Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324205442
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1324205442.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,
sosídlomMetodova8,82108Bratislava,IČO:35697270,zastúpený:NedelkaKubáčadvokátis.r.o.,so
sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 47 255 731, proti žalovanému: DIGI SLOVAKIA, s.r.o.,
so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 701 722, v konaní o zdržanie sa nekalosúťažného

konania a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava III č. k. 84Cb/35/2024 - 53 zo dňa 29.7.2024 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 84Cb/35/2024 - 53 zo dňa
29.7.2024 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 84Cb/35/2024 -53 zo

dňa 29.7.2024 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou o zdržanie sa nekalosúťažného konania podľa § 53 z. č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „ObZ“) a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným súdu dňa 29.6.2024 domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od doručenia tohto uznesenia zdržať
sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v sprístupňovaní a retransmisii nasledovných televíznych

kanálov na území Slovenskej republiky: 1. Prima KRIMI; 2. Prima LOVE; 3. ČT :D/Art; a zdržať sa ich
akéhokoľvek ďalšieho ponúkania alebo distribúcie na území Slovenskej republiky.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na území SR
poskytuje komplexné telekomunikačné služby a podniká ako mobilný operátor, pričom významnou
zložkou podnikania žalobcu je poskytovanie retransmisie a sprístupňovanie televíznych programov

prostredníctvom internetového prenosu, ktoré žalobca ponúka koncovým užívateľom (spotrebiteľom) na
základe zmlúv o poskytovaní služby retransmisie v rámci jednotlivých programových balíčkov produktu
Orange TV. Predmetom podnikania žalovaného je okrem iného vysielanie televíznej programovej služby,
poskytovanie elektronických komunikačných sietí a rovnako retransmisia televíznych kanálov domácich
a zahraničných vysielateľov, ktoré žalovaný ponúka na území SR. Pokiaľ ide o retransmisiu, žalovaný
ponúka viac ako 100 domácich a zahraničných televíznych kanálov prostredníctvom svojej internetovej

televízie a viac ako 140 programov prostredníctvom svojej káblovej a satelitnej televízie. Súčasťou
programových balíčkov ponúkaných žalovaným na území SR sú pritom aj nasledovné televízne kanály:
a) Prima KRIMI, b) Prima LOVE, c) ČT :D - ČT Art (ďalej aj ako „dotknuté TV kanály“). Vlastníkom/
držiteľomvysielacíchprávkdotknutýmTVkanálomsú:a)FTVPrima,spol.sr.o.,Vinohradská3217/167,
100 00 Praha 10, Česká republika, IČO: 48115908 („FTV Prima“) a b) Česká televize, Kavčí hory, 140
70 Praha 4, Česká republika, zriadená zákonom č. 483/1991 Sb., o České televizi, IČO: 00027383

(„ČT“), (ďalej aj ako „držitelia výhradných práv“). Z tvrdení FTV Prima a ČT pritom vyplýva, že v
súčasnosti pre územie Slovenskej republiky nie je možné na retransmisiu/distribúciu dotknutých TVkanálov udeliť adekvátne licenčné práva. Žalovaný tak retransmisiu dotknutých TV kanálov na území
SR poskytuje zjavne bez akéhokoľvek právneho základu spočívajúceho vo vysporiadaní autorských,
resp. s nimi súvisiacich práv, s držiteľmi týchto práv a teda v rozpore so zákonom, pričom žalovaný

na predžalobnú výzvu neodpovedal a ani nijakým iným spôsobom nereagoval. Svojím protiprávnym
konaním tak žalovaný získava neoprávnenú konkurenčnú výhodu oproti všetkým súťažiteľom, vrátane
žalobcu, ktorí výhradné práva držiteľov výhradných práv rešpektujú. Protiprávnosť konania žalovaného
má podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný protiprávne ponúka dotknuté TV kanály ako súčasť
svojich produktových balíčkov a tak získava neoprávnenú konkurenčnú výhodu oproti žalobcovi, ako

aj ostatným súťažiteľom, ktorí na rozdiel od žalovaného dodržiavajú autorské právo. Žalobca a ostatní
právo rešpektujúci súťažitelia by tak za účelom vyrovnania atraktívnosti programových balíčkov nimi
ponúkaného TV vysielania voči žalovanému museli vynaložiť dodatočné náklady na získanie licencie na
retransmisiu, resp. distribúciu dotknutých TV kanálov od držiteľov výhradných práv. Protiprávne konanie
tak žalovanému umožňuje resp. je spôsobilé umožniť súťažnú výhodu v podobe finančných ziskov, ktoré
by inak nemohol dosiahnuť. Uvedené zisky spočívajú v získavaní zákazníkov, ktorí by si programové

balíčky od žalovaného nepredplatili, resp. by predplatné týchto balíčkov nepredĺžili či zrušili, ak by tieto
balíčky neobsahovali aj dotknuté TV kanály. Žalovaný sa tým podľa žalobcu dopúšťa nekalej súťaže
podľa generálnej klauzuly obsiahnutej v § 44 ObZ.

