Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207316
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122207316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a sudcov A. D. E. a A. F. G.
v spore žalobcu MAKS-D, s.r.o., so sídlom Nováky, M.R. Štefánika 1, IČO 36 332 534, zastúpenému
Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Košice, Žižkova 4E, IČO 47 244 488 proti
žalovanému Bankruptcy and recovery innovative corporation, k.s., so sídlom Bratislava – mestská
časť Ružinov, Jašíkova 4849/2, IČO 51 643 162, právne zastúpeného Róbert Havlát, s.r.o., so sídlom

Bratislava, Rudnayovo námestie 1, IČO 35 976 454, za účasti intervenienta na strane žalovaného
Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Digital Park I, Einsteinova
21, IČO 31 383 408, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova
8, IČO 36 853 186, o zaplatenie 189.797,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, č.k. 28C/76/2023-255 zo dňa 13. augusta 2024 v spojení s uznesením
Okresného súdu Trenčín, č.k. 28C/76/2023-268 zo dňa 17. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému a intervenientovi na strane
žalovaného priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko rozsudok
vjehopísomnomvyhotoveníneobsahovalvyobrazenieštátnehoznakuSlovenskejrepubliky,tútozrejmú

nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozsudku, spôsobenú mechanickou činnosťou, považoval za
dôvod na vydanie opravného uznesenia. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou (po pripustení zmien
žaloby) domáhal zaplatenia sumy 189.797,55 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 94.898,77
eur od 05.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 47.449,39 eur od 21.12.2023 do zaplatenia,
zo sumy 47.449,39 eur od 13.08.2024 do zaplatenia. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal
základnou podmienkou konania, a to otázkou vecnej legitimácie strán sporu a dospel k záveru, že
žalobca ako dlžník, u ktorého bola uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 40C/1/2019 zo dňa

03.12.2019 povolená reštrukturalizácia, je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody voči
žalovanému, ktorý bol žalobcovi predmetným uznesením ustanovený ako reštrukturalizačný správca,
ktorý má v spore pasívnu vecnú legitimáciu. Do konania vstúpil na stranu žalovaného
podľa § 82 CSP intervenient, ktorým je poisťovňa, u ktorej má žalovaný uzavretú poistnú zmluvu pre
poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúvýkonomsprávcovskejčinnostizodňa19.07.2018,aktorý
má z tohto dôvodu právny záujem na výsledku konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových

okolností uvedených v žalobe, keď žalobca uviedol, že podal žalovanému podnet k spornej pohľadávke,
ktorý obsahoval dôvody, z ktorých bolo potrebné podľa názoru žalobcu spornú pohľadávku poprieť.
Tým, že žalovaný tento podnet nezohľadnil pri svojom popieracom úkone, porušil povinnosť uloženúmu ust. § 3 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZoS“). V opise splnenia predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu žalobca
následne uviedol porušenie povinnosti žalovaného, ktoré vyplývajú z § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), a to povinnosť
správcu každý podnet dlžníka na popretie pohľadávky s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a samotný
podnet a spôsob jeho vybavenia zapísať do zoznamu pohľadávok. Aj keď súd žalobcovi vytýkal
nekonzistentnosť tvrdení o porušení povinnosti žalovaným, s ohľadom na tvrdenia žalobcu preskúmal,
či je splnený tento predpoklad zodpovednosti za škodu z pohľadu porušenia oboch povinností , a to

povinnosti správcu každý podnet dlžníka na popretie pohľadávky s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť
a samotný podnet a spôsob jeho vybavenia zapísať do zoznamu pohľadávok. Zaoberajúc sa pojmom
„podnet“, ktorý žalobca používa, uviedol, že žalobca si zamieňa podnet na popieranie pohľadávok
v zmysle § 124 ods. 3 ZKR a vyjadrenie k zapísaným pohľadávkam podľa § 123 ods. 2 ZKR.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca žalovanému podnet

na popieranie pohľadávok nepodal, ale podal vyjadrenie k zapísaným pohľadávkam. Vykonaným
dokazovaním mal tiež preukázané, že žalovaný ako reštrukturalizačný správca poprel spornú
pohľadávku riadne a včas (táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu namietaná). Uviedol, že neobstoja
námietky žalobcu, že dôvody, ktoré uviedol v podnete na popieranie pohľadávok, neboli uvedené
v popieracom úkone. Dospel k záveru, že ak žalovaný poprel pohľadávku celkovo čo do jej existencie

