Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124362686
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124362686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.

Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11,
Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, zastúpenej: JUDr. Andreou
Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, Kozárovce 632, IČO: 47 134 747, o zaplatenie 6.540,22 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9Csp/7/2025-170 zo
dňa 27. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej ako „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) žalobu
žalobcu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 % (výrok II.).

2. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.
3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
6, 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase zosplatnenia, § 1 ods.

2, § 2 písm. a), b), d), g), h), i), a l§ 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19, 20, 21, 23, 27, 41, § 9 ods. 1, 2, §
11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 1,
2, 3, 4, § 1a ods. 1, 4, 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 13, 21, § 5 ods. 1, 2 Opatrenia NBS v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, § 132 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, § 216 ods. 1, 2, § 294 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.510,22 eur, úrok 3.152,15 eur, úrok z omeškania
vo výške 2,80 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.510,22 eur od 19. 07.
2024 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 30,- eur, ako aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že dňa 10. 07. 2023 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. 0000000001021065
(ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 7.000,-

eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných anuitných splátkach a celý
úver aj s príslušenstvom bola povinná žalovaná splatiť do 16. 06. 2031. Po vyčerpaní poskytnutého
úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, t. j. prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a
včas, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnostiúveru dňa 18. 07. 2024 v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súlade s Úverovou
zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie
a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou/opakovaným upozornením zo dňa 15. 05.

2024. K vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo pre neuhradenie splátky, ktorej splatnosť nastala dňa 15.
04.2024.Žalovaná dodňazosplatneniauhradilanaistinusumu489,78eur,nazákladečohodlžnáistina
ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 6.510,22 eur (7.000 – 489,78 = 6.510,22 eur). Žalovaná po
zosplatnení do dňa podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu. Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia
úveru predstavoval 2,80 eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z

nezaplatenej istiny, ako aj úrok do konečnej splatnosti úveru vo výške 3.152,15 eur (celková čiastka
10.963,40 eur – 7.000,- eur – poplatok za poskytnutie úveru 350,- eur). Z dôvodu omeškania žalovaného
s úhradou splátok si uplatnil v súlade s čl. 1 bod 1.2. zmluvy aj zmluvnú pokutu za omeškanie splátky
vo výške 15,- eur a za omeškanie splátky po upozornení vo výške 15,- eur, spolu vo výške 30,- eur.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že má za to, že nepreukázal, že pri skúmaní bonity žalovanej,

pred uzatvorením úverovej zmluvy, konal s odbornou starostlivosťou. Žiadnym spôsobom nezisťoval
výšku skutočných výdavkov žalovanej. Odkázala na znenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
Na základe uvedeného považovala vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 18. 07. 2024
za neplatné. Mala za to, že žalobca posudzoval schopnosť splácať úver bez akýchkoľvek údajoch o
výdavkoch žalovanej. Takéto konanie žalobcu, kde došlo k hrubému porušeniu povinností uvedených v

ust. § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, podľa
ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca nemal žiadny dôvod vnútiť žalovanej úver v sume
7 000,- eur, ak v žiadosti o poskytnutie úveru žiada o úver v sume 2000,- eur. Už takéto konanie, s
následným splácaním úveru, kde k omeškaniu v splácaní došlo už pri hradení 4. splátky od uzatvorenia
úverovej zmluvy jasne preukazuje, že žalovaná už pri uzatvorení zmluvy, resp. krátko po jej uzatvorení

nebola schopná úver splácať. Namietala ďalej, že v zosplatnení absentuje identifikácia splátky, pre
ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Podľa ust. § 565 OZ a ust. § 53 ods. 9 OZ, je pre platný právny úkon
zosplatnenia úveru zo strany veriteľa potrebné špecifikovať splátku, pre ktorú dochádza k zosplatneniu
celého dlhu. S prihliadnutím na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutie NS
SR pod sp. zn. 5 Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 považovať zosplatenie úveru za neplatné. Navrhla

žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v prípade, ak sa súd nestotožní s právnym názorom žalovanej a
žalobu nezamietne, navrhla, aby preskúmal majetkové a zárobkové pomery žalovanej a zaviazal ju na
hradenie dlhu v splátkach po 50,- eur mesačne.

5. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom

bola dňa 10. 07. 2023 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0000000010210 65- Pôžička,
na základe ktorej poskytla banka ako veriteľ žalovanej úver vo výške 7.000,- eur. V zmysle časti I.
Základných podmienok bod 1.2 zmluvy o úvere sa žalovaná zaviazala splatiť v 96 mesačných splátkach
po 105,67 eur (výška poslednej splátky 104,35 eur) mesačne, v 14. kalendárny deň mesiaca, s termínom
prvej splátky do 14. 07. 2023, dátumom konečnej splatnosti 16. 06. 2031, poplatkom za poskytnutie

