Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6123415031.7

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A.M.V. Group s. r. o., so sídlom Višňová 4637/5, 903 01 Senec,
IČO: 47 190 914, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36
858 820, proti žalovanému: K&M West Development s.r.o., so sídlom Daxnerova 9, 010 01 Žilina, IČO:
46 905 251, právne zastúpený: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy
1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 20.05.2025 zamieta.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou v konaní na Okresnom súde Žilina vedenom pod č. 18Cb/48/2024 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 39.060,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo

sumy 39.060,- eur od 19.08.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov a trovy konania. Svoj
nárok odôvodnil tým, že dňa 25.10.2022 uzavrel ako poskytovať so žalovaným ako záujemcom Zmluvu
o poskytnutí služieb ekonomického poradenstva, predmetom ktorej bolo poskytnutie poradenstva
a sprostredkovanie možností financovania investičných projektov financujúcich bankami alebo inými
finančnými inštitúciami. Žalobca svoj záväzok zo zmluvy splnil dňa 30.03.2023 predložením záväznej
ponuky financovania a jej doručením žalovanému a nadväzujúcim zaslaním súvisiacej úverovej

dokumentácie dňa 17.05.2023. Žalobca na základe toho vyfakturoval v súlade s dojednaniami v zmluve
dojednanú odmenu faktúrou č. XXXXXXX na sumu 65.340,- eur splatnú 18.08.2023. Žalovaný však
uhradil iba 26.280,- eur dňa 07.09.2023. Zvyšnú sumu neuhradil ani na základe výzvy. V danej veci súd
vyhlásil dňa 21.03.2025 rozsudok, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Voči danému rozhodnutiu
bolo podané odvolanie dňa 07.05.2025. Rozhodnutie teda ešte nenadobudlo právoplatnosť.

2.Žalobcanáslednepovydanírozhodnutiavovecisamejpodanímzodňa20.05.2025doručilsúdunávrh
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné právo na majetku žalovaného,
a to na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor, pre katastrálne územie A., obec B. C., pozemok parcela registra C č. XXX/X – trvalý trávny porast
ovýmereXXXm2,parcelaregistraCč.XXX/XX–trvalýtrávnyporastovýmereXXXm2,parcelaregistra
C č. XXX/XX – trvalý trávny porast o výmere XXX m2, parcela registra C č. XXX/XX – trvalý trávny porast

o výmere XXX m2. Daný návrh žiadal na zabezpečenie pohľadávky vo výške žalovanej sumy 39.060,-
eur s príslušenstvom uplatnenej v tomto konaní.

3. Žalobca sa domnieva, že podané odvolanie voči rozsudku nemá oporu v platnom práve a samotné
vymoženie pohľadávky priznanej rozsudkom môže byť do času rozhodnutia odvolacieho súdu značne
ohrozené, a preto podáva daný návrh.4. Žalobca poukázal na uzatvorenú zmluvu o poskytnutí služieb z ekonomického poradenstva medzi
žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako záujemcom zo dňa 25.10.2022, predmetom ktorej bolo
poskytnutie poradenstva a sprostredkovania možností financovania investičných projektov financujúcich

bankami alebo inými finančnými inštitúciami v prospech žalovaného. Žalobca svoj záväzok splnil dňa
30.03.2023, nakoľko predložil záväznú ponuku financovania a doručil ju žalovanému spolu so zaslaním
súvisiacej úverovej dokumentácie dňa 17.05.2023. Vystavil za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXX
na sumu 65.340,- eur so splatnosťou 18.08.2023, ale žalovaný uhradil len časť faktúry, a to dňa
07.09.2023 vo výške 26.280,- eur. Nakoľko žalovaný neuhradil faktúru vo výške 39.060,- eur, tak

sa žalobca domáha zaplatenia danej pohľadávky súdnou cestou v tomto konaní. Žalovaný v rámci
svojej obrany obsiahnutej v odvolaní voči rozsudku poukázal výlučne na skutočnosť, že žalobcovi
nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie pohľadávky, pričom žalovaný potvrdil, že z faktúry uhradil sumu
26.280,- eur. Z uvedeného žalobca má za to, že existencia hmotno-právneho vzťahu medzi stranami
sporu je nesporná a taktiež aj nespornosť nároku žalobcu na zaplatenie odmeny fakturovanej v rámci
faktúry. Žalobca má za to, že svoju časť záväzku splnil ohľadom schválenia úverového rámca vo výške

1.815.000,- eur tak, ako to potvrdzuje aj žalovaný, pričom zmluvná odmena bola riadne dojednaná
v zmluve. Žalobca poukázal na emailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva záväzná ponuka financovania
a potvrdenie schváleného úveru vrátane odpovede konateľa žalovaného, ktorý poďakoval žalobcovi za
dobre odvedené práce a taktiež poukázal na emailovú komunikáciu, v ktorej strany sporu komunikujú
ohľadom úhrady faktúry, teda aj v rozsahu pohľadávky, kedy najskôr žalovaný dňa 10.08.2023 prisľúbil