(keď uviedol, že sporná pohľadávka nevyplýva z ustanovení predloženej Smlouvy o společnosti
zo dňa 02.10.2015, Smlouvy o dielo zo dňa 18.11.2015, ani z Dohody o úpravy vzájemních práv
a povinností a o narovnaní ku Smlouve o dielo zo dňa 01.10.2019), v tomto dôvode popretia
pravosti pohľadávky a výšky pohľadávky sú subsumované dôvody, ktoré uviedol žalobca vo svojom
podnete. Žalovaný touto formuláciou poprel samotnú pravosť a existenciu spornej pohľadávky, čím

vyslovil svoj právny názor o jej neexistencii a týmto dôvodom poprel aj jej prihlásenú výšku. Postup
žalovaného súd hodnotil ako vykonávanie svojej správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou, keď
po preskúmaní predložených listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii, poprel samotnú existenciu
spornej pohľadávky. Žalovanému, ako správcovi, nevyplýva zo zákona viazanosť podnetom (prípadne
vyjadrením) žalobcu, pričom je potrebné uviesť, že podnet (vyjadrenie) žalobcu nebol vecne preukázaný

a právne odôvodnený. Súd prvej inštancie tiež vyslovil názor, že pokiaľ súd v incidenčnom konaní
vyslovil názor, že popierací úkon správcu, ktorým správca poprel výšku a právny dôvod vzniku spornej
pohľadávky, neobstojí, uvedenú skutočnosť nemožno dať na zodpovednosť správcovi a nemožno ju
vykladať tak, že by popierací úkon správcu nebol správny.

3. Súd nemal preukázané ani žalobcom tvrdené porušenie povinnosti správcu, a to
povinnosti stanovenej v § 124 ods. 3 ZKR, spočívajúcej v zapísaní samotného podnetu a spôsobu
jeho vybavenia do zoznamu pohľadávok. Konštatoval, že zapísanie podnetu a spôsobu jeho vybavenia
do zoznamu pohľadávok správcom by žiadnym spôsobom nezmenilo právny názor alebo procesný
postup súdu v incidenčnom konaní. Predmetný podnet (vyjadrenie) žalobcu na popretie pohľadávky

nebol dostatočne právne odôvodnený a vecne preukázaný tak, ako to vyžaduje § 124 ods. 1 ZKR
a zároveň stanovisko žalobcu bolo vyjadrením žalobcu k zoznamu pohľadávok, na ktoré ho vyzval
žalovaný dňa 14.01.2020 podľa § 123 a nie podnetom podľa § 124 ods. 3 ZKR. Ak by sa vyjadrenie
žalobcu posúdilo ako podnet, v tom prípade však z dôvodu nedostatočného právneho odôvodnenia
a vecného preukázania tohto podnetu nemožno vyžadovať od správcu splnenie určitej povinnosti, keď

svoju povinnosť, ktorú mal žalobca uloženú zákonom, sám nesplnil. Ak žalobca svoje stanovisko čo
do určenia výšky spornej pohľadávky na základe nesprávneho výpočtu a nezohľadnenej kompenzácie
žiadnymspôsobomnešpecifikoval,akonapríkladvovyjadrenízodňa18.12.2023,aaniktomutovýpočtu
nedoložil žiadne doklady, potom žalovaný ako správca nemohol vedieť, v čom vidí žalobca nesprávnosť
výšky uplatnenej spornej pohľadávky a nesprávnosť jej výpočtu, resp. zohľadniť kompenzáciu, keď sám

žalobca namietal, že práve sporná pohľadávka nevyplýva z účtovníctva žalobcu, ani veriteľa.

4. Súd konfrontáciou tvrdení žalobcu a tvrdení žalovaného s predloženými listinami ohľadom doručenia
predmetného vyjadrenia (podnetu) uzavrel, že potvrdenie o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1 so
stanoviskomžalobcubolodoručenéžalovanémulendvapracovnédnipredkoncomlehotynapopieranie

pohľadávok, a pritom toto stanovisko (podnet) ani nespĺňalo náležitosti vyžadované § 124 ods. 1 ZKR
(ak by bol posudzovaný ako podnet), t. j. nebolo dostatočne právne odôvodnené
a hlavne vecne preukázané. Z uvedeného dôvodu tento podnet žalovaný ani nemal povinnosť zapísať
do zoznamu pohľadávok, preto toto nekonanie nemožno pripísať žalovanému ako porušenie povinnosti.Na rozdiel od toho konštatoval splnenie ďalších povinností žalovaným vyplývajúcich zo zákona, a to
dňa 11.02.2020 v súlade s § 124 ods. 3 ZKR, kedy notifikoval žalobcu o popretých pohľadávkach.
Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach, že žalovaný porušil zákonné

povinnosti v súvislosti s výkonom funkcie reštrukturalizačného správcu, konštatoval, že nie je splnený
tento predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka). Súd konštatoval,
že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, ktoré by malo za následok vznik škody
a zodpovednosť žalovaného za túto škodu. Uzavrel, že žalovaný nenesie zodpovednosť
za vznik škody. Pokiaľ k porušeniu povinnosti žalovaným nedošlo, nie je splnený predpoklad príčinnej

súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ktorú žalobca odôvodnil tým, že
škoda vznikla plnením žalobcu voči veriteľovi HUTNÍ PROJEKT Frýdek – Mýstek, a.s. v sume 50 %
prihlásenej pohľadávky, ktorá sa má plniť na základe reštrukturalizačného plánu. Nakoľko neboli splnené
predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú mal spôsobiť pri
výkone správcovskej činnosti, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 189.795,55 eur, spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 94.898,77 eur od 05.11.2022
do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 47.449,39 eur od 21.12.2023 do zaplatenia, s 5 %