úveru 350,- eur jednorazovo, s dojednaním poistením schopnosti splácať úver 5,17 eur mesačne s
počtomúhradpoplatku96splátok,výškouRPMN13,76%,priemernouvýškouRPMN10,40%,celkovou
čiastkou, ktorú mala žalovaná zaplatiť 10.963,40 eur, a úrokovou sadzbou fixnou do splatnosti vo výške
9,90 % p.a. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, v dôsledku čoho žalobca poslednou výzvou –
opakované upozornenie zo dňa 15. 05. 2024 upozornil žalovanú, že banka eviduje omeškané splátky

vo výške 232,40 eur s tým, že žiada o zaplatenie dlžnej sumy 247,40 eur najneskôr do 09. 06. 2024
(pozostávajúca z istiny 102,09 eur, zmluvný úrok 109,25 eur, úrok z omeškania 0,43 eur a zmluvná
pokuta 35,63 eur). Zároveň žalovanú upozornil, že v prípade neuhradenia sumy v stanovenom termíne
uplatní svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlási predčasnú splatnosť úveru. Výzva
bola žalovanej doručená dňa 20. 05. 2024 (č. l. 59). Žalovaná však ani v dodatočne poskytnutej lehote

dlžné splátky neuhradila, v dôsledku čoho jej žalobca listom zo dňa 18. 07. 2024 oznámil, že úverový
záväzok sa stal ku dňu 18. 07. 2024 predčasne splatný v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej
sumy vo výške 6.806,12 eur a to v lehote najneskôr do 09. 08. 2024. Predmetné oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti bolo žalovanej odoslané dňa 23. 07. 2024 v zmysle e-potvrdenky (č. l. 61). Z
uvedeného vyplýva, že t. j. v oboch prípadoch sa prejav vôle dostal do dispozičnej sféry žalovanej a

mala objektívnu príležitosť oboznámiť sa s obsahom zásielky.

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 10. 07.2023 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového
úveru vo výške 7.000,- eur, ktorá má nesporne charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti a mal postavenie dodávateľa a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická
osoba, pričom nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, teda mal postavenie
spotrebiteľa. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak súd posúdil jednak ako zmluvu o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovení §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej
smernice, všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v
prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods.

2 smernice, ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané
výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú
nekalé.

7. Po posúdení formálnych náležitostí zmluvy, pristúpil súd ďalej v zmysle ustanovení Občianskeho

zákonníka k preskúmaniu výšky odplaty za poskytnutý úver, či táto odplata v zmysle § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
neprekračuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. V danom prípade pozostáva odplata za poskytnutý úver z úroku vo výške
9,90 % ročne a z poplatku za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 5,17 eur mesačne ako aj

jednorazového poplatku za poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády,
odplata sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a
vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Zmluvný úrok vo výške 9,9 % p. a. napĺňa na účel
výpočtu odplaty predpoklady obsiahnuté v § 1 ods. 3 písm. a) bodu 3. predmetného nariadenia vlády,
podľa ktorého odplatu okrem iného tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých

peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok, sa považuje za plnenie za rok.

8. Vzhľadom na procesnú obranu žalovanej, ktorá namietala platnosť predčasného zosplatnenie úveru
ako aj s odkazom na judikatúrny posun ex offo skúmal splnenie zákonných predpokladov platného
zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka platných v čase

zosplatnenia úveru a s tým spojenú platnosť výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy
k splateniu celého úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s právom veriteľa žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pre spotrebiteľské zmluvy osobitné predpoklady pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Ak chce totiž veriteľ uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu, môže tak urobiť

len v prípade, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a ak zároveň
dlžníka upozornil, že si právo na zaplatenie celého dlhu uplatňuje. Veriteľ musí uplatnenie svojho práva
vo vzťahu k dlžníkovi vopred notifikovať a to najmenej v 15 – dňovej lehote. Po uplynutí notifikačnej
lehoty sa právo veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky stáva účinným. Zároveň tak veriteľ môže urobiť
len pri súčasnom rešpektovaní § 565 Občianskeho zákonníka a síce môže žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, a toto
právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Je v záujme ochrany
žalovaného ako spotrebiteľa skúmať hmotnoprávny základ žalobou uplatneného nároku, pričom súd je
v spotrebiteľských sporoch ex offo povinný skúmať okrem iného aj platnosť týchto právnych úkonov.
Žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení

§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

9. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a
účinného v čase omeškania žalovaného s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 OZ, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné
vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Zákon prísne stanovuje kritériá, za akýchpodmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť
„zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v

splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať
spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje
právo na zosplatnenie celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie
ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

10. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp.
zn. 6Cdo/15/2023 ako aj rozhodnutie I.ÚS/528/2024), podľa ktorej upozornenie podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka na to, aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať
označenie konkrétnej splátky, vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. Bez uvedenia tejto
identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa „dozvedieť“ o hroziacom následku
spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a „spôsobe“, ako tento následok odvrátiť.
Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi
určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje

podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá
splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá, dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú
splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú, pre ktorú plánuje predčasne zosplatniť spotrebiteľský
úver. Z toho dôvodu musí dodávateľ jednostranný úkon - výzvu na zaplatenie omeškanej splátky
oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom, aby tento konkrétne mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke

mieni následne dodávateľ zosplatniť celý úver v prípade, že uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne
stanovenej lehote neuhradí. Vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie pre
spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým
saoznamuje,ženazákladeichdohodyuplatnísvojeprávopodľa§565Občianskehozákonníka,pretože
dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie

zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a jednak výslovné
upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej
splátky, ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka týka, t. j., že dlžník
nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je

podstatná pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh naraz. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024 a sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 02. 2025,
zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025 pod č. 34, z ktorých
citoval.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že z písomnej výzvy (opakované upozornenie) zo dňa 15. 05.
2025 vyplýva, že veriteľ upozornil dlžníka - žalovanú, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky
banky a súčasne veriteľ upozornil, že bude požadovať, aby vrátila celú sumu poskytnutého úveru s
príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere, teda že je oprávnený vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 18. 07. 2024 pre
omeškanie splátky splatnej dňa 15. 04. 2024, s ktorou bola síce žalovaná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v omeškaní 3 mesiace, avšak toto svoje právo uplatnil žalobca bez toho, aby presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Súd tak
dospel k záveru, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15. 05. 2024, ktorou mala byť realizovaná

výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko z obsahu tejto výzvy
nevyplýva označenie konkrétnej splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, vo vzťahu ku ktorej
žalobca mienil uplatniť právo predčasne ukončiť výhodu v podobe splátok úveru (predčasne zosplatniť
celý úver) vyplývajúce mu z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Preto výzvu na zaplatenie

dlžnej sumy zo dňa 15. 05. 2024 nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu právne účinky
predpokladané § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.12. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka,
dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného

žalobcom výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 18. 07. 2024 ako neplatný právny úkon podľa §
39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaný bol povinný
splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie
nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovaného pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

13. Žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil od tvrdenia o splatnosti úveru v celosti a s tým súvisiaceho
nároku na úhradu úrokov a úrokov z omeškania zo zosplatneného úveru, teda ako plnenie z predčasne
zosplatného úveru vrátane príslušenstva zosplatneného úveru. Súd poukázal na ustanovenie § 216
CSP,vzmyslektoréhojesúdviazanýžalobnýmnávrhom.Súdnemôžeprekročiťaprisúdiťviac,nežčoho
sa strany domáhajú, resp. nesmie ísť nad rámec petitu. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada
„ne ultra petitum“. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a

prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu sa vzťahuje k žalobnému
návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní
oprávnený vykonať alebo nevykonať. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať
predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkovéhozákladu,nežakýbolpredmetkonaniavymedzenývžalobnomnávrhu.Zuvedenýchdôvodov

súd žalobu výrokom I. tohto rozsudku zamietol. Súd nad rámec poznamenal, že zmena prípadných
skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá
je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). V tejto súvislosti
súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024, z ktorého
citoval a ktoré prešlo aj kontrolou ústavnosti, v rozhodnutí Ústavného súdu SR zo dňa 2. októbra 2024,

sp. zn. I. ÚS 528/2024.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, v ktorom citoval z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie a uviedol, že s argumentami súdu sa žalobca nestotožňuje a
považuje rozsudok za nesprávny. Odvolanie odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

15. K splneniu podmienok platného a účinného predčasného zosplatnenia úveru; žalobca v prvom rade
poukázal na skutočnosť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobcu konkretizovať

resp. označiť v upozornení pred zosplatnením úveru tú ktorú omeškanú splátku, v súvislosti s ktorou
zvažuje uplatniť právo zosplatniť úver ako podmienku na to, aby bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti
považované za platný právny úkon a tiež ju nebolo potrebné konkretizovať ani v samotnej zosplatňujúcej
výzve. Opačné tvrdenie nemá oporu v zákone a je bez akejkoľvek relevancie. Žalovaný mal predsa
priamo zo zmluvy (bod 1.2.) vedomosť o tom, v akej výške je povinný uhrádzať anuitné splátky úveru

(105,67 eur), kedy sú jednotlivé splátky splatné (mesačne, v 14. deň kalendárneho mesiaca), kedy
bola splatná 1. anuitná splátka (14. 07. 2023), aký je počet splátok (96), a teda v prípade porušenia
povinnosti uhrádzať splátky riadne a včas, si musel byť zároveň vedomý aj toho, že sa dostane do
omeškania s tou ktorou anuitnou splátkou. Nebolo preto potrebné a ani zákonom vyžadované, aby
žalobca tieto omeškané anuitné splátky osobitne uvádzal v upozornení adresovanom žalovanému. Zo

zákona takáto povinnosť nevyplýva resp. zákon neuvádza, že úkony veriteľa týkajúce sa zosplatnenia
úveru musia obsahovať špeciálne náležitosti. Žalobca uviedol, že ani samotné ustanovenie § 53 ods.
9 OZ účinné v rozhodnom období výslovne nevyžadovalo, aby veriteľ vo výzve adresovanej dlžníkovi
pred zosplatnením úveru a ani v samotnej zosplatňujúcej výzve označil konkrétnu omeškanú splátku,
pre ktorú mieni pristúpiť/pristupuje k predčasnému zosplatneniu úveru. Ak by zákonodarca mal v úmysle

takúto povinnosť veriteľa do zákonného ustanovenia zakotviť, mohol tak nepochybne urobiť už pri
prijímaní tohto ustanovenia (účinné od 01. 11. 2008 ako ust. § 53 ods. 8), príp. pri jeho novelizáciách.
K uvedenému kroku však nepristúpil, práve naopak, predmetné ustanovenia boli novelizované iným
spôsobom až od 01. 11. 2024. Priemerný spotrebiteľ má a musí mať vedomosť o celkovej výške
poskytnutého úveru, o termínoch splatnosti a výške splátok úveru, ktoré má uhrádzať a teda aj o tom,

