Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/19/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124202458

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124202458.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/19/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX D., právne zastúpená FAKTOR Legal, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava
- mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 495 730, proti žalovanému: ROJA - Slovensko s.r.o., so sídlom
951 53 Babindol 300, IČO: 36 530 735, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom,
so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 702,73 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

8C/19/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

8C/19/2024

1. Žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 702,72 eura s príslušenstvom
titulom náhrady škody vzniknutej na žalobkyňou zasadených stromoch a osadenom oplotení. Žalobkyňa
sa nároku domáha na základe toho, že dňa XX.XX.XXXX bez jej súhlasu alebo akéhokoľvek iného
právneho titulu na parcele č. XXXX E. XXXX v k.ú. D. zamestnanci žalovaného vykopali a odstránili
žalobkyňou zasadené stromy, s to mimo vegetačného pokoja a odstránili plot žalobkyne a geodetické
značenie,ktorénechalažalobkyňaosadiť.Uvedenýmkonanímspôsobilizamestnancižalovanéhoškodu
vo výške 702,72 eura, ktorá predstavuje súčet súm vynaložených žalobkyňou pri kúpe poškodených

vecí. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie peňažnej náhrady, na čo žalovaný argumentoval,
že žalobkyňa umiestila na pozemkoch veci neoprávnene a z jeho strany išlo o svojpomoc podľa §
6 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v žalobe dôvodila, že išlo o ofenzívnu svojpomoc, ktorá nie je
prípustná.2. Súd vydal dňa 25.03.2024 platobný rozkaz č.k. 8C/19/2024 - 32, ktorým žalobe vyhovel v plnom
rozsahu. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom
namietal uplatnený nárok. Dôvodil, že má uzatvorenú nájomnú zmluvu k parcele č. XXXX s vlastníčkou

F. G. a k parcele č.XXXX s neznámym vlastníkom H. I. zastúpeným Slovenským pozemkovým
fondom. Žalobkyňa na parcelách neoprávnene vysadila stromy a osadila oplotenie, ktorých nie je
vlastníkom. Bola vyzvaná, aby ich odstránila, aby žalovaný mohol ďalej obrábať poľnohospodársku
pôdu, pretože sa jedná o ornú pôdu. Žalobkyňa výzvu neuposlúchla, a preto žalovaný pristúpil k tomu,
že z pozemku odstránil stromy a oplotenie. Žalobkyňa úmyselne konala tak, že žalobcovi bezprostredne

bránila v obrábaní poľnohospodárskej pôdy, čím vytvorila stav, ktorý žalovaného oprávňoval konať
s odvolaním sa na § 6 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol teda oprávnený svojpomocou z dôvodu
bezprostredného, neoprávneného zásahu do jeho práv na užívanie poľnohospodárskej pôdy toto
právo chrániť, lebo nemohol založiť úrodu na prenajatej poľnohospodárskej pôde. K svojpomoci
oprávňovalo žalovaného najmä to, že žalobkyňa si bola vedomá, že že orná pôda je s opakovanou
pravidelnosťou obrábaná na poľnohospodárske účely žalovaným a napriek tomu vysadila na pozemky

stromčeky a oplotenie v úmysle zamedziť žalovanému túto pôdu užívať. Žalovaný ďalej argumentoval,
že odstránené – šetrne vykopané stromčeky a plotová konštrukcia, boli ponechané na mieste a podľa
informácií žalovaného si žalobkyňa tieto veci odniesla. Uviedol, že v právnom štáte platí zásada, že
zneprávanemožnozakladaťprávotak,akosasnažísvojoužaloboužalobkyňa,pretokonaniežalobkyne
nemôže požívať právnu ani súdnu ochranu pre úmyselné porušenie povinností v § 415 Občianskeho

zákonníka.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že sporný charakter vlastníckeho práva k pozemku, na
ktorom boli veci umiestnené, nebude právne relevantný. Umiestnenie vecí v momente poškodenia nemá
právny účinok a nárok na náhradu škody. Žalobkyňa nesúhlasí, že v prípade konania žalovaného išlo

o svojpomoc, nakoľko by išlo o ofenzívnu svojpomoc. Žalobkyňa poprela existenciu subjektívneho práva
(užívacie právo k sporným pozemkom), na ktoré poukázal žalovaný. Poukázala na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/08 zo dňa 27.01.2009, podľa ktorého útočná (ofenzívna) svojpomoc , ktorej
cieľom je zmeniť existujúci stav, nie je prípustná a dôvodila, že ak by aj všetky ostatné podmienky boli
splnené, čo nie sú, keďže podľa žalobkyne absentuje na strane žalovaného subjektívne právo, aj tak

by nešlo o svojpomoc už len preto, že (domnelý) zásah už bol vykonaný a žalovaný nápravu vykonával
až ex post zmenou už existujúceho stavu. Žalobkyňa k žalovaným tvrdenému šetrnému odstráneniu
stromov uviedla, že stromy podliehali rýchlej skaze vysušením, keďže k ich vykoreneniu došlo k období
mimo ich vegetačného pokoja.

4. Žalovaný vo následnom vyjadrení uviedol, že žalovaná si musela byť vedomá, že jej konanie je
protiprávne a nemôže požívať právnu ochranu.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal za účasti žalobkyne a právnych
zástupcov strán sporu. Právny zástupca nad rámec už predložených tvrdení v konaní uviedol, že je

pravda, že veci boli umiestnené na pozemku tretej osoby, avšak táto skutočnosť je irelevantná. Oplotenie
bolo následne vytrhané zo zeme, čím sa stalo neupotrebiteľným. Žalovaný nevyzýval žalobkyňu, aby
stromy odstránila, kontaktoval starostu, ktorý dal súhlas. Nakoľko žalobkyňa nebola vyzvaná, nemohla
vedieť, že žalovaný chce stromy a oplotenie odstrániť. Žalovaný nevyzval žalobkyňu, namiesto toho
ich rovno vytrhal, pričom takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalobkyňa kupovala stromy

približne od augusta do októbra XXXX a následne ich vysadila. Žalovaný mal viac ako pol roka na
riešenie danej situácie. Pozemky historicky patrili matke žalobkyne a táto sa v súčasnosti snaží o revíziu
výsledku pozemkovo – knižných úprav. Nesúhlasí, že § 120 Občianskeho zákonníka nie je možné
aplikovať na daný stav, aktuálna judikatúra sa vzťahuje na rastliny, ktoré sú dlhodobo na nejakom
pozemku.

6. Právny zástupca žalovaného nad rámec už uvedených tvrdení poukázal na § 120 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že vegetácia je súčasť pozemku a patrí vlastníkovi pozemku, teda
vlastníctvo žalobkyne zaniklo. Neoprávnene okupované pozemky žalobkyňou slúžia na intenzívnu
poľnohospodársku výrobu a ak by žalovaný nezasiahol, nemohol by pozemky v tomto zmysle využívať.

Žalovaný odstránil oplotenie a stromy za situácie, keď mu hrozila škoda. Poukázal na článok 5 CSP.
Oplotenie nie je možné zriadiť bez stavebného povolenia, a teda oplotenie bolo zriadené protiprávne.
Uviedol, že nie je daná oprávnenosť žalobkyne na také konanie, a preto je jej konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Činnosťou žalobkyne došlo k zmene charakteru pozemku, na ornej pôde nie je možnévysádzaťstromyalebotrávnatéporasty.Poukázalna§2ods.2zákonač.229/1991Zb.Poprelnešetrené
vykopaniestromov,tietoboliodloženénabokažalobkyňabolaotomupovedomená.Nasadeniestromov
je vhodná jeseň aj jar, stromy sa dali znovu zasadiť. Ak by žalovaný k uvedeným krokom nepristúpil,

vznikla by oveľa vyššia škoda. Žalobkyňa neoznámila vysadenie stromov ani vlastníkovi ani nájomcovi.
Žalobkyňu žalovaný vyzýval na odstránenie cestou starostu obce.

