Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918010534
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5918010534.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 30. septembra 2025
prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. RK-1T/102/2018
zo dňa 26.10.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, č.k. RK-1T/102/2018-2060 zo dňa 26.10.2022 bol
obžalovaný A. B. oslobodený spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že:

1./ ako konateľ spoločnosti s obchodným menom C.X, D.. D. E. F. D. G. A. XX, XXX XX E., IČO: 36 381
420, v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, uzavrel

dňa 17.2.2017 G. E. kúpnu zmluvu medzi predávajúcim – spoločnosťou s obchodným menom C.X, D..
D. E. F. sídlom G. A. XX, XXX XX E., H.: XX XXX XXX, I. konateľom A. B. a kupujúcim – spoločnosťou
s obchodným menom A. XX, D., D. sídlom G. A. XX, XXX XX E., H.: XX XXX XXX, I. konateľom Ing. A.
B., predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností predávajúceho zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
pre J. E., obec E., katastrálne územie E., za zmluvnými stranami dohodnutú sumu 1,- euro, čím došlo
v neprospech spoločnosti C.X, D.. D. E. D. D. G. A. XX, XXX XX E., H.: XX XXX XXX, k spôsobeniu

škody vo výške 365 000,- eur,

2./ ako konateľ spoločnosti s obchodným menom C.X, D.. D. E. F. D. G. A. XX, XXX XX E., H.: XX
XXX XXX, v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka,
uzavrel dňa 17.2.2017 G. E. kúpnu zmluvu medzi predávajúcim – spoločnosťou s obchodným menom
C.X, D.. D. E. J. F. sídlom G. A. XX, XXX XX E., H.: XX XXX XXX, zastúpenou konateľom A. B. a

kupujúcim – spoločnosťou s obchodným menom A. XX, D., D. sídlom G. A. XX, XXX XX E., H.: XX
XXX XXX, I. konateľom Ing. A. B., K. ktorej bol predaj nehnuteľností predávajúceho zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXXX pre okres E., J. E., katastrálne územie E., za zmluvnými stranami dohodnutú, sumu
1,- euro, čím došlo v neprospech spoločnosti C.X, D.. D. E. D. D. G. A. XX, XXX XX E., H.: XX XXX
XXX, k spôsobeniu škody vo výške 384 000,- eur, čím takto spôsobil škodu spoločnosti C.X, D.. D. E.
D. D. G. A. XX, XXX XX E., H.: XX XXX XXX, spolu vo výške 749 000,- eur,

teda že v bode 1./, 2./ obžaloby inému spôsobil škodu veľkého rozsahu tým, že porušil všeobecne
záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok,

čím mal spáchať v bode 1./, 2./ obžaloby pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, pretože skutok nie

je trestným činom.Zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného spoločnosť C.X, D.. D. E., D. D. G. A. XX, XXX
XX E., H.: XX XXX XXX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2022 (na č.l. 2046 súdneho spisu) vyplýva, že
prokurátorpovyhláseníoslobodzujúcehorozsudku,jehoodôvodneníapoučeníoopravnomprostriedku,
ihneď zahlásil odvolanie v neprospech obžalovaného čo do oslobodzujúceho rozsudku, ako aj do
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

Prokurátor doplnil dôvody odvolania samostatným podaním doručeným krajskému súdu dňa 15.12.2023
(na č.l. 2082-2176 vrátane prílohy, a to znaleckého posudku č. XX/XXXX I. L. XX.X.XXXX).

Z podstatnej odvolacej argumentácie prokurátora vyplýva, že napadnutý rozsudok nepovažuje za
správny a zákonný, nakoľko z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní je naďalej zrejmé,
že stíhané skutky sa stali, napĺňajú všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho obzvlášť

závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm.
a) Tr. zák. a rovnako existuje jasný záver, že tieto skutky spáchal práve obžalovaný. Namieta skutočnosť,
že vykonané dôkazy neboli prvostupňovým súdom vyhodnotené v súlade so zásadou § 2 ods. 12 Tr.
por. Zhromaždenými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti C.X, D.. D. E.
uzatvoril dňa 17.2.2017 dve nevýhodné zmluvy o prevode vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam patriacim tejto spoločnosti, v oboch prípadoch za kúpnu cenu v sume 1,- euro na
spoločnosť A. XX, D., patriacu jeho bratovi H. A. B., a to
v rozpore so zákonnou povinnosťou, že svoju pôsobnosť ako štatutárneho orgánu spoločnosti má
vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov podľa
§ 135a ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, pričom týmto konaním spôsobil obchodnej spoločnosti

