku, pričom maloletá neutrpela poranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie,
približne každý druhý deň ju urážal, že je postihnutá, že pôjde do polepšovne, že nepatrí do rodiny, že ju
nenávidí a dá ju do detského domova, po príchode z práce maloletú vyháňal preč od neho a ostatných

členov domácnosti do detskej izby, kde bola sama a keď prišla za ostatnými, tak ju naspäť odohnal do
izby, tiež uprednostňoval pred maloletou jej mladšieho súrodenca, s ktorým sa hral a maloletej nedovolil
sa s ním hrať v čase, keď bol doma, nakoľko mu vadilo, že sa hlučne spolu hrali, teda maloletú bez
zjavného dôvodu odmietal a nadmerne kontroloval, následkom čoho sa mu maloletá radšej vyhýbala
a taktiež sa pre jeho správanie k nej vyslovila, že sa radšej hodí pod auto, čím v dôsledku správania
sa obvineného maloletá zažívala strach a stres, pričom zároveň sú u maloletej zastúpené prejavy
posttraumatickej stresovej poruchy, a to každodenné prežívanie úzkosti, strachu, neistoty, bezmocnosti,
stresu, pocitu hanby a dôsledkom traumatizácie sú prítomné aj bolesti brucha, únavy, nočné mory,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychický utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., na trest odňatia
slobody v trvaní 7 (slovom: sedem) rokov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú maloletú D. B., nar. XX. XX. XXXX zastúpenú G. H. G., bytom
I. J. F. XXX so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Trenčíne podal na menovaného obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b)

Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný v rámci prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní v podstate nepoprel určité
konanie voči maloletej, ktoré nebolo vždy adekvátne, ale toto konanie považoval za výchovné opatrenia
a nespája ho s trestnoprávnymi následkami, v podstate uviedol, že sa cíti nevinný.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 05. 2024 vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por.,
že sa cíti byť nevinný.

Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkýň D. B., K. L., L. M., svedka

G. B., svedkyne K. B., svedka K. B., prehratím CD záznamu z výsluchu svedka maloletej D. B. zo dňa
03. 02. 2023, prečítaním zápisnice z výsluchu svedkyne A. E., prečítaním zápisnice o výsluchu znalkyne
N. K. I. E., oboznámením sa znaleckými posudkami N. I. E., oboznámením sa so psychologickým
posudkom N. E. č. č. 202302083966, oboznámením sa so znaleckým posudkom K. O. P. a znaleckým
posudkom z odvetvia psychiatria č. 215/2023 a oboznámením sa s výpisom z ústrednej evidencie

priestupkov a aktuálnym odpisom z registra trestov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovné:

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti v rozsahu ako mu je kladené v obžalobe za vinu, resp. uviedol, že jeho konanie nemá znaky

protiprávneho konania.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní sa k trestnej činnosti nepriznal, resp. len čiastočne uviedol, že
celý problém bol v tom, že maloletá bola zásadným spôsobom manipulovaná zo strany matky proti nemu
zhadzovala matka sústavne autoritu otca. Keď matka bola v nemocnici a on bol sám s ňou doma, táto

nemalažiadneproblémy,poslúchalaho.Celásituáciasazhoršilavroku2022,narodilosaimďalšiedieťa
dcéraschválnerobilazle,abydieťazobudilaanemoholsavyspať,vtedyzvykolnapomenúť.Obžalovaný
potomrozprávaloichmanželskomspolužití,viedol,žezozačiatkubolomanželstvo usporiadané,neskôr
sa to začalo kaziť. V roku 2017 im zomrel syn A., od tejto doby sa všetko zmenilo, maloletá to veľmi
zle vnímala , bola prítomná pri tom ako A. umieral, začala mať z tohto práve psychické problémy. Na

túto skutočnosť on matku aj upozorňoval, avšak matka na to nejakým spôsobom nereagovala. Dcéra
mala zdravotné problémy v roku 2018 jej nasadili strojček na srdce. Manželka mu vytýkala, že sa riadne
nevenuje dieťaťu teda maloletej. Od augusta 2023 má problémy stretávať sa s dcérou, je manipulovaná
matkou, videl ju maximálne štyrikrát, nakoľko podľa tvrdenia matka ho dcéra odmieta. Matka išla bývať
k rodičom, ale ani rodičia ju tam nechceli s deťmi, nakoľko manželka bola podľa jeho názoru konfliktná,

potom odišla, v súčasnej dobe býva s nejakým pánom. V súčasnej dobe sa on s dcérou nestretáva,
lebo dcéra s ním nemieni komunikovať. Na otázku súdu, aby sa vyjadril konkrétne k veciam, ktoré sú
mu kladené za vinu, uviedol obžalovaný, že on si už nespomína ako to bolo od roku 2020, že si na to
nespomína. Priznal, že keď bola malá mladšia, tak občas od neho dostala po zadku výlučne len z toho
dôvodu, že neposlúchala. Priznal, že v podstate niekedy aj tak uviedol ako je uvedené v obžalobe, keď

už bol vytočený a nevedel ako ďalej. K frekvencii týchto jeho útokov slovných sa vyjadril, že to bolo vždy
keď to bolo potrebné. V podstate na doplňujúcu otázku zo strany prokuratúry uviedol, že priznáva sa,
že sa s ňou bavil, tak ako je uvedené v obžalobe, taktiež uviedol, že niekedy mohla dostať po hlave aj
od neho, ale však nie v takej intenzite, aby jej to nejakým spôsobom ublížilo. Pokiaľ jej aj niečo povedal,
napr. že nepatrí do rodiny a podobne, potvrdil, že mohol niečo také povedať, ale vážne to nemyslel.

Nespomína si, či jej povedal, že ju nenávidí, avšak že ju dá do detského domova si spomína, že jej asiraz povedal, nemyslel to však vážne, žeby ju dal do domova. Bolo to len v návale hnevu. Či ju vyháňal
do detskej izby nepoprel, uviedol, že sa to mohlo stať. Pokiaľ maloletá sa vyhrážala, že sa hodí po auto
alebo vyskočí z okna uviedol, že pokiaľ niečo takéto hovorila, mala to prevzaté od matky, samé dieťa by

na takéto niečo samé neprišlo. Potvrdil, že ju ťahal aj z postele, avšak poprel, žeby ju kopol, uviedol, že
to bolo len v extrémnych situáciách, keď už bol vytočený. Nebolo to dennodenne. Na otázku súdu ako
si vysvetľuje, že syn, s ktorým on tvrdí, že má nadštandardný vzťah v podstate vypovedal proti nemu, kde
popisoval správanie otca k maloletej uviedol, že v prípade, že takto ten syn vypovedal bol manipulovaný
zo strany matky. Dcéra jemu nikdy nepovedala, že sa ho bojí. Obžalovaný ďalej uviedol na doplňujúce

otázky zo strany súdu, že dieťa malo už v roku 2020 inštalovaný prístroj na srdci – strojček, ktorý bol
zle nastavený, vyvolalo to zvýšené frekvencie, čo viedlo u maloletej k neadekvátnemu správaniu. Čiže
potvrdil, že vedel o tom, že dieťa má nejaké zdravotné problémy. Vedel, že je ten strojček zle nastavený
a toto vyvolávalo neadekvátne správanie maloletej, on na to stále poukazoval. Následne to potom
manželka vybavila s lekármi, že jej to nastavili v roku 2022 na správnu frekvenciu a odvtedy sa správanie
maloletej zlepšilo. Potvrdil, že ju mohol udrieť aj metlou teda rúčkou od metly, avšak poprel, žeby

mala modriny to je len tvrdenie manželky. Nebolo to nejaké silné udretie. Potvrdil, že ju udrel aj po
hlave občas, ale nie nejako silno, žeby mala otras mozgu. Na ďalšiu otázku ako si vysvetľuje, že deti
spontánne pred úradníčkami sociálnej kurately vypovedali o tom, ako sa správal, pričom táto návšteva
opatrovníčiek bola neplánovaná, nikto o nej nevedel ani matka, uviedol, že sa k tomu vyjadriť nevie.