aké splátky neuhradil. Aj bez uvedenia konkrétnej splátky má preto dostatočné informácie na posúdenie,
či mu hrozí zosplatnenie a o výške sumy, ktorej úhradou môže predísť predčasnému zosplatneniu
jeho úveru. Špecifikácia konkrétnej splátky v listinách zasielaných spotrebiteľovi nemá reálny vplyv na
jeho právne postavenie a teda nevedie k posilneniu právneho postavenia spotrebiteľa. Špecifikáciakonkrétnej omeškanej splátky nemá žiadny pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny spotrebiteľa
a absencia uvedenia tejto splátky nestavia dlžníka do nevýhodnejšieho postavenia. Upozornenie na
omeškané splátky pod hrozbou predčasného zosplatnenia úveru a samotné vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru veriteľom sú jednostranné právne úkony veriteľa, ktoré sú po ich doručení spotrebiteľovi
perfektné a nezvrátiteľné. Spotrebiteľ teda nemôže nič zmeniť na právnom následku len tým, že by
mu bola známa konkrétna splátka, ktorá má vyvolať/vyvolala predčasnú splatnosť úveru. V upozornení
adresovanom žalovanému a rovnako aj vo výzve na predčasné splatenie úveru bol žalovaný opakovane
informovaný o výške dlžnej sumy a tiež bol informovaný o tom, že v prípade akýchkoľvek nejasností

môže navštíviť pobočku žalobcu alebo kontaktovať žalobcu na tel. čísle XXX/XXXX XXX, kde by mu
boli poskytnuté bližšie požadované informácie. Žalobca poukazuje aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť
a síce, že doterajšia dlhodobá judikatúra nevyžadovala špecifikáciu splátky, pre ktorú veriteľ pristupuje
k zosplatneniu úveru (t. j. od roku 2008 až do roku 2024). Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov na
všetkých stupňoch až do roku 2024 nevyplývala pre veriteľov požiadavka na identifikáciu splátky v
právnychúkonochadresovanýchdlžníkom(anipredzosplatnenímúveruaanivsamotnejzosplatňujúcej

výzve). K zásadnej zmene výkladu príslušného ustanovenia však došlo až v roku 2024, kedy senát
Najvyššieho súdu SR 5Cdo zaujal úplne nové stanovisko k výkladu § 53 ods. 9 OZ. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že senát 1Cdo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024 posudzoval obdobnú, resp. identickú právnu otázku, a teda či je
identifikáciakonkrétnejsplátkypovinnounáležitosťouprávnehoúkonu,ktorýmdochádzakpredčasnému

zosplatneniu úveru, prípadne aj výzvy, ktorá tomuto úkonu predchádza a skonštatoval, cit.: ,,31.
Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre
ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací
súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá

vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade

so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné
predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti“.

16. V ďalšom žalobca poukázal na ďalšie rozhodnutia krajských súdov, v ktorých súdy zastávali rovnaký

právny názor v danej právnej otázke: rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/21/2022
zo dňa 10. 05. 2022; rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoCsp/2/2023 zo dňa 31. 10.
2023; rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoCsp/3/2023 zo dňa 29. 06. 2023; z ktorých
v abstrakte citoval.

17. Žalobca v čl. III. žaloby jednoznačne špecifikoval, pre ktorú splátku vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru, keď uviedol, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo pre neuhradenie splátky, ktorej
splatnosť nastala dňa 15. 04. 2024. Aj z dôkazu Stav omeškaných splátok na úvere ku dňu zosplatnenia
(tvorí prílohu žaloby) vyplýva, že žalovaný sa pred zosplatnením úveru k 18. 07. 2024 dostal do
omeškania s úhradou splátok splatných k 15. 04. 2024 (splátka neuhradená vo výške 105,67 eur),

k 14. 05. 2024, 14. 06. 2024 a 15. 07. 2024 (splátky neuhradené vo výške 105,67 eur). Teda
vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky splatnej k 15. 04. 2024 vo výške 105,67 eur bol žalovaný
ku dňu zosplatnenia 18. 07. 2024 v omeškaní so zaplatením tejto splátky dlhšie než 3 mesiace a
pre jej nezaplatenie žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pre posúdenie podmienok platnosti
predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ účinných v rozhodnom

období, žalobca považuje za rozhodnú práve tú skutočnosť, že upozornil žalovaného ako spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva zosplatniť úver (upozornenie bolo zaslané žalovanému
v mesiaci 5/2024 a k zosplatneniu došlo v mesiaci 7/2024) a k zosplatneniu úveru pristúpil žalobca až
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením anuitnej splátky (za mesiac 4/2024). Dohoda o
možnosti žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bola obsiahnutá v čl. 2,

bod 2.3. zmluvy, podľa ktorého, ak klient poruší niektorú z povinností uvedených v bode 2.9 OP, banka
môže vyzvať klienta na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Podľa bodu 2.9. OP: 2.9
Zmeny okolností na strane klienta Každá z nasledovných právnych skutočností sa bude považovať za
zmenu okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere na strane klienta. Skutočnosti, ktorézakladajú zmenu okolností sú: (a) (nezaplatenie) klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy
o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti. Žalobca má za to, že boli dodržané všetky zákonné
podmienky na platné a účinné zosplatnenie úveru.

18. K nároku žalobcu na splatné splátky ku dňu rozhodnutia súdu žalobca uviedol, že pokiaľ by
sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu a mal by za to, že nedošlo k
platnému predčasnému zosplatneniu úveru, žalobca je toho názoru, že v danom prípade boli/sú splnené
minimálne podmienky na priznanie zročných anuitných splátok úveru ku dňu rozhodnutia súdu a teda

dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu nebol daný a nemá ani oporu v zákone. Žalobca mal/
má nepochybne nárok aspoň na časť uplatneného nároku vo výške neuhradených zročných anuitných
splátokúverukudňurozhodovaniasúdom.Vzhľadomnauvedené,pokiaľbyodvolacísúdzastalrovnaký
názor ako súd prvej inštancie, že žalobca nemal právo požadovať od žalovaného jednorazové splatenie
úveru (s čím žalobca nesúhlasí s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu), mal by súd dospieť k
záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný iba v tej časti, v ktorej sa žalobca domáha priznania celého

