Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/524/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124253764
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124253764.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EDYPLUS s.r.o., so sídlom Žilinská cesta
130, 921 01 Piešťany, IČO: 36258881, právne zast. Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská
cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36866598, proti povinnej v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/X, XXX XX D., povinnému v 2. rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X,
XXX XX D., spoločne právne zast. JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1,

089 01 Svidník, IČO: 40803350, o vymoženie 35937,70 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr.
Viera Lesňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37946285,
pod sp. zn. 290EX 236/24,o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 16Ek/524/2024 zo dňa 30.10.2024 o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie a priznaní
nároku náhrady trov exekučného konania v prospech oprávneného, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinných v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., v

2. rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. spoločne právne zast. JUDr.
Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40803350 zo dňa
02.12.2024 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/524/2024 zo dňa 30.10.2024
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 15.03.2024,

domáhal od povinných vymoženia 35937,70 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/83/2024 zo dňa 25.01.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2024 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa
22.03.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: C. F. G., so sídlom exekútorského

úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37946285 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý
vedie exekúciu pod sp. zn. 290EX 236/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 22.03.2024. Vykázaním jeho doručenia sa začala exekúcia v tomto exekučnom konaní.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 07.05.2024 predložil súdu Návrh povinných na zastavenie
exekúcie zo dňa 15.04.2024, spolu s jeho prílohami a to: Splnomocnenia zo dňa 08.04.2024, rozsudok

Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/124/2020 zo dňa 25.03.2021, rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 22CoCsp/18/2021 zo dňa 29.06.2021, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
z 24.05.2023, Oznámenie o postúpení pohľadávky, z 03.10.2023, ďalej aj Vyjadrenie oprávneného zo
dňa 02.05.2024, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdeniami o doručení povinným. Súd
v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho
spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe, a príloh

získaných z vlastnej činnosti.4.Upovedomenieozačatíexekúciesp.zn.290EX236/24zodňa28.03.2024bolodoručenédovlastných
rúk povinnej v 1. rade dňa 02.04.2024, a povinnému v 2. rade dňa 02.04.2024. Návrh na zastavenie
exekúcie zo dňa 15.04.2024 bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi elektronicky dňa 16.04.2024.

Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote podľa §
61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a mal odkladný účinok.

5.Povinnínavrhlizastaviťexekúciuvcelomrozsahuvzmysle§61kods.1písm.d)Exekučnéhoporiadku

z dôvodu nezákonnosti exekučného titulu pre jeho domnelosť, keďže bol vydaný vyšším súdnym
úradníkom,ktorýnemápostaveniesudcu,aktorýnepreskúmalexekučnýtitul,apretoideopriamyrozpor
s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Povinní poukázali na to, že v rámci konania o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd okrem iného má skúmať aj súlad exekučného titulu so zákonom.
Základnýprávnyprincípspravodlivostiodsúdupožaduje,abyprávnaochrananebolaposkytovanátomu,
kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Exekúcia môže byť nariadená len na

základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, a ak je exekúcia
nariadená na podklade exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť zastavená v každom
štádiu exekučného konania. Povinní poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn.PLz.ÚS/1/2022zodňa15.06.2022ohľadompovinnostisúduvexekučnomkonanínapreskúmavanie
existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, v prípade ak platobný rozkaz

bol vydaný vyšší súdnym úradníkom, a existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky by mala vplyv na
vymáhaný nárok. Povinní poukázali na spôsob výkladu čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podľa rozsudku Súdneho
dvoraEurópskejúniesp.zn.C--693/19aC-831/19zodňa17.05.2022aspôsobvýkladuzásadyefektivity
obsiahnutého v čl. 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS v zmysle rozsudku Súdneho dvoru Európskej únie sp.

zn.C-724/22zodňa29.02.2024.Povinnípoukázalinaskutočnosťžeexekučnýmtitulomboldeklarovaný
nárok zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5056794551 zo dňa 22.05.2014 (ďalej len „zmluva o úvere“),
pričom nárok z tejto zmluvy bol už predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
9Csp/124/2020, kde sa právny predchodca oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. domáhal plnenia
vo výške 39717,36 EUR s prísl., a následne v rámci odvolacieho konania vstúpil do konania namiesto

Slovenskej sporiteľne, a.s. oprávnený. Medzi základné princípy procesného práva patrí aj princíp ne bis
in idem, v zmysle ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom,
resp. exekučnom konaní vyjadrený v prekážke res iudicata. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového
poriadku je súd v každom štádiu povinný ex offo skúmať procesné podmienky konania, jednou z nich
je aj negatívna podmienka konania spočívajúca v prekážke veci rozsúdenej (res iudicata), ktorá je

upravená vo všeobecnom procesnom predpise, konkrétne v § 230 CSP. Exekučný poriadok neobsahuje
osobitnú úpravu, preto pri subsidiárnom použití Civilného sporového poriadku (§ 200 Exekučného
poriadku) je povinnosťou exekučného súdu zastaviť exekučné konanie po zistení existencie prekážky
právoplatne rozhodnutej veci. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9Csp/124/2020
rozhodol rozsudkom zo dňa 25.03.2021, ktorým sa v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov

sp. zn. 22CoCsp/18/2021 zo dňa 29.06.2021 zamietol žalobu. Povinní s poukazom na odôvodnenia
týchto rozhodnutí uviedli, že v danej prejednávanej veci dospel súd k záveru, že vyžadovanie úrokov a
poplatkov a predčasné zosplatnenie úveru (ktoré je však neplatné) je v osobitostiach tejto veci výkonom
práva v rozpore s dobrými mravmi a zároveň v rozpore s poctivým obchodným stykom pre protiprávne
konanie žalobcu spočívajúce v nedostatočnom preverení bonity dlžníkov v rozsahu záveru, že ich

finančné pomery umožňujú riadne a dlhodobé splácanie úveru, pre nepredloženie dokladu o overení
príjmu žalovaných, pre nezistenie možného výkonu zrážok zo mzdy, nepreukázania tvrdených výdavkov
a pre spoľahnutie sa len na vyhlásenie žalovaných o ich majetkových pomeroch, v čoho dôsledku
Okresný súd Prešov vyhlásil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a nemožnosť jeho predčasného
zosplatnenia, a preto konajúci súd v celom rozsahu žalobu zamietol (ako predčasnú) majúc za to,

že záväzok žalovaných z úveru (pri zohľadnení jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti) je ku dňu
rozhodovania súdu splatený v celom rozsahu. Odvolací súd k uvedenému dodal, že banka pri uzatváraní
úverovej zmluvy nepostupovala s náležitou odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaných
s poukazom na ustanovenie § 27 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (nepreskúmanie bonity bolo
považované za nedostatočné a nezodpovedajúce odbornej starostlivosti očakávanej od banky, čím bol

daný rozpor s dobrými mravmi s dopadom na nárok žalobcu ako veriteľa na úroky a poplatky, ako
aj na právo predčasne zosplatniť úver. Na podklade uvedených odôvodnení predmetných rozhodnutí
(ktorými bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu) povinní mali za to, že Okresný súd Banská Bystrica
v upomínacom konaní nemohol vydať platobný rozkaz, keďže Okresný súd Prešov v skoršom rozsudkukonštatoval záver, že úver je poskytnutý na základe dotknutej zmluvy nemožno predčasne zosplatniť.
Nemožnosť predčasne zosplatniť úver bola známa aj právnemu predchodcovi oprávneného, ako aj
oprávnenému. Povinní zdôraznili, že ak nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, tak nemohlo dôjsť ani

k platnému postúpeniu (neexistujúcej pohľadávky) na oprávneného. Okresný súd Banská Bystrica v
konaní vedenom pod sp. zn. 27Up/83/2024 pri vydávaní platobného rozkazu mal povinnosť z úradnej
moci skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 7Cdo/240/2020 zo dňa 24.08.2022). Na základe uvedených dôvodov povinní navrhli súdu, aby
exekúciu v celom rozsahu zastavil.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie v celom rozsahu. K
námietke povinných o domnelom exekučnom titule oprávnený uviedol, že tento bol vydaný v súlade
so zákonom a je irelevantné, či bol vydaný vyšším súdnym úradníkom. Oprávnený uviedol, že nárok
zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.05.2014 bol podrobený súdnej kontrole v upomínacom
konaní, pričom konajúci súd nedospel k záveru, že táto zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné

zmluvné podmienky. S prihliadnutím na námietku povinných o prekážke res iudicata, ktorá mala
brániť vydaniu exekučného titulu, oprávnený poukázal na to, že súčasťou žalobného návrhu na
vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní bol aj opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich
sa konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/124/2020, a následne aj
pred odvolacím súdom. V danom konaní bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že súd vyhodnotil úver

ako bezúročný a bezpoplatkový a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky ako neplatné, čím
povinní neboli v omeškaní so splácaním dlhu po dobu dlhšiu ako tri mesiace, a preto oprávnený
dodal, že aj právny úkon postúpenia pohľadávky zo dňa 01.06.2021 bolo potrebné považovať za
absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a.s.,
dňa 23.05.2023 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok č.

0800/2023/CE zo dňa 26.09.2023, ktorá nadobudla účinnosť dňom 27.09.2023 (ďalej len „zmluva o
postúpení pohľadávok“), postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere oprávnenému. K otázke predčasného
zosplatnenia pohľadávky oprávnený dodal, že povinní nezačali splácať zostatok istiny v súlade s
uzatvorenou zmluvou v pravidelných mesačných splátkach, preto právny predchodca oprávneného
písomným podaním zo dňa 21.04.2023 po splnení zákonných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti zostatku pohľadávky, vyzval povinných na zaplatenie splatnej časti dlhu v lehote 15 dní od
doručenia výzvy s upozornením, že pokiaľ uvedený dlh nezaplatia, je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosťcelejpohľadávky.Keďžekúhradeomeškanéhodlhunedošlozostranypovinnýchvposkytnutej
lehote, Slovenská sporiteľňa, a.s. v súlade s uzavretou zmluvou o úvere, a príslušnými všeobecnými
obchodnými podmienkami vyhlásila ku dňu 23.05.2023 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným

podaním zo dňa 24.05.2023 povinným oznámila túto skutočnosť, a vyzvala na úhradu celej splatnej
pohľadávky v lehote 15 dní od doručenia oznámenia. Predmetné oznámenia boli povinným doručované
do vlastných rúk, a tieto zásielky im boli doručené dňa 29.05.2023. Právny predchodca oprávneného
písomným podaním zo dňa 15.06.2023 vyzval povinných na úhradu dlžnej pohľadávky s upozornením,
že v prípade nesplnenia povinnosti, bude oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe. Oprávnený

