Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201104
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124201104.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr.
Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, Zlaté Moravce, dieťa matky: B. C. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Peter Miklóssy, advokát

so sídlom Hlavná 1221, Vráble a otca: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., t. č. C. G. XXX, zastúpený
splnomocnencom: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Školská 3, Nitra, o nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k. 35P/37/2024-138 zo dňa 05.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d),
§ 328 ods. 1, ods. 2 druhá veta zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CMP“),
§ 2 ods. 2, § 366 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len“ CMP“). Vecne

dôvodil, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný dôvodne. Nestotožnil
sa s názorom matky o neodkladnej potrebe úpravy pomerov, keďže v predmetnej veci je styk otca
upravený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 8P/176/2022 – 271 zo dňa
03.04.2023. Matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy zmeny styku otca s maloletým, ktorý je
v súčasnosti v starostlivosti matky a styk otca prebieha počas víkendov od piatka do nedele s osobitnou
úpravou počas vianočných sviatkov a letných prázdnin. V starostlivosti otca neboli zistené závažné

nedostatky, ktoré by vyžadovali okamžitú úpravu, t. j. maloletý nie je v ohrození života a má zabezpečené
všetky nevyhnutného potreby pre zdravý psychický a fyzický vývoj. Zmena úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému je predmetom konania vo veci samej, v rámci ktorého sa vykonáva riadne
dokazovania za účelom zistenia aktuálnych pomerov na strane rodičov, ako aj maloletého. Z doteraz
vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý má pozitívny citový vzťah k obom rodičom a má
zabezpečený dostatočný kontakt s rodičom, ktorému nebol zverené do osobnej starostlivosti.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že na čas do rozhodnutia o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu
práv a povinností rodičov k maloletému vo veci samej upraví styk otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00

hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., ďalej počas vianočných prázdnin
každý nepárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod., a každý párny rok od 30.12. od17:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17:00 hod., ďalej počas letných prázdnin
každý rok od 30.06. od 17:00 hod. do 07.07. do 17:00 hod. a od 24.08. od 17:00 hod. do 31.08.
do 17:00 hod., a to s tým, že otec si maloletého prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky

a rovnako ho v určenom čase v mieste bydliska matka odovzdá, pričom matka dieťa na styk s otcom
riadne pripraví a včas odovzdá otcovi. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva
podľa matky zo skutočností a okolností týkajúcich sa realizácie styku otca s maloletým. Táto potreba
bezodkladnej úpravy vyplýva podľa matky z toho, akým spôsobom je styk otca s maloletým realizovaný,
z toho akým spôsobom trávi čas maloletý v domácnosti otca, ako aj z toho, akým spôsobom zabezpečuje

otec starostlivosť o maloletého v čase realizácie styku. Spôsob realizácie styku je z pohľadu matky pre
maloletého nevhodný, škodlivý, je nedostatočný a nie je v jeho záujme. V návrhu vo veci samej zo
dňa 30.01.2024 uviedla skutočnosti, ktoré sa týkali nevhodného spôsobu, ktorým maloletý trávi počas
víkendov u otca, resp. nenáležitej a nedostatočnej starostlivosti o maloletého zo strany otca. Maloletý
sa podľa matky u otca len hrá na hernej konzole, a to agresívnymi a násilnými hrami so strieľaním,
ktoré nie sú vhodné pre 5 ročné dieťa, otec s maloletým žiadne iné aktivity nerealizuje, taktiež sa podľa

matky maloletý nevhodne stravuje v domácnosti otca. V konaní predložila aj písomné vyjadrenie bývalej
partnerky otca k tomu akým spôsobom maloletý trávil čas u otca, resp. akým spôsobom nezabezpečoval
starostlivosť, predložila aj obrázok nakreslený maloletým, ktorým preukazovala, že u otca trávi čas hrou
na hernej konzole. Tieto dôkazy podľa matky preukazujú nesprávnosť, nevhodnosť a neadekvátnosť
spôsobu zabezpečovania starostlivosti o maloletého počas realizácie styku. U maloletého narastalo

agresívne a arogantné správanie, protirečí matke, kričí, správa sa neúctivo k ľudom okolo seba, odmieta
si plniť svoje povinnosti, to všetko podľa matky v dôsledku toho, že otec nejaví oňho záujem a nechá ho
celé dni sa hrať na hernej konzole nevhodné hry. V domácnosti matky sa hráva na vojakov a ubližuje
ostatným búchaním a kopaním, spomína strieľanie jeleňov a bizónov, čo sa odzrkadlilo aj v materskej
škole, keď pri príležitosti Dňa otcov nakreslil otca ako sa spolu hrajú na hernej konzole. Pri príležitosti

