Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201206
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524201206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX D. E., 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., zastúpených JUDr.
Mariánom Gelenekym, advokátom, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942,
proti žalovaným: 1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX, prechodne bytom C. XXX, XXX XX D. E., zastúpeným JUDr. Michalom Barnovským,
advokátom, so sídlom Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, o
zaplatenie 717,85 eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k.

6C/62/2024-92 zo dňa 10.3.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali voči
žalovaným zaplatenia sumy 717,85 eur s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v Obci C., zapísaných na LV č. XXX, a to parcely KN-C parc. č. XXX, ako aj stavby
- rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-C parc. č. XXX. Žalovaný v 1. rade je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Obci C., zapísanej na LV č. XXXX, a to parcely
KN-C parc. č. XXX. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Obci C.,
zapísanej na LV č. XXX, a to stavby - rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-C
parc. č. XXX, pričom žalovaný v 1. rade je vedený v podiele 1 z celku a žalovaní v 1. a 2. rade sú

ako bezpodieloví spoluvlastníci vedení v podiele 3 z celku. Parcela KN-C parc. č. XXX a parcela KN-
C parc. č. XXX sú susediacimi parcelami. V roku 1999 bola na parcelu KN-C parc. č. XXX, ktorá je v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, umiestnená plynová skrinka, ktorá slúžila pre
potreby rodinného domu súp. č. XXX, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve otca žalovaného v 1. rade.
V roku 2023 sa žalobcovia v 1. a 2. rade rozhodli pripojiť aj svoj rodinný dom súp. č. XXX do plynovej
siete, na základe tejto skutočnosti požiadali SPP o pripojenie ich rodinného domu súp. č. XXX do
plynovej siete, s čím však SPP nesúhlasilo a vyžadovalo vybudovanie dvoch samostatných plynových

skriniek. Preto si žalobcovia dali vypracovať u I. G. C., projektovú dokumentáciu za účelom preložky
STL pripojovacieho plynovodu z parcely KN C parc. č. XXX na parcelu KN C parc. č. XXX a za účelom
vybudovania nového STL pripojovacieho plynovodu určeného pre rodinný dom súp. č. XXX, čím malo
dôjsť k vybudovaniu dvoch samostatných STL pripojovacích plynovodov určených pre rodinný dom súp.č. XXX a rodinný dom súp. č. XXX. Preložku STL pripojovacieho plynovodu patriaceho k rodinnému
domu súp. č. XXX a vybudovanie nového STL pripojovacieho plynovodu k rodinnému domu súp. č. XXX
v zmysle projektovej dokumentácie I. G. C., realizovala obchodná spoločnosť GASCENTRUM s.r.o. Z

faktúry č. XXXXXXX vystavenej spoločnosťou Gascentrum s.r.o. dňa 30.11.2023 je zrejmé, že uvedená
spoločnosť realizovala práce spojené s preložkou a prípojkou plynovodu a za tieto práce vystavila
žalobcovi faktúru na sumu 1.435,70 eur. Uvedenú sumu žalobcovia uhradili dňa 29.12.2024. Žalobcovia
tvrdia, že koncom mesiaca október a začiatkom mesiaca november 2023, teda pred realizáciou prác v
zmysle vyššie uvedenej projektovej dokumentácie, žalobca v 1. rade a žalovaný v 1. rade uzavreli ústnu

dohodu, že obe sporové strany sa budú podieľať rovnakým dielom na nákladoch spojených s vyššie
uvedenými prácami. Žalovaní tvrdia, že k žiadnej takejto dohode medzi nimi a žalobcami nikdy nedošlo.