úhradu faktúry. Následne požiadal o rozdelenie na dve splátky, k čomu však nedošlo, nakoľko v tom
prípade žiadal žalobca uzatvorenie dodatku k zmluve a kompenzačné navýšenie odmeny na 4%
zo sumy schváleného úveru, s čím zas nesúhlasil žalovaný. Žalobca uviedol, že k žiadnej dohode
o splátkovom kalendári, či inom dojednaní nedošlo. Nebolo modifikované nijakým spôsobom, ani výška
odmeny žalobcu ani jej splatnosť. Žalobca má za to, že žalovaný svoje tvrdenie v odvolaní nijakým

hodnoverným spôsobom nepreukázal, nepredložil žiaden dôkaz, teda nijako konštruktívne ani dôkazmi
podložene nepoprel pohľadávku, preto za daného stavu možno z pohľadu žalobcu tvrdiť, že pohľadávka
je dostatočne preukázaná, čo napokon potvrdil podľa jeho uvedenia aj Okresný súd Žilina rozsudkom
s poukazom na bod 41 odôvodnenia. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za čisto účelové s cieľom
získania času na predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a následne zrušenia žalovaného, čím

žalovaný zmarí žalobcovi jeho právo na uspokojenie pohľadávky. Túto obavu odôvodňuje aj postupom
žalovaného, ktorý sa najskôr chcel dohodnúť so žalobcom mimosúdne pred pojednávaním. Napokon
plánované stretnutie odignoroval. Následne sa pokúšal z dôvodu zmeny právneho zástupcu o odročenie
pojednávania, čomu súd nevyhovel a tak sa napokon na pojednávaní snažil o odročenie pojednávania
za účelom dohody medzi stranami, s čím žalobca nesúhlasil, nakoľko žalovaný mal dosť času, cca

1 rok a ochoty zo strany žalobcu, aby sa vec vyriešila mimosúdne. Nad rámec uvedeného žalobca
uviedol, že nový právny zástupca mohol nahliadnuť do súdneho spisu aj prostredníctvom elektronického
prístupu, prípadne malo dôjsť k odovzdaniu spisu medzi právnymi zástupcami žalovaného. Zmenu
právneho zástupcu žalovaného v tomto prípade je potrebné vykladať na ťarchu žalovaného, keďže
on bol subjektom, ktorý sa rozhodol pre zmenu právneho zastúpenia a táto skutočnosť nemôže byť

vykladaná ako odňatie práva na spravodlivý proces. Za esenciálne tiež považuje poukázať na konanie
žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ktorý sa tendenčne snažil oddialiť pojednávanie a tak aj
samotné rozhodnutie vo veci.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pojednávanie vo veci 18Cb/48/2024 bolo nariadené na
21.03.2025, pričom predvolanie žalovaný mal doručené dňa 25.10.2024, pričom žalovaný mal právneho

zástupcu a následne až 19.03.2025 bolo oznámené prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 18.03.2025.
Ukončenie predchádzajúcim zástupcom bolo súdu oznámené listom z 03.09.2024, teda žalovaný
mal dostatok času na splnomocnenie ďalšieho zástupcu a pokiaľ splnomocnil právneho zástupcu až
14.03.2025, tak nemôže to byť na úkor protistrany a splnomocnený zástupca mal dostatočný čas pred
nariadeným pojednávaním.

- Zároveň súd zdôraznil, že právny zástupca žalovaného žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu, že
nemá dostatok času na prípravu pojednávania. Aj napriek takémuto uvedenému dôvodu sa však na
pojednávanie nedostavil on, ale substitučný zástupca, z čoho vyplýva, že skutočným dôvodom žiadosti
pre odročenie pojednávania nebola údajná krátka lehota na prípravu pojednávania, ale nejaká iná
subjektívna okolnosť, pre ktorú sa nemohol dostaviť, keďže je nesporné, že splnomocnený právny

zástupca sa na pojednávanie nedostavil z neznámeho dôvodu a namiesto neho prišiel substitučný
zástupca.5. Žalobca uviedol, že má dôvodnú obavu, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená, a preto sa domáha,
aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to
zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá

by mala byť v dohľadnej dobe judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa, a to v rozsahu uvedenom v petite tohto návrhu.

