Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124401633
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124401633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX C. F., o zaplatenie
10.900,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca

povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 10. 2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
10.900,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.900,- Eur od 08. 03. 2024
do zaplatenia titulom nesplateného spotrebiteľského úveru a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.
11. 2020, uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej „postupca“) a žalobcom ako postupníkom a na základe Žiadosti

o postúpenie a prevod zo dňa 07. 03. 2024, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 24. 01. 2020 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej „zmluva“),
ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej „VOP“). Na
základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky s tým, že podmienky čerpania,
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
mali byť upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného

zákonníkaazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisovazároveň
postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam
postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej „OZ“) upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť
podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na

možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými
ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 OZ k 20. 01. 2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nie je povinný právne
posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ– úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných týmito
ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne
platný bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo

kuplatneniutohtopráva. Pohľadávkažalobcupredstavovalakudňujejpostúpenia16.703,79Eur,ztoho
istina 12.138,22 Eur, riadny úrok 3.208,94 Eur, úrok z omeškania 1.291,37 Eur, poplatky 65,26 Eur
v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania
žaloby neuhradil dlžnú sumu ani len čiastočne. Žalovaná suma 10.900,- Eur pozostáva z neuhradenej
istiny úveru, zvyšnú časť dlžnej sumy 5.803,79 Eur (z toho istina 1.238,22 Eur, zmluvný úrok, úrok

z omeškania, poplatky) si žalobca neuplatňuje. Žalobca si tiež uplatnil zákonný úrok z omeškania
podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške 5 % ročne z istiny 10.900,- Eur počnúc dňom 08. 03. 2024, t. j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky do zaplatenia. V súvislosti s platným postúpením
pohľadávky banky žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa 27. 02. 2024,
v zmysle ktorého „nie je možné považovať za správny názor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách, musí banka klienta upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku na tretí subjekt

a že výzvu, ktorá je spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky, nemožno považovať za
výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.“

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok neuznáva. Nepoprel uzavretie
zmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru„VÚBPôžička“správnympredchodcomžalobcu,nazáklade

ktorej mu mal byť poskytnutý spotrebný úver vo výške 13.990,- Eur. Má však za to, že na predmetnú
zmluvu by sa malo pozerať ako na neplatnú, nakoľko jej obsah odporuje zákonu – obsahuje viacero
neprijateľných podmienok. Ďalej poukázal na to, že listom zo dňa 20.01.2022 ho banka vyzvala na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z titulu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20. 01. 2021, avšak predmetná zmluva bola

uzatvorená dňa 24. 01. 2020. Vzniesol námietku premlčania časti nároku - ohľadom neuhradených
splátok splatných dňa 14. 02. 2021 až 14.10.2021. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu
na súd dňa 23. 10. 2024, t. j. po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby uvedených splátok, ktorá plynie odo
dňasplatnostikaždejsplátky(§101,§103OZ). Napokonžalovanýuviedol,žemátrvalýpobytnaadrese
D.E.XXXX/XX,XXXXXC.F.–Štále,čopreukázalfotokópiusvojhoobčianskehopreukazu. Žalobcamu

zaslal pokus o zmier zo dňa 13. 09. 2024 a pravdepodobne aj iné písomnosti na nesprávnu adresu, t.j.
v žiadnom prípade si ho nemohol prevziať, nakoľko sa na adrese G. H. XXX/XX, XXX XX F. nezdržiava
(rodinný dom je dlhodobo neobývaný). Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v replike vyslovil názor, že ním uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný. Poukázal

na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021
z 15. 12. 2022, sp. zn. 5Cdo/106/2023 z 27.06.2024, sp. zn. 9Cdo/244/2022 z 19.06.2024, sp. zn.
6Cdo/154/2022 z 12. 03. 2024, 5Cdo/128/2022 z 30.01.2024), v ktorých dovolací súd dospel k záverom,
že v spotrebiteľských vzťahoch plynie premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí 3 mesiacov
od nesplnenia splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ predchádza po

