Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122384085
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122384085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov:
1/ H.. B. Z., K.. XX.X.XXXX, S. XX, O., 2/ X.. X. Z., K.. XX.X.XXXX, S. XX, O., zastúpených: ADVOKA,
s.r.o., Komárnická 36, Bratislava, IČO: 44 449 615, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo
Bratislava I, Palackého 24, Bratislava, IČO: 00 169 226, o zaplatenie 5.256,94 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
č. k. B1-22C/52/2022-134, zo dňa 25.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol,

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 5.256,94 eura zastavil (výrok I.); vo
zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 14.9.2022 domáhali zaplatenia
5.256,94 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody, na tom skutkovom základe, že v dňoch 27.2.2020

až 9.4.2020 bolo nutné vykonať práce súvisiace s odstránením škôd na terase pri byte č. X, na
X. poschodí, v bytovom objekte na adrese S. XX, O.. Objekt na základe zmluvy spravuje žalovaný
(Stavebné bytové družstvo Bratislava I). Z technického hľadiska išlo o odstránenie zatečenia z terasy do
nižšie situovaného bytu spoluvlastníkov manželov: X. U. Z. V.. Zdôraznili, že išlo o opravu spoločných
častí predmetného bytového domu. Práce boli vykonané firmou GALLAX, s.r.o. (faktúra č. FV200026,
zo dňa 14.4.2020) a úhrada faktúry bola realizovaná žalobcami bankovým prevodom. Refundácia vo
výške 5.256,94 eura bola predpísaným spôsobom odsúhlasená kvalifikovanou nadpolovičnou väčšinou

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 25.4.2022 do
4.5.2022. Žiadosť žalobcov o úhradu tejto sumy žalovaný prevzal 10.5.2022 a dodnes nereagoval.

3. Žalobcovia podaním zo dňa 14.3.2023 vzali žalobu čiastočne späť a žiadali, aby súd priznal žalobcom
pevný úrok z omeškania v sume 190,17 eura a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
boli v konaní v plnom rozsahu úspešní. Uviedli, že nový správca BLAHO-BYT, spol. s r.o., Prokopa
Veľkého 51, Bratislava, IČO: 35 729 899, ako nový disponent s účtom opráv patriacim vlastníkom

bytov, riadne z fondu opráv podľa dispozície danej kvalifikovanou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
bytov a nebytových priestorov vyplatil žalobcom istinu vo výške 5.256,94 eura. Suma bola na účet
žalobcov pripísaná 10.3.2023. Žalobou uplatňovaný úrok z omeškania je ohraničený časovým obdobímod 17.6.2022 do 10.3.2023 a toto obdobie omeškania predstavuje 266 dní a pri dennom úroku vo výške
0,0136 % zo sumy 5.256,94 eura predstavuje úrok z omeškania v pevnej sume 190,17 eura.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
mal vykonaným dokazovaním za nesporné, že žalobcovia sa ako spoluvlastníci bytu a nebytových
priestorov S. XX, O., domáhali od žalovaného ako správcu bytového domu zaplatenia 5.256,94 eura
s príslušenstvom ako refundácie škody v nebytových priestoroch na uvedenej adrese, uhradenej z
prostriedkov žalobcov napriek tomu, že nepredložili o tom žiadne listinné dôkazy (zmluva o výkone

správy, list vlastníctva žalobcov, zoznam vlastníkov bytov a nebytových priestorov) okrem kópie
zápisnice z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dňoch od 25.4.2022 do
4.5.2022, ale žalovaný tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nenamietal. Mal za nesporné, že v priebehu
konania došlo k zmene správcu bytového domu zo žalovaného na BLAHO-BYT, spol. s r.o., IČO: 35
729 899, Prokopa Veľkého 51, Bratislava s tým, že ani o tejto skutočnosti žalobcovia nepredložili žiadny
listinný dôkaz. Nový správca dňa 10.3.2023 uhradil žalobcom žalovanú istinu a žalobcovia zobrali v

tejto časti žalobu späť, naďalej však trvali na zaplatení vyčísleného úroku z omeškania na obdobie od
17.6.2022 do 10.3.2023, čo predstavuje 266 dní omeškania, od pôvodného žalovaného. Žalovaný po
celý čas konania namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu.