úrokom z omeškania 47.449,39 eur od 13.08.2024 do zaplatenia, a to do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, alebo aby alternatívne rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a vrátení
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v súvislosti s postupom súdu prvej inštancie
v danom konaní došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súd
sa neodôvodnene odchýlil od právneho názoru toho istého súdu v rámci incidenčného sporu a rovnako

od právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozhodoval ako odvolací súd. V rámci rozhodnutí
predmetných súdov bolo jasne konštatované to, že popierací prejav správcu v konaní neobstojí, preto
žalobcoviniejezrejmé,akosúdmoholdospieťkzáveruotom,žežalovanýsisplnilvšetkysvojezákonné
povinnosti vrátane povinnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa § 124 ods. 1 ZKR
a § 3 ZoS. Ak by súdy v incidenčnom konaní konštatovali, že popierací prejav žalovaného obstál, tak

žalobca by bol v incidenčnom konaní úspešný a na základe reštrukturalizačného plánu by nebol nútený
plniť pohľadávku popretého veriteľa, ktorá nikdy nevznikla a nemala ani hmotnoprávny základ. Práve
predmetné rozhodnutia a v nich judikované skutočnosti boli podkladom pre žalobcu na to, aby si uplatnil
svoj nárok na náhradu škody v rámci tohto súdneho konania. Konaním zo strany súdu prvej inštancie
bola narušená právna istota na strane žalobcu a princíp legitímnych očakávaní, ktoré sú garantované

v článku 2 ods. 2 CSP. Pokiaľ sa súd rozhodol, že sa odkloní od svojej rozhodovacej praxe, mal takýto
postup aj relevantne odôvodniť. Odchýlenie sa od rozhodovacej praxe a nedostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktorých sa súd dopustil, zakladajú uplatnený odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. b)
CSP). Uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP namietal, že neobstojí
konštatovanie súdu, že „podnet na popretie pohľadávky“ posúdil ako vyjadrenie dlžníka v zmysle § 123

ods. 3 ZKR (zrejme § 123 ods. 2 ZKR - pozn. odvolacieho súdu). Uviedol, že
podnet v zmysle § 124 ods. 3 ZKR, doručený žalovanému a popierací úkon žalovaného, jednoznačne
preukazujú, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v žiadnom prípade nemôže obstáť
záver súdu o tom, že popierací úkon správcu (žalovaného) obsahuje všetky dôvody,
ktoré uviedol dlžník (žalobca) vo svojom podnete. Popretie, kedy správca v popieracom úkone neuvedie

všetky právne relevantné dôvody, nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Zákon
(§ 124 ods. 1 ZKR) vyžaduje, aby jednotlivé dôvody popretia boli náležite odôvodnené. Ak správca
popierací úkon neodôvodnil právne správne, je zrejmé, že k porušeniu právnej povinnosti žalovaného
pri popieraní pohľadávok došlo. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čím je daný odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že žalobca si mýli podnet na

popretie pohľadávky s vyjadrením k pohľadávke, poukázal na to, že z dôkazu, predloženého žalobcom,
označeného ako „Podnet na popretie pohľadávky“ je zrejmé, že ide o podanie
patriace žalobcovi v zmysle § 124 ods. 3 ZKR. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia
správca zapíše do zoznamu pohľadávok, ktorú povinnosť si žalovaný celkom zjavne nesplnil, pričom
súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak. Žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce z ust.

§ 3 ZoS. Porušenie povinnosti spočíva v tom, že správca (žalovaný) nepoprel Popretú pohľadávku zo
všetkých dôvodov, ktoré v danom čase mohol a mal identifikovať, ak by konal s odbornou starostlivosťou.
Akcentoval, že prieskum incidenčného súdu je obmedzený výlučne na popierací
úkon a posudzuje teda, či popieracie dôvody a ich odôvodnenie sú natoľko kvalifikované, že vylúčiapopretú pohľadávku z uspokojenia. Ak teda správca (žalovaný) vykoná tento popierací úkon tak, že
nesprávne vyhodnotí prihlášku a jej prílohy, vykoná popierací úkon, ktorý v súdnom prieskume neobstojí,
čoho následkom je neuspokojenie neexistujúcej pohľadávky z majetku žalobcu, potom kto iný ako

správca (žalovaný) môže niesť zodpovednosť za tento úbytok majetku na strane žalobcu. V podanom
odvolaní namietal záver súdu ohľadne vzniku škody. Zotrval na svojom tvrdení, že suma, ktorú žalobca
musí plniť v zmysle reštrukturalizačného plánu veriteľovi na základe nesprávneho popretia neexistujúcej
pohľadávky popretého veriteľa žalovaným, je škodou, nakoľko sa jedná o úbytok majetku žalobcu a tento
úbytok by nenastal, ak by si správca (žalovaný) riadne plnil svoje povinnosti a riadne poprel pohľadávku

