Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-39C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523200405
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1523200405.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu: :

I. D., M..: XX.X.XXXX,,A. Q. R. XXX/XX, Q., zast.: JUDr. Juraj Gajdoš, advoktát, Hornočermánska 39A,
Nitra, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., zahraničná právnická osoba, so sídlom: Evropská
810/136, 160 00 Praha 6 - Vokovice, Česká republika, IČ: 492 40 480, zápis v obchodnom registri
Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka číslo 2012, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky:
UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom: Krasovského 3986/15,
Bratislava, IČO: 53 812 948, zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, o zaplatenie
4.639,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou zaniknutému Okresnému súdu Bratislava V dňa 01.02.2023 domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 4. 639,80 eur s príslušenstvom titulom mimoriadneho navýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Uviedol, že dňa 10.08.2019 v
čase približne o 11:25 hod. viedol vodič B. Y., vozidlo značky Mazda 5 s evidenčným číslom B.-XXXFE
po ceste 1/65 smerom od Zlatých Moraviec smerom na Tesárske Mlyňany v rozpore s ustanovením §
19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a nedal prednosť

oproti jazdiacemu vozidlu značky Škoda Octavia s evidenčným číslom S. - XXXBN, ktoré viedol žalobca.
Následkom zrážky bolo vozidlo žalobcu vysmerované mimo cestu, kde narazilo do smerového stĺpika,
betónovej zábrany a následne zišlo do priekopy a narazilo do oplotenia rodinného domu v obci Tesárske
Mlyňany. Žalobca utrpel trieštivú zlomeninu ľavej kĺbnej jamky, tržné rany v temenno-spánkovej oblasti
hlavy a ľavej ušnice, ľahký otras mozgu a pomliaždenie a odrenie ľavého kolena, v dôsledku čoho bol
hospitalizovaný. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu posudkovým
lekárom sociálneho poistenia stanovená na 75 %. Podľa správy zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov

bolo motorové vozidlo vinníka dopravnej nehody, značky Mazda 5 s evidenčným číslom B. - XXXFE,
v čase dopravnej nehody, t.j. ku dňu 10.08.2019 poistené v poisťovni žalovaného (č. poistnej zmluvy
XXXXXXXXXX/X), čo oprávňuje žalobcu uplatniť si jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví voči
žalovanému ako príslušnému poisťovateľovi. K už uplatnenému a uspokojenému nárok u podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. uviedol, že dňa 08.04.2021 vypracovala ošetrujúca lekárka žalobcu L..
V. B. lekársky posudok, ktorým stanovila rozsah škody na zdraví žalobcu vo forme bolestného na 215
bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia na 1 640 bodov. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok

na náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 4.695,60 eur (230 bodov x 21,84 eur ) a
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 35.817,60 eur (1640 bodov x 21,84 eur ). Žalobca
žalovanému zároveň v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. navrhol uzatvorenie dohody o náhrade
za SSU zvýšenej o 50 % a to o 17.908,80 € (35.817,60 eur x 50 % = 17.908,80 eur) (ďalej len „ZvýšenieSSU č. 1“) z dôvodu invalidity žalobcu, že utrpené poškodenie zdravia žalobcu má nepriaznivé následky
pre jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ako aj na plnenie
spoločenských úloh, teda že ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia u neho ide o prípad hodný

osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie
zvýšenia SSU č. 1 v plnom rozsahu uznal, že prípad žalobcu je prípadom hodným osobitného zreteľa
v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v rozsahu zvýšenia SSU o 50 % a žalobcovi zaplatil
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia so zvýšením o 50 % celkom 53.726,40 eur (35.817,60 € x
50 % = 17.908,80 eur). Dňa 28.04.2022 si žalobca u žalovaného uplatnil ďalší nárok na náhradu za

SSU titulom psychickej ujmy podľa lekárskeho posudku vypracovaného ošetrujúcim lekárom žalobcu
L.. T. L.Á., psychiatrom a žalovanému navrhol uzatvorenie dohody o náhrade za SSU zvýšenej o 50
% z dôvodu, že prípad žalobcu je prípadom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z. v rozsahu zvýšenia SSU o 50 %. Dňa 09.12.2022 žalovaný zaplatil žalobcovi 15.466,-
eur (ďalej len „Náhrada SSU“) ako nárok na náhradu za SSU titulom psychickej ujmy predstavujúci
682,5 bodov podľa sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch v

zmysle Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z., pričom Oznámením o platbe zo dňa 29.12.2022 žalobcovi
oznámil, že náhradu SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvyšuje o 10 % a dňa 04.01.2023
zaplatil žalobcovi 1.546,60 eur. Žalobca má za to, že mu vznikol nárok na zvýšenie náhrady SSU
prinajmenšom v rozsahu 40 %, pričom opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný v minulosti
(pri Zvýšení SSU č. 1) v plnom rozsahu uspokojil nárok žalobcu a uznal, že prípad žalobcu je prípadom

hodným osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v rozsahu zvýšenia SSU o
50 %. Nárok žalobcu na zvýšenie náhrady SSU v rozsahu 40 % predstavuje 6.186,40 eur (zaplatených
15.466,- eur x 40 % = 6.186,40 eur) (ďalej len „Zvýšenie SSU č. 2“). Vzhľadom na to, že z nároku
žalobcu na zvýšenie SSU č. 2 žalovaný žalobcovi dňa 04.01.2023 zaplatil 1.546,60 Eur, žalobca si
týmto voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 30 % z náhrady SSU vo výške

4.639,80 eur (6.186,40 eur - zaplatených 1 546,60 eur = 4.639,80 eur). Zvýšenie náhrady za SSU
odôvodnil tým, že podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. prichádza do úvahy v takých prípadoch,
kde paušalizovaná náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia cez bodové hodnotenie celkom zjavne
neplní dostatočne satisfakčnú a reparačnú funkciu a je na mieste a v záujme spravodlivého usporiadania
porušených vzťahov túto náhradu súdom zvýšiť. Podľa uznesenia NS SR y sp. zn. 2 Cdo 170/2008

zo dňa 29.10.2009, „posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa,
je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza,
aké poškodenie zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z
lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny

poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti
hodné osobitného zreteľa by mal byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez
ohľadu na to, či spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania
v oblasti umenia, vedy športu či politiky, alebo viedol tzv bežný život.“ Žalobca v čase dopravnej nehody
nemal prakticky žiadne zdravotné problémy a plnohodnotne a aktívne prežíval svoj život spôsobom

zodpovedajúcim jeho veku. Utrpené poškodenie zdravia vážnym spôsobom zasiahlo do jeho spôsobu
života, stal sa imobilným a odkázaným na pomoc tretej osoby aj pri vykonávaní základných hygienických
úkonov. Život žalobcu po dopravnej nehode sa zásadne zmenil. Životná úroveň a kvalita života žalobcu
je nežiadúca. Žalobca z domu takmer nevychádza a vzhľadom na imobilitu a nesamostatnosť v hygiene,
je dennodenné prežívanie utrpením. Pre žalobcu je dodnes veľmi ťažké vyrovnať sa s invalidizujúcimi

trvalými následkami, ktoré dopravná nehoda zanechala na jeho zdraví. Trvalé následky mimoriadne
výrazným spôsobom znížili kvalitu života žalobcu a spôsobili, že je po nehode obmedzovaný prakticky
v každej oblasti prežívania svojho života, a to po fyzickej ako aj psychickej stránke. V súvislosti s
následkami dopravnej nehody sa žalobca lieči ambulantne na psychiatrii, pričom ošetrujúcim lekárom L..
L., psychiatrom, bola žalobcovi diagnostikovaná post traumatická stresová porucha, depresívna porucha

a postkomočný syndróm. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým
lekárom sociálneho poistenia L.. L. Č. stanovená na 75 %. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobcovi
vznikol nárok na zvýšenie náhrady SSU prinajmenšom v rozsahu 40 %, pričom opätovne poukazuje na
skutočnosť, že žalovaný v minulosti (pri zvýšení SSU č. 1) v plnom rozsahu uspokojil nárok žalobcu
a uznal, že prípad žalobcu je prípadom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.