dodal, že ani na tieto výzvy povinní nereagovali. Doporučenou zásielkou zo dňa 03.10.2023 Slovenská
sporiteľňa upovedomila povinných o postúpení predmetnej pohľadávky zo zmluvy o úvere. Po postúpení
dotknutej pohľadávky povinní nerealizovali žiadnu úhradu dlhu. Oprávnený zdôraznil, že za účelom
iniciovania upomínacieho konania pri vyčísľovaní uplatnenej pohľadávky bolo zohľadnené právoplatné
rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/124/2020 zo dňa 25.03.2021, ako aj úhrady

realizované zo strany povinných, a tieto skutočnosti boli preukázané v rámci základného súdneho
konania. V zmysle uvedeného oprávnený mal za to, že neexistuje zákonný dôvod na zastavenie
predmetného exekučného konania, a podaný návrh na zastavenie exekúcie je zjavne nedôvodný.
Návrh na zastavenie exekúcie nemôžeme považovať za opravný prostriedok proti vecnej správnosti
exekučného titulu, keďže má smerovať proti exekúcii a jej prípustnosti v exekučnom konaní. Oprávnený

záverom uviedol, že jednotlivé skutočnosti, obsiahnuté v podanom návrhu na zastavenie exekúcie mali
povinní už namietať v rámci odporu proti platobnému rozkazu, avšak povinní túto možnosť nevyužili
a odpor proti platobnému rozkazu nepodali, čím tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na
základe uvedeného oprávnený navrhol súdu, aby návrh na zastavenie exekúcie zamietol a priznal
oprávnenému nárok na náhradu trov od povinných.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudziehoexekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným
titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať

iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že
iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo
najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné

zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

10. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na

podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Exekučný súd v konaní
o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1
Exekučnéhoporiadkutaxatívnevymenúvadôvody,prektorémusísúdexekúciuzastaviť,atobezohľadu
na to, či to účastník konania navrhol.

11. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný pred uplynutím lehoty podľa
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenými
osobami - účastníkmi konania, preskúmal predmetné podanie povinných a dospel k právnemu záveru,
že v celom rozsahu je nedôvodné.

12. Z návrhu na zastavenie exekúcie je zrejmé, že povinní sa v exekučnom konaní domáhali
hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní platobný rozkaz vydaný v
spotrebiteľskej veci v upomínacom konaní vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu,
a ktorý nepreskúmal v základnom súdnom konaní neprijateľné zmluvné podmienky, odvodzujúc ho od
rozhodnutia pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. 1/2022 z 15.06.2022 a judikatúry Súdneho dvora

EÚ (C - 693/19, C 831/19, C-724/22).

13. V danom prípade exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, vyšším súdnym úradníkom povereným
príslušným sudcom. V zmysle zákona o upomínacom konaní v spojení so zákonom o súdnych úradníkov

v upomínacom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení
konania. Sudca v koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Vyššiemu súdnemu úradníkovi v upomínacom konaní podľa súčasne právnej úpravy je riadne zverená
rozhodovacia kompetencia o návrhoch na vydanie platobného rozkazu. Pre upomínacie konanie je
taktiežcharakteristické,žesasúdvčaserozhodovaniaonávrhunavydanieplatobnéhorozkazuzaoberá

otázkou či bola dodržaná ochrana spotrebiteľov (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona o upomínacom konaní).
Preto tvrdenia povinných o nezákonnosti exekučného titulu z dôvodu, že nebol vydaný zákonným
sudcom nie sú dôvodné. Vyšší súdny úradník je oprávnený vydať platobný rozkaz, ak mu to umožňuje
vnútroštátna právna úprava, o návrhu na vydanie platobného rozkazu konal a rozhodol na základepoverenia sudcu, čo bolo v danom prípade splnené, pričom povinní ako spotrebitelia mali možnosť
požívať záruku, že sudca preskúma neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ak by podali voči
platobnému rozkazu odpor bez vecného odôvodnenia, a to v súlade s aktuálne platnými a účinnými

právnymi predpismi.

14. Čo sa týka namietaných neprijateľných zmluvných podmienok, tu súd v exekučnom konaní
konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo v čase jeho vydania založené na dovtedy
ustálených právnych záveroch tak tunajšieho súdu ako aj vyšších súdnych autorít. Uznesením

Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022, došlo k prijatiu zjednocujúceho
stanoviska podľa ktorého: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu
vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí
byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným

právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v
exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali
vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ
proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Inak povedané súd v exekučnom konaní nemôže odmietnuť
hmotnoprávne preskúmanie exekučného titulu len v prípade, ak sa pohľadávka vymáhaná na podklade

platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy,
ak možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu, a právna
úprava vyžadovala, aby žalovaný, ktorý je spotrebiteľ, odpor vecne odôvodnil, pretože by tým rezignoval
na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu.
Takto prezentovaná povinnosť súdu v exekučnom konaní zodpovedá aj požiadavkám stanoveným

výkladovými pravidlami podľa povinnými prezentovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ.

15. Súd v tomto bode poukazuje uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2024- 34 zo dňa
11.07.2024, podľa ktorého: „Keďže právna úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1. júla
2021 zmiernila prísnosť posudzovania vecného odôvodnenia odporu, vzťahuje sa uvedené rozhodnutie

ústavného súdu (PLz. ÚS 1/2022 - pozn. súdu) na platobné rozkazy vydané podľa právnej úpravy
Civilného sporového poriadku účinnej do 30. júna 2021.“

16. A preto v tomto bode je potrebné zdôrazniť, že predmetné uznesenie pléna Ústavného súdu SR
sa vzťahuje na tie platobné rozkazy, ktoré boli vydané podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2021.

