Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210688
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7119210688.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. X.
XXXX, bytom XXXXXX XXXXX C., D., E. XXXXX, C. F. G., zastúpeného JUDr. Vincentom Lechmanom,
advokátom, so sídlom Štefánikova 40, Košice, proti žalovanému: C. H., nar. XX. X. XXXX, bytom I.
X, D., zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom Szakkayho 1, Košice, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 20. októbra 2022 č.k. 15C/28/2019-323 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. októbra 2022
č.k. 15C/28/2019-334

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom v spojení
s opravným uznesením žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
a to 3-izbovému bytu č. 5 s príslušenstvom o výmere 80,07 m2 na 2. poschodí vo vchode 4 bytového

domu - obytný dom - I. X so súp. č. XXXX, stojacemu na parc. registra „C“, parc. č. 3129, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 241 m2, v podiele 1/1, podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške
podielu 1003/10000, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. J., obec D. - C. K., okres Košice
I.

3. Vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) CSP, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 628 ods. 1 a 2, § 37 ods.
1, § 39, § 40 ods. 1 OZ, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 CSP. O trovách konania rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

4. Konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, lebo bez požadovaného
určenia by mohlo byť jeho právo ohrozené alebo neisté. Ďalej uzavrel, že darovacia zmluva zo dňa

24.4.2012 je platným právnym úkonom, pretože bola uzatvorená v písomnej forme a je podpísaná ako
súhlasný prejav vôle darcu a obdarovaného, pričom žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že
žalovaný, resp. jeho právna predchodkyňa G. H. nadobudli vlastnícke právo k predmetnému bytu na
základe neplatných právnych úkonov podľa § 37 a nasl. OZ. Napriek tomu, že Správa katastra Košice
návrh na vklad darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 24. 4. 2012 zamietla z dôvodu absencie obligatórnych
náležitostí zmluvy podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

súd uzavrel, že darovacia zmluva má všetky náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom, t. j.
predmet daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť (§ 628 OZ), pričom podpis darcu bol riadne overenýna Notárskom úrade H. L. G. D. G. zaevidovaný v knihe overenia. Žalobcom podpísaný návrh na
povolenie vkladu vlastníckeho práva bol správe katastra doručený dňa 26.4.2012 a zaevidovaný pod
V 3377/2012. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností dňa 13.3.2014 pod číslom vkladu V 1614/14 na základe darovacej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom ako darcom a G. H. ako obdarovanou zo dňa 24.4.2012, pretože bola uzatvorená ako
súhlasný prejav vôle darcu a obdarovaného a je platná. Právne účinky vkladu nastali dňa 13.3.2014.
Žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k falšovaniu darovacej zmluvy zo dňa 24.4.2012, že iniciátorom
falšovania mohol byť žalovaný, aby mohol následne od svojej matky G. H. nadobudnúť vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam. Taktiež žalobca nepreukázal, že podpísal darovaciu zmluvu pod nátlakom, v tiesni,
či v rozpore s dobrými mravmi napriek tomu, že bol súdom vyzvaný, aby zabezpečil na pojednávaní
výsluch svedkov.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), d) f), g) a h) CSP. Dôvodil, že závery súdu nezodpovedajú skutkovému stavu, ktorý bol

v konaní prezentovaný a súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca v konaní
prezentoval, z ktorého dôvodu považuje rozsudok za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a rovnako
pre nedostatok dôvodov. Súd rozhodol príliš formalisticky a k zamietnutiu žaloby mu postačovalo, že
mal k dispozícii darovaciu zmluvu datovanú 24.4.2012 s rozsahom troch strán, ktorá bola po formálnej
stránke opatrená podpismi oboch zmluvných strán, podpis darcu (žalobcu) bol úradne overený a že

mal k dispozícii rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu V 1614/2014 zo dňa 13.3.2014,
pričom sa vôbec nezaoberal námietkou žalobcu, že túto darovaciu zmluvu s rozsahom troch strán
vôbec nepodpísal. Neobstojí tvrdenie, že podpis darcu bol úradne overený na notárskom úrade, nakoľko
podpis darcu pod rovnakým poradovým číslom 0263203/2012 mal byť úradne overený na dvoch
rôznych darovacích zmluvách síce s rovnakým dátumom, ale s rôznym rozsahom strán a ktoré navyše