popretého veriteľa, a to tak, že v odôvodnení popieracieho úkonu uvedie všetky dôvody, pre ktoré
identifikoval spornosť pohľadávky. Žalobca v žiadnom prípade neplní pohľadávku popretého veriteľa na
základe rozhodnutia súdu, ale na základe reštrukturalizačného plánu. Namietal konštatovanie súdu, že
niejenaplnenýpredpokladpríčinnejsúvislosti,ktorýzávervychádzavýlučnezargumentáciežalovaného
a intervenienta. Uvedený záver by podľa názoru žalobcu znamenal, že správca bude vždy, keď poprie
pohľadávku s odôvodnením, konať s odbornou starostlivosťou a nikdy nebude zodpovedať za

prípadnú škodu spôsobenú jeho činnosťou. Nie je v súlade s princípom právnej istoty, aby
súd v konaní o náhradu škody dospel k záveru o tom, že ak správca pohľadávku poprie, je
jeho konanie bez vád a nikdy nebude za škodu zodpovedať.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Vyslovil názor, že súd správne dospel k právnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k splneniu predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a vec preto posúdil po právnej stránke správne. Uviedol, že v prípade, ak súd (incidenčný) vysloví iný
právny názor na niektorý z dôvodov popretia, neznamená to automaticky, že by správca porušil nejakú

svoju zákonnú povinnosť, alebo že by nekonal s odbornou starostlivosťou, ako to mylne vykladá práve
žalobca v tomto konaní. Ak by tomu malo byť tak, potom by z logiky veci správcovia nikdy nepristupovali
k popretiu akýchkoľvek pohľadávok, lebo by sa tým prakticky vždy vystavovali riziku zodpovednosti za
škodu. Podľa názoru súdov, vyjadrených v predmetných rozhodnutiach, správca poprel pravosť spornej
pohľadávky tak, že táto pohľadávka podľa právneho názoru žalovaného ako správcu neexistuje, pričom

súdy v incidenčnom konaní mali opačný právny názor, potom v žiadnom prípade nemožno konštatovať
žalobcom tvrdený odklon od vysloveného právneho názoru incidenčných súdov
v danej veci. Vo vzťahu k tej časti odvolania, v ktorej žalobca tvrdí, že súd mal dospieť k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď „podnet na popretie pohľadávky“ vyhodnotil ako vyjadrenie
dlžníka v zmysle § 123 ods. 3 ZKR a následne konštatoval zhodu popieracieho prejavu

správcu (žalovaného) s týmto podnetom (vyjadrením) žalobcu ako dlžníka, žalovaný poukázal na celkom
zrejmú nekonzistentnosť argumentácie žalobcu, ktorá bola namietaná aj na súde prvej inštancie, a ktorú
konštatoval aj súd v napadnutom rozsudku. Uviedol, že v priebehu celého konania z tvrdení žalobcu
a ani z podaného odvolania nie je zrejmé, v čom má konkrétne spočívať údajne nesprávne skutkové
zistenie, resp. v ktorej časti nemal žalovaný ako správca obsiahnuť obsah podnetu (vyjadrenia) žalobcu.

Žalobca toto v priebehu konania nikdy nešpecifikoval. Ak žalobca uvádza,
že správca je povinný poprieť pohľadávku zo všetkých právne relevantných dôvodov, tak žalovaný
uvádza, že uvedené žalovaný urobil, keď si vyhodnotil všetky dostupné písomnosti, účtovnú evidenciu,
zmluvnú dokumentáciu a nakoniec aj oneskorene podané a v rozpore s § 124 ods. 1 ZKR vecne
a právne neodôvodnené vyjadrenie žalobcu, pričom právne relevantný dôvod popretia uviedol vo svojom

popieracom prejave tak, ako to považoval s odbornou starostlivosťou za správne a dostatočné. Uviedol
tiež, že ak žalobca sám konštatuje, že žalovaný ako správca nie je viazaný vyjadrením dlžníka a je
povinný sám vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, potom žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca
namieta fakt, že žalovaný nepoňal do popieracieho prejavu konkrétny obsah
podnetu (vyjadrenia) žalobcu, keď sám si zjavne je vedomý, že to nie je povinnosťou žalovaného ako

správcu. Aj v časti odvolania vo vzťahu k právnemu posúdeniu z hľadiska splnenia predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný poukázal na
nekonzistentnosť argumentácie žalobcu, keď znova nie je zrejmé, v porušení akej konkrétnej povinnosti
by malo spočívať protiprávne konanie žalovaného.

7. Intervenient na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal intervenientovi na
strane žalovaného proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
K domnelému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces uviedol, že jednotlivé konania (predmetnékonania a incidenčné konanie) sa týkajú odlišných strán sporu a rôznych uplatnených nárokov. Správca
nevystupoval v incidenčnom spore v žiadnom procesnom postavení, a preto objektívne nemal možnosť
ovplyvniť výsledok konania. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu poukázal na absenciu precedenčnej

záväznosti súdnych rozhodnutí v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.05.2014, sp. zn. 7Cdo/136/2013, publikované v ZSP pod č. 2/2021, v ktorom súd konštatoval
„Favorizácia inej právoplatne skončenej veci pri judiciálnej justifikácii nemá v podmienkach SR
všeobecnú, ani precedenčnú záväznosť, v nepublikovanej podobe v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR nemá ani faktickú viazanosť pre iné podobné prípady prerokovávané súdmi.“.