dobu 3 mesiacov, t.j. v praxi odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorá uplatneniu práva podľa
§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ bezprostredne predchádza. Žalobca podal žalobu na súd dňa 23.
10. 2024. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa 20.01.2022 pre nesplnenie splátky
splatnej dňa 14.10.2021. Premlčacia doba tak podľa žalobcu začala plynúť dňa 15. 01. 2022 a uplynula
by dňa 15. 01. 2025, teda žaloba bola na súd podaná včas. Žalobca nesúhlasí s námietkou žalovaného

o neplatnosti zmluvy. Má za to, že v čase uzavretia zmluvy neexistovala žiadna objektívna a už
vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s textom
navrhovanej zmluvy. Žalovaný nebol donútený zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko
však podpisom vyjadril súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu
podmienok. Samotná skutočnosť, že zmluva bola pripravená dodávateľom, nemôže bez ďalšieho

spôsobiť neplatnosť zmluvy ani jej časti. Žalobca zdôraznil, že všetky poplatky a náklady súvisiace
s úverom, boli dohodnuté v zmluve a žalovaný bez pochybností mal v čase uzavretia zmluvy vedomosť
o ich účtovaní. K námietke žalovaného k doručovaniu zásielok žalobca uviedol, že postupca doručoval
zásielky na adresu, ktorú uviedol žalovaný v zmluve (viď čl. IX VOP). Vzhľadom na uvedené žalobca na
podanej žalobe trvá, navrhuje jej vyhovieť v celom rozsahu.

5. Žalovaný v duplike vzniesol námietku premlčania celého nároku, a z tohto dôvodu žiadal žalobu
zamietnuť v celom rozsahu.6. Súd pojednával dňa 04. 02. 2025 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu aj žalovaného. Vykonal
dokazovanie oboznámením sa s predloženými dôkazmi a to oznámením o postúpení, špecifikáciou
postúpenej pohľadávky, pokusom o zmier s podacím hárkom, žiadosťou o postúpenie a prevod,

rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 11. 2020 s prílohou, zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ zo dňa 24. 01. 2020 (ďalej „zmluva“), všeobecnými obchodnými
podmienkami postupcu (ďalej „VOP“), európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou
finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, všeobecnými poistnými podmienkami,
žiadosťou o VÚB pôžičku, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom s plnou

zásielkou, cenníkom VÚB, a.s – občania platným od 01. 11. 2019, treťou upomienkou – pokusom o zmier
zo dňa 27. 12. 2021 s podacím hárkom, platobnou históriou, fotokópiou OP žalovaného, potvrdením
z č.l. 97 spisu, písomnými vyjadreniami a výsluchom žalovaného a právneho zástupcu žalobcu, pričom
iné návrhy na dokazovanie neboli, a zistil tento skutkový stav:

7. Na základe žiadosti žalovaného o bezúčelovú pôžičku zo dňa 15. 01. 2020 právny predchodca

žalobcu /Všeobecná úverová banka, a.s./ ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24. 01. 2020
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ (ďalej „zmluva“), predmetom ktorej bol
záväzok banky poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver - bezúčelový vo výške 13.390,- Eur za fixnú
úrokovú sadzbu 8,40 % ročne (po zľave, čl. I, bod 1 zmluvy) a žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 96
splátkach á 205,52 Eur mesačne (z toho poistné 13,94 Eur), s dátumom prvej splátky 14. 02.

2020, pri RPMN 8,66 % a celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 18.391,68 Eur. Podľa čl. I. bod
5 písm. b/ zmluvy, v prípade nesplácania úveru je veriteľ oprávnený v súlade s Podmienkami vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru z dôvodov, spôsobom a za podmienok uvedených v čl. VIII. Podmienok (veriteľ
je oprávnený požadovať vrátiť celú pohľadávku s príslušenstvom pred dátumom konečnej splatnosti
ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou jednej anuitnej splátky počas obdobia dlhšieho než 3

mesiace, bol na jej zaplatenie písomne vyzvaný a súčasne upozornený na zámer veriteľa uplatniť právo
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, pričom od tohto upozornenia uplynulo viac ako 15 dní).