5. Súd prvej inštancie k pasívnej vecnej legitimácií žalovaného uviedol, že § 61

C. s. p. v znení účinnom od 1.7.2016 a v minulosti § 19 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016, upravuje jednu z hlavných procesných podmienok, a to
občiansko-procesnú subjektivitu účastníkov, totiž spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu (či
inak povedané spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti). Jej predpokladom je hmotnoprávna
subjektivitavovýznamespôsobilostimaťprávaapovinnostipodľahmotnéhopráva.Splneniepodmienky

občiansko-procesnej subjektivity si súd všíma aj bez návrhu po celý čas konania. Ozrejmil, že podľa
§ 60 C. s. p. sú stranami sporu žalobca a žalovaný, ktorí musia disponovať vecnou legitimáciou.
Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotného práva má zásadný význam z
hľadiska určenia pasívnej vecnej legitimácie. Znamená to, že pasívna legitimácia účastníka konania, je
jednou z prvoradých procesných podmienok. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania

a na každom stupni. Nedostatok týchto podmienok je fakticky neodstrániteľný (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo
pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom

subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní
rozhoduje.

6. Dospel k záveru, že pôvodne žalovaný správca bytového domu na S. XX, O., ako pasívne vecne
legitimovaný účastník konania (aj keď aj v tomto prípade možno mať o tejto skutočnosti pochyby

vzhľadom k tomu, že žalobcovia nepredložili Zmluvu o výkone správy) bol v konaní nahradený novým
správcom, ako to vyplýva z písomného oznámenia samotnými žalobcami. Žalobcovia na túto skutočnosť
procesne nereagovali a napriek tomu, že pôvodne žalovanému správcovi zjavne zanikli hmotnoprávne
povinnosti zakotvené v zákone č. 182/1993 Z. z., ktoré prešli zo zákona na nového správcu, naďalej
trvali na tom, aby im pôvodný žalovaný uhradil príslušenstvo žalovanej pohľadávky, ktorú samotnú v

priebehu konania uhradil už nový správca, a preto za použitia § 7b ods. 1, § 8a ods. 1 písm. a), § 8b ods.
1 písm. c), ods. 2, § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z., § 80 ods. 1, § 145 C. s. p., žalobu po zastavení
konania v časti žalovanej istiny, v časti žalovaného príslušenstva (úroku z omeškania) s poukazom na
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie pôvodného žalovaného, zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.

7. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako aj proti súvisiacemu výroku
o trovách konania, podali žalobcovia odvolanie a žiadali rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,

že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zdôraznili, že nepožadovali a nepožadujú od žalovaného (vtedajšieho správcu bytového objektu)

náhradu škody, ale zabezpečenie výplaty peňazí z fondu prevádzky, údržby a opráv, pritom ide o výplatu
peňazí nepatriacich žalovanému, ale vlastníkom bytov. K vznesenej námietke žalovaného a k záveru
súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného uviedli, že vtedajší správca bytového
objektu si vo vyjadreniach odporuje, nakoľko na jednej strane formálne namieta nedostatok svojej
pasívnejlegitimácie,nadruhejstranesvojepostaveniesprávcunespochybňujeanesporuje.Bolinázoru,

že keby objektívne (skutočne) nebol správcom, tak mal odmietnuť doručenú zápisnicu zo schôdze
vlastníkov s odôvodnením, že nie je subjektom v postavení správcu. Žalovaný teda reaguje na určité
skutočnosti, derivované zo svojej nespochybniteľnej, objektívne existujúcej pozície správcu, založenej
zmluvou o výkone správy na podklade, ktorej fungoval ako správca, formálne napĺňal a realizoval
svoje zmluvné povinnosti, napr. aj vo vzťahu k osobitne založenému bankovému účtu vlastníkov pre
fond opráv, každoročným vyúčtovávaním služieb spojených s užívaním bytov a vykonávaním množiny

ďalších činností, vyplývajúcich z písomne dohodnutého zmluvného postavenia. Novým správcom sa stal
BLAHO-BYT, spol. s r.o., Vyšehradská 4, Bratislava, IČO: 35 729 899, ktorý vykonal úhradu v intenciách
pokynu schôdze vlastníkov bytov, a to dňa 10.3.2023. Dodali, že rozhodnutie vlastníkov bytov o použití
prostriedkov fondu opráv nepodlieha žiadnej aprobácii správcu bytového domu.