Vo vzťahu k domnelému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces intervenient
tiež uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za dostatočne odôvodnené, vychádzajúce z vykonaného
dokazovania a správneho skutkového a právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s argumentáciou
žalobcu, že jeho podnet na popretie pohľadávky bol zo strany žalovaného nedostatočne vyhodnotený,
čo má odôvodňovať údajné porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Poukázal na to,
že žalobca v tejto súvislosti pravdepodobne vychádza z nesprávnej premisy, že vyjadrenie dlžníka

je jediným relevantným podkladom na vyhodnotenie spornosti pohľadávky. Opomína, že správca
je povinný vykonávať vlastné šetrenie a na vyjadrenie dlžníka prihliada iba v rozsahu, v akom ho
možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Žalovaný s odbornou starostlivosťou
a pri zohľadnení všetkých skutočností sformuloval popretie právneho dôvodu vzniku pohľadávky,
preto námietka žalobcu, smerujúca k tomu, že dôvody popretia pohľadávky formuláciou (doslovne)

nekorešpondujú s vyjadrením žalobcu, nemôže obstáť.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení k podaným vyjadreniam žalovaného a intervenienta doplnil podané
odvolanie a uviedol, že žalovaný a intervenient bagatelizujú význam samotného odôvodnenia
popieracieho úkonu, pričom odôvodnenie popieracieho úkonu je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá
limituje súdny prieskum v konaní o určenie popretej pohľadávky. V predmetnej veci žalovaný nesprávne

odôvodnil popierací úkon a jeho odôvodnenie nereflektovalo skutočnosti, ktoré vyplývali z prihlášky a jej
príloh. K námietke žalovaného a intervenienta, že sám žalobca si nesplnil povinnosť riadne sa vyjadriť
k pohľadávke, žalobca zdôraznil, že v zmysle ustanovení ZKR je práve správca ten, kto je povinný riadne
preskúmať prihlásené pohľadávky a následne vykonať riadne popierací úkon zo všetkých dôvodov.

9. Intervenient k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu vo svojom vyjadrení rekapituloval kľúčové
aspekty a rozhodujúce skutočnosti s prihliadnutím na účel reštrukturalizačného konania, vrátane
súvisiaceho incidenčného konania a zotrval na návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

10. Intervenient k odvolacej replike žalobcu nad rámec doterajších písomných vyjadrení uviedol,
že vzhľadom k situácii a k okolnostiam, za akých žalovaný správca pohľadávku popieral, nemožno
identifikovať nedodržanie odbornej starostlivosti správcu podľa § 3 ods. 2 ZoS, ktorá tvorí právny
základ pre vyvodenie jeho profesijnej zodpovednosti. Správca počas reštrukturalizácie pracuje len s tými
údajmi a informáciami, ktoré má k dispozícii. Tento rozsah poskytnutých informácií, rôznych podkladov

a dôkazov je do veľkej miery ovplyvnený práve aktivitou samotného dlžníka.

11. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu a k vyjadreniu intervenienta uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje
s právnym názorom a argumentáciou intervenienta a zotrváva na všetkých svojich doterajších
procesných stanoviskách, argumentácii a prednesoch. Dôvodnosť a opodstatnenosť odvolania žalobcu

v celom rozsahu odmieta.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu intervenienta zotrval na svojich doterajších tvrdeniach
a žalobnej argumentácii, ktorú predkladal v konaní na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní
a domáhal sa nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP, nakoľko je nevyhnutné zopakovať

dokazovanie.

13. Intervenient na strane žalovaného k návrhu na nariadenie pojednávania uviedol, že
pojednávanie nepovažuje za potrebné, a tým ani za hospodárne.

14. Žalovaný k vyjadreniu intervenienta uviedol, že s jeho právnymi názormi a argumentáciou sa v celom
rozsahu stotožňuje a pripája sa k jeho vyjadreniu.15. Žalobca v ďalšom zo svojich vyjadrení uviedol, že žalovaný ako správca – odborne spôsobilá osoba,
nekonal s odbornou starostlivosťou, neposúdil dôsledne predmetnú prihlášku a k nej priložené prílohy,
čím spôsobil, že predmetná pohľadávka veriteľa bola uspokojená a spôsobil tým žalobcovi škodu.

Bagatelizovanie úlohy a povinnosti správcu v reštrukturalizácii a vytváranie zodpovednosti dlžníka za
priebeh reštrukturalizácie nad rámec zákona popiera samotný charakter insolvenčných konaní.

16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať, ani

doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Žalobca v podanom odvolaní výslovne označil, a tým uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

18. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dostatočné dokazovanie,
v konaní vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil,
z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne

vyložil. Odvolací súd si z uvedených dôvodov osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje a k odvolacím námietkam
dopĺňa, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s
jeho právnymi názormi a navrhovaním dôkazov a ich hodnotením. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie
vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako ani iný právny názor súdu na dôvodnosť
podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno
stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov

a námietok (9Cdo/81/2022, 6Cdo44/2024, I.ÚS 204/2010, II.ÚS 3/97).