Svedkyňa D. B. – matka maloletej poškodenej uviedla, že správanie otca k maloletej D. sa zásadným
spôsobom zmenilo po tom, čo im zomrelo dieťa a narodilo sa im ďalšie dieťa. Ona keď sa chcela s nimi
aj hrať, on ju vytlačil za dvere nedovolil jej hrať sa s ním a s bratom. Keď mal prísť z roboty, boli
všetci nervózni, museli mať poupratané, keď prišiel do miestnosti povedal D., že nech vypadne, že on

sa chce v kľude nažrať a takto sa s ňou rozprával. Mali pred ním strach, bola sa sťažovať svokrovcom,
ktorí jej dávali vtedy ešte za pravdu, sami ju nahovárali, aby prišli s deťmi k nim, keď po nich kričí. Stalo
sa, že mali ísť von na prechádzku D. nechcela ísť, on ju chytil na ruky, doslova ju na silu ťahal, na čo
povedala D., že sa radšej hodí pod auto. Pri tomto bol aj jeho otec obžalovaného. Sám mu povedal,
že si týra vlastné dieťa. Dokonca povedal aj pred maloletou, že radšej mala ona zomrieť a nie maloletý

A.. Dieťa to počulo. Situácia sa najviac zdramatizovala v rodine po narodení ďalšieho dieťaťa. Dovtedy
sa správal vcelku normálne. Po tom, čo sa narodil chlapec, ako keby sa na neho vysadil, začal D.
odstrkovať a ponižovať. Čo sa týka ublíženia maloletej D., stalo sa, že umýval podlahu, potrebovala ísť
na záchod, jeho to rozčúlilo a metlou ktorou zametal ju udrel po nohe a mala tam aj modrinu. Svojím
správaním zapríčinil to, že dieťa sa ho doslova bálo. Keď napríklad išiel z roboty a ona to videla, teda

maloletá, tak už bežala do izby, čo sa ho bála. Taktiež svedkyňa potvrdila, že maloletá počula, ako otec
hovorí, že ju pošle do domova. Doteraz maloletá opakuje, že sa otca bojí. Viacejkrát toto zdôrazňuje.
Maloletá bola z pohľadu obžalovaného hlučná, tak ju napomenul, šľahol ju vždycky niečím a keď mu
to vytýkala povedal jej – teda matke dieťaťa, že je to jeho decko a že on ju môže trestať tak ako uzná
za vhodné. Keďže bola na neho aj nahnevaná, jeden deň mu počítala koľkoráz malú pleskol bolo to aj

dvadsaťkrát aj mu to povedala, že ju za deň dvadsaťkrát pleskol, treskol ju po hlave, po chrbáte, hocikde
na tele rukou. Taktiež bola svedkyňa prítomná tomu, ako obžalovaný maloletú kopol, taktiež aj vtedy
mala modrinu na nohe. Prakticky na dennodennej báze, keď bol v prítomnosti dieťaťa ju urážal nadával
jej. Dieťa sa ho skutočne už bálo. Svoje výchovné metódy on diferencoval medzi maloletú a M., k M.
teda ďalšiemu synovi sa až tak nesprával, výlučne takýmto spôsobom sa správal k maloletej. Stalo

sa, že keď pri hre mu maloletá povedala A., čo on nemal rád takéto oslovovanie, tak je povedal, že je
kurva. Taktiež jej nadával do svíň a podobne. Taktiež potvrdila svedkyňa skutočnosť, že keď sa otec
hral s maloletým synom a došla tam maloletá D., tak ju vyhodil, musela ísť za dvere a nedovolil jej, aby
sa nimi hrala. Tieto udalosti, ktoré popisovala v rozhraní v roku 2021 až 2022. potvrdila, že keď už bola
moc „vytočená“ mu povedala škaredo „kokot“ stalo sa to aj pred deťmi. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa

stalo, že takto sa správal k maloletej aj pred svojimi vlastnými rodičmi, tí ho aj napomínali, aby sa takto
k dieťaťu nesprával, vtedy im on vynadal. Potvrdila, že po smrti brata mala maloletá postraumatický šok,
čo aj lekári potvrdili, chcela o tom aj rozprávať, avšak otec nedovolil, aby o tomto rozprávala pred ním,
ju zahriakol, aby sa nehrala na dospelú. Podľa názoru matky, dieťa to potrebovalo zo seba dostať. To
potvrdili aj lekári. Pokiaľ odišla v roku 2020 zo spoločnej domácnosti, bolo to z toho dôvodu, že ona

jednak už sa nechcela s ním hádať, pretože ich manželstvo už vtedy bolo narušené, ale najmä odišla
z toho dôvodu, že sa nemohla už pozerať na to akým spôsobom sa on správa k maloletej D.. Po týždni
sa vrátila na naliehanie manžela, potom bolo chvíľu všetko v poriadku, dokonca sa im narodil aj syn.
Svedkyňa ďalej uviedla, že prvýkrát sa dostala do kontaktu so sociálnymi pracovníčkami v roku 2022,ktoré prišli riešiť situáciu na základe nejakého podnetu. Potom prišli pracovníčky robiť pohovor s deťmi,
ona absolútne nevedela predtým, že nejaké pracovníčky sociálnej kurately prídu, vôbec s deťmi o tom
nerozprávala, s deťmi sa rozprávala až po tomto výsluchu. Po tom, čo svedkyni bola objasnená skutková

podstata uvedeného zločinu, uviedla, že presne tak ako je to uvedené sa on správal k maloletej D.
teda hrubo a maloletá D. to zle pociťovala. Aj v súčasnej dobe D. ešte navštevuje psychológa. Bolo
to doporučené v civilnom konaní. Stalo sa, že keď maloletej D. telefonovali rodičia obžalovaného, ako
aj jeho brat, odmietala zdvihnúť telefón, lebo sa bála, že jej to pripomína. Doposiaľ sa stáva, že sa
zobudí spotená, keď sa jej opýtajú, čo sa stalo tak povedala, že sa jej zdá, že tatko prišiel, pričom sa

jej to len snívalo. V súčasnej dobe sa stav maloletej výrazne zlepšil teda od doby kedy nežijú s otcom.
Predtým sa jej zapínal strojček (kardiostimulátor), pričom jej bolo od lekárov vysvetlené, že to je na
základe nejakého stresu alebo podnetu. V súčasnej dobe strojček pracuje bez problémov a nemusí
sa jej ani zapínať. Svedkyňa ďalej uviedla, že kardiostimulátor reaguje na stresovú situáciu maloletej,
potvrdila, že v minulosti mala zle nastavený tento strojček, trvalo to tri mesiace, pričom sa to prejavovalo
v tom, že sa viac potila, bola viac nervóznejšia.