skončenia jarných prázdnin mali deti nakresliť, čo robili s rodičmi, pričom maloletý nakreslil ovládač,
TV, hernú konzolu a medveďa. Tieto hry majú negatívny dopad na jeho osobnosť a psychiku, pričom
sa uňho prejavila závislosť na hrách. Matka kladie dôraz na to, aby maloletý bol vychovaný slušne,
bol vzdelaný a bez akýchkoľvek agresívnych prejavov voči druhým. Pod vplyvom výchovy otca z neho
podľa nej vyrastá človek závislý na hrách, počítači a iných zariadeniach. Matka sa ho snaží udržať

vonku, na dvore, v prírode, namiesto pozerania videí na internete hrajú pexeso alebo skladajú puzzle.
Internetovévideá,ktorémuotecpovolípozerať,vňomvyvolávajúvlnunenávistiaagresivity,kdesaľudia
navzájom strieľajú. Otec podľa matky nedbá ani na stravovanie maloletého, kedy počas dvoch týždňov
letných prázdnin prišiel maloletý výrazne pochudnutý. Maloletý jej tvrdil, že mu otec dával len mliečne
krémy a sladené nápoje, ojedinele cestoviny. Matka v domácnosti varí, pričom maloletý má varenú

stravu aj v materskej škole. Pokračovanie v realizácii úpravy styku otca s maloletým podľa rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 8P/176/2022-271 zo dňa 03.02.2023 nie je podľa matky v záujme
maloletého. Realizácia styku uvedeným spôsobom a za týchto okolností je pre maloletého škodlivá, čo
s prejavuje v jeho správaní a prežívaní. Riešenie úpravy styku otca s maloletým neznesie ďalší odklad
a bezodkladná úprava pomerov účastníkov konania formou neodkladného opatrenia je z jej pohľadu

dôvodná. Maloletý v domácnosti otca nemá zabezpečené riadne a vhodné potreby a podmienky pre jeho
zdravý psychický a fyzický vývoj, taktiež nemá zabezpečené riadne, plnohodnotné a zdravé stravovanie.
Posledná úprava styku otca s maloletým je v rozpore so záujmami maloletého v časti, v ktorej je otec
oprávnený stretávať sa s maloletým každý víkend v roku. Táto úprava je nespravodlivá a spôsobuje
nerovnováhu pri výkone rodičovských práv a povinností, keďže zvýhodňuje otca a znevýhodňuje matku,

ktorá s ním nemôže tráviť ani jeden víkend. Počas pracovného týždňa navštevuje materskú školu, a tak
s ním matka trávi čas len v pondelok až štvrtok od 15:30 hod. do 20:30 hod., čím nemá k dispozícii
potrebný čas na voľnočasové aktivity s maloletým. Takýto osobný priestor počas víkendov by mali mať
podľa matky v zásade v rovnako rozsahu k dispozícii obaja rodičia. Poukázala na na záverečnú správu
kolízneho opatrovníka zo dňa 15.07.2024, v ktorej tento uviedol, že je v záujme maloletého, aby trávil

víkendy aj s matkou, pričom navrhol, aby súd upravil styk otca s maloletým každý párny víkend v mesiaci
od štvrtka, kedy si otec maloletého vyzdvihne z materskej školy do pondelka, kedy maloletého ráno
do materskej školy zanesie, ďalej počas nepárneho týždňa v stredu v čase, kedy si otec maloletého
vyzdvihne z materskej školy do 19:00 hod., kedy otec maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska,
ďalej počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od. 17:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod.

a každý párny rok od 30.12. od 17:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod. a počas letných
školských prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august. Otec so zmenou
úpravy styku s maloletým počas víkendov čiastočne súhlasil, súčasne neuviedol žiadne dôvody pre
zachovanie doterajšej úpravy víkendového styku s maloletým. Pri navrhovanej dočasnej úprave stykubude mať otec dostatočný priestor na aktivity s maloletým počas víkendu, a to v rovnakom rozsahu
v akom bude mať tento priestor aj matka. Takto navrhovaná úprava styku otca s maloletým je podľa
matky rovnocenná a spravodlivá pre oboch rodičov a je v záujme maloletého.