7. Žalobkyňa na pojednávaní v rámci výsluchu uviedla, že pozemky zdedila jej mama v roku XXXX
po rodičoch, ktorá nebola informovaná, že sa mení vlastníctvo. Pri výsadbe stromov boli v tom, že

pozemky partia mame. Nebola informovaná, že dôjde k odstráneniu stromov a oplotenia, o uvedenom
sa dozvedela na základe telefonátu od policajtky. Stromy boli vyhodené na ceste a vystavené niekoľko
hodín priamemu slnku, konáre boli polámané, na niektorých boli plody. Ona prítomná nebola, rodičia
stromy zobrali, ale nedalo sa s nimi nič robiť, stromy len premiestnili z cesty za ich bránu Boli povädnuté,
museliichvyhodiť.Oploteniesanedáopätovnepoužiť,nakoľkoakbysaodpílilbetónzostĺpa,zmenilaby
sa jeho dĺžka. Išlo o plotenie spočívajúce v stĺpoch zabetónovaných do zeme a na stĺpoch bol natiahnutý

napínací drôt. Oplotenie so stĺpmi leží v garáži, nemá ďalšie využitie. Stromčeky kupovala žalobkyňa
s rodičmi, ale ona ich platila. Na otázky žalobkyňa uviedla, že neoznámila pozemkovému fondu osadenie
oplotenia a stromov, ani p. G., žalobkyňa má za to, že ona nie je vlastníčka. Skutočnosť, že nie sú
zapísaní ako vlastníci pozemkov, zistila v roku XXXX. Momentálne sa právny spor o určenie vlastníctva
nevedie, ale majú to v pláne, dali si vypracovať znalecký posudok.

8.SvedkyňaE.B.,matkažalobkynevypovedala,ženašlavšetkysvojeveciponičené,poškodenékorene
stromov, časť rastlín mala polámané konáre. Všetky jej rastliny boli zničené. Rastliny boli odstraňované
vo vegetačnom období, nedalo sa im pomôcť, bolo veľmi teplo, 30 stupňov. Pracovníkov žalovaného
videla zo záhrady, ako vytrhávajú rastliny zo zeme. Išla to za nimi riešiť, všetci sa rozutekali, až na

jedného. Keď odišli, zistila, že stromčeky sú v katastrofálnom stave, vyschnuté, zmizol vinič, oplotenie,
z 20 kolíkov zostalo asi 10, ktoré boli v dezolátnom stave, zmizla časť geodetických kolíkov. Oplotenie
stavala jej rodina, oni zabezpečili materiál, nakúpili ho. Na otázku, či ju kontaktoval starosta alebo
žalovaný uviedla, že nemá s ním o čom hovoriť. Nebol jej od nich doručený žiaden list. Na otázku, kto
kupoval a platil stromčeky, betón, plot a materiál, svedkyňa uviedla, že platila to ona a dcéra, kupovali

to spoločne, časť financií dala dcéra, niečo dala ona. Na otázku, či považuje zničené veci za svoje,
svedkyňa uviedla, že išlo o majetok rodiny. Na otázku, či vie, koľko zaplatila zo svojich peňazí na kúpu
zničených vecí, svedkyňa odpovedala, že ona hľadala produkty v zľave, zjednávala cenu. Ona čo mala,
do toho investovala, nevie, o akú sumu išlo. Boli vysadené hrušky, jablone, hroznové, okrasné stromy,
ríbezle, egreše. Kupovalo sa to postupne, kupovala ich aj ona. K stromom, ktoré ona kupovala, má

odložené bloky.

9. Svedok J. F., K. H. D., vypovedal, že v roku XXXX boli v obci ukončené pozemkové úpravy, oči ktorým
niktonenamietal.PaniB.(matkažalobkyne)vykolíkovalaspornýpozemok,ohradilašponovacímdrôtom.
Spoločnosť ROJA z tohto dôvodu nevyužívala túto parcelu. Spoločnosť to riešila prostredníctvom neho

ako starostu. Chceli sa skontaktovať s pani B., aby sa dohodli. Pani B. však nekomunikovala s nimi, ani
ním.Onsasnažilkomunikovaťosobne.Zastavilpredichdomom,avšakpaniE.B.savždysnímodmietla
baviť. Bol pri spornom pozemku na miestnej komunikácii, keď to pracovníci spoločnosti odstránili.
Svedok ich požiadal, aby odstránili rastliny aj s koreňovou sústavou, aby sa opätovne zasadiť. Nevie,
či bola žalobkyňa, resp. jej rodina upovedomená, že dôjde k odstráneniu plota a rastlín. Svedok im

žiadnu výzvu nezasielal. Jemu žalovaný uviedol, že sa snažili skontaktovať s pani B., ale nepodarilo
sa im to. Rastliny a oplotenie sa poukladali na konci záhrady žalobkyne a jej rodiny. Skutočnosť, že je
urobené oplotenie a výsadba, zistil, nakoľko pravidelne chodieva cez tieto pozemky, možno dva – tri
týždne po výsadbe rastlín. Najprv sa žalovaný dopytoval jeho, či vie, kto uskutočnil výsadbu na pozemku.
Následne svedok zisťoval, kto vysadil pozemky, suseda uviedla, že rodina B. a informáciu im oznámil.

Nepamätá si, kedy túto informáciu poskytol žalovanému, možno šesť týždňov po výsadbe. K vybratiu
rastlín a oplotenia došlo v konkrétny deň preto, že išli pripravovať pôdu na výsadbu, t.j. rozrobiť pôdu.
Nepamätá si, či prišli deň predtým, alebo v konkrétny deň za ním a oznámili mu, že to idú vybrať. Od
odstráneniarastlínporozrobeniepôdyneuplynuloviacako48hodín.Vdeň, keďsaodstraňovalirastliny,
prišiel na miesto ráno, videl v záhrade aj matku žalobkyne. Žalovaný užíva nehnuteľnosti od roku XXXX,

ide o blok pozemkov okolo 40 hektárov, do ktorého patria aj uvedené pozemky. Žalovanému povedal,
že ak je to tak, že je výsadba na cudzom pozemku, žalovaný má nájomné zmluvy a už rok nevyužíva
sporné pozemky, môžu oplotenie a rastliny odstrániť.10. Svedok L. C., zamestnanec spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť pre žalovaného, v rámci výpovede
uviedol, že bol vyslaný na nehnuteľnosť a jeho úlohou bolo zistiť, či oplotenie zasahuje do pozemku,
ktorý obhospodaruje žalovaný. Použil GPS prístroj a bol zistený neoprávnený zásah do kultúrneho dielu.

Následne došlo k odstráneniu stĺpikov a kríkov, aby sa dala obhospodarovať pôda. Kríky boli odstránené
šetrne, boli ešte malého vzrastu. Rovnako sa vyťahovali aj stĺpiky tak, aby sa nepoškodili a všetko bolo
uložené na jedno miesto pri pozemku. Zamestnanci sa snažili, aby nedošlo k poškodeniu. Pracovníci
nič z rastlín a plotu neodniesli. Do priebehu prác zasiahla matka žalobkyne. Matka žalobkyne videla
veci, ktoré boli odstránené a uložené. Úprava pôdy sa robila v ten deň, robil ju zamestnanec L. C.. Pôda

bola zdiskovaná, t.j. skyprená. Okrem neho bolo pri odstraňovaní plota a rastlín asi päť ľudí, trvalo to asi
hodinu, možno viac, bolo to v doobedňajších hodinách. Bolo slnečno. Na vybratie rastlín sa nepoužívali
žiadnemechanizmy.Pracovníkchytilrastlinuzakmeňvspodnejčastiavytiaholrastlinu,abyčonajmenej
poškodil rastlinu a koreňový systém. Išlo o kríky a stromy zasadené podľa jeho názoru nedávno. Stĺpiky
boli poukladané na kope pozdĺžne a rastliny boli poukladané v rade vedľa seba. Čo si svedok všimol,
určite nebolo nič poškodené.