6. Žalobca poukázal, že žalovaný je výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností, a to pozemkov
a stavieb zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. A.. Žalovaný všetky nehnuteľnosti postupne prostredníctvom

sprostredkovateľských osôb inzeruje na internetových portáloch k predaju tretím osobám, k čomu
predložil aj inzerciu na portáli www.marinak.sk/reality, na ktorých sú inzerované rodinné domy z daného
projektu žalovaného v k.ú. A., taktiež na portáli topreality.sk, na ktorých sú inzerované pozemky určené
pre rodinné domy žalovaného v k.ú. A.. Skutočnosť, že ide o projekt realizovaný žalovaným na daných
nehnuteľnostiach A. – A. D., vyplýva jednak z opisu domov v inzercii, ide o 5 rodinných domov, každý
so zastavanou výmerou XXX m2, čo súhlasí aj s opisom stavieb na LV č. XXX a tiež aj zo zmluvy o dielo

uzatvorenej dňa 26.06.2023 medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou osobne prepojenou
so žalovaným cez konateľa p. E. C., a to spoločnosť F. B. A. F. ako zhotoviteľom. Z nej vyplýva jednak
názov projektu, ale tiež počet rodinných domov – 5 tak, ako sú aktuálne zapísané na LV č. XXX. Cena
diela 707.502,- eur potvrdzuje aj obsah podaní žalovaného o doterajšom čerpaní úveru a napokon aj
termín dokončenia diela, ktorý je dojednaný na 30.04.2024, t.j. v tomto čase je možné domy inzerovať

na predaj ako dokončené. Zároveň žalobca poukázal aj na údaje dostupné z verejných portálov ako
finstat.sk, z ktorého je zrejmé, že žalovaný sa v r. 2023 dostal do straty z 2.101,- eur na -93.310,-
eur a tržby mu klesli o 100% na 0 eur, pričom zároveň upriamil pozornosť na túto klesajúcu tendenciu
v predchádzajúcich rokoch, teda už v r. 2022. Žalovaný znížil zisk o 92% na 2.101,- eur a jeho tržby klesli
o 63%. Za roky 2018 až 2020 žalovaný dokonca vykázal nulové tržby. Z účtovnej závierky žalovaného

za r. 2022 vyplýva, že výška majetku klesla takmer o polovicu, čo vyplýva z riadku 01 strany aktív,
pričom je potrebné poukázať aj na zápornú hodnotu krátkodobých pohľadávok, t.j. riadok 17 strany
aktív mínus 329.187,- eur. Zníženie výnosov oproti predošlému roku na štvrtinu a riadok 01 výkazu
ziskov a strát, a to na hodnotu takmer vo výške nákladov na hospodársku činnosť, riadok 08 výkazu
ziskov a strát. Z účtovnej závierky žalovaného za r. 2023 vyplýva zníženie výnosov oproti predošlému

roku na 0, riadok 01 výkazu ziskov a strát, pričom náklady na hospodársku činnosť predstavujú sumu
vo výške 94.937,- eur, t.j. riadok 08 výkazu ziskov a strát. Rovnako tak z účtovnej závierky vyplýva,
že záväzky žalovaného vzrástli oproti r. 2022 zo sumy 29.132,- eur na sumu 650.772-, eur. Žalovaný
sa tak v r. 2023 dostal do straty -93.310,- eur, tržby mu klesli o 100% na 0 eur a záväzky vzrástli
o 621.640,- eur. Uvedené vyplýva z výstupu zo stránky G. a z účtových závierok žalovaného za r.

2022 a 2023. Žalobca usúdil, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá aktuálne vlastní výlučne
nehnuteľnosti v k.ú. A., ktorých sa ale v krátkom čase zbaví formou predaja, teda je dôvodná obava,
že žalovaný bude čoskoro bez akéhokoľvek exekuovateľného majetku, čo do značnej miery môže
spôsobiť nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu po nadobudnutí právoplatného pozitívneho rozhodnutia
v tomto konaní. Podľa názoru žalobcu dané skutočnosti osvedčujú, že vzhľadom na predpokladanú

dĺžku odvolacieho konania a tendenčné konanie žalovaného existuje dôvodná obava, že budúci výkon
rozhodnutia v prípade úspechu žalobcu vo veci môže byť ohrozený. Žalovaný sa aktuálne zbavuje, resp.
snaží sa zbaviť majetku odpredajom a tým dochádza k zhoršeniu jeho hospodárskych výsledkov, čo
môže viesť k tomu, že po právoplatnom skončení konania nebude mať žalobca z čoho uspokojiť svoju
pohľadávku. Rovnako sa úver žalovaného voči Fio banka, a.s. značne znižuje, čo predpokladá výmaz

záložného práva a voľné nakladanie s nehnuteľnosťami žalovaným.

