Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200105
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323200105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Anna Drugdová, advokátka, Námestie slobody
25, 066 01 Humenné, IČO: 42 383 901, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/
X, XXX XX D., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/1/2023 zo dňa 07.03.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že vo výroku I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) žalobkyne
a žalovaného patrí: zostatková hodnota členského podielu družstevného bytu č. 30, nachádzajúci sa na
7. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, F. E. XXXX/X, D. vo výške 26.300,- eur, finančné prostriedky
vedené v peňažných ústavoch k 13.10.2011 na meno žalobkyne vo výške 4.859,33 eura a na meno
žalovaného vo výške 36.022,75 eur, finančné prostriedky v sume 3.995,60 eur a 8.367,77 eur, suma
964,03 eur, s tým, že určil celkovú hodnotu masy bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 80.509,48

eur; vo výroku II. uložil žalovanému z titulu finančného vyporiadania zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva strán povinnosť zaplatiť žalobkyni 19.824,29 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku; vo výroku III. vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a vo výroku IV.
priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu
50 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 143, § 144, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho
zákonníka a tiež ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Predmetom odvolacieho prieskumu je v poradí tretí rozsudok súdu prvej inštancie, napadnutý
žalovaným.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 12C/120/2011-463 zo

dňa 04.03.2015, ale na základe odvolania strán sporu Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
4Co/117/2015-510 zo dňa 13.10.2016 zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku
o trovách konania, o trovách štátu, o súdnom poplatku a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým rozsudkom č. k.12C/120/2011- 591 zo dňa 01.06.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 12C/120/2011 - 648
zo dňa 26.6.2019, ale na základe odvolania strán sporu Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.
4Co/91/2019- 675 zo dňa 28.11.2019 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 12C/120/2011- 591

zo dňa 21.6.2018 tak, že cit.: „I. Súd určuje, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu patrí: - zostatková hodnota členského podielu družstevného bytu č. XX nachádzajúci sa na X.
poschodí bytového domu súp. č. XXXX, F. E. XXXX/X, D. vo výške 26.300,- eur, - finančné prostriedky
vedené v peňažných ústavoch k 13.10.2011 na meno žalobkyne v vo výške 4.859,33 eura a na meno
žalovaného vo výške 36.022,75 eur, - finančné prostriedky v sume 3.995,60 eur a 8.367,77 eur, - suma

964,03 eur s tým, že určuje celkovú hodnotu masy bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 80.509,48
eur. II. Z titulu finančného vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni 19.824,29 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. IV. Priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ Na základe dovolania

žalovaného Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo/146/2021 zo dňa 15.12.2022 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/91/2019 – 675 zo dňa 28.11.2019 a rozsudok súdu prvej inštancie
č. k. 12C/120/2011-591 zo dňa 21.03.2018 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku (v poradí tretieho) konštatoval, že manželstvo
strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 15C/79/2011-15 zo dňa
27.09.2011, právoplatným dňa 13.10.2011.

6. Uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 17C/170/2012-49 zo dňa 20.02.2013 bol schválený zmier,

ktorým sa zrušilo právo spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu č. 30 na ulici Partizánskej
2503/3 v Humennom s tým, že výlučným nájomcom a členom bytového družstva sa stal žalovaný.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.04.2013.

7. Predmetom vyporiadania BSM v danej veci bola zostatková hodnota členského podielu družstevného

bytu č. 30, nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ul. E. X, ktorého hodnota
bola stanovená znaleckým posudkom A. B. B. č. 8/2014 vo výške 26.300 eur (č.l. 322 spisu). Výška
stanovenej hodnoty členského podielu medzi stranami sporná nebola. Vo vzťahu k spoločnému nájmu
k družstevnému bytu strany sporu uzavreli zmier schválený súdom, ktorým došlo k zrušeniu práva
spoločného nájmu bývalých manželov k trojizbovému družstevnému bytu s tým, že výlučným nájomcom

a členom bytového družstva sa stal žalovaný, žalobkyňa bola povinná byt vypratať v lehote 14 dní od
rozhodnutia a žalovaný nebol povinný zabezpečiť žalobkyni bytovú náhradu.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že strany sporu mali k zániku BSM, t.j. k 13.10.2011 finančné
prostriedky, a to žalobkyňa v celkovej hodnote 4.859,33 eur a žalovaný v sume 36.022,75 eur.

9. Súd do masy BSM zahrnul aj sumu 12.363,37 eur z dôvodu, že žalovaný počas trvania manželstva
vybral z účtu vedeného v G. G. H.. Bratislava č. XXXXXX-XXXXXXXXXX dňa 30.09.2011 sumu
3.995,60 eur ( čl. 152 spisu ) a v roku 2010 žalovaný vybral z účtu vedeného v E. I. sumu 8.367,77 eur.
Žalovaný počas konania nespochybnil, že tieto finančné prostriedky vybral počas trvania manželstva,

avšak následne po opustení spoločnej domácnosti zo spoločného družstevného bytu, z ktorého odišla
žalobkyňa spolu s maloletými deťmi, mu finančné prostriedky mali byť odcudzené. Trestné oznámenie
však na neznámeho páchateľa nepodal a jeho tvrdenie týkajúce sa údajného odcudzenia stranou v
spore - žalobkyňou ničím nepreukázal, a preto súd tieto finančné prostriedky zahrnul do masy BSM.

10. Súd zahrnul do masy BSM aj vyplatené poistné z titulu poistnej udalosti na motorovom vozidle
zn. Felicia, ktoré poistné plnenie bolo vyplatené podľa predloženého listinného dokladu Kooperativa
poisťovňou, Vienna Insurance Group, Košice, dňa 30.01.2013 s ukončením šetrenia poistnej udalosti.
V konaní nebolo sporné, že finančné prostriedky vo výške 964,03 eur prevzala žalobkyňa. Obranu
žalovanej týkajúcu sa použitia finančných prostriedkov na opravu motorového vozidla zn. J., EČV: D.

XXX H., rok výroby 2000, súd nepovažoval za opodstatnenú z dôvodu, že v čase výplaty poistného
plneniastranysporunemalivyporiadanéBSMohľadnehnuteľnýchvecí,zdôvodu,žekuzavretiudohody
došlo až dňa 17.04.2013.11. Súd teda stanovil celkovú hodnotu masy BSM vo výške 80.509,48 eura (26.300 eura + 4.859,33
eura + 36.022,75 eura + 3.995,60 eura + 8.367,77 eura + 964,03 eura).

12. Súd zohľadnil finančné prostriedky, ktorými disponovali ku dňu rozvodu manželstva, a to na strane
žalobkyne vo výške 5.823,36 eur (4.859,33 eur + 964,03 eur) a na strane žalovaného súd zohľadnil
finančné prostriedky vedené na účtoch v peňažnom ústave v sume 36.022,75 eur, ďalej finančné
prostriedky vybraté žalovaným počas trvania manželstva a prebiehajúceho konania o rozvod celkom v
sume 12.363,37 eur, ako aj zohľadnil zostatkovú hodnotu členského podielu 3-izbového družstevného

bytu v sume 26.300,-, ktorý žalovaný nadobudol v rámci schváleného zmieru o zrušení spoločného
nájmu k bytu. Celkom na strane žalovaného zohľadnil finančné prostriedky v hodnote 74.686,12 eur.

13. Súd prvej inštancie v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka vychádzal z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké, a preto každému z nich z titulu zaniknutého BSM vznikol nárok na finančné
vyporiadanie vo výške 40.254,74 eur.

14. Žalovaný počas konania navrhoval vo veci rozhodnúť podľa disparity podielov strán sporu, avšak súd
prvej inštancie poukázal na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že obe strany sporu ako manželia zabezpečovali rodinu na základe svojich možností a schopností,
príjmom z pracovného pomeru, žalovaný aj na základe podnikateľskej činnosti, ktorú začal vykonávať

v roku 2000 s tým, že v spore nebolo preukázané, aby sa od zásady paritného rozdelenia vyporiadania
masy BSM bolo dôvodné sa odchýliť.

15. Z uvedených dôvodov žalovanému z titulu vyporiadania zaniknutého BSM vznikla povinnosť doplatiť
žalobkyni sumu 34.431,38 eur s tým, že súd zohľadnil čiastočné plnenie poskytnuté žalobkyni v

priebehu konania vo výške 14.607,09 eur (14.500,- eur + 107,09 eur). Celkom z titulu finančného
vyporiadania zaniknutého BSM na vyrovnanie finančného podielu preto uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 19.824,29 eur (34.431,38 - 14.607,09 = 19.824,29). V súlade s § 232 ods. 3 CSP
súd uložil žalovanému lehotu na plnenie 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vzhľadom na výšku
finančných prostriedkov, ktoré je žalovaný povinný na vyrovnanie žalobkyni vyplatiť.

16. Žalobkyňa počas konania navrhovala, aby súd do masy BSM zahrnul aj finančné prostriedky vo
výške 29.849,43 eur, ktoré mal žalovaný vybrať z účtu, pričom súd považoval námietku za nedôvodnú. V
konaní bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky patrili matke žalovaného, a to K. C., ktorá v rámci
svedeckej výpovede uviedla, že predmetné finančné prostriedky odovzdala žalovanému z dôvodu obavy

o tieto finančné prostriedky. Táto skutočnosť bola potvrdená nielen svedkyňou K. C., ale aj svedkyňou
H. C..

17. Žalovaný navrhoval, aby suma 1.460,- eur, ktorú mal použiť na zaplatenie členského podielu, nebola
zahrnutá do masy BSM, pretože malo ísť o finančné prostriedky, ktoré mal pred uzavretím manželstva.