Svedkyňa K. L. – priateľka matky maloletej uviedla, že všetko, čo uviedla, ona vie jednoznačne len
z výpovede, resp. z rozprávania sa s matkou maloletej alebo z rozprávania sa so svojou vlastnou dcérou,
ktorá je kamarátka, resp. bola kamarátkou maloletej poškodenej. Matka jej po čase začala rozprávať,

že sa otec k dieťaťu veľmi zle správa, že ju vyháňa z izby, alebo ju facká, škaredo sa s ňou rozpráva.
Konkrétne si spomína ako jej matka uviedla, že otec D. vyhnal, keď sa chcela hrať s nimi s legom, teda
s otcom a so M., taktiež jej matka spomínala, že ju udrel metlou po nohách, taktiež maloletá s pýtala jej
dcéry, či aj jej tato je taký zlý na ňu, lebo že na ňu je otec zlý. Taktiež aj zo správania maloletej aj ona
sama videla, že sa otca bojí, chcela radšej vonku ostať, nechcela ísť ani dovnútra, keď sa spolu hrali.

Čo sa týka obdobia, kedy sa mala takto matka vyjadrovať s určitosťou si pamätá, že to bolo aj predtým,
ako maloletá nastúpila do školy, ale výraznejšie zlé správanie popisované maloletou poškodenou bolo
potom, čo začala chodiť do školy. Táto svedkyňa nebola nikdy prítomná pri tom, kedy obžalovaný dcéru
nejakým spôsobom bil alebo pleskol, bola raz prítomná toho, ako maloletej nadával, keď sa zašpinila,
z jej pohľadu sa to zdalo byť trošku neadekvátne.

Svedkyňa L. M. – sestra matky poškodenej, uviedla, že má nejaké informácie o zlom správaní otca
k maloletej a má to výlučne od maloletej a ako jej neter povedala určité veci. Vie že bol problém, že
maloletá nevedela napísať písmeno s a otec to neadekvátne riešil. Od otca dostala po hlave. Sťažovala
sa jej, že jej otec nadáva, že je tučná. Povedala jej častokrát, že otec ju nemá rád, že má rád len brata.

Takto sa jej vyjadrovala v rozmedzí rokov 2020 až 2022. Povedala jej, že sa tata bojí, stalo sa, že keď ju
viezla autom a maloletá silnejšie buchla dverami, hneď sa jej ospravedlnila, keď jej povedala, že sa nemá
za čo ospravedlňovať, povedala jej, že tato byť hneď po nej kričal, keby také niečo spravila. V súčasnej
dobe, keď nie je maloletá v spoločnosti, resp. v rodine s otcom, je kľudnejšia, spokojnejšia, usmiata,
výrazne je zmenené jej správanie. Predtým bývala utiahnutá a ustráchaná. Taktiež maloletá potvrdila,

že jej otec škaredo nadáva aj vulgárne. Taktiež sa matka dieťaťa – teda jej sestra často sťažovala
na správanie sa obžalovaného k maloletej s tým, že uprednostňoval jednoznačne maloletého M., tá D.
nemohla nič robiť. Ona však nebola nikdy priamym svedkom nejakého zlého správania sa. Ona aj keď
prišla na návštevu, bolo to vždy keď obžalovaný nebol doma.

Svedok G. B. – otec obžalovaného – starý otec poškodenej uviedol, že je pravdou, že obžalovaný
občas decku capol po zadku, ale nikdy nepočul matku dieťaťa, žeby jej to nejako vadilo. Matka detí sa
vulgárne vyjadrovala aj na stranu otca, potom si deti voči nemu dovoľovali. On bol v minulosti mierny,
slušný chlapec, ale to čo je z neho spravila ona. Všetko nafingovala ona proti nemu so sestrou, aj
sociálku.Následnesasvedokvyjadrovalkspolunažívaniuajjehosynasmanželkou,stým,žepodľajeho

názoru ona bola dominantná, veľmi oplzlo a vulgárne aj pred deťmi manželovi nadávala. Žili na jednom
spoločnom dvore, takže boli v dennodennom kontakte. Všetko je to vykonštruované zo strany matky
dieťaťa. V súčasnej dobe oni ako starí rodičia sa vôbec nemôžu skontaktovať s maloletou, vypína telefón
a podobne. D. bola živšie dieťa, takže musela byť napomínaná, ale nejakým drastickým spôsobom
ona napomínaná nebola. Jednoznačne si myslí, že maloletá bola manipulovaná, je manipulovaná

matkou so snahou ublížiť otcovi dieťaťa. Stalo sa, že matka poškodenej aj jemu, teda starému otcovi sa
sťažovala na správanie sa jej manžela. Nie však na správanie sa otca voči dieťaťu, ale obžalovaného
voči nej. Bol svedkom toho, ako obžalovaný raz udrel dieťa po zadku, ale bol vyprovokovaný. Taktiež
mu vulgárne nadávala. D. jemu ako starému otcovi nikdy nepovedala, žeby sa k nej otec zle správal. Posmrti brata bola strašne smutná a svedok si myslí, že všetky tie problémy, ktoré ona má teda psychické
súzavedenéprávetoutraumou,žejejzomrelbrat.Naotázkuzostranysúdusvedokuviedol,žeskutočne
je pravdou, že sa syn aj zle k nim správal, ale myslí si, že bol manipulovaný zo strany manželky, resp.

keď oni mu vytýkali nejaké veci v manželstve, tak on si zastával manželku a stalo sa, že aj vulgárne im
povedal. Na otázku zo strany súdu ako si vysvetľuje, že maloletá vnučka sa sťažovala napríklad svojej
kamarátke – dcére pani L. uviedol, že si to nevie vysvetliť, ale nebol svedkom toho, že sa otec k nej
správal zle a to čo sa robilo doma, to on nemôže vedieť. Základný problém videl v tom, že obaja, teda
rodičia maloletej majú absolútne odlišný prístup k výchove dieťaťa a neboli jednotní.

SvedkyňaK.B.–matkaobžalovanéhoazároveňstarámatkapoškodenejuviedla,žesarodičiamaloletej
často hádali, hádavali sa v pivnici, počula kriky. Nikdy nepočula od D., žeby ju tato trýznil alebo bil. Nikdy
si nevšimla na maloletej, žeby mala modriny alebo niečo podobné,, hoci bývali v dennodennom kontakte.
Keď kričali u dedka,tak ich obžalovaný napomenul, ale v tom nevidí žiadne týranie. Svedkyňa v podstate

celú výpoveď zameriavala na spoločnom živote jej syna s nevestou s tým, že ona nebola svedkom
žiadneho týrania, ani sa jej nikdy maloletá nezverila, že by ju tato bil a podobne, občas teda povedala, že
ju tato vycápal, keď niečo zle spravila. Pokiaľ maloletá D. vypovedala takto pred opatrovníčkami bola na
to nahovorená. Zároveň však svedkyňa uviedla, že jedného dňa pribehla D. staršia – matka maloletej
k nim s tým, že sa musia rýchlo zbaliť, lebo že ich niekto udal na sociálke, že sa nestarajú o deti.