7. Keďže žalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností, je podľa žalobcu na mieste nariadiť
zabezpečovacie opatrenie, keď súd zriadi záložné právo na niektorých nehnuteľnostiach žalovaného,
čím poskytne efektívnu ochranu práv žalobcovi, ktorý má vzhľadom na ekonomické ukazovatele

žalovaného a jeho tendenčné postupy dôvodnú obavu, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená.
Podľa názoru žalobcu v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení bude
rešpektovaný princíp proporcionality, keďže nedôjde k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva
žalovaného, čo osvedčuje samotný návrh žalobcu. Žalobca nežiada nariadiť zabezpečovacie opatrenia
vo vzťahu k všetkým nehnuteľnostiam, ktorých je žalovaný vlastník, ale len časti z nich. Skutočnosť,

že nežiada zriadenie zabezpečenia vo vzťahu napr. k jednému z pozemkov, žalobca uviedol, že
v súčasnosti je k všetkým nehnuteľnostiam zapísaným na danom LV zriadené záložné právo v prospech
banky. Preto je možné, že zabezpečovacie opatrenie zriadené v prospech žalobcu len jednému
z pozemkov by nemuselo byť dostatočné vo vzťahu k uspokojeniu pohľadávky. Žalobca má zato, že dôvodnosť existencie práva uplatňovaného žalobou na zaplatenie pohľadávky je dostatočná
a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie vyplýva taktiež z povahy žalovaného, ktorý sa účelovo snaží
získaťčas,dokýmzaniknezáložnéprávonanehnuteľnostiach.Následnepristúpikprevoduvlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, či sa stane žalovaný nemajetným a vymožiteľnosť prípadne právoplatne
priznanej pohľadávky žalobcu nulová.

8. Žalobca na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností ako dôkazy predložil rozsudok
Okresného súdu Žilina zo dňa 21.03.2025, odvolanie voči danému rozhodnutiu, mailovú komunikáciu

medzi stranami sporu, výpis z LV č. XXX, účtovnú závierku k 31.12.2022, k 31.12.2023, zmluvu
o poskytnutí služieb ekonomického poradenstva.

9. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.
(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
(3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP

(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.
(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP

(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Súd pred posúdením dôvodnosti návrhu skúmal jeho obligatórne náležitosti, pričom zistil, že
obsahujú všetky predpísané náležitosti, avšak nepripojil s týmto návrhom všetky listiny, na ktoré sa
odvoláva, teda nesplnil § 326 ods.2 CSP.

16. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže

súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu
zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené
listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

17. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom

je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadeniezabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva.

18. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť
len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom
dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne
odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa

môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a
spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje
skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť
potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom

žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť
skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu
zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním

v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie.
Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako

je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa
však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

- Pokiaľ navrhovateľ/žalobca uviedol v návrhu, čo prikladá ako prílohu, ale bez toho, aby tieto prílohy
nepriradil a neoznačil v odôvodnení návrhu ku konkrétnym jeho tvrdeniam pri opise stavu, je to
nepostačujúce. Navrhovateľ nemôže ponechávať na úvahe súdu, čo konkrétna listina – príloha uvedená
v zozname príloh, má dokazovať, osvedčovať. Súd sa môže len domnievať, čo navrhovateľ/žalobca
chcel nimi osvedčiť, či preukázať, ale to pre vyhodnotenie osvedčenia tvrdení je nepostačujúce.

19. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli
osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením

obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie
súduprvejinštancieozabezpečovacomopatreníjerozhodujúcistavvčasevydaniarozhodnutia.Druhou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho
rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je
potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie
žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že
právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť

a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku
ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty
vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený,
sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti

ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva
žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť
do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.
Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadeniezabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je
odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

20. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

21. Súd poukazuje na skutočnosť, že otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Z pohľadu
jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť, nasvedčujúca
tomu, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Ustanovenie § 343 CSP
ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by „obava“ musela spočívať výhradne v už začatom
zbavovaní sa majetku žalovaným na úkor žalobcu. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom,
že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanému.

V prípade úmyselného zbavovania majetku na úkor veriteľa je takéto konanie postihované aj v
rovine trestného práva, avšak v rovine efektívnej preventívnej ochrany veriteľa v civilnom sporovom
konaní je dôvodný zásah súdu už v skoršej fáze, a to ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí,
že vo fáze exekúcie nebude mať povinný relevantné aktíva na uspokojenie oprávneného. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil, že

nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu konkrétne
špecifikovať, osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní žalovaného odôvodňujúcom túto
obavu. Zabezpečovacie opatrene nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré žalobca predpokladá
alebo očakáva. Zabezpečovacie opatrenie musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností,
ktoré by preukazovali alebo aspoň nasvedčovali tomu, že by dlžník - žalovaný akokoľvek znižoval

hodnotu svojho majetku alebo vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie
exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne kroky, úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovaný
majetok(zmenšeniemajetku)alebopodľaokolnostíprípaduajskvalitatívnymdopadomnatentomajetok
(zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo

úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
- Súd skonštatoval, že navrhovateľ vo väzbe na pripojené listinné dôkazy neosvedčil podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

22. Je nesporné, že žalobcova pohľadávka voči žalovanému je vo výške 39.060,- eur s príslušenstvom,

ktorá mu bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Žilina z 21.03.2025, avšak zatiaľ neprávoplatným
rozhodnutím.