Tento návrh súd nepovažoval za dôvodný. Z obsahu spisu, a to pripojených listinných dôkazov -
potvrdenia Okresného stavebného bytového družstva so sídlom v Humennom zo dňa 30.03.1989 (č.l.
438 spisu), ako aj z predložených kópií poštových poukážok vyplýva, že žalovaný zaplatil za členský
podiel v bytovom družstve na 3-izbový byt sumu 23.800,- Sk, a to poštovými poukážkami z 21.02.1989
v sume 200,- Sk a 300,- Sk a 06.04.1989 v sume 23.300,- Sk. Z uvedených listinných dôkazov však

nevyplýva a žalovaný túto skutočnosť nepreukázal, že by sa jednalo o jeho výlučné finančné prostriedky.
Je nesporné, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 04.06.1988, ktoré bolo právoplatne rozvedené
dňa 13.10.2011. Z výsluchu strán sporu vyplýva, že po uzavretí manželstva strany sporu spoločne
hospodárili. Obaja mali úspory finančných prostriedkov nadobudnuté pred uzavretím manželstva, tiež
finančné prostriedky získali darom s tým, že členský podiel v družstevnom byte bol zakúpený zo

spoločných prostriedkov. Žalovaný nesplnil dôkaznú povinnosť v sporovom konaní. Členský podiel bol
nadobudnutý za trvania manželstva (§ 143 Občianskeho zákonníka).

18. Súd nepovažoval za dôvodný ani návrh žalovaného, aby suma 6.905,- eur, ktorá predstavovala ním
vyčíslené náklady na štúdium žalobkyne počas trvania manželstva, patrila do masy BSM. Vyúčtované

nákladysúdnepovažovalzaopodstatnené,keďžeideospotrebovanéfinančnéprostriedkynadobudnuté
počas trvania manželstva, vedenia spoločnej domácnosti. Žalobkyňa bola počas trvania manželstva
riadne zamestnaná, zabezpečovala príjem domácnosti podľa svojich schopností a možností a tiežzabezpečovala starostlivosť o rodinu, a tým sa podieľala aj na úhrade nákladov spojených s vedením
domácnosti.

19. V súvislosti s návrhom žalovaného, aby do masy BSM bola zahrnutá aj suma 1.246,- eur, ktorá mala
byť na spoločnej vkladnej knižke žalobkyne a jej matky, súd poukázal na to, že uvedená suma bola
vedená na vkladnej knižke matky žalobkyne (L. M.), ktorá ako svedkyňa v spore bola vypočutá. Žalovaný
napriek tvrdeniam nepreukázal, aby šlo o finančné prostriedky žalobkyne nadobudnuté počas trvania
manželstva a patriace do masy BSM. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho

tvrdenia. To, že na vkladnej knižke je uvedené meno žalobkyne ako spoludisponenta neznamená, že
ide o jej finančné prostriedky. Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise na č.l. 69 nepochybne
vyplýva, že vkladná knižka znejúca na sumu 1.246,05 eur so zostatkom k 13.10.2011 bola na meno L.
M. ako vkladateľ s tým, že ako v poradí druhý vkladateľ je uvedená žalobkyňa, avšak táto skutočnosť
sama o sebe nie je dôkazom o tom, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na tejto vkladnej knižke,
sú získané počas trvania manželstva výlučne žalobkyňou a že žalobkyni patrili.

20. Žalovaný tiež navrhol, aby do masy BSM nebola zahrnutá suma 1.595,17 eur (zostatok dotácie),
ktorú mal žalovaný získať ako dotáciu a ktorá bola určená na jeho podnikanie na základe dohody o
poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť vo výške 3.902,- eur (č.l. 34 - 37 spisu). Súd
konštatoval, že strany sporu počas trvania manželstva nemali zrušené alebo zúžené BSM. Strany sporu

v rámci vyporiadania masy BSM neoznačili ani podnik žalovaného ako predmet vyporiadania BSM. Z
uvedeného dôvodu túto sumu súd zahrnul do masy BSM.

21. Počas konania žalovaný namietal, aby súd nepriznal štátu náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu
v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ako aj zisťovaním stavu finančných prostriedkov v peňažných

ústavoch strán sporu. V tejto súvislosti súd konštatoval, že štát má nárok na náhradu trov, ktoré mu
v konaní vznikli, pokiaľ neboli hradené z preddavkov. Za trovy konania sa považujú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré v súvislosti s vykonávaním dokazovania vznikli. Z
uvedeného dôvodu teda súd priznal náhradu trov štátu vo vzťahu k stranám sporu rovnakým pomerom.

22. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že strany sporu
nemajúprávonanáhradutrovkonania,pretoževyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
súd nevykonal tak, ako to navrhovali strany sporu.

23. O trovách štátu vo vzťahu k žalobkyni a žalovanému súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal

štátu vo vzťahu k žalobkyni a žalovanému trovy štátu rovnakým pomerom, teda po 50 %, z dôvodu, že
žalobkyňa a žalovaný mali rovnaký pomer pri vyporiadaní BSM.

24.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovaný.Namietal,žesúdprvejinštancieporušil
jeho právo na spravodlivý proces, keď nerešpektoval záväznosť pokynov Najvyššieho súdu SR a právne

názory Ústavného súdu SR, ktorý v danej veci rozhodol o jeho ústavnej sťažnosti. Podľa žalovaného
súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože opakovane nevykonal navrhnutý dôkaz
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože aj napriek jeho upozorneniam neúplne a tiež aj
nepravdivo popísal zistený skutkový stav. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, keďže súd právnu normu nesprávne aplikoval. Okrem toho žalovaný namietal,
že rozhodnutie súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko súd v odôvodnení opakovane nereagoval
na jeho zásadné relevantné námietky, vyjadrenia a dôkazy, ktoré súdu predložil na pojednávaniach a
v písomných vyjadreniach.

25. V súvislosti s námietkou o nerešpektovaní pokynu Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že
dovolací súd v uznesení sp. zn. 4Cdo/146/2021 zrušil rozsudky súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
z dôvodu, že neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy, pričom ich nevykonanie súdy žiadnym spôsobom
neodôvodnili. Ide o návrh, aby súd uložil žalobkyni povinnosť, aby predložila súdu súpis a dôkazy,
kde všade ku dňu zániku BSM mala finančné prostriedky a v akej výške. Podľa žalovaného dovolací

súd poukázal na tzv. informačný deficit na jeho strane a vysvetľovaciu povinnosť žalobkyne. Žalovaný
argumentoval tým, že bolo preukázané, že žalobkyňa aj keď bola povinná už v návrhu na začatie
konania uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti úplne a pravdivo, nikdy, ani v žalobe, ani neskôr súdu
neuviedla, akými finančnými prostriedkami patriacimi do BSM disponuje. Okrem toho podľa žalovanéhožalobkyňa zamlčala, že s peniazmi hospodárili samostatne a že počas celého manželstva svoje nemalé
príjmy viedla na samostatných účtoch, ku ktorým on nemal prístup ani dispozičné práva. Žalobkyňa tiež
zamlčala, že počas obdobia 09/2009 až 01/2011 hospodárili cez spoločný účet a sledovali si vzájomne

príjmyavýdavky.Žalobkyňavdanomčasevyberalapeniazevoveľkomrozsahuapoužívalananeznáme
účely alebo umiestňovala na neznáme miesto. Počas hospodárenia cez spoločný účet neodvádzala celú
mzdu podľa dohody na spoločný účet, ale časť peňazí si vyberala formou nešpecifikovaných zrážok od
zamestnávateľa, čím časť mzdy pred ním zatajila, čo sa preukázalo z jej mzdových listov za r. 2009
- 2011. Počas celého manželstva vo veľkom rozsahu používala peniaze mimo potrieb domácnosti a

financovala aj neresti a iné potreby svojich príbuzných. Žalovaný je toho názoru, že uviedol dostatok
dôkazov a indícií o tom, že masa BSM je neúplná, nedostatočne zistená, a to až do takej miery, že do
masy BSM nie sú zahrnuté úspory žalobkyne vo výške odhadom 25.000,- eur až 30.000,- eur. Ide o
úspory, ktoré si viedla žalobkyňa samostatne, odkladala si ich aj na neznámom mieste a nakladala s
nimi mimo potrieb domácnosti. Žalovaný dodal, že po vrátení veci súd prvej inštancie opakovane, teda
neúčelne vyžiadal výpisy žalobkyne z B. (č.l. 531 a opakovane tie isté č.l. 789), vyžiadal mzdové listy

žalobkyne zo Sociálnej poisťovne, čo už nepožadoval, ale dôkaz, kvôli ktorému dovolací súd rozsudky
zrušil, súd nevykonal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zvukový záznam z pojednávania, z ktorého
plynie, že súd v 8:30 minúte záznamu uviedol: „Vykonali sme z procesného hľadiska to, čo nám bolo
uložené, všetky tri tieto dôkazy okrem prvého dôkazu, kedy sa mala žalobkyňa vyjadriť k tým účtom.
Žalobkyňapovedalaničsanebudevyjadrovať,nebudedokazovaťnegatívneveci.Takžetotonie,ostatné

veci boli.“ Žalobkyňa si svoju vysvetľovaciu povinnosť nesplnila, a preto bolo povinnosťou súdu hodnotiť
tieto dôkazy v neprospech žalobkyne.

26. Vo vzťahu k námietke o nerešpektovaní záverov Ústavného súdu SR žalovaný uviedol, že vzhľadom
k tomu, že Najvyšší súd SR sa pri zrušení rozsudkov súdov nižších inštancií nevyjadril k všetkým

dovolacím dôvodom, podal ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR v uznesení č.k. IV.
ÚS 429/2023-13 zo dňa 05.09.2023. V rozhodnutí nebolo konštatované porušenie práv žalovaného,
ale v bode 9. uznesenia bolo uvedené, že rozhodnutie nie je definitívne, vec sa vracia na prvý stupeň
a žalovaným namietané pochybenia je možné reparovať. Žalovaný tu poukázal na svoju námietku o tom,
že súd neoprávnene rozhodoval aj o jeho pohľadávke 14.500,- eur nepatriacej do BSM, ktorá vznikla

ako bezdôvodné obohatenie až 2 roky po zániku BSM a je riešená v samostatnom konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia pod sp. zn. 18C/525/2015, o obnovu ktorého požiadal po zrušení rozsudkov
dovolacím súdom. Dodal, že táto platba sa netýkala súdneho vyporiadania BSM, ale konkrétnej
dohodnutej sumy v rámci mimosúdnej dohody. Podľa žalovaného súd prvej inštancie neustálil, či jeho
pohľadávka 14.500,- eur patrí do BSM, a teda, či podlieha vyporiadaniu v tomto konaní. Súd bez

odpovedí na jeho argument túto pohľadávku do masy BSM nezahrnul, ale o nej rozhodol pri vyporiadaní
BSM tak, že ju započítal. Žalovaný uviedol, že pohľadávka, ktorá vznikla až po zániku BSM, keďže
nepatrí do masy BSM, tak nepodlieha vyporiadaniu BSM. Na tomto mieste žalovaný namietal aj to,
že súd prvej inštancie do odôvodnenia rozsudku prevzal časti odôvodnenia zo zrušeného rozsudku
odvolacieho súdu.