8. Z platobnej histórie ako aj špecifikácie pohľadávky žalobcom vyplýva, že žalovaný čerpal 13.390,-
Eur v deň uzatvorenia zmluvy, t. j. dňa 24. 01. 2020. Úver spočiatku splácal riadne a včas, a to prvých

7 splátok, potom sa dostal do omeškania so splácaním. Uhradil splátky do januára 2021. Splátky istiny
a úrokov splatné dňa 14. 02. 2021 a nasledujúce už nezaplatil. Poslednú úhradu na poistné vykonal dňa
14. 09. 2021, potom už nezaplatil žiadnu splátku. Spolu zaplatil 2.584,62 Eur, z toho na istinu 1.251,78
Eur, na zmluvný úrok 1.047,18 Eur, na úrok z omeškania 1,36 Eur, na poplatky 5,50 Eur, na poistenie
278,80 Eur. Dlh na istine tak predstavuje 12.138,22 Eur (13,390 – 1.251,78).

9. Treťou upomienkou zo dňa 27. 12. 2021 zaslanou žalovanému poštou na adresu uvedenú v zmluve
– G. H. XXX/XX, XXX XX F. (č.l. 69 spisu) banka oznámila žalovanému, že napriek predchádzajúcim
upomienkam eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 458,70 Eur, z toho úroky 435,26 Eur,
poplatky 23,44 Eur. Žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie tejto dlžnej sumy, a upozornila, že

v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru vrátane príslušenstva pred
dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Predmetná výzva neobsahuje identifikáciu splátky,
s ktorou je žalovaný v omeškaní, ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

10. Listom zo dňa 20. 01. 2022 banka pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Oznámila

žalovanému, že nakoľko napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky
z titulu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. 214657111150120 zo dňa 20.01.2021, dnešným
dňom vyhlásila predčasnú splatnosť tohto úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 13.242,92 Eur,
z toho istiny 12.138,22 Eur, úroky 1.039,44 Eur, poplatky 65,26 Eur. Zároveň banka vyzvala žalovaného
na úhradu tejto sumy v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Zásielka zaslaná žalovanému poštou

na adresu G. H. XXX/XX, XXX XX F., uložená na pošte dňa 24. 01. 2022, sa vrátila späť ako neprevzatá
v odbernej lehote. Ani vyhlásenie úveru za predčasne splatný neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú
veriteľ úver zosplatnil.

11. Lustráciou v registri obyvateľov SR, ako aj z fotokópie OP mal súd osvedčené, že žalovaný má trvalý

na pobyt na adrese D. E. XXXX/XX, XXX XX C. F. od júla 2024, teda obe výzvy (zo dňa 27. 12. 2021 aj
20. 01. 2022) mu ešte boli zasielané poštou na adresu trvalého pobytu uvedenú v zmluve.12. Žalobca ako postupník tvrdí, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového
konania, mu bola postúpená na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 11. 2020
a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07. 03. 2024 od postupcu VÚB, I.. Podľa prílohy

k zmluve o postúpení pohľadávok, postúpená pohľadávka vo výške 16.703,79 Eur /k 07. 03. 2024/
pozostávala z istiny 12.138,22 Eur, úrokov 1.291,37 Eur, poplatkov 65,26 Eur. Postúpenie pohľadávky
postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 19. 03. 2024, bez dokladu o doručení.

13. Pokusom o zmier zo dňa 19. 03. 2024 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na úhradu dlžnej

sumy spolu vo výške 17.565,36 Eur najneskôr do 10 dní od doručenia. K úhrade pohľadávky nedošlo.