437/2004 Z.z. v rozsahu zvýšenia SSU o 50 %. Nárok žalobcu na zvýšenie Náhrady SSU v rozsahu 40
% predstavuje 6.186,40 eur (ďalej len „Zvýšenie SSU č. 2“). Vzhľadom na to, že z nároku žalobcu na
zvýšenie SSU č. 2 žalovaný žalobcovi dňa 04.01.2023 zaplatil 1.546,60 eur, žalobca si voči žalovanémuuplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 30 % z náhrady SSU vo výške 4.639,80 eur (6.186,40 eur
- zaplatených 1.546,60 eur = 4.639,80 eur).
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je neurčitá, žalobca nepreukázal existenciu a

dôvodnosť (domnelého) nároku na mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ako
ani príčinnú súvislosť medzi týmto nárokom a poškodením jeho zdravia pri dopravnej nehode. K
skutkovému stavu uviedol žalovaný rovnaké skutkové okolnosti dopravnej nehody ako žalobca. V
čase dopravnej nehody bolo vozidlo povinne zmluvne poistené u právneho predchodcu žalovaného,
t.j. v obchodnej spoločnosti: AXA pojišťovna a.s. a to na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

Dopravná nehoda bola u žalovaného zaevidovaná ako škodová udalosť č. XX.XXXXX.XXXXXXX (ďalej
aj len ako "škodová udalosť) a pod týmto číslom bola aj likvidovaná. Trestným rozkazom OS M. zo
dňa 10.3.2021, sp. zn.: XT/XX/XXXX bol B. Y. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa
ustanovenia § 157 ods.1. ods. 2, písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení;
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 24.3.2021. K mimoriadnemu navýšeniu SSU a tvrdeniam
žalobcu v žalobe uviedol, že žalobca si uplatnil (domnelý) nárok na mimoriadne navýšenie náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to vo výške 30 % zo sumy 15.466 eur, čo predstavuje sumu
4.639,80 eur, pričom pôvodne si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na mimoriadne navýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to vo výške 40 % zo sumy 15.466 eur, čo predstavuje sumu
6.186,40 eur, avšak pred podaním žaloby mu bolo zo strany žalovaného vyplatená suma vo výške 1.546
eur, ktorá predstavuje 10 % zo sumy 15 466 eur. Poskytnutie sumy vo výške 1.546 eur nie je medzi

stranami sporným. Poukázal na zásady pre hodnotenie mimoriadneho SSU v zmysle ustanovenia §
5 ods. 5 zákona o bolestnom a SSU a uznesenie NS SR zo dňa 29.11.2011, sp. zn.: 5Cdo/212/2010
(judikát R 35/2013), sp. zn. 5 Cdo 212/2010 z 29. novembra 2011, rozsudok NS SR zo dňa 21.6.2018,
sp. zn.: 3Cdo/209/2017. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislostí s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony žalobcu ako poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov (ďalej aj len ako "zákon o bolestnom a SSU"). Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti žalobcu ako poškodeného uplatniť sa v živote
a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 zákona o bolestnom a SSU). V prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona o

bolestnom a SSU). Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár
primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví (§10 ods.
4, prvá veta zákona o bolestnom a SSU). Z opisu života žalobcu pred dopravnou nehodou (tak ako bol
žalobcom v žalobe popísaný a žalovaným analyzovaný v texte vyššie), je zrejmé, že v prípade žalobcu

sa nejednalo o osobu spoločensky mimoriadne angažovanú, ktorá by dosahovala mimoriadne výkony
v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti - tento dôvod pre mimoriadne navýšenie nie je
teda aplikovateľný. Z citovanej judikatúry vyplýva aj to, že len individuálne okolnosti zistené vykonaným
dokazovaním môžu byť samé o sebe dôvodom na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktoré nemusia mať priamu väzbu na mieru spoločenského angažovania sa poškodeného

pred škodovou udalosťou. Žalovaný je toho názoru, že z opisu rozhodujúcich skutkových tvrdení
uvedených žalobcom v žalobe, ako ani z obsahu žalobcom označených a predložených príloh k žalobe
nebolo preukázané obmedzenie žalobcu v osobnom, rodinnom, spoločenskom, športovom a pracovnom
živote ani na individuálnej báze v takom rozsahu (či dokonca vylúčenie zo spoločenského života,
prípadne znemožnenie výkonu akéhokoľvek povolania), ktoré by odôvodňovalo posúdenie tohto prípadu

ako výnimočného prípadu hodného mimoriadneho zreteľa, ktorý by odôvodňoval priznanie nároku na
mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi v rozsahu 40%). Inými
slovami povedané, žalobca nepreukázal, že sa v jeho prípade jedná o dôvod hodný osobitného zreteľa,
ktorý by odôvodňoval priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v rozsahu
40 %, ktorý (v prípade splnenia týchto predpokladov) umožňuje zákon o bolestnom a SSU, a to napriek

tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať
mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu však v žalobe uvedené
neboli (resp. tieto strohé tvrdenia žalobcu neboli v konaní doposiaľ preukázané). Ak žalobca tvrdí, že mu
v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vznikol nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady zasťaženie spoločenského uplatnenia, jedná sa len o jeho subjektívne a nepodložené skutkové tvrdenia.
Zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o bolestnom
a SSU, nie je povinnosťou súdu, ale iba zákonnou možnosťou, pričom na to, aby došlo k zvýšeniu,

musia byť splnené zákonné predpoklady upravené v citovanom ustanovení zákona o bolestnom a SSU,
teda musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, a súčasne zvýšenie nie je paušalizované na 50 %
priznaného bodového ohodnotenia, aleje limitované danou hranicou, teda zvýšenie sa môže pohybovať
v rozpätí od 0 % do 50 %, pričom zvýšenie vykonané na hornej hranici musí byť dôvodné vzhľadom na
okolnosti daného prípadu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného vyjadrenia žalovaného, ako aj zo žalovaným

citovaných rozhodnutí súdov, už samotné odškodnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré je zohľadnené v základom bodovom ohodnotení a v jeho prípadnom zvýšení posudzujúcim
lekárom podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona o bolestnom a SSU, zohľadňuje obmedzenie žalobcu
ako poškodeného v jeho možnosti uplatniť sa v živote (vzhľadom na rozsah a povahu poškodenia
zdravia). Ak už bolo vykonané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzujúcim
lekárom podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona o bolestnom a SSU, ktorý podľa citovaného znenia

má zohľadniť najmä obmedzenie alebo stratu možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti,
ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví (tzn. vo veku 51 rokov), žalovaný je toho
názoru, že pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o bolestnom a SSU musia existovať ďalšie
mimoriadne okolnosti a jeho obmedzenie v uplatnení sa v živote s ohľadom na dané poškodenie zdravia;

totižto inak by išlo o duplicitné alebo až o trojnásobné zohľadnenie jednej a tej istej skutočnosti, resp.
následku. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom je potrebné zohľadniť vek žalobcu v čase
dopravnej nehody, ako aj skutočnosť, že nebol uznaný za invalidného. Nakoľko uplatnený nárok na
mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý v rozsahu, ako je uplatnený v tomto konaní, je neurčitý,