dlhu nad rámec ohraničený splátkami, ktoré neboli zaplatené a ktorých splatnosť nastala do vyhlásenia
rozsudku. Za daného stavu má potom žalobca právo na vrátenie sumy v rozsahu nezaplatených
anuitnýchsplátokspolusúrokomzomeškaniasplatnýchkudňurozhodnutiasúdu(počnúcneuhradenou
splátkou vo výške 105,67 eur splatnou k 15. 04. 2024, ktorá vyplýva z dôkazu Stav omeškaných splátok
na úvere ku dňu zosplatnenia) a pokračujúc ďalšími omeškanými splátkami splatnými mesačne vo

výške 105,67 eur až ku dňu vyhlásenia rozsudku. Žalobca si totiž tieto splátky (aj keď ako zosplatnený
celok) riadne uplatnil žalobou a ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie bola časť týchto splátok
splatná a žalobcovi tak bolo možné priznať plnenie pozostávajúce minimálne z týchto splatných a
neuhradených splátok. Ku dňu rozhodnutia súdu (27. 08. 2025) bol teda žalovaný dlžný žalobcovi
minimálne sumu 1796,39 eur titulom nezaplatených anuitných splátok úveru splatných za obdobie od

15. 04. 2024 až 14. 08. 2025 v počte splátok po 105,67 eur (17 x 105,67 eur = 1796,39 eur), na ktoré
mal žalobca nepochybne nárok spolu s úrokom z omeškania. V súvislosti s uvedeným poukázal na
rozhodnutia krajských súdov, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 11Co/368/2019 zo dňa 15. 01.
2020; rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/75/2019 zo dňa 26. 02. 2020; rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/78/2021 zo dňa 30. 03. 2022; rozhodnutie Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 26CoCsp/11/2022 zo dňa 20. 04. 2022; rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26CoCsp/64/2021 zo dňa 24. 08. 2022; Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/36/2022
zo dňa 13. 12. 2023, z ktorých citoval. Ak súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z
dôvodu, že pohľadávka z úveru sa nestala zročnou (ani len sčasti), je jeho rozhodnutie celkom zjavne
založené na nesprávnom právnom názore. Napriek tomu, že zosplatnenie úveru je neplatné, žalobcovi

nezanikol nárok na zaplatenie dlžných splátok úveru vyplývajúcich z predmetného úverového vzťahu
ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Priznaním neuhradených splatných
splátok, vrátane zákonného úroku z omeškania, tak pri ich číselnom porovnaní s pôvodne uplatneným
nárokom zjavne nemôže dôjsť k porušeniu zásady ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2

CSP. Uložením povinnosti zaplatiť splatné splátky úveru by súd nepriznal žalobcovi iné plnenie, než sa
uplatňuje v žalobe. Naďalej ide o ten istý nárok, vyplývajúci zo skutočnosti, že žalovaný nevrátil žalobcovi
úver, tak ako sa zaviazal v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Najvyšší súd SR sa vo svojom recentnom
rozhodnutí zo dňa 31. 10. 2024 sp. zn. 4Obdo/36/2023 vyjadril k priznaniu splatných nezaplatených
splátok veriteľovi v prípade neúčinného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru jednoznačne pozitívne

a tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1934/2001 z 31. júla 2003). Citované
rozhodnutie bolo predmetom ústavného prieskumu. Ústavný súd uznesením zo dňa 13. 03. 2025 sp.
zn. III. ÚS 160/2025 sťažnosť sťažovateliek (žalovaných) odmietol aj s nasledujúcim odôvodnením:
„Najvyšší súd sťažovateľkám vysvetlil, že nesprávna je ich úvaha o tom, že okresný súd bez návrhu
žalobcu na zmenu žaloby rozhodol na základe iných ako v žalobe tvrdených skutočností. Správne

konštatoval, že išlo zisťovanie skutkového stavu. K tomu možno doplniť, že povinnosťou žalobcu je
v žalobe opísať rozhodujúce skutkové skutočnosti. Nie je jeho povinnosťou vec aj správne právne
posúdiť. Rozhodujúcimi skutkovými skutočnosti žalobcom opísanými v žalobe bolo to, že sťažovateľke
1 poskytol úver, sťažovateľka 2 zabezpečila splácanie úveru, ktorý splácať prestali. Právne posúdenie
toho, či žalobca úver zosplatnil v súlade so zmluvným dojednaním, bolo už úlohou súdu, nie žalobcu.

Po právnom závere súdu o neúčinnom zosplatnení úveru bolo jeho úlohou právne posúdiť, či a aká
časť žalobou uplatneného nároku je podľa zákona a zmluvných dojednaní dôvodná. Treba súhlasiť s
najvyšším súdom, že okresný súd nepriznal žalobcovi viac, ako si uplatnil, ani niečo, čo by vyplývalo
z iných ako v žalobe opísaných skutkových skutočností.“ (ods. 10). Vzhľadom na uvedené právnezávery najvyšších súdnych autorít má žalobca za to, že priznaním nároku na zaplatenie jednotlivých
nezaplatených splátok (resp. ich časti), hoc si žalobca uplatnil žalovanú sumu ako nárok z predčasne
zosplatného úveru, ktoré súd považoval za neplatné, by nebolo rozhodnuté nad rámec žalobcom

uplatneného nároku, ako to nesprávne tvrdil súd prvej inštancie (najmä v ods. 82. a 84. svojho
odôvodnenia).

19. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného

povinnosťou zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu
trov prvoinštančného konania aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 387 CSP potvrdiť a uplatnila
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Žalobca v odvolaní argumentuje identickou argumentáciou, ako v konaní pred súdom prvého stupňa.
Čo sa týka námietok, že žiadny právny predpis neuvádza, že je povinnosťou žalobcu konkretizovať v
upozornení na zosplatnenie úveru splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, najvyšší súd v rozhodnutí
zo dňa 13. 02. 2025 č. 6Cdo/152/2022 uviedol, že v prípade, ak splátka nie je konkretizovaná, jedná

sa o obchádzanie zákona a takýto úkon, zosplatnenie úveru nie je možné považovať za platný. Tiež
poukázala na rozhodnutie NS SR č. 5 Cdo 197 2022, zo dňa 26.6.2024, z ktorých citovala.

22. Čo sa týka druhej argumentačnej línie, mala za to, že ani v prípade (čo sa nestalo), keby žalobca
navrhol zmenu žaloby, a žiadal o priznanie už splatných splátok úveru, nebolo by možné jeho návrhu

na zmenu žaloby vyhovieť, z dôvodu ust. § 294 CSP, ktorý zmenu žaloby nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ. Odkázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024. Z uvedeného
dôvodu považuje rozhodnutie a odôvodnenie súdu prvého stupňa za správne právne posúdenie veci.
Zároveň je treba uviesť, že žalobca v žalobe ani nárok na splatné splátky neuvádzal ako alternatívny
návrhrozhodnutia,aprvýkrátargumentujenávrhomnapriznaniečastinárokuažvodvolacomkonaní,čo

je možné považovať za nový prostriedok procesného útoku, ktorý je podľa ust. § 366 CSP neprípustný.

23. Žalobca k vyjadreniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej a má za to, že jeho odvolanie je
dôvodné. Žalobca pri zosplatnení úveru postupoval v súlade so zákonom účinným ku dňu predčasného
zosplatnenia úveru a dodržal všetky zákonom požadované podmienky pre platné a účinné predčasné

zosplatnenie úveru. Ani pri prijatom závere súdu prvého stupňa o neplatnosti predčasného zosplatnenia
úveru nebol daný dôvod na to, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Ako uviedol žalobca v
podanom odvolaní, ku dňu rozhodnutia súdu 27. 08. 2025 bola splatná časť nároku žalobcu vo
výške splatných neuhradených splátok. Celková zosplatnená a nezaplatená suma úveru pozostávala z
jednotlivých úverových splátok, ktoré by sa v prípade riadneho splácania podľa zmluvy stali splatnými až

v budúcnosti, pričom podľa zmluvy mala takáto celková splatnosť nastať 16. 06. 2031. Keďže žalovaná
splátky v súlade so zmluvou neplnila, pristúpil žalobca ku dňu 18. 07. 2024 k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru a teda aj jednotlivých v budúcnosti splatných splátok. Tieto splátky si teda žalobca
uplatnil ako zosplatnený celok, preto nie je vylúčené, aby mu súd v prípade, kedy rozhodol, že žalobca
na takýto predčasne zosplatnený celok (zostatok úveru) nemá nárok z dôvodu neplatnosti zosplatnenia,

priznal časť nároku splatného ku dňu rozhodnutia súdu pozostávajúceho zo splatných a neuhradených
splátok a to v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP. V danom prípade sa nejedná o zmenu žaloby a nejedná
sa ani o nový prostriedok procesného útoku uplatnený v odvolacom konaní. Žalobca v odvolaní uvádza,
že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, keď nepriznal
žalobcovi ani časť uplatneného nároku pozostávajúceho zo zročných neuhradených splátok úveru

ku dňu rozhodnutia súdu, hoci naň mal žalobca nárok. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že priznaním
neuhradených splatných splátok, vrátane zákonného úroku z omeškania, tak pri ich číselnom porovnaní
s pôvodne uplatneným nárokom zjavne nemôže dôjsť k porušeniu zásady ne ultra petitum, ktorá je
vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP.

24. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
(žalobcom) – teda stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, žepodané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a po preskúmaní zákonnosti a vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné postupom podľa ust. § 385 CSP a ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

25. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili
dňa 10. 07. 2023 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000001021065- pôžička. V zmluve sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi bezúčelový úver vo výške 7.000,- eur. V úverovej zmluve bol

dojednaný počet mesačných anuitných splátok 96, termín konečnej splatnosti úveru 16. 06. 2031,
výška mesačnej anuitnej splátky 105,67 eur, výška poslednej mesačnej anuitnej splátky 104,35 eur,
fixná úroková sadzba do splatnosti 9,90 % p.a., RPMN 13,76 % p. a., priemerná RPMN 10,40 %
p. a., celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 10.963,40 eur, splatnosť prvej mesačnej splátky 14.
07. 2023, splatnosť mesačnej splátky vždy k 14. dňu v mesiaci. V bode 2.3. zmluvy bolo dojednané,

