Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425201636
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425201636.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v spore žalobkyne: O. Š. L. O. G. P. S. L. Č. P.
S. Á. , D. W. XX.X.XXXX, H. N. A., R. Č.. XXXX/XX, zastúpenej: JUDr. Andrej Gara, advokát, Bratislava,
Štefánikova č. 869/14, proti žalovanému: O.. V.. O. W. F. U. L. Č. G. V. , V.., D. W. XX.X.XXXX, H. N. N.,
R. Č.. XXXX/X, zastúpeným spoločnosťou: Krivak & Co, s. r. o., Bratislava, Gajova č. 13, IČO: 36 863

475, za ktorú koná: JUDr. Martin Krivák, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
IV zo dňa 10. marca 2025, č.k. 17 Cos 1/2025-19, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. marca 2025,
č.k. 17 Cos 1/2025-19 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 10.3.2025, č.k. 17 Cos 1/2025-19, zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzal z podania žalobkyne - žaloby o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy a návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia doručeného
súdu dňa 19.2.2025, ktorým žiadala, aby súd vydal neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„Súd nariaďuje žalovanému, aby sa zdržal vyjadrení na osobu žalobkyne vo verejnom priestore,
najmä printových médiách, v elektronických médiách, vrátane ich blogov a na sociálnych sieťach

zverejňovaním nepravdivých a hodnotiacich výrokov, úsudkov a názorov a zdržať sa ďalšieho
zasahovania do dobrej povesti žalobkyne akoukoľvek inou formou verejných vyjadrení alebo inými
prostriedkami. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
1.2. Zároveň v žalobnom návrhu žalobkyňa žiadala, aby súd vydal nasledovný rozsudok: „I. Súd ukladá
povinnosť žalovanému ospravedlniť sa žalobkyni za verejné šírenie v žalobe uvedených nepravdivých
a difamačných výrokov zasahujúcich do dobrej povesti žalobkyni a to tak, že žalovaný je povinný na

vlastné náklady v dvoch tuzemských tlačových agentúrach a vo webovskom priestore periodika SME.SK
a eREPORT.sk uverejniť text s názvom: Ospravedlnenie PaedDr. O. S.: Ja, O. W. sa ospravedlňujem
PaedDr. O. S. za to, že som ju vo verejnom priestore bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a dôkazu
označil neonacistkou a prirovnal jej činnosť ku gestapu. Uvedenými výrokmi som hrubo a nezvrátiteľne
zasiahol do Vášho práva na ochranu osobnosti, najmä no nie výlučne do čiastkových práv na súkromie,
česť, vážnosť, morálku a spoločenskú bezúhonnosť, za čo sa Vám touto cestou hlboko a úprimne

ospravedlňujem. Povinnosť ospravedlniť sa mi bola uložená rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV
sp. zn. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
V (miesto) dňa (dd.mm.rrrr)
S úctou a poľutovaním, O. W., nar. XX.X.XXXX, bývalý generálny riaditeľ SND
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
50.000,- EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“1.3. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila zásahom do jej práv na ochranu
osobnosti najmä intimity, súkromia, občianskej cti a bezúhonnosti, ľudskej dôstojnosti a profesijnej
vážnosti, do ktorých bolo v značnej miere zasiahnuté konaním žalovaného. Žalovaný ako bývalý

generálny riaditeľ SND, ktorý bol dňa 6.8.2024 odvolaný zo svojej funkcie žalobkyňou, verejne v médiách
žalobkyňu označuje za neonacistku a prirovná ju ku gestapu. Poukázala na rozhovor v DVTV.SK zo
dňa 30.1.2025, počas ktorého žalovaný o žalobkyni povedal: ,,S. je neonacistka a treba to otvorene
hovoriť. Ten, kto si ju zastáva - kolaboruje.“ Rovnako poukázala na to, že počas nakrúcania reportáže
dňa 12.1.2025 na webovej stránke YouTube s názvom Kam jdeš? - 58. O. W. - bývalý riaditeľ SND

o žalobkyni povedal: ,,mňa keď odvolala O. S., čo je akože regulárna neonacistka...“. Namietala, že
žalovaný opakovane v médiách prirovnáva žalobkyňu ku gestapu. Žalobkyňa je politicky aktívny občan,
politička a momentálne v úrade ako ministerka kultúry Slovenskej republiky. Označenie žalobkyne
za ,,neonacistku“ alebo prirovnanie jej osoby ku ,,gestapu“ považovala za bezdôvodný a neprípustný
zásahdojejosobnostnýchpráv,neprípustnýzásahdojejobčianskejctiaľudskejdôstojnostiazásadným
spôsobom ju poškodzuje v rodine, spoločnosti, verejnom a pracovnom živote. Dôvodila, že neonacisti sú