23. Z predloženého LV č. XXX pre k.ú. A. vyplývajú viaceré nehnuteľnosti, a to: parcela registra C č.
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, všetky ako

zastavaná plocha a nádvorie, taktiež parcela KNC č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX H. XXX/XX ako trvalý trávny porast. Zároveň stavby s popisom rozostavaný rodinný dom na pozemku
parcela č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Zároveň z daného listu vlastníctva vyplýva,
že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv z r. 2022.
V časti C daného listu vlastníctva sú uvedené ťarchy k predmetným nehnuteľnostiam k vlastníkovi, a to

zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

24. Žalobca predložil účtovné závierky, ktoré sú zostavené k 31.12.2022 a 31.12.2023. Žalobca
nepredložil účtovnú závierku aj k 31.12.2024 bez uvedenia dôvodu, pričom poukazoval na finančný stav
žalovaného za r. 2022 a 2023, v dôsledku čoho tiež odôvodňoval svoj návrh. Súdu však nie je známa

účtovná závierka žalovaného za rok 2024, hoci návrh bol podaný 21.05.2025.
- Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca vo veci podal návrh na zabezpečovacie opatrenie už
v 05/2024, ale návrh bol zamietnutý, pričom už vtedy predložil účtovné závierky za rok 2022 a 2023.
- Ďalší tento návrh podal až v 05/2025.

25. Žalobca zároveň v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazoval na
inzerciu na portáli www.marinak.sk/reality a ako dôkazy označil screenshoty z portálov marinak.sk/
reality, ako aj topreality.sk, ako aj výstup zo stránky G., avšak žiadne z týchto označených dôkazov súdu
nepredložil spolu s týmto návrhom.- Uvedené je v rozpore s § 326 ods.2 CSP.
-Súdpoznamenáva,ženejakéscreenshotyzdanýchstránoksúsíceobsahomspisu,alebolipredložené
už s predchádzajúcim podaním zo dňa 21.05.2024.

- Zároveň je nutné konštatovať, že pokiaľ by súd mal prihliadať na tie listiny predložené s iným návrhom
zo dňa 21.05.2024, nie sú aktuálne, nezachytávajú aktuálny stav ku dňu rozhodnutia, ani ku dňu podania
predmetného návrhu.
- Žalobca síce označil dané screenshoty v návrhu ako prílohy, ale nepredložil ich s týmto návrhom
a z ničoho nevyplynulo, že žalobca odkazuje na dané listiny už predložené s iným návrhom a ani nie

sú aktuálne.

26. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný predáva predmetné nehnuteľnosti, z ničoho to nevyplýva zo
žiadnej predloženej listiny. Z listiny, na ktorú odkazuje žalobca, nepredložil. Pokiaľ žalobca poukazuje
na argumentáciu žalovaného v odvolaní, súd zdôrazňuje, že ide o jeho procesnú obranu proti
vydanému rozsudku. Z ničoho relevantného nevyplýva, že žalovaný sa zbavuje majetku, a že predáva

nehnuteľnosti.
-Vtejtosúvislostisúdzároveňpoukazujenaskutočnosť,žepokiaľbyajžalovanýpredávalnehnuteľnosti,
predsa išlo o podnikateľský účel výstavby týchto nehnuteľností za účelom ich predaja a zároveň
predajom by získal finančné prostriedky, a preto nemožno sa domnievať tak ako žalobca tvrdí, že
žalovaný sa zbavuje majetku a že nie je ochotný zaplatiť zvyšnú časť.

- Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca predložil mailovú komunikáciu, ktorá sa má týkať
dohodnutého stretnutia strán sporu, súd poznamenáva, že išlo o komunikáciu pred pojednávaním, pred
rozhodnutím vo veci samej a nepreukazuje konanie po vyhlásení rozhodnutia zo strany žalovaného
ohľadom vyhýbania sa povinnosti.

27. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa snažil predĺžiť čas na to, aby sa mohol zbaviť majetku,
keď žiadal odročiť pojednávanie, súd má za to, že ide len o domnienku žalobcu.

28. Vzhľadom k tomu, že na predmetnom liste vlastníctva sú ťarchy v prospech tretieho subjektu
na základe zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, je nesporné, že žalovaný ako

vlastník predmetných nehnuteľností je obmedzovaný vo svojom vlastníckom práve týmito zmluvami
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom je zrejmé, že ide o zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam v prospech viacerých bánk, čo znamená, že tvrdené zbavovanie majetku zo strany
žalovaného je sťažené v dôsledku obmedzenia jeho práv k daným nehnuteľnostiam.

29. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný všetky svoje nehnuteľnosti postupne prostredníctvom
sprostredkovateľských osôb inzeruje na internetových portáloch k predaju tretím osobám, tak žalobca
totosvojetvrdeniežiadnymspôsobomnepreukázal,neosvedčil.Zožiadnejlistinynevyplývainzerovanie.
- Žalobca nepredložil s daným návrhom označené screenshoty, ktoré pravdepodobne mali preukazovať
inzerciu. Pokiaľ také sú obsahom spisu, boli predložené s iným návrhom, a to zo dňa 21.05.2024, ktorý

tomuto návrhu predchádzal a o ktorom už bolo rozhodnuté dňa 13.06.2024, resp. boli predložené so
žalobou, o ktorej už tiež bolo rozhodnuté, teda boli predložené za účelom osvedčenia tvrdení v iných
podaniach/návrhoch.
- Teda jednak neboli predložené za účelom osvedčenia tvrdení v danom návrhu zo dňa 20.05.2025
a jednak žalobca bol povinný predložiť označené listiny s týmto návrhom v zmysle § 326 ods.2 CSP

a zároveň nezachytávajú aktuálny stav ku dňu rozhodnutia o tomto návrhu a taktiež žalobca neuviedol,
že označené prílohy návrhu sú tie, ktoré už sú obsahom spisu.

30. Súd skonštatoval, že žalobca neosvedčil svoje tvrdenia a z ničoho relevantného ani nevyplýva obava
žalobcu, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená.

31. Čo sa týka účtovných závierok, z predložených účtovných závierok síce vyplýva finančná situácia,
avšak ide o finančnú situáciu k 31.12.2022 a k 31.12.2023, to znamená, že žalobca neosvedčil aktuálnu
finančnú situáciu žalovaného. Súd rozhoduje o návrhu z 20.05.2025, ale žalobca neosvedčil finančnú
situáciu k tomuto dátumu. Predložené závierky k 31.12.2022 a k 31.12.2023 uvedené neosvedčujú.

32. Súd poukazuje na skutočnosť, že otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Z pohľadu
jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť nasvedčujúca
tomu, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Ustanovenie § 343 CSP
a ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by obava musela spočívať výhradne už v začatomzbavovaní sa majetku žalovaným na úkor žalobcu. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom,
že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanému.

33. Skutočnosť, že súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny,
nespôsobuje automaticky dôvodnosť obavy, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená. Žalovaný zaplatil
iba časť faktúry a zvyšok nezaplatil z dôvodov ním tvrdených. Mal za to, že žalobca nemá nárok na
zvyšnú časť úhrady vystavenej faktúry a na základe toho o tomto spornom nároku rozhodoval súd.
Rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko je podané odvolanie a odvolanie je právom

sporovej strany ako opravný prostriedok a nemožno to považovať za predlžovanie času, aby mohol
žalovaný ako povinný zbavovať sa majetku. Keďže žalovaný časť zaplatil a časť považuje za spornú,
nespôsobuje to presvedčenie, že žalovaný sa vyhýba úhrade a že sa zbavuje majetku, ktorý ak predáva,
je to z dôvodu podnikateľského účelu (výstavba, následne predaj,...).

34. S poukazom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že žalobca neosvedčil dôvodnú obavu, že

exekúcia pohľadávky bude ohrozená. Nestačí iba uvádzať svoje tvrdenia a domnienky, resp. uvádzať
odkaz na dôkazy, ktoré však žalobca nepredložil tak, ako uvádza vo svojom návrhu. Žalobca teda
neosvedčil ním tvrdené skutočnosti o zbavovaní sa majetku zo strany žalovaného, pričom je nesporné,
že žalovaný je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva práve zriadenými záložnými zmluvami,
ktoré sú zapísané v časti C na predmetnom liste vlastníctva a žalobca neosvedčil ani finančnú situáciu

žalovaného a z ničoho nie je zrejmé, že v prípade, že predá niektoré nehnuteľnosti, ak nie všetky, že
nebude mať finančné prostriedky na zaplatenie žalovanej sumy, pohľadávky žalobcu, pokiaľ rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť v prospech žalobcu. Zároveň žalobca neosvedčil ani tvrdenie, že žalovaný
už prostredníctvom sprostredkovateľských osôb naďalej inzeruje na internetových portáloch k predaju
tretím osobám všetky svoje nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca odkazoval na konkrétne internetové stránky

bez predloženia listinných dôkazov, tak je to nepostačujúce a súd musí skonštatovať, že žalobca
neosvedčil tieto svoje tvrdenia. Listiny ohľadom inzercie predložené s predchádzajúcim návrhom teda
nie sú predložené s týmto návrhom a ani nie sú aktuálne a nemožno konštatovať stále pretrvávajúci taký
stav a konanie žalovaného, a to ani zbavovanie majetku.

35. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov žalobcom v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

36. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca predložil listiny ako je screenshot portálu I./J., resp. výstup zo

stránky G., tak tieto predložil spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.05.2024
doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.05.2024. Vzhľadom k tomu, že žalobca poukazuje na dané
skutočnosti v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 20.05.2025, je nutné konštatovať,
že z ničoho nevyplýva, či ide o aktuálne listiny, nakoľko pokiaľ by súd mal prihliadať na tieto listiny,
ktoré boli predložené iba spolu s podaním zo dňa 21.05.2024. Žalobca nepredložil aktuálne listiny

a neosvedčil, či tento stav zotrváva aj v čase podania ďalšieho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a teda v čase aj rozhodnutie o tomto návrhu. Na základe oboznámenia sa s návrhom na
zabezpečovacie opatrenie zo dňa 20.05.2025 a pripojenými listinami súd konštatuje, že v danej veci
bol síce osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z neho vyplývajúci žalobou uplatnený
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 39.060,- eur s príslušenstvom, ale nebola osvedčená obava z výkonu

exekúcie.

37. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodnil
predovšetkým tým, že žalovaný nehnuteľnosti postupne prostredníctvom sprostredkovaných osôb
inzeruje na internetových portáloch k predaju tretím osobám, avšak ako už bolo vyššie uvedené,

súd nepovažuje toto jeho tvrdenie za osvedčené, pretože spolu s návrhom z 20.05.2025 nepredložil
screenshoty, na ktoré poukazuje a dokonca ani v danom návrhu neodkazoval ohľadom týchto dôkazov,
že sa už nachádzajú v spise, že boli predložené do spisu spolu s inými podaniami. Súd opakovane
uvádza, že pokiaľ by aj zohľadňoval tieto listiny, ktoré boli predložené s inými podaniami pred
rozhodnutím vo veci samej, tak súd zdôrazňuje, že boli podané, predložené súdu pred rokom, preto

z uvedených listín nie je zrejmý aktuálny stav.

38. Súd skonštatoval, že žalobca v danom prípade podaným návrhom základné predpoklady na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, žeexekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Skutočnosť, že žalovaný sprostredkovane inzeruje rodinné
domy, tak toto vyplýva z priloženej ponuky predloženej s podaním z 21.05.2024, avšak súd nemal
osvedčenú aktuálnu situáciu a zároveň pokiaľ by aj žalovaný predával nehnuteľnosti tretím subjektom,

tak nezakladá to automatické osvedčenie, že sa zbavuje svojho majetku za účelom poškodiť žalovaného
ako svojho veriteľa. Prípadný tvrdený predaj je zrejmý z podnikateľského zámeru žalovaného. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný aktuálne úmyselne zbavoval svojho nehnuteľného
majetku jeho predajom alebo iným prevodom s cieľom ohroziť výkon súdneho rozhodnutia, alebo že
mal úmysel svojím konaním finančne poškodiť svoju spoločnosť či znemožniť vykonanie exekúcie na

svoj majetok v prospech žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný mieni odplatne previesť vlastnícke právo
knehnuteľnostiam,ktorévlastní,niejedôkazom,žesazbavujesvojhomajetkuscieľomohroziťprípadný
výkon súdneho rozhodnutia. Takéto konanie súd nemôže považovať za snahu zbaviť sa svojho majetku
s cieľom vyhnúť sa prípadnej úhrade pohľadávky žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný by aj vykonával
činnosť smerujúcu k scudzeniu svojho majetku, nie je dôkazom, že sa tak deje s cieľom dosiahnuť
nevymožiteľnosťpohľadávkyžalobcutak,akoargumentuježalobcavosvojomnávrhuazároveňžalobca

ani len neosvedčil takéto konanie žalovaného v čase podania návrhu a v čase vydania rozhodnutia.
Žalobca sa len domnieva, že sa tak deje s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak toto tvrdenie nebolo
nijako osvedčené.
- Súd opakovane uvádza, že ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok,
neznamená to nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok. Zo žiadneho

právneho predpisu nevyplýva, že by žalovaný nebol oprávnený previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu,
resp. ani zo žiadnej listiny, ktorá je obsahom návrhu či spisu nie je zrejmé, že tento prevod skutočne bude
uskutočnený napr. za nižšiu cenu a podobne, pričom žalovaný nie je povinný akýmkoľvek spôsobom
svojim veriteľom zdôvodňovať, prečo takúto transakciu uskutočňuje, pričom je zrejmý podnikateľský
zámer žalovaného – výstavba a následný predaj spojený so ziskom z predaja.

39. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Úvahy žalobcu
majú len charakter domnienok a predpokladov, pričom nie sú relevantne osvedčené. Dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu,
že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie,

ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo ktoré inak
podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo
právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so
svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa
jeho speňažiteľnosť, ktorá skutočnosť s poukazom na neosvedčenie predaja majetku žalovaného za

cenu pod trhovú cenu naplnená nebola.
- Súd konštatuje, že za prípadný predaj majetku žalovaný nadobudne finančné prostriedky, ktoré budú
naďalej patriť žalovanému, čím vlastne iba pretransformuje svoj majetok z majetku nehnuteľného na
finančné prostriedky.
- Z ničoho nevyplýva, že by predaj nehnuteľností bol fiktívny s cieľom znížiť hodnotu majetku

žalovaného, resp. že má byť vykonaný bez reálnej protihodnoty s cieľom ukrátiť veriteľov žalovaného.
Z prezentovaného správania žalovaného sa nejaví, že by žalobcu ako svojho veriteľa žalovaný mienil
ukrátiť na priznaných právach tak, aby nemohol ich uspokojiť v rámci exekúcie a ohrozoval jej prípadný
budúci výkon.
- Žalobca neosvedčil ani to, že by žalovaný prípadné finančné prostriedky nadobudnuté za predaj

nehnuteľností mienil použiť spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť jeho pohľadávky, pričom
nepreukázal ani existenciu obavy z hrozby zmarenia exekúcie, ktorá musí hroziť bezprostredne.

40. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na skutočnosť, že tržby žalovaného klesli, vykazoval
nulové tržby, tak dané tvrdenia v kontexte vyššie uvedeného nezakladajú relevanciu pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia tak, ako to navrhuje žalobca, pričom súd zdôrazňuje, že k uzatvoreniu
zmluvy o poskytnutí služieb ekonomického poradenstva medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa
25.10.2022, keď žalobcovi už mohli byť zrejmé skutočnosti o finančnej situácii žalovaného tak, ako
uvádzal vo svojich podaniach v priebehu konania. Zároveň súd vo veci rozhodol dňa 21.03.2025, tento
návrh je zo dňa 20.05.2025 a tvrdenia žalobcu o poklese tržieb z ničoho nevyplývajú za rok 2024 a 2025.

Listiny obsiahnuté v spise sú k 31.12.2022 a k 31.12.2023.

41. Pokiaľ ide o obavu žalobcu odôvodňovanú vo svojom návrhu, súd zdôrazňuje, že ide o neosvedčené
domnienky žalobcu, ktorý na podporu svojich tvrdení v tomto smere nepredložil žiadny relevantnýdôkaz. Teda jeho tvrdenia zostávajú bez reálneho osvedčenia. Ich existencia aspoň v minimálnom
potrebnom rozsahu nie je daná. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany,
ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko

práve žalobca je ten, ktorý je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť.

42. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že navrhované zriadenie záložného práva na predmetné
nehnuteľnosti nepovažuje súd ani v súlade s princípom proporcionality a súd skonštatoval značnú
neprimeranosť. Žalobca totiž žiada zriadiť záložné právo na 4 nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.

XXX, pričom ide o pozemky druhu trvalý trávny porast o výmere viac ako 2.000 m2 a z ničoho nevyplýva
hodnotatýchtonehnuteľností,naktoréchcezriadiťzáložnéprávonazabezpečeniepohľadávkyvovýške
39.060,- eur. Teda žalobca neosvedčil ani primeranosť.

43. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal
dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia. Žalobcom nebola splnená podmienka osvedčenia

obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia premietnutá do rozsahu požadovaného
zabezpečovacím opatrením, ako ani uvádzaná primeranosť. Súd na základe uvedeného návrh žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

45. Podľa čl. 4 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

46. Vzhľadom k tomu, že vo veci samej bolo vydané rozhodnutie dňa 21.03.2025, ktoré však ešte
nenadobudlo právoplatnosť a v rámci tohto rozhodnutia bolo už rozhodnuté o trovách a návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný až po vyhlásení daného rozhodnutia vo veci samej,
nie je už možné o trovách konania návrhu na zabezpečovacie opatrenie rozhodnúť v rozhodnutí vo veci
samej, keďže už bolo vydané. Preto s poukazom na čl. 4 v spojitosti s § 262 CSP súd rozhodol o trovách

v tomto rozhodnutí.

47. Vzhľadom k tomu, že súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a doručuje sa
v takom prípade iba žalobcovi, ktorý bol v konaní o danom návrhu neúspešný, súd v spojitosti s čl. 4
CSP skonštatoval, že žalovanému trovy v súvislosti s návrhom o nariadení zabezpečovacieho opatrenia

z 20.05.2025 nevznikli a vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o zamietnutí tohto návrhu žalovanému sa
nedoručuje, súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§

357 písm. d) CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).