Zákonodarca prijatím zákona č. 211/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
upravil podmienky upomínacieho konania so spotrebiteľským prvkom (s účinnosťou od 01.07.2021)
a to najmä v zmiernení prísnosti posudzovania vecného odôvodnenia odporu podaného žalovaným,
ktorý je spotrebiteľom. Platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, bol vydaný dňa 25.01.2024, a

teda sa na celý proces základného konania aplikovala právna úprava zákona o upomínacom konaní,
ktorá je účinná od 01.07.2021, teda je zrejmé, že platobný rozkaz bol vydaný voči povinným ako
spotrebiteľom v tom čase ústretovejšej právnej normy, ktorá nevyžaduje podanie kvalifikovaného vecne
odôvodneného odporu. Povinným v základnom konaní zhodne bol doručený dotknutý platobný rozkaz
do vlastných rúk dňa 29.01.2024. Povinným na zrušenie tohto platobného rozkazu postačovalo podať

v určenej lehote odpor bez požiadavky vecného odôvodnenia, a preto je možné konštatovať, že nebola
naplnená tretia požiadavka vyššie uvedeného zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR, a preto
predmetné zjednocujúce stanovisko sa neaplikuje na prejednávanú vec. Napriek uvedenému súd v
exekučnomkonanívnasledovnýchbodochsazaoberalpovinnýmivznesenýminámietkamitýkajúcichsa
neprijateľných zmluvných podmienok a ich vplyvu na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom,

a to najmä v rozsahu, ktorý bol povinnými namietnutý.

17. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 619/2023-16 zo dňa
23.11.2023: „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných

zmluvných podmienok musí byť naviazaný na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho
podaniach v exekučnom konaní. Ak v takomto konaní všeobecný súd dospeje k záveru, že okrem
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá nemala vplyv na výšku v exekúcií proti spotrebiteľovi
uplatneného nároku, žiadne iné neprijateľné podmienky, neboli zistené, nemôže bez ďalšieho, teda bezjasného spochybnenia tohto záveru všeobecných súdov, dôjsť k porušeniu ústavných práv spotrebiteľa
na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie či požiadavky vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa
podľa čl. 38 charty. V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne mus v istej miere

zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domá. Obdobne záväzok vysokej
ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje
námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj
záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca až obdobne
nesústredenevkonaníoústavnejsťažnosti.Opačnýprístupbypopieralsubsidiarituposkytovaniasúdnej

ochrany v jej jednotlivých štádiách.“

18. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie označili niekoľko dôvodov, pre ktoré by mala byť
exekúcia zastavená v úzkej súvislosti s prieskumom neprijateľných zmluvných podmienok to podporne s
odkazom na právoplatné rozhodnutia vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
9Csp/124/2020 a následným odvolacím konaním, a to: a) nárok zo zmluvy o úvere bol už predmetom

konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/124/2020, v spojení s odvolacím
konaním, v ktorých boli vydané právoplatne rozhodnutia, ktorými bola žaloba zamietnutá, čím bola daná
prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je odzrkadlením základného princípu procesného práva
ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom), pre vydanie exekučného titulu v upomínacom konaní, b)
spotrebiteľský úver podľa zmluvy o úvere sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, c) nedostatočné

preskúmanie bonity povinných právnym predchodcom oprávneného v čase pred uzatvorením zmluvy o
úvere, teda také ktoré nezodpovedalo konaniu s odbornou starostlivosťou očakávanou od banky, čím
bol daný rozpor s dobrými mravmi s dopadom na nárok žalobcu ako veriteľa na úroky a poplatky, ako
aj na právo predčasne zosplatniť úver, d) absolútna nemožnosť ďalšieho predčasného zosplatnenia
úveru, a preto predčasné zosplatneniu úveru zo dňa 24.05.2023 povinní považovali za neplatné. e)

neplatnosť postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere na oprávneného, teda nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie oprávneného v upomínacom konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz. Detailnejšia
špecifikácia týchto námietok je obsiahnutá v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia. Je nepopierateľnou
skutočnosťou, že spoločným znakom týchto námietok je práve skutočnosť, že sa v každom prípade
jedná o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.

19. Pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno
v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa, jej rozsah len v zmysle ustanovenia § 53 ods.
3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý je oproti základnému konaniu značne zúžený. V zmysle ust.
§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného

titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné
zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Teda s prihliadnutím na uvedené ustanovenie spravujúcim
exekučné konanie je zrejmé, že nie všetky námietky povinných spadajú do prieskumnej právomoci súdu
v exekučnom konaní. Povinnosť exekučného súdu preskúmať platobný rozkaz, ktorým je deklarovaný

nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, je daný len v rozsahu, ak by prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej
podmienky mala vplyv na samotný vymáhaný nárok. Teda opačným výkladom len samotná prípadná
existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv
na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom, nezakladá za žiadnych okolností dôvod smerujúci
k zastaveniu exekúcie. Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením naprávať akékoľvek vecné

vady exekučného titulu vydaného vyšším súdnym úradníkom (napr. predzmluvnú činnosť účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy, vecnú legitimáciu účastníkov základného konaní, správnosť a výšku jednotlivých
zložiek nároku a pod.).

