Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/118/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124213182
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:3124213182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

HýbelovejaMgr.KatarínyArnouldovejvprávnejvecinavrhovateľa:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
C. D. XXX, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so
sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, proti manželke navrhovateľa: E. F. B., G. C., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, toho času G. XXXX/XXX, C. H., zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Katarína
Filipovičová,advokátka,sosídlomVajanského2786/2,Žilina,onávrhunarozvodmanželstva,oodvolaní
manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica z 30. apríla 2025 č. k. 24Pc/3/2025-40,
takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudok napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo A. B., nar.
XX.XX.XXXX a E. F. B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 22.07.2023 v Považskej Bystrici,
zapísanévknihemanželstievmatričnéhoúraduPovažskáBystrica,vozväzku28,ročník2023,nastrane
1, pod poradovým číslom 88 a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 18, § 19 ods. 1, 2 a 3, § 22 a §
23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, pričom rozvrat je potrebné vyhodnotiť ako vážny a trvalý.
Súd vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, mal preukázanú veľká rozdielnosť
pováh, a taktiež názorov na spolužitie. Ďalšou skutočnosťou je to, že manželia spolu nežijú už jeden rok,
každý býva inde, k obnoveniu ich spolužitia nedošlo a fakticky z ich správania sa a konania vyplýva, že o

spolužitie ani nemajú záujem, čo je jednoznačné zo strany navrhovateľa. Manželka navrhovateľa si chce
kúpiť byt v C. H., v ktorom byte bude bývať sama, z čoho vyplýva, že nepočíta s obnovením spolužitia.
Za uvedeného stavu, ak manželia počas trvania jedného roka neobnovili spolužitie, vzájomné zblíženie
a nedošlo k zlepšeniu ich vzťahov a nesnažili sa navštíviť poradenstvo ohľadne vzťahov, tak za takého
dlhé obdobie sa narušené vzťahy dajú len veľmi ťažko napraviť. Navrhovateľ a manželka navrhovateľa
nebývajú v spoločnej domácnosti od apríla 2024, spoločne nehospodária, nežijú intímnym životom a vo
vzťahoch dospeli do takého štádia, že ich manželstvo je nefunkčné, keďže reálne nenapĺňa všetky svoje

funkcie a obnova spolužitia nie je možná, nakoľko ju odmieta navrhovateľ. Nie je pravdepodobnosť, že
by došlo k obnoveniu spolužitia. Na základe týchto skutočností súd rozhodol o rozvode o manželstva.
Súd zamietol návrh manželky navrhovateľa na vykonanie dôkazu, a to výsluch matky navrhovateľa, za
účelom dokázania závislosti navrhovateľa na svojej matke a naopak. Vzhľadom na dôkazy, ktoré bolivykonané, súd považoval toto za nadbytočné. Manželia spolu už jeden rok nežijú, neobnovili spolužitie,
preto dokazovať vzťahy medzi navrhovateľom a jeho matkou je v tomto štádiu konania nadbytočné.
Jedná sa o rozvodové konanie, v ktorom sa posudzujú vzťahy medzi manželmi, a nie vzťahy medzi

rodinnými príslušníkmi navzájom. Čo sa týka príčiny rozvratu manželstva, súd bol názoru, že závažnou
príčinou rozvratu manželstva boli rozdielne názory na spolužitie, a s tým súvisiace dlhodobé nezhody a
vzájomné citové odcudzenie manželov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých
by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa,
ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Nestotožnila sa so záverom súdu, že podmienka harmonického životného spoločenstva
by mala pretrvávať v manželstve po celý čas jeho existencie. Absencia harmónie v niektorých
obdobiach manželského spolužitia nemôže zakladať dôvod na rozvod manželstva, ale naopak

manželské puto sa práve zosilňuje spoločným prežívaním i negatívnych chvíľ, bez ktorých by váženie si
pozitívnych okamihov bolo prakticky vylúčené, resp. pokladané za samozrejmosť. Skutočnosti uvádzané
navrhovateľom ako dôvod rozvratu vzájomných vzťahov neboli tak vážne a trvalé, aby sa vyvodil záver,
na základe ktorého je potrebné manželstvo rozviesť. Žiadne z navrhovateľom uvádzaných dôvodov
nebolitakzásadné,abyichnebolomožnépreklenúťvzájomnoukomunikáciouaporozumením.Hrubosa

ohradila voči klamstvám vyprodukovaným v záujme dosiahnutia rozhodnutia súdu v prospech manželom
podaného návrhu, a to najmä čo sa týka tvrdení manžela o údajných manželkou vykonštruovaných
obvineniach, pričom práve právoplatné uznanie manžela vinným zo spáchania priestupku a uloženie
pokuty v sume 30 eur preukazuje spáchanie priestupku a pravdivosť tvrdení manželky. Ohradila sa
voči údajným fyzickým atakom z jej strany vo vzťahu k manželovi. Pre manželský zväzok, ktorý je

daný výlučne dvoma osobami – manželmi, nie je príznačné, aby do tohto vstupovala akákoľvek ďalšia
osoba, ktorá vzájomnú harmóniu a súžitie narúša. Práve neprirodzená závislosť manžela na svojej
matke a naopak, jej negatívny vplyv, ktorým likviduje celú ich rodinu, a ktorým deštruktívnym spôsobom
zasahuje do slobodného života svojho syna, je primárnym dôvodom, pre ktorá bolo nevyhnutné, aby si
súd vytvoril obraz „vlastného“ vyjadrenia manžela, resp. vyjadrenia a priania jeho matky prezentovaných

ústami syna a právneho zástupcu. Súd však návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Nevykonaním
navrhnutého dôkazu a neoverením si manželkou tvrdených skutočností nemožno spoľahlivo vyvodiť
záver, že by rozhodnutie manžela podať návrh na rozvod manželstva bolo dobrovoľné a slobodné,
čím absentuje jedna zo základných podmienok, pri splnení ktorých je možné manželstvo rozviesť.
Dočasné ukončenie spolužitia a naštrbenie vzťahov v dôsledku silného vplyvu matky manžela nemôže

samo o sebe zakladať dôvod na rozvod manželstva, ktoré bolo uzatvárané dobrovoľne, z lásky
a z presvedčenia vytvorenia trvalého životného spoločenstva. Ani jeden z manželov nemá iný vzťah,
neexistuježiadnazdravotnáaemocionálnaprekážka,ktorábybránilavopätovnomvzplanutíavystavaní
pevných základov pre znovuobnovenie harmónie a pochopenia. Ona prechováva k manželovi hlboké
city, považuje ho za osobu, s ktorou chce stráviť zvyšok života, pričom do manželstva nevstupovala

s naivnou predstavou, že sa manželia nebudú potýkať s problémami. Je však ich povinnosťou sa k nim
postaviť čelom, a nie sa skrývať pod krídlami svojej matky.

4. K odvolaniu manželky navrhovateľa sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a hlavne spravodlivé. Opätovne uviedol,
že manželstvo je v súčasnosti iba formálnym zväzkom, ktorý neplní funkcie manželstva, pričom do
budúcnosti nie je predpoklad, aby toto manželstvo plnilo svoje funkcie, nakoľko ide o dlhodobý stav
s nemožnosťou obnovenia harmonického manželského spolužitia. Dôvodom citového ochladnutia, ako
aj podania návrhu na rozvod bola skutočnosť, že manželka je manipulatívna, presadzujúca svoje postoje

a názory bez ohľadu na realitu, vytvárajúca neustály tlak na neho. Prekrúcanie skutočností, uvádzanie
poloprávd a cielená citová manipulácia zo strany manželky tak, ako je demonštrovaná aj v tomto konaní,
bola prítomná počas celého trvania ich manželského zväzku. Manželstvo v tomto prípade nemôže plniť
svoj spoločenský účel so zreteľom na jednoznačný postoj manžela, ktorý absolútne vylučuje obnovenie
spolužitia s manželkou. Mal za to, že z doterajšieho priebehu konania jednoznačne vyplýva jeho zrejmý,

kategoricky odmietavý postoj k obnoveniu partnerského spolužitia manželov a opätovne uviedol, že
reálne nevidí žiadnu cestu k obnoveniu partnerského spolužitia s manželkou, nakoľko s ňou nechce a ani
v budúcnosti nebude chcieť spoločne žiť. Dôvody na rozvod manželstva sú tak závažné a zásadné, že
ich nie je možné preklenúť vzájomnou komunikáciou a porozumením.5. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa zotrvala na podanom odvolaní. Manžel
opätovne preberá záležitosti týkajúce sa manželstva, ako aj rozvodu so svojou matkou, pod ktorej

vplyvom manžel evidentne stále je, preto spochybňuje prezentovanú vôľu manžela, ktorú nepovažuje
za skutočnú. Nie je pravdou, že by nekomunikovala s manželom od apríla 2024. Komunikácia bez
zásadnejších problémov prebiehala ešte v septembri toho roku a dokonca sa aj stretli. Pred podaním
samotného návrhu na rozvod sa celá rodina s výnimkou manžela postavila proti nej a naliehala na
rozvod. Samotný návrh podľa nej nepodával manžel, ale jeho matka, nakoľko je nepravdepodobné,

aby samotný manžel nevedel, kde s manželkou spoločne žili. Tiež podotkla, že manžel sa absolútne
nevyjadril k tomu, z akého dôvodu sa nevzdal práva podať odvolanie proti rozsudku, pokiaľ je rozvod
skutočne jeho pravou a slobodnou vôľou.

6. Navrhovateľ sa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu manželky stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je vecne správne a spravodlivé

a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Je
zarážajúce, že dospelý muž v roku 2025 musí na súde dokazovať, že má vlastnú vôľu a vlastný rozum.
Ak by bol skutočne nesvojprávny, ako sa snaží manželka naznačiť, pravdepodobne by nebol schopný
uzavrieť manželstvo, budovať kariéru, ani žiť samostatným životom. Tieto tvrdenia sú iba osobnými
útokmi a svedčia skôr o posadnutosti manželky analyzovaním jeho rodiny než o stave manželstva.

