Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825010122
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825010122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 18. júna 2025 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., D. E. XXX/XX, F. G., t.č. vo väzbe
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,

j e v i n n ý,

že dňa 12.02.2025 v čase okolo 14.00 hod. v obci Plešivec, okres Rožňava, na ulici F. XXX/XX,
pod vplyvom alkoholu, zozadu pristúpil k poškodenej H. I., narodenej v roku 1946, ktorá si pri chôdzi
pomáhala tlačením bicykla, s vedomím jej vyššieho veku, využijúc jej zhoršené pohybové schopnosti,
natiahol ponad jej hlavu ruku a vzal plátenú tašku z košíka umiestneného na riadidlách bicykla, v ktorej
mala finančnú hotovosť vo výške najmenej 350 eur, koženú peňaženku a osobné doklady, a z miesta
ušiel, čím týmto konaním poškodenej H. I. spôsobil škodu krádežou hotovosti a vecí vo výške spolu
najmenej 361 eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spáchal
na chránenej osobe – osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
zákona č. 248/2024 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu
poškodenej H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX/XX, C., vo výške 236 (dvestotridsaťšesť) eur.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú H. I., so zvyškom jej nároku na náhradu
spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného

poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného
činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin, ktorý je mu kladený za
vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,

súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia
a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej
sakspáchaniuskutku,ktorýmubolkladenýzavinu,vpodstatevcelomrozsahupriznalajehospáchanie
popísal tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval.

Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe

týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný úmyselným konaním si prisvojil cudziu vec tým,
že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a na chránenej osobe – osobe vyššieho
veku. Týmto svojim konaním naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkovej zločinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy
spoločnosti na ochrane majetku a navyše na zvlášť zraniteľnej osobe – osobe vyššieho veku.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, jeho správanie nebolo prejednávané
komisiou verejného poriadku. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody

Košice obžalovaného počas výkonu väzby hodnotí kladne. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani
potrestaný. V priebehu rokov 2018-2021 spáchal osem priestupkov rôzneho charakteru. Doposiaľ bol
deväťkrát súdne trestaný, väčšinou pre skutky majetkovej povahy, naposledy rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 24.11.2021, ktorým mu bol pre zločin vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1, 2 písm. a),
d), e) Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tridsaťštyri mesiacov

so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudok, ktorým
bola schválená dohoda o vine a treste, sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 24.11.2021.
Menovaný výkon tohto trestu nastúpil dňa 30.11.2021 a po jeho vykonaní bol na slobodu prepustený
dňa 02.04.2024.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 Trestného
zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona.

Súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu za žalovaný zločin,
ktorá bola pôvodne určená na trest odňatia slobody v trvaní dva až osem rokov. Podľa citovaného

ustanovenia totiž pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Takto bolo potrebné upraviť trestnú sadzbu odňatia slobody na
štyridsaťosem mesiacov (štyri roky) až osem rokov.

Súd ďalej prihliadol na priznanie sa obžalovaného, prejavenie ľútosti a ochotu uhradiť spôsobenú škodu

ako na poľahčujúcu okolnosť. Pozornosti súdu však neušla trestná minulosť obžalovaného.Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

V danom prípade je nepochybné, že obžalovaný od roku 2007 sústavne pácha výhradne úmyselnú
trestnú činnosť, a to aj závažnejšieho charakteru (už v roku 2007 ako mladistvý bol právoplatne uznaný
vinným zo zločinu lúpeže). Aj z posledného výkonu trestu bol krátko pred spáchaním teraz posudzovanej
trestnej činnosti prepustený po právoplatnom odsúdení za zločin. Súd bol povinný prihliadnuť na túto

skutočnosť, a vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného, ako aj na citovanú okolnosť, že ďalšieho
zločinu sa dopustil v krátkej dobe po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dospel k záveru,
že na zabezpečenie účelu trestu a prevýchovy obžalovaného nie je možné použiť iný prostriedok,
ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ obžalovaný v rámci svojej obhajoby uvádza, že
chce viesť riadny život, pracovať a starať sa o deti a zdôrazňuje poľahčujúce okolnosti, musí si
uvedomiť, že ak krátko po prepustení z výkonu trestu, ktorý evidentne nemal na neho dostatočný

prevýchovný účinok, pokračuje v páchaní závažnej úmyselnej trestnej činnosti, musí nasledovať aj
tomu adekvátna sankcia. Preto bol obžalovanému po zohľadnení všetkých poľahčujúcich okolností, ako
aj po vyhlásení o svojej vine mimoriadne znížený trest pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby
a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tridsaťdva mesiacov. S prihliadnutím na
kladné hodnotenia obžalovaného tak z posledného výkonu trestu odňatia slobody, ako aj z výkonu väzby

v teraz posudzovanej trestnej veci, súd s použitím ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil
obžalovaného pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, i keď
v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s obsahom znaleckého posudku MUDr. Kornélie

Fabišíkovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria č. 67/2025 zo dňa 31.03.2025.
Vzhľadom na to, že znalkyňa vo svojich záveroch uvádza, že z medicínskeho hľadiska je indikované
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, súd v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 písm. c)
Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré vykoná ústavnou formou.

Poškodená H. I. si na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 236
eurztitulunevrátenýchodcudzenýchfinančnýchprostriedkovaaspoň100eurzanutnévýdavkyspojené
s vybavovaním dokladov, liekov, taxík a podobne. K vyčísleniu škody vo výške 236 eur súd nemal
žiadne výhrady, pretože takýto nárok je podložený vykonanými dôkazmi, preto uložil obžalovanému

povinnosť uhradiť škodu vo výške 236 eur poškodenej. Ku zvyšku uplatneného nároku však poškodená
nepredložila žiadne potrebné dôkazy, a preto ju súd do zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.