Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215193
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8119215193.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: PaedDr. D. B., C.. nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. I., zastúpená AK Mazanec, s.r.o., so sídlom Metodova 3331/12,
Prešov, IČO: 53 494 920, proti žalovanému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, G., zastúpený
Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
20.06.2024 č.k. 16C 48/2019 - 606, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne Hotel I. so
súp. č. XXXXX, evidovaný na LV č. XXX, popis stavby: objekt I., nachádzajúci sa v kat. úz. U. W.,

zapísaný na LV č. XXXX, pozemok C KN XXX vo výmere 3231 m2 - ostatná plocha, kat. úz. U. W.,
zapísaný na LV č. XXXX, pozemok C KN XXX vo výmere 310 m2 - zastavaná plocha a nádvorie kat.
úz. U. W., zapísaný na LV č. XXXX, pozemok C KN XXX/X vo výmere 268 m2 - zastavaná plocha a
nádvorie, kat. úz. U. W., zapísaný na LV č. XXXX a zostatok na účte č. IBAN: G XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX v G. vo výške 10.483,53 eur.

2. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parcele
C KN XXX/X, kat. úz. D. I., zapísaný na LV č. XXX v podiele 1/1, pozemok C KN XXX/X vo výmere
674 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, kat. úz. D. I., zapísaný na LV č. XXX v podiele 1/1, obchodný
podiel žalovaného v spoločnosti Gaton centrum, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 3, Prešov, IČO: 45 498 652,
obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti Gaton, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 3, Prešov, IČO:
44 027 133, obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom Hollého

30/352, Sabinov a zostatok na účte č. IBAN: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXX vo výške 105.286,38
eur.

3. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni z titulu vyrovnacieho podielu sumu vo výške 166.718
eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 148 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním zistil, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom OS Prešov
sp. zn. 15C 7/2016 za trvania manželstva s účinnosťou k 19.04.2017. Manželstvo účastníkov bolo
uzatvorené 02.08.1980 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Pc 124/2017
ku dňu 12.08.2018.5. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporným ustálenie masy BSM, ktorú tvorí rodinný dom v D. I. s
pozemkom,HotelI.voD.U.stromapozemkami,3podielyvobchodnýchspoločnostiachGatoncentrum,
s.r.o., Gaton, s.r.o. a REMOPEL, s.r.o. a zostatky na účtoch jednotlivých strán sporu. Nebola sporná

hodnota rodinného domu s pozemkom v sume 233.436,79 eur, hodnota spoločnosti Gaton centrum,
s.r.o., podľa účtovnej uzávierky vo výške 123.371,50 eur, spoločnosti Gaton, s.r.o., podľa účtovnej
uzávierky vo výške 31.470,50 eur a zostatky na účtoch žalobkyne vo výške 10.483,58 eur a na účte
žalovaného vo výške 105.286,38 eur.

6. Sporným z pohľadu znaleckého posudku sa stala hodnota Hotela I. s troma pozemkami, ktorá
podľa znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca predstavuje sumu 1.123.383,94 eur a podľa
súkromného znaleckého posudku žalovaného, hodnota týchto nehnuteľností predstavovala výšku
250.000 eur. Taktiež vo vzťahu k spoločnosti REMOPEL, s.r.o., žalujúca strana stanovila jej hodnotu
podľa účtovnej uzávierky na sumu 1.011.006,50 eur, s čím žalovaný nesúhlasil, avšak vlastné ocenenie
hodnoty spoločnosti počas celého konania nepredložil. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazným

bremenom je procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané
jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Čo sa
týka oceňovania hodnoty jednotlivých spoločností, súd prvej inštancie uviedol, že zatiaľ čo žalovaný
súhlasil s ocenením obchodných spoločností Gaton centrum, s.r.o. a Gaton, s.r.o., prostredníctvom
účtovnej uzávierky, pri spoločnosti REMOPEL, s.r.o., už s takýmto ustálením hodnoty nesúhlasil pre ním

nešpecifikované dôvody.

7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nič nebránilo žalovanému predložiť znalecký posudok vo vzťahu
k tejto obchodnej spoločnosti, pokiaľ ide o jej hodnotu, zvlášť za situácie, že spor prebieha už 4,5 roka.

8. Súd prvej inštancie skonštatoval, že reflektujúc sporné položky masy BSM (Hotel I. s pozemkami a
spoločnosť REMOPEL, s.r.o.) v súvislosti s nespornými položkami, vyporiadal BSM strán sporu plne v
súlade so žalovaným deklarovanou dohodou podľa zápisnice z pojednávania na č. l. 551.

9. Preto prikázal žalobkyni do výlučného vlastníctva Hotel I. v hodnote 250.000 eur (podľa znaleckého

posudku predloženého žalobcom - zrejme správne malo byť žalovaným) spolu s doplatkom zo strany
žalovaného vo výške 166.718 eur (50.000 eur do žalobcom ponúkanej sumy 300.000 eur + 116.718 eur
ako hodnota polovice rodinného domu v D. I.), ako aj zostatok na účte žalobkyne vo výške 10.483,58 eur.

10.ŽalovanémudovýlučnéhovlastníctvaprikázalrodinnýdomvD.I.spozemkomvhodnote233.436,79

eur, obchodný podiel spoločnosti Gaton centrum, s.r.o., vo výške 123.371,50 eur, obchodný podiel v
spoločnosti Gaton, s.r.o., vo výške 31.470,50 eur a obchodný podiel spoločnosti REMOPEL, s.r.o., podľa
účtovnej uzávierky vo výške 1.011.006,50 eur a zostatok na účte žalovaného vo výške 105.286,38 eur.

11. Podľa súdu prvej inštancie (bod 41. rozsudku) ide o de facto súhlasný záver oboch sporových

strán,keďžežalovanýsámponúkolžalobkynipolovicurodinnéhodomu(dopodielovéhospoluvlastníctva
súd prikazuje nehnuteľnosť podľa judikatúry len výnimočne v prípade reálnej nemožnosti vyplatenia
protistrany) s doplatkom 300.000 eur na úplné vyrovnanie a žalobkyňa túto ponuku podľa súdu
prvej inštancie prostredníctvom právneho zástupcu podaním adresovaným na výzvu súdu (č. l. 589)
akceptovala. Nič na tom nemení podľa súdu prvej inštancie ani následný nesúhlas žalovaného s takýmto

vyporiadaním.

12. Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného vyplýva skutočnosť, že žalovaný alibisticky pracuje s
hodnotou spornej nehnuteľnosti - Hotela I., kde podľa ním predloženého znaleckého posudku je hodnota
tejto nehnuteľnosti 250.000 eur, avšak nie v prípade, ak by mala byť nehnuteľnosť prikázaná žalobkyni.

13. Čo sa týka obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., súd prvej inštancie vychádzal rovnako
ako pri ostatných dvoch obchodných spoločnostiach, z účtovnej uzávierky, kde nevidel dôvod na iný
spôsob ohodnotenia tejto spoločnosti, zvlášť za situácie, keď žalovaný na pojednávaní 21.11.2023 na
otázku, či by vedel uviesť prečo pri prvých dvoch spoločnostiach súhlasil s účtovným stanovením hodnôt

a pri tejto spoločnosti nie, uviedol, že s výškou hodnoty obchodného podielu podľa účtovnej uzávierky
u tejto spoločnosti nesúhlasí a dôvody nemusí uvádzať. Uvedené evokuje podľa súdu prvej inštancie
neseriózny prístup zo strany žalovaného, pasivitu pri oceňovaní tejto obchodnej spoločnosti z vlastnej
iniciatívy spolu s obštrukčným správaním sa žalovaného počas konania.14. Z vyporiadania tohto rozsudku matematicky vyplýva, že by sa malo jednať až o disparitu podielov
bývalýchmanželov.Súdprvejinštancievšakpripomenul,žestakýmtovyporiadanímžalobkyňasúhlasila

anesúhlasžalovanéhomalsúdzairelevantný,nakoľkojehohlavnounámietkoubolnesúhlasshodnotou
Hotela I., stanovenou súdom ustanoveným znalcom, pričom súd vychádzal z hodnoty hotela podľa
posudku, ktorý predložil žalovaný, so závermi ktorého bezpochyby súhlasil, keďže ho sám predložil, na
preukázanie svojich tvrdení. Súd hodnotu hotela preto musí vnímať rovnako bez ohľadu na to, ktorej zo
sporových strán bude prikázaný.

15. Súd prvej inštancie podrobil rozhodnutie aj kontextu princípu primeranosti a nemožno podľa jeho
názoru opomenúť ani zložku spravodlivosti, keď má za to, že zrovnajúc majetkové hodnoty prikázané
žalobkyni v porovnaní s majetkovými hodnotami prikázanými žalovanému, toto vyporiadanie nestavia
žalovaného do nevýhodnejšej pozície na úkor žalobkyne.

16. Súd prvej inštancie apeloval na strany, aby zvážili vlastné hodnoty a priority v situácii, že nejde o
cudzie strany sporu, ale o bývalých manželov.

17. Súd prvej inštancie umožnil žalovanému zaplatiť žalobkyni priznanú finančnú čiastku v lehote 90 dní,
zamietolnávrhnadoplneniedokazovaniaďalšímznaleckýmdokazovaním.Sohľadomnaužrealizované

znalecké posudky, mal za to, že ďalšie dokazovanie by bolo neúčelné a spôsobilo by len ďalšie trovy,
resp. prieťahy v konaní. Prípadné vypracovanie ďalšieho posudku by bolo kontraproduktívne vo svetle
tej skutočnosti, že súd prvej inštancie sa riadil tzv. súkromným znaleckým posudkom, ktorý predložil
žalovaný. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP.

18. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazuje na to, že rozsudok súdu prvej
inštancie je okrem iného rozhodnutím predčasným a prekvapivým. Zásadnú vadu predstavuje určenie
hodnoty obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., ktorú súd prvej inštancie ustálil podľa
tvrdenia žalobkyne podľa účtovnej uzávierky na sumu 1.011.006,50 eur. Takto žalobkyňou tvrdenú

hodnotu obchodného podielu žalovaný v konaní namietal v priebehu celého konania, nakoľko pri
určovaní hodnoty obchodného podielu nemožno vychádzať iba z účtovnej uzávierky. Je potrebné
skúmať aj iné ohľady vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, ktorej sa podiel týka, a to napríklad aké
záväzkovo-právne vzťahy má dojednané, aká je ich hodnota do budúcna, v konečnom dôsledku
účtovná uzávierka nemusí úplne reálne zohľadňovať ekonomickú kondíciu firmy majúc vplyv na

hodnotu obchodného podielu, nakoľko rôzne účtovné operácie, bežné v podnikateľskom prostredí,
môžu jednotlivé účtovné položky navyšovať alebo znižovať, a to napríklad v dôsledku snahy obchodnej
spoločnosti získať finančné prostriedky od financujúcej banky. Žalovaný uvádza, že v súčasnosti s
druhým spoločníkom, ktorý vlastní, tak ako on, 50 %-ný obchodný podiel spoločnosti REMOPEL,
s.r.o., jednajú o vyporiadaní vzájomných vzťahov spoločníkov a jeho spoločník mu navrhol ako odplatu

za nadobudnutie jeho obchodného podielu menej ako polovicu zo súdom prvej inštancie stanovenej
sumy. Aj z toho dôvodu navrhoval v konaní, aby žalobkyňa v prípade, že je názoru, že tento obchodný
podiel má takú hodnotu ako tvrdí, tak jej tento podiel prevedie, nech ho predá, resp. speňaží sama.
Má za jednoznačné, že pri určení hodnoty obchodného podielu, pokiaľ je táto sporná, ako v tomto
prípade, je potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Nie je pravdou, že by bol v tomto ohľade pasívnym