3. Žalobca ďalej poukazuje na naplnenie všetkých troch podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže

podľa § 44 ObZ: žalovaný protiprávne ponúka dotknuté TV kanály s cieľom zvýšiť svoje predaje,
čím zasahuje nielen do výhradných práv držiteľov výhradných práv, ale aj získava neoprávnenú
konkurenčnú výhodu oproti svojim konkurentom, vrátane žalobcu. Súťažný zámer žalovaného je
pritom nesporný, pretože ponúkaním dotknutých TV kanálov v rámci svojich produktových balíčkov,
ktoré môžu na území SR ponúkať výhradne držitelia výhradných práv resp. nimi licencované osoby,

zvyšuje žalovaný svoje vlastné tržby. Z uvedeného je tak zjavné, že medzi žalobcom a žalovaným
dochádza k hospodárskemu stretu záujmov a žalovaný tak koná so žalobcom v hospodárskej súťaži
a vzhľadom na charakter ponúkaných produktov sú žalobca a žalovaný konkurentmi na relevantnom
trhu v SR. Je preto podľa žalobcu možné zhrnúť, že v danej veci jednoznačne existuje súťažný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným. Druhou podmienkou generálnej klauzuly nekalej súťaže je existencia

rozporu konania s dobrými mravmi súťaže. Žalovaný sprístupňuje a ponúka dotknuté TV kanály v
rámci svojich produktových balíčkov v rozpore s § 125 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský
zákon bez toho, aby mal akýmkoľvek spôsobom vysporiadané práva k ich retransmisii voči držiteľom
výhradných práv. Žalovaný tak svojim protiprávnym konaním nastavuje pomýlený štandard, podľa
ktorého by malo byť v súlade s dobrými mravmi konanie v rozpore s právnymi predpismi za účelom

získania súkromného hospodárskeho prospechu. Konanie žalovaného navyše nie je v žiadnom prípade
ani poctivé či slušné. Žalovaný si je pritom minimálne spornosti svojho konania dobre vedomý, a to
nielen s ohľadom na doručenú predžalobnú výzvu zo strany žalobcu, v ktorej ho žalobca informoval o
protiprávnej povahe a dopadoch jeho konania, a ktorú žalovaný ignoroval, ale aj s ohľadom na vlastné
verejné reakcie na webových stránkach, keď sa o dotknutých TV kanáloch vyjadruje spôsobom, že ich

ďalšie sprístupňovanie aj s ohľadom na možné právne otázky svojim zákazníkom „negarantuje“. Podľa
názoru žalobcu je jednoznačné, že porušenie dobrých mravov súťaže napĺňa konanie, kedy subjekt
ponúka produkt, na ktorého predaj nemá oprávnenie, oproti subjektu, ktorý by také oprávnenie musel
získať štandardnou cestou prostredníctvom odplatného vysporiadania autorských a s nimi súvisiacich
práv s držiteľmi výhradných práv. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súd

SR, podľa ktorého „Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je
objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa
vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo
364/2005 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/138/2000). V neposlednom rade žalobca
uvádza, že konanie žalovaného je okrem iného klamlivé tiež voči koncovým zákazníkom. Žalovaný

totiž prostredníctvom svojich produktových balíčkov celkom účelovo ponúka a sprístupňuje dotknuté TV
kanály, hoci k tomu nie je oprávnený. Treťou podmienkou je, aby konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť ujmu. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR podľa ktorého: „Pod dobré mravy súťaže sa
zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť závadné
z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Merítkom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré

zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma
môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. októbra 2008 sp. zn. 3 Obo 147/2007). Konanie žalovaného, ktorý
aktívne ponúka a sprístupňuje dotknuté TV kanály v rámci svojej ponuky produktových balíčkov presvoju internetovú a káblovú TV, žalovanému poskytuje neoprávnenú konkurenčnú výhodu, keďže
neoprávnene a bezplatne využíva cudzie vysielanie na rozšírenie a teda zatraktívnenie vlastnej
produktovej ponuky. Takéto konanie žalovanému umožňuje získavať neodôvodnenú výhodu, za ktorú

by žalobca, či akýkoľvek iný súťažiteľ musel platiť adekvátnu licenčnú odmenu. Z uvedeného je zrejmé,
že takéto protiprávne konanie žalovaného je spôsobilé žalobcovi spôsobiť ujmu spočívajúcu v strate
obchodných príležitostí predať vlastné produktové balíčky pre internetovú resp. káblovú TV a s ňou
spojenú ujmu vo forme ušlého zisku. Žalovaný naopak ponúka dotknuté TV kanály bez toho, aby musel,
tak ako žalobca, vynaložiť náklady na výhradné práva držiteľov výhradných práv. Ujma tak vzniká

žalobcovi už len týmto konaním, pretože sa ním stráca návratnosť jeho investícií, ktoré by mu poskytli v
relatívnom vyjadrení konkurenčnú výhodu oproti žalovanému, nebyť protiprávneho konania žalovaného,
ktorýmsitentokompenzujevlastnúkonkurenčnúnedostatočnosťzapredpokladudodržiavaniaprávnych
predpisov. Navyše, v roku 2023, teda potom, ako žalobca na základe tvrdení držiteľov výhradných
práv a držiteľov výhradných licencií prestal okamžite ponúkať retransmisiu dotknutých TV kanálov
vlastnej internetovej televízie, zaznamenal pokles mesačného prírastku nových koncových zákazníkov

priemerne z 1.450 za rok 2022 na 1.130, teda takmer o 30%. Tento pokles pritom nie je vysvetliteľný
externými makroekonomickými faktormi, ani internými mikro faktormi ako sú napr. cena ponúkaných
balíčkov, o čom má svedčiť graf prírastku nových zákazníkov, ktorý tvorí jednu z príloh podanej žaloby
a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie žalovaného je okrem toho klamlivé aj voči
koncovým zákazníkom žalovaného. Žalovaný totiž prostredníctvom svojich obchodných aktivít účelovo

sprístupňuje a ponúka dotknuté TV kanály, hoci k takejto činnosti nie je oprávnený. Žalobca je tak
presvedčený, že aj tretia podmienka generálnej klauzuly je konaním žalovaného jednoznačne splnená.