11. Svedok L. C., zamestnanec spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť pre žalovaného, v rámci výpovede
uviedol, že on obrábal následne pôdu potom, ako boli povyberané rastliny. Videl činnosť pracovníkov
z diaľky. Videl, že materiál bol poukladaný pri bráne, bol pekne rozložený. Nevedel sa vyjadriť, ako sa
vyťahovali stromčeky, on robil na traktore obďaleč, Videl činnosť iba z diaľky. Videl, ako boli naukladané,

a to z traktora.

12. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že dôvodom žaloby bolo poškodenie majetku
žalobkyne zamestnancami žalovaného. Bolo preukázané, že majetok patrí žalobkyni, resp. nebolo to
nijako kvalifikovane vyvrátené. Čo sa týka pani E. B., nakoniec vyplynulo, že kupovala ešte vlastné

stromčeky, a teda, že nejde o spoluvlastníctvo. Čo sa týka poškodenia, vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že stromy ani oplotenie nemohli byť ďalej upotrebené, ako to vysvetlila žalobkyňa
a svedkyňa E. B.. Stromy boli vyschnuté, stĺpy boli vytrhané, zostali len jeden alebo dva a tie boli
poškodené betónom. Možno konštatovať, že celý majetok bol poškodený. Tvrdenie žalovaného, že
stromčeky a stĺpy boli vytrhávané šetrne a boli ďalej upotrebiteľné, nebolo preukázané. Ak žalovaný

tvrdí, že zasahoval šetrne, tak to mal preukázať, lebo dôkazné bremeno znáša žalovaný. Žalovaný
vedel, že na danom pozemku, ktorým má v užívaní, je umiestnený majetok rodiny B.. Vedel, na koho
sa prípadne obrátiť, čo vyplýva z výpovede starostu. Žalovaný minimálne šesť mesiacov predtým, ako
pristúpil k odstraňovaniu majetku žalobkyne, vedel o tom, že toto je jej majetok a to znamená, že mohol
uplatniť svoje práva vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Čo sa týka svojpomoci, judikatúra hovorí

o dovolenej defenzívnej svojpomoci. Čo sa týka krajnej núdze, podmienkou vylúčenia zodpovednosti je
bezprostredne hroziaca škoda. Ak žalovaný vedel, že sú tam tie stromy a vedel, že tam chce hospodáriť,
tak minimálne pol roka mal na to, aby situáciu riešil, aby zakročil primeraným spôsobom, čiže treba
aspoň minimálne niekoho vyzvať. Je to minimálne slušné a žalovaný by tým deklaroval záujem situáciu
riešiť a ak by žalobkyňa alebo jej rodina nijako nereflektovala, tak by sa konanie žalovaného javilo ako

akceptovateľnejšie. Nič také žalovaný neurobil, teda nezakročil primeraným spôsobom na odvrátenie
škody v čase, keď na to bol priestor. Žalovaný okrem toho, že porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť,
porušil aj svoju zakročovaciu povinnosť a alogicky sa nemôže odvolávať na krajnú núdzu, pretože
nemožno hovoriť o tom, že škoda bezprostredne hrozila. O potencionálne hroziacej škode, že nebude
môcť zasiať a pod. vedel minimálne pol roka. K argumentácii žalovaného, že na nepráve nemôže

vzniknú právo, uviedol, že to , že žalobkyňa v dobrej viere zasadila stromčeky na pozemok tretej
osoby, nie je dôvodom, ktorý by ma zakladať možnosť konať ako žalovaný. Žalovaný nekonal tak, ako
by sa malo z pohľadu primeraného hospodára. Rovnako neobstoja odvolania sa na článok Civilného
sporového poriadku. Máme inštitúty, ktoré majú možnosť riešiť takéto veci, či už formou neodkladného
opatrenia. Za pol roka mal žalovaný možnosť požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia. Hodnota

vecí spochybnená nebola, je zjavné, že boli poškodené všetky a z protistrany nevystal opak. Čo sa týka
dvoch svedkov, jeden nebol priamym svedkom a druhý zrejme vychádzal z mylného predpokladu, že
stromčeky boli mladé a dali sa vytrhnúť. Stromčeky mali pol roka, možno viac, nejdú tak ľahko vytrhnúť,
čiže to nebolo šetrné. Svedkovia boli zjavne zosúladení, ak nie naučení, ako majú vypovedať, čiže má za
to, že ich vierohodnosť je nulová. Svedkyňa B. je síce rodinou príslušníčkou, ale nie je dôvod neveriť jej

výpovedi, že stromčeky boli nepoužiteľné. Stĺpy boli zabetónované, ten betón sa už nedá odstrániť. Čo
sa týka argumentácie, že stromčeky majú byť súčasťou veci, v zásade sa s tým nemôže úplne stotožniť.
Minimálne zo zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy je zrejmé, že vlastníkom poľnohospodárskych
plodín nemusí byť iba vlastník pozemku. Súčasť veci je v Občianskom zákonníku definovaná tak, žepo jej odstránení by došlo k znehodnoteniu veci. K samotnému poškodeniu pozemku nedošlo. Čiže
nemožno hovoriť o transformácii vlastníckeho práva na prípadného vlastníka pozemku.

13. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že po vykonanom odkazovaní namieta aj
aktívnu legitimáciu v tom zmysle, že svedkyňa E. B. potvrdila, že tam mala aj ona svoje veci, ktoré platila
a vyjadrovala sa tak, že to patrilo celej rodine. Nevyjadrovala sa spôsobom, že to patrilo žalobkyni. Ďalej
uviedol, že konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné pripustiť, aby niekto chytil
aokupovalcudzípozemok,keďvie,žemunepatrí,osadiltamplotbezvšetkýchzábranapotomsaobrátil

na súd, že mu vznikla škoda. Žalobkyňa musela byť uzrozumená, že vlastník, poťažme nájomca vystúpi
na ochranu svojich práv. Poukázal na článok 5 Civilného sporového poriadku. Žiadal žalobu zamietnuť aj
s poukazom na rozpor dobrých mravov. Žalobkyňa si nemôže vysvetľovať svoje práva tak, že môže robiť
všetko a ostatní sa musia podriadiť. To, že si myslí, že je v práve, ju neoprávňuje k takémuto konaniu.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi

predloženými stranami sporu, ktoré sú obsahom spisu, najmä pokladničnými dokladmi, predžalobnou
výzvou, a odpoveďou na ňu, uznesením H. H. M. N. O.: H./N./L., nájomnými zmluvami, pripojeným
vyšetrovacím spisom P./N. a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Vlastníkom pozemku - parcely registra „C“ parc. č. XXXX orná pôda o výmere 1454 m2 zapísanej

na LV č. XXXX pre kat. územie D. je F. G. D. XXX. Vlastníkom pozemku - parcely registra „C“ parc. č.
XXXX orná pôda o výmere 1163 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie D. je H. I., zomr., k parcele
je zapísaná správa Slovenským pozemkovým fondom (výpisy listov vlastníctva dostupné z verejného
registra). Žalovaný je nájomcom poľnohospodárskej pôdy, okrem iného aj uvedených parciel, a to
parcely č. XXXX na základe nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov Q. XXX/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej s vlastníčkou pozemku a parcely č. XXXX na základe nájomnej
zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX v znení dodatku č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX
uzatvorenej so Slovenský pozemkovým fondom. Žalovaný dlhodobo vykonáva na nehnuteľnostiach,
ktoré zahŕňajú aj vyššie uvedené parcely, poľnohospodársku činnosť.