8. Uviedli, že žalobu v rozsahu istiny vzali späť (podaním z 14.3.2023) a uplatnili si požiadavku zaplatiť
úrok z omeškanej platby, a to za obdobie od 17.6.2022 (od predžalobnej výzvy) do 10.3.2023 (dňa
prijatia refundácie peňazí na strane žalobcov). Stotožnili sa so závermi súdu prvej inštancie keď konanie
v časti istiny zastavil a to napriek tomu, že napadnutý rozsudok argumentačne mlčí, že konanie bolo
zastavené pre zánik pohľadávky (splnenie obligácie), a nie neopodstatnenosť požiadavky žalobcov. Boli

názoru, že v čase podania žaloby žalovali istinu dôvodne. Kvalifikáciu požiadavky žalobcov na úrok z
omeškania, náhrada škody, či ušlý zisk, súd prvej inštancie opomenul, pričom rozhodnutie o kvalifikácii
požiadavky je úplne v kompetencii súdu. Namietali, že súd prvej inštancie nevysvetlil prečo sa rozhodol
nepriznať žalobcom príslušenstvo pohľadávky i keď by boli z hľadiska úspešnosti v danom súdnom
konaní víťazmi aj v prípade ak by dôvodne žalovali (v čase podania žaloby) len istinu vo výške 5.256,94

eura. Hypoteticky neúspešní by mohli byť len v rozsahu príslušenstva pevného úroku/škody/ušlého zisku
vo výške 190,18 eura. V percentuálnom vyjadrení nároku by boli konkrétne úspešní v rozsahu 96,5
% a neúspešní v rozsahu 3,5 % nároku a tomuto zásadnému žalobnému bodu sa súd prvej inštancie
nevenoval. Mali za to, že súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalobcov, pričom ignoroval ich
verifikovateľnú argumentáciu, negoval fakty a argumentoval voluntaristicky, bez právneho základu.

9. Namietali, že postupom súdu prvej inštancie im bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo
súd nerozhodoval súladne s právom účastníka na súdnu ochranu a spravodlivý proces, nezohľadnil
verifikovateľne správne argumenty žalobcov a nevysporiadal sa riadne s absenciou proti dôkazov zo
strany žalovaného. Upriamili pozornosť na § 220 ods. 2 C. s. p. a uviedli, že je povinnosťou súdu riadne

a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie
rozsudkuobsahujeajdôkladnéodôvodnenietohtoodklonu.Nedostatokriadnehoodôvodneniarozsudku
je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Účelom

odôvodnenia rozsudku je predovšetkým jeho spôsobilosť preukázať správnosť rozhodnutia vo veci
a zároveň aj vytvorenie náležitého podkladu pre kontrolu jeho správnosti, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu; jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Hoci judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994,
séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Namietali
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a že všetky argumenty žalobcov boli pri rozhodovaní súdom

prvej inštancie ignorované (aspekt arbitrárnosti). Ak sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nezaoberal zásadnou argumentáciou účastníka konania, ak sa všeobecný súd ústavne
akceptovateľným spôsobom s ňou nevysporiadal, musí byť chýbajúca argumentácia súdu považovaná
za prejav arbitrárnosti a teda za porušenie základného práva účastníka súdneho konania podľa čl. 46ods. 1 Ústavy SR (sp. zn. II. ÚS 410/2006). Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
198/2011). Boli názoru, že bazálnym argumentom boli povinnosti správcu pri výplate peňazí z fondu

opráv. Mali za to, že neboli náležite vyhodnotené pozície sporových strán. Uviedli, že v napadnutom
rozsudku absentuje v zmysle § 220 C. s. p. povinnosť uviesť čoho sa žalobcovia domáhali, aké
skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, aké prostriedky procesného útoku použili, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použili. Súd má jasne a výstižne vysvetliť, ako vyhodnotil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