J.K.B.2, spol. s r.o. škodu v celkovej výške 749 000,- eur, čo predstavuje podľa znalca z odvetvia odhadu
hodnoty nehnuteľností hodnotu prevádzaných nehnuteľností ku dňu ich predaja.
Aj keď bol obžalovaný v tomto prípade poverený valným zhromaždením spoločnosti
k predaju predmetných nehnuteľností, nebol poverený k výške predajnej ceny, čo vyplýva aj
z výpovede právničky C. M., že nastavenie kúpnej ceny predmetných nehnuteľností bolo na rozhodnutí

predávajúceho, hoci sa preberala aj alternatíva nízkej ceny, avšak na valnom zhromaždení dohodnutá
nebola.ObžalovanýakokonateľspoločnostiC.X,D..D.E.bolzodpovednýzakonanievmeneobchodnej
spoločnosti v súlade s ust. § 135a Obchodného zákonníka a v súlade s povinnosťou starostlivosti
dobrého hospodára bol povinný predať pozemky spoločnosti za takú sumu, za ktorú by sa to spoločnosti
oplatilo, keďže samotným účelom podnikania je dosiahnutie zisku. Zároveň z obsahu kúpnych zmlúv

nevyplýva, že by došlo k nejakému započítaniu pohľadávok kupujúceho voči poškodenej spoločnosti
C.X, D.. D. E., E.. N. O. H. G. G. K. P. L. D.. V konaní nebolo preukázané, že H. A. B. mal poskytnúť
pôžičky spoločnosti C.X, D.. D. E. G. P. výške, ako to uviedli obžalovaný a svedok H. B., pričom znalec
doc. K. H. E. G., K., A. sa vo svojom posudku pri pôžičkách odvolával aj na akési interné záznamy
spoločnosti, preto tieto okolnosti o poskytnutých pôžičkách považuje prokurátor za nedôveryhodné, a to

aj
v spojení s výpoveďou obžalovaného k pôžičkám ako takým. Uvedené evokuje záver, že konateľ konal
v záujme jeho brata H. A. B. a nie v záujme spoločnosti.
Prokurátor sa nestotožňuje ani so záverom súdu, že absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu. V tejto súvislosti poukazuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

medzi obžalovaným (konateľom) a jeho bratom Ing. A. B. (spoločníkom) na jednej strane a H. C. J.
– ďalším spoločníkom spoločnosti na strane druhej, prebiehali majetkové spory a ich pretrvávajúce
konflikty vyústili až do konania obžalovaného popísaného v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaný tak v
tomto prípade konal s úmyslom previesť majetok poškodenej spoločnosti na spoločnosť jeho brata
s cieľom vylúčiť tak druhého účastníka spoločnosti z majetkovoprávneho nároku na týchto

nehnuteľnostiach spoločnosti. Týmto obžalovaný konal v rozpore s oprávnenými záujmami poškodenej
spoločnosti a spôsobil jej škodu veľkého rozsahu. Vo vzťahu ku konaniu obžalovaného tak skutočnosti
o podieľaní, resp. nepodieľaní sa jedného zo spoločníkov poškodenej spoločnosti p. J. na podnikaní
nie sú právne relevantné. Poškodeným v trestnom konaní nie je druhý spoločník, ale poškodenou je
spoločnosť, čo vo svojom rozhodnutí potvrdil aj krajský súd, keď konštatoval, že konaním obžalovaného

mala byť primárne poškodená spoločnosť.
Stavebný odpad, na ktorý bolo poukázané v súvislosti s hodnotou jeho odstránenia, mal byť
len na pozemkoch areálu Starej tehelne. Spoločnosť mala kupovať tieto pozemky už s odpadom
a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by to v danom čase obžalovanému prekážalo, keď tietopozemky kupoval v roku 2013 za sumu 240 000,- eur. Posudok H. Q. k environmentálnej záťaži označil
ako nesprávny a neobjektívny, nakoľko vychádzal z geodetického merania vykonaného v decembri roku
2021, teda v úplne inom období, než došlo k predaju týchto pozemkov, a z tohto dôvodu nie je možné

prijímať akékoľvek závery k odhadu environmentálnej záťaže pozemkov v roku 2017, teda nie je známy,
aký bol reálny stav na týchto pozemkoch v čase uzavretia kúpnej zmluvy k nim. Rovnako namieta
posudky z odboru ekonómie ako nesprávne a neúplné, keďže nemal znalec k dispozícii kompletné
účtovníctvo poškodenej spoločnosti a navyše podklady
k vypracovaniu týchto posudkov predložila spoločnosť A. XX, D., G. zastúpení H. A. B., ktorý je v tejto