4. Otec sa v písomnom podaní vyjadril k odvolaniu matky. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky
zamietol ako nedôvodné. V celom rozsahu sa stotožňoval s napadnutým uznesením, ktorým súd prvej
inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Toto rozhodnutie považoval
za zákonné a správne. Návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia považoval za nedôvodný,

pričom podľa neho neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy zmeny styku otca s maloletým, čo súd
prvej inštancie správne vyhodnotil a nezistil tak závažné nedostatky v starostlivosti otca o maloletého,
ktoré vy vyžadovali okamžitú úpravu, čo podľa neho znamená, že maloletý má zabezpečené všetky
nevyhnutné potreby na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj. Zmena úpravy rodičovských práv je
predmetom konania, ktoré prebieha na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 35P/37/2024 a z tohto dôvodu
návrh matky nie je dôvodný. Maloletý je s aktuálnou úpravou styku podľa neho spokojný, jedine matka

s touto úpravou nesúhlasí. V konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod
sp. zn. 7P/41/2021 bolo manželstvo rozvedené a bola schválená rodičovský dohoda, kde bol maloletý
zverený na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Matka aktuálnu úpravu styku
sama navrhla a súhlasila s tým, aby sa styk otca s maloletým realizoval každý týždeň od piatka od 17:00
hod. do nedele do 17:00 hod., tiež bol upravený styk aj počas vianočných sviatkov. Napriek tomu, že sa

matka presťahovala do H. chodí pre maloletého a odváža ho aj naspäť, pričom maloletý sa u otca cíti
dobre a táto úprava styku je len na prospech maloletého.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu momentálne prebiehajúceho konania na
Okresnom súde Nitra vo veci zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu

navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas oprávnenou osobou – matkou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie

má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je
vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie. Nevidel žiaden dôvod, pre ktorý by
nemal súhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie vo vzťahu ku neosvedčení potreby
bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným matkou v jej návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovnú argumentáciu

vysporadúvajúcu sa s odvolacími námietkami matky.

16. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým mal tento
matke znemožniť, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach
vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti

súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto
procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o
návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez
nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa
vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú

splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitépre
rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré
posudzujevsúvislostisdostupnýmidôkazmizhľadiskaichpravdepodobnosti.Nariadenieneodkladného

opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť
pomery. Súd prvej inštancie vyššie uvedený procesný postup pri posúdení návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia dodržal, túto námietku matky tak odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

17. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,

že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). Súd prvej inštancie správne vec
právne posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, ods. 2 druhá veta CSP v spojení s § 2 ods. 2
CMP, teda ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov rodičov k maloletému

dieťaťu a dospel k záveru, že takýto návrh matky maloletého nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola
osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov rodičov spôsobom navrhovaným matkou maloletého.
Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a
námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

18. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou matky, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a znovu zdôrazňuje, že charakter konania
o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie,
tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

19. Záujem a snaha matky na zmene aktuálnej úpravy realizácie styku otca s maloletým tak, aby
aj matka mala možnosť tráviť s maloletým viac času počas víkendov, ktorý môžu spoločne venovať
voľnočasovým aktivitám, obzvlášť, ak aktuálne platná súdom schválená rodičovská dohoda takúto
úpravu neobsahuje, je pochopiteľný a zrozumiteľný. Aktuálna úprava styku maloletého s otcom,

vychádzajúca zo súdom schválenej dohody rodičov (rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k.
8P/176/2022-271 zo dňa 03.02.2023) však zároveň zakladá skutkový stav veci, z ktorého Okresný
súd Nové zámky pri schvaľovaní dohody rodičov vychádzal, pričom posúdenie toho, či nastala zmena
pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia, spočívajúcu v zmene rozvrhu styku otca s maloletým,prípadne zmenu jeho rozsahu, je aktuálne predmetom dokazovania vo veci samej v konaní vedenom
na Okresnom súde Nitra, v ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Aktuálne tak platí, že maloletý je
nedeľným popoludním počínajúc a počas nasledujúcich pracovných dní v starostlivosti matky, keď počas

pracovných dní navštevuje predškolské zariadenie a následne trávi popoludnia s matkou a každý víkend
trávi s otcom od piatku popoludnia do nedele popoludnia. Pokiaľ ide o samotný časový rozsah kontaktu
maloletého a priestoru na budovanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi, tento tak pri aktuálne
realizovanej úprave nezakladá dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov neodkladným opatrením. Pokiaľ
ide o otázku, či táto úprava styku otca s maloletým bude nejakým spôsobom do budúcna zmenená,

prípadneakokonkrétnebudečasovýrozsahrozvrhnutý,činapríkladbudeúpravastykuotcasmaloletým
reflektovať nejakým spôsobom návrh matky, resp. odporúčanie opatrovníka maloletého, oba smerujúce
k faktickému striedaniu víkendov, počas ktorých bude maloletý s matkou, resp. otcom, na túto musí
dať odpoveď realizácia dokazovania vo veci samej a jeho vyhodnotenie, aktuálne takúto bezodkladnú
potrebu súd prvej inštancie správne nemal za osvedčenú, pričom už vôbec nemožno považovať za
osvedčenú bezodkladnú potrebu matkou tvrdeného obmedzenia styku maloletého s otcom.