10. Dôvodili, že súd musí dostatočne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia, nakoľko len
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia garantuje, že bolo plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (II. ÚS

78/2005, III. ÚS 209/2004, m. m. aj III. ÚS 25/2006). Všeobecný súd nesmie byť vo svojej argumentácii,
obsiahnutej v odôvodnení súdneho titulu, inkoherentný, a teda jeho rozhodnutie musí byť konzistentné
a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súd musí dbať o celkovú spravodlivosť súdneho
titulu, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom

rade aj spravodlivé a presvedčivé. Vyhlásené právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými
skutkovými zisteniami alebo závery, ktoré zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať za rozporné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a Čl. 6 ods. l
Dohovoru (I. ÚS 243/2007). Upriamili pozornosť na judikatúru, ktorá bližšie špecifikuje, aké rozhodnutie
všeobecného súdu je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé a stáva sa prejavom ľubovôle

(nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.1.2012, sp. zn. III. ÚS 391/2009, nález Ústavného súdu ČR zo
dňa 16.6.2003, sp. zn.
IV.ÚS283/2000).Vdanejsúvislostimalinamyslinajmävyhodnotenieotázkyzakéhoprávnekorektného
dôvodu si žalovaný správca bytového objektu pre seba vytvoril akési právo veta voči kvalifikovanému
rozhodnutiu vlastníkov o použití finančných prostriedkov z fondu opráv. Vo vzťahu k namietanému

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedli, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba úplné právne
posúdenie prípadu, resp. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu predpisov
(najmä noriem hmotného práva) ide, ak by súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak súd aplikoval síce adekvátny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Nesprávne právne

posúdenie merita sporu je vždy odvolacím dôvodom. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom treba ale hovoriť vždy vtedy, ak sa názor súdu natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/2002).

11. Záverom uviedli, že napadnutý rozsudok nie je prejavom riadnej, úplnej a správnej právnej úvahy, ani

výsledkom racionálneho a spravodlivého procesu. Ide o dezinterpretovanie situácie a to najmä pokiaľ
ide o vyhodnotenie otázky z akého právne korektného dôvodu si žalovaný správca bytového objektu
pre seba vytvoril akési právo veta voči kvalifikovanému rozhodnutiu vlastníkov o použití finančných
prostriedkovzfonduopráv.Odôvodnenienapadnutéhorozsudkujecelkovonepreskúmateľné,arbitrárne
a nedáva odpoveď na žalobcami nastolenú otázku.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že obsiahle
odvolanie žalobcov nepredstavuje takú argumentáciu a závery, ktoré by mali spochybniť správnosť a
spravodlivosť napadnutého rozsudku. Rozsiahlosť odvolania neznamená, že je jeho obsah správny a
spravodlivý. Žalobcovia nemajú dôvody na spochybnenie napadnutého rozsudku. Opätovne zdôraznil,

že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Súd skúma ex offo vecnú legitimáciu sporových strán
vždy a
v každom štádiu konania. To, že nový správca zaplatil istinu, od ktorej si žalobcovia odvíjajú zaplatenie
príslušenstva neznamená, že konal správne a v zmysle bytového zákona. Boli názoru, že nový správca
nepostupoval správne, lebo nebol urobený výber dodávateľa v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. a z tohto

dôvodu odmietal zaplatiť faktúru z fondu opráv.
Ak by bol pristúpil k úhrade faktúry, dopustil by sa nesprávneho konania, za čo by mu hrozila sankcia
zo strany SOI. Zároveň namietal výpočet žalovanej čiastky, nakoľko je nesprávny. Žalobcovia si
uplatnili príslušenstvo až do doby 10.3.2023 pričom vedeli, že dňom 1.1.2023 prestal byť správcomich bytového domu a nemal dispozičné právo k účtu bytového domu. Žalovaný týmto dňom odovzdal
všetky kompetencie novému správcovi vrátane pohľadávok a záväzkov bytového domu a preto aj z tohto
hľadiska je výpočet príslušenstva nesprávny, keďže počíta s časovým obdobím, keď už nebol správcom

bytového domu.

13. Žalobcovia v odvolacej replike zotrvali na odvolacích argumentoch.

14. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcov nevyjadril.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom žalobu vo zvyšku zamietajúcom výroku je vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1
C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.9.2025 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

16. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového
stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho

vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie
skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne
nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto

nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou
spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej
aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

17. Zo žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 3.8.2022 vyplýva, že žalobcovia ako bezpodieloví

spoluvlastníci bytu v bytovom dome na S.K. XX B. O. sa domáhali proti správcovi bytového domu
zaplatenia istiny vo výške 5.256,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.6.2022
do zaplatenia; skutkovo a právne tvrdiac, že žalovaná istina predstavuje náklady, ktoré žalobcovia 1/ a
2/ vynaložili na odstránenie škôd spôsobených zatečením zo spoločných častí bytového domu, ktorých
refundáciu schválili vlastníci bytov a nebytových priestorov v písomnom hlasovaní, avšak žalovaný na

žiadosť žalobcov o úhradu žalovanej istiny nereagoval. Tieto skutkové tvrdenia žalobcov považoval súd
prvej inštancie za nesporné a odvolací súd je skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie viazaný
(§ 383 C. s. p.).

18. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v

procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom

pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

19. Pokiaľ teda žalobcovia 1/ a 2/ na týchto skutkových tvrdeniach založili žalobu proti žalovanému,
ako správcovi bytového domu, t. j. subjektu s vlastnou právnou subjektivitou, ktorému má byť uložená
povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ náklady, ktoré vynaložili na odstránenie škôd v bytovom dome;

bez pochybností nie je správca Stavebné bytové družstvo Bratislava I, Palackého 24, Bratislava, IČO:
00 169 226, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom žalobou uplatneného nároku. Je
totiž nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ nárok odvodzujú od právnych vzťahov založených vlastníctvom
bytov a nebytových priestorov upravený v zákone č. 182/1993 Z. z., a žalobcovia 1/ a 2/ ani v odvolaní
neuviedli, z akého ustanovenia citovaného zákona má vyplývať povinnosť správcu zaplatiť žalovanú

istinu; v súvislosti v povinnosťou „výplaty peňazí z fondu opráv“ spočíva zodpovednosť správcu iba
pri výkone (realizácii) rozhodnutia vlastníkov v písomnom hlasovaní, v ktorom súhlasili s refundáciou
vynaložených nákladov spoluvlastníkmi bytu č. X, X. poschodie B. U. X. Z. G.a vykonané odstránenie
škôd v ich byte spôsobených v dôsledku zatečenia terasy spoluvlastníkov X. U. Z. V. vo výške5.256,94 eura z fondu prevádzky, údržby a opráv. Markantnosť rozdielu v tom, komu svedčí právna
povinnosť zaplatenia žalovanej istiny je celkom evidentná; teda v tom, že z podstatných v žalobe
substancovaných skutkových tvrdení a zisteného skutkového stave, plynie výlučný záver o povinnosti

správcu zabezpečiť iba vykonanie rozhodnutia vlastníkov, čo však nezodpovedalo formulácii žalobného
petitu; a žalobcovia 1/ a 2/ uplatnený nárok nezaložili na iných skutkových tvrdeniach, z ktorých by
bolo možné vyvodiť zodpovednosť správcu pri nevykonaní rozhodnutia vlastníkov. Meritórny rezultát
bol potom celkom predvídateľný a právna skutočnosť zmeny subjektu vykonávajúceho správu bytového
domu bez procesne relevantnej reakcie zo strany žalobcov 1/ a 2/ iba podčiarkla nedôvodnosť žaloby

ďalším samostatným dôvodom.

20. Nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku zodpovedal v čom považoval absenciu
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného; nemožno skutkové a právne závery súdu prvej inštancie
považovať za zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2

C. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že
súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcov 1/ a 2/ (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).

21. A pretože žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní neuviedli žiadne ďalšie relevantné skutočnosti,

odvolaciemu súdu sa javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387
ods. 3 C. s. p.) ako kontraproduktívna a neúčelná. Na uvedenom základe neboli z povahy veci právne
irelevantné odvolacie námietky žalobcov 1/a 2/ vecne spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutej časti.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).