žalovaný má dôvodné pochybnosti o tom, či je tento (domnelý) nárok žalobcu vôbec správne uplatnený
a vyčíslený. S poukazom na uvedené nemá žalobca voči žalovanému nárok na mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v uplatnenom rozsahu. Žalovaný popiera nárok žalobcu
na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to čo do dôvodu a výšky.
Nakoľko (domnelé) nároky na náhradu škody na zdraví uplatnené žalobcom v tomto konaní nie sú

tvrdené, špecifikované a ani preukázané, nevznikol žalobcovi nárok ani na príslušenstvo tejto škody.
Žalovaný preto popiera (domnelý) nárok žalobcu na úhradu príslušenstva škody na zdraví v uplatnenom
rozsahu a rozporuje ho čo do dôvodu a výšky.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že trvá na podanej
žalobe a popiera tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení. Je síce pravdou, že žalobca v podanej

žalobe neuvádza detailným spôsobom aké rozmanité utrpenie a traumu prežíva prakticky každý
deň svojho života po dopravnej nehode zo dňa 10.08.2019, no vzhľadom na uvedené tvrdenia a
predložené dôkazy v žalobe (najmä Psychiatrická správa L.. T. L. zo dňa 07.06.2022) je zrejmé, že
prípad žalobcu je prípad hodný osobitného zreteľa, žalobcovi vznikol nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, vrátane uplatneného nároku na mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia a tieto nároky sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
10.08.2019 zavinenou poistencom žalovaného. Zdravotný stav žalobcu, jeho kvalita života pred a po
dopravnej nehode zo dňa 10.08.2019, ako aj príčinná súvislosť medzi predmetnou dopravnou nehodou
a mimoriadne nepriaznivým psychickým stavom žalobcu bol po podaní žaloby na súd predmetom
znaleckého skúmania. Dňa 03.04.2023 bol L.. B. D., znalkyňou v odbore Zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie Psychiatria vypracovaný Znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že trvalé následky
po predmetnej dopravnej nehode mimoriadne výrazným spôsobom znížili kvalitu života žalobcu a
spôsobili, že žalobca je v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou obmedzovaný
prakticky v každej oblasti prežívania svojho života, a to po fyzickej ako aj psychickej stránke.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení (duplike) zo dňa 05.02.2024 uviedol, že žalobcom predložená

argumentácia nie je vo vzťahu k preukazovaniu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ustanovenia
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov (ďalej aj len ako “zákon o bolestnom a SSU“) kľúčovou. Žalobca si v konaní
(pravdepodobne) uplatňuje nárok na mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia za psychickú časť následkov, ktoré poškodenie zdravia pri dopravnej nehode zo dňa
10.8.2019 u neho zanechalo. Žalobca si pred podaním žaloby u žalovaného uplatnil aj nárok na náhraduza sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu k somatickým následkom tohto poškodenia, pričom
tieto nároky boli žalobcovi zo strany žalovaného uhradené; uvedené nie je v konaní ani sporným.
Žalobca v replike rekapituluje, že mu vznikol nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj

nárok na mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda, že prípad
žalobcu je prípadom hodným osobitného zreteľa, neuvádza však žiadne relevantné skutkové tvrdenia
(a tie ani nepreukazuje) vo vzťahu k preukázaniu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca vo
vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa uvádza rôzne obmedzenia v živote týkajúce sa jeho
mobility (čo sú argumenty relevantné vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatneniazasomatickúčasťvjehozákladnombodovomhodnotení;tzn.opisujenásledkynepriaznivého
zdravotného stavu, ktoré boli zohľadnené a kompenzované poskytnutím plnenia z titulu náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia za somatickú časť a - bez ďalšieho, čo však uvedené nebolo - nie
sú dôvodom hodným osobitného zreteľa na priznanie mimoriadneho navýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia za psychické následky) a zmenenou úrovňou a kvalitou jeho života (uvedené
by mohlo byť potencionálne relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku, chýbajú tu však skutkové

tvrdenia a dôkazy vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu). Dôvody hodné osobitného zreteľa nie
sú o opise „rozmanitosti utrpenia a tráum“ žalobcu ako poškodeného tak, ako sa mylne domnieva
žalobca v replike. Žalovaný zdravotný stav a jeho dôsledky u žalobcu nezľahčuje, poukazuje však na
to, že vo vzťahu k nároku, ktorý je predmetom tohto konania, mal žalobca zamerať skutkové tvrdenia
a následné dokazovanie iným smerom (čo však neurobil), nakoľko tento nárok sa týka posudzovania

iných skutočností, ako sú úskalia života žalobcu ako poškodeného pri dopravnej nehode, pričom to,
čo má byť predmetom skúmania a dokazovania v takomto type konania vymedzuje ustanovenie § 5
ods. 5 zákona o bolestnom a SSU a k tomu prináležiaca judikatúra. Nepriaznivé následky spojené
s poškodením zdravia sa posudzujú v rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v jej
základnom bodovom hodnotení a tam sú aj zohľadnené a kompenzované. Mimoriadne navýšenie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia slúži na vykompenzovanie takých následkov na zdraví
poškodeného, ktoré mu znemožňujú uplatnenie sa v živote a v spoločnosti v porovnaní so stavom pred
poškodením zdravia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.2.2017, sp. zn.: 3Cdo/192/2015).
Uvedené má byť zameraná na skúmanie a preukazovanie vylúčenia, či obmedzenia účasti poškodeného
na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak

sťaženie,čidokoncapriamoznemožnenievýkonučivoľbypovolania,voľbuživotnéhopartnera,prípadne
možnosti ďalšieho sebavzdelávania zohľadňujúc pritom princíp proporcionality. Zákon o bolestnom a
SSU stanovuje povinnosť diferencovať následky poškodenia zdravia (s ohľadom na nárok na náhradu
na mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) v závislosti od tohto-ktorého
prípadu (tzn. v prípade preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa závažnosť týchto následkov

ohodnotiť na škále 1% - 50%, nakoľko tento nárok sa neposudzuje (a nehradí) vždy en bloc vo
výške 50%). Žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku uviedol, že bol uznaný za invalidného, pričom
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol u neho (údajne) stanovený na 75%. Invalidita u
poškodeného môže byť považovaná za jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nejedná sa však
výlučne o jediný dôvod na uplatnenie (resp. priznanie) tohto nároku (viď uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 29.11.2011, sp. zn.: 5Cdo/212/2010 (judikát R 35/2013). Skutočnosť, že žalobca je uznaný
za invalidného (rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu) nebola v konaní
preukázaná; jedná sa preto o nepreukázané skutkové tvrdenie žalobcu v súdnom konaní, ktoré je
koncentrované (tzn. dodatočné preukazovanie tejto skutočnosti nie je možné). Žalobca argumentuje
zmenenou kvalitou svojho života, pričom uvedené bližšie nerozvádza a túto argumentáciu žiadnym

spôsobom nepreukazuje (tu je však potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, či žalobca v tomto smere
produkoval akékoľvek dôkazy, ich prípadne označenie / predloženie by bolo irelevantným, nakoľko nie
je zrejmé, čo majú preukazovať - viď výhrada neurčitosti tohto procesného útoku). Bolo povinnosťou
žalobcu tvrdiť a preukázať, že sa v jeho prípade jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, uvedené
však z jeho strany splnené nebolo. Žalovaný preto považuje nárok na náhradu mimoriadneho navýšenia