Návrh na rozvod podal on a argumentácia údajnou neznalosťou posledného spoločného bydliska
manželov je len účelovým odvádzaním pozornosti od podstaty veci a tou je fakt, že manželstvo je
trvalo a hlboko rozvrátené. Súhlasil, že problémy treba riešiť, ale riešenie rozhodne neznamená trvalý
život v prostredí neustálych konfliktov, obviňovaní, ponižovaní, ako aj útokov na manželovu rodinu.
Žiadal priznať trovy konania, pretože práve manželka konanie predlžuje opakovanými nepodstatnými

a urážlivými tvrdeniami, ktoré so samotným rozvodom nijako nesúvisia.

7. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa v plnom rozsahu zotrvala na svojich
písomných vyjadreniach. Uviedla, že manžel nekoná zo svojej vôle, ale na základe diktátu svojej matky,
keďže zrejme iba opomenul uviesť, že vo svojich 45 rokoch stále žije v spoločnej domácnosti so svojou

matkou. Manželov skutočný nezáujem na ukončení manželstva preukazuje aj skutočnosť, že doposiaľ
neodpovedal na e-mail, v ktorom ho žiadala o udelenie súhlasu s anulovaním manželstva. Ak manžel
vníma ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku ako „doživotný trest“, nie je zrejmé z akého titulu chce na
„doživotný trest odsúdiť“ svoju manželku, pokiaľ nesúhlasí s anulovaním manželstva, ak je teda jeho
vôľa na ukončení manželstva skutočná.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov
(§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 24Pc/3/2025 je rozvod manželstva
účastníkov.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým

súd manželstvo účastníkov rozviedol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu.

11. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne

a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by samal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1
Zákona o rodine); účelom manželstva je vytvoriť harmonicky a trvale životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).

13.Sozreteľomnaobsahvyššiecitovanéhoustanoveniajepotomzjavné,žeakužuzavretiemanželstva
je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia
takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane
jeho harmonického fungovania; uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho
existencie. I keď zaiste nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzené účelu manželstva môže
z času na čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené

nároky; ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody
rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti
založeného partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním
toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné
spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba

považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto
i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu
druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého
rozhodnutia a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami,
pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia

a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením
niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja
manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba
stáť a naďalej ho udržiavať a tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je
záver, podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli

a niet rozumného dôvodu predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď
k náprave narušených vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.

14. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia
manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať

riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke
presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je
nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo
vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy
o obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho).

15. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci šlo o práve takýto
stav praktickej neobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľa a manželky, a to jednak z toho dôvodu, že
manželia žijú oddelene dlhšiu dobu a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu vecí,
okrem toho však navrhovateľ rezolútne poprel záujem podieľať sa na manželkinom proklamovanom

úsilí o udržania manželstva. A navyše tento účastník oproti tomu neposkytol v konaní žiadne argumenty
a riešenia spôsobilé podľa neho presvedčenie navrhovateľa o neobnoviteľnosti vzťahu zmeniť a musela
sa uplatniť úvaha, podľa ktorej na udržanie manželstva, rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné
a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho
nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom.

16. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz – výsluch matky
navrhovateľa, čo je dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.

17. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania,

je úlohou a doménou súdu (§ 185 ods. 1 CSP). Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je
prípustné. Vo veciach upravených Civilným mimosporovým poriadkom je podstatným, aby bol náležite
zistený skutočný stav. Podľa názoru odvolacieho súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazovzistil skutkový (skutočný) stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Odvolací súd poukazuje na
to, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania odôvodnil tak na pojednávaní,
na ktorom došlo k vyhláseniu uznesenia, ako aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom uvedené

dôvody považuje odvolací súd za správne.

18. K opakovaným tvrdeniam odvolateľky, že zo strany navrhovateľa nejde o slobodné rozhodnutie
rozviesť sa, odvolací súd udáva, že navrhovateľ svoje nemenné rozhodnutie prezentoval tak nielen
v návrhu na začatie konania a v písomných vyjadreniach, ale aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní,

a teda nemožno mať dôvodné pochybnosti o takto prejavenej vôli navrhovateľa. Ďalšie odvolateľkou
namietané dôvody (vplyv rodiny a matky navrhovateľa, nevzdanie sa odvolania po vyhlásení rozsudku,
nereagovanie na žiadosť o udelenie súhlasu s anulovaním manželstva) odvolací súd považoval za
právne bezvýznamné s poukazom na jednoznačne prejavenú vôľu navrhovateľa, ako je uvedené vyššie.

19. Správne súd prvej inštancie podľa § 52 CMP rozhodol i o nároku na náhradu trov konania.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §

52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Odvolací súd nezistil dôvody
osobitného zreteľa v zmysle § 55 CMP pre priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi, keď manželka
navrhovateľa využila len svoje právo vyplývajúce z Civilného sporového poriadku a podala odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasila a pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je
smerodajný úspech v konaní.

22. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).