27. K námietke o tom, že súd nesprávne ustálil masu BSM, neúplne a nepravdivo popísal zistený
skutkový stav a nevysporiadal sa s podstatnými námietkami a argumentami, žalovaný uviedol, že súd
zahrnul do BSM sporné sumy 8.367,67 eur a 3.995,60 eur a určil, že nimi disponuje napriek tomu, že
ku dňu zániku BSM sa tieto peniaze na bankových účtoch nenachádzali a nebolo preukázané, či tieto

peniaze vôbec existovali ku dňu zániku BSM, ani kto nimi disponuje, keďže k nim mali so žalobkyňou
rovnaký prístup. Uviedol, že peniaze z účtov vybral, ale boli uložené v spoločnej domácnosti a obaja
k nim mali prístup. Podľa žalovaného ich s najväčšou pravdepodobnosťou zobrala žalobkyňa ešte počas
trvania manželstva, resp. aj neskôr, pretože aj po rozvode manželstva až do 04.12.2011 v byte bývala
a až do konca februára 2013 mala od bytu kľúče a počas jeho neprítomnosti do bytu chodila. Až

po vrátení kľúčov s týmito sumami vyrukovala na súde. Tiež dodal, že nikdy netvrdil, že peniaze boli
odcudzené, a preto odôvodnenie súdu o nepodaní trestného oznámenia považoval za bezpredmetné.
Podľa žalovaného sa súd v tejto súvislosti nevysporiadal so všetkými jeho podstatnými argumentmi.
Podľa žalovaného uvedené sumy nemali byť pojaté do masy BSM.

28. Žalovaný ďalej namietal, že peniaze na spoločnej vkladnej knižke žalobkyne a jej matky L. M. v
sume 1.246,05 eur mali byť zahrnuté do masy BSM. Vkladnú knižku viedla banka v zozname účtov
žalobkyne k 13.10.2011. Banka uviedla, že v zmysle Obchodných podmienok obaja vkladatelia majú
rovnaké práva disponovať vkladnou knižkou a k vkladom na nej a voči banke sú oprávnení a povinníspoločne a nerozdielne, čím označila žalobkyňu za spolumajiteľku účtu, a preto peniaze majú patriť do
BSM. V súpise súd okrem účtov s nízkymi zostatkami v rozpore s predloženými správami neuviedol
na strane žalobkyne ani účet v B. č.ú. XXXXXXXXXX so zostatkom 208,36 eur, čo bol ich spoločný

účet, ani vkladnú knižku v E. I. s číslom vkladu XXXXXXXX/XXXX so zostatkom 1.246,05 eur. Až po
vrátení veci na pojednávaní dňa 25.10.2017 žalobkyňa po prvýkrát začala tvrdiť, že tieto peniaze patria
jej matke. Na ďalšom pojednávaní dňa 07.03.2018 žalobkyňa predložila listinné dôkazy, ktoré mali
jej tvrdenia preukazovať a nepravdivo tvrdila, že na tejto vkladnej knižke bola len spoludisponentom,
ktorým sa stala až po výmene vkladnej knižky v roku 2006. Na ďalšom pojednávaní dňa 21.03.2018

žalovaný tvrdenia žalobkyne vyvrátil. Z dokladu, ktorý žalobkyňa súdu predložila, bolo podľa žalovaného
preukázané, že bola druhou vkladateľkou, čiže rovnocennou majiteľkou účtu, už pred výmenou tejto
vkladnej knižky. Svedkyňa L. M. bola vypočutá pred súdom prvej inštancie dňa 15.05.2014 a pri
výsluchu nepotvrdila, aby peniaze na predmetnej vkladnej knižke mali patriť jej. Žalovaný dodal, že súd
neprijateľným spôsobom otočil dôkazné bremeno voči nemu, keď uviedol, že nepreukázal, že ide o
finančné prostriedky nadobudnuté počas manželstva.

29. Ďalšou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že peniaze vo výške 1.597,17 eur, ktoré sa ku dňu
13.10.2011 nachádzali na účte, predstavovali nespotrebovanú dotáciu štátu určenú výlučne na začatie
jeho podnikateľskej činnosti. Dotácia vo výške 3.902,16 eur mu bola poskytnutá v júli 2010. Zvyšná,
nevyčerpaná časť dotácie nemala byť zahrnutá do masy BSM. Súd podľa neho nesprávne aplikoval

právnu normu. Žalovaný tvrdil, že predloženým listinným dôkazom preukázal, že ostávajúcu časť
príspevku následne použil na stanovené účely v období od zániku BSM do 28.06.2012. Ide o prostriedky,
ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania len jedného z manželov, a preto nemali byť zahrnuté
do masy BSM. Podľa účtovných aj daňových zákonov takto poskytnutý príspevok v čase poskytnutia
nie je príjmom z podnikania, ale len záväzkom. Žalobkyni bola súdom priznaná polovica nevyčerpanej

časti tohto príspevku v rozpore so zmluvou o poskytnutí príspevku, pretože žalovaná ju nepoužila, ani
ju nevie použiť v súlade so zmluvou.

30. Žalovaný tiež namietal, že súd v rozpore s ust. § 150 Občianskeho zákonníka neuložil žalobkyni
povinnosť nahradiť do BSM sumu 6.905.- eur, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku na získanie

jej akademického titulu. Žalovaný nesúhlasil s posúdením súdu, ktorý tieto peniaze považoval za
spotrebované finančné prostriedky nadobudnuté počas manželstva a vedenia spoločnej domácnosti.
Podľa žalovaného súd nesprávne aplikoval právnu normu, keďže ide o finančné prostriedky použité na
výlučný nehmotný majetok žalobkyne. Žalobkyňa potvrdila, že išlo o finančné prostriedky z jej príjmu, na
ktoré si sama našetrila, čo znamená, že ide o prostriedky patriace do BSM, a preto žalobkyňa je povinná

tieto prostriedky nahradiť do BSM.

31. Žalovaný namietal, že súd nezohľadnil jeho návrh, aby suma 44.000,- Kčs, t. j. 1.460,- eur, ktorú
vniesoldomanželstvaakosvojeúsporynadobudnutépreduzavretímmanželstva,samuuhradilazBSM.
Podľa žalovaného žalobkyňa túto skutočnosť nespochybnila, len uviedla, že sa nedá jednoznačne

preukázať, z akých finančných prostriedkov bol po vzniku manželstva zakúpený členský podiel v
bytovom družstve. Nevedela uviesť, na aké účely sa jeho výlučné finančné prostriedky použili. Žalovaný
dodal, že žalobkyňa vniesla do manželstva 8.000,- Kčs, t. j. 265,- eur vrátane finančných darov, ktoré
dostala k svadbe. Platy mali nízke a zarobené peniaze míňali na bežný život a na obstarávanie vecí pre
ich dcéru, ktorá sa narodila XX.XX.XXXX. Iné, než jeho výlučné peniaze v takom rozsahu nemali.

32. Odvolateľ tiež namietal súdom stanovenú rovnosť podielov bývalých manželov. Vyslovil, že aj
napriek extrémnej disparite pri zásluhách o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí súd jeho
návrh na disparitné vyporiadanie BSM z nevysvetlených dôvodov neakceptoval. Rozhodnutie preto
považoval za neodôvodnené. Súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal množstvom dôkazov

a argumentov, ktoré podľa názoru žalovaného svedčia v prospech disparity podielov. Žalovaný
považoval za neprípustné odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktoré v tejto súvislosti citovalo rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktoré bolo zrušené v dovolacom konaní. Tým došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. Žalovaný tiež uviedol, že bolo preukázané, že žalobkyňa sa v extrémnom rozsahu v
rámcisvojichmožnostínepodieľalananadobúdaníaudržaníspoločnýchvecí,nafinančnomobstarávaní

domácnosti, na udržaní finančných prostriedkov a spoločnú domácnosť vedome a vo veľkom rozsahu
počas celého manželstva poškodzovala.33. Žalovaný súčasne poukázal na súdom nevyhodnotené dôkazy a argumenty uvedené na strane
5 a 6 jeho dovolania zo dňa 18.02.2020. Za najdôležitejšie z nich považoval zatajenie podstatnej
časti úspor žalobkyne, nakladanie s finančnými prostriedkami mimo potrieb domácnosti vo veľkom

rozsahu, klamstvá žalobkyne o tom, že zo svojho zárobku financovala v podstate všetky potreby rodiny,
skutočnosť, že aj napriek svojim pomerne vysokým zárobkom a možnostiam, sa na obstarávaní vecí pre
spoločnú domácnosť podieľala len v rozsahu cca 1%, skutočnosť, že na financovaní chodu domácnosti
sa aj napriek svojim možnostiam podieľala len v rozsahu cca 10 %. Žalovaný poukázal aj na nález
Ústavného súdu SR zo dňa 13.03.2013, č. k. I. ÚS 537/2012-37, ktorý označil na strane 8 dovolania

zo dňa 18.02.2020. Podľa vyjadrenia žalovaného všetky uvedené skutočnosti a dôkazy sú dostatočným
dôvodom pre aplikáciu disparity podielov.