Svedok K. B. – brat obžalovaného uviedol, že mal veľmi kladný vzťah k maloletej, často sa s ňou hrával,
pričom maloletá v prípade, žeby bola týraná zo strany otca by mu to určite povedala. Aj tento svedok
vpodstatevrámcicelejsvojejvýpovedesavyjadrovalknezhodámvmanželstveobžalovanéhostým, že
tento nemal žiadnu podporu zo strany manželky ohľadne obžalovaného uviedol, že bol zásadnou mierou

ovplyvňovanýsvojoumanželkouastalosa,žeajvočivlastnémuotcovibolagresívnyavulgárny.Uviedol,
že neverí, žeby obžalovaný nejako systematicky a pravidelne neúmerne malú trestal, podľa jeho názoru
maloletá žiadnym spôsobom netrpela, ak tak mala problémy s tým, že jej zomrel brat, s čím sa ťažšie
vyrovnávala. Na doplňujúcu otázku zo strany prokuratúry a súdu, či si myslí, že maloletá vzhľadom k jej
veku a psychickej vyspelosti by bola schopná si celú trestnú činnosť, resp. správanie sa otca voči nej,

ktoré správanie podrobne popísala pred pracovníkmi Úradu práce a sociálnych veci vymyslela uviedol,
že to považuje za nepravdepodobné, aby si toto dokázala všetko toto vymyslieť. Taktiež poukázal, že
matka maloletej sa otrasne správala pred deťmi, vulgárne nadávala otcovi a deti to všetko počuli.

Súd potom prehral videozáznam z výsluchu svedka maloletej D. B. zo dňa 03. 02. 2023, z ktorého

mal súd za preukázané, že maloletá D. bola riadnym a zákonným spôsobom vypočutá v uvedenej veci.
Bola riadne vzhľadom k jej vekovej a psychickej vyspelosti poučená, že nesmie klamať. Táto uviedla do
záznamu okrem iného, že mamu má radšej ako tata, lebo tato po nich kričí, teda po nej aj po bratovi
M.. Naposledy keď bola u tata na návšteve, tato po nich kričal aj po mame. Nechcel sa s nimi hrať. Keď
bývali s tatom, ten im aj nadával. Nadával im, keď začali s bratom šantiť. Keď prišiel z roboty s tým, že

ju vyhnal z izby a mohol tam zostať len M.. Keď prišla dole za tatom, skákal po nej. Hneď prišiel za ňou
a začal ju vyháňať. Na otázku vyšetrovateľa, či jej aj škaredo nadával, prikyvuje hlavou. Na otázku, či
použil pri tom škaredé slová, maloletá prikyvuje hlavou. Na otázku, či ju tatino bil a či toto povedala tetám
z úradu povedala, že áno, niekedy po hlave a niekedy ukázala na zadok. Na otázku, či po ritke, povedala:
Mhm. Následne ukazuje, ako ju tato bil na hlavu. Na otázku, či ju to bolelo, prikývla hlavou. Tato, keď

prišiel z roboty domov, nepozdravil, pozdravili len oni jeho. Uviedla, že v nedeľu to bolo najhoršie, lebo
vtedy tato najviac kričal. Stále kričal a nadával. Mama nekričala, kričal len tatino. Keď mal tatino M. pri
sebe, nemohla sa s ním hrať, keď M. sa chcel s ňou hrať, tato to nedovolil. Nechápala, prečo ju tatino
vyháňal. Ďalej popisuje, akým spôsobom jej tato stále nadáva, nadával im aj za to, že si zasvietili. Taktiež
povedala, že jej niekedy bývala zima. Aj doma musela nosievať bundičku. Kričala na ňu aj celý týždeň,

aj v nedeľu, prečo na ňu kričí, nevie. Uviedla, že sa so M. schovávali aj pod posteľ, na otázku prečo
sa schovávali, povedala maloletá, že sa báli, že ju chce znovu buchnúť. Ďalej uviedla, že skoro celý
týždeň dostávali. Niekedy bol zlý celý deň, niekedy len večer. Na otázku, či by sa chcela vrátiť späť
tatovi, povedala, že len vtedy keby sa zmenil, aby bol dobrý a aby nenadával. Uviedla, že ju častejšie
bil ako M.. Maloletá povedala, že jej tato škaredo hovoril, ale nechcela zopakovať to slovo s tým, že

mala z toho zlý pocit, bolo jej z toho zle. Na otázku, či ju bolievalo bruško alebo hlavička, povedala, že
áno, najviac bruško. Keď videla, že tatino ide domov cez okno, zľakla sa, radšej sa strčila pod perinu.
Na otázku, či sa bála, keď tato ide domov povedala: Mhm. Na otázku, či sa jej zle spávalo, či ju niečobolelo, či mala nejaké zlé sny povedala, že sa to zo tri razy stalo, že jej niečo mraučalo v hlave, snívalo
sa jej, že tato je vlkodlak, alebo že je vkuse silvester a že vkuse budú trieskať.

Súd ďalej čítal výpoveď svedkyne A. E. – starej matky maloletej zo strany matky, ktorá uviedla k veci,
že dcéra sa riadne starala o deti, pričom však sa jej dcéra takmer dennodenne sťažovala telefonicky na
jej manžela. Väčšinou sa sťažovala, že sa zle správa k maloletej D.. Spomínala, že otec neadekvátne
deti napomína, stále ich napomínal, aj ona, keď bola raz u nich na návšteve stále D. okrikoval, dcéra
jej povedala, že deti plieska po hlave a facká. Väčšinou mala dostávať maloletá D.. Jedenkrát jej aj

povedala, že ju sotil alebo zmačkol a mala modrinu. D. mal nadávať, že je sprostá a že nie nevie.
Vyťahuje ju spod postele, keď sa tam maloletá schová a nadáva jej. Taktiež jej má vulgárne nadávať
a ponižovať ju. Jej povedala samotná D. a to už v čase, keď bývali u nich, že tato jej nadával do kráv
a svíň, že patrí do detského domova, pričom sa jej pýtala, že čo vlastne detský domov je. V súčasnej
dobe je maloletá pokojná, nie je výbušná a je dobrá. Ešte v roku 2020, keď od neho odišla, sa dcéra
sťažovala, že sa nesmie kúriť, že im je zima, že deti nesmú svietiť, vyčítal jej, keď kúpila niečo deťom.

Taktiež však uviedla svedkyňa, že podľa jej názoru, ani jej dcéra sa k deťom nespráva vždy najlepšie,
stresuje ich.

V rámci prípravného konania bol zabezpečený psychologický posudok a to znalkyňou v odbore
psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, poradenská

psychológia a zo záverov tohto znaleckého posudku mal súd za preukázané, že jednak znalkyňa bola
konkrétne aj pri výsluchu maloletej, pričom maloletú hodnotila ako extrovertnú osobnosť, ľahko sa
nahnevá, pričom sa jedná o mimoriadne citlivú osobnosť, pričom však jej odpovede možno považovať
za spoľahlivé a pravdivé. Čo sa týka intelektového výkonu u maloletej D. zistila, že sa nachádza
nad priemerom v intelektovej schopnosti. Je jednoznačne schopná vnímať, zapamätať si a následne

reprodukovať udalosti, ktorých sa zúčastnila. Vyšetrením zistila u maloletej D. príznaky a prejavy
fyzického týrania (bitie otvorenou dlaňou aj varechou, bolesti brucha, pocity na zvracanie, mykanie sa pri
telesnom dotyku a premenlivosť nálad). Taktiež sú u nej zachytené viaceré formy aktívneho psychického
týrania – nadávky, ponižovanie, slovné útoky, nadmerná neadekvátna kontrola, odmietnutie dieťaťa,
ktoré znižuje jeho sebavedomie a vytváranie atmosféry nepokoja a neistoty, opakované vystavovanie