4. Žalobca tiež uviedol, že je presvedčený, že protiprávne konanie žalovaného, ním preukázané v
tomto návrhu, si zároveň vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu, aby konaním

žalovaného nedošlo k dodatočnej a nezvrátiteľnej ujme na strane žalobcu. Zo všetkých uvedených
skutočností vyplýva, že žalovaný sa voči žalobcovi naďalej dopúšťa protiprávneho nekalosúťažného
konania, ktorým žalobcu zásadným spôsobom poškodzuje, a to napriek upozorneniam zo strany
žalobcu. Pokračovanie žalovaného v jeho protiprávnom konaní len zvyšuje ujmu spôsobenú žalobcovi,
ako aj iným poskytovateľom TV vysielania dodržujúcim všeobecne záväzné právne predpisy a v

neposlednom rade aj samotným držiteľom výhradných práv, a prispieva tak k deformácii súťažných
podmienok na trhu retransmisie TV vysielania. Žalobca tiež uviedol, že neodkladná potreba úpravy
vzťahov medzi žalobcom a žalovaným je daná aj skutočnosťou, že odďaľovanie nápravy protiprávneho
stavu by mohlo mať za následok trvalé respektíve dlhotrvajúce (relatívne) posilnenie trhovej pozície
žalovaného na úkor žalobcu a ostatných súťažiteľov rešpektujúcich právny poriadok a jeho etablovanie

na trhu ako hráča, ktorý je na základe protiprávneho konania schopný svojim zákazníkom na trhu
ponúkať širšiu ponuku produktových balíčkov. Trhová pozícia stratená na úkor žalovaného by sa pritom
žalobcovi získavala späť len náročne a s vynaložením vysokých finančných prostriedkov investovaných
domarketingu.Žalobcauviedol,žečímdlhšiebudeaktuálnyprotiprávnystavtrvať,týmnáročnejšiebude
v budúcnosti dosiahnuť jeho nápravu. Napokon, z pohľadu právnej ochrany hospodárskej súťaže nie je

principiálne tolerovateľný stav, keď jeden, či viacero účastníkov hospodárskej súťaže, vedome porušujú
či ohrozujú práva a právom chránené záujmy ostatných súťažiteľov. Zároveň platí, že žalovanému
nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žiadna ujma. Ako už žalobca uviedol, žalovaný neustále
ponecháva dotknuté TV kanály vo svojej ponuke a bolo by krajne nespravodlivé, pokiaľ by v takomto
konaní mohol aj naďalej pokračovať. Za daných okolností nepostačuje žalobcovi žiadna iná možnosť

ochranyjehopráv,nežobrátiťsanasúdstýmtonávrhomnadočasnúúpravupomerovmedziúčastníkmi.
Žalobca taktiež považuje princíp efektívnosti navrhovaného neodkladného opatrenia preto za naplnený,
ako aj princíp primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. V danom prípade ide o odstránenie
dotknutých TV kanálov, ktoré tvoria len malú časť celkovej ponuky žalovaného. Ide pritom výhradne
o tie TV kanály, ktoré sú žalovaným ponúkané v rozpore s právnymi predpismi. Svojim rozsahom tak

navrhované neodkladné opatrenie nemôže byť v žiadnom prípade považované za neprimerané resp.
neprimerane zasahujúce do práv žalovaného.

5. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 44 ods. 1 ObZ, § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1, § 326
ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa, čo znamená, že navrhovateľ je procesne povinný
tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípadežalobcu i žalovaného, pre potreby rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia má za osvedčené,
že sa jedná o konkurentov na relevantnom trhu, keď žalobca i žalovaný, s ohľadom na charakter nimi
ponúkaných produktov, oslovujú totožnú cieľovú skupinu potenciálnych zákazníkov, resp. spotrebiteľov

a teda existuje medzi nimi súťažný vzťah. S ohľadom na uvedené je možné konštatovať, že správanie
žalobcu i žalovaného možno posudzovať v rámci hospodárskej súťaže a že žalobca a žalovaný sú medzi
sebou v súťažnom vzťahu, teda sú súťažiteľmi na relevantnom trhu.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že právna náuka rozlišuje medzi

pojmom dobré mravy súťaže a pojmom dobré mravy vo všeobecnosti. Nie každé porušenie zásad
poctivého obchodného styku je konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Musí ísť o také konanie,
ktoré objektívne vylučuje alebo v negatívnom slova zmysle mení funkciu hospodárskej súťaže (viď napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.4.2008, sp. zn. 1 Obo/239/2006). V tomto smere
žalobcatvrdí,žeosvedčilskutočnosť,žežalovanýporušujedobrémravysúťažetým,žekonáprotiprávne
a porušuje autorské práva. Uvedená skutočnosť má byť osvedčená vyjadrením FTV Prima, spol s r.o.,

z ktorého vyplýva, že dotknuté programy Prima KRIMI a Prima LOVE sú určené na šírenie na území
Českej republiky a preto ich licenciu na šírenie na území Slovenska nesposkytuje. Vo vzťahu k programu
ČT :D/Art má uvedené preukazovať predložená emailová komunikácia, z ktorej vyplýva, že D.. P. Q.,
obchodný manager v rámci Českej televízie potvrdil, že prevzaté vysielanie programov ČT sport a ČT
Art/Déčko nie je možné licencovať pre územie Slovenskej republiky. K uvedeným tvrdeniam súd prvej

inštancie zaujal taký záver, že vo vzťahu k programom licencovaným spoločnosťou FTV Prima, spol.
s r.o. má súd prvej inštancie žalobcom tvrdené skutočnosti za osvedčené predloženým vyjadrením a
priloženým splnomocnením, no vo vzťahu k Českej televízii nie je zrejmé, kto je osoba odosielajúca
predmetný email a či je splnomocnená na poskytovanie takýchto informácii, vo vzťahu k posúdeniu
ich relevantnosti, nakoľko vo vzťahu k oprávneniu D.. P. Q. konať v mene Českej televízie žalobca

nepredložil súdu žiadne splnomocnenie, ktoré by ho verifikovalo. V tomto smere v aktuálnom štádiu
konania súd prvej inštancie nemá za nepochybne osvedčené, že žalovaný má konať protiprávne aj vo
vzťahu k šíreniu programu ČT :D/Art. V prípade naplnenia poslednej podmienky generálnej klauzuly
nekalej súťaže, a to, že konanie žalovaného je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi, súd prvej inštancie
uvádza, že žalobcove tvrdenia sú v prevažnom rozsahu jeho subjektívne názory, ktoré osvedčuje