3. Žalobcovia odvodzujú svoj žalobný nárok od ústne uzatvorenej dohody so žalovaným v 1. rade
na úhrade nákladov spojených s preložkou a prípojkou plynovodu, ku ktorej dohode, podľa žaloby,
malo dôjsť niekedy koncom mesiaca október a začiatkom mesiaca november 2023. Žalobcovia na

preukázanie ich tvrdenia o existencii takejto dohody navrhli vykonať dôkaz výsluchom žalobcu v 1.
rade. Avšak žalobca v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 24.2.2025 neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti vo vzťahu k okolnostiam uzavretia tejto dohody, uviedol len to, že keď došlo k ústnej
dohode o tom, že žalovaný uhradí polovicu nákladov na realizovanie prípojky, boli len sami dvaja (so
žalovaným v 1. rade, poznámka súdu), pričom si nepamätá, kedy k tejto ústnej dohode došlo. Naproti

tomu žalovaní od počiatku vo svojich vyjadreniach konzistentne popierali tvrdenie žalobcov o uzavretí
dohody na tom, že aj oni sa budú podieľať na úhrade týchto nákladov a žalovaný v 1. rade aj osobne
pred súdom, vo výpovedi na pojednávaní dňa 24.2.2025, poprel existenciu takejto dohody a tvrdil, že k
žiadnej takejto dohode medzi ním a žalobcom v 1. rade nikdy nedošlo. Žalobcovia iný relevantný dôkaz,
ktorý by podporil ich tvrdenia o existencii dohody so žalovanými, že sa budú spoločne podieľať na úhrade

nákladov spojených s realizáciou prác na plynovej preložke a prípojke, v tomto konaní neoznačili a ani
nepredložili.

4. Teda, ak žalobcovia v žalobe tvrdili, že je medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade došlo
k dohode o spoločnej úhrade nákladov na realizáciu plynovej prípojky a preložky, ich ťažilo dôkazné

bremeno, aby predložili relevantné dôkazy, ktoré by preukázali nimi uvádzané skutočnosti. Žalobcovia
však v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že k takejto dohode skutočne
došlo. Išlo o tvrdenie žalobcov proti tvrdeniu žalovaných. Žalobcovia okrem svojho tvrdenia inak svoj
nárok nepreukázali. Žalovaní tvrdenie žalobcov popreli. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena
žalobcov súd nemal k dispozícii dôkazy, na základe ktorých by mal preukázané, že medzi žalobcami a

žalovanými došlo k dohode o podieľaní sa aj žalovaných na úhrade nákladov spojených s prácami na
preložke a prípojke plynovodu a preto nebolo možné posúdiť ich nárok ako oprávnený.

5. Súd sa následne zaoberal posúdením, či medzi stranami sporu nešlo o vzťah z bezdôvodného
obohatenia, pretože žalobcovia svoj nárok voči žalovaným opierali (aj) o skutkové tvrdenia, že z dôvodu,

že práce realizované na plynovej preložke a prípojke mali byť aj (a najmä) v prospech žalovaných,
došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu. O bezdôvodné obohatenia ide v tom prípade, keď
sa vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp.
dohoda, alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Je totiž neprípustné, aby sa
niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné,

aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.

6. V danom prípade žalobcovia tvrdili, že medzi nimi a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej dohody
o spoločnej úhrade nákladov za zrealizované práce na plynových zariadeniach, teda svoj nárok
odvodzujú od existencie inej tzv. nepomenovanej zmluvy. Ustanovenia bezdôvodného obohatenia

(v ktorom žalobcovia uplatňujú svoj nárok na základe ústne uzatvorenej zmluvy, resp. dohody so
žalovaným v 1. rade) nie sú na daný prípad aplikovateľné. Navyše záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikne len za kumulatívneho splnenia určitých (zákonných) predpokladov,
je vždy potrebné kumulatívne splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia
jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu

a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a
majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že
na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.7. Všetky záležitosti ohľadom realizácie prác spojených s preložkou a prípojkou plynovodu
zabezpečovali sami žalobcovia bez toho, aby ich o to žalovaní výslovne žiadali. Ak žalobcovia tvrdia,
že k realizácii premiestnenia prípojky žalovaných pristúpili z dôvodu, že nemohli riadne užívať svoj