konfliktom, ponižujúce výchovné praktiky. Tieto ťažkosti sa prejavujú u maloletej bolesťami brucha,
pocitom na zvracanie, zistila aj prejavy psychického týrania v prežívaní, strach maloletej o seba a svojich
blízkych, bezmocnosť, pocity smútku a u maloletej je zistená neurotická symptomatológia, zvýšená
emočná dráždivosť, negatívny sebeobraz a sebeúcta, pocity menejcennosti a nízke sebavedomie.
U maloletej nezistila tendenciu ku klamaniu, z psychologického hľadiska možno považovať jej výpoveď

za vieryhodnú. Interpersonálna väzba maloletej D. k otcovi je negatívna, sýtená neustálym strachom
z konfliktného a nevhodného správania sa otca voči jej osobe. Maloletá vo zvýšenej miere prežíva
strach, stres, pocity úzkosti a v psychosomatickej oblasti bolesti brucha pri stretnutí otca. Uviedla, že
k otcovi sa už nechce vrátiť. U maloletej boli v čase spolužitia otcom prítomné symptómy postraumatickej
stresovejporuchy–každodennéprežívanieúzkosti,strachu,neistoty,bezmocnosti,stresu,pocituhanby.

Dôsledkom tohto sú prítomné bolesti brucha, nočné desy, zvýšená citlivosť, vzrušivosť, návaly hnevu,
agresie. Za najzávažnejšie dôsledky konania otca k maloletej znalec považuje zistenie samovražedných
myšlienok u maloletej.

Dieťa bolo v dlhodobom strese, vnútornom napätí s nemožnosťou riešiť danú situáciu. Správanie

otca u maloletej poškodzovalo jej duševný vývin, spôsobilo jej psychickú ujmu v zmysle nepriaznivých
následkov v jej psychickom vývine, ktorý je negatívne poznačený hostilným a agresívnym správaním
otca voči jej osobe. Znalecký posudok bol vypracovaný 05. 04. 2023.

V súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom bola znalkyňa dňa 16. 01. 2024 vypočutá a to

k celkovému zdravotnému stavu D. a to k obdobiu roku 2020 a to najmä k otázke, či skutočnosť, že
maloletá bola hospitalizovaná od 14. 11. 2020 do 25. 11. 2020 v E., kde bola konštatovaná prítomnosť
postraumatickej stresovej poruchy v súvislosti s úmrtím súrodenca a či táto skutočnosť mohla ovplyvniť
správanie maloletej do takej miery, tak ako uviedla znalkyňa v znaleckom posudku. Táto uviedla, že
jednak v prepúšťacej správe NÚDCH, je konštatované len podozrenie, nie je to hotová diagnóza, pričom

maloletá po prepustení neabsolvovala s rodičmi žiadne psychologické vyšetrenia.

Znalkyňa ďalej uviedla, že sám otec vo svojej výpovedi citoval, že maloletá mala od roku 2018 na srdci
strojček, ktorý bol zle nastavený avšak od roku 2020 už bolo všetko v poriadku, takže otec vyjadrilexplicitne, že po období roku 2020 bola z jeho pohľadu D. v poriadku a nepozoroval u nej prežívanie
traumy v súvislosti s úmrtím jej brata A.. Vychádzajú z týchto vyjadrení znalkyňa uviedla, že zistené
príznaky nemohli do takej miery a intenzity pretrvávať u maloletej, žeby sa mohli domnievať, že boli

spôsobené úmrtím súrodenca. Na otázku zo strany obhajoby pri tomto výsluchu, kde konštatuje z iného
znaleckého posudku – K. O. P., že správanie otca k maloletej nie je možné považovať za ujmu na
zdraví. Znalkyňa uviedla, že súhlasí čiastočne s týmto záverom avšak minimálne od času znaleckého
vyšetrenia znalcom psychológom malo konanie otca negatívny vplyv na prežívanie maloletej a predvídať
dlhodobé následky na psychike je možné len s opatrnosťou. Obvinený A. B. vedel minimálne od

hospitalizáciemaloletejD.vnovembri2020,žemaloletájepsychickyzraniteľná,žepsychikapoškodenej
je senzitívnejšia na negatívne podnety, potrebovala cítiť lásku, prijatie a zaradenie do rodiny, rovnaké
zaobchádzanie a už len ponižovanie a citové zraňovanie vnímala ako príkorie.

Zo psychologického posudku č. 202302083966, ktorý bol zameraný na osobu obžalovaného A. B.
mal súd za preukázané, že znalkyňa N. I. E. uviedla, že celkové intelektové schopnosti u obvineného

sú oslabené. Avšak nie do takej miery, žeby znižovali schopnosť správne vnímať a zapamätať si
udalosti. V čase vyšetrenia obvinený bez prítomnosti abnormných psychopatologických čŕt, jedná sa
o disharmonickú štrukturovanú osobnosť, sociálne stiahnutú, nezrelú, narcistickými rysmi, čo však
neprekračujú hranice poruchy osobnosti.

Zo znaleckého posudku K. O. P. – súdnej znalkyne z odboru zdravotníctva, psychiatria mal súd za
preukázané, že táto skúmala zdravotný stav maloletej poškodenej D., pričom podľa záverov tohto
znaleckého posudku maloletá bola v 11. mesiaci roku 2020 hospitalizovaná na neurologickej klinike, bolo
zistené podozrenie na postraumatickú stresovú poruchu v súvislosti úmrtím brata. V súčasnej dobe dieťa
trpí emočnou poruchou zo začiatkom v detstve prejavujúcou sa emočnou labilitou, neistotou, nestabilitou

emočných väzieb, dieťa je precitlivelé. Jedná sa o mierny stupeň poruchy a nevyžaduje si v súčasnej
dobe psychologickú ani pedopsychiatrickú liečbu. Ako príčiny uviedla okrem iného pod bodom 3, 4, že
bola vystavená dlhodobo konfliktnej situácie v rodine a taktiež bola vystavená inadekvátnym výchovným
postupom s trestami zo strany otca. Na psychický stav maloletej malo nepriaznivý vplyv obvineného,
toto viedlo u dieťaťa k pocitom krivdy, k zvýrazneniu emočnej destabilizácie a neistoty s prejavmi

poruchysprávania,najmävočiotcovi.Znalkyňavšakzanajvýraznejšítraumatickýfaktorvovývojidieťaťa
považuje úmrtie brata, toto vníma bolestne. Konanie obvineného však u maloletej nenastala taká zmena,
ktorú by bolo možné považovať za ujmu na zdraví. Nedosahuje takú intenzitu, žeby si vyžadovalo
psychiatrickú liečbu.

Na základe znaleckého posudku z odvetvia psychiatria č. 215/2023 mal súd za preukázané, že
obvinený netrpí žiadnou duševnou chorobu. Jedná sa o menej zrelú osobu s rysmi pedantskými až
anankastickými, narcistickými. V dobe spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou,
v čase spáchania trestnej činnosti mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie mohol
ovládať v plnom rozsahu. Znalec nedoporučil akúkoľvek liečbu.