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za netvrdený a nepreukázaný, a rozporuje ho čo do
dôvoduavýšky.Žalovanýužvovyjadreníkžalobeuviedol,žezoskutkovýchtvrdenížalobcuuvádzaných
v žalobe nie je zrejmé, ktorého konkrétneho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa nárok na mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatňuje. Žalobca
síce nepriamo naznačil, že konanie by sa malo týkať psychickej časti následkov poškodenia zdravia

(dedukujúc z označenia znaleckých posudkov znalcov z odboru psychiatria), neuviedol však, ktorého
konkrétneho psychického následku poškodenia zdravia sa tento spor týka, v dôsledku čoho je žaloba
neurčitá. Je pritom irelevantným, či / že žalobca odkázal na znalecké posudky, lekárske správy, výsluchy
lekárov a pod. za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení, a to z dôvodu, že jeho skutkovétvrdenie v podobe, ako boli v konaní formulované a predložené, sú neurčité. Bolo povinnosťou žalobcu
priamo v žalobe uviesť, akého konkrétneho následku poškodenia zdravia sa mimoriadne navýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia týka (vrátane uvedenia medicínskeho názvu tohto

následku, položky, pod ktorou bol nárok príslušnými lekármi posudzovaný, uvedenia počtu bodov, ktoré
za tento následok boli priznané, uvedenia, či bol tento následok posudzovaný v základnom bodovom
hodnotení bez jeho navýšenia podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona o bolestnom a SSU, alebo vrátane
toho navýšenia, ak bolo priznané navýšenie základného bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona
o bolestnom a SSU žiada sa uviesť medicínske zdôvodnenie tohto navýšenia, a to najmä preto, aby bolo

možné komparovať dôvody pre takéto navýšenie podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona o bolestnom
a SSU s dôvodmi odôvodňujúcimi existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ustanovenia
§ 5 ods. 5 zákona o bolestnom a SSU). Otáznym v konaní je aj to, či bol uplatnený nárok žalobcom
na súde prvej inštancie uplatnený včas. Posúdenie uvedeného sa bude odvíjať od toho, mimoriadne
navýšenieakéhokonkrétnehonárokujepredmetomtohtokonania;tujevšakpotrebnéopätovneodkázať
na neurčitosť žaloby v časti uplatneného nároku. Vo všeobecnosti pritom platí, že nárok na náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia je možné u poškodeného hodnotiť rok po poškodení zdravia (tzn.
rok po dopravnej nehode), nakoľko v tom čase zvyčajne býva zdravotný stav poškodeného ustálený. K
dopravnej nehode došlo dňa 10.8.2019, zdravotný stav žalobcu bolo preto možné považovať za ustálený
(vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia) dňa 10.8.2020. Podľa dátumu
vyhotovenia žaloby bola vyhotovená dňa 30.1.2023 a podľa uznesenia (niekdajšieho) Okresného súdu

Bratislava V zo dňa 24.4.2023, sp. zn.: 39C/5/2023-32 bola žaloba súdu prvej inštancie doručená
dňa 1.2.2023. Pri nárokoch na náhradu škody na zdraví sa (s odkazom na ustálenú aplikačnú prax
všeobecných súdov Slovenskej republiky), aplikuje iba dvojročná subjektívna premlčacia doba plynúca
od momentu ustálenia zdravotného stavu poškodeného). S ohľadom na uvedené je zrejmé, že nárok na
náhradu mimoriadneho navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mal byť na súde prvej

inštancie uplatnený najneskôr dňa 10.8.2022. Uviedol, že žalobca už v deň dopravnej nehody mohol
zistiť (stačí, že mal túto možnosť, nie je potrebné, aby sa v daný deň s uvedený aj reálne oboznámil),
kto je povinným zmluvným prevádzkovateľom vozidla, ktorým mu bola škoda na zdraví spôsobená (a to
na webovej stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov). S ohľadom na uvedené, považuje žalovaný
uplatnený nárok žalobcu za premlčaný a vznáša námietku premlčania.

5. Žalovaný v priebehu konania v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2024 uviedol, že podaná
žaloba nespĺňa náležitosti žaloby, v žalobe nie sú uvedené podstatné skutkové tvrdenia vo vzťahu
k uplatnenému nároku a neboli k nej priložené ani dôkazy, ktoré by tieto (absentujúce) skutkové
tvrdenia žalobcu preukazovali. Žalobca sa v konaní (pravdepodobne) domáha doplatenia mimoriadneho
navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (nie je však zrejmé, akej, resp. ktorej,

konkrétnej položky sa tento doplatok mimoriadneho navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia týka; v tomto smere chýbajú zo strany žalobcu rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy,
pričom uvedené nebolo zo strany žalobcu včas odstránené), a to podľa ustanovenia § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len ako “Zákon o bolestnom a SSU“). Žalobca sa nedomáha úhrady doplatku
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa neznámej položky v jeho základnom
bodovom hodnotení, resp. jeho navýšenia podľa ustanovenia § 10 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU.

K jednoznačnosti procesného útoku žalobcu neprispieva spôsob, akým žalobca svoj nárok v žalobe
formuloval. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca poukazuje na nároky na náhradu škody na zdraví
rôzneho druhu a rôzneho charakteru, pričom uvádza, že časť z nich bola žalovaným uhradená (a teda
vo vzťahu k predmetu konania je právne irelevantná), druhá časť nárokov rôzneho druhu a charakteru
nebola žalobcovi zo strany žalovaného uhradená, pričom žalobca bližšie nešpecifikuje jednotlivé dielčie

nároky, ktorých úhrada nebola žalovaným zrealizovaná. Pokiaľ sa chcel žalobca vyhnúť neurčitosti
žaloby, ktorá (najmä s ohľadom na formuláciu článku II spôsobuje jej značnú nezrozumiteľnosť a
neprehľadnosť), mal uviesť, aký konkrétny nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
hodnotenýpodľaakejpoložky,vakompočtebodov,sakýmmedicínskympopisomaodôvodnením,akým
lekárom, hodnotený v základnom bodovom hodnotení, resp. vrátane jeho navýšenia podľa ustanovenia

§ 10 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU je predmetom tohto konania. Ak akákoľvek časť toho- ktorého
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bola žalobcovi uhradená, bolo potrebné
uviesť, v akej časti (tzn. v základnom bodovom hodnotení, v časti základného bodového hodnotenia,
v časti navýšenia podľa ustanovenia § 10 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU, resp. v časti takéhotonavýšenia) bol uhradený a v akej časti ostal doposiaľ neuspokojený. Uvedené platí rovnako o tej
časti (domnelého) nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej sa týka
mimoriadne navýšenie podľa ustanovenia § 5 ods, 5 Zákona o bolestnom a SSU. Všetko uvedené bolo

potrebné preukázať. Prehľadnosti veci neprospel ani fakt, že žalobca z titulu tej istej škodovej udalosti
(dopravnej nehody) inicioval voči žalovanému na rovnakom súde aj druhé konanie (konanie vedené na
Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.: B5-41C/29/2023, ktoré žalovaný navrhol spojiť do jedného
konania s týmto konaním, čomu súd prvej inštancie nevyhovel), v ktorom sa žalobca domáha náhrady
mimoriadneho navýšenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia

§ 5 ods. 5 Zákona o bolestnom a SSU, ktoré sa týka psychickej časti následkov, prejavujúcich sa na jeho
zdraví. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, mimoriadne navýšenie ktorej konkrétnej položky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotenej svojho času psychiatrom L.. T. L. (ten hodnotil
viacero následkov na psychickom zdraví žalobcu), je predmetom tohto konania. Uvedené je podstatným
skutkovým tvrdením, ktoré žalobca v konaní neuviedol. Konanie je koncentrované, na dodatočné
dopĺňanie týchto skutočností nemožno prihliadať. Vzhľadom na uvedené nie je (podľa názoru žalobcu)

možné žalobe vyhovieť. Poukazuje na relevantné závery z vykonaného dokazovania, ktoré (podľa
názoru žalovaného a s ohľadom na (pravdepodobný) charakter uplatneného nároku - (pravdepodobne)
mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) nebolo žalobcom zamerané na
dokazovanie správnym smerom. Žalobca sa v dokazovaní zameral na preukazovanie jeho psychického
stavu, ktorý dáva do súvisu s poškodením zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, jeho závažnosťou,

vplyvom na jeho bežný život a jeho zmiernenia / zlepšenia prípadnou liečbou. K týmto otázkam bol
vedený aj výsluch znalkyne L.. B.M. D. na pojednávaní uskutočnenom vo veci na súde prvej inštancie
dňa23.10.2024.Skutočnosti,ktorévyplynulizvýsluchutejtoznalkyne,bymohlibyťteoretickyrelevantné
vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v jeho základnom bodovom
hodnotení, eventuálne vo vzťahu k jeho navýšeniu podľa ustanovenia § 10 ods. 4 Zákona o bolestnom

a SSU (ten však nie je predmetom tohto konania), nie však vo vzťahu k mimoriadnemu navýšeniu
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 5 ods. 5 Zákona o bolestnom a
SSU (ktoré je pravdepodobne predmetom tohto konania), ktoré nie je medicínskym navýšením tej-ktorej
položky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale navýšením „právnym“ (tzn. vyvodeným z
právneho posúdenia existencie, danosti a závažnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane

žalobcu ako poškodeného). Z výpovede znalkyne L.. B. D. nevyplynuli (ani vyplynúť nemohli) žiadne
také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali a preukazovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa u
žalobcu odôvodňujúcich 40% mimoriadneho navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
(ak je uvedený nárok predmetom konania). Výpoveď znalkyne L.. B. D. je vo vzťahu k (údajnému)
nároku na mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bezpredmetná;

nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu existencie psychických následkov
poškodenia zdravia žalobcu pri dopravnej nehode bol žalobcovi uhradený, čo nie je medzi stranami
sporným. Navyše žalobca si (údajný) doplatok (domnelého) nároku na mimoriadne navýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia (ak je ten predmetom tohto konania) nevyvodzuje zo znaleckého
posudku vyhotoveného vypočutou znalkyňou L.. B. D., v ktorom (v základnom bodovom hodnotení)

hodnotila psychické následky žalobcu vzniknuté v dôsledku poškodenia jeho zdravia pri dopravnej
nehode; tento nárok vyvodzuje zo základného bodového hodnotenia (a navýšenia podľa ustanovenia
§ 10 ods. 4 Zákona o bolestnom a SSU) jeho psychického stavu a posúdenia jeho psychických
následkov vzniknutých na jeho zdraví v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode vykonaného
psychiatrom L.. T. L.. S ohľadom na pravdepodobný charakter uplatneného nároku (mimoriadne

navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) sa žalobca v rámci dokazovania mal skôr
zamerať na skúmanie a preukazovanie existencie a závažnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa
pred skúmaním a preukazovaním charakteru, závažnosti a povahy následkov, ktoré sa prejavili na
jeho psychickom zdraví. Z odpovedí na otázky, položených žalobcovi písomne, nevyplynulo, že by sa
v jeho prípade jednalo o osobu mimoriadne verejne, spoločensky, športovo, kultúrne alebo sociálne

angažovanú. Žalobca pred dopravnou nehodou viedol bežný život, vykonával bežné zamestnanie,
venoval sa bežným každodenným aktivitám, záľubám, zabezpečoval bežný chod svojej domácnosti
(čo žalovaný nedevalvuje; žalovaný týmto len poukazuje na absenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa). Z odpovedí žalobcu nevyplýva, že by sa ten pred dopravnou nehodou venoval činnostiam
s mimoriadnym športovým, kultúrnym, spoločenským, či sociálnym dosahom, ktoré by v dôsledku

poškodenia zdravia pri dopravnej nehode už nemohol vykonávať. Z písomných odpovedí žalobcu
nebolo preukázané, že by v jeho prípade bolo možné uvažovať o dôvodoch hodných osobitného
zreteľa odôvodňujúcich 40% mimoriadneho navýšenia poskytnutej náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Aj podľa judikatúry súdov Slovenskej a Českej republiky, takéto vysoké mimoriadnenavýšenie náhrady (tzn. navýšenie na úrovni 40% - 50%) sa priznáva poškodeným absolútne vylúčeným
z akéhokoľvek bežného, spoločenského, sociálneho, kultúrneho či športového života (napr. pacientom v
bdelej kóme, čo nie je prípad žalobcu). Požiadavka žalobcu na doplatenie mimoriadneho navýšenia tejto

náhradyje(sohľadomnavykonanédokazovanie)nedôvodná.Žalobcamalnárokna10%mimoriadneho
navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to z položky č. 254, pričom toto mu bolo
žalovaným uhradené pred podaním žaloby; uvedené nie je v konaní sporné. Zdravotné ťažkosti, ktoré
žalobca udáva v odpovediach na položené otázky, a ktoré mu spôsobujú v bežnom živote diskomfort, už
boli zohľadnené a kompenzované v rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovanej

v základom bodovom hodnotení (resp. v jeho navýšení podľa ustanovenia § 10 ods. 4 Zákona o
bolestnom a SSU) za somatickú časť, ako aj za časť psychickú. Žalobca v konaní poukazuje na
to, že bol uznaný za invalidného s (údajným) poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu 75% oproti zdravej osobe; uvedené však nepreukázal (rozhodnutie o invalidite nebolo žalobcom
v konaní označené, ani predložené; konanie je koncentrované), a preto sa jedná o nepreukázané
skutkové tvrdenie. Ak mala byť invalidita ako dôvod hodný osobitného zreteľa relevantná vo vzťahu k

(pravdepodobnému) nároku na mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
potom by musel byť žalobca príslušným správnym orgánom uznaný za invalidného o.i. aj z dôvodov
psychických, nielen z dôvodov somatických (pokiaľ by bol uznaný za invalidného iba zo somatických
dôvodov, potom je jeho invalidita relevantná len vo vzťahu k mimoriadnemu navýšeniu náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia za somatickú, nie psychickú časť). Žalobca v konaní netvrdil, ani

nepreukázal, že jeho (údajný) pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75% bol
odôvodnený aj psychickými následkami, ktoré sa u neho prejavili v dôsledku poškodenia zdravia pri
dopravnej nehode. Žiadal žalobu zamietnuť.
6. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Výzva na plnenie a návrh na uzatvorenie dohody
o vyrovnaní, Oznámenie o platbe poistného zo dňa 08.07.2021 (preddavok vo výške 17.000 eur),

Ukončenie poistnej udalosti zo dňa 10.08.2019 (doplatok vo výške 41.423 eur) , Výzva na plnenie a
návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní zo dňa 22.04.2022, Výzva na zaplatenie zo dňa 25.07.2022,
Doklad o zaplatení náhrady SSU zo dňa 09.12.2022, Oznámenie o platbe zvýšenia náhrady SSU zo
dňa 29.12.2022, Doklad o zaplatení zvýšenia náhrady SSU zo dňa 04.01.2023, Psychiatrická správa L..
T. L. zo dňa 07.06.2022, Trestný rozkaz sp.zn. XT/XX/XXXX,Znalecký posudok č. XX/XXXX.

7. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: Výpis z českého obchodného registra žalovaného,
Trestný rozkaz, Poistná zmluva, Technický preukaz k poistenému vozidlu, Znalecký posudok č.XX/
XXXX.
8. Súd vykonal výsluch žalobcu písomnou formou zo dňa 24.09.2024.
9. Z výsluchu znalkyne L.. B. D. vyplýva, že vyšetrovala p. D. a konštatovala u neho posttraumatickú

stresovú poruchu chronického charakteru s trvalými zmenami osobnosti. Klinický stav spĺňa definíciu
tejtodiagnózy.Vdôsledkupolytraumyjenáladový,mádepresívnestavy.Pocitybeznádeje,bezmocnosti,
je odkázaný na pomoc inej osoby, úplne sa zmenilo jeho predchádzajúce fungovanie a život. Pokiaľ
ide o uplatnenie pacienta je limitované oproti iným, pokiaľ ide o pracovnú oblasť nie je schopný práce,
má priznaný plný invalidný dôchodok, pokiaľ ide o spoločenskú oblasť, ide o sociálnu izoláciu, a v

dôsledku tohto nemôže nadviazať ani nový vzťah napr. partnerský, nakoľko je rozvedený. Užívané lieky
sú prevažne antidepresívnou liečbou, ktoré eliminovali samovražedné sklony, avšak depresívny stav je
nemenný. Tieto lieky majú utlmujúci účinok a teda celkové spomalenie psychiky a motoriky. Flashback
je opätovné prežívanie udalostí a pri klinickom vyšetrení v rámci znaleckého skúmania ich udával často,
tým že ich popísal a preto ide o flashbacky, popísal vierohodne svojimi slovami. Ide o znovu prežívanie

momentov týkajúcich sa havárie čo súvisí aj s desivými snami ohľadom týchto zážitkov. Volila ustálenie
zdravotného stavu ku dňu 7.2.2022 vychádzajúc z popisu L.. L., ošetrujúceho lekára, ktorý následne
7.6.2022 uviedol že stav je oproti tomu nezmenený z toho to ustálila, nedá sa to úplne presne na deň
uviesť. K zlepšeniu psychického stavu do budúcna by mohlo dôjsť iba v prípade odstránenia príčiny
tohoto stavu, čo ale nie je možné, a preto je prognosticky nepriaznivé zlepšenie psychického stavu.

10. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
11. Podľa § 106odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/1991 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.13. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia planého a účinného v rozhodnom čase ( ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“),sa
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe

následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
15. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
16. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto
zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská
kancelária poisťovateľov.
17. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1

a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného.
18. Podľa § 7 odsek 1, 3 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje

primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže
požiadať poškodený.
19. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až

po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
20. Podľa § 8 odsek 1, 2, 3 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok obsahuje a)meno, priezvisko,
dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného,
b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby
z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa

hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch
a zdôvodnenie, g)celkový počet bodov. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých
skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Lekársky posudok sa vydáva písomne.
Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok
požiadala iná oprávnená osoba podľa § 7 ods. 4. Jedno vyhotovenie lekárskeho posudku sa doručí aj

lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Lekársky
posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
21. Podľa § 10 ods. 1, 4, a 8 zákona č. 437/2004 Z.z., posudzujúci lekár hodnotí sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní

bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví
a predpokladaný vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže
posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na
zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného

k odporúčanému zákroku. Ustanovenia § 9 ods. 7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia
22. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná.
23. Súdmávkonanípreukázanúamedzistranaminebolaanisporná aktívnavecná legitimáciažalobcu

a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Súd má vykonaným dokazovaním a to Trestným rozkazom
OS M. zo dňa 10.3.2021, sp. zn.: XT/XX/XXXX preukázané, že B. Y. uznaný za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 157 ods.1. ods. 2, písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v platnom znení. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 24.3.2021. Z uvedeného rozhodnutiavyplýva, že pri dopravnej nehode utrpel žalobca ( poškodený) škodu na zdraví. Z uvedeného titulu
a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou si uplatňuje v konaní svoj nárok a preto je daná jeho
aktívna vecná legitimácia v spore. V čase dopravnej nehody bolo motorové vozidlo, ktorým bola škoda

spôsobená povinne zmluvne poistené u právneho predchodcu žalovaného, t.j. v obchodnej spoločnosti:
AXA pojišťovna a.s. a to na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, čím je daná aj pasívna vecná
legitimácia žalovaného.
24. Ďalej má súd v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dopravná nehoda bola
u žalovaného zaevidovaná ako škodová udalosť č. XX.XXXXX.XXXXXXX (ďalej aj len ako "škodová

udalosť) z ktorej už žalovaný plnil viaceré nároky v súvislosti so škodou na zdraví a to bolestné, sťaženie
spoločenského uplatnenia ( SSU) a mimoriadne zvýšenie SSU za somatické (fyzické) a nesomatické
( psychické) poškodenia zdravia žalobcu.
25. Z nepopretých skutkových tvrdení je ďalej zrejmé, že žalobca si na základe lekárskeho posudku
L.. L. ( psychiatra) uplatnil u žalovaného dňa 28.04.2022 ďalší nárok na náhradu za SSU titulom
psychickej ujmy t.j. za nesomatické poškodenie zdravia a žalovanému navrhol uzatvorenie dohody o

náhrade za SSU zvýšenej o 50 % z dôvodu, že prípad žalobcu je prípadom hodným osobitného zreteľa
v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané a medzi
stranami nebolo sporné ani to, že dňa 09.12.2022 žalovaný zaplatil žalobcovi 15 466 eur náhrada
SSU titulom psychickej ujmy predstavujúci 682,5 bodov podľa sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia pri úrazoch v zmysle Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z., ani že žalovaný

oznámením o platbe zo dňa 29.12.2022 žalobcovi oznámil, že náhradu SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z.z. zvyšuje o 10 % a z toho titulu dňa 04.01.2023 žalovaný zaplatil žalobcovi sumu
1.546,60 eur.
26. Predmetom konania je nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady SSU za poškodenie
zdravia v psychickej ( nesomatickej) oblasti a to prinajmenšom v rozsahu 40 %,pričom nárok žalobcu

na zvýšenie náhrady SSU v rozsahu 40 %, čo predstavuje sumu 6.186,40 eur (zaplatených 15.466,- eur
x 40 % = 6.186,40 eur). Vzhľadom na to, že z nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie SSU žalovaný
žalobcovi dňa 04.01.2023 zaplatil 1.546,60 eur, žalobca si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie istiny
vo výške 30 % z náhrady SSU vo výške 4.639,80 eur (6.186,40 eur - 1.546,60 eur ). Žalobca uviedol,
že si uplatňuje mimoriadne zvýšenie náhrady za SSÚ za psychickú ujmu, čo odôvodňoval tým,