19. Predmetom konania je žaloba o náhradu škody. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný v rozhodnom
čase ako správca žalobcu, ktorý mal postavenie dlžníka v reštrukturalizácii vedenej pred Okresným
súdom Trenčín pod sp. zn. 40R/1/2019, spôsobil žalobcovi škodu tým, že porušením zákonných

povinnostíaabsencioukonaniasodbornoustarostlivosťouprivýkonečinnostisprávcunesprávnepoprel
pohľadávku veriteľa HUTNÍ PROJEKT Frýdek Mýstek, a.s., so sídlom 28. října 1495, Mýstek 038 01
Frýdek-Mýstek (ďalej ako „popretý veriteľ“). Podľa tvrdení žalobcu nesprávnosť popieracieho úkonu
žalovaného vyhodnotil Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 36Cbi/2/2020 a následne
Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 7CoKR/13/2021, pričom konštatovali, že popierací

úkon žalovaného neobstojí a nie je spôsobilý kvalifikovane poprieť pohľadávku popretého veriteľa.
Nesprávny popierací úkon žalovaného mal podľa tvrdení žalobcu za následok, že pohľadávka popretého
veriteľa, napriek tomu, že išlo o vykonštruovanú pohľadávku, ktorej existenciu popretý veriteľ v prihláške
sám nepreukázal, musela byť v rámci reštrukturalizácie žalobcu uspokojená na základe
reštrukturalizačného plánu.

20. Súd prvej inštancie v dôsledku vykonaného dokazovania dospel k záveru vyslovenom v bode 39
odôvodnenia, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach, že žalovaný porušil
zákonné povinnosti v súvislosti s výkonom funkcie reštrukturalizačného správcu.

21. Dôkazné bremeno v podstate znamená procesný dôsledok spojený s tým, že súd bude alebo nebude
považovať za pravdivé tvrdenie strany v sporovom konaní. Procesný dôsledok sa prejavuje v tom, že ak
strana unesie svoje dôkazné bremeno, má procesný nárok na to, aby bola v spore úspešná, a ak svoje
dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažuje, neunesie, v spore úspešná nebude. Pod dôkazným bremenommožno rozumieť povinnosť strany, pokiaľ chce byť v konaní úspešná, preukázať pravdivosť svojich
tvrdení, ktoré sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie v spore. Samozrejme, že súd musí pri
rozhodovaní o tom, či strana sporu uniesla alebo neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažuje, vziať do

úvahy nielen tie dôkazy a z nich vyplývajúce poznatky, ktoré svedčia v jej prospech, ale aj tie okolnosti,
ak vyšli v konaní najavo, ktoré naopak hodnovernosť dôkazu, a teda pravdivosť tvrdení protistrany
spochybňujú, prípadne vyvracajú. Súd prvej inštancie svoj záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, ktoré ho zaťažovalo, založil na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania,
že žalovaný porušil zákonné povinnosti v súvislosti s výkonom funkcie reštrukturalizačného správcu,

a to povinnosť správcu každý podnet dlžníka na popretie pohľadávky s odbornou starostlivosťou
vyhodnotiť a samotný podnet a spôsob jeho vybavenia zapísať do zoznamu pohľadávok. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd sa dôsledne zaoberal zisťovaním predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 a nasl. OZ (bod 32. odôvodnenia) a opodstatnene
konštatoval, že v prejednávanom spore nebola naplnená ani prvá zo základných
predpokladov zodpovednosti za škodu (protiprávne konanie žalovaného), nakoľko nebolo preukázané

porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že
základným princípom zodpovednosti za škodu pri riešení dôsledkov porušenia povinnosti žalovaným,
ktoré malo viesť k vzniku ujmy na strane žalobcu, je všeobecná zodpovednosť za škodu založenú
na protiprávnom konaní, ktoré viedlo ku škodlivému následku. Je to teda zodpovednosť za konanie
alebo opomenutie, nie za výsledok. Základnými hmotnoprávnymi predpokladmi všeobecnej občiansko-

právnejzodpovednostizaškodupodľa§420Občianskehozákonníkasú:1.porušenieprávnejpovinnosti
(existencia protiprávneho konania), 2. vznik škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou (tieto predpoklady majú objektívny charakter) a 4. zavinenie toho,
kto spôsobil škodu svojím protiprávnym úkonom (ktoré je subjektívnej povahy a jeho existencia sa
predpokladá). Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti

za škodu zaťažuje poškodeného, teda v prejednávanej veci žalobcu.