34. Odvolateľ ďalej namietal, že súd vo výroku, ktorým mu titulom vyporiadania uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni stanovenú sumu, rozhodol aj o jeho pohľadávke 14.500,- eur, ktorá nepatrí do BSM, pričom
túto sumu odpočítal od jeho výplatnej povinnosti. Naopak, od výplatnej povinnosti súd neodpočítal

sumu 19.824,29 eur, ktorú žalobkyni uhradil dňa 03.01.2020 po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku
odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/91/2019 zo dňa 28.11.2019, ktorý bol neskôr zrušený dovolacím súdom.
V záverečnej reči na pojednávaní dňa 29.01.2024 žiadal, aby súd toto plnenie vo výške 19.824,29
eur odpočítal od jeho výplatnej povinnosti, no súd tak neučinil. Žalobkyňa na tom istom pojednávaní v
záverečnej reči požadovala, aby jej takúto sumu uhradil.

35. Žalovaný v odvolaní tiež vyslovil, že akceptuje nepriznanie trov pôvodného konania z dôvodu len
čiastočnéhoúspechuobidvochstrán.Nopodľajehonázorubolvdovolacomkonaníplneúspešný,keďže
dosiahol zrušenie rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, preto by mu mala patriť náhrada
trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19.11.2019.

36. Žalovaný podal odvolanie aj voči výroku týkajúceho sa náhrady trov, ktoré vznikli štátu. Podľa
jeho názoru definíciu odôvodnenosti a účelného vynaloženia nespĺňajú výdavky na vypracovanie
znaleckého posudku č. 50/2012 A. M. a výdavky vyplatené bankám za podanie správ a opakovaných

správ, a to v dôsledku nesprávneho postupu súdu. Žalovaný dodal, že súd dal vypracovať znalecký
posudok A. M. aj napriek jeho písomnému upozorneniu predčasne, pred skončením spoločného
nájmu, a to nie na členský podiel v bytovom družstve, ale na všeobecnú hodnotu bytu. Žalovaný
súčasne vyslovil názor, že súd nepostupoval správne, keď si nevyžiadal od bánk vyčíslenie vecných
nákladov a bankám za predloženie vyžiadaných správ uhrádzal sumy podľa faktúr, vychádzajúcich

zo sadzobníkov bankových poplatkov. Bankové poplatky totiž obsahujú aj iné položky, než vecné
náklady, napr. aj demotivačnú položku a zisk. V súvislosti s touto námietkou argumentoval stanoviskom
Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Obpj 3/2008 z 26.06.2008 na zjednotenie výkladu
ustanovenia § 128 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením §110 ods. l písm. a), ods. 4
zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, v ktorom sa uvádza: „Písomné

oznámenie skutočnosti majúcej význam pre konanie a rozhodnutie súdu nie je službou poskytovanou
za odplatu. Oznamovateľ má právo na náhradu odôvodnených vecných nákladov, ktoré mu vznikli
v súvislosti so splnením povinnosti uloženej mu súdom podľa §128 O. s.p. Vecné náklady spravidla
predstavujú výdavky oznamovateľa na materiál, poštovné, odmenu na mzdu príslušného pracovníka,
prípadne výdavky na prevádzku technických zariadení za čas potrebný na zadováženie a spracovanie

žiadanej informácie a pod. Súčasťou týchto nákladov nemôže byť zisk oznamovateľa.“ Keďže súd v
dôsledku vlastného nesprávneho postupu uhradil pri dokazovaní v rozpore s uvedenými judikátmi aj
neoprávnené výdavky, ktoré nemožno označiť za odôvodnené a účelne vynaložené, nemôže takéto
výdavky preniesť na strany sporu, ktoré tento postup súdu nemohli ovplyvniť.

37. Okrem už uvedeného žalovaný namietal, že vo viacerých prípadoch sa súdom popísaný skutkový
stav nezhoduje s priebehom pojednávaní a s predloženými dôkazmi. Obsahuje viacero nepravdivých a
jednostranne zameraných tvrdení v prospech žalobkyne. Nesprávne zistenie skutkového stavu má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

38. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd aplikujúc disparitu podielov rozhodol
tak, že zmení napadnutý rozsudok tak, že určí, že do zaniknutého BSM patrí: - zostatková hodnota
členského podielu družstevného bytu č. 30 nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu súp. č.
XXXX, F. E. XXXX/X, D. vo výške 26.300,- eur, - finančné prostriedky vedené v peňažných ústavochk 13.10.2011 na meno žalobkyne v sume 6.094,59 eur, na meno žalovaného v sume 32.758,32 eur a
na spoločnom účte žalobkyne a žalovaného v sume 208,36 eur, a to po vylúčení sumy 1.595,47 eur a
sumy 1.460,- eur na strane žalovaného, - suma 964,03 eur a suma 6.905, - eur, s tým, že určí celkovú

hodnotumasyBSMvovýške73.230,30eur.Žalovanýďalejnavrhol,abyodvolacísúdrozhodol,žeztitulu
vyporiadania hodnoty členského podielu družstevného bytu patrí žalovanej suma 13.150,- eur. Navrhol,
aby finančné prostriedky vedené v peňažných ústavoch ostali vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného
podľa zostatkov k 13.10.2011 tak, ako nimi k tomuto dátumu žalobkyňa a žalovaný disponovali. Tiež
navrhol, aby z titulu finančného vyporiadania zaniknutého BSM mu žalobkyňa vyplatila sumu 6.674,29

eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako rozdiel medzi podielom na hodnote členského
podielu družstevného bytu a sumou, ktorú žalovaný už uhradil v rámci súdneho vyporiadavania BSM
v doterajšom konaní. Navrhol, aby žiadnej zo strán nebola priznaná náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania a aby jemu súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania
v rozsahu 100 %. Súčasne navrhol, aby štátu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
výdavkov na vypracovanie znaleckého posudku č. 8/2014 A. B., voči žalobkyni v rozsahu 65 % a voči

žalovanému v rozsahu 35 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný žiadal, aby štát nemal nárok na
náhradu ostatných výdavkov, ktoré vznikli v dôsledku nesprávneho postupu prvoinštančného súdu.

39. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu

prvej inštancie a tento považuje za správny. Dodala, že žalovaný dookola opakuje svoje tvrdenia, ktoré
neboli ničím preukázané a je nespokojný so závermi vykonaného dokazovania, ktoré nevedel zvrátiť,
pretože iné ako už vykonané dôkazy ani neexistujú.

40. K námietke žalovaného o tom, že súd nerešpektoval záväzný pokyn Najvyššieho súdu SR a

nevykonal ním navrhovaný dôkaz spočívajúci v tom, aby žalobkyňa predložila súpis a dôkazy, kde všade
ku dňu zániku BSM mala finančné prostriedky a v akej výške, uviedla, že boli označené a zistené všetky
peňažné ústavy, v ktorých mala žalobkyňa finančné prostriedky vedené ku dňu zániku manželstva a
ich zostatky boli aj riadne zahrnuté do vyporiadania. Podľa názoru žalobkyne si žalovaný nemôže svoj
„informačný deficit“ vykladať tak, že prinúti žalobkyňu vyjadrovať sa k niečomu, čo ani neexistovalo alebo

k tomu, čo on tvrdí a nezakladá sa na pravde. Informačný deficit je možné odstrániť tak, že žalovaný
označí dôkaz, ktorý má byť vykonaný, ak jeho vykonanie nevie zabezpečiť sám. V danom prípade došlo
k zisťovaniu existencie všetkých účtov na meno žalobkyne ku dňu zániku manželstva, ktoré teoreticky
nevedel žalovaný označiť, čím bol jeho informačný deficit odstránený. Pri vyporiadaní BSM sa berú do
úvahy tie finančné prostriedky, ktoré neboli stranami sporu spotrebované v priebehu manželstva. Ak

žalovaný stále tvrdí a žiada preukázať, že žalobkyňa mala údajne zo spoločných finančných prostriedkov
„ukradnúť“ alebo nejakým spôsobom neoprávnene získať značné sumy, potom je jeho povinnosťou
označiť taký dôkaz, ktorým by to vedel preukázať. V danom prípade sa však mal možnosť podrobne
oboznámiť aj s pohybmi na účte žalobkyne a ku žiadnym takýmto zisteniam nie je možné dospieť.

41. K všeobecným tvrdeniam žalovaného o údajných výberoch veľkých finančných čiastok z jej
strany žalobkyňa uviedla, že žalovaný to ničím nekonkretizoval, pričom jeho tvrdenia nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Dodala, že je neprípustné, aby jeden z manželov, keď chodí do práce
a zarába, nemal právo disponovať s peniazmi, ktoré zarobí a bol povinný každý cent druhému
manželovi zdôvodniť. Ďalej uviedla, že vykonaným dokazovaním, a to výpisom z účtov nevyplynuli

žiadne skutočnosti, ktoré tvrdil žalovaný. Nepreukázalo sa, aby robila výbery alebo prevody vyšších súm
peňazí a tieto použila výlučne na svoje potreby. Žalobkyňa uviedla, že bola nútená každý výber alebo
prevod peňazí žalovanému v priebehu manželstva zdôvodniť, preukázať a vysvetliť, pretože bola pod
jeho sústavnou kontrolou, a preto je vylúčené, aby pri svojom príjme a kontrole zo strany žalovaného
mohla reálne konať tak ako sa to snaží naznačiť žalovaný. Nemá a nikdy nemala úspory vo výške

25.000,- eur až 30.000,- eur ako to tvrdí žalovaný. Nie je možné dokazovať niečo, čo neexistuje, preto
nie je možné splniť očakávania žalovaného.

42. K žalovaným navrhovanej disparite podielov žalobkyňa uviedla, že bolo preukázané, že obaja
manželia pracovali, žalobkyňa sa navyše starala o domácnosť a dve deti, spoločne hospodárili a žiaden

z manželov sa vyššou mierou nepričinil o nadobudnutie spoločného majetku, alebo väčším rozsahom
neprispel k jeho zníženiu a pre disparitné rozdelenie podielov nepostačuje rozdiel v príjmoch manželov,
ale je potrebné prihliadať aj na starostlivosť o rodinu a domácnosť. V skutočnosti nebol vykonaný žiaden
dôkaz a takýto dôkaz ani neexistuje, ktorý by svedčil o tom, že správanie žalobkyne a jej prístup kuspoločným finančným prostriedkom by malo svedčiť o vyššej zásluhovosti žalovaného. V tejto súvislosti
žalobkyňa namietala „výpočty“ žalovaného, ktorými sa snažil „preukazovať“ jej mieru podieľania sa na
nákladochdomácnostiapod.,pretožetietojeho„výpočty“nemajúabsolútnežiadnuoporuvovykonanom

dokazovaní. Žalobkyňa uviedla, že svoj príjem používala na chod domácnosti a nemohla si vytvoriť
žiadnu finančnú rezervu, o ktorej je stále vnútorne presvedčený žalovaný, a to napriek tomu, že takéto
niečo nebolo preukázané.