16. Žalobkyňa vysadila na uvedených parcelách stromy a kríky a osadila oplotenie spočívajúce
v zabetónovaní pozinkovaných stĺpikov do zeme, na ktorých bol natiahnutý napínací drôt. Celkové
náklady na kúpu rastlín a materiálnu na vybudovanie oplotenia predstavovali 702,72 eura (10 ks vzpera
pozinkovaná 104,90 eura, 5 ks drát napínací 52,45 eura, 2 ks drát napínací 29,98 eura, 10 ks stĺpik
pozinkov. 134,90 eura, 12 ks Kovená tyč vys 150cm 16,68 eura, 1 ks Rubus Idaeus BS RK2 ZLUTY

4,61 eura, 1 ks Rubus Idaeus BS RK2 ZLUTY 4,61 eura, 1 ks Angrešt Bílý 4,61 eura, 1 ks Angrešt Bílý
4,61 eura, 1 ks Angrešt Žlutý 4,61 eura, 1 ks Angrešt Žlutý 4,61 eura, 1 ks Rybíz Bílý 4,61 eura, 2 ks
Thuja 6,98 eura, 1 ks Vitis Modrý 7,49 eura, 1 ks Vitis Modrý 7,49 eura, 8 ks Betón Hobby 19,12 eura,
30 ks Betón Hobby 71,70 eura, 8 ks SlopekPVC 95,92 eura, 1 ks Lanouniverz. 2,99 eura, 1 ks Hruška
kont. 10,30 eura, 1 ks Hruška kont. 10,28 eura, 1 ks Myrobalán – slivka kont. 7,16 eura, 1 ks Ringlóta

kont. 8,36 eura, 1 ks Ringlóta kont. 8,36 eura, 1 ks Slivka kont. 7,16 eura, 1 ks Slivka kont. 7,16 eura,
1 ks Slivka kont. 7,16 eura, 1 ks Slivka K 7,96 eura, 1 ks Egreš 3,78 eura, 1 ks Egreš strom. kont. 5,25
eura, 1 ks Ríbezla strom. kont. 6,28 eura, 1 ks Ríbezla ker kont. 3,12 eura, 1 ks Ríbezla ker kont. 3,12
eura, 1 ks Ríbezla kont. 5,60 eura, 3 ks Jabloň kont. 18,80 eura).

17. Zamestnanci žalovaného dňa XX.XX.XXXX odstránili oplotenie a zasadené stromy a nechali ich
uložené na konci pozemku, ktorý susedí s pozemkom (záhradou) rodičov žalobkyne. Následne v ten deň
bola pôda vrátane parciel, ktoré boli žalobkyňou pôvodne oplotené, upravená (zdiskovaná) pracovníkom
žalovaného za účelom následnej výsadby poľnohospodárskych plodín.

18. Žalobkyňa podala dňa XX.XX.XXXX trestné oznámenie pre prečin poškodzovania cudzej veci
na neznámeho páchateľa za skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa XX.XX.XXXX vykopal
a odstránil žalobkyňou zasadené stromy, odstránil plot, ktorý žalobkyňa vybudovala a odstránil
geodetické značenie. Žalobkyňa v rámci trestného konania uviedla, že pozemok bol geodeticky
zameraný geodetom, boli tam nasadené stromky a vytvorené ohradná konštrukcia. Škoda jej vznikla

cca 700 eur tak, že jej vyschli stromy, časť z nich musela byť vyhodená a konštrukcia betónová sa nedá
použiť. Má súdne rozhodnutie, že sú majitelia a vnuci pozemkových štruktúr. Je to majetok po starých
rodičoch. Svedkyňa E. B. (matka žalobkyne) v rámci výsluchu uviedla, že okolo 13.00 hod. bola doma
a videla na pozemku za ich domom, čo je ešte stále ich pozemok, kde mala jej dcéra nasadené stromkya tento pozemok bol aj riadne ohradený, ako sa tam prechádzalo asi 10 chlapov. Videla, že betónové
stĺpy boli vyhodené zo zeme a bolo to dané za asfaltovou cestou vyhodené. Osobne videla, ako títo
muži vytrhávali dcérine stromky zo zeme. Tento pozemok je určite vo vlastníctve jej rodiny. Svedok J.

B. (otec žalobkyne) vypovedal, že videl, že na ich pozemku, kde má dcéra nasadané rôzne ovocné
stromky, bolo asi 10 ľudí, ktorí tieto ovocné stromky povytŕhali zo zeme, bola tam aj honka, s ktorou tieto
stromky odnášali z pozemku a dávali ich pred ohradu, pletivo a stĺpy , ktorým bol tento náš pozemok
ohradený, bolo všetko vytrhané a nahádzané na kopu, zničené. Trestné oznámenie bolo uznesením H.
P. M. N. Q. B. L. XX.XX.XXXX odmietnuté z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Voči

uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Nitra zamietnutá.
Orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty
a jedná sa o civilnoprávny spor.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

21. Podľa § 6 Občianskeho zákonníka ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten,

kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

24. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

25. Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

26. Podľa § 418 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace
nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za
daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný
alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov nájomná zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak
tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske

účely. Podľa § 2 cit. zákona nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely je oprávnený
brať z neho aj úžitky.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe

zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom, ak nie je
zákonom ustanovené inak alebo, pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného
náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav, na základe zmluvy s touto osobou.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom

vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch
ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve. Pri pozemkoch daných zmluvne do
užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak.30. Podľa článku 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len CSP)
zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone
odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na

svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v
konaní.

31. Žalobkyňa si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody vzniknutú poškodením rastlín (stromy
a kríky) a oplotenia, ktoré zasadila, resp. osadila na pozemku parc.č. XXXX E. XXXX v kat. území D..

Skutková situácia je pomerne jasná a nesporná. Uvedené pozemky nie sú vo vlastníctve žalobkyne, ani
jej rodinných príslušníkov, žalobkyňa a jej rodičia sú však presvedčení, že pozemky patrili ich právnym
predchodcom(rodičommatkyžalobkyne)aplánujúsiichnárokovaťcivilnoužalobou.Žalobkyňavysadila
na uvedených pozemkoch stromy a kríky a pozemky oplotila v období po nákupe rastlín a materiálu
na oplotenie (kupované prevažne v auguste až v októbri XXXX). Uvedené pozemky má žalovaný
v nájme za poľnohospodárskym účelom, vykonáva dlhodobo na pozemkoch poľnohospodársku činnosť.

Dňa XX.XX.XXXX zamestnanci žalovaného na jeho pokyn vybrali a odstránili oplotenie a rastliny
z pozemkov za účelom, aby sa v ten deň vykonala úprava pôdy, resp. jej príprava na založenie
výsadby poľnohospodárskych plodín žalovaným. Odstránené oplotenie a rastliny ponechali na mieste.
Žalobkyňa o uvedenom postupe nebola preukázateľne zo strany žalovaného vopred písomne ani inak
upovedomená. Žalovaný sa snažil o komunikáciu s rodinou žalobkyne prostredníctvom starostu obce,

s ktorým však matka žalobkyne odmietla komunikovať.

32. Obrana žalovaného spočívala v tom, že v prípade jeho konania išlo o svojpomoc v zmysle §
6 Občianskeho zákonníka, kedy z dôvodu bezprostredného, neoprávneného zásahu do jeho práva
na užívanie poľnohospodárskej pôdy toto právo chránil, lebo nemohol založiť úrodu na prenajatej

poľnohospodárskej pôde. Na použitie svojpomoci ho oprávňovala najmä skutočnosť, že žalobkyňa
vedomá si toho, že uvedené pozemky s opakovanou pravidelnosťou obrába, osadila stromy a oplotenie
v úmysle zamedziť mu túto pôdu užívať. Svojpomoc je definovaná v § 6 Občianskeho zákonníka ako
oprávnenie primeraným spôsobom odvrátiť neoprávnený zásah, ak zásah hrozí do práva bezprostredne
a na takéto konanie je oprávnený ten, kto je takto ohrozený, V modernom práve je svojpomoc ako forma

ochrany subjektívnych práv obmedzená len na celkom nevyhnutnú mieru.