14. Žalobca si z postúpenej pohľadávky uplatňuje iba časť dlžnej istiny vo výške 10.900,-
Eur s príslušenstvom, bez špecifikácie obdobia, resp. poradia splátok, ktoré zahŕňa. Zvyšok postúpenej
pohľadávky si neuplatňuje.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský

úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy veriteľ podľa
§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením
odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

19.Podľa§7ods.16písm.b/zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyveriteľ
je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie
odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

20. Podľa § 7 ods. 17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých
registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine
veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov

podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia

Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

25. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 30. 06. 2024 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

30. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

31. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia
k 07.03.2024) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
(v poznámke odkaz na § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 525 ods. 2 OZ) ani pravidlá pre

postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohoistého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

33. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 30. 06. 2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

34. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

35. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

36. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

37. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť. Strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa

sporu. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na
procesné strany (§ 185 CSP). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby
strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť

tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za
to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jej neprospech.

38. Súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ (banka) a žalovaný ako
dlžník uzatvorili dňa 24. 01. 2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.,
keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému vo forme úveru (§
1 ods. 2 tohto zákona). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická

osoba, keď nekonal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Jedná sa teda o spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ a spor
z neho vyplývajúci je spotrebiteľský (§ 290 CSP). Taktiež nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý žalovaný nesplácal riadne a včas v súlade so zmluvou,
preto právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný listom zo dňa 20. 01. 2022, pre

omeškanie so splátkou splatnou dňa 14.10.2021, a následne pohľadávku postúpil na žalobcu na základe
žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07. 03. 2024.

39. Žalovaný namietal a sporným v konaní zostalo: platnosť zmluvy (neprijateľné podmienky)
a vyhlásenia predčasnej splatnosti, premlčanie uplatneného nároku, doručovanie listín.

40. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor, súd predovšetkým ex offo skúmal otázku aktívnej vecnej
legitimácie(viďrozhodnutieNSSR sp.zn.2Cdo205/2009z29.06.2010,podľaktorého„preskúmavanie
vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúmavždyajbeznávrhuaajvprípade,žejužiadnasporovástrananenamieta“)atovsúladesčl.6ods.1CSP.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu –
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárok uplatňovať. Zároveň, „ak predmetom konania je postúpená pohľadávka banky, súd musí ex
offo skúmať, či banka postúpila svoju pohľadávku inému subjektu (žalobcovi) platne“ (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7Cdo 26/2017). Dôkazné bremeno preukázania
splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením pohľadávky
zaťažuje veriteľa aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia“ (viď rozsudok

NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021 – R 6/2022). Keďže predmetom konania je
pohľadávka banky z úveru, ktorá mala byť bankou postúpená na žalobcu dňa 07. 03. 2024, aktívna
vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.
v spojení s § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. 10. 2024, § 565 OZ a v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

41.Zákonč.129/2010Z.z.upravujepodmienkypostúpeniapohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveruv§17

ods. 1. V zmysle tohto ustanovenia práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a podľa písm. b/ postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. taká pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa

§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia. V danom prípade bol termín
konečnejsplatnostiúveruurčenývzmluvena14.01.2028,pretosplatnosťcelejpohľadávkymohlavčase
postúpenia nastať iba v prípade platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, čo žalobca podľa
názoru súdu neosvedčil.

42. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Súd konštatuje, že zmluvné strany
sa v zmluve na možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom (bankou) dohodli (čl. I bod 5
písm. b), ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou jednej anuitnej splátky počas obdobia dlhšieho

než 3 mesiace, bol na jej zaplatenie písomne vyzvaný a súčasne upozornený na zámer veriteľa uplatniť
právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, pričom od tohto upozornenia uplynulo viac ako 15 dní. Takáto
dohoda korešponduje s ustanovením § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. 10. 2024, v zmysle ktorého
sa pre účinné zosplatnenie vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšia ako 3
mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15

dnípredzosplatnením,3/doručenieoznámeniaozosplatneníúverudlžníkovi. Aksúsplnenépodmienky
na predčasného zosplatnenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 565 veta prvá OZ,
aj § 53 ods. 9 OZ v znení do 31. 10. 2024, musí veriteľ dodržať aj ustanovenie § 565 veta druhá OZ
a svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru uplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky,
ktorá však v nadväznosti na podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ bude nasledovať po uplynutí 3 mesiacov od