43. K námietke žalovaného o nemožnosti započítania sumy 14.500,- eur v rámci vyporiadania BSM

uviedla, že túto sumu jej žalovaný vyplatil v súvislosti so zánikom jej nároku na členský podiel v bytovom
družstve, pričom hodnota členského podielu v bytovom družstve je a bola predmetom vyporiadania v
tomto konaní. Prehlásila, že túto sumu prijala ako časť vyrovnávacieho podielu v rámci vyporiadania
BSM a nemá právny výzvam, či žalovaný ju vyplatil len v prípade, ak dôjde k čiastočnej dohode alebo
si to vymienil inak, pretože je nesporné, na aký účel bola táto suma zo strany žalovaného poskytnutá
a na aký účel bola zo strany žalobkyne prijatá.

44. Na odvolacie námietky žalovaného žalobkyňa reagovala aj tak, že s otázkou, či sumy 8.367,67 eur a
3.995,60 eur patria alebo nepatria do BSM sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal.
Bolo preukázané, že tieto sumy vybral žalovaný z účtu v banke, mali sa nachádzať v hotovosti v byte a v
dispozičnej sfére žalovaného a nebolo preukázané, že by tieto sumy vybrala žalobkyňa alebo že by boli

v jej dispozičnej sfére. O výbere týchto peňazí žalobkyňa ani len nevedela, žalovaný ju o tom v danom
čase neinformoval a jeho snaha tvrdiť, že tieto peniaze „zmizli“ z jeho dispozičnej sféry sa nepreukázala.
Nepostačujú nepreukázané tvrdenia žalovaného alebo jeho indície. Tieto sumy majú patriť do masy
BSM a žalovaný nepreukázal opak.

45. K peniazom na vkladnej knižke žalobkyňa uviedla, že bolo preukázané, že vkladná knižka patrila
jej matke a finančné prostriedky na tejto vkladnej knižke jej nepatrili. Iné dôkazy preukazujúce opak
k tomuto neexistujú, a preto ani nemohli byť vykonané. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to,
že súd nepoňal do masy BSM finančné prostriedky vo výške 29.849,43 eur, ktoré údajne patrili matke
žalovaného, pričom na preukázanie tohto tvrdenia postačovali súdu výpovede jeho matky a sestry, a to

napriek tomu, že tieto finančné prostriedky boli uložené na meno žalovaného.

46. K námietkam žalovaného, ktorý nesúhlasil so zahrnutím nespotrebovanej dotácie na účte do masy
BSM žalobkyňa uviedla, že súhlasí s argumentáciou súdu, že so žalovaným nemali zrušené BSM a
predmetom vyporiadania sa ani nikdy nestal podnik žalovaného, preto všetky finančné prostriedky na

účte žalovaného ku dňu zániku manželstva majú patriť do masy BSM.

47. V súvislosti s námietkami žalovaného o povinnosti žalobkyne nahradiť do BSM prostriedky
vynaložené na akademický titul, žalobkyňa uviedla, že obaja manželia riadne pracovali a ona mala
právo mať z týchto zarobených peňazí aj nejaký prospech, pričom ide o finančné prostriedky, ktoré

boli spotrebované počas trvania manželstva so súhlasom oboch manželov. Nejde o finančný záväzok
jedného z manželov voči tretej osobe alebo druhému manželovi, a teda spotrebované finančné
prostriedky nemôžu tvoriť predmet vyporiadania BSM.

48. K námietkam žalovaného o tom, že bolo povinnosťou súdu zohľadniť jeho výlučné peňažné

prostriedky použité na nadobudnutie členského podielu, žalobkyňa uviedla, že k odkúpeniu členských
práv došlo počas trvania manželstva strán sporu a žalovaný vôbec žiadnym spôsobom nepreukázal, že
k odkúpeniu došlo z jeho výlučných prostriedkov. Nestačí len všeobecné tvrdenie žalovaného o tom, že
disponovalúdajneurčitousumoupredmanželstvom,keďženepreukázal,ževýlučneztýchtojehopeňazí
bol tento členský podiel v bytovom družstve odkúpený. Nie je významné, ktorý z manželov akú sumu

peňazí priniesol do manželstva, ale preukázanie, že len z výlučných prostriedkov jedného z manželov
bola nejaká vec, v danom prípade členský podiel v bytovom družstve, odkúpené, čo však žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal.

49. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil.

50. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný. Vyslovil názor, že vyjadrenie žalobkyne je účelové,
plné klamstiev, manipulatívnych nepravdivých tvrdení a snahy zavádzať odvolací súd. Hospodáreniecez spoločný účet a vzájomné sledovanie výdavkov u nich fungovalo len od septembra 2009 do januára
2011 po vzájomnej dohode a keď žalobkyňa povedala, že to už nepožaduje, tak s tým prestali.

51. Podľa názoru žalovaného sa žalobkyňa vo vyjadrení snaží účelovo zamieňať legitímnu požiadavku
„predložiť súpis a dôkazy, kde všade ku dňu zániku BSM mala finančné prostriedky a v akej výške“ s
ňou účelovo naformulovaným znením „predložiť súdu súpis všetkých príjmov a výdavkov za obdobie
takmer celého manželstva“. Pri tejto konštrukcii ide o ďalšiu manipulatívnu snahu žalobkyne zavádzať
súd a ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

52. Výpismi z účtov žalobkyne bolo podľa žalovaného preukázané, že v mase BSM nie je zahrnutá
podstatná časť úspor žalobkyne, resp. peniaze, ktoré tam za normálnych okolností zahrnuté mali byť.
Žalovaný dodal, že ak by súd rozhodol disparitne podľa jeho návrhu, zatajené peniaze by jej ostali.

53. Žalovaný tiež uviedol, že bolo dokázané, že žalobkyňa sa aj napriek svojim možnostiam na

nadobúdaní majetku podieľala len v rozsahu cca 1 % a na financovaní chodu domácnosti len cca 10 %.
Dodal, že jeho starostlivosť o rodinu mu nemožno vyčítať.

54. Pokiaľ ide o započítanie jeho pohľadávky vo výške 14.500,- eur v rámci vyporiadania BSM, je v
rozpore s vyjadrením Ústavného súdu SR o tom, že je potrebné ustáliť, či táto pohľadávka patrí do BSM

a podlieha vvporiadaniu BSM. Je nesporné, že pohľadávka vznikla až 2 roky po zániku BSM. Okrem toho
žalovanýuviedol,žeideoprekážkuzačatéhoinéhokonania.Pohľadávkajeriešenávinomsamostatnom
konaní a tam sa má rozhodnúť o nej, aj o výške príslušenstva. V konaní o vyporiadanie BSM si túto
pohľadávku nikto riadnym procesným spôsobom neuplatnil. Snaha žalobkyne o zmenu účely tejto platby
je v rozpore s § 493 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmena účelu bez súhlasu žalovaného nie

je možná.

55. K vyjadreniu žalobkyne o tom, že nebolo preukázané, aby sumy 8.367,67 eur a 3.995,60 eur boli
v jej dispozičnej sfére, je v rozpore so zistenými skutočnosťami. Po výbere týchto súm v byte bývala,
po rozvode si veci odsťahovala v neprítomnosti žalovaného a do bytu chodila aj neskôr v čase jeho

neprítomnosti. Kľúče od bytu vrátila až vo februári 2013, teda po rozhodnutí, komu pripadne byt. Ak by
súd rozhodol disparitne, žalovaný uviedol, že tieto peniaze ostanú žalobkyni.

56. K argumentom žalobkyne týkajúcim sa vkladnej knižky na sumu 1.246,05 eur o tom, že táto patrila jej
matke, žalovaný dodal, že odporujú dôkazom, ktoré súdu predložila sama žalobkyňa. Nimi preukázala,

že s touto vkladnou knižkou nakladala vždy len ona a jej matka podľa predložených dokladov ani raz. Jej
matka sa pri svedeckej výpovedi o takejto vkladnej knižke ani nezmienila. Banka označila žalobkyňu za
rovnocennú majiteľku vkladu. Ak by súd rozhodol disparitne, žalovaný uviedol, že tieto peniaze ostanú
žalobkyni.

57. K súhlasnému stanovisku žalobkyne o začlenení nespotrebovanej dotácie do masy BSM žalovaný
uviedol, že aj po zániku BSM peniaze museli byť a aj boli použité výlučne na účely podnikania, nie na
vedenie domácnosti. Priznanie podielu z týchto peňazí pri vyporiadaní BSM v prospech žalobkyne by
bolo v rozpore s touto zásadou a štátom stanovené podmienky by žalobkyňa nedokázala splniť, čo by
muselo znamenať vrátenie príslušného podielu štátu.

58. Vo vzťahu k vyjadreniam žalobkyne, ktorá prostriedky použité na získanie jej akademického
titulu považovala za spotrebované počas trvania manželstva, žalovaný uviedol, že je podstatný účel
použitia týchto peňažných prostriedkov, a teda získanie akademického titulu, ktorý sa počas manželstva
nespotreboval. Ako osobný nehmotný majetok ho používa a bude používať výlučne žalobkyňa. Ak by

súd rozhodol disparitne, žalovaný uviedol, že tieto peniaze ostanú žalobkyni.

59. K vneseniu jeho výlučných prostriedkov do BSM a použitých na nadobudnutie členského podielu
žalovaný uviedol, že žalobkyňa to spochybňuje účelovo, vie, že doklady o vkladných knižkách z roku
1989 už neexistujú. No zároveň neuvádza, odkiaľ mohli mať toľko peňazí po uzatvorení manželstva.