že žalobca v čase dopravnej nehody nemal prakticky žiadne zdravotné problémy a plnohodnotne a
aktívne prežíval svoj život spôsobom zodpovedajúcim jeho veku. Utrpené poškodenie zdravia vážnym
spôsobom zasiahlo do jeho spôsobu života, stal sa imobilným a odkázaným na pomoc tretej osoby aj pri
vykonávaní základných hygienických úkonov. Život žalobcu po dopravnej nehode je sa zásadne zmenil.
Životná úroveň a kvalita života žalobcu je nežiadúca. Žalobca z domu takmer nevychádza a vzhľadom

na imobilitu a nesamostatnosť v hygiene, je dennodenné prežívanie utrpením. Pre žalobcu je dodnes
veľmi ťažké vyrovnať sa s invalidizujúcimi trvalými následkami, ktoré dopravná nehoda zanechala na
jeho zdraví. Trvalé následky mimoriadne výrazným spôsobom znížili kvalitu života žalobcu a spôsobili,
že je po nehode obmedzovaný prakticky v každej oblasti prežívania svojho života, a to po fyzickej
ako aj psychickej stránke. V súvislosti s následkami dopravnej nehody sa žalobca lieči ambulantne

na psychiatrii, pričom ošetrujúcim lekárom L.. L., psychiatrom, bola žalobcovi diagnostikovaná post
traumatická stresová porucha, depresívna porucha a postkomočný syndróm. Poukazoval na lekársky
posudok L.. L., Znalecký posudok č. XX/XXXX a výsluch znalkyne D.. Dôvodil, že miera a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne stanovená
na 75 %. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný v minulosti pri mimoriadnom zvýšení SSU za

fyzické( somatické) poškodenia zdravia v plnom rozsahu uspokojil nárok žalobcu a uznal, že prípad
žalobcu je prípadom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v rozsahu
zvýšenia SSU o 50 %. Žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu, ako aj jeho nepreukázanie.
27. Nakoľko žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu , súd sa v prvom rade zaoberal predmetnou
námietkou premlčania. Súd sa stotožňuje s poukazom žalovaného na ustálenú súdnu prax ohľadom

aplikácie subjektívnej premlčacej lehoty pri nárokoch na náhradu škody na zdraví. Súd sa však
nestotožnil s tvrdením žalovaného o premlčaní nároku žalobcu z dôvodu, že k dopravnej nehode došlo
dňa 10.8.2019, zdravotný stav žalobcu bolo preto možné považovať za ustálený (vo vzťahu k nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia) dňa 10.8.2020, pričom žaloba bola súdu doručená
dňa 1.2.2023, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalobca si voči

žalovanému dňa 28.04.2022 uplatnil ďalší nárok na SSU v dôsledku utrpenej psychickej ujmy na zdraví
v zmysle lekárskeho posudku psychiatra L.. L., ktorý nárok žalovaný aj plnil v rozsahu 682,5 bodov
dňa 09.12.2022. Predmetný lekársky posudok síce žalobca k žalobe a ani neskôr nedoložil, avšak zo
znaleckého posudku č.XX/XXXX predloženého v konaní žalobcom vyplýva, ako aj z jeho prílohy a zvyjadrenia L.. L. zo dňa 07.06.2022 (čl.14-15) vyplýva, že hodnotenie SSU v nesomatickej ( psychickej)
časti vykonal L.. L. dňa 07.02.2022. Žalobca sa preto až z predmetného lekárskeho posudku mohol
najskôr dozvedieť o vzniku škody na zdraví a o jej výške v nesomatickej ( psychickej ) časti nároku

titulom SSU.
28. Súd v súvislosti s námietkou žalovaného o premlčaní nároku žalobcu uvádza, že zákonná úprava
ani ustálená súdna prax nevylučuje vznik viacerých následkov na zdraví pre účely SSU a aj v rôznom
čase. Hoci zákon č. 437/2004 Z. z. výslovne neurčuje moment, kedy poškodenému vzniká nárok na
náhradu škody, súd má s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 citovaného zákona a konštantnú

judikatúru za to, že pre určenie momentu vzniku nároku na náhradu škody na zdraví je rozhodujúci
moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného, t.j. moment kedy je možné vypracovať lekársky
( znalecký) posudok. V prejednávanej veci je to teda momentom kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu pre účely hodnotenia SSU v psychickej časti dátum 07.02.2022, kedy bol vypracovaný lekársky
posudok L.. L. o bodovom hodnotení SSU. Preto subjektívna lehota dvojročná lehota na uplatnenie
nároku na náhradu škody začala plynúť najskôr dňa 08.02.2022 t.j. deň po tom, čo bolo dňa 07.02.2022

vypracovaný lekársky posudok a bodové ohodnotenie ošetrujúcim lekárom psychiatrom, čím došlo
najskôr aj k ustáleniu jeho zdravotného stavu v psychickej časti pre účely bodového hodnotenia
poškodenia zdravia v psychickej časti na účely uplatnenia SSU, a uplynula až dňa 08.02.2024. Žaloba
bola na súd podaná dňa 01.02.2023 t.j.v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Súd sa preto
nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nakoľko dopravnej nehode došlo dňa 10.8.2019, zdravotný

stav žalobcu bolo preto možné považovať za ustálený (vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia za nesomatické poškodenie zdravia) dňa 10.8.2020 a žaloba bola súdu
doručená dňa 1.2.2023, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Preto súd vyhodnotil námietku premlčania
nároku žalobcu žalovanou za nedôvodnú.
29. Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie SSU v psychickej

časti podľa položky č. 254 prílohy zákona č. 437/2004 Z. z..
30. Súd uvádza, že pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie SSU súd uvádza, že otázkami aplikácie
ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. sa zaoberal najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach.
Tak v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 212/2012, ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 35/2013 dospel k záveru, podľa ktorého

ustanoveniu § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. zodpovedá interpretácia, podľa ktorej je priznanie
invalidity jedným, nie však jediným z predpokladov, pri splnení ktorého môže súd náhradu za SSU zvýšiť
najviac o 50 %. V ďalšom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 192/2015 najvyšší súd uviedol, že odškodnenie
za SSU má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život
a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre

plnenie jeho spoločenských úloh. Pre správne určenie výšky odškodnenia za SSU je nevyhnutné najskôr
zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody,
a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom
vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa
v živote a spoločnosti. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní

rozsahu odškodnenia musí súd dbať na to, aby jeho rozhodnutie rešpektovalo princíp proporcionality,
ktorý vyžaduje existenciu vzťahu primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou.
Z uvedeného je zrejmé, že najvyšší súd v prípadoch, v ktorých doteraz posudzoval opodstatnenosť
aplikácie a správnosť interpretácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., riešil viaceré právne otázky, pri
ktorých prijal aj právne závery týkajúce sa tohto ustanovenia. Aj v rozhodnutí z 21. júna 2018 sp. zn.

