Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoPr/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205727
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124205727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so
sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, IČO: 37 955 365, proti žalovanému: GEOMASTER s. r. o.,
so sídlom Strojárska 215/21, 033 01 Podtureň, IČO: 45 365 504, v konaní o určenie miery zodpovednosti
za pracovný úraz, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Cpr/5/2024-50
zo dňa 11. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje.

Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa 30.12.2023
v plnom rozsahu 100 % (výrok I. napadnutého rozsudku) a žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 % (výrok II. napadnutého rozsudku).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že strany sporu dňa 13.12.2023 uzavreli
dohodu o vykonaní práce spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy a dohodou o hmotnej zodpovednosti,
na základe ktorej zamestnanec (žalobkyňa) sa zaviazala vykonávať pracovnú úlohu, a to predaj

pyrotechnických výrobkov v počte 100 kartónov bez ohľadu na rôzne druhy tovarových položiek
a pracovnú úlohu vykonať v období od 13.12.2023 do 10.01.2024 s dňom nástupu do práce 13.12.2023
a miestom výkonu práce Pyrotechnik
v D. v E.. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z predložených lekárskych správ o ošetrení
žalobkyne zo dňa 10.01.2024, 29.01.2024 a 19.04.2024 vyplynulo ošetrenie žalobkyne ako pacienta,
ktorý mal pracovný úraz dňa 30.12.2023 pri páde zo stoličky a stanovená diagnóza S 82.0 zlomenina
jabĺčka a pri kontrolných vyšetreniach - diagnóza pomliaždenie kolena. Súčasne upriamil pozornosť na

tlačivo - Hlásenie úrazu zo dňa 31.01.2024, ktoré tlačivo predkladá Sociálnej poisťovni poistenec, ak sa
stal práceneschopným z dôvodu úrazu, z ktorého vyplynulo, že od 10.01.2024 bola žalobkyňa dočasne
pracovne neschopná z dôvodu úrazu zo dňa 30.12.2023, ktorý utrpela pri plnení pracovných úloh u
zamestnávateľa (žalovaného).
1.2 Súd prvej inštancie ďalej poukázal na list Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa
16.02.2024 adresovaný žalobkyni, kde vo veci úrazového príplatku pre pracovný úraz oboznámila
poškodenú s priebehom konania o dávke úrazového poistenia s odôvodnením, že bola doručená žiadosť

o priznanie úrazového príplatku pre pracovný úraz zo dňa 30.12.2023, kedy zamestnávateľ (žalovaný)
oznámil vznik poistnej udalosti, t. j. pracovný úraz zo dňa 30.12.2023 a dňa 12.02.2024 doručil doklad
- zápis o posúdení úrazu zamestnanca, prostredníctvom ktorého stanovil 30 % zavinenie, spoluvinu na
vzniku škodyna zdraví a z dokladov zamestnávateľa, popisu úrazového deja a prešetrenia úrazu malo vyplynúť,
že k úrazu došlo preto, že žalobkyňa pri plnení pracovných povinností, pri vyťahovaní predajného
tovaru z police a zvýšení svojej pozície postavením sa na labilný predmet, t. j. stoličku, porušila

ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z., ktorým sa upravujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti ochrany
zdravia pri práci a so stanoviskom zamestnávateľa zo dňa 30.01.2024 bola žalobkyňa oboznámená a
svojím podpisom na zázname o registrovanom pracovnom úraze vyjadrila súhlas so 70 % rozsahom
zodpovednosti zamestnávateľa na vzniku pracovného úrazu zo dňa 30.12.2023. Súd prvej inštancie
taktiež poukázal na to, že žalobkyňa bola predmetným listom Sociálnej poisťovne vyzvaná lehote 8 dní

na vyjadrenie k stanovisku zamestnávateľa s tým, že v prípade nesúhlasu s 30 % mierou jej zavinenia
na vzniku pracovného úrazu určenou zamestnávateľom môže podať žalobu
na súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť.
1.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nevyužil prostriedky
procesnej obrany, žalobu ani listinné dôkazy doložené do konania žalobkyňou nijako nerozporoval,
a preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa prostriedkami procesného útoku preukázala