Správanie žalobkyne preto považoval za neetické.

60. Žalovaný dodal, že ak žalobkyňa uviedla, že nebol vykonaný žiadny dôkaz v prospech disparity a že
takýto dôkaz ani neexistuje, stačí, aby si opätovne naštudovala spis, alebo aby prestala zavádzať súd.61. Žalobkyňa vo vyjadrení zamlčala, že sumu 19.824,29 eur, ktorú jej vyplatil žalovaný na základe
neskôr zrušeného rozsudku odvolacieho súdu, prijala. Neuviedla, že túto sumu je potrebné odpočítať

od jeho prípadnej novej výplatnej povinnosti.

62. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ako
navrhol v podanom odvolaní.

63. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa, ktorá zotrvala na argumentoch obsiahnutých
v predchádzajúcom vyjadrení a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

64. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.

65. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho

súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

66. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním dôkazu potrebného pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Skúmal, či

súd prvej inštancie postupoval procesne správne, či vykonal všetky relevantné navrhované dôkazy,
či na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne
zdôvodnil, a to s prihliadnutím k tomu, že v odôvodnení rozhodnutia súd nemusí poskytnúť odpoveď
na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú zásadný a rozhodujúci význam pre
rozhodnutie (k tomu pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

67. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže na skutkových a právnych zisteniach sa ani v rámci odvolacieho konania
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom

rozsahu odkazuje a len na zdôraznenie dodáva:

68. V konaniach o vyporiadanie BSM je významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca povinnosťou
preukázať skutkové tvrdenia, ktoré viac ako v iných veciach budú založené na rozporných tvrdeniach
bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno bude zaťažovať toho z bývalých manželov,

ktorý tvrdí rozhodnú skutočnosť.

69. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzné pokyny
Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v uznesení sp. zn. 4Cdo/146/2021 zo dňa 15.12.2022, odvolací súd
uvádza, že tieto nie sú dôvodné.

70. Najvyšší súd SR v bode 16. odôvodnenia označeného rozhodnutia konštatoval, že odôvodnenie
súdu, ktorý sa rozhodol nevykonať navrhovaný dôkaz, malo kľúčový význam. Dovolací súd vytkol
súdu prvej inštancie nedostatočnosť dôvodov, ktoré by ozrejmovali, prečo navrhované dôkazy neboli
vykonané. Išlo o žalovaným navrhované uloženie povinnosti žalobkyni predložiť súpis a dôkazy, kde

všade mala ku dňu zániku BSM uložené peňažné prostriedky a v akej výške a požiadať Sociálnu
poisťovňu o predloženie mzdových listov alebo výplatných pások žalobkyne za obdobie rokov 2009
až 2011, a to všetko v kontexte tvrdení žalovaného o tom, že žalobkyňa mala počas manželstva
utajovať pred žalovaným peňažné prostriedky. V bode 17. dovolací súd konštatoval, že napriek tvrdeniu
o význame týchto dôkazov im ani odvolací súd nevyhovel. V bode 18. odôvodnenia Najvyšší súd SR

zdôraznil, že ak súd návrhu nevyhovie, je povinný uviesť dôvody svojho rozhodnutia. Dovolací súd
zároveň dodal, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany možno zdôvodniť len 3 predpokladmi. Po
prvé tým, že tvrdená skutočnosť, k overeniu alebo vyvráteniu ktorej má dôkaz slúžiť, je bez relevantnej
súvislosti s predmetom konania. Po druhé navrhnutý dôkaz neoverí alebo nevyvráti tvrdenú skutočnosť,t.j. že nemá výpovedný potenciál. Po tretie ide o nadbytočný dôkaz, t. j. ak určité tvrdenie, ktoré má
byť navrhovaným dôkazom overené, už bolo v konaní bezpečne overené alebo vyvrátené. V bode
19. odôvodnenia Najvyšší súd SR uviedol, že odmietnutie navrhovaného dôkazu mohlo mať vplyv

na posúdenie skutkového stavu. V bode 20. odôvodnenia dovolací súd zdôraznil, že nevykonanie
navrhovaného dôkazu musí byť odzrkadlené v odôvodnení rozhodnutia.

71. Z inštruktážnej časti odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR nevyplýva, aby dovolací súd
uložil súdu prvej inštancie vykonať konkrétny dôkaz. Dovolací súd totiž zdôraznil, že ak súd rozhodne,

že navrhovaný dôkaz nevykoná, je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť.

72. V kontexte námietok žalovaného a pokynov dovolacieho súdu pre ďalšie konanie, odvolací súd
uvádza,žepokiaľideovyžiadaniemzdovýchlistovžalobkynezoSociálnejpoisťovne,súdprvejinštancie
tento dôkaz vykonal. Z tohto dôkazu však nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť doposiaľ
zistený skutkový stav. Z týchto dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa počas manželstva zarábala a boli jej

vykonávané aj zrážky zo mzdy, ktoré žalovaný označil ako účelové. Nepredložil však žiaden dôkaz
svedčiaci o účelovosti vykonávania zrážok zo mzdy. Iné, pre konanie významné skutočnosti, z tohto
dôkazu nevyplynuli.

73. Žalovaný tiež navrhoval, aby bola žalobkyni uložená povinnosť uviesť a zdokladovať všetky účty,

na ktorých ku dňu zániku BSM disponovala peňažnými prostriedkami. Z dôvodov rozhodnutia je
zrejmé, že súd tento dôkaz nevykonal a je potrebné prisvedčiť námietkam žalovaného o tom, že súd
svoje rozhodnutie v tomto smere nezdôvodnil. Ide o isté pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré však
v okolnostiach prejednávanej veci je potrebné konfrontovať s procesnou povinnosťou žalovaného,
zaťaženého dôkazným bremenom. Dôkazné bremeno zaťažuje toho z bývalých manželov, ktorý tvrdí

rozhodnú skutočnosť. Žalovaný teda tvrdil, že žalobkyňa počas manželstva, ku dňu zániku BSM,
utajila cca 25.000,- eur až 30.000,- eur a zároveň dodal, že k uvedenému tvrdeniu môže podať
vysvetleniejedinežalobkyňa.Napojednávanípredodvolacímsúdomdňa12.11.2019žalobkyňauviedla,
že popiera, aby mala počas trvania manželstva oddelené úspory. To znamená, že išlo o negatívne
tvrdenie žalobkyne k tvrdeniu žalovaného. Inými slovami žalovaný tvrdil neexistujúcu skutočnosť, ktorú

žalobkyňa nemohla (nebola povinná) preukázať.

74. V priebehu konania na návrh žalobkyne súd zisťoval stavy na účtoch v bankách, ktoré označila
žalobkyňa. Žiadala o preverenie stavu na účtoch žalovaného, pričom k tomuto návrhu sa pripojil
žalovaný, ktorý rovnako navrhol zistiť stavy na účtoch žalobkyne v bankách, ktoré označila žalobkyňa.

Takto boli zisťované stavy na účtoch strán sporu v týchto bankách: mBank S.A., pobočka zahraničnej
banky, Poštová banka, a.s., Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Tatra banka, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s.
a Všeobecná úverová banka, a.s. Zistené skutočnosti súd vyhodnotil. Za daného stavu si súd prvej
inštancie svoju povinnosť zastal. Nevedno, čo ďalej žalovaný mienil dokazovať, ak žalobkyňa poprela
ním tvrdené skutočnosti, že by mala zatajiť peniaze, ktoré by mali patriť do masy BSM. Vysvetľovacia

povinnosť žalobkyne k tvrdeniam žalovaného bola jednoznačná v tom smere, že žiadne také peniaze
neexistujú. V naznačených súvislostiach žalovaný nenavrhol ďalšie dôkazy, napr. vyžiadanie výpisov zo
všetkých bánk pôsobiacich na Slovensku, resp. zahraničných bánk. Navyše v podaní zo dňa 12.01.2015
(č.l. 419 a násl. spisu) sám žalovaný uviedol, že by bolo nehospodárne žiadať správy zo všetkých bánk
na Slovensku, ktorých je podľa jeho udania 27.

75. Summa summarum s poukazom na dôkazné bremeno žalovaného, ktoré nesplnil a vysvetľovaciu
povinnosťžalobkyne,ktorájusplnila,jepotrebnékonštatovať,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávne,
ak žalobkyni neuložil povinnosť uviesť stavy na účtoch, o ktorých žalovaný tvrdil, že sú utajené, keďže
žalobkyňa tvrdila, že žiadne také prostriedky na účtoch neexistujú.

76. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže
nerešpektoval uznesenie Ústavného súdu SR, ktorým bola jeho sťažnosť proti uzneseniu dovolacieho
súdu odmietnutá. Odvolací súd je toho názoru, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

77. Ústavný súd v uznesení č. k. IV. ÚS 429/2023-13 zo dňa 05.09.2023 odmietol sťažnosť
žalovaného proti uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2021 zo dňa 15.12.2022 ako zjavne
neopodstatnenú. Je potrebné uviesť, že v tomto uznesení (body 15. a 16. odôvodnenia) Ústavný súd
SR konštatoval, že bude povinnosťou súd prvej inštancie vysporiadať sa s návrhom žalovaného navykonanie dokazovania a že vo veci tým môže dôjsť k zmene skutkového stavu. Ústavný súd SR tiež
konštatoval, že námietka žalovaného vo vzťahu k ustáleniu masy BSM mu ostala zachovaná aj pre
ďalšie konanie.

78. K návrhu žalovaného ohľadom neuloženia povinnosti žalobkyni uviesť všetky účty, na ktorých
mala zatajiť peňažné prostriedky patriace do BSM, sa odvolací súd vyjadril vyššie. S tým súvisí aj
ustálenie masy BSM ohľadom takýchto peňažných prostriedkov, o ktorých žalovaný tvrdil, že dosahujú
cca 25.000,- eur až 30.000,- eur. Tvrdenie žalovaného nebolo v konaní preukázané, keďže žalobkyňa

vysvetlila, že také peniaze neexistujú.