Na základe oboznámenia so správou zo základnej školy C. Q. mal súd za preukázané, že
pedagógovia a vychovávatelia nezistili u maloletej žiadne nevhodné správanie, taktiež žiadne fyzické
zranenia, správala sa bezproblémovo, integrovaná so spolužiakmi, chodila do školy riadne pripravená,
komunikácia medzi matkou a učiteľmi bola vynikajúca. Uvedená správa je zo dňa 25. 11. 2022.

Na základe správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny C. v podstate sa jedná o podnet, ktorý adresovali na
Úrad vyšetrovania, mal súd za preukázané, že uvedený úrad dňa 02. 11. 2022 prijal anonymnú nahrávku
a podnet o tom, že matka detí a maloleté deti sú zo strany A. B. týrané. Následne vykonali šetrenie a to aj
pohovor s deťmi, pričom maloleté deti uviedli o vulgárnych nadávkach zo strany otca, fyzické násilie zo

strany otca, obe uviedli strach a obavu zo strany otca, pričom žiadali pracovníčky, aby obsah rozhovoru
zatajili pred rodičmi. Súčasťou tohto oznámenia je aj mailová komunikácia, kde sa píše o týraní.

Ďalej mal súd za preukázané, že zo záznamu z vykonania terénnej sociálnej práce zo dňa 03. 11. 2022
sa uskutočnila neohlásená terénna sociálna práca v domácnosti B. vo D. E. na základe podnetu, okrem

iného sa tam vykonal aj pohovor s deťmi, kde deti povedali, tato je zlý, nadáva nám, bije nás na pusu
a po zadku, nadáva nám do kráv a svíň. M. hovorí kokot. Ďalej uviedli, že sa pred tatom schovávajú.
Zároveň jej z tejto správy zrejmé, že deti požiadali pracovníčky úradu, aby toto nehovorili rodičom.Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd jednoznačne kvalifikoval konanie obžalovaného
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., nakoľko mal jednoznačne za preukázané, že blízkej osobe

spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním strachu a stresu, citovým
vydieraním a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a to z týchto dôvodov:

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní síce popiera spáchanie uvedenej
trestnej činnosti, taktiež rozsah, ktorý sa mu kladie za vinu a neustále tvrdí, že všetko je to zosnované zo

strany matky maloletej, on sa snažil len takýmto spôsobom dieťa vychovávať a vhodne usmerňovať. Na
druhej strane však na podrobné otázky zo strany prokurátorky doslova potvrdil, že je pravdou, že robil
veci, tak ako je to uvedené v obžalobe, ale to robil len vtedy, keď už stratil nervy a nebolo to pravidelné.
V podstate on tvrdí, že takéto konanie, ktoré je aj popísané v obžalobe nemôže zakladať skutkovú
podstatu uvedeného zločinu. Taktiež prostredníctvom obhajcu popieral, žeby takéto konanie, ktoré
čiastočne nespochybnil páchal závažnejším spôsobom a po dlhší čas, pričom obhajca argumentoval

aj tým, že v zákone nie je vôbec definovaný pojem po dlhší čas. Obžalovaný teda svoje správanie,
ktoré aj čiastočne popísal považoval za „vhodné“ výchovné prostriedky s tým, že dcéra bola roztopašná,
neposlúchala, dokonca bola voči nemu drzá a on bol narobený, chcel mať kľud a preto niekedy po nej
vyletel. Na druhej strane potvrdil, že je možné, že ju jedenkrát metlou udrel, aj že jej capol a niekedy jej
aj škaredo povedal. S takýmto svojím konaním však on nespájal nejaké negatívne následky na psychiku

dieťaťa. Uviedol, že príčinou prečo sa dieťa správalo neadekvátne bol fakt, že maloletá mala voperovaný
strojček na srdce, ktorý mala zle nastavený, čo u nej vyvolávalo psychické rozladenie, nervozitu až
zúrivosť. Podľa jeho slov po tom, čo sa strojček dobre nastavil, už bola menej výbušná aj správanie
sa zmenilo k lepšiemu. Taktiež poukazoval na tú skutočnosť, že pokiaľ aj mala nejaké psychické
problémy, bolo to zapríčinené smrťou ich dieťaťa, teda jej bračeka. V tejto súvislosti poukazoval aj na

závery lekárskej správy maloletej po prepustení z NÚSCH. Taktiež uviedol, že všetko to vymyslela jeho
manželka s ktorou je v rozvodovom konaní v snahe zabrániť mu v kontakte s deťmi, ona ho udala
a nahovorila maloletú ako má táto vypovedať, pričom poukazoval na to, že pokiaľ aj maloletá niečo
takéto pred OČTK alebo znalcom vypovedala bola na takúto výpoveď nahovorená zo strany matky.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená ďalšími vykonanými dôkazmi. Jednoznačne zo svojho konania je
usvedčovaný matkou maloletej – manželkou obžalovaného, ktorá vo svojej výpovedi, ako v prípravnom
konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní popísala spôsob správania sa obžalovaného k maloletej s tým, že
tentojuažneprimeranetrestal,pričomtátosituácianastalačiastočnepotom,akoimzomrelojednodieťa
v roku 2017 a následne po tom, čo sa im narodilo ďalšie spoločné dieťa v roku 2019 začal jednoznačne

uprednostňovať tohto syna. Keď sa chcela maloletá s nimi hrať, stále ju zaháňal, nevhodným spôsobom
sa o nej vyjadroval, až vulgárne jej nadával a svojim správaním dosiahol to, že maloletá sa ho doslovne
bála. Taktiež bola svedkom toho ako obžalovaný maloletej povedal, že ju dá do domova. V súčasnej
dobe stále maloletá tvrdí, že sa otca bojí. Stávalo sa, že ju šľahol tým, čo mal po ruke a ona sama ho
viackrát napomínala, aby sa takýmto spôsobom voči dieťaťu nesprával, že to nie je vhodné. Niekedy

maloletú pleskol aj dvadsaťkrát za deň, lebo mu to rátala, keďže bola na neho nahnevaná. Trieskal ju po
hlave, po chrbáte a hocikde po tele rukou. Taktiež videla, že maloletú kopol a to až tak, že mala modrinu
na nohe. Takéto správanie voči maloletej on používal takmer dennodenne. Maloletej tiež povedal, že je
„kurva“, nadával jej do svíň a podobne. Dokonca sa takto správal voči maloletej aj pred jeho vlastnými
rodičmi, ktorí ho za toto aj napomínali. Potvrdila, že maloletá mala po smrti bračeka značné problémy,

chcelaotomrozprávať,akokebysaztohtosmútkuvyrozprávať,aleotec–obžalovanýsaodmietalotom
akýmkoľvek spôsobom baviť a vždycky ju zahriakol. Pokiaľ obžalovaný namieta pravdivosť výpovede D.
v tom, že mala byť ňou nahovorená, ako má vypovedať, uviedla svedkyňa, že vôbec nevedela o tom, že
bol spracovaný nejaký podnet a že úradníci budú niečo prešetrovať. Pracovníčky sa rozprávali s deťmi
bez jej prítomnosti a ona ani nemala akúkoľvek možnosť ovplyvňovať deti pri ich výpovedi. Pokiaľ otec

tvrdí, že maloletá mala zle nastavený strojček, jej lekári vysvetlili, že strojček bol nastavený na kľudový
režim dieťaťa, ale práve tým, že neustále zažívala stresy zo strany otca, tento strojček na to reagoval.