22. Žalobca v podanom odvolaní argumentuje tým, že v žalobe uviedol, že porušenie povinnosti
žalovaného ustanovenej v § 3 ZKR spočíva v tom, že správca (žalovaný) nepoprel popretú
pohľadávku zo všetkých dôvodov, ktoré v danom čase mohol a mal identifikovať, aby konal

s odbornou starostlivosťou. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu 3Obdo/70/2016 zdôrazňoval,
že „predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je preskúmanie
opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom
uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať
za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie

všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť a opodstatnenosť alebo samotnú
existenciu prihlásenej pohľadávky.“ Vzhľadom na to žalobca namietal nekonanie s odbornou
starostlivosťou spočívajúce v tom, že správca (žalovaný) nepoprel popretú pohľadávku správne
a zo všetkých dôvodov. Konštatoval, že súd nesprávne vyhodnotil, že v popieracom úkone žalovaného
boli uvedené všetky dôvody, ktoré uviedol žalobca v podnete. Súd sa podľa žalobcu nedôvodne

obmedzil len na skúmanie súladu podnetu žalobcu s popieracím úkonom správcu. Neodôvodnený,
a preto v tejto časti nepreskúmateľný a arbitrárny je podľa názoru žalobcu záver, že ak incidenčný súd
konštatuje, že popierací úkon správcu neobstojí, tak nemožno tento úkon vyhodnotiť
ako nesprávny.

23. V zmysle ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu že správca
(žalovaný) bol jediný subjekt oprávnený poprieť neexistujúcu pohľadávku popretého veriteľa a rovnako
súhlasí s tým, že konanie s odbornou starostlivosťou má v rámci popierania pohľadávok osobitné miesto.
Zároveňpovažujezapotrebnéuviesť,žesprávcamôžepoprieťibatiepohľadávky,priktorýchjespornosť
viac pravdepodobná ako nepravdepodobná, čiže, t. j. pri ktorých popretí možno dôvodne predpokladať

úspech v prípadnom incidenčnom spore na strane dlžníka. Pokiaľ žalobca poukázal na obranu
žalovaného, že si žalobca, ako dlžník, nesplnil svoje povinnosti podať vyjadrenie, podať podnet
a podobne, je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že správca sa nemôže spoľahnúť na argumentáciu
dlžníka ohľadom prípadnej spornosti pohľadávky, ale je povinný uvedené sám nestranne zhodnotiť.
Správcajepovinnýaktívnevykonaťvlastnéšetrenieohľadompohľadávky,pričomšetrenie musívykonať

nestranne tak, aby riadne zistil stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Pravidlá ohľadom
popierania pohľadávok, resp. šetrení, na základe, ktorých môže byť založené popretie pohľadávky
spočívajú tiež v tom, že dôvodom popretia pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva
z účtovnej dokumentácie dlžníka, že dlžník uvedenú pohľadávku neeviduje v účtovníctve a dôvodompopretia pohľadávky nemôže byť výlučne ani skutočnosť, že spornosť pohľadávky vyplýva z vyjadrenia
dlžníka, t. j. popretie pohľadávky nemôže byť založené iba na vyjadrení a argumentoch postavených
dlžníkom. Pokiaľ sa správca s takýmito argumentmi stotožňuje, musí ich prezentovať ako vlastné

argumenty.

24. Úlohou správcu v lehote na popieranie pohľadávok nie je vykonanie úplného skutkového
dokazovania za účelom zistenia oprávnenosti veriteľom prihlásenej pohľadávky. V lehote na
popieranie pohľadávok, ktorá je 30 dní, to ani nie je objektívne možné. Úlohou správcu nie je zistenie

pohľadávky (zistenie pohľadávky je až právnym následkom nepopretia pohľadávky), ale zistenie, či tu
neexistujú faktické alebo právne skutočnosti, ktoré robia pohľadávku spornou. Porušenie tejto povinnosti
môže zakladať sekundárne právne povinnosti zodpovednostného charakteru.

25. Účelom incidenčného konania je, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodol súd a
nie správca. Súd v tomto konaní posudzuje, či správca poprel pohľadávku dôvodne. Výsledkom tohto

konania je zistenie súdu, či pohľadávka je oprávnená alebo sporná.

26. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cbi/2/2020-249 zo dňa 27.08.2021 súd výrokom I.
určil, že žalobca je proti žalovanému veriteľom pohľadávky v sume 474.493,81 eur, zapísanej v zozname
pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín,

sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo Smlouvy o společnosti zo dňa
02.10.2015, uzavretej stranami sporu, Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015 zo dňa 18.11.2015 a
Dohody o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnání ku smlouvě o dílo „Univerzální
granulační linka a dusičnan amonný“ zo dňa 01.10.2019. Výrokom II. žalobu v časti o určenie
vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v sume 474.493,81 eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č.

343/1vreštrukturalizáciižalovaného,povolenejuznesenímOkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.40R/1/2019
zo dňa 03.12.2019, zamietol. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 8CoKR/13/2021-294 zo dňa
27.07.2022 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,sp.zn.2ObdoK/8/2023zodňa22.08.2024dovolacísúddovolaniežalovaného(žalobcuvtomto
spore) odmietol. Z odôvodnenia dovolacieho súdu (z bodu 3.1.) je zrejmé, že žalovaný (žalobca v tomto

konaní) vo svojom dovolaní vytýka odvolaciemu súdu, že tento nesprávne určil rozsah dokazovania
v rámci sporného incidenčného konania, ktorý nezodpovedá úprave obsiahnutej v ustanovení § 124
ods. 4 ZKR a nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, že predmetom incidenčného konania je len
posúdenie dôvodnosti popieracieho prejavu správcu, ktorý je v predmetnej veci i v rozpore so žalobným
návrhom žalobcu v jeho žalobe, ktoré dovolacie námietky súd za opodstatnené nepovažoval. Dovolací