účastníkom. Osobne vzhľadom na postoj súdu prvej inštancie nepovažoval za potrebné, aby v danej
veci zabezpečil vo vzťahu k hodnote obchodného podielu súkromný znalecký posudok, nakoľko z
postupu súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že tento chce vo veci ustanoviť znaleckú organizáciu na
tento účel. Uvedené je zrejmé z uznesenia zo dňa 25.11.2021, ktorým mu súd, okrem iného, uložil
doručiť účtovnú uzávierku k spoločnosti REMOPEL, s.r.o., s tým, že je zrejmé, že táto bude potrebná

pre posúdenie odborných skutočností vo vzťahu k ustanoveniu znaleckej organizácie, aj k určeniu
hodnoty obchodného podielu tejto spoločnosti. Na tomto postoji súd zotrval aj na predposlednom
meritórnom pojednávaní 21.11.2023, na ktorom vyhlásil uznesenie, ktorým odročil pojednávanie za
účelom doplnenia dokazovania v tom zmysle, že bude súdom ustanovená znalecká organizácia vo
vzťahu k určeniu hodnoty Hotela I. s pozemkami vzhľadom na rozdielne závery znaleckých posudkov

Ing. I. a Ing. P. a rovnako tak bude určená znalecká organizácia na stanovenie znaleckého posudku k
výške hodnoty obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., s tým, že po ustálení týchto dvoch
sporných súčasti BSM bude bezodkladne vytýčený termín pojednávania. Pojednávanie bolo odročené
na neurčito. Po tomto pojednávaní súd prvej inštancie doručoval účastníkom písomné výzvy, v ktorýchho vyzval, aby s ohľadom na hospodárnosť konania, pred ďalším znaleckým dokazovaním oznámil
súdu, či súhlasí (žalovaný) v predmetných výzvach so súdom navrhovaným mimosúdnym riešením.
Žalovaný predpokladá, že tieto výzvy koncipoval súd prvej inštancie na základe vlastného podnetu,

hoci vie o tom, že súd má sa pokúsiť dosiahnuť zmierlivé riešenie, považuje žalovaný tento postup
zvlášť v spojení s ďalším konaním súdu za prinajmenšom neštandardný. Žalovaný odpovedal, že s
týmto riešením nesúhlasí a žiada o postup podľa záverov z pojednávania 21.11.2023. Súd následne
doručil právnemu zástupcovi predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo 21.05.2024, toto predvolanie
neobsahovalo okrem termínu nič iné a nebol ním upozornený na zamýšľaný ďalší postup, o ktorom sa

dozvedel až priamo na tomto pojednávaní. Dňa 21.05.2024 súd vykonal pojednávanie, na ktorom upustil
od procesného uznesenia zo dňa 21.11.2023, pokiaľ ide o ďalšie doplnenie dokazovania a vyzval strany
na prednesenie návrhov na doplnenie dokazovania, pričom jeho návrhy na vypočutie oboch znalcov a
ustanovenie znaleckej organizácie za účelom určenia hodnoty Hotela I. a spoločnosti REMOPEL, s.r.o.,
bez ďalšieho zamietol a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku.

19. Podľa žalovaného, ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii 2 znalecké posudky s rozdielnymi
závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za
podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku.
K tejto úvahe je potrebné vypočuť oboch znalcov a ak by ani tak to nebolo možné odstrániť rozpory
v záveroch znaleckých posudkov, treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom a v tomto smere

poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, najmä R 84/2023 a R 45/1984. Vo svetle tejto
judikatúry podľa žalovaného súd prvej inštancie odignoroval správny procesný postup, ktorý mu vyplýva
z rozhodnutí najvyššej súdnej autority pri preukázanom konflikte dvoch znaleckých posudkov, zaťažil
svoj postup vadou zmätočnosti, jeho úlohou bolo vypočuť znalcov a aktívne odstraňovať rozpory v
odbornej otázke, čo súd prvej inštancie neurobil a ide o zásadnú vadu podľa žalovaného, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Navyše bez zjavnej odbornej kvalifikácie súd prvej inštancie stanovil všeobecnú hodnotu spoločnosti
REMOPEL,s.r.o.,lenzúčtovnejuzávierky,čojevrozporesmetodikouoceňovaniaobchodnýchpodielov
pre účely vyporiadania BSM, a teda stanovenia všeobecnej hodnoty obchodného podielu ku dňu zániku

BSM. Okolnosť, že strany sporu sa zhodli pri inej obchodnej spoločnosti na hodnote obchodného
podielu podľa účtovnej uzávierky, je pre správne stanovenie všeobecnej hodnoty tohto obchodného
podielu právne bezvýznamné. Súd prvej inštancie tak porušil právo odvolateľa na spravodlivý súdny
proces. Ďalším porušením práva na spravodlivý proces je podľa žalovaného relevantná intenzita
nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V spojení s vyššie uvedeným bol tento postup súdu

pre neho a jeho právneho zástupcu tak neočakávaný a prekvapivý, že bolo takmer nemožné v danej
situácii na záverečnom pojednávaní sformulovať záverečný prednes. Žalovanému nebol zo strany
súdu poskytnutý čas, aby mohol reagovať na zásadnú zmenu v procesnom postupe súdu, keď bez
relevantných argumentov upustil od znaleckého dokazovania, ktoré predtým procesným uznesením
stanovil a od žalovaného aj žiadal poskytnúť príslušné doklady. O to prekvapivejší bol pre žalovaného

výrok rozhodnutia, s ktorým sa oboznámil po jeho doručení. Už len prisúdenie Hotela I. s pozemkami do
vlastníctva žalobkyne nemá oporu v dokazovaní. Žalobkyňa sa na rozdiel od neho nikdy nezaujímala o
nadobudnutie týchto nehnuteľností, o ich rekonštrukciu, ani o prevádzku. Túto nehnuteľnosť navštívila
počas svojho života len 2-krát. Počas celého konania, snáď s výnimkou vadnej odpovede na výzvu
súdu z 22.12.2023, kde podmieňuje prijatie súdom navrhovaného riešenia jeho súhlasom, neprejavila

záujem o to, aby Hotel I. pripadol do jej výlučného vlastníctva. Tomuto zodpovedá aj záverečný prednes
jej právneho zástupcu na pojednávaní 21.05.2024, kde žalobkyňa navrhuje, aby tieto nehnuteľnosti boli
prikázané žalovanému. Tomuto tvrdeniu žalovaného zodpovedá aj posledná zmena žaloby pripustená
uznesením z 25.09.2023, kde žalobkyňa prejavuje vôľu vyporiadať BSM tak, aby Hotel I. s pozemkami
bol prikázaný do vlastníctva žalovaného. Táto vôľa žalobkyne v konečnom dôsledku vyjadruje aj