NepriamojeusvedčovanýajsvedkyňouL.,ktorápopísalakonanieobžalovanéhozinformácií,ktorémala
sprostredkované jednak od matky dieťaťa a jednak od jej dcéry, ktorá bola priateľkou maloletej. Aj z tejto

výpovede, mal súd potom za preukázané, že dieťa sa vyjadrovalo o strachu z otca a že otec je na ňu zlý.Taktiež svedkyňa M. – sestra matky maloletej uviedla, že neter sa sťažovala na otca, že ju bije, že má
rád len brata a ju nie. Taktiež táto svedkyňa potvrdila, že tieto informácie má od maloletej a od matky
maloletej. Ona nikdy nebola svedkyňa takéhoto správania sa.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s výpoveďou maloletej – poškodenej D., ktorá jasne
a zreteľne popísala neadekvátnosť správania sa otca voči nej, kde popísala, že otec jej škaredo nadáva,
že ju bije, ukázala na hlavu a zadok, nadával jej za svietenie, s tým, že ju bolela hlavička a bruško. Keď
videla, že otec ide domov, radšej sa schovala.

Na druhej strane boli vypočutí rodinní príslušníci obžalovaného, ktorí zhodne popreli, že by sa ich syn
– obžalovaný takto správal k maloletej s tým, že všetko je to spravené zo strany matky maloletej, ktorá
sa sama nevhodne správala, vulgárne nadávala, dieťa je bezproblémové a najmä brat obžalovaného
uviedol, že mal taký dobrý vzťah s maloletou, že v prípade, žeby jej otec robil zle by mu to povedala.
Zároveň však na doplňujúcu otázku zo strany prokurátorky, či by bola maloletá schopná si tvrdenia, ktoré

uviedla pred opatrovníčkami a OČTK vymyslieť, uviedol, že pravdepodobne by si ona toto nevymyslela.

Taktiež svedkyňa A. E. – stará matka maloletej zo strany matky, ktorej výpoveď z prípravného konania
sa čítala na pojednávaní, potvrdila, že sa jej dcéra častokrát sťažovala, že sa otec k nej otrasne správa,
že jej škaredo nadáva, vyhráža sa jej umiestnením do detského domova, pričom teraz keď bývajú u nej,

je dieťa absolútne kľudné a úplne sa zmenila.

Zásadným spôsobom je však obžalovaný usvedčovaný na základe výsledkov znaleckých skúmaní.
Najmä znalkyňa PhDr. I. E. – znalec z odboru psychológie podrobným spôsobom vo svojom znaleckom
posudku ustálila akým nevhodným správaním sa otec voči maloletej správal, pričom toto správanie

zapríčinené vo veľkej miere správaním sa otca voči maloletej u tejto vyústili do ťažkostí prejavujúce sa
bolesťamibrucha,pocitomzvracaniaavcelkovomsprávanímaloletejzistilaprejavypsychickéhotýrania.
Naopak u maloletej nezistila tendenciu ku klamaniu a možno považovať jej výpoveď za vieryhodnú.
Interpersonálna väzba maloletej D. k otcovi je negatívna, má pred ním neustály strach a jednoznačne
teda bolo preukázané psychické týranie zo strany otca. Vo svojom výsluchu znalkyňa v podstate

ohraničila dobu, od kedy malo dochádzať k takémuto týraniu a to rok 2020, čo logicky vyhodnotila
znalkyňa v tom, že minimálne od tohto času a to na základe prepúšťacej správy maloletej D. z NÚSCH
mal otec informácie o tom, že maloletá je zraniteľnejšia, jej psychika je senzitívnejšia na negatívne
podnety a už len samotné ponižovanie zo strany otca a citové zraňovanie vnímala ako značné príkoria.

Na základe súhrnu týchto dôkazov potom nie je možné konštatovať, že zo strany otca išlo v správaní
sa k maloletej D. o bežné výchovné metódy. Súd sa veľmi dôsledne zaoberal uvedomujúc si najmä
výšku trestu, ktorý otcovi hrozil, či skutočne jeho konanie možno bez akýchkoľvek pochýb vyhodnotiť len
ako výchovné rodičovské metódy, ktoré v svojom súhrne ešte nepresahujú normálnosť a adekvátnosť
takýchtoopatrení.Niejemožné,abysasúdstotožnilsargumentáciouzostranyotca,ževjehokonanínie

je možné vidieť prvky týrania. V podstate obžalovaný vôbec nepochopil nevhodnosť a protiprávnosť jeho
konania, on dokonca ani zásadným spôsobom nenamietal, žeby sa voči dieťaťu on takto správal (vyjadril
sanaotázkuprokurátorky,žeskutočneonsasprávaltakakojeuvedenévobžalobe),avšaktopovažoval
za normálne. V správaní otca nedominovalo fyzické napádanie maloletej, i keď bolo preukázané, že ju
dlaňou „cápal“ po rôznych častiach tela, čo otec vyhodnotil, že to bolo bežné udretie po zadku, ktoré

nevybočovalo z normálnych výchovných metód. Aj keby sa hneď stotožnil s touto argumentáciou, že pri
výchove dieťaťa sa môže stať, že dieťa je ľahko capnuté po zadku, absolútne neobstojí argumentácia, že
sa môže považovať za bežné takéto dennodenné cápania a už je absolútne neprípustné, aby ktokoľvek
ani rodič dieťa kopol alebo bil metlou. Dieťa v jeho veku nie je fyzicky tak vyspelé, aby mohlo takéto
údery znášať bez adekvátnej reakcie. Takýto akt zo strany rodiča je pre dieťa absolútne nepochopiteľné

a práve v tom treba vidieť nielen fyzické ubližovanie, ale najmä psychické.

Sama skutková podstata uvedeného trestného činu spočíva okrem iného v tom, že agresor na svoju
obeť útočí bitím, kopaním, údermi, pričom nie je intenzita týchto útokov nejako limitovaná. Okrem iného
naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je možné okrem fyzického napádania, aj rôznym

ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, pričom s takýmto konaním
je spojené ohrozenie fyzického alebo psychického zdravia, takže pre naplnenie skutkovej podstaty
uvedeného zločinu postačuje ohrozenie takže je úplne irelevantné, či aj tieto fyzické alebo psychicképorušenie zdravia aj v skutočnosti nastali. Za trýznivý spôsob spáchania trestného činu je potrebné
považovať útok, ktorý je vzhľadom na duševné a fyzické útrapy obete na hranici znesiteľnosti.