priložením spätnej väzby zákazníkov žalobcu cez aplikáciu Staffino a ním predloženého grafu, z ktorého
má vyplývať pokles mesačného prírastku nových koncových zákazníkov o takmer 30% ( pri poklese
zákazníkov priemerne z 1.450 na 1.130 sa jedná o pokles 22% - pozn. súdu prvej inštancie), čo nemá
byť vysvetliteľné externými makroekonomickými faktormi, ani internými mikro faktormi, ako sú napr.
cena ponúkaných balíčkov. Z predloženej spätnej väzby zákazníkov žalobcu však súdu prvej inštancie

vyplýva, že nespokojnosť zákazníkov spočíva aj v iných skutočnostiach, a to: zvyšovanie cien bez
adekvátnej protihodnoty, výrazné zhoršenie služieb, zmena podmienok v ponuke TV kanálov po podpise
zmluvy s viazanosťou bez dohody so zákazníkom, nekomunikovanie akýchkoľvek zmien so zákazníkom
vopred, neposkytovanie benefitov verným zákazníkom a pod. Vo vzťahu k tvrdeniu, že na základe
šírky programovej ponuky sa zákazníci žalobcu rozhodujú o predĺžení, či naopak odpojení ponúkaného

programového balíčku, súd uvádza, že ponuku žalovaného, ktorá by oslovovala nových potenciálnych
zákazníkov a zahŕňala by dotknuté TV programy žalobca neosvedčil a zároveň súd prvej inštancie
poukázal priamo na vyjadrenia nespokojných zákazníkov žalobcu, ktorí namietajú rôzne skutočnosti,
medzi inými aj samotnú nekomunikáciu žalobcu o zmene programovej štruktúry so zákazníkmi vopred,
náhle odpojenie českých TV staníc bez adekvátnej náhrady a celkovo vysokú cenu za žalobcom

poskytované služby. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že za uvedené však nezodpovedá žiadnym
spôsobom žalovaný. Napokon aj tvrdenia o finančnom benefite žalovaného zostávajú v aktuálnom
štádiu konania bez relevantného osvedčenia zo strany žalobcu. Samotné profitovanie práve a jedine
žalovaného na úkor žalobcu vysielaním práve a jedine tých programov, ktoré navrhuje žalobca, aby
žalovaný prestal sprístupňovať, teda súd prvej inštancie považuje v aktuálnom štádiu konania za

neosvedčené. Zároveň z priloženého grafu, z ktorého má byť súdu prvej inštancie zrejmý pokles
zákazníkov nie je zrejmé nič, keďže okrem toho, že nie je v úradnom jazyku, v ktorom sa vedie konanie
a žalobca k nemu nepriložil preklad z anglického jazyka, nie je z neho zrejmý ani pokles zákazníkov tak,
ako to tvrdí žalobca (pokles priemerne z 1.450 na 1.130) a už vôbec nie príčiny takéhoto prípadného
javu, ktorý jav priloženou prílohou nemá súd prvej inštancie za osvedčený.

7. Za ničím nepodložený subjektívny názor žalobcu považoval súd prvej inštancie aj to tvrdenie žalobcu,
že „žalovaný prostredníctvom svojich produktových balíčkov celkom účelovo ponúka a sprístupňuje
dotknuté TV kanály, hoci k tomu nie je oprávnený.“ Skutočnosť, či žalovaný oslovuje nových zákazníkovs ponukou aj dotknutých TV kanálov žiadnym spôsobom neosvedčil (nepriložil akúkoľvek ponuku zo
strany žalovaného, ktorá by obsahovala aj dotknuté TV kanály, ani screenshot programovej ponuky
žalovaného z jeho webovej stránky a pod.). Žalobca tak neosvedčil ani ním uvedené tvrdenie o tom, že

ponúkanie dotknutých kanálov zo strany žalovaného je spôsobilé privodiť inému súťažiteľovi (žalobcovi)
škoduvpodobeodlivupotencionálnychzákazníkov,keďneosvedčilskutočnosť,žebyžalovanýdotknuté
TV programy ponúkal potenciálnym novým zákazníkom. Z totožného dôvodu tak žalobca neosvedčil
ani tvrdenie o tom, že ponúkanie dotknutých TV programov novým zákazníkom je spôsobilé žalobcovi
spôsobiť ujmu spočívajúcu v strate obchodných príležitostí predať vlastné produktové balíčky pre

internetovú resp. káblovú TV a s ňou spojenú ujmu vo forme ušlého zisku.

8. Súd prvej inštancie preto ďalej konštatoval, že pri skúmaní naplnenia podmienok generálnej klauzuly
nekalej súťaže je, či tvrdené konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, má kauzálny vzťah k
hospodárskej súťaži a dopad v súťaži. Teda, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže,
došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže a toto konanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom

alebo spotrebiteľom, teda či sú dané predpoklady kvalifikácie konania podľa § 44 ods. 1 ObZ. Preto súd
v žiadnom smere netvrdí, že prípadné osvedčené, resp. následne v konaní i preukázané, porušovanie
zákonných noriem zo strany akéhokoľvek subjektu v rámci hospodárskej súťaže je tolerovateľné, no
pre naplnenie skutkovej podstaty generálnej klauzuly je potrebné, za súčasného splnenia podmienok
osvedčenia všetkých skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia,

osvedčiť aj tvrdenie, že práve takýmto konaním dochádza k ujme, resp. práve takéto konanie je
spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Súd prvej inštancie uvedené tvrdenia žalobcu v aktuálnom štádiu
konania nemá za osvedčené a preto nemá v aktuálnom štádiu konania za osvedčené kumulatívne
splnenie všetkých podmienok pre naplnenie skutkovej podstaty generálnej klauzuly nekalej súťaže.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemá za osvedčenú naliehavosť potreby bezodkladne upraviť