ľudia, ktorí sa po skončení druhej svetovej vojny pridali k spoločenským alebo politickým skupinám, ktoré
chválili nacizmus a usilovali sa o jeho obnovenie. Neonacistické názory sú agresívne voči národnostným
menšinám. Takzvaná rasová hygiena a nastolenie celkového poriadku patria medzi hlavné myšlienky,
ktoré neonacisti v súčasnosti presadzujú. Z problémov štátu obviňujú najmä multikulturalizmus a
Židov, ktorí podľa nich majú narúšať funkčnosť štátu a plánujú celosvetové sprisahanie. Zároveň

poukázala na to, že Gestapo doslova znamená tajná štátna polícia. Gestapo bolo len jednou z mnohých
zložiek, ktoré páchali nacistické zločiny, konkrétne nemecká kriminálna polícia (Kripo) a uniformovaná
poriadková polícia sa podieľali aj na holokauste, t. j. masovom vyvražďovaní Židov, ako aj iných
národov a etnických skupín. Žalobkyni aj z titulu jej politickej angažovanosti nie je príjemné každému
vysvetľovať jej nezmyselné označenie za ,,neonacistku“ alebo prirovnanie ku ,,gestapu“. Dôvodila,

že nemá prostriedky technického charakteru, aby každému vysvetlila, že s týmito hnutiami nemá nič
spoločné. Žalobkyňa rázne odmietla akékoľvek spájanie s takýmito hnutiami či skupinami. Označenie
žalobkyne za neonacistku žalovaným zasahuje do práv fyzickej osoby chránených ustanoveniami §
11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Poukázala
na to, že podľa rozhodovacej súdnej praxe je predmetom ochrany občana v zmysle ustanovenia §

11 Občianskeho zákonníka aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a
činnosťou, nielen teda občianska česť a vážnosť užšom slova zmysle. Uvedené je prípadom žalobkyne
ako slovenskej političky a ministerky kultúry Slovenskej republiky. Žalovaný mal podľa žalobkyne svojim
konaním zasiahnuť do čiastkových práv žalobkyne na ochranu osobnosti bez ohľadu na to, či negatívny
následok bol týmto konaním spôsobený alebo nie. Namietala, že zodpovednosť za zásah do práv na

ochranu osobnosti je založená na objektívnom princípe bez potreby zavinenia či úmyslu a rovnako ide
o tzv. ohrozovací delikt.

2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods.
1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330

ods. 2 C.s.p., čl. 10 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „Dohovor“), čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 26 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“), § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods.
3 Občianskeho zákonníka a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Skonštatoval, že v
danom prípade ide o vzťah medzi realizovaním práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a práva na

slobodu prejavu, vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, obrazom alebo iným spôsobom podľa čl. 26
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na to, že sloboda prejavu, vrátane slobody prednášať
kritiku, sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, avšak aj limitované. Ktokoľvek vykonáva slobodu
prejavu, má aj určité povinnosti a nesie zodpovednosť, v rámci ktorých nesmie prekročiť isté hranice
stanovené v záujme ochrany práv a slobôd. V prípade prípustnej a oprávnenej kritiky nie sú prekročené

medze vecné a konkrétne, ak je dodržaná požiadavka jej primeranosti. Vecnou by podľa súdu prvej
inštancie mala byť len taká kritika, ktorá vychádza z pravdivých podkladov a zároveň ktorá z nich logicky
odvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky. Uviedol, že za konkrétnu je potrebné považovať kritiku,
pri ktorej potrebné zdroje podkladov tvoria konkrétne uvedené skutočnosti. Kritika nesmie sledovať
cieľ prípadného ohovárania, škandalizácie alebo urážky. Poukázal na to, že neoprávneným zásahom