20. V prejednávanej veci nebolo sporné, že exekúcia prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým

je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/83/2024 zo dňa 25.01.2024, ktorým
je povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 35937,70 EUR, úrok z omeškania
vo výške 1215,43 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 35937,70 EUR od 16.01.2024
do zaplatenia, a náhradu trov konania vo výške 2899,07 EUR.

21. Z listín tvoriacich obsah súdneho spisu sp. zn. 27Up/83/2024 bolo preukázané, že návrhom na
vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.01.2024, sa oprávnený v pozícii žalobcu domáhal voči povinným
ako žalovaným zaplatenia sumy 35937,70 EUR, úroku z omeškania vo výške 1215,43 EUR (obdobie
od 20.02.2022 do 15.01.2024), úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 35937,70 EUR od16.01.2024 do zaplatenia, a trov konania vo výške 2899,07 EUR. V zmysle odôvodnenia návrhu na
vydanie platobného rozkazu, žalovaná suma vo výške 35937,70 EUR predstavovala nezaplatenú istinu
poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere. Predmetnou zmluvou o úvere pôvodný veriteľ: Slovenská

sporiteľňa, a.s, poskytol povinným splátkový úver vo výške 43290 EUR na účel nadobudnutia, úpravy a
údržby nehnuteľnosti s dohodnutou fixnou výškou úrokovou sadzbou na obdobie 5 rokov vo výške 5,19
% ročne, po aplikácii poskytnutej zľavy úroková sadzba stanovená vo výške 4,49 % ročne. Splatnosť
úrokov spolu so splatnosťou úveru. Predmetný úver mal stanovenú mesačnú splátku vo výške 251,75
EUR vždy k 20. dňu, s celkovým počtom splátok 324, so splatnosťou prvej splátky od 20.07.2014,

konečná splatnosť ku dňu 20.06.2041. Predmetnou zmluvou boli dohodnuté poplatky: spracovateľský
vo výške 0 EUR, za poistenie úveru 18,43 EUR mesačne, za každú upomienku vo výške 25 EUR. Podľa
pripojeného splátkového kalendára zmluvy o úvere povinní boli zaviazaní vrátiť právnemu predchodcovi
oprávneného poskytnuté peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere v celkovej výške 81361,61 EUR,
z toho istina vo výške 43290 EUR, úroky vo výške 32100,29 EUR poplatky vo 5971,32 EUR. Z
návrhu na vydanie platobného rozkazu taktiež vyplýva skutočnosť, že predmetný nárok (z dôvodu jeho

neuhradenia riadne a včas) bol uplatnený v skoršom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. 9Csp/124/2020 prostredníctvom právneho predchodcu oprávneného, v ktorom bola žaloba
zamietnutá z dôvodu, že súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov a vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti pohľadávky označil ako neplatné, a vyhlásením tejto neplatnosti oprávnený považoval aj
právny úkon postúpenia pohľadávky zo dňa 01.06.2021 za absolútne neplatný právny úkon. Rozsudok

Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/124/2020 zo dňa 25.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.04.2021, spolu s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/18/2021 zo dňa 29.06.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2021, je súčasťou spisu upomínacieho konania. Z návrhu
na vydanie platobného rozkazu taktiež vyplýva skutočnosť, že podľa uvedeného rozsudku povinní v
procesnom postavení žalovaných zaplatili z dlžnej sumy H. H., E. celkom sumu 7352,32 EUR, ktorá

musela byť celá započítaná na istinu dlhu, keď zmluva o úvere bola súdom posúdená ako bezúročná
a bez poplatkov, v čoho dôsledku ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 25.03.2021 mala byť takto
zaplatená istina iba vo výške 6389,71 EUR, čím vznikol preplatok na istine vo výške 962,61 EUR,
ktorý bol následne započítaný na nasledujúce splátky istiny, t. j. až do splátky istiny splatnej dňa
20.02.2022, kedy na túto splátku bol započítaný zostatok preplatku vo výške 21,68 EUR. Zo spisového

materiálu základného konania vyplýva aj to, že povinní od 20.02.2022 nezačali zostatok istiny dlhu, v
súlade s uzavretou zmluvou splácať v pravidelných mesačných splátkach, a preto právny predchodca
oprávneného výzvou zo dňa 21.04.2023 s vykázaním doručenia do vlastných rúk u každého povinného
ku dňu 26.04.2023 vyzval povinných na zaplatenie splatnej časti dlhu v lehote 15 dní od doručenia
výzvy s upozornením, že pokiaľ uvedený dlh nezaplatia, je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

celej pohľadávky. Pretože v určenej lehote k zaplateniu omeškaného dlhu zo strany žalovaných nedošlo,
Slovenská sporiteľňa a.s., podľa uzatvorenej Zmluvy o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami
a Produktovými obchodnými podmienkami pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne,
a.s. (účinnými od 01.01.2017), právny predchodca oprávneného vyhlásil ku dňu 23.05.2023 mimoriadnu
splatnosť pohľadávky, a uvedomil povinných písomným podaním zo dňa 24.05.2023 (s vykázaním

doručenia povinným do vlastných rúk dňa 29.05.2023), a súčasne vyzval povinných na úhradu
pohľadávky v celom jej rozsahu. Zo spisového materiálu upomínacieho konania vyplýva, že právny
predchodca oprávnený písomným podaním zo dňa 03.10.2023 (s vykázaním doručenia povinným
dňa 09.10.2023) upovedomil povinných o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere na oprávneného.
Ďalším prieskumom bolo zistené, že oprávnený povinným zaslal dňa 30.10.2023 predžalobnú výzvu

na úhradu zostatok splatného dlhu z poskytnutého úveru. Predžalobná výzva bola doručená každému
povinnému do vlastných rúk dňa 08.11.2023. Tieto skutočnosti sú podporené listinnými dokumentami
uloženými v spise upomínacieho konania a to najmä: zmluva o úvere spolu so splátkovým kalendárom,
Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky, vyčíslenie pohľadávky žalobcom od 20.02.2022
do 15.01.2024, výzva na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 21.04.2023 s potvrdeniami o doručení,

oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.05.2023 s potvrdeniami o doručení, oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2023 s ePotvrdenkami, predžalobné výzvy zo dňa 30.10.2023 s
potvrdeniami o doručení.

22. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje nespornú skutočnosť, že nárok vymáhaný na

základe predmetného exekučného titulu je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keď z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinní by boli podnikateľským
subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bola konali v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (boli označení ako fyzické osoby - menom a priezviskom,rodným číslom, adresou trvalého pobytu), pričom právny predchodca oprávneného oprávnený naopak
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Zmluva o úvere disponuje podstatnými
náležitosťami stanovenými príslušnými občianskoprávnymi predpismi (špecifikáciu výšky a meny úveru,

trvanie zmluvy, termín splatnosti, rozsah jednotlivých splátok, určenie splatnosť každej splátky, určenie
poplatkov a pod). Podstatné náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené súčasne
určito, jasne a zrozumiteľne, a povinní nemohli mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa
v rámci zmluvy o úvere zaviazali. Spotrebiteľský charakter tejto zmluvy o úvere je daný aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere sa nepovažuje za spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 3

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Daná skutočnosť bola konštatovaná aj v rámci konania vedeného
pred Okresným súdom Prešov sp. nz. 9Csp/124/2020, a spotrebiteľský charakter uplatneného nároku zo
zmluvyoúverebolzostranyoprávnenéhokonštatovanýajvčasepodanianávrhunavydanieplatobného
rozkazu, a taktiež konštatovaný v návrhu na vykonanie exekúcie.

23. K uvedeným námietkam povinných súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu
musí konštatovať, že v rámci zmluvy o úvere nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by
mali vplyv na vymáhaný nárok, ktorý bol deklarovaný exekučným titulom, pretože ako zo spotrebiteľskej
zmluvy a platobného rozkazu zistil, oprávnený si v rámci základného konania napokon uplatnil len
neuhradenú splatnú istinu poskytnutého úveru (zníženú o dobrovoľne úhrady, ktoré povinní za trvania

zmluvného vzťahu vykonali), a k nej prislúchajúci zákonný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny.
Taktiež návrhom na vydanie platobného rozkazu bol uplatnený nárok na náhradu trov základného
konania. Je preto možné konštatovať, že žiadne neprijateľné plnenia zo zmluvných podmienok (napr.
zmluvné pokuty, úroky, poplatky za upomienky či iné) neboli oprávneným v základnom súdnom konaní
uplatnené, čiže nemajú žiadny vplyv na vymáhaný nárok. O uvedenom svedčia aj zistené skutočnosti

zo spisu upomínacieho konania. Súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že oprávnený v
čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu zohľadnil právoplatné rozhodnutia vydané v
konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 9Csp/124/2020 čo sa týka bezúročnosti a
bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere, keďže žiaden zmluvný poplatok a zmluvný úrok nebol
dotknutým návrhom uplatnený, v čoho dôsledku nemohol byť ani priznaný exekučným titulom. Teda

v základnom konaní boli uplatnený peňažný nárok, ktorý nie je dotknutý vyhlásením bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa príslušnej zmluvy o úvere, ktorú vyhlásil Okresný súd
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9Csp/124/2020 rozsudkom zo dňa 25.03.2021, v spojení s
rozsudkom odvolacieho súdu. Vydaniu exekučného titulu vyšším súdnym úradníkom preto nebránila
žiadna zákonom predpokladá skutočnosť. V tomto smere potom obrana povinných, ktorí len všeobecne

poukázali na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a len všeobecne namietali plnenie
priznané exekučným titulom bez poukazu na konkrétne okolnosti zmluvného vzťahu s právnym
predchodcom oprávneného, tak vyznieva účelovo a budí dojem, že povinní sa snažia vyhnúť resp.
oddialiť plnenie vymáhanej povinnosti. Takejto obrane súd nemohol priznať súdnu ochranu.

24. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že povinní do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom
oprávneného vstúpili dobrovoľne na základe slobodnej vôle, pričom nesporne aj čerpali poskytnutý úver,
z ktorého zaplatili len nepatrnú časť. Pokiaľ teda oprávnený v rámci základného konania uplatnil nárok
na vrátenie poskytnutej a dosiaľ nevrátenej časti istiny úveru, ako aj zákonného úroku z omeškania, tak
súd v exekučnom konaní v uvedenom nevzhliadol konanie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismiadobrýmimravmi.Námietkaoexistenciiprípadnejneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvzmluve
o úvere mala byť predovšetkým zo strany povinných uplatnená v rámci základného konania. Pasivita
povinných v základnom konaní nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorému bol priznaný judikovaný
nárok. Ochrana spotrebiteľa predsa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že títo nemusia niesť
žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie. Povinní (hoci v postavení spotrebiteľa) nemôžu očakávať,

že prostredníctvom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa úplne zbavia svojho záväzku aj v
tom rozsahu, že nevráti aspoň to, čo im bolo poskytnuté, ako to bolo aj v prejednávanej veci. Poskytnutiu
takejto bezhraničnej ochrany spotrebiteľovi napokon nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného
poriadku, ktorý nehovorí o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré
majú vplyv na vymáhaný nárok. Inak povedané, exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť

zmluvnej podmienky len za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne
vymáha v exekúcii. V návrhu na zastavenie exekúcie povinní nevzniesli ani jednu námietku proti
tomu ktorému ustanoveniu zmluvy o úvere, ktoré by malo obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinných a jej zodpovednosti (najmä ak sú zastúpeníadvokátom) uviesť jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné
podmienky a ich vplyv na vymáhaný nárok. S poukazom na vyššie uvedené závery existencia takejto
neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola zistená. Hoci nárok oprávneného deklarovaný exekučným

titulom vznikol v súvislosti s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou, nemá však pôvod v neprijateľnej
zmluvnej podmienke.

25. Pokiaľ ide o námietku povinných o prekážke rozhodnutej veci a s tým spojenej prekážky pre
iniciovanie upomínacieho konania súd v exekučnom konaní uvádza, že v konaní vedenom Okresným

súd Prešov pod sp. zn. 9Csp/124/2020 bolo preukázané, že ku dňu vydania rozsudku súdu prvej
inštancie z dôvodu, že dovtedy splatný záväzok povinných zo zmluvy o úvere (pri zohľadnení jeho
bezúročnosti a bezpoplatkovosti) bol ku dňu rozhodovania súdu splatený v celom rozsahu. Je zrejmé,
že uvedené zakladá prekážku rozhodnutej veci len v rozsahu splátok zo zmluvy o úvere, ktoré
boli splatné a riadne uhradené ku dňu vydania špecifikovaného rozsudku súdu prvej inštancie, v
čoho dôsledku nemožno považovať za prekážku rozhodnutej veci pre dovtedy nesplatné splátky z

pohľadávky zo zmluvy o úvere, a ktorých splatnosť nastala po vydaní spomenutého rozhodnutia. V
upomínacom konaní bol uplatnený nárok len v rozsahu zodpovedajúcom v dovtedy neuhradenej časti
pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorá nebola dobrovoľne povinnými uhradená. Uvedené súd uviedol
nad rámec svojich povinností, keďže námietka prekážky rozhodnutej veci pre iniciovanie upomínacieho
konania predstavuje okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, a ktorá mohla byť

právne relevantným spôsobom uplatnená len v rámci základného konania formou podania odporu proti
platobného rozkazu. Teda nepatrí do prieskumnej právomoci súdu v exekučnom konaní.

26. K námietke povinných o nedostatočnom preskúmaní bonity povinných právnym predchodcom
oprávneného v čase pred uzatvorením zmluvy o úvere, súd uvádza, že skúmanie bonity povinných ako

dlžníkov právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom predchádzalo uzavretiu samotnej zmluvy
o úvere, a je preto len predzmluvnou povinnosťou tohto veriteľa, a preto nemožno ju vyhodnotiť ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má vplyv na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom.
Námietka, že pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity povinných tak
nebola pre rozhodnutie súdu v exekučnom konaní právne relevantná a tieto tvrdenia mohli povinní

uplatňovať len v rámci základného konania. Súd uvádza, že nie je úlohou exekučného súdu v
predmetnom vykonávacom konaní sa zaoberať s otázkou možnej absencie riadnej verifikácie bonity
osoby povinných v čase pred uzatvorením zmluvy o úvere.

27. K námietke povinných o nemožnosti a neplatného predčasného zosplatnenia úveru ku dňu

23.05.2023, a s tým spojenej námietky o neplatnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere na
oprávneného v čase pred vydaním exekučného titulu, súd uvádza, že ide len o tvrdenia povinných,
ktoré mohli na svoju obranu použiť len v rámci základného súdneho konania formou podania odporu
proti platobnému rozkazu. Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením preskúmavať otázku
správneho vyhodnotenia aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v procesnom postavení žalobcu ako

účastníka základného konania, keďže je viazaný vymedzením subjektov základného konania podľa
exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie
nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda
vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule
(pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie

(aktívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa
exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako
povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia).

28. V tomto bode je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2024-46

zo dňa 27.08.2024, podľa ktorého: „ Riadne skúmanie bonity klienta s následkom posúdenia platnosti
zosplatnenia a následného postúpenia pohľadávky na oprávneného rovnako pojmovo presahuje
povinnosť skúmať existenciu súvislosti medzi vymáhaným nárokom a existenciou neprijateľných
zmluvnýchpodmienok.Vtejtosúvislostiústavnýsúdpoukazujenazáveryuzneseniaústavnéhosúdusp.
zn. III. ÚS 354/2024: „Sťažovateľ požadoval prieskum splnenia ďalších povinností pôvodného veriteľa,

ako je posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, splnenie informačnej povinnosti veriteľa a posúdenie
otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnosti
však nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Právna úprava
obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je limitovaná na posúdenie neprijateľnýchzmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok, ktoré však zistené neboli. Tento záver je
plne aplikovateľný aj na argumentáciu sťažovateľky, pričom na jeho podporu možno vysloviť, že ex offo
skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je založené najmä na posúdení jednotlivých zmluvných

ustanovení s ohľadom na to, či nevytvárajú nerovnovážny stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom,
pričom tu musí byť splnená podmienka súvislosti medzi vymáhaným nárokom a neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.“ Tento právny názor vyslovil Ústavný súd SR aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 455/2024-46 zo
dňa 21.08.2024, a náleze sp. zn. IV. ÚS 371/2024-32 zo dňa 22.10.2024.

29. K týmto uvedeným námietkam povinných súd dodáva, že súd v exekučnom konaní zároveň
nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého
právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v základnom konaní, keďže v systéme súdnej
moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom
konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť
ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.

Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a
nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní
súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú
správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom
konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,

pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného
konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné
konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Predmetný platobný rozkaz bol povinným
preukázateľne doručený do vlastných rúk v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku povinní
mohli podať proti danému platobnému rozkazu odpor v zmysle jeho poučenia, ktorým by namietali

prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok
či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, rozpor z dobrými
mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním tohto platobného rozkazu,
a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti
platobného rozkazu, ktorý sa stal aj podkladom pre výkon exekúcie. A preto súd v exekučnom

konaní nedisponuje oprávnením posudzovať povinnými povinným vznesené námietky čo do prekážky
rozhodnutej veci, preskúmavania bonity povinných právnym predchodcom oprávneného, predčasného
zosplatnenia úveru ku dňu 23.05.2023, aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v základnom konaní,
ako aj prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré nespadajú pod úpravu ust. § 53 ods. 3
písm. e) Exekučného poriadku. Exekučný titul sa v tomto prípade nadobudnutím jeho právoplatnosti stal

pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).

30. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku
je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom

konaní. V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna
vecná legitimácia povinných, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku priznaného exekučným
titulom, ako aj nároku na náhradu trov v exekučnom konaní. Povinní spolu s návrhom na zastavenie
exekúcie netvrdili a ani nepredložili súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by nastali po vzniku
exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom. V nadväznosti na vyššie

uvedené tak treba sumarizovať, že v danej veci je exekučný súd viazaný predloženým právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zmenený ani zrušený. V dôsledku uvedeného povinní
musia strpieť výkon tohto exekučného titulu, ktorý preukázateľne po jeho vydaní v celom rozsahu
nesplnili dobrovoľne. Predmetná exekúcia sa začala a je naďalej vedená dôvodne a exekučný súd preto
nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone súdom priznaného práva,

pričom je na rozhodnutí oprávneného, či toto právo bude aj realizovať.

31. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto

nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie,
ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.32. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a v spojení so skutočnosťou, že
súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,

v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia

33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

35. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

36. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“) celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej
služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

37. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj
začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.

38. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

39. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

40. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový

poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

43. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.44. Povinní si svojom podaním neuplatnili od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní, a preto súd o tomto nároku nerozhodoval.

45. Oprávnený si uplatnil od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie a to výške 100 %, avšak bez konkrétneho
vyčíslenia.

46. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie

exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej
exekúcie súdom, súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu. V tejto fáze exekučného konania
predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny vymáhaná suma vo výške 35937,70 EUR. Hodnota
jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 492,93 EUR, a hodnota
jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c)

Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 246,465 EUR, zaokrúhlene 246,47 EUR. V tomto exekučnom
konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon
právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému
sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2024 a hodnoty dane z pridanej hodnoty, keďže
právny zástupca oprávneného je platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného súd priznal

oprávnenému od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie v celkovej výške 312,24 EUR (1 x 246,47 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2024
vo výške 13,73 EUR + DPH vo výške 52,04 EUR), tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude
táto ďalšia náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 312,24 EUR, ktorú súd priznal

oprávnenému v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci tohto exekučného
konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného
poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

47. Súd vyšším súdnym úradníkom po preskúmaní spisového materiálu na základe vyššie uvedeného

odôvodnenia rozhodnutia dospel k právnemu záveru a rozhodnutiu, že v bode I. návrh povinných
na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a v bode II. rozhodol, že
oprávnený má voči povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na
zastavenie exekúcie vo výške 312,24 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na
vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

48. Proti uvedenému uzneseniu si podali povinní ako oprávnené osoby sťažnosť riadne a včas dňa
02.12.2024, pričom namietali aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného a tiež predčasné zosplatnenie
úveru. Tu súd musí konštatovať, že oproti rozsiahlemu samotnému návrhu na zastavenie exekúcie sa
už povinní v sťažnosti obmedzili len na uvedené stručné námietky.

49. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

50. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

51. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

52. Súd konajúci sudcom v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po preskúmaní veci sa plne stotožnil so závermi vyššieho súdneho úradníka v danom

rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu toto uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Zároveň súd uvádza, že vo
veci je zrejmé, že povinní uhradil len menšiu časť úveru - istiny, pričom úver riadne prevzali, naďalej
ho nesplácajú bez ohľadu na to, kto je podľa nich veriteľom a uvedenými návrhmi oddiaľujú exekúciu.
Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť povinných zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.