pomery medzi stranami sporu, keď zo samotných tvrdení žalobcu, osvedčených aj listinnými dôkazmi
vyplýva, že ním tvrdené protiprávne konanie žalovaného má trvať už minimálne od júla roku 2023,
kedy bola žalovanému adresovaná výzva na ukončenie protiprávneho konania, pričom žalobca žalobu
podal až po roku od uvedenej skutočnosti, čo nenavodzuje dojem, že by vzniknutá situácia bola pre
samotného žalobcu natoľko naliehavá, že by osvedčil potrebu bezodkladne, v aktuálnom štádiu konania,

upraviť pomery medzi stranami práve navrhovaným neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie má
za to, že žalobca tak neosvedčil ani jednu z kumulatívnych podmienok nevyhnutných pre samotné
nariadenie neodkladného opatrenia, a to podmienku osvedčenia takej naliehavosti situácie, ktorá by
spĺňala intenzitu potrebnú pre úpravu pomerov medzi stranami sporu formou nariadenia neodkladného
opatrenia súdom. S ohľadom na uvedené je preto irelevantné posúdenie proporcionality, efektívnosti a

dočasnosti navrhovaného neodkladného opatrenia v predmetnej veci. S poukazom na všetko uvedené
vo veci súd prvej inštancie zastáva názor, že v aktuálnom štádiu konania nie sú splnené podmienky
nevyhnutné pre nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia a preto návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnymi skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu
žalobcu vyhovie a neodkladné opatrenie upravené v návrhu nariadi. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil
tým,žezáverysúduprvejinštancieprezentovanévnapadnutomuznesenísúnesprávne.Žalobazastáva

názor, že zo spisu je oprávnenosť D.. Q. komunikovať v obdobných veciach za ČT zrejmá a žalobca
tak dostatočným spôsobom osvedčil skutočnosť, že žalovaný nedisponuje vysporiadanými autorskými
právami k dotknutým TV kanálom. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil skutočnosť,
že žalovaný nedisponuje adekvátnymi autorskými právami na retransmisiu dotknutých TV kanálov,
odôvodňuje súd prvej inštancie výhradne s poukazom na skutočnosť, že zo spisu nevyplýva, že D..

P. Q., ktorý komunikoval za ČT, bol skutočne oprávnený so žalobcom či inými tretími stranami v
menej tohto subjektu komunikovať ohľadom obchodných otázok. Takýto záver považuje žalobca za
nesprávny, nakoľko z emailu priloženého k návrhu je zjavné, že D.. P. Q. pôsobí v Českej televízii
na pozícií obchodného manažéra a jeho funkčnou zodpovednosťou je práve komunikácia ohľadom
nadväzovania obchodnej spolupráce ČT s tretími stranami, t.j. primárne právna otázka uzatváranie

licenčných a obdobných zmlúv na zabezpečenie spolupráce v jadrovej oblasti podnikania ČT. Žalobca
taktiež nemá akým spôsobom skúmať, či osoba, ktorej bol dopyt žalobcu predložený na vybavenie,
má skutočne interné zmocnenie v obdobných otázkach komunikovať s tretími stranami. A napokon,
aj keby D.. P. Q. uvedeným zmocnením nedisponoval, o čom žalobca nemá žiadnu vedomosť, nie ježiadny dôvod si myslieť, že by v komunikácií s tretími stranami uvádzal nepravdivé informácie resp.
že by komunikáciu ohľadom informácií, o ktorých nemá vedomosť, neodkázal na zodpovedných a v
obdobných veciach zmocnených kolegov. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že odmieta argumentáciu

súdu prvej inštancie v prípade spätnej odozvy zákazníkov žalobcu v rámci aplikácie Staffino, ktorú súd
prvej inštancie posúdil ako nedostatočnú vo vzťahu k naliehavosti návrhu žalobcu. Žalobca uviedol, že
výrazná väčšina vyjadrení zákazníkov žalobcu v rámci aplikácie Staffino sa týka práve skutočnosti, že
žalobca prestal sprístupňovať dotknuté TV kanály. Tvrdenia iných nedostatkov sú okrajové a žiadne z
nich sa vo vyjadrení neobjavuje ani zďaleka tak často, ako práve sťažnosti na neprístupnosť dotknutých

TV kanálov. V prípade iných vytýkaných nedostatkov žalobca uviedol, že tieto nedostatky sú vyčítané
práve vo väzbe na zneprístupnenie dotknutých TV kanálov a nemožno ich tak oddeliť od nespokojnosti
zákazníkov vyjadrenej práve voči zneprístupneniu dotknutých TV kanálov. Z vyjadrení zákazníkov (v
kombinácií s dôkazom o ich poklese) pritom nevyplýva len skutočnosť, že žalobca prišiel o zákazníkov
práve v dôsledku nedostupnosti dotknutých TV kanálov, ale aj všeobecnejší, avšak rovnako dôležitý
záver, že zákazníci žalobcu považujú dostupnosť dotknutých TV kanálov za faktor kľúčový pre ich

nákupné rozhodovanie medzi jednotlivými konkurenčnými programovými balíčkami. Už táto skutočnosť
samotná tak podľa žalobcu postačuje na osvedčenie naliehavosti uloženia neodkladného opatrenia.
Žalobca tiež uviedol, že samotná skutočnosť, že zákazníci žalobcu v rámci aplikácie nepoukazujú
konkrétne na žalovaného resp. na odchod k žalovanému, je irelevantná tak z pohľadu súťažnej
ujmy spôsobenej žalobcovi ako aj z pohľadu súťažnej výhody získanej žalovaným. Súťažný predstih/

neoprávnená konkurenčná výhoda žalovaného totiž spočíva už v skutočnosti, že na rozdiel od žalobcu
môže vďaka porušovania právnych predpisov upravujúcich autorské právo ponúkať aj dotknuté TV
kanály.

