Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124209237
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5124209237.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej
veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, a tiež Advokátska kancelária KASATKIN

&PARTNERSs.r.o.,sosídlomZáhradnícka29,81107Bratislava,IČO:47255021,protižalovanémuA.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX A., zastúpenému AK JUDr. Silvia Tatarková,
s.r.o, so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer, o späťvzatí žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 9Odi/3/2024-113 zo dňa 02.
mája 2025 zrušuje a konanie zastavuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 9Odi/3/2024-113 zo dňa 02. mája 2025 I. výrokovou vetou žalobu
zamietol a výrokovou vetou II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, podaním
zo dňa 30.06.2025 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby odvolací súd späťvzatie
žaloby pripustil, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9Odi/3/2024-113 zo dňa 02.05.2025 zrušil a aby
konanie zastavil. Zároveň žiadal žiadnej strane konania nepriznať náhradu trov konania.

3. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, súd prvej inštancie v súlade s § 370 ods. 2 CSP výzvou zo
dňa 10.07.2025 (č.l.127) vyzval žalovaného aby sa vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby, ktoré mu
v prílohe tohto podania zaslal.

4. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 16.07.2025 vyjadril nesúhlas so

späťvzatím žaloby z dôvodu, že má záujem, aby v merite veci bolo rozhodnuté právoplatným
rozhodnutím súdu, t.j. aby bolo konanie skončené meritórnym súdnym rozhodnutím. O uvedené má
žalovaný morálny, resp. etický záujem, teda chce preukázať svoje tvrdené skutočnosti, ktoré by
boli pretavené do meritórneho rozhodnutia súdu, a tiež z hľadiska hospodárnosti, teda chce predísť
prípadným následným súdnym sporom, ktoré by v eventuálnej rovine mohli byť zo strany žalobcu
v prípade absencie rozhodnutia vo veci samej iniciované v budúcnosti.5. Žalovaný tiež poukázal na to, že mu vznikli v súvislosti so žalobou nemalé výdavky, teda žalovaný
považuje za spravodlivé a správne, aby bola vec prejednaná meritórne, rozhodnutím vo veci samej.

6. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca späťvzatie nijako neodôvodnil, teda je podľa jeho názoru
možné predpokladať, že je bezprostrednou reakciou na neúspech v konaní pred súdom prvej inštancie,
a teda procesné zavinenie v prípade zastavenia konania by bolo v celej miere na strane žalobcu.

7. Žalovaný teda navrhol, aby odvolací súd späťvzatie žaloby s poukazom na ustanovenie § 146 ods.

1 CSP nepripustil a konanie nezastavil.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu, ktorý navrhol, aby žiadnej strane konania
odvolací súd nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný má za to, že procesné zavinenie prípadného
zastavenia konania, ak späťvzatie žaloby odvolací súd pripustí a konanie zastaví, je v plnom rozsahu
na strane žalobcu, kedy žalobca ako iniciátor súdneho konania je jediný, kto môže žalobu vziať späť,

pričom tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť.

9. Žalovaný tvrdí, že svojím správaním nijakým spôsobom nevyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia
žaloby, tvrdenia žalobcu od samého začiatku konania popieral a žalobu považoval za nedôvodnú. V tejto
súvislosti odkázal žalovaný na rozsudok vydaný súdom prvej inštancie, s ktorého obsahom sa žalovaný

stotožňuje, keď žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

10. Žalovaný tiež uviedol, že späťvzatie žaloby zo strany žalobcu možno považovať za úkon priamo
nadväzujúci na nepriaznivý vývoj konania pre žalobcu, a teda snahu zamedziť vzniku ďalších trov

súdnehokonania.Prípadnézastaveniekonaniajepodľanázoružalovanéhovplnomrozsahuzavinením,
resp. procesnou zodpovednosťou žalobcu. Z uvedeného podľa žalovaného nie je spravodlivé, aby bolo
o náhrade trov konania rozhodnuté tak, že žiadnej zo strán sporu súd neprizná náhradu trov konania
atentopostupbybolvrozporesozákladnýmiprincípmi,naktorýchjecivilnésporovékonaniepostavené.