33. Právna úprava svojpomoci vychádza zo všeobecnej zásady, že svojpomoc je výnimočne dovolená
vtedy,akzadanýchpodmienokaprečasovútieseňnemožnoodoosoby,doprávaktorejbolozasiahnuté,
požadovať, aby sa dovolávala pomoci u orgánov, ktoré sú na to zo zákona povolané. Svojpomocná

ochrana práva môže byť za danej situácie účinnejšia, ako sa dovolávať pomoci zo strany verejnej moci.
Ochrana subjektívnych občianskych práv patrí zásadne povolaným štátnym orgánom, najmä súdom;
nikto nesmie byť „sudcom vo vlastnej veci (nemo iudex in propria causa). Ustanovenie § 6 OZ iba
v nevyhnutnej miere (výnimočne), a to tam, kde hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, že by právna
ochrana poskytovaná na to povolaným štátnym orgánom prišla neskoro, priznáva Občiansky zákonník

ohrozenému právo, aby sám aktívne, t.j. vlastnou mocou a silou odvracal primeraným spôsobom
neoprávnený zásah, ktorý bezprostredne hrozí jeho právu (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok
(Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017).

34. Svojpomoc je objektívnym právom aprobovaný (uznaný), akokoľvek výnimočný a zriedkavý,

prostriedok ochrany subjektívneho práva vlastnou mocou. V teórii sa rozlišuje svojpomoc defenzívna
(obranná) a ofenzívna (útočná). Tradične je právne aprobovaná len svojpomoc defenzívna (Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 -
450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019). Zákon v ust. § 6 Občianskeho zákonníka upravuje
tzv. dovolenú obrannú svojpomoc, na základe ktorej je potrebné zachovať doterajší faktický pokojný

stav, aj keď tento stav zostal neoprávnený či protiprávny, nie vytvorenie nového stavu, či jeho
zmenu. Podstata svojpomoci spočíva v tom, že si oprávnený subjekt vynucuje uskutočnenie svojho
subjektívneho práva vlastnou silou a mocou.

35. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky

svojpomoci (zásah do určitého subjektívneho práva, zásah musí hroziť bezprostredne, zásah musí
byť neoprávnený, svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené
súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide
o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívnasvojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav). Útočná (ofenzívna) svojpomoc, ktorej cieľom je
zmeniť existujúci stav, nie je prípustná. (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/08 zo dňa
27.01.2009).

36. Samotné vypratanie pozemkov ich vlastníkom nemožno považovať za protiprávne. Vlastník
pozemkov má právo hájiť svoje vlastnícke právo a domáhať sa vypratania svojej nehnuteľnosti, avšak
pokiaľ pristúpi k vyprataniu svojpomocne, je podstatné, či boli splnené zákonom ustanovené podmienky
(§ 6 obč. zák.). Svojpomoc na vynútenie svojho práva možno totiž použiť len v úplne výnimočných

prípadoch ako spôsob právnej ochrany, ktorý má svoje pravidlá vtelené do zásady primeranosti, pretože
zásah do práva môže byť odvrátený iba spôsobom primeraným spôsobu, okolnostiam a intenzite
zásahu, ktorý hrozil. Zásadne je svojpomoc možná tam, kde sa nemožno účinne dovolať pomoci
moci verejnej, výnimočne aj tam, kde hrozí taký bezprostredný zásah do práv, ktorý by ohrozenému
neumožňoval použiť štandardný postup na dosiahnutie súdneho rozhodnutia a na jeho výkon (porov.
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. . zn. 25 Cdo 365/2006). Avšak v každom prípade, teda aj pri

tzv. dovolenej svojpomoci platí, že jej rámcu sa vymyká poškodenie či zničenie cudzej veci. Preto pokiaľ
pri svojpomocnom vyprataní pozemkov došlo k zničeniu vecí vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka
pozemkov, má táto osoba právo na náhradu škody za zničené veci (§ 420 obč. zák.) (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 25 Cdo 1335/2013 zo dňa 28.01.2015).

37. Zohľadniac vyššie uvedené teoreticko-právne východiská a rozhodnutia a aplikujúc ich na zistený
skutkový stav súd posudzoval, či v danom prípade, išlo o svojpomoc a či išlo o obrannú (dovolenú)
alebo útočnú (neprípustnú) svojpomoc. Žalobkyňa k procesnej obrane žalovaného zaujala stanovisko,
že išlo k úročnú, teda nedovolenú svojpomoc. Súd sa po zhodnotení zisteného skutkového stavu
stotožnil s uvádzaným tvrdením žalobkyne. Súd konštatuje, že podmienky dovolenej svojpomoci, a to

zásah do subjektívneho práva žalovaného a neoprávnenosť zásahu žalobkyne do tohto práva, sú
naplnené. V danom prípade išlo o zásah do relatívneho práva žalovaného vyplývajúceho z nájomného
vzťahu, t.j. do jeho oprávnenia užívať v dohodnutom rozsahu a účele pozemky a realizovať na nich
poľnohospodársku činnosť. Za ďalšie je preukázané, že išlo o zásah neoprávnený. Aj keď je žalobkyňa
presvedčená, že dané parcely patria jej rodine (matke), toto subjektívne presvedčenie je irelevantné

vzhľadom na aktuálne zápisy vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, ktoré je potrebné rešpektovať
Zápisy v katastri nehnuteľností sa považujú v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona za hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Žalobkyňa sama uviedla, že o skutočnosti, že pozemky nie
sú vedené na jej matku, má vedomosť od roku XXXX. Žalobkyňa, resp. jej rodina síce vykonáva
kroky za účelom priznania vlastníckeho práva k týmto pozemkom (podľa vyjadrenia jej právneho

zástupcu žalobkyňa dávnejšie prišla za účelom preskúmania vlastníctva, dali si vypracovať znalecký
posudok a budú kontaktovať subjekty, ktoré sú zapísané ako vlastníci), avšak pokiaľ nebude vlastníctvo
priznané tak, ako požadujú, nie je oprávnená bez ďalšieho vykonávať (ona alebo je matka) oprávnenia
vyplývajúce z vlastníckeho práva a je potrebné akceptovať súčasných zapísaných vlastníkov. Za stavu,
kedy žalobkyňa vediac, že sú parcely zapísané v prospech tretích osôb, tieto parcely ohradila a vysadila

na nich stromy a kry (bez súhlasu vlastníkov), je potrebné jej konanie považovať za neoprávnené.

38. Osobitnou podmienkou uplatnenia dovolenej svojpomoci je predpoklad spočívajúci v tom, že
kvalifikovaný zásah do subjektívneho práva „hrozí bezprostredne“. Práve túto podmienku súd
nepovažuje za splnenú. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný sa o zriadení oplotenia

a výsadby dozvedel v relatívnom časovom predstihu pred tým, ako mal pristúpiť k úprave pôdy
a následnej výsadbe, približne niekedy na jeseň XXXX (z výpovede svedka J. F. vyplýva, že túto
informáciu poskytol žalovanému asi 6 týždňov po výsadbe). Ak protiprávny stav ako dôsledok
kvalifikovaného zásahu trvá dlhší čas, no oprávnený nadobudne vedomosť o tomto zásahu neskôr,
ako k nemu došlo, nie je vylúčené, že predpoklady dovolenej svojpomoci budú splnené aj v tomto

prípade. Ak však oprávnený subjekt disponuje vedomosťou o zásahu do svojho oprávnenia už dlhší
čas, môže byť takýto stav stotožnený s fakticitou pokojného stavu podľa § 5. Ak protiprávny zásah už
nastolil pokojný stav, hoci by zásah trval i naďalej, nebude zrejme možné aplikovať v týchto prípadoch
dovolenú svojpomoc. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019). Približne pol

roka mal žalovaný vedomosť o danom stave, čím došlo k nastoleniu pokojného stavu v zmysle vyššie
uvedeného (opačná situácia by bola v prípade, ak by sa žalovaný o neoprávnenom konaní žalobkyne
dozvedel krátko predtým, ako pristúpil k obrobeniu pôdy v apríli 2023, v takom prípade by mohli
byť predpoklady svojpomoci plnené). Svojpomoc je v zásade oprávnená tam, kde pre časovú tieseňnemožno od osoby, do ktorej práva bolo zasiahnuté, požadovať, aby sa dovolávala pomoci u orgánov
na to povolaných. Vzhľadom na časové súvislosti zistené v konaní možno prisvedčiť argumentácii
žalobkyne, že žalovaný mal priestor situáciu riešiť prostredníctvom orgánov ochrany práva, napríklad

podaním návrhu na súd na vydanie neodkladného opatrenia.