10. V ďalšej časti svojho odvolania žalobca uviedol, že skutočnosť, že žalovaný dotknuté TV kanály

ponúka, bola osvedčená pomocou notárskej zápisnice priloženej k návrhu, ako aj prostredníctvom
screenshotu z webovej stránky žalovaného. Nie je preto, podľa žalobcu. pravdivé tvrdenie súdu
prvej inštancie, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil skutočnosť, že žalovaný minimálne v
čase podania návrhu dotknuté TV kanály ponúkal. Žalovaný ponechal dotknuté TV kanály vo svojej
programovej ponuke, hoci ako alibisticky doplnil, ich ďalšie ponúkanie negarantoval. Tento záver bol

teda jednoznačne osvedčený a preto podľa žalobcu nie je podstatné, či žalovaný dotknuté TV kanály
ponúka aj prostredníctvom letákov, webových stránok, či iným spôsobom. Žalobca tiež namietal, že
v návrhu je obsah grafu priloženého k návrhu zrejmý a žalobca dostatočným spôsobom osvedčil
ujmu, ktorá mu je spôsobená resp. mu hrozí konaním žalovaného. Súd prvej inštancie namieta, že
nakoľko graf v návrhu nebol kompletne preložený do úradného jazyka, nie je možne ním osvedčiť

žalobcom tvrdené skutočnosti o úbytku zákazníkov. S takýmto záverom sa žalobca nestotožňuje.
Nedostatok prekladu uvedeného grafu je v dostatočnej miery kompenzovaný jeho popisom, podľa
ktorého žalobca zaznamenal za rok 2022 priemerný mesačný prírastok nových zákazníkov, pričom
v roku 2023, kedy došlo k „vypnutiu“ Dotknutých TV staníc nastal pokles priemerného mesačného
prírastku nových koncových na 1.130/mesiac. Žalobca preto odmieta záver, že v návrhu neosvedčil,

že vysielaním predmetných českých staníc dochádza k akejkoľvek ujme na jeho strane, pričom graf o
prírastku nových zákazníkov takýmto dôkazom nie je. Žalobcovi taktiež nie je zrejmé, prečo súd prvej
inštancie nepovažuje graf priložený k návrhu za dôkaz o existencii ujmy. Žalobca pritom netvrdí, že
priložený graf sám o sebe na preukázanie ujmy stačí, pretože ujmu, resp. hrozbu ujmy preukazuje
kombináciou tvrdení a dôkazov, ktoré osvedčili, že ponuka dotknutých TV kanálov je pre zákazníkov

žalobcu dôležitým faktorom v rámci ich voľby konkrétneho poskytovateľa, že v období, ktoré vecne
a časovo súvisí so zneprístupnením dotknutých TV kanálov zo strany žalobcu, zaznamenal tento
odliv zákazníkov a že žalovaný mal počas celého uvedeného obdobia až do podania návrhu voči
žalobcovi neoprávnenú konkurenčnú výhodu spočívajúcu v širšom portfóliu ponúkaných TV kanálov, čo
je dôkazom toho, že žalovaný získal oproti žalobcovi neoprávnenú súťažnú výhodu/súťažný predstih

alebo že takáto ujma minimálne hrozí. Uvedený záver je plne v súlade so základnou logikou porušenia
zákazu nekalosúťažného konania podľa § 44 a nasl. ObZ, kde napríklad v prípade niektorých skutkových
podstát nie je potrebné kvalifikácia prospechu na strane porušiteľa či ujmy na strane subjektu, ktorý
ujmu utrpel. Žalobca dodal, že skutočnosť, že kvantifikácia výhody na strane žalovaného resp. ujmy
na strane žalobcu je v prípade návrhu bezpredmetná, je posilnená aj skutočnosťou, že žalobca

sa návrhom nedomáha relutárnej náhrady škody resp. finančnej náhrady nemajetkovej ujmy, ale
zdržovacieho nároku. Z uvedeného vyplýva, že vyššie záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní ujmy
na strane žalovaného nie je pravdivý. Napokon, v prípade argumentu súdu prvej inštancie o tom,
že dlhšie trvajúca vedomosť žalobcu o existencii protiprávneho konania žalovaného nie je prekážkouvydania neodkladného opatrenia a uvedený argument súdu prvej inštancie je tak z pohľadu posúdenia
podmienok na vydanie neodkladného opatrenia irelevantný. Žalobca dodal, že naliehavosť pre účely
vydania neodkladného opatrenia neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť

pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd prvej inštancie preto
nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal
ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť
pomery. Navyše, žalobca nebol vo vzťahu k protiprávnemu konaniu žalovaného v žiadnom prípade
pasívny,očomsvedčínielenjehosnahavyriešiťprotiprávnystavzaloženýkonanímžalovanéhopriamou

komunikáciou s ním, ale aj vlastná aktivita žalobcu ohľadom nesprístupňovania dotknutých TV kanálov,
či komunikácia priamo s držiteľmi výhradných práv, všetko s cieľom zabezpečiť vyriešenie protiprávneho
stavu spôsobeného konaním žalovaného.

11. K odvolaniu žalobcu doručil vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca svojím konaním voči
slovenským prevádzkovateľom retransmisie v skutočnosti chráni záujmy slovenských vysielateľov

televíznych programových služieb, na čo nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný zastáva názor, že
žalobca sa svojimi mediálnymi vystúpeniami snaží navodiť dojem, že mu ide o ochranu jeho postavenia v
rámcisúťažemedziposkytovateľmiretransmisie.Zmedializovanýchinformáciíalejednoznačnevyplýva,
že na strane žalobcu ide o priamu reakciu na tlak slovenských vysielateľov televíznych programových
služieb, ktoré sa snažia obmedziť dostupnosť rôznorodosti informácií pre slovenských divákov. Žalovaný

ďalej uviedol, že v prípade podaného návrhu žalobcu nie je daná naliehavá a nevyhnutá potreba úpravy
pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný dodal, že žalobca mal ukončiť distribúciu vybraných
českých televíznych programových služieb začiatkom roka 2023. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od
medializovaného kroku žalobcu po podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že
nejde o bezprostrednú reakciu na tvrdený nerovný stav v distribúcii televíznych programových služieb.