omeškania splátky, pre ktorú má veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť. Ak uplynuli 3 mesiace omeškania
dlžníka so splátkou, tak bezprostredne po tom, ako uplynuli, môže veriteľ až do najbližšej nasledujúcej
splátky vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru, inak nemôže pre túto splátku vyhlásiť úver
za predčasne splatný. Môže toto právo využiť opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak
sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ktorejkoľvek ďalšej splátky (viď napr. rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022, rozsudok Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 6CoCsp/27/2022 zo dňa 29. 11. 2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cocsp/36/2022 zo dňa 19. 01. 2023, z ktorých vyplýva, že súd je povinný skúmať v spotrebiteľských
sporoch aktívnu vecnú legitimáciu ex offo z pohľadu toho, či k procesu zosplatnenia zo strany právneho
predchodcu žalobcu – banky došlo riadnym spôsobom vo vzťahu k § 53 ods. 9 a § 565 OZ vo väzbe

na § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda v akej časovej súvislosti boli výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ
v spojení s § 565 veta druhá OZ zaslané a či pohľadávka bola zosplatnená postupom podľa OZ).

43. Obe citované ustanovenia (§ 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. 10. 2024 v spojení s §
565 OZ) striktne stanovujú kritériá, za akých môže veriteľ pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti

úveru, pričom musia byť splnené kumulatívne. Súd má za to, že aj keď tieto ustanovenia výslovne
nevyžadujú ako obligatórnu náležitosť upozorňujúcej výzvy pred zosplatnením vymedzenie konkrétnej
splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, a ktorá zakladá právo veriteľa na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, ide o nevyhnutnú náležitosť takejto výzvy z hľadiska jej určitosti a teda platnosti(§ 37 OZ). Táto požiadavka plynie z účelu upozorňujúcej výzvy. Je potrebné uviesť, že sa nejedná
iba o formálnu požiadavku, ale o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá mu má
jasne a zrozumiteľne umožniť pochopiť hroziaci následok – vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru

veriteľom v prípade neuhradenie konkrétnej splátky v omeškaní a tiež umožní tento následok odvrátiť.
Len uvedenie výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, je podľa názoru súdu nepostačujúce.
Bežný spotrebiteľ z tohto údaja nevie jednoznačne určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti byť dôvodom
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (kedy veriteľ k uplatneniu tohto práva pristúpi), najmä ak
spotrebiteľ v snahe vyhnúť sa zosplatneniu úveru dlh chce v rámci svojich možností aspoň čiastočne

uhradiť (nevie zaplatením akej sumy z výšky dlhu zabráni zosplatneniu úveru - viď rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/149/2021). Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru má totiž veriteľ iba v prípade,
ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň 3 mesiace, upozorní dlžníka na uplatnenie tohto
práva v lehote nie kratšej ako 15 dní a môže tak urobiť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky (splatnej ako 1. v poradí po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú
sa úver zosplatňuje), inak toto právo veriteľa zaniká. K rovnakému záveru dospel napr. Najvyšší súd

SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. 07. 2024,
sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024, Krajský súd Žilina v rozsudku sp. zn. 11CoCsp/32/2024 zo
dňa 18. 12. 2024.

44. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výzva pred zosplatnením zo dňa 27.

12.2021 adresovaná žalovanému neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní
a ktorá zakladala dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. V dôsledku tejto skutočnosti,
z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu, ho súd považoval za neplatný (§ 37 OZ). Ak tento úkon
veriteľa je neplatný, ani následný úkon - vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom listom zo
dňa 20. 01. 2022 nemožno považovať za platný, pre absenciu výzvy pred zosplatnením v zmysle § 53

ods. 9 OZ v znení do 31. 10. 2024 ako jednu z kumulatívnych podmienok zosplatnenia.