boli predmetom dvoch rôznych vkladových konaní. Ak by sa pripustila domnienka, že v rovnaký deň
žalobca podpísal u notára rôzne darovacie zmluvy, podpisy na nich museli byť overené pod dvomi
rôznymi poradovými číslami v knihe overení. Skutočnosť existencie dvoch rôznych darovacích zmlúv
s úradne overeným podpisom darcu (žalobcu) na oboch zmluvách s rovnakým poradovým číslom
uvedeným v knihe overení notárskeho úradu, vedie k logickému záveru, že mohlo dôjsť k sfalšovaniu

darovacej zmluvy vložením ešte jednej strany na konečný počet strán tri s tým, že sa použila podpísaná
strana z darovacej zmluvy, ktorú žalobca určite podpísal. Naviac, pri druhom návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností bol doručený už iba jeden rovnopis darovacej zmluvy, pričom v texte darovacej
zmluvy sa uvádza, že táto bola vyhotovená v štyroch rovnopisoch. Podozrenie z falšovania darovacej
zmluvy žalobca vyvodzoval aj z mailu doručenému mu dňa 8.6.2012, ktorého prílohou bol nový návrh

darovacej zmluvy a návrh na vklad, ku ktorému došlo v čase po doručení rozhodnutia katastrálneho
úradu o nepovolení vkladu V 3377/2012 zo dňa 22.5.2012, na ktorý návrh už žalobca nereagoval
a neprejavil vôľu podpísať ďalšiu darovaciu zmluvu ako darca, ktorá skutočnosť odmietnuť a uzavrieť
ďalšiu darovaciu zmluvu viedla preňho neznámy subjekt k pokusu robiť také kroky, aby sa katastrálnemu
úradu doručila darovacia zmluva, na ktorej by bol úradne overený podpis žalobcu ako darcu. Žalobca

poukázal aj na obsah rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.9.2013 č.k. 5Sp/18/2012-25,
ktorým súd potvrdil rozhodnutie Správy katastra Košice z 22.5.2012 č. V 3377/2012 o zamietnutí návrhu
na vklad, kedy G. H. ako účastník neplatnej darovacej zmluvy nikdy počas týchto úkonov (odvolanie,
súdne konanie) neprezentovala existenciu darovacej zmluvy z 24.4.2012 s rovnakou osvedčovacou
doložkou podpisu žalobcu na troch stranách. Táto darovacia zmluva sa „objavila“ až v roku 2014 pri

podaní nového návrhu na vklad pod V 1614/14. Predmetné skutočnosti svedčia tomu, že zmluva nie je
platná z dôvodu manipulácie s ňou bez vedomia a vôle žalobcu, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie
opomenul vo svojom rozsudku akokoľvek vyhodnotiť a zaujať k nim stanovisko aj napriek tomu, že
žalobca tieto dôkazy navrhol vykonať, pričom sa jedná o podstatnú zložku argumentácie žalobcu,
na ktorú žalobca nedostal relevantnú a právne podloženú odpoveď. Namietol aj nesprávny procesný

postup súdu, ktorý zakladá inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy mu
bolo znemožnené uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pretože súd si nesplnil svoju obligatórnu povinnosť vyjadrenú v § 181 ods. 2 CSP a v konaní
neprezentoval sporné a nesporné skutkové tvrdenia, neuviedol predbežné právne posúdenie veci, čím
znemožnil žalobcovi zamerať priebeh dokazovania smerom k riešeniu pre súd sporných skutočností.

Žalobca považuje rozsudok za nepreskúmateľný, prekvapivý, trpiaci aj inými vadami, a preto žiadal
odvolací súd rozsudok prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na opätovné prejednanie, rozhodnutie,
resp. zmeniť tak, že žalobe žalobcu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.6.Žalovanývovyjadreníkodvolaniuzdôraznilnepreukázaniežalobcovýchtvrdenívrámciprejednávanej
veci, pričom žalobca neosvedčil ani žiadny právny titul, čo do nadobudnutia vlastníckeho práva

v intenciách § 132 a nasl. OZ. Ak žalobca tvrdí, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom, mal si svoje právo o neplatnosť právneho úkonu uplatniť žalobou v zákonných premlčacích
dobách, čo neurobil. Žalovaný sa stotožnil s rozsudkom prvej inštancie.