pozemok, pretože plynová prípojka pre rodinný dom žalovaných sa nachádzala na ich pozemku,
žalobcovia v prípade, ak ich plynová prípojka žalovaných obmedzovala vo výkone ich vlastníckeho
práva, mohli sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva využitím právnych inštitútov na to daných
(napr. žaloba o vypratanie nehnuteľnosti). Ak však žalobcovia dobrovoľne pristúpili k riešeniu danej
situácie tým spôsobom, že sami zabezpečili realizáciu preložky a prípojky plynu, nemožno v danom

prípade zhliadnuť naplnenie hmotnoprávnych predpokladov pre konštatovanie, že na strane žalovaných
došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcov ako
neopodstatnenú zamietol.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 a 2 CSP.

9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie v celom rozsahu a žalobcom prizná voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

10. Odvolanie podali z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

11. Namietali, že už zo samotnej výpovede žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa

24.02.2025 vyplýva, že sa žalovaný v 1. rade rozprával so žalobcom v 1. rade o tom, že musí
preložiť plynovú prípojku, ktorá bola umiestnená na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Uvedené tvrdenie
žalovaného v 1. rade jednoznačne svedčí o tom, že tento vedel o tom, že plynová prípojka patriaca k
jeho rodinnému domu sa nachádza na parcele vo vlastníctve žalobcov a taktiež si bol vedomý svojej
povinnosti ju preložiť. Z tohto tvrdenia žalovaného v 1. rade taktiež vyplýva, že medzi žalobcom v 1.

rade a žalovaným v 1. rade prebehla komunikácia o potrebe preložiť predmetnú plynovú prípojku. To,
že žalovaný v 1. rade uviedol, že v rámci tejto komunikácie nedošlo k dohode o tom, kto bude hradiť
náklady potrebné na preloženie prípojky, je tendenčné a zavádzajúce. Žalovaný v 1. rade sa aktívne
podieľal na prácach súvisiacich s prekládkou plynovej prípojky. V konečnom dôsledku, ak by žalovaní
vykonali prekládku prípojky sami, znášali by všetky náklady výlučne oni. Vzhľadom však na to, že v rámci

prekládky prípojky žalovaných mali žalobcovia záujem zhotoviť plynovú prípojku aj k svojmu rodinnému
domu, aby túto mohli v budúcnosti využiť na plynofikáciu, títo boli ochotní sa spolupodieľať na nákladoch
spojených s uvedenými prácami.

12. Pokiaľ súd ustálil skutkový stav tak, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzatvoreniu dohody o

tom, že žalovaní budú znášať polovicu z nákladov na prekládku plynovej prípojky patriacej k rodinnému
domu žalovaných a vybudovanie plynovej prípojky k rodinnému domu žalobcov, resp. v konaní nebolo
uzatvorenie takejto dohody preukázané, práve takáto skutočnosť zakladá bezdôvodné obohatenie
žalovaných na úkor žalobcov. Keďže žalobcovia investovali svoje peňažné prostriedky do cudzej
nehnuteľnosti, t. j. nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných vybudovaním plynovej prípojky patriacej

k ich rodinnému domu, pričom k investovaniu došlo bez uzatvorenia dohody so žalovanými, teda
bez právneho dôvodu, ide o bezdôvodné obohatenie žalovaných. Bezdôvodné obohatenie žalovaných
spočíva v prekládke plynovej prípojky patriacej k ich rodinnému domu, čím ich nehnuteľnosť - rodinný
dom, získala plynovú prípojku, ktorá sa už nenachádza na susednej parcele, ale na parcele patriacej
k uvedenému rodinnému domu. Bezdôvodné obohatenie získali žalovaní bez uzatvorenia akejkoľvek

dohody sporových strán, a teda bez právneho dôvodu. Majetkovú ujmu predstavuje suma 717,85
Eur, teda polovica zo sumy, ktorú žalobcovia uhradili spoločnosti GASCENTRUM s. r. o. na základe
faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2023 v celkovej výške 1.435,70 Eur. Vynaložením investícií do cudzej
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia
nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o

hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci.

13. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie

a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v Obci C., zapísaných na LV č. XXX, a to parcely KN-
C parc. č. XXX, ako aj stavby - rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-C parc. č.
XXX. Žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Obci C., zapísanej na LV č.

XXXX, a to parcely KN-C parc. č. XXX. Žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Obci C.,
zapísanej na LV č. XXX, a to stavby - rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-C parc.
č. XXX, pričom žalovaný 1/ je vedený v podiele 1 z celku a žalovaní sú ako bezpodieloví spoluvlastníci
vedení v podiele 3 z celku. Parcela KN-C parc. č. XXX a parcela KN-C parc. č. XXX sú susediacimi
parcelami. V roku 1999 bola na parcelu KN-C č. XXX, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve

žalobcov umiestnená plynová skrinka, ktorá slúžila pre potreby rodinného domu súp. č. XXX, ktorý bol
v tom čase vo vlastníctve otca žalovaného 1/. V roku 2023 žalobcovia požiadali SPP o pripojenie ich
rodinného domu súp. č. XXX do plynovej siete, s čím však SPP nesúhlasilo a vyžadovalo vybudovanie
dvochsamostatnýchplynovýchskriniek.Žalobcoviadalivypracovaťprojektovúdokumentáciuzaúčelom
preložky STL pripojovacieho plynovodu z parcely KN C parc. č. XXX na parcelu KN C parc. č. XXX

ako aj za účelom vybudovania nového STL pripojovacieho plynovodu určeného pre rodinný dom súp. č.
XXX, čím malo dôjsť k vybudovaniu dvoch samostatných STL pripojovacích plynovodov určených pre
rodinný dom súp. č. XXX a rodinný dom súp. č. XXX. Preložku STL pripojovacieho plynovodu patriaceho
k rodinnému domu súp. č. XXX a vybudovanie nového STL pripojovacieho plynovodu k rodinnému domu
súp. č. XXX v zmysle projektovej dokumentácie realizovala spoločnosť GASCENTRUM s.r.o. Za tieto

práce vystavila faktúru č. XXXXXXX z 30.11.2023 na sumu 1.435,70 eur, ktorú žalobcovia uhradili dňa
29.12.2024.

17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

19. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

20. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

21. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
žalobcuažalovaného,akaždázostránnesieprocesnúzodpovednosťzato,žesvojimitvrdeniamivnesie

do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.

22. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany trebarešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

24. Žalobcovia odvodzujú svoj žalobný nárok od ústne uzatvorenej dohody so žalovaným 1/ na úhrade

nákladov spojených s preložkou a prípojkou plynovodu, ku ktorej malo dôjsť niekedy koncom mesiaca
október a začiatkom mesiaca november 2023. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, uzatvorenie
takejto dohody zo strany žalobcov preukázané nebolo, pričom uzatvorenie takejto dohody nevyplýva ani
z výsluchu žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 24.2.2025, ako to tvrdia žalobcovia v podanom odvolaní,
pretože žalovaný 1/ vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní výslovne poprel existenciu takejto dohody

a tvrdil, že k žiadnej takejto dohode medzi ním a žalobcom 1/ nikdy nedošlo. Žalobcovia teda neuniesli
dôkaznébremenoonimitvrdenejskutočnostiohľadneuzatvoreniadohodysožalovaným1/ospoločnom
podieľanísanaúhradenákladovspojenýchspreložkouaprípojkouplynovodu,keďžeichtvrdeniazostali
len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa
na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451
ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného

obohatenia,ato:i/majetkovýprospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu;ideotaképlnenie,kdeod
začiatkunebolprávnydôvodnaplnenie,t.z.žesaplnilo,hocichýbalaprávnaskutočnosť,najmäzmluva,
nazákladektorejsaspravidlaplní;môženastaťvtedy,keďsaúčastnícinapríkladdomnievajú,žeuzavreli
zmluvu,hocijuneuzavreli,aleboniektoplnilomylomniekomuinému,sktorýmnebolvzmluvnomvzťahu;
v takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý

účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie; takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno
uzavrieť v akejkoľvek forme; ii/ majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu,
spravidla z neplatnej zmluvy; kedy je zmluva neplatná treba posudzovať jednak podľa všeobecných
ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v
danom prípade ide; právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z

dôvodovformálnych(§40),aleajzinýchdôvodov(napr.podľa§37a38);iii/majetkovýprospechzískaný
plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol; takýto
prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§
48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740); iv/ majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov;
ide o prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech

získaný v rozpore s dobrými mravmi.

28. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, vychádzajúc zo zistených skutočností, že v danom
prípade, žalobcami uplatneného nároku ide o ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
malo vzniknúť žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti – rodinného domu, jeho zhodnotením a to

vykonaním preložky STL pripojovacieho plynovodu patriaceho k ich rodinnému domu žalobcami, resp.
z ich výlučných peňažných prostriedkov, pričom z hľadiska možných skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu.29. Napokon je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne aj čo sa týka samotného zamietnutia
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okrem dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúce sa jednotlivých zložiek, ktoré mali v súčte predstavovať

bezdôvodné obohatenie žalovaných popísané vyššie, odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade investícií
vynaložených na cudziu nehnuteľnosť spočíva predmet bezdôvodného obohatenia v rozdiele medzi
hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou, resp. pred stavebnými úpravami a po nich, a nie teda
v cene vynaložených finančných prostriedkov. Obohatený je povinný vydať len ten majetkový prospech,
ktorý obohatením získal (zhodnotenie), a nie nahradiť majetkovú stratu tomu, na úkor koho bolo

obohatenie získané. Je judikatúrou ustálené, že „pri investovaní prostriedkov do cudzej nehnuteľnosti
sa vlastník tejto nehnuteľnosti bezdôvodne obohatil v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť uskutočnenou
investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, nie v rozsahu vynaložených investícií (rozsudok
NS ČR z 13.10.2004 sp. zn. 32Odo/761/2003)“. Výška zhodnotenia nehnuteľnosti – rodinného
domu žalovaných nebola určená, ani preukazovaná, a k uvedenému neboli produkované žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobcovia navyše nepreukázali ani výšku vynaložených finančných

prostriedkov súvisiacich výlučne s preložkou STL pripojovacieho plynovodu patriaceho k rodinnému
domu žalovaných, pretože predloženou faktúrou boli fakturované jednak práce súvisiace s preložkou
STL pripojovacieho plynovodu patriaceho k rodinnému domu žalovaných a jednak práce súvisiace
s vybudovaním nového STL pripojovacieho plynovodu určeného pre rodinný dom žalobcov, pričom
nemožno vychádzať z toho, že výška vynaložených finančných prostriedkov súvisiacich s preložkou STL

pripojovacieho plynovodu patriaceho k rodinnému domu žalovaných sa rovná polovici uhradenej faktúry,
ako to tvrdia žalobcovia. Výška vynaložených finančných prostriedkov súvisiacich výlučne s preložkou
STL pripojovacieho plynovodu patriaceho k rodinnému domu žalovaných pritom zo strany žalobcov
preukázaná nebola. Treba tiež vychádzať z toho, že faktúra za prekládku pôvodnej plynovej prípojky
a zriadenie novej prípojky nie je dôkazom o zhodnotení rodinného domu žalovaných v dôsledku tejto

prekládky a tieto dôkazy žalobcovia v priebehu konania neponúkli.

30. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej
inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu

aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom ani
obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.

31. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobu žalobcov zamietol. So

zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaní, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na náhradu trov tohto štádia

konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).