súvislosti v konflikte záujmov voči spoločnosti J.K.B.2, spol. s r.o. Posudok L. K. H. E. G., K., A. C.
nepreskúmateľný, teda má za to, že závery znaleckého dokazovania sú nedostatočné
k vyvodeniu záveru, že v tejto veci bolo rozhodnuté po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Námietka prokurátora smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, nakoľko bol zamietnutý
a nevykonaný dôkaz kontrolného znaleckého posudku navrhnutý prokurátorom, ktorý by vyriešil okrem
iného aj otázku, ktorú súd spochybnil a tou je výška škody. Ide o znalecký posudok č. 47/2022

Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku, s.r.o., vyhotovený pre účely súvisiaceho civilného
konania (konanie o určenie vlastníckeho práva a vydania neodkladného opatrenia) vedeného na
OkresnomsúdeRužomberokpodsp.zn.8Cb/35/2019,priktorompoukazujeajnanedostatočnéúčtovné
podklady, z ktorých znalec K. H. G. G.. Prokurátor navrhol predmetný znalecký posudok v origináli
vyžiadať z označeného súdneho konania. S poukazom na viaceré pochybnosti vyslovené v celom

znaleckom posudku Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku, s.r.o. voči znaleckému posudku
č. 1/2022 L. K. H. E. G., K.. A., má za to, že pochybnosti v konaní ohľadne odborných otázok z
oblasti ekonomiky a účtovníctva pretrvávajú, preto trvá na vykonaní kontrolného znaleckého skúmania
a vyhotovení kontrolného znaleckého posudku.
Záverom prokurátor konštatoval, že obžalovaný v postavení konateľa predajom nehnuteľností

poškodenej spoločnosti postupoval v rozpore so zákonom a záujmami spoločnosti, čím sa dopustil
trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Tr. zák. Na tomto základe navrhol krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok súdu nižšieho stupňa ako
nezákonný zrušil podľa
§ 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. a trestnú vec obžalovaného mu vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. por. na

nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa obhajoba vyjadrila viacerými podaniami, a to podaním doručeným krajskému
súdu dňa 2.1.2024 (na č.l. 2178-2192), podaním doručeným krajskému súdu dňa 9.2.2024 (na č.l.
2196-2207 súdneho spisu), podaním doručeným krajskému súdu dňa 30.7.2025 (na č.l. 2213-2218

súdneho spisu), ktoré boli zaslané krajskej prokuratúre na vedomie.

Z prvého vyjadrenia obžalovaného vyplýva, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné
a neopodstatnené a obhajoba sa plne stotožnila s dôvodmi uvedenými v namietanom rozsudku.
Zdôraznili, že v danej trestnej veci nebol preukázaný vznik škody v právnom slova zmysle, resp.

dôkazmi vykonanými po rozhodnutí odvolacieho súdu bol vznik škody jednoznačne vylúčený. Škoda je
pritom základným a obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 a aj § 238 Tr. zák. Uskutočnený obchod medzi spoločnosťami
je nutné hodnotiť ako jeden obchodný prípad a jeho ekonomický rozsah a obsah posudzovať
komplexne. Prokuratúra v obžalobe vytrhla len jeden aspekt tohto obchodu, pričom opomenula, že

súčasťou predmetu prevodu boli aj záväzky viaznuce na prevádzanom majetku. Týmito záväzkami
bola environmentálna záťaž na prevádzaných pozemkoch a náklady na jej odstránenie, ktoré bolo
namiestebraťdoúvahyprihodnoteníekonomickejvýhodnostičinevýhodnostidanéhoobchodu.Vtomto
smere boli predložené znalecké posudky, a to: znalecký posudok č. 1/2022 znalca doc. K. H. E. G.,
K., A. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie kontroling, financie, vrátane jeho doplnenia, znalecký

posudok č. X/XXXX G. znalcom K. E. A. P., R., znalcom z obdobu ekonomika a manažment, odvetvie
kontroling a doplnenie č. 1 a č. 2 znaleckého posudku č. 32/2014 znalca H. H. Q..
Uvedené znalecké posudky boli jediným podkladom a riadne vykonaným dôkazom, na základe
ktorého bolo možné zodpovedať otázku, či konaním obžalovaného vznikla škoda alebo nie. Z ich
záverov jednoznačne vyplynulo, že stanovenie kúpnej ceny v posudzovaných kúpnych zmluvách bolo