20. Vo vzťahu ku konkrétnym výhradám matky k starostlivosti otca o maloletého, týkajúcim sa
napríklad nedostatkom v stravovaní sa maloletého, keď je s otcom, nedostatku pozornosti venovanej
otcom maloletému, neúmernému času trávenému hraním hier, navyše nevhodných, na hernej konzole,
arogantným, prípadne neúctivým prejavom v správaní sa maloletého, ktoré matka spájala práve

s nedostatkami v starostlivosti otca, ktoré sú podľa nej v príkrom protiklade s kvalitou starostlivosti,
akú venuje maloletému ona, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia matky, a to ani v spojení s matkou
doloženým vyjadrením bývalej priateľky otca, prípadne kresbami maloletého v škôlke ilustrujúcimi
spôsob trávenia času s otcom, správne nemal súd prvej inštancie za osvedčujúce dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia, obzvlášť, ak v domácnosti otca bolo realizované šetrenie, pričom Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny, neboli zistené žiadne nedostatky, naopak, bolo vyhodnotené, že
domácnosť otca poskytuje pre maloletého vhodné podmienky (č. l. 69 v spise).

21. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, že aby dbali na skutočnosť, že pre maloletého majú
obaja nezastupiteľnú rolu. Obzvlášť, ak aj so záverov opatrovníka maloletého (č. l. 103 v spise),

ako aj Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
pracovisko Zlaté Moravce (č. l. 103 v spise), vyplýva, že maloletý má rovnaký citový a blízky vzťah
k obom rodičom. Na tomto by mali rodičia do budúcna stavať, nesústrediť sa na hľadanie nedostatkov
medzi sebou, ale naopak, s ohľadom na zmenu vo vzájomných životných situáciách po tom, ako
sa vzájomne rozišli, mali by sa sústrediť na hľadanie vhodného modelu starostlivosti o maloletého,

ktorý by zabezpečoval zodpovednú a adekvátnu starostlivosť zo strany oboch rodičov, zahŕňajúcu
kvalitné naplnenie tak základných životných potrieb, ako je stravovanie, ošatenie, bývanie, zdravotná
starostlivosť, výchova a vzdelávanie, ako aj s tým súvisiace trávenie voľnočasových aktivít, zváženie,
akému obsahu maloletého vystavia, či už pokiaľ ide o hry, online obsah, prípadne iné podnety, a ako
snímtráviačas.Vyžadujetovecnúaracionálnukomunikáciuavyhýbaniesavzájomnýmkonfliktom.Len

samotné obmedzovanie rozsahu kontaktu maloletého dieťaťa s rodičom - otcom, k čomu v konkrétnom
prípade návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia fakticky smeruje, a to aj v časti týkajúcej sa
období sviatkov, resp. prázdnin, by aj v prípade, že by bola potreba bezodkladnej úpravy pomerov
osvedčená, bolo vždy len parciálnym riešením, nesledujúcim komplexný záujem maloletého. Odvolací
súd pritom znovu zdôrazňuje, že so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii bezodkladnej potreby

úpravy pomerov a neosvedčení matkou tvrdených skutočností v konkrétnom prípade sa stotožňuje.
Vzájomnou rešpektujúcou komunikáciou, sledujúcou na prvom mieste záujem maloletého, dokážu
rodičianepochybnenájsťriešenie,ktorébuderešpektovaťvprvomradetakuvedenýzáujemmaloletého,
a zároveň dokáže aj naplniť ich predstavy o rozvrhu realizácie rodičovských práv a povinností pri
starostlivosti o maloletého, venovaniu sa mu tak pokiaľ ide o jeho výchovu a rozvoj, ako aj pokiaľ ide

o voľnočasové aktivity, ktoré možno plánovať s maloletým aj na víkendy. Základom môže byť, minimálne
dorozhodnutiasúduvovecisamej,hociajdočasná,dohodamedzirodičmi,žebymaloletýtrávilsmatkou
vždy jeden víkend v mesiaci, čo si vedel predstaviť aj otec, na pojednávaní 18.07.2024, a nie je preto
zrejmé, prečo sa rodičia nesnažia aspoň v tomto rozsahu vyjsť si v ústrety. Na takomto základe by mohli
aj na základe konkrétnych skúseností dohodu ďalej rozvíjať a vytvoriť tak priestor aj pre komplexné

riešenie.22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho
konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

23. Ďalšie odvolacie argumenty matky maloletých detí odvolací súd považoval pre rozhodnutie už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu matky maloletých detí zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).