45. Ďalším dôvodom neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že súd nemal zo
žalobcom predložených listín preukázané splnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z., t.j. skúmanie schopnosti splácať úver dlžníkom s odbornou starostlivosťou. V zmysle § 7

ods. 16 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je veriteľ povinný
vynaloženie odbornej starostlivosti hodnoverne preukázať, teda nielen tvrdiť. Zákon ďalej hovorí v § 7
ods. 17 písm. b/ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, že veriteľ „posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do
ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými

sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.“ Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18. decembra 2014
(CA Consumer Finance SA proti A. F. a spol.) článok 8 smernice 2008/48 ukladá veriteľovi povinnosť
overiť úverovú bonitu spotrebiteľa, opierajúc sa o dostatočné informácie a neobmedzujúc sa iba na

vyjadrenia spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené. Poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom
posúdenia úvero- schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, pričom na informácie
podanélenspotrebiteľomsamôžespoliehaťlenvtedy,aksúdostatočnéapodloženédokladmi.Vzmluve
nie je údaj o rodinnom stave, príjmoch, výdavkoch žalovaného. Podľa listiny „Žiadosť o VÚB Pôžičku -
bezúčelová“ žalovaný uviedol: rodinný stav – ovdovený, vyživované deti – nie, bývanie- vo vlastníctve

s hypotékou, názov zamestnávateľa - NOLUX, s.r.o., IČO: 36 634 964, zamestnaný od 12/02/2005,
profesia- vedúci a riadiaci pracovníci, základ dane z príjmu 10.051,- Eur, daň z príjmu 2.110,71 Eur. Zo
zmluvy nevyplýva, že by k nim žalovaný nejaké doklady predkladal a ani žalobca v konaní nepredložil
žiaden doklad, podľa ktorého jeho právny predchodca preveril príjem a výdavky žalovaného (výstupy
z príslušných registrov, doklady o overení príjmu). Právny predchodca žalobcu mal posúdiť schopnosť

spotrebiteľa splácať úver s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, čo žalobca
neosvedčil. Pritom pri parametroch v žiadosti vychádza čistý mesačný príjem žiadateľa 661,69 Eur
(10.051 – 2.110,71 = 7.940,29 Eur /12 mesiacov), pri výške splátky čerpaného úveru 205,52 Eur a to
bez zohľadnenia prípadných ďalších výdavkov (úverov) žalovaného. Súd potom dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri

posúdení schopnosti žalovaného splácať úver, naopak, túto povinnosť hrubým spôsobom porušil, preto
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkový v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010
Z.z. a veriteľ zároveň nemohol žiadať predčasné zosplatnenie úveru s poukazom na § 11 ods. 2 vetu
prvú zákona č. 129/2010 Z.z. a zásadu „a minori ad maius“ a ak sa tak stalo, takýto úkon veriteľa je prerozpor so zákonom absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ (viď napr. rozsudok Krajského súdu Trnava
sp. zn. 28CoCsp/15/2024 zo dňa 21. 01. 2025).

46. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti z vyššie uvedených dôvodov) a konečná splatnosť úveru bola v zmluve určená na
14. 01. 2028, banka nemohla postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu s poukazom
na § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 525 ods. 2 OZ a § 92 ods. 8 zákona
o bankách (veta prvá, časť za bodkočiarkou – odkaz na § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 525

OZ) o postúpení pohľadávky, ktorá je splatná a pokiaľ sa tak stalo, je zmluva o postúpení pohľadávok
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom (viď rozsudok Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022, R 4/2021).

47. Žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 9Cdo/90/2023 z 30. októbra 2024 sa

zaoberal posúdením dôvodnosti uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
s vymedzením právnej otázky dovolateľa (EOS KSI Slovensko, s.r.o.), aký úkon/výzvu banky je možné
považovať za písomnú výzvu banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa
bodov 23, 26, 27 rozhodnutia NS SR „Rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. 04. 2018
publikované v Zbierke stanovísk R 60/2018 jednoznačne určilo, že zákon č. 438/2001 Z. z. je kľúčovým

právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého § 92 ods. 8 veľmi presne upravuje, za akých
okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež na tretiu osobu, a to aj na
osobu bez bankovej licencie bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92
ods. 8 citovaného zákona musí banka a/ písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b/ ak
je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, čo i len s časťou dlhu

môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore
s týmito podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so
zákonom (rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/26/2017, sp. zn. 4Cdo/83/2021, sp. zn. 5Cdo/36/2020, sp. zn.
4Cdo/162/2020). Primárnym právnym problémom v prejednávanej veci je posúdenie neplatnosti alebo
platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ, od ktorej sa odvíja aktívna vecná

legitimácia žalobcu a rozhodujúcim je posúdenie, aké podmienky musia byť splnené, aby došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky banky. Dovolací súd v rozsudku sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.
03. 2022 špecifikoval podmienky, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky.
Prvý úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva,

že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri
mesiace, avšak primárne je predmetom výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Nemožno prisvedčiť
oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Rovnaký právny záver je konštatovaný aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo
dňa 27. 10. 2022, aj v rozhodnutiach odvolacích súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 11CoCsp/2/2024 zo dňa 30. 05. 2024, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 14CoCsp/42/2023 zo dňa 30. 04. 2024, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 12CoCsp/24/2022 zo dňa 28. 06. 2023, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

12CoCsp/36/2020zodňa13.mája2021a15CoCsp/23/2023zodňa19.júla2023.KrajskýsúdvBanskej
Bystrici v rozsudku sp. zn. 11CoCsp/1/2024 zo dňa 17. 09. 2024 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu
sp. zn. 13Csp/26/2022 zo dňa 06. 12. 2022 vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., kde tunajší súd
žalobu pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. Odvolací súd v otázke povahy
výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sa pridržiaval názoru Najvyššieho súdu SR

vyjadreného v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 a priklonil sa k záveru, že je
potrebné zotrvať na požiadavke výlučnej a samostatnej výzvy banky, ktorou vyzve dlžníka na zaplatenie
presnešpecifikovanejavyčíslenejpohľadávkysdôrazomnaprincípzvýšenejochranyvspotrebiteľských
veciach, keďže postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt predstavuje zhoršenie právnej
ochrany spotrebiteľa v dôsledku zníženia prípadne až vylúčenia dozoru tretieho subjektu NBS, na ktorú

skutočnosť reflektuje aj dôvodová správa k zákonu o bankách.48. Žalobca nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu žalovanému doručoval takúto výlučnú a
samostatnú kvalifikovanú výzvu, vyhotovenú v zmysle § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, keďže
obe výzvy (z 27.12.2021 aj z 20.01.2022) súd vyhodnotil ako neplatné právne úkony.

49. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval postúpenie pohľadávky za neplatné podľa §
39 OZ pre rozpor so zákonom (§ 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 525 ods. 2
OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách), žalobcu nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v spore,
preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

50. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (bod 45), neplatnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru a neosvedčenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, už súd
nepristúpil k preskúmaniu námietok žalovaného (o neplatnosti zmluvy z titulu neprijateľných podmienok,
o neúčinnom doručovaní písomností žalovanému od júla 2024), nakoľko by toto skúmanie a následné
vyhodnotenieužnemalovplyvnavýsledoksporu(viďuznesenieNSSRsp.zn.6Cdo/145/2011zo16.11.

2011, podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania).

51. V súvislosti s námietkou premlčania súd uvádza, že nakoľko k účinnému vyhláseniu predčasnej

splatnosti úveru nedošlo, 3- ročná premlčacia doba plynie od zročnosti jednotlivých splátok istiny (§
103 OZ). Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, po započítaní úhrad žalovaného vo výške
2.584,63 Eur len na istinu v súlade s § 566 ods. 2 OZ, bolo uhradených 18. celých a časť. 19 splátky
istiny (á 139,48 Eur = 13.390 delené 96 splátok) splatných od 14. 02. 2020 do 14.08.2021. Keďže žaloba
bola doručená na súd dňa 23. 10. 2024, premlčané sú neuhradené splátky istiny splatné pred 23. 10.

2021, t.j. dňa 14. 08. 2021 (časť), 14.09.2021 a 14.10.2021.

52. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
(dvojmo) inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.