7. V odvolacej replike odvolateľ zopakoval opomenutú skutočnosť existencie dvoch verzií darovacej

zmluvy s dvoma a troma stranami s rovnakou osvedčovacou doložkou podpisu žalobcu majúc za to,
že v konaní preukázal svoje tvrdenia predloženými dôkazmi. Poukázal aj na uznesenie NS ČR sp.zn.
28Cdo/3228/2018, kedy skutočnosť tvrdenú v civilnom sporovom konaní možno mať za preukázanú
iba nepriamymi dôkazmi, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov možno bez rozumných
pochybností nadobudnúť presvedčenie o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, resp., že je pravdivá.
Práve naopak žalovaný v podstate nepredložil žiaden dôkaz, resp. žiaden dôkaz predložený žalobcom

žalovaný relevantne nespochybnil okrem všeobecných tvrdení procesného charakteru. Je tu reťaz
dôkazov predložených žalobcom, ktoré vo vzájomnej súvislosti potvrdzujú závery žalobcu o neplatnosti
darovacej zmluvy a teda o nezákonnom odňatí vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam.
Vyjadrenia žalovaného sú formálne a len kopírujú obsah nesprávneho a nespravodlivého rozsudku súdu
prvej inštancie.

8. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, že darovacia zmluva je platná, lebo má všetky náležitosti
v zmysle OZ. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníkom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V
1614/14 nebol žalovaný, je sporná jeho pasívna legitimácia v predmetnom spore ako jediného subjektu
na strane žalovaného. Žalovaný dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo k bytu č. 5 na I. X M. D. na

základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 23.7.2014 (V 6941/2014) od
G. H. v dobrej viere, že je s predmetom prevodu ako darkyňa oprávnená disponovať.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

10. Odvolací súd považuje za neopodstatnenú odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ namietal
nedodržanie postupu súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP. t.j. že súd neprezentoval v konaní

sporné a nesporné skutkové tvrdenia a neuviedol predbežné právne posúdenie veci.

11. Cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré
sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať
rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali

zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným
skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie
uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (7Cdo/45/2020,
7Cdo/111/2020, 1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020). Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva,
že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2

OSP (predchádzajúca procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej
prejednávanej veci. Podobne ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 366/2018 odmietol ústavnú sťažnosť ako
zjavne neopodstatnenú, keď ani v ďalej uvedenom právnom závere Krajského súdu v Prešove nezistil
porušenie namietaných práv. „Je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP.
Prvoinštančnýsúdneuviedolstranámsporupočaskonania ...ktoréskutkovétvrdeniasúmedzistranami

sporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci. Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP vydaním rozhodnutia
vo veci samej sa konvaliduje.“

12.Vzmyslevyššieuvedenejustálenejrozhodovacejpraxevyššíchsúdnychautorítopomenutiepostupu

prvoinštančného súdu podľa § 181 ods. 2 CSP nenapĺňa znaky odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP.13. Odvolateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v časti, v ktorej odvolateľ
svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu aj správnosť procesného
postupu súdu prvej inštancie z hľadiska rešpektovania jeho práva na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia, ale podľa odvolacieho súdu bol naplnený.

14. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak

základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (viď sp. zn. IV. ÚS 1/2002, II.ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva
na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

(sp. zn. I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, II. ÚS 410/06, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska
proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993).

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné
požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,
zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré

skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové
závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení
rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá
jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.
Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodnenia

má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,
pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia,
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

17. Aj Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia,

ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na
preukázané skutkové a právne skutočnosti (sp. zn. IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

18. V korelácii na vyššie uvedené je potrebné prisvedčiť argumentácii odvolateľa, že záver súdu prvej
inštancie o zamietnutí žaloby vystavaný len na posúdení darovacej zmluvy zo dňa 24.4.2012 ako

platného právneho úkonu vyjadrujúceho súhlasný prejav vôle darcu a obdarovaného, obsahujúceho
všetky náležitosti v zmysle § 628 OZ a podpísaného žalobcom, je v zmysle skutkových tvrdení a doposiaľ
predložených dôkazov, nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.19. V odôvodnení rozsudku absentujú komplexné skutkové zistenia, ktoré by mali logickú nadväznosť,
aby súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave, nakoľko vo vzťahu k zisteniu
skutkového stavu sa súd prvej inštancie obmedzil len na uvedenie existencie žalobcom podpísanej

darovacej zmluvy, ktorej vklad bol riadne povolený správou katastra za súbežného konštatovania
nepreukázania falšovania zmluvy, či jej podpísania žalobcom pod nátlakom, v tiesni a v rozpore
s dobrými mravmi.