39. Napokon oprávnený subjekt hodlajúci prikročiť k svojpomoci, je povinný odvrátiť hroziaci
neoprávnený zásah „primeraným spôsobom“. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že žalovaný pristúpil
k odstráneniu oplotenia a výsadby bez toho, aby vyzval žalobkyňu (prípadne členov jej rodiny) na

dobrovoľné odstránenie vecí, resp. aby jej aspoň vopred oznámil, k akému konaniu hodlá pristúpiť.
Vzhľadom na to, že išlo o odstránenie rastlín, bolo by primerané, aby žalobkyňa o uvedenom mala
vedomosť, čím by jej bol poskytnutý priestor na zabezpečenie adekvátnych podmienok na presadenie
rastlín.

40. V prípade útočnej svojpomoci ide o protiprávne konanie, pokiaľ nie je daná okolnosť, ktorá

protiprávnosť vylučuje. Takouto okolnosťou je aj konanie v krajnej núdzi v zmysle § 418 ods. 1
Občianskeho zákonníka, kedy za škodu nie je za ňu zodpovedný ten, kto spôsobil škodu, keď
odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, okrem prípadu ak toto nebezpečenstvo
za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako
závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Vzhľadom k záverom súdu uvedeným vyššie

o nenaplnení predpokladu bezprostredného ohrozenia, nie je splnená ani podmienka pre vylúčenie
zodpovednosti v intenciách krajnej núdze. Ďalej nie je splnená podmienka subsidiarity konania v krajnej
núdzi. Krajná núdza predpokladá, že nebezpečenstvo nebolo za daných okolností možné odvrátiť
inak. Ako už bolo uvedené, žalovaný mal od zistenia zriadenia oplotenia a výsadby možnosť odvrátiť
nebezpečenstvo nezaloženia úrody na sporných parcelách inak, napríklad výzvou žalobkyni, resp. jej

matke na odstránenie vecí alebo uchádzaním sa ochrany na súde (ak by tieto kroky neboli účinné, potom
by prichádzalo do úvahy splnenie podmienok krajnej núdze).

41. Judikatúra v niektorých prípadoch nevylučuje, že môže ísť o dovolenú svojpomoc aj pri
svojpomocnom vyprataní nehnuteľnosti. Najvyšší súd ČR posúdil konanie prenajímateľov nebytových

priestorov pri vyprataní týchto priestor ako súladné s právom. Konštatoval, že ich postup zachytený
v notárskej zápisnici a sprevádzaný uložením vypratávaných hnuteľných vecí nemožno označiť ani
za protiprávny ani za vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Pri vzniknutom stave si prenajímatelia
počínali celkom primerane (rozhodnutie sp. zn. 28 Cdo 2940/2005 zo dňa 18.10.2006). Súd však aj
za situácie, ak by došiel k záveru, že by v prípade konania žalovaného išlo o dovolenú svojpomoc,

konštatuje, že by to žalovaného nezbavovalo zodpovednosti za vzniknutú škodu. Najvyšší súd ČR
v rozhodnutí sp. zn. 25Cdo 1335/2013 zo dňa 28.01.2015 konštatoval, že „v každom prípade, teda aj
pri tzv. dovolenej svojpomoci platí, že jej rámcu sa vymyká poškodenie či zničenie cudzej veci. Preto
pokiaľ pri svojpomocnom vyprataní pozemkov došlo k zničeniu vecí vo vlastníctve osoby odlišnej od
vlastníka pozemkov, má táto osoba právo na náhradu škody za zničené veci (§ 420 obč. zák.).“ V danom

spore išlo rovnako o odstránenie stromov z pozemku oprávnenej osoby, kde súd samotné vypratanie
nehnuteľnosti neposúdil ako bez právneho dôvodu.

42. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom súd konštatuje, že nie sú dôvody, ktoré vylučujú
zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 6 a § 418 Občianskeho zákonníka. Súd preto pristúpil ku

skúmaniu podmienok na vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka (porušenie
právnej povinnosti -protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
a vznikom škody predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu a zavinenie, ktoré sa u konajúcej
osoby prezumuje).

43. Žalovaný namietal, že s poukazom na § 120 Občianskeho zákonníka žalobkyňa nebola vlastníkom
zasadených stromov a krov, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry predstavujú súčasť pozemku. Žalobkyňa
nesúhlasila a tvrdila, že minimálne zo zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy je zrejmé, že vlastníkom
poľnohospodárskych plodín nemusí byť iba vlastník pozemku. Súčasť veci je v Občianskom zákonníku
definovaná tak, že po jej odstránení by došlo k znehodnoteniu veci. K samotnému poškodeniu pozemku

nedošlo. Čiže nemožno hovoriť o transformácii vlastníckeho práva na prípadného vlastníka pozemku.

44. Podľa komentára k Občianskemu zákonníku od Feketeho z roku 2017 sa vo vzťahu k trvalým
porastom uplatňuje zásada superficies solo cedit. Trvalé porasty (zakorenené kríky a stromy) súsúčasťou pozemku, na ktorom rastú, pokiaľ z osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné. Platný
Občiansky zákonník nemá výslovnú úpravu o tom, že trvalé porasty sú súčasťou pozemku. O tom, že
súdna prax mala tejto veci jasno aj po veľkej novele z roku 1991 svedčí aj názor Najvyššieho súdu ČR vo

veci sp. zn. 3 Cz 23/1992: „trvalé porasty vysadené na pozemkoch nemajú povahu samostatných vecí;
pretože sú v zmysle ustanovenia § 120 OZ súčasťou pozemku ako hlavnej veci, a to bez ohľadu na to,
kto porasty na pozemku vysadil. Nie je teda mysliteľné, aby súčasť patrila inému než vlastníkovi hlavnej
veci a aby jej právny osud bol od hlavnej veci odlišný.“ Pretože trvalé porasty sú súčasťou pozemku,
s ktorými sú fyzicky spojené, treba v prípade žalôb na náhradu škody na trvalých porastoch zisťovať ako

predbežnú otázku, kto je vlastníkom pozemku, pretože iba on môže mať aktívnu legitimáciu na podanie
takejto žaloby.

45. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/147/2010 zo
dňa 16.11.20210. Spor riešený najvyšším súdom vychádzal z obdobného skutkového stavu ako
v prejedávanej veci, kedy právni predchodcovia žalobkyne vysadili porasty na hranici pozemkov

v presvedčení, že ide o ich pozemok a žalovaní ich v rámci tvrdenej svojpomoci odstránili. Dovolací súd
považoval za správne posúdenie odvolacieho súdu, že neboli splnené podmienky svojpomoci, keďže
nešlo o bezprostredný neoprávnený zásah do práva, avšak konštatoval, že okrem porušenia právnej
povinnosti je ďalším základným predpokladom zodpovednosti za škodu existencia samotnej škody na
strane poškodeného. Odvolací súd odôvodnil vznik škody na strane právnych predchodcov žalobkyne

tým, že odstránené trvalé porasty boli ich vlastníctvom, pretože boli nimi vysadené a udržiavané, pričom
otázka vlastníctva k spornej časti nimi užívaného pozemku nebola pre rozhodnutie vo veci určujúca.
Dovolací súd skonštatoval, že s týmito právnymi názormi odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť
a uviedol: „Podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe (porovnaj napr. R 56/1977) trvalé porasty
(stromy, kríky) nachádzajúce sa na pozemku sú zásadne súčasťou pozemku. Patria teda vlastníkovi

pozemku. Keďže škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, potom pokiaľ
odstránením trvalých porastov z pozemku došlo k zníženiu jeho hodnoty, znamená táto skutočnosť vznik
škody na strane vlastníka pozemku. V prípade spornosti vlastníckeho práva k pozemku resp. k jeho
časti, právny záver o tom, na strane koho vznikla škoda odstránením trvalých porastov, vyžaduje riešenie
predbežnej otázky, ktorou je otázka, kto je vlastníkom sporného pozemku.“