je v zásade každé nepravdivé či pravdu skresľujúce tvrdenie. Môže byť vykonaný ústne, písomne
a môže spočívať v šírení nepravdivých informácií. Dôvodil, že žalobkyňa na účely neodkladného
opatrenia osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, samotné
uverejnenie nepravdivého údaja, týkajúce sa ochrany osobnosti fyzickej osoby zakladá spravidlaneoprávnený zásah do dobrej povesti fyzickej osoby. Na posúdenie toho, či je dané právo, ktorému sa
má poskytnúť súdna ochrana, sa vyžaduje náležité posúdenie akceptovateľnosti zásahu do práva na
slobodu prejavu žalovaného v záujme ochrany fyzickej osoby, ktoré možno vykonať len prostredníctvom

testu proporcionality vo veci samej. V zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, teda aj slobody prejavu, možno
považovať za ústavne akceptovateľné, len ak bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona,
ktoré zodpovedá niektorému legitímnemu cieľu a ktoré je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na
dosiahnutie sledovaného cieľa, pričom poukázal na zásadu proporcionality (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 9.7.2003, sp. zn. I. ÚS 4/02; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.4.2003, sp. zn. I. ÚS 36/02). Uviedol, že test proporcionality predstavuje conditio sine qua non
osvedčovaniedanostinároku(zákonnéhopredpokladunanariadenieneodkladnéhoopatrenia),ktorému
sa má poskytnúť súdna ochrana neodkladným opatrením. Jeho riadnemu vykonaniu však (v súlade s
princípom kontradiktórnosti konania, keďže v prípade konania o ochranu osobnosti fyzickej osoby ide o
spor par excellence) bráni charakter konania o neodkladnom opatrení, ktorý umožňuje, aby súd rozhodol

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Uvedené závery neznamenajú neprípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia, no
takéto neodkladné opatrenie z povahy veci bude prípustné iba celkom výnimočne, a to v záujme
zabezpečenia prísneho, ale spravodlivého prieskumu dotknutých, kolidujúcich práv strán sporu. Súd
prvej inštancie konštatoval, že návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala,

aby sa žalovaný zdržal vyjadrení na jej osobu vo verejnom priestore, najmä v printových médiách,
v elektronických médiách vrátane ich blogov a na sociálnych sieťach zverejňovaním nepravdivých
a hodnotiacich výrokov, úsudkov a názorov, aby sa zdržal ďalšieho zasahovania do dobrej povesti
žalobkyne akoukoľvek inou formou verejných vyjadrení alebo inými prostriedkami. Žalobkyňa v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa súdu prvej inštancie neosvedčila potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami sporu, že všetky žalobkyňou napadnuté tvrdenia, v ktorých žalovaný
označuje žalobkyňu za „neonacistku“ a prirovnáva ju ku „gestapu“, žalovaný opakovane uvádza vo
verejnom priestore. Vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bod VIII.
žaloby), žalovaný naposledy dňa 30.1.2025 poskytol rozhovor o svojej kandidatúre na post riaditeľa
Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, ktorý bol zverejnený na YouTube, na kanáli DVTV.SK, na

webovej stránke <.. Z predmetného rozhovoru súd prvej inštancie nemal za

osvedčené, že by sa žalovaný negatívne a urážlivo vyjadril na osobu žalobkyne. Súd prvej inštancie
sa však na tomto mieste nezaoberal bližšie zvyšnými dôkazmi, ktoré žalobkyňa k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia priložila.

12. Súd prvej inštancie zároveň v bode 95. napadnutého uznesenia neuviedol, ktorých konkrétnych

práv žalobkyne sa mal týkať predmetný nárok, ktorého skutočnosť mala žalobkyňa osvedčiť. Obmedzil
sa iba na všeobecné konštatovanie, že: „Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, žalobkyňa na
účely neodkladného opatrenia osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna
ochrana, samotné uverejnenie nepravdivého údaja, týkajúce sa ochrany osobnosti fyzickej osoby
zakladá spravidla neoprávnený zásah do dobrej povesti fyzickej osoby.“

