Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125368526
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6125368526.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892 proti
žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B., zast.: JUDr. Andrej
Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 2.213,30 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.213,30 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.213,30 Eur od 17.03.2024 do zaplatenia, všetko v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 70,- Eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie čo i len jednej
splátky riadne a včas má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) podaným na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 06.08.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.213,30
Eurspríslušenstvom,pričomuviedol,žežalobcajeprávnickáosobazriadenázákonomč.381/2001Z.z.,
ktorá je povinná pri vozidle, ku ktorému nebolo k dátumu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poskytnúť poistné
plnenie z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového
vozidla.
Žalovaný je prevádzkovateľ motorového vozidla EČV: B., značka: RENAULT, ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda. Dňa 15.08.2023 zavinil vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody
vznik škody na motorovom vozidle EČV: B.‚ RENAULT, ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bol
E. F., C. D. XXXX/XX, XXX XX B. (poškodený). Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške

podľa ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu,
ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001
Z. z. v platnom znení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 2213,30 Eur .V zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnil. Toto právo si žalobca uplatnil
mimosúdne listom voči žalovanému, za ktorého plnil to, čo podľa zákona mal plniť poškodenému.

Žalovaný pohľadávku žalobcu do dňa podania žaloby neuhradil. Žalobca požadoval od žalovaného
zaplatenie poskytnutého poistného plnenia do 16.03.2024. Žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval,
dlžnú sumu neuhradil. Žalobca zaslal žalovanému aj predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný tiež
neragoval.

2. Žalobca k žalobe pripojil výzvu na zaplatenie – predžalobnú výzvu zo dňa 07.05.2025, správu
o nehode, vyplatené plnenia, výpis z účtu, výpis z centrálnej evidencie a výzvu na náhradu poistného
plnenia zo dňa 16.02.2024.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 15.08.2025 platobný rozkaz sp. zn.
26Up/1084/2025, ktorým žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

4. Písomným podaním zo dňa 02.09.2025 podal žalovaný proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote
odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol, že žalobca odvodzuje svoj nárok od existencie
hmotnoprávneho predpokladu daného zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný nárok žalobcu popiera

v celom rozsahu a má za to, že mu povinnosť v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. nevznikla, nakoľko
nespôsobil žiadnu škodu, ktorú by musel žalobca refundovať. Žalovaný nemal motorové vozidlo fakticky
k dispozícii, nakoľko uvedené motorové vozidlo užíval od momentu kúpy jeho otec G. B.. Žalovaný
vystupoval iba ako formálny vlastník. Otec žalovaného G. B. potreboval kúpiť motorové vozidlo pre
vlastné účely. Pre nedostatok peňažných prostriedkov mohol kúpu realizovať iba formou kúpy na splátky,

avšak z dôvodu, že nespĺňal kritériá pre poskytnutie úveru, pomohol mu žalovaný v tom smere, že kúpnu
zmluvu a viazanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril na „svoje meno“. Vozidlo mal vo faktickej
moci otec žalovaného, ktorý ho užíval a tiež uhrádzal pravidelne povinné zmluvné poistenie, ako aj
technické a emisné kontroly. O skutočnosti, že vozidlo nemá uhradené povinné zmluvné poistenie, sa
žalovaný dozvedel iba v čase po nehode, ktorá sa udiala dňa 15.08.2023, a ktorú zavinil otec žalovaného

G. B., t.j. bol osobou zodpovednou za vzniknutú škodu, ktorú žalobca následne refundoval a začal
vymáhať priamo od G. B.. Žalobca zaslal následne otcovi žalovaného G. B. aj dokument „Uznanie
dlhu“, v ktorom tiež poukazoval na jeho zodpovednosť ako vodiča podľa § 420 OZ. Žalovaný mal jedine
zodpovednosť poistiť vozidlom, ktorého bol formálnym vlastníkom, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že
fakticky disponoval vozidlom jeho otec, nemal o termínoch, kedy uhradiť poistné, prehľad. Žalovaný

má za to, že nezodpovedá za škodu, ktorú nespôsobil. Postihové právo žalobcu smeruje voči tomu, za
koho poskytol žalobca náhradu škody poškodenému, t.j. voči tomu subjektu, ktorý za škodu zodpovedá,
nie voči tomu, kto si nespnil povinnosť sa poistiť. Dôvod vzniku regresného práva žalobcu je právo
na refundáciu plnení, ktoré poskytol poškodeným osobám. Osoba, ktorá nesplnila povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu, je postihovaná administratívnoprávne (pokuta od okresného úradu) a nie je osobou