20. Súd pri svojom hodnotení skutkových zistení postupoval selektívne a vybral len tie skutkové zistenia,

ktoré do konštrukcie platnosti právneho úkonu darovacej zmluvy tak povediac zapadajú, pričom sa
vôbec nevysporiadal so základnou líniou argumentácie žalobcu, že darovaciu zmluvu s rozsahom troch
strán nikdy nepodpísal, resp. že došlo k manipulácii s pôvodnou darovacou zmluvou v rozsahu dvoch
strán, čo podporil predloženými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie úplne opomenul vykonať a následne
vyhodnotiť, resp. vykonané dôkazy vyhodnotil nedostatočne či nesprávne.

21. Za elementárne pochybenie odvolací súd považuje na prvom mieste zmätočné odôvodnenie
rozsudku, pretože z bodov 32. a 33. nie je vôbec zrejmé a zrozumiteľne vysvetlené, ktorú z dvoch
existujúcich zmlúv (s dvomi či tromi stranami) súd považuje za platnú.

22. V tomto smere súd prvej inštancie prehliadol i obsah rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

5Sp/18/2012-25 zo dňa 10.9.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Správy katastra Košice zo dňa
22.5.2022 č.k. V 3377/2012 (o zamietnutí návrhu na vklad darovacej zmluvy zo dňa 24.4.2012 v rozsahu
dvoch strán, pozn. odv. súdu), pretože predmetnú zmluvu nemožno považovať za vkladu schopnú listinu
podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, lebo nespĺňa podmienky ustanovené v § 5 ods. 1 zákona
o vlastníctve bytov, majúce za následok jej nepaltnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

23. Pri prevode vlastníctva bytov či nebytových priestorov v bytovom dome okrem všeobecných
náležitostí musí zmluva, darovacia alebo kúpna zmluva, obsahovať v tomto zákone kogentne stanovené
obligatórne náležitosti zmluvy tak, ako sú taxatívne uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona
o vlastníctve bytov. Pre platnosť zmluvy potom nepostačuje, aby zmluva obsahovala len všeobecné

náležitosti vyplývajúce z ustanovení (viď rozhodnutie sp. zn. 10Sžr/4/2012, 6Sžr/20/2017 – R 38/2018).

24. Nerozlíšením existencie dvoch darovacích zmlúv s rôznym obsahom, hoci s identickým dátumom
(jedna darovacia zmluva pozostáva z dvoch strán, druhá darovacia zmluva pozostáva z troch strán)
a nerozlíšením existencie tiež dvoch návrhov na vklad (prvým zo dňa 24.4.2012, ktorý bol podpísaný

darcom a obdarovanou a druhým zo dňa 17.2.2014, ktorý bol podpísaný iba G. H.), o ktorých bolo
rozhodnuté správou katastra odlišne, je nutné považovať za nezrozumiteľný záver súdu, podľa ktorého:
„Žalobca podpísal návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu,
ktorý bol doručený Správe katastra Košice dňa 26. 4. 2012 a bol správou katastra zaevidovaný pod
číslom 3377/2012. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností dňa 13. 3. 2014 pod číslom vkladu V 1614/14 na základe darovacej zmluvy...“

25. Súd prvej inštancie pochybil aj jeho nesprávnym procesným postupom spočívajúcom v
porušení povinnosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP, kedy v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo
dôkazy navrhnuté stranami sporu nepovažoval za potrebné vykonať. Najvyšší súd vo svojich

rozhodnutiach (napr. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/122/2019) konštatoval, že procesnému právu strany sporu
navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu o nich nielen rozhodnúť, ale v prípade nevykonania
dôkazu odôvodniť, prečo tak urobil. Nevyhovenie možno pritom odôvodniť tromi dôvodmi. Prvým je,
že skutočnosť, ktorá má byť navrhnutým dôkazom overená, je bez relevancie vo vzťahu k predmetu
konania a z čoho tento záver vyvodil. Druhým je, že navrhnutý dôkaz nepotvrdí ani nevyvráti overovanú

skutočnosť, čiže nemá voči overovanej skutočnosti výpovednú hodnotu a prečo. Tretím je nadbytočnosť
dôkazu, čiže skutočnosť, ku ktorej overeniu má navrhovaný dôkaz smerovať, už bola nepochybne
preukázaná alebo vyvrátená, pričom uvedie, z ktorých dôkazov tento záver prijal.

26. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu jeho rozhodnutia,

čo v preskúmavanom prípade absentuje. V napadnutom rozsudku nehodnotil vykonané dôkazy vo
vzájomnej súvislosti vo vzťahu aj k ich časovej nadväznosti a k týmto neuplatnil pravidlo formálnej logiky,
čím možno mať pochybnosti o úplnosti ním konštatovaného skutkového stavu.27. Súd riadne neozrejmil a nijako sa nevysporiadal nielen s tvrdenou, ale i preukázanou existenciou
dvoch rôznych znení darovacej zmluvy zo dňa 24.4.2012 odlišujúcich sa svojim rozsahom, kedy
súd nezobral do úvahy ani priebeh dvoch odlišných vkladových konaní (V 3377/2012 a V 1614/14)

uskutočnených na podklade darovacej zmluvy s rovnakým dátumom 24.4.2012 a rovnakou
osvedčovacoudoložkoupodpisužalobcuč.0263203/2012,avšakpreukázateľnesrozdielnymobsahom.

28. I keď všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami, je
nutné konštatovať, že v prejednávanej veci odvolacím súdom vytýkané vyššie uvedené nedostatky
v skutkovom zistení a následnom právnom posúdení predstavujú relevantnú argumentáciu, ktorá je pre
rozhodnutie rozhodujúca a práve na ňu sa vyžadovala špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 z 26.11.2012].

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s §
391 ods. 1 CSP zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

30. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o nároku uplatneného predmetnou žalobou.
Súd vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom predovšetkým určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná a uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. K tomu umožní stranám sporu (ich

zástupcom) sa vyjadriť a príp. navrhnúť ďalšie dôkazy, o ktorých rozhodne. Ďalší postup bude závisieť
od pasivity, event. aktivity strán sporu a ich zástupcov, resp. od prípadného rozhodnutia súdu o vykonaní
navrhnutých dôkazov.

31. Aj keď súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, nesmie opomenúť zásadu, že súd hodnotí každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, keď navyše prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

32. Súd bude mať na pamäti, že pre rozhodnutie vo veci je potrebné najmä si ujasniť, ktorou darovacou
zmluvou zo dňa 24.4.2012 (v rozsahu dvoch strán či troch strán) došlo k prevodu vlastníckeho práva

k predmetnému bytu z prevádzajúceho žalobcu na nadobúdajúcu G. H., pričom musí mať na zreteli
aj priebeh a výsledok oboch vkladových konaní pod č. V 3377/2012 a V 1614/14, ktoré je potrebné
rozlíšiť. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil tvrdenia žalobcu o nepodpísaní darovacej zmluvy
s rozsahom troch strán resp. o manipulácii s pôvodnou darovacou zmluvou v rozsahu dvoch strán
pri zohľadnení komplexných skutkových zistení vrátane emailovej korešpondencie vo vzťahu k novej

(svojim obsahom v poradí tretej) darovacej zmluve, neopomenúc sa vysporiadať tiež s Uznesením OR
PZ v Košiciach zo dňa 11.11.2021 (č.l. 391 spisu) a s tvrdením žalobcu o (ne)možnosti existencie
totožnej osvedčovacej doložky pravosti podpisu žalobcu na oboch zmluvách, pretože žalobcom
označené tvrdenia a okolnosti je potrebné považovať za relevantné na to, aby sa s nimi súd náležitým
spôsobom vysporiadal a nenechal ich bez povšimnutia (či už so záverom opodstatnenosti žalobou

uplatneného nároku alebo so záverom nedôvodnosti žaloby). Súd sa taktiež náležite vysporiada
s námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie v konaní a s jeho argumentáciou týkajúcou
sa nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od svojej matky G. H. darovacou zmluvou zo dňa
23.7.2014 v dobrej viere, že s predmetom prevodu bola táto oprávnená disponovať.

33. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).