46. Prípadne obdobne dôvodil Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 21Cob/135/2016, 23.
1. 2018,keď súhlasil s posúdením spdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na judikatúru, a to R
59/77, R 23/92, uznesenie NS SR 6Cdo 18/2011, 6Cdo 147/2010 zhodnotil vlastníctvo porastov na
príslušných pozemkoch a zaoberal sa tvrdením žalobcu, podľa ktorého pozberaná úroda kukurica je jeho

vlastníctvom a uviedol, že „rastliny rastúce na pozemku sú súčasťou pozemku, keďže sú s ním
pevne spojené a nemožno ich oddeliť bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Ako také teda patria
vlastníkovi pozemku, pokiaľ rastú na ňom.“

47. Z uvedeného sú možné zákonné výnimky, napríklad § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., na ktorý

poukazovala aj žalobkyňa. Žiadna zákonná výnimka však neupravuje odchylne vlastníctvo stromov
a kríkov vysadených na cudzom pozemku, preto platí všeobecné pravidlo prezentované vyššie. Najvyšší
súd Českej republiky sa otázkou vysadenia porastov osobou odlišnou od vlastníka bez súhlasu vlastníka
pozemku zaoberal za stavu, keď dovtedy nebola táto otázka dovolacím súdom riešená a v rozhodnutí sp.
zn. 22 Cdo 3658/2021 uviedol, že ak je judikatórne dovolacím súdom vyriešená otázka všeobecnejšieho

charakteru, nemá zmysel v dovolacom konaní meritórne preskúmavať dovolateľom formulované otázky
čiastkové alebo špecifické, ktorých záver však nemôže nijako zvrátiť riešenie otázky všeobecnej Nejde
tak o otázku neriešenú a odvolací súd ju posúdil v súlade s judikatúrou súdu dovolacieho. Súčasťou
pozemku sú aj trvalé porasty, ako napr. kríky, stromy, porasty viničné a chmeľničné, okrasné dreviny
atď. (rozsudok Najvyššieho súdu z 31.8.2004, sp. zn. 25 Cdo 73/2004, publikovaný pod č. /2005 Zbierky

súdnych rozhodnutí a stanovísk, časť civilná).

48.Uvedenézáverysúdovsanevzťahujúlennaporastydlhodoborastúcenapozemku,akosadomnieva
žalobkyňa, ale aj na porasty vysadené akoukoľvek osobou. Aplikujúc uvedené východiská na skutkový
stav zistený v konaní je potrebné konštatovať, že súd nemá preukázané, že žalobkyňa v čase zásahu

žalovaného bola vlastníkom pozemkov, na ktorých vysadila stromy a kríky, teda súd nemá preukázané
jej vlastnícke právo k uvedeným porastom (aj napriek tomu že ich kúpila a vysadila). Podľa aktuálneho
výpisu z listov vlastníctva sú vlastníkmi pozemkov tretie osoby. Ak by aj súd v zmysle rozhodnutia NS
SR sp. z.n. 6Cdo/147/2010 predbežne riešil žalobkyňou tvrdenú spornosť vlastníckeho práva (ktorúpredostrela len okrajovo, nepredložila také skutkové tvrdenia dôkazy, aby súd mohol posúdiť stav
vlastníckeho práva), tvrdenia žalobkyne spočívajú v tom, že vlastníkom pozemkom by mala byť jej
matka ako právny nástupca pôvodných vlastníkov. Teda ani v tomto prípade by žalobkyni nesvedčalo

vlastnícke právo k porastom. Napokon zohľadniac § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a skutočnosť, že
pozemky sú v nájme žalovaného, svedčí vlastnícke právo k porastom práve žalovanému (vlastníkom
porastov je užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak). Keďže nie jej dané vlastnícke právo
žalobkyne k porastom, nie je splnený predpoklad vzniku škody na strane žalobkyne a nie je daná aktívna
vecná legitimácia žalobkyne, a preto súd žalobu vo vzťahu k náhrade škody za poškodené stromy a kríky

vcelkovejvýške174,08eurazamietol(naokrajsúduvádza,žeakbybolapodmienkavlastníckehopráva
žalobkyne splnená, má za to, že by boli splnené všetky podmienky na vznik zodpovednosti žalovaného
na náhradu škody, t.j. škoda ako aj kauzálny nexus, nakoľko nebolo preukázané a ani tvrdené, že
žalovaný zabezpečil odborné vykopanie stromov a kríkov, tj. minimálne za účastní odborne znalej osoby,
ktorá by dohliadla na skutočne šetrný postup pri vyberaní porastov a za ďalšie neoznámením svojho
zásahu znemožnil žalobkyni riadne pripraviť podmienky na včasné presadenie porastov na vhodné

miesto, pričom uvedené skutočnosti boli primárnou príčinou, prečo došlo k zničeniu stromov a kríkov).

49. Súd pre úplnosť k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne z dôvodu, že časť rastlín, ako
aj materiálu mala kupovať jej matka (a teda nie je ich vlastníčkou), uvádza, že sa s touto nestotožňuje.
Svedkyňa (matka žalobkyne) sa neurčito vyjadrila, že mala nejaké stromy a kríky kupovať aj ona, na

niečo prispela, ale jej vyjadrenie bolo neurčité a vzhľadom na iné dôkazné prostriedky nespochybnilo, že
v čase kúpy stromov a kríkov, prípadne materiálu boli tieto vo vlastníctve žalobkyne (príkladmo pripojený
vyšetrovací spis a výpovede žalobkyne a jej rodičov, kde každý jednotlivo uvádzal, že išlo o stromy a
kríky žalobkyne).

50. Žalobkyňa si ďalej uplatnila náhradu škody na ňou vybudovanou oplotení. Oplotenie je stavbou,
kde sa neuplatňuje zásada superficies solo cedit, preto vlastníkom stavby môže byť osoba odlišná
od vlastníka pozemku. Vlastníctvo žalobkyne k plotu sporné nebolo. Oplotenie pozostávalo z
pozinkovaných stĺpikov zabetónovaných v zemi, na ktorých bol natiahnutý napísací drôt. Žalovaný sa
bránil, že plotová konštrukcia bola ponechaná na mieste a žalobkyňa si tieto veci odniesla. Poprel,

že by bolo oplotenie odstránené nešetrne. Podľa žalobkyne škoda mala spočívať v tom, že oplotenie
bolo vytrhané zo zeme, čím sa stalo neupotrebiteľným, respektíve že po vytiahnutí stĺpov, ktoré boli
zabetónované, sa betón už nedá odstrániť. Žalobkyňa v rámci výpovede uviedla, že oplotenie sa nedá
opätovne použiť, nakoľko odpílením betónu zo stĺpa by sa zmenila jeho dĺžka.

51. Za škodu spôsobenú zamestnancami zodpovedá žalovaný podľa § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže zamestnanci žalovaného ku konaniu, ktoré malo predstavovať škodovú udalosť,
pristúpili na pokyn žalovaného v rámci plnenia pracovných úloh.

52. Čo sa týka prvého predpokladu na náhradu škody – porušenia právnej povinnosti, súd odkazuje na

odôvodnenie k svojpomoci (rámcu svojpomoci sa vymyká poškodenie či zničenie cudzej veci).

53. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení
majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide
v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po

spôsobení škody na veci (R 55/1971). Pojem „skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí
ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). V prípadoch, v ktorých uvedenie do pôvodného stavu
nie je možné, je návodom pre vyčíslenie škody, výška nákladov potrebných na odstránenie následkov
stavu. Tak napr. pri úplnom zničení použitej veci treba vychádzať z jej ceny (§ 443 OZ) s tým, že za

sumu zodpovedajúcu cene zničenej veci je potrebné považovať cenu, za ktorú možno obstarať rovnakú
alebo obdobnú náhradnú vec (R 25/1990).