reálny stav, nakoľko iba on sa výlučne pričinil o nadobudnutie hotela, rekonštrukciu, v tomto hoteli sa
často zdržiava, prakticky tam býva, hoci má formálny trvalý pobyt v D. I.. Ani toto však súdu prvej
inštancie nebránilo v tom, aby v rozpore s vykonaným dokazovaním a prejavmi vôle strán prisúdil
tieto nehnuteľnosti žalobkyni. Žalovaný navyše zdôrazňuje, že na priľahlých pozemkoch k Hotelu I.,
ktoré súd prvej inštancie prikázal žalobkyni, sa nachádza stavba „D. G.“, ktorej výlučným vlastníkom

je on. Uvedená okolnosť povedie k ďalším sporom medzi účastníkmi. Rovnako nebolo zohľadnené, že
vlastníkom prístupovej cesty k hotelu je výlučne on, s tým, že stavbu spravuje jeho obchodná spoločnosť
Femilon, s.r.o. Považuje za potrebné zdôrazniť, že iný prístup k Hotelu I. než po tejto ceste, ktorej je
on vlastníkom, neexistuje. Rovnako je výlučným vlastníkom všetkých parkovacích plôch, ktoré nanovoboli vybudované po zániku BSM. Je tiež vlastníkom všetkých prípojok inžinierskych sietí, nakoľko ich
nanovo postavil po rozvode manželstva a zániku BSM. V prípade, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané
žalobkyni, založí tento stav vzhľadom na odlišných vlastníkov menovaných nehnuteľností ďalšie spory.

21. Žalovaný poukázal na znenie § 150 OZ. Uvádzal, že v kontexte s hmotnoprávnymi zásadami
pre vyporiadanie BSM sa nezaoberal skutočnosťou, že Hotel I. bol získaný z pôžičiek žalovaného,
ktoré nepatria do BSM. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia žalovaného
nerozporovala. Tieto sa stali nespornými a súd sa mal nimi zaoberať. Navyše žalobkyňa vie, že tieto

pôžičky boli splatené po zániku BSM z výlučných prostriedkov žalovaného. Aj preto je rozhodnutie o
prikázaní týchto nehnuteľností žalobkyni nesprávne a nezákonné.

22. Čo sa týka obchodného podielu REMOPEL, s.r.o., postup súdu prvej inštancie považuje výslovne za
nezákonný, nemajúci oporu nielen v právnych predpisoch, ale ani v judikatúre. Za situácie, kedy je medzi
stranami sporu hodnota obchodného podielu sporná, súd určil hodnotu tak, ako ju tvrdila žalobkyňa

a zrušil svoje zamýšľané postupy smerujúce k ustanoveniu znaleckej organizácie, ktorá by ocenila
výšku tohto obchodného podielu a sám žalovaný zavrhol tieto doterajšie názory. Týmto postupom v
spojení so zamietnutím dokazovania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Nie menej závažnou
skutočnosťou sú aj zjavné rozpory pri určovaní objektu Hotela I. a pozemkov, pokiaľ ide o hodnoty
posudkov, ktoré vypracovali znalci Ing. P. a Ing. I.. Zdôrazňuje, že žalobkyňa od momentu, kedy sa

dozvedela o záveroch posudku Ing. P.a, tento rozporovala, s jeho závermi nesúhlasila, pričom žalovaný
nesúhlasil so závermi znalca I.. Na týchto postojoch žalobkyňa zotrvávala aj na poslednom pojednávaní
pred vyhlásením rozsudku aj v odpovedi z 22.12.2023, kde sama navrhovala, tak ako žalovaný v prípade
nesúhlasu s dohodou, vykonať znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie v rozpore s návrhmi oboch
strán sporu a bez ďalšieho vysvetlenia určil hodnotu Hotela I. s pozemkami na 250.000 eur, rozsudok je

v tejto časti nepreskúmateľný a nemôže tak obstáť. Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie považoval jeho
postoje a postupy v konaní za obštrukčné, pripisoval im vážnosť prieťahov v konaní a v tomto smere
žalovaný poukázal na samotný postup súdu prvej inštancie, keď súd chybne a nesprávne formuloval
otázky pre ním ustanoveného znalca, preto bolo potrebné vydať ďalšie uznesenie zo 16.08.2022, v
ktorom už súd korigoval tieto otázky a na základe, ktorých znalec Ing. I. vypracoval doplnok č. 1 k

Znaleckému posudku. Znalecké dokazovanie tak trvalo 3 roky, o čo sa on - žalovaný nepričinil. To, že
riadne využíva svoje práva na procesnú obranu, ktoré mu zákon priznáva, nemôže mu byť na škodu.
Zároveň uviedol, že keď čakal v budove súdu prvej inštancie na pojednávanie 21.05.2024, tam prítomná
žalobkyňa mu povedala, že v tento deň sa súd skončí, bude o veci rozhodnuté a v žiadnom prípade sa
nemápokúšaťodvolať.Vzhľadomnazáveryzpojednávaniaz21.11.2023nemaltušenieotom,žebysúd

mohol dokazovanie ukončiť, vo veci rozhodnúť, naopak očakával ďalšie dokazovanie, nakoniec sa však
ukázalo, že žalobkyňa mala pravdu, súd ďalšie dokazovanie odmietol a vo veci rozhodol. Je podľa neho
dôvodné predpokladať, že žalobkyňa bola o celom procese informovaná a že presne vedela ako bude
pojednávanie, posledné vo veci, prebiehať. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému
odvolaniu vyhovieť.

23. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Považuje odvolanie žalovaného za neopodstatnené, riadne
neodôvodnené, založené na nepravdivých a skreslených skutočnostiach. Podľa žalobkyne žalovaný
predkladá skutočnosti, ktoré majú ďaleko od relevancie a vyjadrenia možno považovať za špekulatívne

až zavádzajúce. Podotýka, že súd posudzuje spor v celom rozsahu, bez ohľadu na znenie záverečného
vyjadrenia strán sporu. Tvrdenie o akejsi predčasnosti rozsudku považuje žalobkyňa za absurdné
vzhľadom na dĺžku sporu 4,5 roka. Pokiaľ ide o stanovenie hodnoty obchodného podielu REMOPEL,
s.r.o., túto súd ustálil podľa jej tvrdenia, vychádzajúc z účtovné závierky ku dňu zániku BSM predloženej
žalovaným na sumu 1.011.006,50 eur. Žalovaný, ale odmietol toto tvrdenie sám doplniť protidôkazom,

nie je jasné prečo, naopak považoval ním predložené účtovné uzávierky v predchádzajúcich dvoch
spoločnostiach za nesporné pri určovaní výšky ich hodnoty. Údajnú komplexnosť pri určovaní hodnoty
tejto spoločnosti žalovaný odmietol bližšie špecifikovať, nepredložil dôkazy, ktorými by toto tvrdenie
podložil. Za dobu trvania konania nevyvinul dostatočne aktívnu snahu o to, aby sa hodnota obchodného
podielu žalovaného určila iným spôsobom, naopak akceptoval pri ostatných spoločnostiach hodnotu

obchodných podielov za správnu, pričom dôkazné bremeno znášal iba on. Zo žalovaného tak evokuje
neseriózny prístup, pasivita a jeho konanie možno charakterizovať ako obštrukčné a latentné. Žalobkyňa
poukázala na opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorá pri ocenení metódou vlastného
imania podľa § 14 ods. 17 Opatreniam MFSR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti opostupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného
účtovníctva, kde sa uvádza, že sa postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní
ocenený obstarávacou cenou, sa pri ocenení ku dňu ustanovenému v § 24 ods. 1 písm. b) a c) Zákona

o účtovníctve, upravuje na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti UJ na vlastnom imaní spoločnosti, v
ktorej má UJ podiel na základnom imaní. Podľa žalobkyne takýto spôsob určenia hodnoty obchodného
podielu má oporu v platných právnych predpisov, preto nariaďovanie znaleckého dokazovania v tomto
smere by bolo nehospodárne a nadbytočné, navyše v stave, keď žalovaný tento postup akceptoval pri
iných obchodných spoločnostiach. Zdôraznila, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží

na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky.

24. V súvislosti s vyporiadaním tzv. Hotela I. a troch pozemkov žalovaný nesúhlasí s ich pridelením
žalobkyni, argumentoval rozdielnymi znaleckými posudkami, či jej údajným nezáujmom o túto
nehnuteľnosť. Žalobkyňa tvrdenie o nezáujme považuje za nerelevantné v súvislosti s vyporiadaním

BSM. Zmyslom vyporiadania je spravodlivé prerozdelenie majetku ako takého a súd nie je viazaný
návrhom strán sporu. Žalovaný ďalej tvrdí, že tieto nehnuteľnosti boli získané z pôžičiek žalovaného,
ktoré nepatria do BSM. Podľa žalobkyne tu žalovaný opäť neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žiadne
hmotné dôkazy neboli v konaní predložené. Je nesporné, že ak by sa plnenie z údajnej pôžičky použilo
na kúpu Hotela I., plnenie by sa bolo aj tak pretransformovalo do ich spoločného majetku, ktoré spadá

do BSM. Napriek rozdielnym záverom znaleckých posudkov sa žalobkyňa v zásade stotožňuje so
spôsobom, akým sa má vyporiadať BSM podľa rozsudku. Hlavnou námietkou žalovaného bol nesúhlas
s hodnotou Hotela I. stanovenou súdom ustanoveným znalcom, pričom súd vychádzal z hodnoty tohto
hotela podľa posudku, ktorý predložil žalovaný a s ktorým bezpochyby súhlasil, keďže ho predložil na
preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa poukázala aj na pojednávanie 21.11.2023, kde žalovaný vyjadril

vôľu pristúpiť k dohode tak, že žalobkyni by pripadla polovica rodinného domu v D. I. v hodnote 116.718
eur, okrem toho by jej žalovaný vyplatil čiastku 300.000 eur, čiže spolu by jej ponúkol na vyporiadanie
416.718 eur. V súlade s uvedeným návrhom žalovaného súd prvej inštancie prikázal žalobkyni Hotel I.
v hodnote 250.000 eur podľa znaleckého posudku žalovaného spolu s finančným vyrovnaním zo strany
žalovaného voči žalobkyni vo výške 166.718 eur, teda celkovo 416.718 eur a zostatok na bankovom

účte žalobkyne. Je preto podivom, keď v situácii, kedy súd prvej inštancie akceptoval návrh zmierlivého
riešenia predloženého žalovaným v nominálnom vyčíslení na pojednávaní 21.11.2023 a akceptovaním
hodnoty Hotela I. podľa ním predloženého posudku, tak zo strany žalovaného je podané odvolanie. K
tvrdeniu žalovaného ohľadom návrhu na spracovanie kontrolného znaleckého posudku nehnuteľností
vo D. U.alobkyňa uvádza, že od počiatku považovala tento návrh za nehospodárny, a teda tvrdenie

žalovaného ohľadom nesúhlasného návrhu na realizovanie dokazovania je zavádzajúce. Ďalšie tvrdenia
žalovaného ohľadom údajného vlastníctva ďalších stavieb na pozemkoch pri Hotele I. považuje za
absurdné a ničím nepodložené. Existencia tzv. Vily G. je po prvýkrát uvedená až v odvolaní, nie je
preukázaná a ani evidovaná na liste vlastníctva. Taktiež je nepodložené tvrdenie žalovaného ohľadom
prístupovej cesty k hotelu a vlastníctvu žalovaného. Žalobkyňa má za to, že odvolací súd by mal pri

hodnotení tvrdení žalovaného postupovať podľa zákonnej a sudcovskej koncentrácie s ohľadom na
ukončené dokazovanie, a teda tvrdenia žalovaného by nemali byť brané na zreteľ. Tvrdenia žalovaného
nie je možné hodnotiť inak, podľa žalobkyne, ako účelové, ak žalovaný ich prezentuje až v podanom
odvolaní a nepodložil ich žiadnym dôkazom. Ak by mal žalovaný úprimný záujem na vyporiadaní
Hotela I. v jeho prospech, takéto skutočnosti, ktoré sa podľa neho zdajú byť významné pri vyporiadaní

BSM, mal uviesť už v konaní pred súdom prvej inštancie a označiť zodpovedajúce dôkazy. Otázka
údajných pôžičiek žalovaného bola riešená v rámci konania pred súdom prvej inštancie, kde žalovaný
neidentifikoval rozsah pôžičiek, ich pôvod, ani spôsob poskytnutia. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust.
§ 153 a § 154 CSP, ktoré definujú sudcovskú koncentráciu konania a zákonnú koncentráciu konania.
Žalovaný mal podľa jej názoru viac ako dostatok času na označenie všetkých pre súdne konanie

významných tvrdení a označenie zodpovedajúcich dôkazov.