79.Vsúvislostisuvedenýmžalovanýnamietalzapočítaniesumy14.500,-eurnajehovýplatnúpovinnosť
voči žalobkyni. Súd totiž jeho výplatnú povinnosť titulom vyporiadania ponížil o uvedenú sumu, pričom
žalobkyňa potvrdila, že túto sumu prijala dňa 11.10.2013 (vyjadrenie zo dňa 15.05.2014, č.l. 368
spisu). K uvedenému došlo po tom, čo strany uzavreli zmier o zrušení spoločného nájmu bytu s tým,

že výlučným nájomcom a členom družstva sa stal žalovaný. K vyplateniu sumy došlo počas trvania
sporu o vyporiadanie BSM. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nemal uvedenú sumu započítať,
nakoľko jej vrátenia sa voči žalobkyni domáhal v inom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
s príslušenstvom. Podľa názoru odvolacieho súdu účel tejto platby bol zrejmý, čo vyplýva z vyjadrenia
žalovaného zo dňa 12.01.2015 (č.l. 419 a násl. spisu), keďže uviedol, že ide o čiastočné vyporiadanie

k členskému podielu v bytovom družstve. Z výrokovej časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
je zrejmé, že zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve bola zahrnutá do masy BSM
a bola predmetom vyporiadania.

80. Odvolací súd zároveň uvádza, že ak bývalý manžel počas konania o vyporiadanie BSM vyplatil

bývalej manželke polovicu hodnoty členského podielu a je preukázané, že išlo o platbu na účel
vyporiadania BSM, súd túto sumu správne započítal na vyrovnací podiel, čím sa výplatná povinnosť
žalovaného znížila o túto sumu. Ak by však išlo o platbu s iným dôvodom, napr. dar, pôžička, dohoda
mimo vyporiadania a pod., súd by ju započítať nemohol. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak
k započítaniu pristúpil, pretože bol povinný prihliadnuť na čiastočné plnenie poskytnuté počas konania

o vyporiadanie BSM, keďže žalovaným poskytnuté plnenie smerovalo k (čiastočnému) vyporiadaniu
spoločného majetku.

81. K námietkam žalovaného ohľadom nesúhlasu zahrnutia súm 8.367,67 eur a 3.995,60 eur do
BSM, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 25.

odôvodnenia rozhodnutia. Sám žalovaný uviedol, že tieto peňažné prostriedky vybral z účtu a uložil
ich v spoločnej domácnosti. Namietal, že aj žalovaná v tom čase žila v spoločnej domácnosti a aj po
odsťahovaní sa mala od nej kľúče a že tieto peňažné prostriedky mohla vziať ona. Bol to práve žalovaný,
kto vybral tieto prostriedky z účtu v banke v krátkom čase pred rozvodom manželstva. Jeho tvrdenie
o tom, že ich mohla vziať žalobkyňa, keďže tiež mala prístup do spoločnej domácnosti, vyznieva len

v rovine dohadov. O tom, že tieto peňažné prostriedky bolo potrebné zahrnúť do masy BSM svedčí aj
tvrdenie žalovaného o tom, že nikdy netvrdil, že peniaze zmizli až po opustení spoločnej domácnosti
žalobkyňou (04.12.2011), pretože táto ich mohla vziať aj neskôr, keďže kľúče od bytu mala do konca
februára 2013. Z tohto tvrdenia je vzhľadom na chronologický sled udalostí popísaný žalovaným,
potrebné vyvodiť, že peniaze po vybratí z účtu žalovaným a uložení v spoločnej domácnosti, museli

existovať ku dňu zániku BSM (13.10.2011).

82. K námietke žalovaného o tom, že do masy BSM mala byť zahrnutá aj suma 1.246,05 eur
nachádzajúcasakudňuzánikuBSMnavkladnejknižkenamenoL.M.,matkyžalobkyne,sprostriedkami
ktorej mohla žalobkyňa spoludisponovať, odvolací súd uvádza, že ani s touto sa nestotožnil. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 36. Súd prvej inštancie
poukázal na listinný dôkaz na č.l. 69 spisu, z ktorého vyplýva, že vkladná knižka vedená v E. I., H., so
zostatkom k 13.10.2011 v sume 1.246,05 eur znela na meno 1. vkladateľa L. M. a na meno žalobkyne
ako 2. vkladateľa. Správne súd prvej inštancie uviedol, že daná skutočnosť nemôže znamenať, že ide
o prostriedky patriace do BSM. Nie je zrejmé, aká časť z týchto prostriedkov by podľa žalovaného

mala patriť do BSM a aká časť by mala byť vlastníctvom matky žalobkyne, pretože ako vyplýva
z tvrdení žalovaného, žalovaný vôbec nepočítal s možnosťou, aby tieto peňažné prostriedky patrili matke
žalobkyne.Podľanázoruodvolaciehosúduniežalobkyňa,aležalovanýtvrdenúskutočnosťnepreukázal.83. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nepojal do masy BSM peňažné prostriedky
v sume 208,36 eur na účte B. č. 4201970466, pričom išlo o spoločné prostriedky bývalých manželov,
odvolacísúduvádza,ženámietkažalovanéhojenedôvodná.Totižzbodu18.odôvodnenianapadnutého

rozsudku celkom zreteľne vyplýva, že do masy BSM bola zahrnutá aj suma 208,96 eur na účte v B. č.
XXXXXXXXXX.

84. Odvolateľ tiež namietal, že suma 1.595,17 eur ako zostatok na účte predstavujúca nespotrebovanú
účelovú dotáciu, ktorá mu bola ako podnikateľovi poskytnutá, nemala byť zahrnutá do masy BSM. Aj

túto námietku žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti poukazuje na bod
37. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie argumentoval aj listinným dôkazom na
č.l. 34-37 spisu. Ide o Dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť uzavretú dňa
25.06.2010 medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom a uchádzačom o zamestnanie –
žalovaným. Príspevok v celkovej sume 3.902,- eur bol poskytnutý na začatie a vykonávanie samostatne
zárobkovej činnosti žalovaného.

85. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/1/2014 zo dňa 14.04.2016, z ktorého okrem iného vyplýva, cit.: „5.1. Jedným z predpokladov
vylúčenia veci z BSM - a to ex lege (§ 143 Občianskeho zákonníka) - je skutočnosť, že ide o vec,
ktorá podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov. Ako poznámku k citácií

uvedených ustanovení dovolací súd pripomína, že v odborných právno-teoretických publikáciách sa
vyskytuje názor, podľa ktorého mal zákonodarca v záujme presnejšieho vyjadrenia účelu a zmyslu
ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka uviesť, že do BSM nepatria veci slúžiace „výlučne“ na
výkon povolania jedného z manželov (viď „Občiansky zákonník, E. N. a kolektív, Iura edition, Bratislava,
2008, str. 344). Za výkon povolania len jedného z manželov je potrebné považovať aj sústavnú činnosť

vykonávanú fyzickou osobou - podnikateľom (§ 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka). Podnikanie
takejto fyzickej osoby (v ďalšom texte tohto rozhodnutia len „živnostník“) má významný ekonomický
dopad na BSM, a teda aj majetkové pomery druhého manžela. Živnostník zodpovedá za dlhy nielen
svojim (oddeleným) majetkom, ale tiež spoločným majetkom v BSM, lebo v zmysle § 147 Občianskeho
zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže

byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Aj z tohto dôvodu potrebuje
živnostník pri začatí podnikania súhlas druhého manžela (viď § 148a ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka). Podnikanie živnostníka svojou ekonomickou stránkou ovplyvňuje BSM jednak v tom zmysle,
že výnosy z podnikania patria do BSM a môžu byť základňou pre jeho rozmnožovanie, jednak v tom
zmysle, že dlhy vzniknuté z podnikania živnostníka môžu viesť k zmenšovaniu masy BSM. Z hľadiska

všeobecnej požiadavky spravodlivého usporiadania vzťahov (aj medzi manželmi) je preto opodstatnené
a pri absencii dohôd manželov v zmysle § 143a a § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka tiež účelu BSM
zodpovedajúce, že ak sa nepodnikajúci manžel živnostníka má spolupodieľať na dlhoch svojho manžela
spätýchsvýkonomjehopovolania(živnosti),másarovnakopočastrvaniamanželstvaspolupodieľaajna
nadobúdanímajetkuspätéhosoživnostenskýmpodnikanímdruhéhomanžela.Priopačnomnazeranína

túto otázku by bol nepodnikajúci manžel živnostníka v porovnaní so svojím manželom znevýhodnený.“

86. Žalovaný teda získal dotáciu na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá bola viazaná na
vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. K poskytnutiu dotácie na tento účel
došlo počas trvania manželstva. Jej poskytnutie malo bezpochyby dopad aj na druhého manžela, teda

žalobkyňu, keďže jej sa samostatná zárobková činnosť bývalého manžela dotýkala a dotýkala sa aj
majetku tvoriaceho BSM. Súd prvej inštancie správne zahrnul tieto prostriedky do masy BSM. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že strany sporu nemali zrušené, ani zúžené BSM.

87. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie pochybil, ak sumu 6.905,- eur použitú počas trvania

manželstva na získanie akademického titulu žalobkyne, neuložil žalobkyni nahradiť do BSM. Ani s touto
námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil.

88. K uvedenému odvolací súd uvádza, že prostriedky vynaložené počas trvania manželstva na
vzdelanie jedného z manželov sú síce výdavkami na jeho osobnú potrebu, ide však o výdavky, ktoré sú

obdobné ako napríklad výdavky na zdravotnú starostlivosť, kultúru, ošatenie a podobne. Tieto výdavky
nemožno pri vyporiadaní BSM zohľadňovať, nakoľko ide o bežné výdavky jedného z manželov, ktoré sa
počas manželstva spotrebovali. Navyše suma 6.905,- eur na získanie akademického titulu žalobkyne
nie je sumou neprimeranou, ktorú by bolo možné v okolnostiach konkrétnej veci zohľadniť. Ide o bežnúinvestíciu do vzdelania jedného z manželov, o spotrebované výdavky, ktoré bývalý manžel nie je povinný
nahradiť do BSM pri jeho vyporiadaní.