Neexistuje žiadny objektivizovaný podklad, ktorý by preukazoval, že údajná dostupnosť vybraných
českých televíznych programových služieb v ponuke žalovaného predstavuje rozhodujúci faktor pre
výber žalovaného, ako poskytovateľa televíznych služieb, na úkor žalobcu. Podľa žalovaného je
potrebné zdôrazniť, že žalovaný nezverejňuje žiadny marketingový alebo obdobný materiál, v ktorom
by zákazníkov presviedčal na výber jeho služieb práve cez propagáciu dostupnosti namietaných

televíznych programových služieb. Je potom len veľmi ťažko predstaviteľné, že by zákazníci do svojho
rozhodnutia o konkrétnom poskytovateľovi zakalkulovali atribút služby žalovaného, ktorý sám žalovaný
nikde neprezentuje a žiadnym spôsobom ho zákazníkom negarantuje. Rovnako je potrebné poukázať
na skutočnosť, že žalobca ako dôkaz predložil výstup z aplikácie Staffino, ktorý má predstavovať spätnú
väzbuzákazníkovžalobcuvnadväznostinaukončenieretransmisienamietanýchprogramovýchslužieb.

Podľa žalovaného, ale z uvedeného dôkazu nemožno preukázať skutočnosť, že osoba poskytujúca
spätnú väzbu je v skutočnosti aj zákazníkom žalobcu ani nemožno vyvodiť záver, že ukončenie
zmluvného vzťahu medzi žalovaným a zákazníkom žalovaného je v príčinnej súvislosti s ukončením
retransmisie namietaných programových služieb. Zo spätnej väzby zákazníkov žalobcu z aplikácie
Staffinojezrejmé,ženespokojnosťzákazníkovžalobcuspočívaajvinýchskutočnostiachakoprezentuje

žalobca. Z uvedeného je, podľa žalovaného, zrejmé, že tvrdená (ne)dostupnosť vybraných českých
televíznych programových služieb nevytvára taký stav na trhu poskytovania televíznych služieb, ktorý
by si vyžadoval použitie tak mimoriadneho nástroja, ako je neodkladné opatrenie. Žalovaný tiež uviedol,
že podľa medializovaných informácií žalobca sám distribuuje vybrané české televízne stanice, ktorých
distribúciu pripisuje žalovanému. Distribúcia dotknutých televíznych programových služieb žalobcom

diskvalifikuje možnosť nekalosúťažného konania žalovaného na úkor žalobcu a najmä nariadenia
neodkladného opatrenia voči žalovanému. Žalovaný tiež uviedol, že z produktovej stránky žalobcu
vyplýva, že žalobca službu satelitnej televízie poskytovanú pod názvom Skylink spája s ponukou
svojich ďalších služieb a vytvára výhodné balíčky pre svojich zákazníkov, pričom služba Skylink TV
je poskytovaná treťou stranou, žalobca ale z jej dostupnosti v rámci svojho portfólia získava výhodu,

keďže svojim zákazníkom môže ponúknuť službu televízie aj na tých miestach, kde nemá možnosť
poskytnúť svoju televíznu službu prostredníctvom iných riešení (prostredníctvom distribúcie cez pevnú
sieť, alebo internet). Je tak zrejmé, že ak by mali byť namietané televízne programové služby významné
prerozhodovaniesazákazníkovprivýbereposkytovateľaslužbytelevízie,takzichdostupnostivponuke
službySkylink(nazvanejdokoncaSkylinkTVpreOrange)žalobcapriamoajnepriamoprofituje.Rovnako

ako v situácii vyššie, je nepredstaviteľné, aby žalovaný konal voči žalobcovi nekalosúťažne, ak žalobca
z rovnakého konania, aké namieta voči žalovanému, profituje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
sa žalovaný stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení a má za to, že žalobcapodmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil a preto je potrebné návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a § 380 CSP a po oboznámení sa s
obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo,

že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje
navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť

aspoň osvedčený. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov.
Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len
podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329
ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a

rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

21. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého
stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o
osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v
súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane
hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva,

nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Osvedčenie
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti.
Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadeníneodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje
ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený,
a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou

úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť
inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného
opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami,
či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom

chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
súčasne so žalobou o zdržanie sa nekalosúťažného konania podľa
§53Obchodnéhozákonníka,pričomobsahavýrokneodkladnéhoopatreniajetotožnýsvýrokomvoveci
samej. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca

v aktuálnom štádiu konania neosvedčil, že konanie žalovaného je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu s
tým, že nemal ani za osvedčenú naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, keď
zo samotných tvrdení žalobcu vyplýva, že tento stav pretrváva minimálne od júla 2023.

23. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa žalobcu je nesprávny záver, že
by neosvedčil, že žalovaný nedisponuje adekvátnymi autorskými právami na retransmisiu dotknutých
kanálov, čo súd odôvodnil poukazom na skutočnosť, že nie je osvedčené oprávnenie D.. Q. konať
v mene Českej televízie, ktorá poskytla žalobcovi informácie. Ako už odvolací súd konštatoval v
predchádzajúcichodsekoch,súdprirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniariadne

dokazovanienevykonáva,vychádzalenzobsahuspisuaskutočnostíosvedčenýchzpredloženýchlistín.
Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak vyhodnocoval predložené listinné dôkazy
vo vzťahu k osvedčeniu, či žalovaný koná protiprávne. Ak protiprávnosť konania žalovaného vo vzťahu
k programom licencovaným spoločnosťou FTV Prima spol. s r.o. osvedčoval žalobca vyjadrením tejto

spoločnosti podpísaným finančným riaditeľom na základe plnej moci, ktorá bola doložená, je logické, že
nebolo možné považovať za osvedčenú aj protiprávnosť vo vzťahu k šíreniu programu licencovaným
Českou televíziou, ktorú preukazoval žalobca e-mailom, bez priloženia plnej moci, resp. preukázania, či
podpísaná osoba je oprávnená konať v mene tejto spoločnosti. Odvolací súd je preto toho názoru, že
záver súdu prvej inštancie bol správny a ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola táto skutočnosť

hodnoverným spôsobom osvedčená.