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné,
nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď v bode
95. napadnutého uznesenia konštatoval, že žalobkyňa na účely neodkladného opatrenia osvedčila
pravdepodobnosť nároku, nakoľko toto konštatovanie žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil. Zároveň

konkrétnejšie nevysvetlil, na základe akých úvah následne dospel k (opačnému) záveru v bode
97. napadnutého uznesenia, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu. Ani jeden z týchto (protichodných) záverov súd prvej inštancie náležite neodôvodnil.
Uvedené protichodné závery súdu prvej inštancie spôsobujú zmätočnosť napadnutého uznesenia.
Odvolací súd zároveň pripomína, že ak súd prvej inštancie dôvodil, že navrhované neodkladné opatrenie

je materiálne nevykonateľné, keďže ním nie je možné žalovanému uložiť do budúcnosti časovo
neobmedzenú povinnosť zdržať sa zverejňovania nekonkretizovaných, nepravdivých a hodnotiacich
výrokov, úsudkov, názorov, ktoré považuje žalobkyňa za nepravdivé, poškodzujúce jej povesť,
akoukoľvek inou formou, prostredníctvom nešpecifikovaných komunikačných prostriedkov, bolo možné
zvážiť prípadné nariadenie neodkladného opatrenia na obmedzený čas (§ 330 ods. 1 C.s.p.). Keďže

prvoinštančný súd uviedol, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývalo
zverejňovania akých konkrétnych výrokov sa mal žalovaný zdržať a na jeho základe by bolo obťažné
posúdiť totožnosť skutku, a teda nevykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia je samotným
dôvodom na zamietnutie návrhu na jeho nariadenie, odvolací súd pripomína, že žalobkyňa dostatočným
spôsobom špecifikovala (nateraz) sporné výroky žalovaného a keďže účelom nariadenia neodkladného

opatreniapodľa§325ods.1písm.d/C.s.p.jepráveúpravapomerovstránsporusmerujúcadobudúcna,
konkretizácia prípadných difamačných prejavov, ktorými by sa žalovaný mohol v budúcnosti dopustiť
neprípustných zásahov do osobnostných práv žalobkyne, by bola kontraproduktívna. Napriek opisu
žalobkyňou vykonaného testu proporcionality, odvolací súd poukazuje aj na to, že posúdenie charakterusporných výrokov, ako aj aplikácia princípu proporcionality bude predmetom dokazovania vo veci samej,
pričom cieľom použitia tohto princípu je posúdenie kolízie dvoch základných práv a slobôd, v tomto
prípade práva na súkromie a slobody prejavu. V bode 95. napadnutého uznesenia sa teda súd prvej

inštancie zaoberal skutočnosťami, ktoré nemajú byť predmetom dokazovania a rozhodovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale až dokazovania a rozhodovania vo veci samej, teda
v konaní o žalobe o ochrane osobnosti a náhrade nemajetkovej ujmy.

14. Na základe uvedených skutočností považoval odvolací súd odvolací dôvod žalobkyne o tom, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f/ C.s.p.) za dôvodný. Uvedený dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v

zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval
iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

15. Žalobkyňa taktiež v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), k čomu odvolací súd dôvodí, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak
zosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery.Vposudzovanomsporesodvolaním
sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie
za neúplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za nesprávne.

16. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1, ods. 2 C.s.p. Povinnosťou
prvoinštančného súdu bude opätovne sa zaoberať návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia týkajúceho sa toho, aby sa žalovaný zdržal difamačných vyjadrení na osobu žalobkyne vo
verejnom priestore s tým, že sa dôkladne vysporiada s predloženými dôkazmi a následne skúmať,
či sú dané predpoklady pre nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia, pričom
svoje rozhodnutie je povinný správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi
z ustanovenia § 236 C.s.p., pričom odôvodní, na základe akých dôkazov a úvah dospel k rozhodnutiu

o neodkladnom opatrení. Čo sa týka testu proporcionality, odvolací súd pripomína, že tento súd prvej
inštancie vykoná až pri rozhodovaní vo veci samej (rozhodovanie o žalobe o ochranu osobnosti a
náhradu nemajetkovej ujmy).

17. Odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, pretože v danom prípade bol návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v rámci konania vo veci samej a zo zákona vyplýva
povinnosť súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).