že ak klient poruší niektorú z povinností uvedených v bode 2.9 OP, banka môže vyzvať klienta na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvo. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru
sa všetky čiastky podľa zmluva o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite, alebo v deň
určenia bankou vo výzve adresovanej klientovi. V bode 2. 9 písm. a/obchodných podmienok pre úvery
občanom – Prima banka Slovensko, a.s. , účinných od 01. 01. 2022, „každá z nasledovných právnych

skutočností sa bude považovať za zmenu okolností,, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere
na strane klienta. Skutočnosti, ktoré zakladajú zmenu okolností sú: a/ (nezaplatenie) klient nezaplatí
ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti. V bode 2.10
obchodných podmienok žalobcu – 2.10.1 predčasná splatnosť, je uvedené, že ak nastane akákoľvek
skutočnosť zakladajúca zmenu okolností na strane klienta, môže banka vyzvať klienta na predčasné

splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktorú sú dlžné podľa
zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatnými okamžite, alebo v deň určený bankou vo
výzve adresovanej klientovi. ......Predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať písomné upozornenie
zaslané klientovi o zmene niektorej okolnosti na jeho strane s výzvou na nápravu a márne uplynutie
bankou poskytnutej primeranej lehoty na nápravu stavu klientom. Žalobca listom zo dňa 15. 05. 2024

- Opakované upozornenie vyzval žalovanú k zaplateniu omeškaných splátok úveru, ktorá bola ku dňu
vystavenia upozornenia 232,40 eur a okrem iného, žiadal o zaplatenie dlžnej sumy 247,40 eur do 09. 06.
2024.Zároveňžalobcaupozornilžalovanú,ževprípadeneuhradeniadlžnejsumyvstanovenomtermíne
uplatní svoje právo vyplývajúce z ust. § 565 Obč. zákonníka. Banka vyhlási predčasnú splatnosť úveru a
požiada o zaplatenie celej pohľadávky z úverovej zmluvy. Uvedenú výzvu si žalovaná prevzala dňa 20.

05. 2024. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 18. 07. 2024 žalobca oznámil žalovanej, že dňa
18. 07. 2024 rozhodla banka o predčasnej splatnosti celého úveru a žiadala žalovanú uhradiť celý dlh
v sume 6.806,12 eur do 09. 08. 2024, pričom z uvedenej sumy prestavovala dlžná istina 6.510,22 eur,
zmluvný úrok 227,41 eur, úrok z omeškania 2,86 eur a zmluvná pokuta a poplatky v zmysle sadzobníka
poplatkov 65,63 eur. K uvedenej výzve predložil žalobca potvrdenie pošty o prijatí zásielky na adresu

žalovanej.

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

29. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP apriori posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil

procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

30. Žalobca uviedol odvolací dôvod s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku. Uvedený odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je

nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval
iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také

skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy správne vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého

pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové vady
preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku.

31. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného

sporovéhoporiadkuonesprávnomprávnomposúdeníveciodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci odvolateľ – žalobca v odvolaní
výslovne uviedol, že popiera povinnosť uvedenia, resp. označenia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
pohľadávky a taktiež popiera neurčitosť právneho úkonu (obsahu oznámenia).

32. Odvolací súd po preskúmaní veci, vrátane odvolacích námietok žalobcu, sa stotožnil

s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil, že zmluva o úvere je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

33. Z upozornenia - výzvy zo dňa 15. 05. 2024 vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú k zaplateniu
omeškaných splátok ku dňu 15. 05. 2024 v sume 232,40 eur. Žalobca požiadal o úhradu dlžnej sumy

do 09. 06. 2024 a žalovanú upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade záväzku, je banka oprávnená
vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Výzva bola odoslaná
žalovanej doručená 20. 05. 2024. Žalobca následne listom zo dňa 18. 07. 2024 oznámil žalovanej , že
úverový záväzok sa stal ku dňu 18. 07. 2024 predčasne splatný v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu
dlžnej sumy v lehote do 09. 08. 2024. Oznámenie bolo odoslané dňa 23. 07. 2024 na adresu žalovanej

a teda sa dostalo do jej dispozičnej sféry.

34. Odvolací súd k vyššie uvedenému uvádza, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka môže veriteľ v spotrebiteľských veciach žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenieniektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to

bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia §
565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej
sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť

splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho
právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni
v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre
niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, z konštrukcie predmetnej výzvy je zrejmé, že táto neobsahuje
identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá
zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku
nie je vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej
splatnosti(tútovyhlásilkudňu18.07.2024),atátopôsobívovzťahukspotrebiteľovineurčito.Nazáklade

uvedeného nemožno výzvu zo dňa 18. 07. 2024 považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek
vyslovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

36. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobca listinou označenou ako „opakované upozornenie“ zo
dňa 15. 05. 2024 upozornil žalovanú na omeškané splátky vo výške 232,40 a vyzval ju na zaplatenie

dlžnej sumy vo výške 247,40 eur, ktorá predstavovala istinu 102,09 eur, zmluvný úrok 109,25 eur,
úrok z omeškania 0,43 eur a zmluvnú pokutu a poplatky v zmysle sadzobníka poplatkov v sume 35,63
eur. Veriteľ vo výzve zároveň upozornil dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru; avšak absentuje v nej
konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver. Rovnako ako vo výzve zo dňa 18. 07.
2024, aj vo výzve na úhradu dlžnej sumy absentuje uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu

úveru pristúpil.

37. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na
zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ
dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych

úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

38. Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie
úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej
sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok.