24. Možno súhlasiť so žalobcom, že skutočnosť, že žalovaný dotknuté TV kanály ponúka, bola
osvedčená pomocou notárskej zápisnice priloženej k návrhu ako aj prostredníctvom screenshotu
z webovej stránky žalovaného, nemožno však súhlasiť, že táto skutočnosť zakladá zodpovednosť

za nekalosúťažné konanie a hlavne potrebu usporiadania vzťahov medzi stranami. Aby súd mohol
neodkladné opatrenie nariadiť, potrebné je osvedčiť, že konanie žalovaného je spôsobilé privodiť
žalobcovi vznik, resp. hrozbu ujmy.

25. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že z pohľadu splnenia podmienok na vydanie

neodkladného opatrenia nie je relevantné, že feedback zákazníkov žalobcu v rámci aplikácie Stafino
obsahuje aj iné dôvody ich nespokojnosti. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v
aktuálnom štádiu konania nebolo osvedčené, že práve konaním žalovaného dochádza k ujme na strane
žalobcu, pričom vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom. Z uvedeného dôkazu nemožno
vyvodiť záver, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a zákazníkom žalobcu, ktorý

poskytol negatívnu spätnú väzbu, výlučne z dôvodu ukončenia retransmisie namietaných programových
služieb a dostupnosti vybraných českých televíznych programových služieb a dostupnosti vybraných
českých televíznych programových služieb v ponuke žalovaného. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že
nebolo osvedčené, že by žalovaný zverejňoval marketingový materiál, v ktorom presviedča, resp.
ponúka na výber jeho služieb cez propagáciu dotknutých TV kanálov.

26. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením, že z grafu (príloha 12 k návrhu) je zrejmý jeho obsah
a je ním osvedčená ujma, ktorá je spôsobená, resp. hrozí žalobcovi. Podľa žalobcu všetky listinné
dôkazy v kombinácii osvedčujú, že ponuka dotknutých TV kanálov je pre zákazníkov žalobcu dôležitýmfaktorom v rámci ich voľby konkrétneho poskytovateľa, že v období, ktoré vecne a časovo súvisí so
zneprístupnením dotknutých TV kanálov zo strany žalobcu, zaznamenal žalobca odliv zákazníkov a
že žalovaný mal počas celého uvedeného obdobia až do podania návrhu voči žalobcovi neoprávnenú

konkurenčnú výhodu spočívajúcu v širšom portfóliu ponúkaných TV kanálov, čo je dôkazom toho,
že žalovaný získal oproti žalobcovi neoprávnenú súťažnú výhodu/súťažný predstih alebo že takáto
ujma minimálne hrozí. Odvolací súd nespochybňuje, že ponuka televíznych kanálov je dôležitým
faktorom pri výbere konkrétneho poskytovateľa, súhlasí však s názorom súdu prvej inštancie, že
žalobcaneosvedčil,žepráveponukadotknutýchkanálovžalovanýmjespôsobiláprivodiťžalobcoviujmu

spočívajúcu v strate obchodných príležitostí predať vlastné produktové balíčky. Podľa odvolacieho súdu
žalobca neosvedčil žiadnym objektivizovaným dokladom, že údajná dostupnosť českých televíznych
programových služieb v ponuke žalovaného predstavuje rozhodujúci faktor pre výber žalovaného ako
poskytovateľa televíznych služieb na úkor žalobcu.

27. Odvolací súd súhlasí s námietkou žalobcu, že dlhšia trvajúca vedomosť o existencii, podľa žalobcu

protiprávneho konania žalovaného, nie je automaticky prekážkou vydania neodkladného opatrenia. Z
judikatúry vyplýva, že naliehavosť nemusí znamenať, že ide o akútny, jednorazový stav. Potreba upraviť
pomery môže pretrvávať aj po dlhšie časové obdobie, pričom podstatné je, aby tento stav pretrvával
aj v čase vydania rozhodnutia. Ak teda súd uviedol, že dôvodom na zamietnutie je aj nepreukázaná
naliehavosť, a to vzhľadom na časový úsek od zistenia porušenia, nie je tento záver správny. Toto

pochybenie však nemá vplyv na správnosť napadnutého uznesenia, keďže súd prvej inštancie správne
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia ujmy a predovšetkým
neosvedčenia, že pomery medzi stranami vyžadujú úpravu prostredníctvom nariadenia neodkladného
opatrenia. Je zrejmé, že návrh je totožný s výrokom vo veci samej a žalobca podľa obsahu požaduje
uloženie zdržovacích nárokov. Nariadenie neodkladného opatrenia by tak znamenalo trvalú úpravu,

pričom odvolací súd nevidí dôvod na aplikáciu výnimočného prostriedku, akým je neodkladné opatrenie,
ak v konaní vo veci samej bude prebiehať dokazovanie, či je nárok žalobcu dôvodný. Okrem uvedeného
má odvolací súd za to, že konanie žalovaného na úkor žalobcu nie je osvedčené ani z dôvodu, že na
tunajšom súde prebieha viacero súdnych konaní, predmetom ktorých sú zdržovacie nároky žalobcu
proti ďalším poskytovateľom na tom istom skutkovom a právnom základe.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne
relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie, v konaní sa súd prvej inštancie
nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd
prihliadať. Obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom
ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods. 1 CSP).

30. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 tretia veta zákona č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d) a písm. e) CSP).