dôvodnosť podanej žaloby. Vyslovil, že k pracovnému úrazu došlo tak, ako uviedla žalobkyňa
a z jej strany neboli zistené nedostatky a v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom boli nedostatky
na strane žalovaného, t. j. zamestnávateľa. Zdôraznil, že predmetom konania bolo posúdenie
rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný úrad žalobkyne a jednalo sa o spor vyplývajúci
z pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich

tvrdení, že dňa 30.12.2023 počas výkonu práce u zamestnávateľa utrpela pracovný úraz s tým, že vznik
ujmy a tvrdenia uvedené v žalobe boli doložené listinnými dôkazmi a vyplýval z nich nesporný nárok voči
žalovanému. Akcentoval tú skutočnosť, že žalovaný počas celého konania zostal nečinný a v konaní
nepreukázal ani jeden z liberačných dôvodov na zbavenie sa svojej zodpovednosti úplne a ani jeden
z troch predpokladov na zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa sčasti za podmienok stanovených

ust. § 196 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie posúdil žalobu
v celom rozsahu ako dôvodnú.

1.4Oprávenanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§262ods.1Civilnéhosporového
poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala v spore

plný úspech, právo na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý úspech v spore nemal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný riadne a včas odvolanie, pričom namietal
nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie týkajúce sa spoluzodpovednosti
zamestnanca (žalobkyne) a súčasne mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie prisúdil žalovanému 100 % objektívnu

zodpovednosť za pracovný úraz, a to bez prihliadnutia na preukázané porušenie povinnosti zo strany
žalobkyne. Uviedol, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalobkyňa (zamestnanec) bola
riadne a preukázateľne poučená o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, najmä o zákaze používania
nevyhovujúcich a nestabilných pomôcok pri práci vo výške a napriek tomu svojvoľne sa postavila na
labilnú plastovú stoličku, ktorá nie je určená na takéto použitie a následne z nej spadla. Mal za to, že

týmto konaním žalobkyňa hrubo porušila ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2004 Z. z. o BOZP,
ako aj § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, ktoré jej ukladali povinnosť „dbať na vlastnú bezpečnosť
a zdravie pri práci“ a „dodržiavať právne a ostatné predpisy na zaistenie BOZP“.
2.1 Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zásadou primeraného rozdelenia
zodpovednosti, pričom mal za to, že uvedený skutkový stav bol dôvodom na určenie spoluzodpovednosti

žalobkyne, a to minimálne v rozsahu 30 až 50 %, čo zodpovedá judikatúre Najvyššieho súdu
SR aj Ústavného súdu SR. Uviedol, že ak zamestnankyňa vedome konala v rozpore s pokynmi
zamestnávateľa a porušila BOZP, nemôže byť zamestnávateľ nútený niesť zodpovednosť za dôsledky
takéhoto konania, inak by išlo o neprimerané zaťaženie zamestnávateľa a demotiváciu zamestnancov
dodržiavať predpisy. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

tak, že zníži mieru zodpovednosti zamestnávateľa, resp. určí mieru spoluzodpovednosti zamestnanca
v primeranom rozsahu, napr. 30 %.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie vysporiadal so
všetkými skutkovými okolnosťami prípadu a tieto správne posúdil. Mala za to, že namietané skutočnosti

mal žalovaný možnosť uviesť súdu prvej inštancie v rámci vyjadrenia k žalobe, resp. prejavu na
pojednávaní, na ktoré sa však nedostavil. Uviedla, že ani v podanom odvolaní žalovaný okrem tvrdení
o tom, že „zamestnanec vedome konal v rozpore s pokynmi zamestnávateľa a porušil BOZP“, žiadny
dôkaz súdu nepredložil.3.1 Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana (§ 359 CSP), t. j. žalovaný, nakoľko súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu
vyhovel (výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku) a výrokom o nároku na náhradu trov konania priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. napadnutého
rozsudku), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť takýmto opravným

prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2, § 357 písm. m) CSP] v rozsahu danom § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku I.,
ako aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.
6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný

prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal žalovaný v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia
podmienok konania.

7. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8.Krajskýsúdpodrobnepreskúmalrozhodujúcenámietky,ktorébolivovecivznesenéavplnomrozsahu
sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade

s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu popísal
rozhodujúci (v konaní preukázaný) skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného
dokazovania, z ktorých vyvodil právne závery, ktoré náležite vysvetlil, pričom dostatočne objasnil,
z akých úvah vychádzal. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

9. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:
10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd východiskovo poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav.Onesprávnuaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. Súd prvej inštancie svoje právne závery a na ne nadväzujúce skutkové závery vymedzil v bodoch
14. a 15. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej

inštancie poukazuje na to, že v prejednávanom spore povinnosť uniesť dôkazné bremeno ohľadne
preukázania splnenia podmienok prezumovaných § 196 ods. 2 Zákonníka práce zaťažovala práve
žalovaného. Žalovaný bol však v štádiu konania pred súdom prvej inštancie absolútne nečinný a ani
v odvolacom konaní nijako bližšie nereagoval na skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v samotnej
žalobe a ani na ostatné prostriedky procesného útoku, na ktoré žaloba odkazuje. Pritom už v samotnej

žalobe žalobkyňa relevantným spôsobom poukazovala na ust. § 195 ods. 1, 2 a 6, § 196 ods. 1 písm.
a), b), ods. 2 písm. a), b), c), ods. 3 a ods. 4 Zákonníka práce, ako aj na ust. § 5 ods. 1, 2 a 3 a §
6, 7 a 12 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalobkyňa pritom príčinu pracovného úrazu vzhliadala nielen v nedostatočných
pracovných podmienkach na pracovisku poukazujúc na to, že pracovné miesto nebolo vybavené

bezpečným zariadením umožňujúcim manipuláciu s tovarom v horných policiach (rebrík alebo pevná
stolička), ale aj v tom, že žalovaný nezabezpečil posudzovanie individuálnych fyzických schopností
zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami a nedbal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci u zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami. K uvedeným skutočnostiam (z hľadiska
posúdenia veci rozhodných) sa však žalovaný nevyjadril ani v štádiu konania pred súdom prvej inštancie

a ani v samotnom odvolaní. V daných súvislostiach iba na doplnenie odvolací súd poukazuje na
to, že v niektorých prípadoch tzv. bezpečnostné predpisy obsahujú všeobecné ustanovenia, podľa
ktorých zamestnanec si má pri práci počínať tak, aby neohrozoval zdravie svoje ani iných. Takéto
všeobecné ustanovenie by malo za následok, že zamestnávateľ by mohol vždy v konkrétnom prípadepoukazovať na to, že zamestnanec utrpel pracovný úraz preto, lebo porušil toto všeobecné ustanovenie.
Takýto postup by však nebolo možné považovať za správny, a preto Zákonník práce v § 196 ods. 4
zdôrazňuje, že pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)] alebo osobitné
predpisy, sa nemožno dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak,
aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. V kontexte žalobkyňou v štádiu konania pred súdom
prvej inštancie tvrdeného skutkového stavu, ktorý žalovaný v štádiu konania pred súdom prvej inštancie
nijakým spôsobom nenamietal [a v odvolacom konaní tvrdil, že žalobkyňa hrubo porušila ust. § 12

ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., ako aj § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce], navyše
vychádzajúc z nepreukázaných skutkových tvrdení, ktoré nemožno vnímať inak ako tzv. neprípustné
novoty v odvolacom konaní podľa § 366 Civilného sporového poriadku [t. j. že zamestnanec (žalobkyňa)
bol riadne a preukázateľne poučený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, najmä o zákaze
používania nevyhovujúcich a nestabilných pomôcok pri práci vo výške], odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vychádzajúci z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne ako vecne správny podľa ust.

§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
12. Odvolací súd súčasne potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania (výrok II.), ktorý vykazuje vecnú správnosť, nakoľko žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu
úspešná.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešná (nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol v celom rozsahu potvrdený), nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech ani len čiastočný, a to
v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním členov senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline dňa 29. októbra 2025.
JUDr. Vladimír Topoľančíkpredseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý