Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205238
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124205238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX,
bytom C. – D. XX, C. – D., zastúpeného JUDr. Janou Kouřímovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Dlhé
Hony 1162/20, IČO 54 548 110 proti žalovanej E. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom F. F., G. XXX/
X, zastúpenej Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, L. Novomeského 2667/4,

IČO 37 383 663, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. februára 2025, č.k. 28C/29/2024-82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že listina o vydedení žalobcu, spísaná dňa 09.12.2020
poručiteľom B. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX/X, F. F.,

zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice N 154/2020 NZ 47156/2020 na notárskom
úrade Mgr. Adriany Laczkovej, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín je neplatná (výrok I.). Súčasne určil,
že závet, spísaný dňa 09.12.2020 poručiteľom B. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX/X, F.
F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice N 154/2020 NZ 47156/2020
na notárskom úrade Mgr. Adriany Laczkovej, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, v časti, v ktorej sa
žalobcovi ako plnoletému potomkovi nedostáva polovica jeho dedičského podielu zo zákona, je neplatný

(výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie mal z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín, sp.
zn. 12D/1076/2023 preukázané, že v dedičskom konaní po poručiteľovi B. B., zomr. XX.XX.XXXX ako
zákonní dedičia v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy žalovaná ako pozostalá
manželka a žalobca ako jediný syn. V dedičskom konaní bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet

a listinu o vydedení N 154/2020 NZ 47156/2020 NCRza 7562/2020 NCRls 47696/2020, spísané
u notárky Mgr. Adriany Laczkovej dňa 09.12.2020, v ktorom poručiteľ vydedil žalobcu podľa § 469a ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že o neho trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by
ako potomok mal prejavovať a zároveň určil, že sa vydedenie vzťahuje aj na potomkov žalobcu a praje
si, aby nededili ani oni. Uviedol, že žalobca je jeho jediným synom, voči ktorému si riadne plnil svoju
vyživovaciu povinnosť a vždy mal záujem navštevovať ho, napriek prekážkam zo strany jeho matky.

Po dosiahnutí plnoletosti žalobca o neho neprejavoval záujem, žiadnym spôsobom ho nekontaktoval aj
napriek skutočnosti, že poručiteľ mal záujem sa s ním stretávať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy. Vo februári 2020 mu diagnostikovali vážne ochorenie, bol onkologickým pacientom, podstúpilliečbu chemoterapiou, bol hospitalizovaný v nemocničnom zariadení.
O svojom zdravotnom stave žalobcu informoval SMS správou v nádeji, že mu
aspoň zavolá a povzbudí v jeho neľahkom období, avšak žalobca na jeho správu žiadnym spôsobom

nereagoval, nezavolal a ani ho nenavštívil. Nenazýva ho otcom, oslovuje ho len „ty“, alebo sa osloveniu
vyhýba. Záujem prejavuje len o peniaze, ktoré mu poručiteľ dával, a keď sa náhodou stretli, kontaktu
a rozhovoru sa vyhýbal. Súčasne závetom odkázal všetok svoj majetok svojej vtedajšej priateľke E. A.
(terajšej pozostalej manželke) – žalovanej.

3. Z vykonaného dokazovania (viď bod 7 a nasl. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) súd prvej
inštancie zistil, že rodičia žalobcu, to znamená nebohý otec – poručiteľ a jeho manželka -
matka žalobcu sa rozvádzali v čase, keď mal žalobca 6 rokov (maloletý mal 8 rokov v čase právoplatnosti
rozvodu 14.07.2006). Rozsudkom o rozvode bol (v tom čase maloletý) žalobca zverený do výchovy
svojej matky a otec - poručiteľ bol povinný prispievať stanovené výživné. Styk poručiteľa s maloletým
žalobcomprebiehalsťažkosťami,akovyplynulozvýpovedežalobcuasvedkov.Tentostyksazaobdobie

od 6 rokov maloletého žalobcu do dňa vydedenia (09.12.2020) realizoval cca 20-krát, pričom konanie
orgánov a súdu (konanie o výkon rozhodnutia na základe podania poručiteľa) bolo iniciované ešte
v roku 2006, t. j. v roku, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode a v roku 2007 (konanie
o zverenie maloletého žalobcu do osobnej starostlivosti otca na základe návrhu poručiteľa), ktoré však
bolo zastavené z dôvodu späťvzatia poručiteľom. Ďalšie konania ohľadom úpravy styku poručiteľa s (v

tom čase maloletým) žalobcom iniciované neboli.

4. Súd prvej inštancie skúmal vzťahy medzi žalobcom a poručiteľom od obdobia plnoletosti žalobcu,
kedy už žalobca mohol sám prejavovať záujem o poručiteľa ako o svojho otca, nakoľko poručiteľ
v dôvode vydedenia uviedol, že žalobca o neho od svojej plnoletosti neprejavoval opravdivý záujem,

avšak musel skúmať aj celkový vzťah žalobcu a poručiteľa ako syna a otca, ktorý mal byť budovaný
od útleho veku žalobcu. Výsluchmi žalobcu a svedkov bolo preukázané, že súdom upravený styk sa
v čase, keď bol žalobca maloletý, podľa stanovenej úpravy nerealizoval, poručiteľ si maloletého žalobcu
v stanovených časoch nepreberal, pričom v prípade, ak by mu stanovené časy styku nevyhovovali
z dôvodu práce (vodič kamiónovej dopravy), mohol požiadať o zmenu úpravy styku s maloletým

žalobcom, čo však neurobil. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah maloletého žalobcu
a poručiteľa po rozvode manželstva rodičov žalobcu ochladol a realizoval sa
v priebehu 16 rokov len cca 20-krát, aj to vo väčšine prípadov išlo o náhodné stretnutia (príp.
dohovorený obed), medzi žalobcom a poručiteľom nemožno hovoriť o riadnom, blízkom vzťahu otca so
synom, a teda tento vzťah nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka. Bolo tak nad všetky

pochybnosti preukázané, že poručiteľ po rozvode s matkou žalobcu a opustení spoločnej domácnosti
o žalobcu neprejavoval skutočný záujem. Tento stav však nemožno dať na ťarchu žalobcu ako syna
poručiteľa. Súd prvej inštancie zastával názor, že bolo predovšetkým na rodičoch žalobcu,
v tomto prípade jeho nebohom otcovi - poručiteľovi, aby prejavoval o maloletého syna
opravdivý záujem po rozvode, to znamená nielen osobné stretnutia, ale aj iné spôsoby vzťahu, napr.

informovanie sa o svojom synovi, či je zdravý, kde študuje, a či študuje, respektíve
neskôr, či pracuje a kde pracuje. Výsluchmi žalobcu a svedkov – H. C., kamaráta žalobcu, A. C., matky
žalobcu, bolo preukázané, že poručiteľ tak ako nerealizoval súdom upravený styk so žalobcom, ani inými
spôsobmi sa o žalobcu ako syna nezaujímal, t. j. opravdivý záujem o syna nejako intenzívne žiadnym
spôsobom neprejavoval, pričom bývali v jednej obci. V prípade, ak bol zlý vzťah medzi poručiteľom

a matkou žalobcu, keďže poručiteľ tvrdil, že mu bránila v styku s maloletým žalobcom, v čase, keď sa
matka žalobcu odsťahovala do inej obce a žalobca zostal bývať u starej matky v obci, kde býval aj
poručiteľ, mal poručiteľ možnosť nadviazať vzťah so žalobcom aj bez interakcie matky žalobcu. To však
poručiteľ tiež neurobil. Napr. žalobca vypovedal, že poručiteľa viackrát videl vo svojej škole, ako tam
vodí deti svojich partneriek. Nebolo teda preukázané, že by poručiteľ (ako uviedol v listine o vydedení)

mal záujem sa so žalobcom stretávať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, keď žiadne prejavy
poručiteľa popri tom, ako sa nestýkal s maloletým žalobcom na základe súdom upraveného styku, neboli
tvrdené, ani preukázané.

5. Súd prvej inštancie uzavrel, že v čase od rozvodu rodičov žalobcu mohol byť vzťah žalobcu

a poručiteľa budovaný len z iniciatívy rodiča, v danom prípade zo strany poručiteľa, z ktorého strany
absentovala iniciatíva na budovanie vzťahu so žalobcom, nezaujímal sa o vývoj,
zdravotný stav, prospech žalobcu v škole, nebrával ho na rodinné stretnutia s
rodinnými príslušníkmi zo svojej strany (túto skutočnosť potvrdil aj brat poručiteľa A.B.). Žalobca tak nemal príležitosť na to, aby si mohol so svojím otcom vybudovať bližší citový vzťah.
Za obdobie 16 rokov dostal žalobca od poručiteľa len pár darčekov (ponožky, mikinu a vysielačku),
poručiteľ žalobcu nekontaktoval ani pri príležitosti sviatkov, stretnutia boli sporadické. Tieto skutočnosti

potvrdila aj žalovaná, ktorá neuviedla žiadnu snahu poručiteľa o kontakt so žalobcom od času, ako sa
spoznali (rok 2018) a tiež brat poručiteľa A. B., ktorý videl žalobcu podľa výpovede naposledy pred 15
až 20 rokmi, a aj keď bol v kontakte s poručiteľom, o žiadnych jeho kontaktoch so žalobcom nemal
vedomosť. Je jasné, že ako vyplynulo z výpovede žalovanej a brata poručiteľa, bol
tento stav vzťahu so žalobcom pre poručiteľa bolestivý, avšak v čase maloletosti

žalobcu bolo na poručiteľovi, aby sa o žalobcu ako syna zaujímal a pokúšal sa vytvoriť si s ním
vzťah, ktorý by bol utužovaný v dospelosti žalobcu (ak by vzťahu v maloletosti bránila matka, resp.
stará matka žalobcu, ako tvrdila žalovaná). Vzťah poručiteľa a žalobcu bol obmedzený len na platenie
výživného, čo však vyústilo až do tvrdeného zablokovania telefónneho čísla žalobcu
poručiteľom a zažalovania žalobcu o vrátenie výživného zaplateného po zrušení vyživovacej povinnosti
poručiteľa voči žalobcovi. Skutočnosť, že poručiteľ platil riadne vyživovaciu povinnosť voči žalobcovi,

nemožno posúdiť ako prejavenie záujmu poručiteľa o žalobcu, nakoľko plnenie si vyživovacej povinnosti
je zákonnou povinnosťou.

6. Taktiež bolo preukázané, že poručiteľ o svojom zlom zdravotnom stave (o svojej nepriaznivej
diagnóze) žalobcu neinformoval (tak ako uviedol v listine o vydedení) SMS správou

(ktorú predložil žalobca) „v nádeji, že mu aspoň zavolá a povzbudí v jeho neľahkom období“ (ako
uvádza v listine o vydedení), nakoľko v tejto SMS správe poručiteľ iba uviedol, že sa mu zmenila životná
situácia a bude od februára práceneschopný. Ďalšia skutočnosť, uvádzaná v listine o vydedení, podľa
ktorej mal žalobca nazývať poručiteľa iba „ty“ alebo krstným menom, nebola žiadnym hodnoverným
spôsobom v konaní preukázaná. Taktiež v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že záujem

žalobcu o poručiteľa bol len materiálny, táto skutočnosť nebola tvrdená žiadnym svedkom a skutočnosť,
že sa matka domáhala o zvýšenie výživného v jednotlivých konaniach, je právom maloletého dieťaťa
na zvýšenie výživného po akejkoľvek zmene pomerov.

7. S ohľadom na nevybudovaný vzťah otec – dieťa, ktorý mal základ v nezáujme poručiteľa ako otca

o žalobcu - syna, bol súd prvej inštancie toho názoru, že nemožno od žalobcu ani
ako plnoletého spravodlivo žiadať, aby niesol zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že
o poručiteľa ako potomok neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Medzi
žalobcom a poručiteľom tak nebol vytvorený riadny vzťah rodiča a dieťaťa, čo ovplyvnilo potom aj postoj
žalobcu do budúcna a jeho neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa bolo dôsledkom toho, že

poručiteľ neprejavoval záujem o žalobcu ako o potomka. V dôsledku tohto na oboch stranách
nebola vyvíjaná nejaká mimoriadna iniciatíva na bližší kontakt.

8. Neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nemožno chápať ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Takýto záver vychádza aj z ustálenej judikatúry, viď. uznesenie NS SR zo dňa

27.05.2014, sp. zn. 4Cdo/245/2021 zo dňa 25.05.2022, sp. zn. 4Cdo/59/2012, sp. zn.
4Cdo/32/2014, sp. zn. 1Cdo/173/1996, sp. zn. 4Cdo/123/2009 a 5Cdo/239/2009, rozsudok Krajského
súdu Košice, sp. zn. 3Co/14/2024 zo dňa 15.08.2024, uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn.
1Co/42/2023 zo dňa 30.11.2023). Od žalobcu v plnoletosti teda nemožno očakávať prejavovanie záujmu
o rodiča v prípade, ak si s ním rodič nevytvoril vzťah od útleho detstva. Takúto situáciu žalobca

nezapríčinil a objektívne za ňu nemôže. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento
blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav
vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď k
nemu aj sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia, uvedený v citovanom ustanovení, totiž vyžaduje, aby
neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto

stavu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 32/2014 zo dňa 27.05.2014).

9. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie je
daný dôvod vydedenia žalobcu podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, a preto je listina
o vydedení spísaná poručiteľom neplatná a v nadväznosti na ňu aj závet, ktorý bol spísaný vo forme

notárskej zápisnice. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 469a ods. 1 písm. b), ods. 2, §
476d ods. 1, § 477, § 479 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a
domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a prizná jej náhradu trov konania, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedla, že poručiteľ mal záujem o žalobcu, v styku
s ním mu bolo bránené zo strany matky žalobcu a tiež starej matky žalobcu, čo jednoznačne vyplýva
z pripojených spisov Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/66/2005 a sp. zn.
15C/160/2004, sp. zn. 64Em/26/2006. Vytýkala súdu prvej inštancie záver, že súdom upravený styk v

čase, keď žalobca bol maloletý, sa nerealizoval, poručiteľ si maloletého žalobcu v stanovených časoch
nepreberal, pričom v prípade, ak by mu stanovené časy styku nevyhovovali z dôvodu práce, mohol
požiadať o zmenu úpravy styku s maloletým žalobcom, čo neurobil. Nie je jasné, na
základe akých dôkazov súd konštatuje tieto skutočnosti a tiež neuvádza konkrétnych svedkov, z ktorých
výsluchov mal k týmto skutočnostiam dospieť. Za nepravdivé považovala tvrdenie, že bolo preukázané,
že poručiteľ po rozvode s matkou žalobcu o žalobcu neprejavoval skutočný záujem, nakoľko v konaní

bol preukázaný opak. Záver súdu, že poručiteľ sa nezaujímal, kde a či žalobca študuje, vyvracia fakt,
že žalobca tvrdil poručiteľovi (zavádzal a klamal), že študuje pri osobných stretnutiach s ním
na vysokej škole, a to takmer tri roky, pričom toto nebola pravda a žalobca výslovne klamal poručiteľa
o takýchto dôležitých skutočnostiach s jediným cieľom - majetkový prospech - poberanie výživného od
poručiteľa, čo je v rozpore so zákonom a tiež morálkou, a to i potom, čo mu bola známa skutočnosť,

že poručiteľ je práceneschopný a výška jeho nemocenskej dávky je len 11,29 eur denne. Ďalej uviedla,
že poručiteľ celý svoj život od rozvratu jeho manželstva s matkou žalobcu trpel nemožnosťou stretávať
sa so svojím jediným synom a tiež nezáujmom žalobcu o jeho osobu v čase, keď už žalobca mohol
sám posúdiť určité skutočnosti a mal možnosť sa s poručiteľom stretávať a rozvíjať vzťah syna s otcom.
Styku poručiteľa so žalobcom bránila matka i stará matka žalobcu a poručiteľ mal za

to, že v záujme zachovania zdravého psychického vývoja žalobcu bude lepšie tento styk nevynucovať
právnou cestou, nakoľko tento bol v tom čase maloletý a bol pod príliš veľkým tlakom matky a prostredia,
v ktorom vyrastal a vynucovanie si realizácie styku by malo skôr záporný efekt na budovanie ich vzťahu.
To, že nedochádzalo k styku poručiteľa so žalobcom a budovaniu vzťahu otca a syna, nie je možné dať
za vinu vtedy ešte maloletému žalobcovi, ale taktiež nie za vinu poručiteľovi. Vzťahy medzi poručiteľom

a žalobcom po 09.12.2020 sú pre predmetné konanie irelevantné, nakoľko sa udiali po dátume spísania
listiny o vydedení a na tieto súd vôbec nemôže prihliadať. Mala za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď žiadnymi dôkaznými prostriedkami nevyvrátil a nepoprel skutočnosť, že neprejavoval
o poručiteľa trvalo opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Výpoveď matky žalobcu
považuje za tendenčnú a nepravdivú, čo preukazujú i pripojené súdne spisy. Skutočnosť, že poručiteľ

nepozval žalobcu na svoju svadbu, odôvodnila skutočnosťou, že svadba sa konala počas pandémie
koronavírusu. Výpoveď svedka I. A. J. považuje za irelevantnú z dôvodu, že tento sa vyjadroval
len ku skutočnostiam pobytu poručiteľa v hospici, t. j. obdobiu po spísaní listiny o vydedení, ktoré
skutočnosti nie sú v tomto konaní podstatné a tiež sa vyjadroval ku vzťahu poručiteľa a žalobcu, avšak
nie ako ho vnímal vlastnými zmyslami, ale podľa informácií od starých rodičov žalobcu z matkinej

strany. Ďalej uviedla, že poručiteľovi vo februári 2020 diagnostikovali vážne ochorenie,
bol onkologickým pacientom. SMS správu poručiteľa žalobcovi zo dňa 14.04.2020 súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil, nakoľko poručiteľ v tejto správe žalobcovi oznámil, že je práceneschopný, podľa
všetkého dlhodobo, čím ho riadne informoval o svojom zdravotnom stave, že nemôže pracovať, a to
pravdepodobne dlhodobo. Nikde nie je povinnosť nikoho informovať o konkrétnej diagnóze. Nebolo

preukázané, že by žalobca na uvedenú SMS reagoval akýmkoľvek spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že
poručiteľovi telefonoval, avšak poručiteľ mu odmietol povedať, čo mu je, akú má chorobu, zostalo len
ničím nepreukázaným tvrdením žalobcu. Ani tvrdenie žalobcu, že sa poručiteľovi neskôr už
nemohol dovolať, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, nepreukázal, že poručiteľ si zablokoval jeho
telefónne číslo a v akej dobe sa toto malo stať, či pred alebo po spísaní listiny o vydedení

poručiteľom. Jediné, čo v konaní bolo preukázané, že žalobca zaslal poručiteľovi dňa 21.09.2021 SMS
správu, že sa mu nedarí dovolať a navrhol stretnutie ohľadom pošty, ktorá mu od poručiteľa prišla. Má za
to, že touto správou sa snažil preukázať svoj záujem o poručiteľa a výpoveďou svedka kamaráta H. C.
preukázaný telefonát žalobcu s poručiteľom z mobilného telefónu H. C., pričom nebolo preukázané, kedy
bol tento hovor uskutočnený. Má za to, že tento hovor bol uskutočnený až po 21.09.2021 a bolo reakciou

žalobcu na výzvu zástupkyne na vrátenie výživného zo dňa 13.09.2021, ktorú si prevzal dňa 16.09.2021
a následne na ňu reagoval dňa 28.09.2021. Nešlo tak o skutočný záujem žalobcu o poručiteľa, ale iba
o finančné prostriedky ako vždy. Opätovne poukázala na to, že skutočnosti po 09.12.2020 sú pre dané
konanie irelevantné. Žalobca nepoprel skutočnosť, že záujem prejavuje len o peniaze, ktoré mu poručiteľdával, a keď sa náhodou stretli, kontaktu a rozhovoru s ním sa vyhýbal. Naopak, žalobca neoprávnene
poberal výživné, klamal poručiteľa o štúdiu na vysokej škole, a to za
situácie, keď zdravotná i finančná situácia poručiteľa bola kritická, nezaujímal sa o poručiteľa, ani len o

základné veci, ako sa má, a či niečo nepotrebuje. Jediný záujem žalobcu o poručiteľa bol finančný, teda
zištný. Poukázala na skutočnosť, že argumentácia žalobcu bola vždy účelová, menil svoje vyjadrenia
ohľadne styku s poručiteľom a tieto korigoval podľa jej vyjadrení. Ďalej uviedla, že žalobcovi mohol byť
známy zdravotný stav poručiteľa zo spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 20Pc/23/2019 o zrušenie
vyživovacej povinnosti, kde bolo potvrdenie o jeho práceneschopnosti z Fakultnej nemocnice Trenčín -

onkologické oddelenie. Ďalej uviedla, že žalobcovi nič nebránilo s poručiteľom sa stretávať a mať o neho
skutočný záujem a rozvíjať vzťah syna s otcom, pričom počas stretnutí nedošlo medzi nimi k žiadnemu
konfliktu, poručiteľ mal záujem o stretávanie sa so žalobcom a trpel nezáujmom žalobcu o neho.
Žalobca sa k otcovi správal v rozpore s morálkou/dobrými mravmi/slušnými pravidlami správania, bral
ho len ako zdroj príjmu, čím poručiteľ veľmi trpel. Potom, ako žalobca poručiteľa zavádzal, že študuje na
vysokej škole, čo nebola pravda, a to i v čase, keď poručiteľ bol chorý a jeho nemocenská dávka bola

nízka, poručiteľ podal žalobu o zrušenie výživného. Žalobca síce súhlasil so zrušením výživného, ktoré
súd i zrušil spätne od 31.01.2018, má však za to, že žalobca si bol vedomý svojich klamstiev a mal
záujem, aby poručiteľ súhlasil s jeho návrhom k zrušeniu výživného od 01.01.2020. O vrátení výživného
súd konal v konaní, sp. zn. 12C/46/2022, v ktorom bol žalobca zaviazaný vrátiť poručiteľovi
výživné vyplatené nedôvodne, a to v splátkach, s čím poručiteľ súhlasil napriek svojmu nepriaznivému

zdravotnému stavu a vedomosti, že vrátenia celého výživného sa ani nemusí dožiť. Má za to, že dôvody
vydedenia boli dané, t. j. existovali ku dňu vydedenia. Žalobca o poručiteľa nejavil opravdivý záujem, aký
by ako potomok prejaviť mal, vôbec sa oňho nezaujímal, zaujímali ho len finančné prostriedky, nestaral
sa o neho, neposkytol mu pomoc, ani morálnu v jeho chorobe, pričom žili v tej istej dedine. Naopak,
žalobca sa správal v rozpore s dobrými mravmi, klamal poručiteľa o skutočnosti, že navštevuje vysokú

školu a naďalej poberal výživné, pričom vedel, že poručiteľ je chorý a jeho nemocenské dávky sú nízke.
Poručiteľ o žalobcu prejavoval skutočný záujem, teda záujem otca milujúceho svojho syna, boli mu však
kladené prekážky zo strany matky žalobcu, čím poručiteľ trpel.

11.Žalobcavosvojompísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrholrozsudoksúduprvejinštancie

ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že tvrdenie
žalovanej, že poručiteľ mal záujem sa s ním stretávať a udržiavať príbuzenské vzťahy, nebolo v konaní
preukázané, nakoľko poručiteľ takýto záujem nikdy nemal, nesnažil sa ho kontaktovať ako otec syna.
Kontaktoval ho len za jediným účelom, a to zníženie a následne vrátenie výživného. Informácia
o jeho zdravotnom stave sa opätovne týkala len zníženia výživného. Z vykonaného dokazovania je

zrejmé, že práve poručiteľ ignoroval žalobcu od jeho detstva, trávil čas s cudzími deťmi. Tvrdenie o
záujme poručiteľa o neho v roku 2005 v podobe podania návrhu na súd je absurdné, nakoľko
v tom čase mal 7 rokov a odvtedy žiaden záujem poručiteľ o neho nemal, čo nemožno
považovať za skutočný záujem, návrh zobral späť. Považovať oslovenie otca krstným menom maloletým
dieťaťom vo veku 8 rokov za dôvod vydedenia je absurdné. Naopak, z toho možno vyvodiť, že

už v tom čase sa poručiteľ o žalobcu nezaujímal a nebudoval si s ním vzťah otca a syna, čo bolo jeho
zodpovednosťou ako rodiča. Obe poručiteľom vyvolané konania, tváriace sa naoko ako záujem o styk
s ním, skončili zastavením pre späťvzatie návrhu samotným poručiteľom. Samotná žalovaná vo svojom
odvolaní nezáujem poručiteľa o stretávanie sa s ním potvrdila tým, že poručiteľ
mal za to, že je v záujme zdravého psychického vývoja žalobcu nevynucovať styk, nakoľko maloletý

žalobca bol pod príliš veľkým tlakom svojej matky a prostredia, v ktorom vyrastal. Z uvedeného možno
vyvodiť ľahostajný postoj poručiteľa k žalobcovi s alibistickým ospravedlnením svojho nezáujmu o neho,
že lepšie styk si nevynucovať, aby to nemalo záporný efekt na budovanie vzťahu žalobcu k poručiteľovi.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že po odsťahovaní matky žalobcu nič poručiteľovi
nebránilo stretávať sa s ním, pričom bránenie zo strany matky, ani starej matky nebolo preukázané a

toto poprel žalobca i jeho matka. Naopak, preukázaný bol nezáujem poručiteľa, a to výpoveďou jeho
najbližšej rodiny pána A. B., ktorý potvrdil, že vzťah medzi poručiteľom a žalobcom
nebol absolútne žiadny. K preukázaniu zablokovania konkrétneho čísla uviedol, že toto umožňuje jedine
funkcia v telefóne osoby, ktorá blokuje, a teda druhá strana nemá ako toto preukázať, avšak uvedené
bolo dokázané práve dopytom v podobe správy na poručiteľa zo strany žalobcu, že tomu tak

bolo.Inakbytakútosprávulogickynemaldôvodniktopísať,atedaanion.Boltakpreukázanýceloživotný
postoj poručiteľa k nemu - zablokovaním vlastného syna, keď človek blokuje niekoho, s kým nechce mať
kontakt. Nemôže potom ale namietať nezáujem a súčasne sa aktívne brániť kontaktu s danou osobou.
Poukazovanie na nezrovnalosti v jeho výpovedi za tak dlhé obdobie je absurdné, lebo jezrejmé, že či bol jeho styk s poručiteľom 12, 15 alebo 20, ide o žalostne málo stretnutí.
Mal za to, že žalobkyni neprináleží hodnotiť jeho a jeho životné hodnoty, nakoľko sa stretli jediný raz v
živote. Ďalej uviedol, že so zrušením výživného od počiatku súhlasil. Tvrdenie, že sa zaujímal výlučne

o finančné prostriedky, nie je založené na žiadnych relevantných dôkazoch. Domáhanie sa dedičstva je
jeho právom zo zákona, ale predovšetkým on žiadnym spôsobom nedal poručiteľovi
dôvod na jeho vydedenie.

12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že tento neuniesol dôkazné

bremeno preukázať, že dôvody vydedenia v listine o vydedení neboli splnené. Uviedla, že tvrdeniami
žalobcu bolo preukázané, že poručiteľ sa s ním vždy stretol, keď žalobca prejavil o stretnutie záujem,
napriek skutočnosti, že mu vopred nebola známa skutočnosť, že pri stretnutí ide o finančné prostriedky.
Žalobca potvrdil, že medzi ním a poručiteľom neboli žiadne konflikty. Tvrdenie, že
poručiteľ ignoroval žalobcu od detstva, nie je pravdivá a dôkazmi bol preukázaný opak. Za nepravdivé
považovala tvrdenie, že svedok A. B. potvrdil nezáujem poručiteľa o žalobcu, keď tento vypovedal, že

poručiteľ sa so žalobcom ako maloletým stretával v F. F. za prítomnosti
matky žalobcu, ktoré stretnutie trvalo obmedzenú dobu a matka po celý čas poručiteľa sledovala, preto
povedal, že by na takéto stretnutie nešiel, lebo by to pre neho bolo neprijateľné. Poručiteľ však na takéto
stretnutia s maloletým žalobcom chodil, nakoľko mu na maloletom záležalo. Vypovedal tiež, že boli spolu
na dovolenke v Tatrách, a že poručiteľ mal o žalobcu záujem i v čase, keď bol dieťa, ale aj v čase

dospelosti, a že ho trápil nezáujem jeho jediného syna o neho. Tvrdila, že k zablokovaniu
telefónneho čísla žalobcu poručiteľom mohlo nastať najskôr po spísaní listiny o vydedení, a teda je
irelevantné v tomto konaní. Žalobca bol povinný v zmysle rozhodnutia súdu vrátiť poručiteľovi sumu
4.300 eur v splátkach po 180 eur ako nedôvodne vyplatené výživné. Zotrvala na podanom odvolaní.

13. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že naďalej zotrváva na
svojich vyjadreniach. K tvrdeniu žalovanej o jeho slepom vzhliadaní k osobám, ktoré mali negatívne
ovplyvniť jeho život, uviedol, že vzhliadal k tomu, kto sa o neho príkladne staral a prejavoval mu
náklonnosť a logicky ovplyvnil jeho život. Poručiteľovi nič nebránilo pozitívne ovplyvniť jeho život, a to
záujmom o svoje vlastné dieťa, čo však poručiteľ neurobil.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP ), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),

pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

15. Podľa § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením

procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalovanou v odvolaní

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vrátane
výsluchu svedkov A. B. – brata poručiteľa, A. C. – matky žalobcu, I. A. J. – sused poručiteľa, H. C. –
priateľa žalobcu, oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu a pripojených spisov,
vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré

tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania
vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalovanej, uvedené v podanom odvolaní,
sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal, preto nemohli

privodiť zmenu napadnutého rozsudku, ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací
súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiachna odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tomto rozsahu odkazuje (v zmysle § 387 ods.
2 CSP).

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná v podanom odvolaní žiadne nové námietky,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedla, považoval za potrebné na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť len nasledovné:

18. Žalobca sa v danej veci domáhal určenia, že listina o jeho vydedení, spísaná dňa 09.12.2020
poručiteľom vo forme notárskej zápisnice, je neplatná a súčasne, že závet, spísaný dňa 09.12.2020, je
v časti, v ktorej sa žalobcovi ako plnoletému potomkovi nedostáva polovica jeho dedičského podielu zo
zákona, je neplatný z dôvodu, že dôvody vydedenia nie sú dané.

19. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje

opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

20. Z notárskej zápisnice N 154/2020, Nz 47156/2020, spísanej dňa 09.12.2020, vyplýva, že B. B. (otec
žalobcu) spísal listinu o vydedení z dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka,
ktorou vydedil svojho syna A. B. z dôvodu, že „ ...je mojim jediným synom, voči ktorému

som si riadne plnil vyživovaciu povinnosť a vždy som mal záujem navštevovať ho napriek prekážkam
z strany jeho matky. Po dosiahnutí plnoletosti syn A. o mňa neprejavuje záujem, žiadnym spôsobom
ma nekontaktuje aj napriek skutočnosti, že ja mám záujem sa s ním stretávať a udržiavať s ním bežné
príbuzenské vzťahy. Vo februári tohto roku mi diagnostikovali vážne ochorenie, som onkologickým
pacientom, podstúpil som liečbu chemoterapiou a bol som hospitalizovaný v nemocničnom zariadení.

O svojom zdravotnom stave som syna A. informoval SMS správou v nádeji, že mi aspoň
zavolá a povzbudí má v tomto pre mňa neľahkom období, avšak na moju správu žiadnym spôsobom
nereagoval, nezavolal mi, ani ma nenavštívil. Syn A. má nenazýva otcom, oslovuje ma len „ty“, alebo sa
osloveniu vyhýba. Záujem prejavuje len o peniaze, ktoré som mu dával, a keď sme sa náhodou stretli,
kontaktuarozhovorusomnousavyhýbal.DôsledkyvydedeniasavzťahovaliajnapotomkovsynaA.B.“.

21. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom závere, že vzhľadom ku
skutočnosti, že nedošlo k vybudovaniu vzťahu otec - dieťa, ktorý mal základ v nezáujme poručiteľa ako
otca o žalobcu – syna od doby jeho maloletosti, nemožno s ohľadom na túto skutočnosť od žalobcu
ani ako od plnoletého spravodlivo žiadať, aby niesol zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že

o poručiteľa ako potomok neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám
poručiteľ, nakoľko medzi nimi nebol vytvorený riadny vzťah rodiča a dieťaťa, čo ovplyvnilo postoj žalobcu
do budúcna a jeho neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa bolo dôsledkom toho, že poručiteľ
neprejavoval záujem o žalobcu ako o potomka, v dôsledku čoho na oboch stranách nebola vyvíjaná
nijaká mimoriadna iniciatíva na bližší kontakt.

22. Žalovaná v podanom odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež
z dôvodu arbitrárnosti rozhodnutia, ktoré nie je riadne odôvodnené, resp. je odôvodnené v rozpore s
vykonaným dokazovaním.

23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,alebonebolistranamisporuprednesené,
prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán

sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za
skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok
hodnoteniadôkazovsúdom,ktorýnezodpovedápostupupodľa§191CSP.Podľacitovanéhozákonného
ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej
inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodnéskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako

k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

24. Žalovaná tvrdila, že poručiteľ mal záujem o styk so žalobcom, ktorému bolo bránené zo
strany matky žalobcu a tiež zo strany starej matky žalobcu, pričom poukazovala na spisy Okresného

súdu Trenčín, sp. zn. 30P/66/2005 o umiestnenie a určenie výživného, sp.
zn. 15C/160/2004 o rozvod manželstva, sp. zn. 64Em/26/2006 o výkon rozhodnutia. Uvedené pripojené
spisy boli oboznámené súdom na pojednávaní dňa 30.01.2025 a podstatné závery z uvedených spisov
Okresného súdu Trenčín súd prvej inštancie uviedol v bodoch 15., 16.
a 17. odôvodnenia svojho rozsudku súladne s obsahom týchto spisov. Oboznámenie žiadnych ďalších
konkrétnych listín z uvedených spisov žalovaná nenavrhla.

25. Podstatným záverom súdu prvej inštancie bol záver o tom, že od začatia uvedených súdnych
konaní, t. j. od roku 2004 (žalobca mal 6 rokov) až do dňa spísania listiny o vydedení dňa 09.12.2020
sa styk žalobcu s otcom (poručiteľom) konal cca dvadsaťkrát, t. j. za 16 rokov sa konal dvadsaťkrát,
ktorú skutočnosť žalovaná relevantným spôsobom nespochybnila. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré nebolo

žalovanou spochybnené, otec (poručiteľ) za ním prestal chodiť v rokoch 2009 – 2010, t.
j. v čase, keď mal 11 - 12 rokov, ktorú skutočnosť v podanom odvolaní potvrdila i samotná žalovaná,
keď uviedla, že „poručiteľ mal záujem o styk so žalobcom, avšak vzhľadom k bráneniu styku otca so
synom matkou i starou matkou mal poručiteľ za to, že v záujme zachovania
zdravého psychického vývoja žalobcu bude lepšie tento styk si nevynucovať...“. Je preto nesporné,

že vzťah žalobcu (v čase jeho maloletosti) a poručiteľa po rozvode rodičov ochladol,
minimálne od roku 2010 sa nerealizoval vôbec. Nie je preto možné hovoriť o budovaní blízkeho vzťahu
otca so synom do jeho plnoletosti, pričom styk otca so synom bol v zmysle rozsudku v konaní, sp. zn.
15C/160/2004 upravený každú druhú sobotu kalendárneho mesiaca od 10:00 hod. do 18:00 hod., týždeň
v mesiaci júl počas letných prázdnin od pondelka 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý rok 26.12.

v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., teda viac ako dvadsaťšesťkrát ročne. Pokiaľ sa
otec s maloletým synom stretával v minimálnom rozsahu, resp. vôbec (minimálne od roku 2010), nie je
možné prijať záver, že poručiteľ prejavoval o žalobcu skutočný záujem, a to bez ohľadu na jeho tvrdenie,
že matka alebo stará matka žalobcu mu styku so žalobcom bránila. Od roku 2007 poručiteľ žiaden návrh
na úpravu alebo zmenu styku so žalobcom alebo návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku nepodal,

nedochádzalo k pravidelnému osobnému styku, ani písomnému styku medzi žalobcom a poručiteľom,
k budovaniu vzájomnému príbuzenskému vzťahu – otec-syn, nebolo preukázané a ani tvrdené, že sa
poručiteľ informoval o študijné výsledky žalobcu, o jeho zdravotný stav a pod. Poručiteľ svoje rodičovské
povinnosti obmedzil výlučne na platenie výživného pre žalobcu. Vzťah poručiteľa k žalobcovi v čase
jeho maloletosti (minimálne od roku 2010) tak nemožno kvalifikovať ako skutočný, opravdivý záujem

poručiteľa o žalobcu, ale len ako vzťah formálny, obmedzený výlučne na platenie výživného.

26. Žalobca dosiahol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu spisu nevyplýva, že by poručiteľ, ale
ani žalobca prejavili záujem o akýkoľvek kontakt alebo stretávanie sa a budovanie vzájomného
príbuzenského vzťahu otca so synom, ktorú skutočnosť možno považovať za

logický následok absencie vzájomných kontaktov minimálne od roku 2010. Ďalším následkom absencie
vzájomných vzťahov bolo i podanie žaloby o zrušenie výživného plnoletému dieťaťu poručiteľom pod
sp. zn. 20Pc/23/2019 na Okresnom súde Trenčín (viď bod 23. odôvodnenia
súdu prvej inštancie).

27. Dňa 14.04.2020 poručiteľ zaslal žalobcovi textovú správu „Ahoj A.. Chcem Ťa informovať, že sa mi
zmenila životná situácia. Od februára som práceneschopný podľa všetkého dlhodobo a nakoľko je moja
nemocenská 11,29 eur za deň som ti schopný posielať maximálne 50,- eur“, ktorá sa opätovne týkala
platenia výživného a dôvodu/informácie pre jeho zníženie.

28. Skutočnosti, odôvodňujúce záver, že potomok poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa (je
obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne
sa navštevujú, zaujímajú sa o ich zdravotný stav a ich problémy), môžu spočívať aj v správaní, ktorýmpotomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu
potomka k rodičovi (napríklad spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti).

29. Súdna prax nepovažuje za prejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak
nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napríklad, že
vzájomný vzťah medzi synom a jeho otcom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a
potomka, že otec sa o syna nezaujímal od jeho narodenia, nevybudoval si k nemu vzťah od
detstva(skutočnosť,ženebolmedzinimivytvorenývzťahrodičaadieťaťanemožnoklásťzavinusynovi).

Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len
vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

30.Preposúdeniedôvodovvydedeniapodľaustanovenia§469aods.1písm.b)Občianskehozákonníka
treba tiež zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom

stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy (R 23/1998).

31. Pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469 a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a aj okolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa

nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, treba posudzovať s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o

poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno
bez ďalšieho dôvodiť, že neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.
Významný je vzťah medzi poručiteľom a potomkom najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného
vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu
možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napríklad z osobného, prípadne písomného styku,

zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5Cdo 239/2009).

32. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho,
že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto

záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovania
opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol
v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2Cdo 109/2010).

33. Jedným z hľadísk, ktoré treba pri posudzovaní dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka vždy skúmať, je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa
prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s
potomkom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam,
kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa jeho nezáujem potomka osobne citovo

dotýka, kde mu tento stav vadí a nie, ak ide o situáciu, kedy mu je tento stav ľahostajný, prípadne, keď k
nemu sám podstatne prispel (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo/48/2000).

34. Ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že
poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že by neprejavenie

tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho videnie. Pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa
ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka treba rovnako zisťovať, či potomok poručiteľa mal
reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť byť, t. j. či
poručiteľmalsámzáujemsdieťaťomsastýkaťaudržiavaťsnímbežnépríbuzenskévzťahy(rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo/705/2013).

35. Pokiaľ z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že od roku 2004 do roku 2009
- 2010 sa poručiteľ so žalobcom stýkal v obmedzenom rozsahu a od roku 2010 až do roku 2016, t. j.
do jeho plnoletosti sa s ním nestýkal vôbec, neudržiaval s ním žiadne príbuzenské vzťahy v čase dodosiahnutia jeho plnoletosti, nie je možné potom prijať záver, že vzťah medzi žalobcom
a poručiteľom bol vzťahom, ktorý by mal charakter skutočného vnútorného vzťahu otca so synom a
nielen vzťahu formálneho (platenie výživného). Pokiaľ poručiteľ neprejavoval v čase maloletosti záujem

o svojho potomka (žalobcu), nie je možné potom spravodlivo vyžadovať od žalobcu ako syna, aby po
dosiahnutí plnoletosti bez vybudovania akéhokoľvek vzťahu medzi nimi ako rodiča a
syna prejavoval o poručiteľa taký záujem, ako má dieťa voči otcovi prejavovať. Nie je možné vysloviť, že
neprejavenie opravdivého záujmu žalobcu o poručiteľa bolo žalobcom zavinené, nestačí len samotná
existencia tohto stavu. Pokiaľ vzťah žalobcu a poručiteľa i po dosiahnutí plnoletosti žalobcu zostal v

rovnakej rovine ako v čase maloletosti, nedochádzalo medzi nimi k žiadnym stykom ani komunikácii
(s výnimkou náhodného stretnutia alebo ojedinelého stretnutia o výške výživného), a preto skutočnosť,
že tak ako poručiteľ neprejavoval v čase maloletosti záujem o žalobcu ako svojho syna, rovnako
žalobca po dosiahnutí plnoletosti neprejavoval o poručiteľa opravdivý záujem, čo však bolo dôsledkom
toho, že poručiteľ ani v maloletosti, ani po dosiahnutí plnoletosti žalobcu o
žalobcu záujem dlhodobo neprejavoval, preto nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že

by neprejavenie tohto záujmu žalobcom o poručiteľa mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Nezáujem
žalobcu o poručiteľa bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, ktorého skutkové
závery považuje za správne, že v danom prípade dôvod vydedenia žalobcu podľa § 469a ods. 1 písm.

b) Občianskeho zákonníka nie je daný, a preto i listina o vydedení, spísaná poručiteľom, je neplatná a v
nadväznosti na ňu aj závet v časti, v ktorej sa žalobcovi ako plnoletému potomkovi nedostáva polovica
jeho dedičského podielu zo zákona.

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) daný nebol.

38. Žalovaná tvrdila, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený, je
arbitrárny, ktoré tvrdenie má za následok nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia.

39. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití

relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov, predstavujúcich
súčasť práva na spravodlivý proces, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy
a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliadať na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho

rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii, obsiahnutej
vodôvodnenísvojhorozhodnutia,tiežnajehocelkovúpresvedčivosť,abybolazabezpečenáspravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.

40. Civilný sporový poriadok zakotvil v § 220 ods. 2 CSP požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké dôkazy predložil, alebo
označil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

41. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným zo základných atribútov práva na

spravodlivý proces. Nie je prípustné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z ktorého by nebolo možné
zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej ESĽP) vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,
na ktorých sa zakladajú (rozsudok ESĽP Garcia Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999).

42. Zo zjednocujúceho stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2/2016 z 03.12.2015 vyplýva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, pričom
len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov,
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť odvolania. Jednása o taký výnimočný prípad, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia neobsahuje ani len zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, čo vykazuje znaky, až vady
„najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej hrubej a podstatnej“, prípadne, ak

sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava justičného omylu.
43. Preskúmaním danej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nakoľko
z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, čoho sa žalobca domáhal,
aké dôkazy navrhol vykonať a aké súd prvej inštancie vykonal, ako sa vyjadrila žalovaná, vrátane

dôkazov, ktoré navrhla vykonať, a ktoré súd prvej inštancie vykonal, následne vysvetlil svoje skutkové
zistenia, uviedol, ktoré tvrdenia boli preukázané, a ktoré nie a vec správne právne posúdil.

44. V danej veci preto o prípad nepreskúmateľnosti ani arbitrárnosti súdneho rozhodnutia nejde, pretože
skutkové a právne závery, obsiahnuté v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, nie sú v danom
prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Za

porušenie základného práva, zaručeného v tomto článku, v žiadnom prípade nemožno považovať to,
že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP daný nebol.

45. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalovanej obsiahnutými

v jej rozsiahlom odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver
vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

46. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania, ktorý vecne spochybnený nebol.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

48. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).