(škodcom), za ktorú bolo poskytované poistné plnenie poškodenému. Žalovaný má za to, že nie je
pasívnevecnelegitimovanývtomtokonaníapretonavrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuťavprípade
úspechu v spore priznať mu nárok na náhradu trov konania.

5. Podaním odporu bol platobný rozkaz podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní zo zákona

zrušený.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že odpor považuje za nedôvodný.
Žalovaný neuviedol a hlavne nepreukázal také liberačné dôvody, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. Najmä nepreukazuje ním tvrdené skutočnosti, že vozidlo nemal

vo faktickej moci. Žalobca má za to, že žalovaný ako vlastník mal právo vec držať, užívať a disponovať
s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona a nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za
dôvodný.

7. Žalobca zároveň navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa

Civilného sporového poriadku. Preto bola vec dňa 12.09.2025 postúpená tunajšiemu súdu.

8. Dňa 04.11.2025 sa vo veci uskutočnilo súdne pojednávanie. Žalobca trval na podanej žalobe v celom
rozsahu a nemal výhrady k návrhu žalovaného na úhradu žalovanej sumy v splátkach s tým, že ichvýšku ponechal na rozhodnutie súdu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Preto súd v zmysle § 180 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vec prejednal bez prítomnosti žalovaného.

9. Súd po oboznámení sa so žalobou, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými vyjadreniami strán
sporu a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

10. Prevádzkou motorového vozidla EČV: B., značka RENAULT bola dňa 15.08.2023 o 16.00 hod.

spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného E. F. EČV:
B.. Zo správy o nehode vyplýva, že v čase dopravnej nehody na motorové vozidlo EČV: B. nebolo
uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Ako vyplýva z výpisu z evidencie, vlastníkom motorového vozidla v čase dopravnej nehody
(od 27.04.2018 do 06.03.2024) bol žalovaný A. B.. Podľa správy o nehode bol vodičom vozidla v čase
dopravnej nehody G. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, B..

11. Z výpisu z účtu žalobcu aj potvrdenia o vyplatených plneniach vyplýva, že žalobca dňa 14.02.2024
vyplatil poisťovni poškodeného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. plnenie vo výške 2.434,63 Eur (náklady
na opravu 2.213,30 Eur, delegačný poplatok 221,33 Eur).

12. Výzvou na úhradu poistného plnenia zo dňa 16.02.2024 žalobca vyzval žalovaného na poistné
plnenie vo výške 2.213,30 Eur v lehote do 16.03.2024 titulom plnenia poskytnutého z poistného
garančného fondu poškodenému E. F..

13. Výzvou na zaplatenie – predžalobnou výzvou zo dňa 07.05.2025 žalobca vyzval žalovaného na

zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.029,19 Eur titulom náhrady škody, ktorá pozostáva z istiny vo výške
1.913,30 Eur a úrokov z omeškania vo výške 115,89 Eur, ako aj trov právneho zastúpenia vo výške
261,08 Eur v lehote do 5 kalendárnych dní.

14. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

15. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

18. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

19. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie
prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo
faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom

motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten,
kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v
ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na
motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu má nájomca.

21. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.22. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila, vrátane nákladov vynaložených

na vybavenie škodovej udalosti a nákladov spojených s uplatňovaním si tohto práva. Kancelária má
právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa §
24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu
toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

23. Žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle
§ 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. V konaní nebolo sporné a
bolo aj listinným dôkazom, a to správou o nehode preukázané, že prevádzkou motorového vozidla
zn. RENAULT, EČV: B. bola dňa 15.08.2023 spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej bolo poškodené
motorové vozidlo EČV: B., ktorého vlastníkom bol E. F.. V konaní nebolo tiež sporné, že vozidlo zn.
RENAULT nemalo v čase dopravnej nehody poistenie zodpovednosti tak, ako to vyplýva z ust. § 3 ods.