Avšak,sozosplatnenímjespojenáajotázkauplatniteľnostipohľadávkynasúdeatomuzodpovedajúcimi
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom
využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k
zosplatneniu úveru, neboli splnené zákonom predpokladané podmienky. Odvolací súd zastáva právny
názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom,

ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ
(v prejedávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok
na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa

voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom
vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z
takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť

predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže
uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať
na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveruiba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní
dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na
upozornenieauplatnenietohtopráva)musíuplynúťdosplatnostisplátky,ktorásastanenajskôrsplatnou

pouplynutítrochmesiacovodsplatnostisplátky,ktorázakladáprávonavyhláseniepredčasnejsplatnosti
úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s
ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na

základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že
aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie
podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia
a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“
nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie

uvedenýmzmyslomúčeluust.§53ods.9vspojenís§565Občianskehozákonníka.Konajúcemusenátu
odvolacieho súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že s neuvedením splátky, pre ktorú veriteľ
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy; veritelia totiž často
modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli splnené.
Priemerný spotrebiteľ pritom často nie je spôsobilý na takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne

reagovať.

39. Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi
právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje

podklad pre procesnú obranu. Zároveň, uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje
veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie
je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak

v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,
nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným. S
ohľadomnauvedenéjepotomzrejmé,žeodvolacísúdsastotožnilsozávermivyplývajúcimizrozhodnutí
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/2/2023zodňa25.01. 2024,sp. zn.2Cdo/149/2021
zo dňa 06. 09. 2021. Z rozhodnutia najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06. 06. 2024

vyplýva, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh.......Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia

premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ

pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“.

40. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho úkonu, v dôsledku
ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti
úveru – označené ako ,,Výzva na predčasné splatenie úveru“ zo dňa 18. 07. 2024 považovať za platné

a účinné. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka) odvolací súd zastal názor, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru.

41. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024, na ktoré

sa žalobca v odvolaní odvoláva, toto je odvolaciemu súdu známe. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva,
že „dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolacísúd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá
vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie

relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné
predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po

splatnosti“. Predmetné rozhodnutie je však rozhodnutím ojedinelým, na ktoré súdna prax Najvyššieho
súdu SR nenadviazala, naopak, z citovaných rozhodnutí (bod 43. tohto uznesenia) vyplýva jednoznačný
záver Najvyššieho súdu SR, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný na základe ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve (upozornení spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre

ktorú môže predčasne zosplatniť celý dlh. Napokon, aj neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 02. 2025 uvádza: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku preto je úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej

zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým
je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne
určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“.

42. K námietke žalobcu, že v čl. III. žaloby jednoznačne špecifikoval, pre ktorú splátku vyhlásil predčasnú

splatnosť úveru – a to pre splátku splatnú 15. 04. 2024, odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť
musí byť oznámená žalovanému z dôvodov uvedených vyššie, nepostačuje teda, ak žalobca uvedenie,
pre ktorú splátku vyhlásil predčasnú splatnosť, v žalobe.

43. K námietke žalobcu, že nebol daný dôvod na zamietnutie celej žaloby, nakoľko v danom prípade

boli splnené minimálne podmienky na priznanie zročných splátok úveru ku dňu rozhodovania súdu,
odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje ani s uvedenou námietkou žalobcu a to napriek ním citovanými
rozhodnutiami odvolacích súdov, ktoré pre konajúci odvolací súd nie sú záväzné a s ktorými sa
nestotožňuje. V tomto smere je potrebné poukázať na § 216 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd je
viazaný žalobným návrhom, t. j. súd nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú,

resp. nesmie ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“. Rovnako tak súd musí rešpektovať
vymedzenýpredmetkonaniažalobnýmnávrhom,atedanemôžepriznaťanizinéhoskutkovéhozákladu,
než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu.

44. Uvedený právny záver potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo

dňa 12. 02. 2024 z ktorého vyplýva: „Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací
súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku
žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal z iného skutkového základu,
než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania
plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená provoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej

stránke produkovala k svojím tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že
k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné.
Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené
odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom),
v ktorom nemohol prekročil návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol

žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces“.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi nemožno priznať splatné splátky ku dňu vyhlásenia rozsudku, pokiaľ
by sa prekročila zásada „ne ultra petitum“. Zároveň v spotrebiteľských sporoch platí osobitosť, že zmena
žaloby sa nepripúšťa, ak je žalovaný spotrebiteľ. Spotrebiteľ je považovaný za slabšiu sporovú stranu
a preto má silnejšiu procesnú ochranu. Zmena žaloby nie je prípustná z dôvodu, aby sa zabezpečila

právna istota pre spotrebiteľa a aby nemohol byť prekvapený novými, nepredvídateľnými nárokmi zo
strany žalobcu. Zákonodarca v tomto smere zastal názor, že „ak si žalobca vopred dôkladne neuváži
aké nároky a či vôbec ich uplatní, nebude môcť tieto nároky počas konania meniť, nanajvýš môže žalobu
zobrať späť“.45. Tento názor je zároveň podporený aj rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/528/2024 zo
dňa 02. 10. 2024 v ktorom sa uvádza, „Nesprávny procesný postup v zmysle § 420 písm. f) CSP,

ktorým došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum, bude potrebné odstrániť postupom súladným s
ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, podľa ktorej všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania
vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu,
než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu“. Zároveň v bode 23. a 24. uvedeného
rozhodnutia sa uvádza, že „žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a

právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda
pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako
ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne
pri právnom posúdení vychádza. Legislatívne ukotvená nemožnosť zmeny žaloby v spotrebiteľskej
agende totiž nevylučovala možnosť sťažovateľky v záujme vyhnúť sa neúspechu v spore pri existujúcom
vedomí o pochybnostiach preukázania zosplatnenia úveru, aby vo veci podala žalobu o zaplatenie

nezaplatených dlžných splátok.“

46. Poukazujúc na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré jej v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu
100 %.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).