súd v rozhodnutí konštatoval, že z obsahu celej dovolacej argumentácie vyplýva výhrada dovolateľa vo
vzťahu k aplikácii ust. § 124 ods. 4 ZKR vo veci konajúcich súdov a nesúhlas dovolateľa so záverom
súdov ohľadom správcom uvedeného dôvodu popretia výšky pohľadávky. Ani v jednom z citovaných
rozhodnutí nie je uvedená hypotéza, že pokiaľ by bol správca v popieracom prejave uviedol iný/iné
dôvody, popierací prejav by obstál a žalobca by nebol nútený plniť pohľadávku popretého veriteľa.

27. Účelom predmetného konania o uplatnenej náhrade škody nie je posudzovanie, či dôvody,
obsiahnuté v popieracom prejave správcu (žalovaného), vylučujú pohľadávku z uspokojenia tak,
ako bola prihlásená, ale vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu posudzovanie, či žalovaný konal
sodbornoustarostlivosťou,ačipoprelprihlásenúpohľadávkuzovšetkýchprávnerelevantnýchdôvodov,

pričom konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii
alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré
sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie (§ 7 ods. 1 ZKR).

28. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že ak žalovaný správca vykoná popierací úkon tak, že nesprávne

vyhodnotí prihlášku a jej prílohy a vykoná popierací úkon, ktorý v súdnom prieskume neobstojí, nesie
za úbytok majetku na strane žalobcu zodpovednosť, potom bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať,
aké konkrétne nekonanie s odbornou starostlivosťou žalovaného vyvolalo nesprávne vyhodnotenie
prihlášky a jej príloh. V posudzovanej veci nie je možné identifikovať nekonanie žalovaného s odbornou
starostlivosťou vo vzťahu k vyhodnoteniu prihlášky a jej príloh. Odvolací súd nezdieľa názor žalobcu, že

len také odôvodnenie popieracieho úkonu, ktoré obstojí v prípade jeho prieskumu incidenčným súdom
a je spôsobilé vylúčiť pohľadávku z uspokojenia, je konaním s odbornou starostlivosťou a výsledkom
plnenia zákonných povinností správcu.29. V podanom odvolaní žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že pri posudzovaní “porušenia právnych
povinností“ žalovaného sa neprávne obmedzil len na skúmanie podnetu žalobcu s popieracím úkonom
správcu (hoci to bola podľa názoru odvolacieho súdu ťažisková argumentácia žalobcu), napriek

tejto námietke z obsahu odvolania odvolací súd usudzuje, že sa žalobca domnieva, že pokiaľ by
žalovaný do popieracieho prejavu prevzal doslovné znenie údajného podnetu žalobcu, bol by dlžník
v incidenčnom konaní úspešný. Žalobca v tejto súvislosti opomína, že popretie pohľadávky nemôže byť
založenévýlučnenavyjadreníaargumentochpostavenýchdlžníkom(bod23.odôvodnenia).Knámietke
odvolateľa o nepopretí prihlásenej pohľadávky zo všetkých dôvodov je potrebné žalobcovi pripomenúť,

ževjehoargumentáciiabsentuje,akouďalšoukonkrétnouargumentácioumalbyťodôvodnenýpopierací
úkon správcu.

30. Odvolací súd nemal dôvod vstúpiť do modifikácie skutkového stavu, tento považoval za správne
zistený a námietky žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach za
neopodstatnené. Nebol dôvodný návrh žalobcu na nariadenie pojednávania odvolacieho súdu podľa §

385ods.1CSP,nevyvstalapotrebazopakovať,anidoplniťdokazovanie.Súdprvejinštanciesadôsledne
vysporiadal s námietkou žalobcu, z akých dôvodov považuje podnet na popretie pohľadávky
za vyjadrenie k pohľadávke, preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia.

31. K námietke žalobcu o porušení predvídateľnosti rozhodnutia a neodôvodnenom odklone od
právneho názoru toho istého súdu vysloveného v rámci incidenčného sporu a rovnako od právneho
názoru súdu, ktorý rozhodoval ako odvolací súd, v ktorých rozhodnutiach bolo konštatované, že
popierací úkon žalovaného neobstojí, odvolací súd uvádza, že napadnutým rozhodnutím súd nepoprel
a ani sa neodklonil od názorov súdov vyslovených v incidenčnom konaní, naopak z týchto záverov

vychádzal, avšak žalobca opomína, že pokiaľ v predmetnom konaní o náhradu škody neboli preukázané
zodpovednostné predpoklady žalovaného (správcu), nedošlo k odklonu od rozhodnutia v incidenčnom
spore, v ktorom súd konštatoval, že popierací úkon správcu neobstojí, nakoľko uvedené konštatovanie
bez ďalšieho zodpovednosť žalovaného nezakladá.

32. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP a žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného, ktorí boli v odvolacom konaní
úspešní, priznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

34. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).