11. Z uvedených dôvodov v prípade, ak bude zo strany odvolacieho súdu vyhovené späťvzatiu žaloby zo
strany žalobcu žalovaný navrhol, aby bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, nakoľko zastavenie konania v takomto prípade bude v celom rozsahu spočívať v procesnom
zavinení žalobcu.

12. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť,
odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

13. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

14. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a žalovaný vyjadril svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd skúmal, či dôvody,

pre ktoré žalovaný nesúhlasí so späťvzatím žaloby sú z vážnych dôvodov tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 370 ods. 2 CSP.

15. Odvolací súd konštatuje, že späťvzatie žaloby je jedným zo škály dispozičných oprávnení
žalobcu ako strany konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými

úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho
konania, t.j. dispozičný princíp civilného súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania
prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej
procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť
nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.

Pokiaľ ide o vymedzenie pojmov vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho,
že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie
nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové
okolností prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastaveniakonania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami konania a dopad na postavenie
strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.
Ak dospeje súd k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní

pokračovať, v opačnom prípade konanie zastaví.

16. Odvolací súd preskúmaním dôvodov uvádzaných zo strany žalovaného dospel k záveru, že nejde
o vážne dôvody. Žalovaný tvrdil, že má záujem na meritórnom rozhodnutí veci z dôvodu etického
a morálneho, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že

žalovaný bol pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu úspešný a súd prvej inštancie mu dal za
pravdu, že návrh žalobcu o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je daný, následkom
čoho žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca
by sa v budúcnosti mohol domáhať opätovne zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer,
nakoľko žalovaný už disponuje meritórnym rozhodnutím, aj keď nie právoplatným, že nárok žalobcu
nie je dôvodný. Zároveň zo správania žalobcu po doručení rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé,

že dôvody uvádzané okresným súdom v rozsudku považuje za také, že jeho návrh nie je dôvodný,
následkom čoho pristúpil k späťvzatiu žaloby, a to zrejme z dôvodu hospodárnosti konania (keďže
dôvody späťvzatia neuviedol), teda aby sa nezvyšovali trovy v konaní. Odvolací súd zároveň uvádza, že
dôvod hospodárnosti konania uvádzaný žalovaným v nesúhlase by nebol dôvodom pre nepripustenie
späťvzatia žaloby. Práve pokračovaním v súdnom konaní by došlo k navyšovaniu trov konania, čo by

bolo nehospodárne. Zároveň samotný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje, že žalovaný nekonal pri
oddlžení nepoctivo, teda nemal nepoctivý zámer, teda ani tvrdenie žalovaného o etickosti a morálnosti
pokračovania v konaní nevzhliadol odvolací súd za vážny dôvod pre nepripustenie späťvzatia žaloby.
Odvolací súd už totiž samotný rozsudok súdu prvej inštancie považuje za satisfakciu žalovaného, ktorým
môže preukázať svoj poctivý zámer pri uplatnení oddlženia jeho osoby.

17. Odvolací súd teda dôvody uvádzané žalovaným v nesúhlase so späťvzatím žaloby nepovažuje za
vážne, na základe ktorých by mal v konaní súd pokračovať a vo veci meritórne rozhodnúť, nakoľko by
to bolo v rozpore s princípom hospodárnosti súdneho konania.

18. Odvolací súd na záver poukazuje na právne závery vyslovené v uznesení NS SR sp.zn.
4Obo/81/2010 z 29. apríla 2011, z ktorého vyplýva, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím
návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí sa jednať len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné
etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví.
Odvolací súd však takéto dôvody v nesúhlase žalovaného so späťvzatím žaloby nevzhliadol.

19.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby podľa ustanovenia § 370 ods. 1 CSP,
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie podľa § 370 ods. 2 druhej vety CSP zastavil.

21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. V danom prípade zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, keďže
bez uvedenia dôvodu zobral žalobu späť, čím zavinil zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

22. Uznesenie bolo členmi odvolacieho senátu prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).