54. Súd berúc do úvahy tvrdenia samotnej žalobkyne má za to, že nedošlo k zničeniu celého oplotenia.
Systém oplotenia sa skladá so samostatných stĺpikov a drôtu. Sama žalobkyňa tvrdí, že oplotenie sa

stalo neupotrebiteľným z dôvodu, že na stĺpikoch zostal betón, ktorý sa nedá odstrániť. Súd zdôrazňuje,
že pre výšku škody tu je rozhodujúce výška nákladov potrebných na uvedenie poškodenej časti plota do
stavu pred poškodením. Tvrdenia k poškodenému drôtu, alebo iných častí žalobkyňa nepredkladá. Súd
vychádzajúc z tvrdení žalobkyne o rozsahu poškodenia má za to, že výška škody spočíva v nákladochna zakúpenie takých istých (resp. obdobných) stĺpov, ktoré žalobkyňa kupovala pol roka pred zásahom
žalovaného. Podľa svedkyne (matky žalobkyne) bolo osadených 20 stĺpikov, čomu zodpovedajú aj
predložené pokladničné doklady na 10 kusov pozinkovaného stĺpika v cene 134,90 eura a 10 kusov

vzper pozinkovaných v hodnote 104,90 eura.

55. Napokon k tretej predpokladu - príčinnej súvislosti súd uvádza, že o vzťah príčinnej súvislosti ide,
ak je medzi protiprávnym konaním a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má

preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada
požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym
konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce
časovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku;časovásúvislosťalenapomáhapriposudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,

neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku
toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010,
sp. zn. 5 Cdo 126/2009).

56. Súd teda skúmal vzťah medzi protiprávnym konaním žalovaného spočívajúcim v excese pri použití
svojpomoci a škodou na oplotení, ktorá mala spočívať v tom že stĺpy, z ktorých pozostávala plotová
konštrukcia, nie sú ďalej použiteľné pre nemožnosť odstránenia betónu zo stĺpov. Bezprostrednou
príčinou uvedenej škody teda nie je konanie žalovaného (konaním žalovaného nedošlo k poškodeniu
stĺpa), ale k tvrdenému poškodeniu došlo spôsobom osadenia stĺpa do zeme (jeho zabetónovaním).

Konanie žalovaného teda priamo nespôsobilo tvrdenú škodu (znemožnenie ďalšieho použitia stĺpov).
Akékoľvek vypratanie pozemku (či už dobrovoľne zo strany žalobkyne alebo na základe rozhodnutia
príslušného orgánu) by viedlo k rovnakému výsledku, nakoľko iným spôsobom nie je možné už
zabetónované stĺpy odstrániť. Súd poukazuje aj na to, že náhrada škody uvedením do pôvodného
stavu, t.j. znovu vybudovaním oplotenia, resp. zohľadnenie sumy na vybudovanie nového oplotenia

ako rozsahu náhrady škody, neprichádza do úvahy vzhľadom na to, že oplotenie bolo vybudovaného
na cudzom pozemku, t.j. ide o neoprávnenú stavbu. Iné poškodenie stĺpov alebo konštrukcie oplotenia
tvrdené zo strany žalobkyne nebolo (ak aj nejaké iné poškodenie vyplynulo zo svedeckej výpovede
matky žalobkyne, toto nebolo predložené ako skutkové tvrdenie v konaní a za ďalšie, žiadne ostatné
dôkazné prostriedky iné poškodenie nepreukázali). Len pre úplnosť súd uvádza, že skutočnosť, že

stavba oplotenia nebola v správnom konaní riešená (oznámením, povolením), nemá relevanciu pre
posudzovanie vzniku nároku na náhradu škody.

57. Čo sa týka tvrdenia matky žalobkyne pri jej svedeckej výpovedi na súde, že na mieste zostalo len 10
kusov stĺpov, toto tvrdenie nebolo podporené žiadnym iným dôkazom, svedok L. C. vypovedal opačne,

teda že všetko sa uložilo na mieste a nič sa neodnášalo. Po zhodnotení výpovedí svedkov súd nezistil
také dôvody na strane svedkov C. a C., ktoré by významne znižovali ich dôveryhodnosť. Je pravda, že
v rámci výsluchu použili rovnaké výrazy (šetrne) a o predmete výsluchu mohli vyť vopred oboznámení,
ale nemožno zhodnotiť, že by ich výpoveď bola nepravdivá, nakoľko v podstatných okolnostiach sú ich
výpovede súladné s ostatnými vykonanými dôkazmi (o čase, mieste, osobách prítomných na mieste).

Súd žiaden výrazný rozpor v ich výpovediach nezistil. Ďalej tvrdenie matky žalobkyne o zostávajúcich 10
kusoch nekorešponduje ani s jej výpoveďou a výpoveďou jej manžela v trestnom konaní, ani s obsahom
trestného oznámenia a napokon ani so skutkovými tvrdeniami žalobkyne predkladaných v priebehu
celého konania, keď túto skutočnosť doposiaľ nikto neuvádzal. Zhrnúc uvedené súd uzatvára, súd
nemal preukázaný vznik zodpovednosti žalovaného za žalobkyňou tvrdenú škodu na oplotení z dôvodu

nedostatku príčinnej súvislosti.

58. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného prihliadnuť na článok 5 CSP súd konštatuje, že
súd môže sankcionovať procesné úkony priečiace sa zákazu zneužitia procesných práv len
v rozsahu ustanovenom v Civilnom sporovom poriadku, a nie hmotnoprávne úkony (dožadovanie sa

uplatňovaného práva, ako to naznačoval žalovaný).

59. Obe strany tvrdili, že konanie protistrany je rozporné s dobrými mravmi, preto nemá požívať
právnu ochranu. Súd na danom nezaložil svoje rozhodnutie. Aj keď žalobkyňa neoprávnene oplotilaa vysadila pozemok vo vlastníctve tretích osôb bez ich súhlasu alebo akéhokoľvek upovedomenia,
a teda jej konanie nebolo v súlade s právom a tým znemožnila žalovanému vykonávať jeho činnosť na
pozemkoch, ktoré má riadne v nájme, nie je v súlade s právnymi princípmi odmietnuť poskytnú ochranu

žalobkyni, ak by jej mala protiprávnym konaním inej osoby vzniknúť škoda. Rovnako tak žalovaný
pristúpil k výkonu svojpomoci bez predchádzajúcej výzvy alebo upozornenia, čo súd zhodnotil v rámci
skúmania podmienok svojpomoci ako neprimeraný postup. Rešpektujúc základné princípy slušnosti
a bežných noriem správania, sledujúc elimináciu možných škôd je prirodzené očakávať, že v takej
situácii zasahujúca osoba druhú stranu upovedomí, najmä keď mala na to dostatok priestoru. K pomeru

uvádzaných zásahov možno dodať, že ak osoba, ktorá použila nedovolenú svojpomoc, sleduje aspoň
cieľ súladný s právom, postupuje síce nezákonne, ale jej konanie bude spravidla menej spoločensky
škodlivé, než tej osoby, ktorá protiprávne nielen postupuje, ale ja protiprávny stav nastolila (ÚS ČR sp.
zn. I. ÚS 3113/13). Uvedené hodnotenie však nebolo podkladom súdu pre rozhodnutie, súd dané dal
do pozornosti za účelom zhrnutia celkovej situácie.

60. Napokon k argumentu žalovaného, že na nepráve nemožno založiť právo, súd uvádza, že táto
zásada znamená, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva
(rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 346/08-37). V danej veci však žalobkyňa nezakladala nárok
na svojom protiprávnom konaní, ale na protiprávnom konaní žalovaného (aj keď vyvolaného jej konaním
spočívajúcim v nastolení stavu nesúladného s právom).

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

62. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/19/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.