Na tomto fakte nemení nič ani skutočnosť, že podľa ďalšieho znaleckého posudku K. O. P. - znalkyne
z odboru zdravotníctvo a psychiatria v súčasnej dobe nevyvolalo taký stav, ktorý možno považovať
za ujmu na zdraví. A teda nie je nevyhnutná ďalšia psychiatrická liečba, i keď podľa tvrdenia matky
v súčasnej dobe s dieťaťom na pedopsychiatriu chodí.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že skutkov sa nedopúšťal po dlhšiu dobu a že zákon ani nedefinuje, čo
je páchanie po dlhšiu dobu, súd konštatuje, že v obžalobe sa kladie menovanému za vinu, že sa
takéhoto správania mal dopúšťať od letných mesiacov roku 2020. Napriek tomuto faktu na základe
celého dokazovania bolo preukázané, že aj pred týmto dátumom a najmä po smrti maloletého brata
poškodenej mala táto psychické problémy a otec sa k nej správal už aj v tomto období ako agresor.
Na druhej strane však súd vyhádzal zo záverov znaleckých posudkov, kde síce bolo konštatované, že

maloletá mala už aj pred týmto značné psychické problémy, ktoré vyústili až do jej hospitalizácie v roku
2020 a tento stav nemusel byť zapríčinený výlučne konaním zo strany otca dieťaťa, ale s najväčšou
pravdepodobnosťou mal na tom podiel fakt, že sa nevedela vyrovnať so smrťou svojho bračeka v roku
2017. Znalkyňa uviedla, tak ako je to citované vyššie, že ale minimálne od roku 2020 po tom, čo bola
maloletá prepustená z nemocnice, mal otec vedomosť ako rodič, najmä z upozornenia lekárov, ako aj

zo samotnej prepúšťacej správy z toho NÚSCH, že dieťa je značne psychicky labilné a treba s ňou aj
adekvátne vzhľadom k jej zdravotným problémov zaobchádzať. Touto informáciou otec jednoznačne
disponoval, napriek tomu pokračoval v svojom nevhodnom správaní až dieťa dostal do takého stavu, ako
je popísané v znaleckom posudku. Už absolútne neobstojí argument zo strany otca a jeho rodinných
príslušníkov, že dieťa bolo manipulované matkou, aby vypovedala proti otcovi, čo bolo jednak vyvrátené

závermi znaleckého posudku, že nie je preukázané, že dieťa má tendenciu klamať a vymýšľať si, ale aj
tou skutočnosťou, že skutočne matka nevedela o tom, že prídu nejaké opatrovníčky vypočúvať dieťa,
teda logicky dieťa na takúto výpoveď pripraviť nemohla a dieťa vypovedalo, tak ako vypovedalo, kde
jednoznačne popísala nevhodnosť správania zo strany otca. Súd si neodpustí však poznamenať, že
je nepochopiteľné konanie zo strany matky, na jednej strane ona tvrdí, ako jej vážne vadilo konanie

obžalovaného, ako sa s tým nevedela vysporiadať, dokonca od neho aj odišla na niekoľko dní,
popisovala ako vnímala nevhodnosť správania, pričom je zarážajúce, že ona sama nevyvinula žiadnu
iniciatívu k tomu, aby bolo obžalovanému – otcovi maloletej zabránené v takomto konaní. Nie je možné
sa stotožniť s tým, že mala strach pred manželom a podobne. V prípade, žeby matka iniciatívnejšie
konala a najmä by riešila vhodným spôsobom túto situáciu, nemuselo dochádzať k tomuto konaniu po

taký dlhý čas.

Čo sa týka namietanej argumentácie zo strany obhajoby, že žiadne zákonné ustanovenie nešpecifikuje
aké obdobie treba chápať pod pojmom dlhší čas, k tomuto súd uvádza: Dlhšie trvanie inkriminovaného
stavu môže byť v jednotlivých prípadoch nahradené intenzitou útoku. Pre záver o tom, že konanie

páchateľa naplňuje znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného
zákona, teda týrania závažnejším spôsobom konania po dlhší čas (§ 138 písm. b/), sa vyžaduje, aby
konanie bolo nielen ohraničené dlhším časovým úsekom napríklad obdobím viacerých rokov, ale aby
toto konanie bolo stále, dlhodobo nemenné, bez akýchkoľvek prestávok a lepších období, aby jeho
intenzita neklesala a aby toto konanie po celé obdobie konštantne poškodená osoba pociťovala ako

príkorie. Logicky preto týrania závažnejším spôsobom konania po dlhší čas sa nemožno dopustiť v
prípade, ak síce jednotlivé činy skutkovej podstaty sa udiali i opakovane, avšak nie dennodenne či
s veľmi častým pravidelným opakovaním, ale boli medzi nimi aj prestávky, počas ktorých poškodená
osobanepociťovalapríkorieaspáchateľomtrestnejčinnostivychádzalabezkonfliktov.Právenazáklade
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k takémuto konaniu zo strany obžalovaného

dochádzalo prakticky stále, resp. pri akomkoľvek kontakte s maloletou. Pokiaľ obžalovaný teda tvrdí, že
zjehopohľaduintenzitajehokonanianebolatakzávažná,žebymaloletámohlatotopociťovaťakonejaké
príkorie alebo týranie, tak práve naopak v dostatočnej miere bolo preukázané, že maloletá obeť tohto
správania to pociťovala veľmi intenzívne, zraňujúco a celé konanie obžalovaného môže súd vyhodnotiť
ako hrubý stupeň necitlivosti a bezohľadnosti vyznačujúci sa určitou mierou trvalosti ba až sústavnosti.

Na základe všetkých týchto skutočností, ktoré sú uvedené potom mal súd bez akýchkoľvek pochýb
za preukázané, že obžalovaný svojim konaním minimálne od roku 2020, i keď v určitej miere podľa
názoru súdu aj pred týmto dátumom naplnil všetky pojmové znaky zažalovaného skutku a teda blízkejosobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie, najmä bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním,vyvolávanímstrachuastresu,citovýmvydieranímmaloletej,pričomtakéhotosprávania
sa dopúšťal po dlhší čas.

Čo sa týka osoby obžalovaného podľa výpisu z ústrednej evidencii nemá žiadny záznam.

Podľa odpisu z registra trestov nebol doposiaľ súdne trestaný.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má
okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať
trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica

zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovaného bola
splnená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j), teda že viedol riadny život a žiadne
priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák., teda pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim

okolnostiam bol 1:0 v prospech poľahčujúcich.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v zákone v rozpätí 7 až
15 rokov. Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd bral do úvahy bral osobu obžalovaného a možnosť
jeho nápravy a dospel k záveru, že na zabezpečenie účelu trestu tak ako to má na mysli zákonodarca

bude postačujúce uloženie trestu na dolnej hranici zákonnej sadzby, t.j. 7 rokov, ktorým trestom bude v
plnej miere zabezpečený prevýchovný účel trestu, ktorý trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti
pred páchateľom, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne iných
odradí od páchania trestných činov a takýto trest v dostatočnej miere vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri ukladaní trestu súd nezistil žiadnu možnosť pre mimoriadne zníženie trestu

pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda ani rodinné ani osobné pomery páchateľa,
ani okolnosti prípadu nenasvedčovali tomu, aby bola akákoľvek možnosť zníženia trestu pod dolnú
hranicu. Súd si uvedomuje, že uvedený trest aj s ohľadom na prvo páchateľa je pomerne vysoký, avšak
na druhej strane zákonodarca, ktorý takýto druh a výmeru trestu pre takéto páchanie trestnej činnosti
určil, chcel aj takouto sadzbou zvýrazniť neadekvátnosť tolerancie takéhoto správania a aj výškou tohto

trestu potom súd vyjadril morálne odsúdenie páchateľa, ktorý takýmto hrubým spôsobom po dlhú dobu
trápil svoju vlastnú dcéru a takýmto až zavrženiahodným spôsobom sa voči nej správal. Z tohto pohľadu
potom súd považuje uložený trest za adekvátny a správny a zákonný.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu do nápravnovýchovného

ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poškodená D. B. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 6.460, - Eur titulom nemajetkovej ujmy
v zmysle zákona o náhrade škody obetiam trestných činov, avšak ohľadne tejto výšky škody by súd

musel vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré by podstatnou mierou presiahlo potrebu trestného stíhania,
preto súd odkázal poškodenú v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. s jej nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).