89. Odvolateľ tiež tvrdil, že súd nezohľadnil vnesenie jeho výlučných prostriedkov do manželstva v sume
1.460,- eur (44.000,- Kčs), ktoré podľa tvrdenia žalovaného boli použité na nadobudnutie členského
podielu v bytovom družstve počas trvania manželstva. Dôkazné bremeno, že prostriedky boli čerpané
z oddeleného (výlučného) majetku na prospech BSM, znáša ten z bývalých manželov, ktorý danú
skutočnosť tvrdí. Žalovaný tvrdil, že byt im bol pridelený iba 8 mesiacov od uzavretia manželstva.

Tu odvolací súd zdôrazňuje odôvodnenie súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 34. napadnutého
rozsudku, kde súd konštatoval, že k uzavretiu manželstva medzi stranami sporu došlo dňa 04.06.1988,
pričom za členský podiel v bytovom družstve bola suma 23.800,- Sk (správne malo byť uvedené Kčs,
pozn. odvolacieho súdu) uhradená poštovými poukážkami zo dňa 21.02.1989 a 06.04.1989. Správne
súd prvej inštancie skonštatoval, že týmto žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že šlo o jeho
výlučné prostriedky.

90. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo nesprávne právne posúdenie ním navrhovanej
disparity podielov a v tomto smere nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie. Ak žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie prevzal názor odvolacieho súdu z rozsudku, ktorý bol v dovolacom
konaní zrušený, je potrebné uviesť, že daný postup nemožno považovať za ideálne riešenie, no

možno dospieť k poznaniu, že súd prvej inštancie si prezentované názory osvojil, pretože inak by ich
nepoužil. Tu je potrebné zdôrazniť, že dovolací súd nezrušil rozsudok odvolacieho súdu s poukazom na
hmotné právo, ale z procesných dôvodov s poukazom na nedostatočnú reakciu súdu na nevykonanie
navrhovaného dôkazu. Z tohto pohľadu potom konštatáciu, ktorú prevzal súd prvej inštancie, nemožno
považovať za rozpornú so závermi vyslovenými dovolacím súdom.

91. Odvolací súd uvádza, že disparita podielov je možná len pri existencii výnimočných okolností.
Takýmito sú napríklad nepracovanie bez objektívneho dôvodu, závislosť na drogách, či alkohole,
odmietanie prispievať na chod domácnosti, bezdôvodné rozhadzovanie spoločného majetku, napr. na
luxus, drahé dovolenky, významné konanie jedného z manželov proti spoločnému majetku, riskantné

zadlžovanie sa jedného z manželov, vyššia a výrazná zásluhovosť jedného z manželov na nadobudnutí
spoločného majetku a podobne. Žiadna takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Bežné pôžičky
žalobkyne svojej matke, resp. rodine za takéto okolnosti nemožno považovať. Súd prvej inštancie
postupoval správne, ak pri vyporiadaní BSM vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké,
pričom svoje závery zhrnul do bodov 28. a 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tomto smere

tvrdenia žalovaného o zásluhovosti žalobkyne pri nadobudnutí spoločného majetku v rozsahu 1 %
a pri financovaní spoločnej domácnosti v rozsahu 10 % je potrebné považovať za subjektívne hľadisko
žalovaného nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.

92. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2012 zo dňa

13.03.2013. V tomto náleze najvyšší súdny orgán ochrany ústavnosti okrem iného vyslovil, cit.: „Ústavný
súd konštatuje, že z ústavného hľadiska je neakceptovateľný právny názor vyslovený najvyšším súdom
a následne krajským súdom v napadnutých rozhodnutiach, v zmysle ktorého transformácia spoločného
členského podielu manželov (o nadobudnutie 11 ktorého sa pričinil výlučne jeden z manželov, resp.
ktorý bol nadobudnutý použitím výlučného majetku jedného z manželov) na spoločné vlastníctvo bytu

vylučujezohľadneniepričineniaalebovkladujednéhozmanželovdospoločnéhomajetkuprivyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorého je už nehnuteľnosť – byt nadobudnutý
takýmto spôsobom. Ústavný súd sa zároveň stotožňuje s právnym názorom uvedeným v rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2914/99 a vzťahujúcim sa aj na posudzovanú vec (na
ktorý poukázal aj sťažovateľ vo svojej sťažnosti), podľa ktorého znenie § 150 Občianskeho zákonníka

nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc
na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec
prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil
výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý
sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku.

Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba
percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne
sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať.“93. Vo vzťahu k uvedenému sa žiada uviesť, že skutkové okolnosti, ktoré boli predmetom zistení
Ústavného súdu SR, boli odlišné od prejednávanej veci, keďže v danom prípade neboli zistené
žiadne skutočnosti o tom, aby sa žalovaný zo svojich výlučných prostriedkov zaslúžil o nadobudnutie

spoločného majetku.

94. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie síce započítal na jeho výplatnú povinnosť sumu
14.500,- eur, s čím nesúhlasil, ale nezapočítal už ním vyplatenú sumu žalobkyni vo výške 19.824,29
eur, ktoré jej podľa jeho udania vyplatil dňa 03.01.2020 po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 4Co/91/2019 zo dňa 28.11.2019. Žalovaný tvrdenú skutočnosť žiadnym spôsobom
nepreukázal, a to predložením dokladu o poskytnutí plnenia (výpis z účtu, príjmový pokladničný doklad).
Argumentoval len tým, že žalobkyňa sa k uvedenému nevyjadrila. Naznačené konanie žalovaného je
v rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ (len bdelým, nie spiacim, patrí právo).

95.Vprípadedeklaratórnychsúdnychrozhodnutíplatí,žeten,komuboloplnenénazákladerozhodnutia,

ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne
obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod
plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. apríla 2014 sp. zn. 7 Cdo 85/2013, R 74/2019).

96. Pri konštitutívnych súdnych rozhodnutiach (tu patrí aj rozhodnutie o vyporiadaní BSM) je samotné
súdne rozhodnutie právnym dôvodom plnenia. Z pohľadu hmotnoprávneho záväzkového práva tu
vzniká záväzok z právoplatného súdneho rozhodnutia ako z inej skutočnosti uvedenej v zákone (§ 489
Občianskeho zákonníka). Preto, ak bolo na základe takéhoto rozhodnutia povinnou stranou plnené a

rozhodnutie bolo následne zrušené, zrušením pôvodného rozhodnutia odpadá aj právny dôvod plnenia.
Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalovanému uložil povinnosť plnenia v uvedenej výške.

97. K námietke žalovaného smerujúcej voči výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal strany sporu
k náhrade trov štátu rovnakým dielom, odvolací súd uvádza, že štát má právo na náhradu odôvodnených

a účelne vynaložených trov. To znamená, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku IV. správne. O výške
náhrady týchto trov bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodovať vyšší súdny úradník. Ten bude
povinný posúdiť odôvodnenosť a účelnosť náhrady trov štátu. Za účelné a odôvodnené nemožno
považovať trovy na znalecké dokazovanie, predmetom ktorého bolo určenie všeobecnej hodnoty bytu,
nakoľko pri vyporiadaní členského podielu v bytovom družstve je určujúca hodnota tohto členského

podielu, a nie hodnota bytu. Účelnými a odôvodnenými tiež nebudú trovy na vykonanie dôkazov, ktoré
sa zopakovali a ktorých výpovedná hodnota bola totožná s tými, ktoré už boli vykonané, t. z., ktoré
nepriniesli zmenu skutkového stavu. Náhrada trov štátu nemôže byť automatická, ale musí podliehať
preukázaniu, účelnosti a dôvodnosti týchto trov (§ 251 CSP). Tomuto hľadisku bude musieť vyšší súdny
úradník podrobiť aj bankami vyúčtované náklady za poskytnutie informácií.

98. Žalovaný napadol odvolaním aj výrok III. rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania obom
stranám sporu. Uviedol, že akceptuje nepriznanie trov stranám sporu z dôvodu čiastočného úspechu
na oboch stranách, avšak nesúhlasil s tým, aby mu neboli priznané trovy dovolacieho konania, nakoľko
v dovolacom konaní bol plne úspešný.

99. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP z dôvodu, že vyporiadanie
BSM súd nevykonal tak, ako to navrhovali strany sporu. K tomu odvolací súd dodáva, že vyporiadanie
BSM je v záujme oboch strán sporu, keď návrh na súd môže podať ktorákoľvek z nich. Preto aj úspech
strán v danom spore je čiastočný a v podstate rovnaký. V tejto súvislosti je významné rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČSSR (R 42/1972), z ktorého vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM neplatí zásada
úspechu vo veci, pretože podiely BSM oboch strán majú byť rovnaké.

100. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil, dostatočne zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Preto odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

101. O trovách odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2
v spojení s § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP.102. Ak žalovaný poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 zo dňa
19.11.2019, odvolací súd uvádza, že z tohto rozhodnutia plynie, že súd môže „nezávisle od celkového

výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany
v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu“.

103. Civilný sporový poriadok v súčasnosti upravuje náhradu trov konania v ustanoveniach § 255 a
nasl., v zmysle ktorých sa v sporových konaniach ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada

úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, každá zo sporových
strán (t. j. žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.

104. V danej veci odvolací súd zohľadnil, že žalovaný mal v dovolacom konaní plný úspech, ale
v tomto odvolacom konaní, ktoré inicioval žalovaný, mala plný úspech žalobkyňa, keďže žalovanému sa
nepodarilo svojimi argumentmi zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svoj prospech. Hoci dovolacie
konaniejepotrebnévnímaťoddeleneodprvoinštančnéhokonaniaaodvolaciehokonania,vokolnostiach
danej veci, hlavne v snahe o spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami, zvolil odvolací súd

postup podľa § 255 ods. 2 CSP a pri pomere úspechu a neúspechu strán vo vzťahu k náhrade trov
odvolaciehoadovolaciehokonaniazohľadnilkontextceléhokonaniaaskutočnosť,ževyporiadanieBSM
slúži na prospech obom stranám sporu.

105. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).