3 Cdo 209/2018, najvyšší súd posudzoval právnu otázku správnosti interpretácie ustanovenia § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z. z., keď uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§
2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.). Náhrada za SSU sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná

povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). V prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.). Bodové hodnotenie za sťaženie
SSU môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu

možnostipoškodenéhouplatniťsavživoteavspoločnosti,ktorúmalvoveku,vktoromutrpelpoškodenie
na zdraví (§ 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004).
31. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z. z., súd uvádza, že predmetné ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou(abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená
právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom
jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu

okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“ a
- v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom
prípade primerané. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nie je celkom voľná,
lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú
výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie

prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že
rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady
musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v
osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v
najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite
obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto

náhrady.
32. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSU súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre
život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie,
obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie
stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie

pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už
doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim
hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je,
aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej
náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v

praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade poškodeného (naopak) na
druhú spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich jednota. Zohľadnenie veku poškodeného
predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z. To isté hľadisko treba mať
bezpochyby na zreteli tiež pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.
Invalidita - hľadisko priamo v tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa

poškodeného v spoločnosti pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že
aj ďalšie (v zákone síce výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská
musia byť tiež bez vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej
sfére. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z. z. sa teda neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v

spoločnosti(vkultúrnej,umeleckej,športovejapodobnejsféreživota),alejeopodstatnenéajvprípadoch
ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. V praxi
všeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať
mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou.
33. Ako už bolo uvedené, úvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.) nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška
tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej
náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na
náhraduzaSSUtrebapovažovaťtakérozhodnutie,ktorérešpektujeprincípproporcionality.Tentoprincíp
vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (3

Cdo 464/2015). V rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 192/2015 Najvyšší súd SR uviedol, že dôvod zasiahnuť
do úvahy odvolacieho súdu o výške odškodnenia za SSU podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.
dovolacím súdom by mohol byť daný len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti.
34. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že mimoriadne navýšenie SSU v
uplatnenej psychickej časti ( položka 254) bolo žalovaným uznané a uhradené mimoriadne navýšenie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 254 v rozsahu 10%. Preto ani žalovaný
nespochybnil,žesajednáoužalobcuprípadhodnýosobitnéhozreteľaaj sohľadomnaním dobrovoľne
plnené mimoriadne zvýšenie SSU v psychickej časti tejto položky. Žalovaný v konaní namietal, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázanie jeho nároku na mimoriadne zvýšenie SSU
v položke 254 v rozsahu 40% t.j. v rozsahu o 30% väčšom, ako dobrovoľne uznal a plnil a namietal

nepreukázanie jeho dôvodnosti v konaní žalobcom.
35. Súd považuje za dôvodné námietky žalovaného, že žalobca v žalobe ani v priebehu konanie
jednoznačnenevymedzil,akékonkrétnedopadyvjehospoločenskomuplatnenímalipoškodeniazdravia
v psychickej časti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie podľa položky č. 254 v rozsahu až 40%.Žalovaný v súvislosti so svojim nárokom poukazoval na lekársky posudok MUDr. Mrázika, ktorý však
v konaní ani nepredložil. Ďalej poukazoval na ZP č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou L.. D., ako
aj na jej výsluch. Žalobcom v konaní predložený ZP č. XX/XXXX a výsluch znalkyne sa ale týkal

znalkyňou vykonaného bodového hodnotenia za psychické poškodenie zdravia podľa položky č.
255 s diagnózou posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú si však v tomto konaní žalobca neuplatňoval,
čo vyslovene uviedol a nie položky č. 254 uplatnenej v konaní. Preto tieto dôkazné prostriedky nijako
nepreukazujú nárok žalobcu v uplatnenom rozsahu na mimoriadne zvýšenie SSU, nakoľko sa týkajú
iného psychického poškodenia zdravia, ktorý nárok si v tomto konaní neuplatňoval.

36. Súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou
je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou
povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z
prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana
je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a
ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky

stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda
procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy
právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020.).
37. Pokiaľ ide o predložený odborný posudok Sociálnej poisťovne o invalidite, tento preukazuje

mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v rozsahu 75%, avšak aj z obsahu
predmetného odborného posudku je zrejmé, že tento pokles je hodnotený predovšetkým vo vzťahu k
somatickým (fyzickým) poškodeniam zdravia žalobcu pri dopravnej nehode, za čo bolo žalobcovi
žalovaným priznané mimoriadne zvýšenie SSU v tejto časti rozsahu 50%. Samotná skutočnosť, že
mimoriadne zvýšenie SSU v somatickej časti bolo žalovaným uznané a priznané v maximálnom rozsahu

t.j. v rozsahu 50% však automaticky neznamená , že je dôvodné mimoriadne zvýšenie SSU v rozsahu
40% aj v psychickej časti podľa uplatnenej položky 254. Žalobca žalovaným uznaný rozsah bodového
hodnotenia tejto položky nenamietal.
38. Súd ďalej uvádza, že zo žaloby, vyjadrení a písomného výsluchu žalobcu žalobca ani pred
dopravnounehodounepreukázalvysokúúroveňpredchádzajúcehouplatneniavspoločnosti(vkultúrnej,

umeleckej, športovej a podobnej sfére života). Normálne žil, pracoval a cestoval, venoval sa
záľubám, čo teraz nemôže, avšak predovšetkým z dôvodu jeho imobility, ktorá je ale v drvivej miere
následkom fyzických ( somatických ) poškodení zdravia pri dopravnej nehode, ktoré už prípadne aj boli
žalovaným odškodnené. Súd pritom akcentuje, že vzhľadom na žalobcom skutkovo vymedzený nárok
na mimoriadne zvýšenie SSU nemôže subsumovať prípadné ďalšie dôvody mimoriadneho zvýšenia

SSU v psychickej časti uvedené vo vyjadreniach žalobcu, predloženom znaleckom posudku č.18/2023,
ktoré sa týkajú iného nesomatického ( psychického) poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku dopravenej
nehody, ktorý nárok si žalobca v tomto konaní neuplatňoval.
39. Pri posudzovaní nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie SSU súd uplatnil princíp proporcionality.
Súd však s poukazom na vykonané dokazovanie má za to, že žalovaným uznané a vyplatené

mimoriadne zvýšenie SSU v rozsahu 10 % bodového hodnotenia položky č. 254 t.j. vo výške 1.546,60
eur je primeraným a adekvátnym vo vzťahu k žalobcom uvádzaným dopadom na jeho spoločenské
uplatnenie v živote pred a po dopravnej nehode v súvislosti s týmto poškodením zdravia. Súd vzal pritom
do úvahy, že žalobca trpí depresiou v dôsledku dopravnej nehody a k poškodeniu zdravia žalobcu
došlo vo veku 51 rokov t.j. v strednom veku. Žalobca pred dopravnom nehodou bol rozvedený, žil s

dcérou v rodinnom dome, je vyučený strojný mechanik, pred nehodou pracoval ako vodič kamiónu, bol
stále preč, venoval sa turistike, zúčastňoval dedinských osláv, navštevoval kúpalisko, jazero, venoval
sa rybolovu, pingpongu, bavilo ho zvárať a niečo vyrábať, mal priateľku, chodil na dovolenku s priateľmi.
Žalobca v písomnom výsluchu popisuje svoje negatívne prežívania. Uviedol, že teraz počúva hudbu,
pozeráfilmy,hrášach,ostalimudvajapriatelia.Pokiaľideoprácua činnosti,ktoréžalobcapo dopravnej

nehode nemôže vykonávať, ako aj lieky a bolesti, tak je to aj z dôvodu somatických (fyzických)
poškodení zdravia a imobility, ktorá je ich následkom. Tieto obmedzenia v spoločenskom uplatnení
boli odškodnené žalovaným a bolo mu dobrovoľne žalovaným priznané aj mimoriadne zvýšenie SSU
v tejto časti v rozsahu 50%. Ako už súd uviedol, samotná skutočnosť, že mimoriadne zvýšenie SSU v
somatickej časti bolo žalovaným uznané a priznané v maximálnom rozsahu t.j. v rozsahu 50% však

automatickyneznamená,žejedôvodnémimoriadnezvýšenieSSUajvpsychickejčastipodľauplatnenej
položky 254, ani nepreukázal, že negatívne dôsledky spoločenského uplatnenia žalobcu nevplývajú
aj z iných psychických poškodení zdravia ( položka 255 -postraumatická stresová porucha). Pretosúd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že mimoriadne
zvýšenie SSU v položke 254 je dôvodné v rozsahu 40%.
40. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.