1 zákona č. 381/2001 Z. z. a preto poistné plnenie za škodu spôsobenú jeho prevádzkou poskytol podľa
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. z garančného fondu žalobca, ktorý má § 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. právo na jeho náhradu proti tomu, kto za túto škodu zodpovedá, v rozsahu toho, čo
za neho plnil. Nesporným tiež bolo, že žalovaný bol v rozhodnom čase (dňa 15.08.2023) vlastníkom
motorového vozidla zn. RENAULT, EČV: B..

24. Sporným bolo, či za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla zodpovedá
žalovaný ako prevádzkovateľ tohto motorového vozidla. Podľa názoru žalovaného za škodu zodpovedá
ten, kto škodu spôsobil a za koho žalobca poskytol plnenie poškodenému, teda otec žalovaného G. B.,
ktorý bol v čase nehody vodičom motorového vozidla.

25. Osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je
osoba, ktorá si nesplní povinnosť uzavrieť k prevádzkovanému vozidla poistnú zmluvu, ale osoba, ktorá
zodpovedázaškoduspôsobenúprevádzkouvozidla,kuktorémutakátopoistnázmluvanebolauzavretá.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je koncentrovaná v osobe

jeho prevádzkovateľa, za ktorého sa na účely § 427 OZ považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú
možnosťdisponovaťdanýmdopravnýmprostriedkom,pričomtakátodispozíciamádlhodobejšieúčelové
určenie. Prevádzateľom je najmä vlastník, oprávnený držiteľ alebo nájomca dopravného prostriedku.
Zodpovednosť prevádzateľa, ktorá je daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej
udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, zostáva zachovaná aj v prípade, ak nebol vodičom dopravného

prostriedku, povahou prevádzky ktorého bola spôsobená škoda, a reálne sa teda na vzniku škody
nepodieľal. Zodpovednosť prevádzkovateľa nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto
vozidla podľa § 420 ods. 1 OZ, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením
právnej povinnosti. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov, ustanovenie
§ 427 a nasl. OZ upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti

podľa § 420 OZ ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Je preto na
vôli poškodeného (resp. osoby, na ktorú právo domáhať sa plnenia prešlo), voči ktorému zo škodcov
alebo či voči obom nárok na náhradu škody (prípadne právo regresu) uplatní. Vzhľadom na pluralitu
zodpovedných subjektov budú tieto zodpovedať voči poškodenému spoločne a nerozdielne (§ 438 OZ),
nie je však vylúčené, aby si poškodený uplatňoval právo na náhradu škody len voči jednému z nich. Vo

vzájomnom vzťahu solidárne zaviazaných škodcov sa prevádzkovateľ a vodič vyporiadajú podľa § 439
OZ podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo
2837/2006 zo dňa 17.01.2008, podľa ktorého „aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 OZ), nie je tým vylúčená zároveň
zodpovednosť napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti
poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 OZ), ak nešlo o prípad, keď tieto osoby samy za
škodu nezodpovedajú (pozri R 29/1979). Ustanovenie § 427 a nasl. OZ o osobitnej zodpovednosti nie
je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové

podstaty stoja veľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzateľovi dopravného
prostriedku podľa § 427 OZ na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku
podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení“.27. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá požičia fyzickej osobe motorové vozidlo, zostáva
prevádzateľom tohto motorového vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou
jeho prevádzky (R 70/1969).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené je bez právneho významu, že žalovaný sa považoval len za
„formálneho“ vlastníka motorového vozidla, ktoré v skutočnosti nevyužíval, z toho dôvodu nemal
vedomosť o termínoch splatnosti poistného, ani že nebol osobou zodpovednou za spôsobenú škodu.
Rovnako je právne irelevantné, že žalobca zaslal jeho otcovi ako vodičovi motorového vozidla uznanie

dlhu (č.l. 37, 38 spisu). Neuniklo pritom pozornosti súdu, že uznanie dlhu nie je zo strany G. B.
podpísané a preto ho možno považovať len za návrh, na ktorý podľa vyjadrenia žalobcu dlžník doposiaľ
nereflektoval a ani podľa neho neplnil.

29. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca môže nárok na refundáciu za plnenie z poistného
garančného fondu uplatniť voči prevádzateľovi a/alebo vodičovi motorového vozidla, ak vodič je subjekt

odlišný od prevádzateľa (a súčasne ak nejde o zamestnanca prevádzateľa). Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že vlastníkom motorového vozidla zn. RENAULT, ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda, bol žalovaný. Ako prevádzateľ tohto motorového vozidla žalobcovi zodpovedá za škodu vyvolanú
jeho prevádzkou podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ. V konaní nebolo sporné a bolo preukázané aj listinnými
dôkazmi, a to potvrdením o vyplatených plneniach a výpisom z účtu, že žalobca vyplatil z garančného

fondu poistné plnenie v celkovej výške 2.434,63 Eur (vecná škoda – náklady na opravu vozidla
poškodeného vo výške 2.213,30 Eur a delegačný poplatok vo výške 221,33 Eur). Preto súd žalobe
žalobcu ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.213,30 Eur.

30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

31.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len „nariadenie vlády“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Keďže čas splnenia nebol medzi stranami dohodnutý, žalobca výzvou zo dňa 16.02.2024 vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.213,30 Eur v lehote do 16.03.2024. Pretože žalovaný
svoj dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa v zmysle § 563 OZ do omeškania nasledujúcim dňom, t.j.
17.03.2024. Súd podľa § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 2.213,30 Eur od 17.03.2024 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je určená v súlade s § 3

ods. 1 nariadenia vlády, teda o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu
omeškania (t.j. ku dňu 17.03.2024) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 4,50 %. Výška úroku
z omeškania teda činí 9,50 % (5 % + 4,50 %).

34. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

35. Súd povolil žalovanému plniť si uloženú platobnú povinnosť v splátkach, pričom zároveň určil ich
výšku a podmienky splatnosti. Pri rozhodovaní o priznaní výhody splátok zohľadnil súd výšku priznaného
plnenia, ako aj platobnú schopnosť žalovanej (R V/1968). Súd zohľadnil, že celkový príjem žalovaného
je 1.280,77 Eur (príjem za opatrovanie osoby v zahraničí 1.120,- Eur, invalidný dôchodok 134,40 Eur,
kompenzácia vyplácaná Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec 26,37 Eur). Jeho mesačné

náklady, preukázané predloženými listinnými dôkazmi, predstavuje nájomné 250,- Eur mesačne, plyn
a elektrina 58,- Eur mesačne, Orange 128,- Eur mesačne, poistka Allianz 50,90 Eur mesačne, poistka
4 lifeDirect 33,- Eur mesačne, odvody do Sociálnej poisťovne v Rakúsku 300 až 500,- Eur štvrťročne,
poplatok pracovnej agentúre 67 až 100,- Eur mesačne, výdavky na domácnosť (strava, drogéria,oblečenie,lieky)cca450,-Eurmesačne.Okremtohosplácahypotéku220,-Eurmesačneaúver59,-Eur
mesačne. Výdavky žalovaného činia priemerne 1.524,90 Eur mesačne. Žalobca so splátkami súhlasil,
ich výšku ponechal na rozhodnutie súdu. Súd povolil žalovanému s ohľadom na výšku jej príjmu a jej

osobné a majetkové pomery splácať peňažnú povinnosť v pravidelných mesačných splátkach vo výške
70,- Eur vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celé plnenie. Podľa názoru
súdu je v možnostiach a schopnostiach žalovaného s ohľadom na jeho príjem uhrádzať pohľadávku
žalobcu v takto určených splátkach, s tým, že istinu pohľadávky bude splácať približne 32 mesiacov.

Je nepochybné, že povolenie splátok povinnému subjektu, v tomto prípade žalovanému, je zásahom
do práva oprávneného subjektu, teda žalobcu, na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah
je vyvážený právom žalovaného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Súd pri rozhodovaní
o povolení splátok zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca disponuje všetkými prostriedkami, právnymi aj
finančnými nástrojmi na uspokojenie svojej pohľadávky v prípade porušenia podmienok splátok.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca

mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

40. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).