25. Ďalšie vyjadrenia strán sporu vo veci predložené neboli.

26. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona

č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že nie sú dané
podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko toto bolo vydané na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, naviac je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho
strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,
že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecívydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

28. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

29. Podľa § 149 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

30. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom ako sa vyporiadali.

31. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

32. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka sa týka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov rozhodnutím súdu, nemá hypotézu určenú priamo právnym predpisom, ale ponecháva ju

súdu, aby podľa svojej úvahy túto sám vymedzil. Pri vyporiadaní súd vychádza z toho, že podiely
oboch bývalých manželov sú rovnaké. Výnimočne prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, ale len v
prípadoch, ak sa preukáže také konanie alebo nečinnosť jedného z bývalých manželov, ktoré významne
ovplyvnilo manželské spolužitie a súčasne sa odzrkadlilo aj pri hospodárení so spoločným majetkom.

33. Podľa tohto zákonného ustanovenia, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo,
čozosvojhovynaložilnaspoločnýmajetokajepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri
určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

34. Základnou zásadou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zásada rovnosti
podielov (princíp parity). Pri uplatnení tejto zásady sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na
majetku patriacom do ich bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Hľadiská, z ktorých majú súdy
pri určovaní veľkosti podielov vychádzať, Občiansky zákonník podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom

nevymedzuje. Tieto hľadiská vyplývajú z časti právnej úpravy, ktorá je dotváraná súdnym výkladom pri
rozhodovaníkonkrétnychprávnychsporov.Ustanovenie§150Občianskehozákonníkatedaprenecháva
súdu, aby podľa svojho uváženia, v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy
zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností.

35. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné ),
ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva
s výnimkami určenými v citovanom ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Pod vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov sa rozumie nielen rozdelenie vecí tvoriacich
predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ale komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými

spoluvlastníkmi, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého
majetku, ktorý podľa § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva strán patril a
ktorý existoval v čase tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o hodnotu vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov, je potrebné vychádzať z tej ceny, ktorú majú veci v čase
vyporiadania.

36. Je zrejmé, že strany sporu boli manželmi od 02.08.1980 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu v Prešove č.k. 24Pc 124/2017 - 20 zo dňa 12.02. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Prešov zo dňa 27.09.2018 č.k. 9CoP 13/2018 - 62.37. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.02.2017 č.k. 15C 7/2016 - 53, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.04.2017, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ešte za trvania

ich manželstva.

38. Strany sporu nerozporovali, že do doby zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva, v čase, keď ich
manželstvo trvalo, nadobudli nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz.
D. I. spolu s pozemkom C KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 674 m2, kat. úz. D. I.,

zapísaný na LV č. XXX (v podiele 1/1), Hotel I., súp. č. XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. U. W.
a pozemky zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. U. W., parcely C KN XXX - ostatná plocha vo výmere 3231
m2, C KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 310 m2 a C KN XXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 268 m2.

39. Predmetom vyporiadania sú aj obchodné podiely žalovaného v obchodnej spoločnosti Gaton

centrum, s.r.o. so sídlom Kúpeľná 3, Prešov, IČO: 45 498 652, Gaton, s.r.o. so sídlom Kúpeľná 3, Prešov,
IČO: 44 027 133 a REMOPEL, s.r.o., so sídlom Hollého 30/352, Sabinov, IČO: 36 474 614.

40. Strany sporu tiež nerozporovali, že ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva sa na účte

žalovaného v Q., a.s. nachádzali finančné prostriedky vo výške 105.286,38 eur a na účte žalobkyne v
G. G., a.s., boli finančné prostriedky vo výške 10.483,58 eur.

41. Vo všeobecnosti platí, že v rámci rozhodovania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov by v súvislosti s určením veľkosti podielov každého z manželov mali byť zohľadňované

predovšetkým okolnosti, ktorými sú potreby detí, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného
majetku, starostlivosť o rodinu a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve,
či prípadne ďalšie okolnosti. Prevažná časť odbornej literatúry a súdnej praxe zastáva názor, že odklon
od princípu rovnosti podielov je namieste iba v prípade, ak je daná zjavná nerovnomernosť pričinenia
medzi účastníkmi a zároveň zistenie, že ten, koho podiel na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí

pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší, nevyužíval svoje schopnosti
a možnosti. Podľa záverov súdnej praxe väčšie zásluhy na nadobudnutí spoločného majetku zásadne
nemožno bez ďalšieho priznať iba tomu manželovi, ktorý rozmnožil spoločný majetok väčším dielom,
vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti, než druhý manžel. Samotná okolnosť, že každý z manželov
má iné predpoklady na výkon zárobkovej činnosti bez ďalšieho k nerovnomernému určeniu podielov

nevedie. Úvahu o rozdielnom určení podielov by mohlo založiť to, ak by jeden z manželov nepracoval,
hoci by pracovať mohol, a to najmä v prípadoch, keď sa práci vyhýbal (R 70/1965). Prípadný odklon
od rovnomerného stanovenia podielov musí byť vždy odôvodnený mimoriadnymi okolnosťami. Iba
skutočnosť,žejedenzmanželovdosahovalpočastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctvavyššiepríjmy
v porovnaní s druhým manželom, nie je dôvodom na paušalizované uplatňovanie nerovnomerného

určenia podielov v takýchto prípadoch.

42. Tieto závery platia aj pre prejednávanú právnu vec, keď neboli zistené okolnosti, pre ktoré by mali
byť určené iné než rovnaké podiely strán konania pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva.

43. Je však potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s podstatnými okolnosťami,
ktoré môžu mať vplyv na výsledok konania, a to tak v rovine ustálenia hodnoty masy BSM sporových
strán, ako aj v rovine samotného vyporiadania vecí hnuteľných a nehnuteľných vo vzťahu k výške
náhrady, ktorá sa má dostať sporovej strane, ktorá veci alebo finančné prostriedky patriace do masy
BSM nemá prisúdené. Súd prvej inštancie sa dopustil viacerých pochybení pri ustálení celkovej hodnoty

masy BSM sporových strán, na ktoré je potrebné upozorniť, a to nielen v rámci odvolacej argumentácie
žalovaného, ale aj so zreteľom na to, že predmetnú vec je potrebné posudzovať v zmysle § 379 písm.
c) CSP, t.j. rešpektovať určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi sporovými stranami vyplývajúci z
osobitného predpisu (§ 150 Občianskeho zákonníka).

44. V tomto smere treba uviesť, že je nepreskúmateľný záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatuje,
že výsledok jeho rozhodnutia vlastne zodpovedá súhlasnému záveru oboch sporových strán, keďže
žalovaný sám ponúkol v rámci vyporiadania BSM podiel jednej polovice nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. úz. D. I. s doplatkom sumy 300.000 eur, čo žalobkyňa akceptovala.45. Tento záver prvoinštančného súdu zrejme vychádza z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní
konanom dňa 21.11.2023 (č.l. 551), kedy prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že je ochotný

dohodnúť sa tak, že žalobkyňa nadobudne podiel 1/2-vice nehnuteľností v kat. úz. D. I. a vyplatí tiež
sumu 300.000 eur, keď žalobkyňa s týmto návrhom nesúhlasila. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
zohľadňoval hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W. podľa znaleckého posudku Ing.
I. D. (250.000 eur), ktorá bola medzi účastníkmi sporná, rovnako ako hodnota obchodného podielu
spoločnostiREMOPEL,s.r.o.,sosídlomvG..Jepretoproblematickétvrdiť,žezatýchtookolnostíspôsob

rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá súhlasným vyjadreniam strán sporu.

46. Obsah spisu, v ktorom sú zaznamenané vyjadrenia účastníkov, nepotvrdzuje uvedený záver
prvoinštančného súdu, naopak je zrejmé, že strany prezentovali vlastné návrhy týkajúce sa vyporiadania
BSM spôsobom, ktorý zodpovedal ich požiadavkám a predstavám, čo je nepochybne právom oboch
účastníkov, avšak povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vykonať vo veci dokazovanie, ktoré účastníci

včas navrhli, dôkazy následne vyhodnotiť tak, ako to určuje ust. § 191 ods. 1, 2 CSP a s ohľadom na
tieto zistenia o veci rozhodnúť v zmysle predpokladov § 150 Občianskeho zákonníka.

47. Odvolací súd nespochybňuje to, že medzi stranami sporu bola od začiatku konania sporná hodnota
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W. a hodnota obchodného podielu spomínanej spoločnosti

REMOPEL, s.r.o., so sídlom v Sabinove, v ktorej je žalovaný jedným zo spoločníkov a konateľov. S
ohľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o postoj a celkové návrhy účastníkov na vyporiadanie BSM, je
problematický postup súdu prvej inštancie a spôsob ako sa s namietanou spornosťou týchto aktív BSM
účastníkov vypariadal.

48. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností z kat. úz. U. W. (Hotel I. s troma pozemkami), túto žalobkyňa
v žalobe zo dňa 03.10.2019 uviedla odhadnou sumou 1 milión eur. Hodnotu obchodného podielu
v spoločnosti REMOPEL, s.r.o. Sabinov žalobkyňa odhadom označila v žalobe sumou 485.000 eur,
žalovaný nerozporoval možnosť určenia hodnoty tohto obchodného podielu podľa výsledkov účtovnej
uzávierkyzarok2016,avšakajsozohľadnenímvýsledkovhospodáreniatejtospoločnostizaprvýkvartál

roku 2017 so zdôraznením, že rok 2016 bol pre spoločnosť najúspešnejším rokom, pričom už začiatkom
roka 2017 tržby tejto spoločnosti rapídne klesli (č.l. 73). Žalobkyňa od začiatku sporu navrhovala, aby
pre upresnenie hodnoty obchodného podielu menovanej spoločnosti ustanovil súd znalca z príslušného
odboru a keďže žalovaný nevedel ani odhadom hodnotu tohto obchodného podielu stanoviť, obe strany
na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020 zhodne navrhli, že je vhodné a potrebné v tomto smere

vykonať znalecké dokazovanie, od výsledkov ktorého bude závisieť stanovenie hodnoty a vyporiadanie
celkového BSM (č.l. 127).

49. Žalobkyňa v ďalšom priebehu konania hodnotu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti
REMOPEL, s.r.o., Sabinov určila sumou 1.011.006,50 eur s tým, že podľa jej názoru, takýto výpočet má

oporu v Opatrení Ministerstva financií SR č. 23054/2002 - 92.

50. Je zrejmé, že hodnota všetkých nehnuteľností, ktoré strany v konaní označili, bola určená súdom
ustanoveným znalcom (znalecké dokazovanie navrhnuté oboma účastníkmi) Ing. C. I. č. XX/XXXX v
spojení s jeho doplnkom č. 1 zo dňa 22.02.2023. Hodnota rodinného domu a pozemku v kat. úz. D.

I. bola stanovená sumou 233.436,79 eur a hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W.
(Hotel I. a tri pozemky) znalec určil celkovou sumou 1.123.383,90 eur.

51. Po tomto dokazovaní súd prvej inštancie uznesením z 05.09.2023 č.k. 16C 48/2019 - 531 pripustil
zmenu žaloby žalobkyne, ktorá navrhla, aby do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané

nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. úz. D. I. (rodinný dom s pozemkom), nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. U. W. (Hotel I. a 3 pozemky), obchodné podiely v obchodných spoločnostiach Gaton
centrum, s.r.o., Gaton, s.r.o. a REMOPEL, s.r.o., ako aj zostatok na účte žalobcu v Q., a.s., vo výške
204.570,43 eur. Do svojho vlastníctva navrhla prikázať zostatok na jej účte, ktorý bol evidovaný v G. G.,
a.s., vo výške 10.483,58 eur s tým, že žalovaný jej má zaplatiť na úplné vyrovnanie sumu 1.358.378,10

eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

52. Žalovaný, ktorý nesúhlasil s ohodnotením nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W. (Hotel
I. a 3 pozemky), predložil prvoinštančnému súdu znalecký posudok č. 152/2023 vypracovaný znalcomz odboru stavebníctva Ing. I. D., podľa ktorého hodnota predmetných nehnuteľností má predstavovať
sumu celkovo 250.000 eur.

53. Žalobkyňa nesúhlasila so závermi tohto znaleckého posudku. Vzhľadom na výrazný rozdiel hodnoty
Hotela I. a priľahlých 3 pozemkov, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. U. W., vyjadrený v oboch znaleckých
posudkoch, účastníci konania zhodne navrhli ustanovenie znaleckej organizácie vo vzťahu k ustáleniu
hodnoty týchto nehnuteľností a žalovaný opakovane trval aj na znaleckom dokazovaní pokiaľ ide o
hodnotu obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom v Sabinove.

54. Za účelom doplnenia tohto dokazovania ustanovením znaleckej organizácie z príslušného odboru,
aj súd prvej inštancie (podľa návrhov oboch účastníkov) odročil pojednávanie konané dňa 21.11.2023
na neurčito. Súd prvej inštancie následne nevykonal toto dokazovanie, ale z vlastnej iniciatívy, bližšie
neozrejmenej, vyzval účastníkov dňa 22.12.2023, aby sa vyjadrili k ním koncipovanému návrhu na
vyporiadanie BSM, ktorý podľa jeho názoru mal korešpondovať s ponukou žalovaného na prípadný

zmier.

55. Súd prvej inštancie v tejto výzve pre účely všeobecnej hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa
v kat. úz. U. W., vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. D. v sume 250.000 eur (spornosť
ktorého bola žalobkyňou namietaná, účastníci zhodne v tejto súvislosti navrhli vykonať dokazovanie

prostredníctvom znaleckej organizácie), to všetko s argumentáciou, že pokiaľ znalecký posudok
zabezpečil žalovaný, je zrejmé, že s ním súhlasí, čo musí platiť aj v situácii, ak sporné nehnuteľnosti
budú prikázané do vlastníctva žalobkyne. Ako už odvolací súd konštatoval, je oprávnením účastníkov
navrhovať vyporiadanie ich vzájomných vzťahov. Konajúci súd však je povinný predovšetkým vykonať
dokazovanie, ktoré strany navrhli za účelom odstránenia rozporov medzi už predloženými dôkazmi tak,

aby o veci mohol rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Už vôbec nie je zrejmé,
prečo prvoinštančný súd nevykonal navrhované dokazovanie za účelom zistenia hodnoty obchodného
podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom v Sabinove. V tomto smere bez ďalšieho prevzal
jeho hodnotu tak, ako ju žalobkyňa v priebehu konania vyčíslila inou, podstatne vyššou sumou ako v
žalobnom návrhu, s odvolaním sa na výpočet podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002 -

92, k opodstatnenosti ktorého sa v rozsudku prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nevyjadril.

56. Všetky tieto okolnosti robia napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, a preto odvolací súd ho zrušil
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, tak ako to určuje § 391 ods. 1 CSP.

57. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať predtým navrhnuté dokazovanie
ohľadom hodnoty obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom v Sabinove a
dokazovanie pre účely ohodnotenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W., ktoré dokazovanie
bolo navrhované s ohľadom na výrazné rozdiely ich hodnoty v doteraz predložených znaleckých

posudkoch znalca Ing. C. I. a Ing. I. D., to všetko za účelom správneho ustálenia hodnoty masy BSM.

58. Právna úprava § 150 OZ výslovne neustanovuje presné kritériá pre rozhodnutie o tom, ktoré časti
majetku majú v rámci vyporiadania pripadnúť tomu-ktorému manželovi. Ak v konaní o vyporiadanie BSM
vyjdú najavo rôzne skutočnosti odôvodňujúce prikázanie veci každému z manželov, je vecou úvahy

súdu, aké riešenie zvolí a ktorému z manželov konkrétnu vec z bezpodielového spoluvlastníctva prikáže.
Táto úvaha súdu musí byť riadne odôvodnená, vychádzať z právne významných skutočností, ktoré vyšli
v konaní najavo a nesmie byť zjavne neprimeraná, najmä ak pôjde o hodnotnejšie časti majetku.

59. Určujúcim pre rozhodnutie súdu v tomto smere je zásadne hľadisko účelného využitia veci. Do

istej miery možno prihliadať aj na to, ktorý z manželov vec po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
užíva. Súd tiež musí dbať na to, aby nebol majetok väčšej hodnoty, a teda aj povinnosť zaplatiť vyššiu
sumunavyrovnaniehodnotypodielovprikázanýúčastníkovi,ktorémujehomajetkovépomeryobjektívne
neumožňujú túto čiastku uhradiť, resp. pre ktorého by jej zaplatenie bolo zvlášť ťaživé. Obchodný podiel
môže byť prikázaný výhradne tomu z manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti.

60. V korelácii uvedeného odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími námietkami
odvolateľa práve vzhľadom na vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (do pozornosti
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 93/2024).61. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov ku konkrétne vymedzeným veciam, ktoré patrili do ich BSM pri

rešpektovaní vyjadrených záverov týkajúcich sa ustálenia hodnoty masy BSM a zohľadnení okolností,
ktoré by vyplynuli z prípadného ďalšieho dokazovania v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie vo
veci rozhodne tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala kritériám vyplývajúcim z § 220
ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane konania
odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je obtiažne

zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

62. V ďalšom konaní o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).