ekonomicky primerané a ich uzatvorením nedošlo k negatívnemu ekonomického dopadu na spoločnosť
C.X, D.. D. E. Proti tomuto záveru nestojí žiadny iný znalecký posudok, ktorý by konštatoval opak.
V danej veci išlo o posúdenie ekonomickej otázky, pričom závery znaleckého posudku (L. K. H. E. G.)
vyznievajú v prospech záveru o nevine obžalovaného, nakoľko rozsah prevzatých záväzkov značneprevyšuje uhradenú kúpnu cenu a znalecky určenú hodnotu prevádzaných súborov nehnuteľností, resp.
aj vysporiadané záväzky voči spoločníkovi H. A. B., a to v neprospech kupujúceho. Uvedené znalecké
skúmanie mala zabezpečiť ešte pred podaním obžaloby prokuratúra, nakoľko ide o posúdenie odbornej

otázky z oblasti ekonomiky, čo táto neučinila. Prejavila však nesúhlas s výsledkami tohto momentu
dokazovania. Bolo jej právom vyvrátiť relevanciu daných záverov znalcov, a to predložením znaleckých
posudkov iných znalcov v danej oblasti, čo sa ale nestalo. Prokuratúra je rovnakou stranou v trestnom
konaní ako obhajoba a jej pasivita so sebou prináša stav, keď proti záverom znalcov obhajoby nestojí
žiadny iný dôkaz. Preto bol návrh prokuratúry na prijatie iných znalcov do konania úplne irelevantný,

navyše na vykonaní kontrolného znaleckého posudku neboli v danej veci naplnené zákonom určené
podmienky.
Pokiaľ prokuratúra pripojila až k odvolaniu znalecký posudok č. 47/2022, odporuje to zásade
koncentrácie konania, nakoľko takýto dôkaz bol predložený až po vyhlásení rozsudku súdu prvého
stupňa. Navyše, nebol predložený obhajobe zo strany prokuratúry a tento dôkaz v sebe nenesie
žiadnu právne významnú skutočnosť, nejde o dôkaz, ktorý by akokoľvek spochybňoval závery vyššie

uvedených znaleckých posudkov, zabezpečených obhajobou. Navyše, nebol vykonaný predpísaným
spôsobom, nakoľko nebol vypočutý ani jeho autor, ide len o listinný dôkaz nemajúci povahu znaleckého
a ani súkromného znaleckého posudku. Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku s.r.o. je súkromná
obchodná spoločnosť a aj keď má v názve pojem „ústav“, nie je ústavom v trestno-procesnom zmysle
slova. Navyše, daný znalec mal za úlohu zodpovedať rovnaké otázky, na aké odpovedal H. E. G.,

a tento znalec na tieto otázky nedokázal odpovedať. Jediným relevantným záverom tohto posudku je
konštatovanie, že účtovníctvo C.X, D.. D. E. O. je vedené v súlade so zákonom o účtovníctve, s čím sa
obhajoba nestotožňuje. Tento záver principiálne nepopiera závery doc. K. H. E. G., K., A. o ekonomickej
prijateľnosti realizovaných kúpnych zmlúv.
V danej veci nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky trestného činu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku, ktorý je úmyselným trestným činom. Aj v rámci trestného konania platí
zásada, že civilnoprávne aspekty daného obchodného vzťahu, realizácia ktorého je kladená obžalobou
za vinu obžalovanému, nie je možné v rámci trestného konania hodnotiť inak, ako by tieto vzťahy
hodnotili civilné súdy. Zo záverov súdnej praxe vyplýva, že táto sa už adekvátne vysporiadala s otázkou
prevodu majetku za nižšiu ako trhovú hodnotu, pričom takéto konania nehodnotia ako porušujúce právo,

resp. ako protiprávne konanie, čo by malo byť imanentnou súčasťou rozhodovania aj trestných súdov.
V týchto súvislostiach obhajoba opätovne poukazuje na závery súdnej praxe, ktorá sa zaoberá otázkou
dojednávania kúpnej ceny v rámci zmluvnej voľnosti, resp. rešpektovania dobrých mravov. Z týchto
hľadísk je potom nutné prijať záver, že v konaní obžalovaného absentuje protiprávnosť a táto ani nebola
preukázaná a v podstate prokurátorom ani tvrdená. Konanie, v ktorom absentuje protiprávnosť, pritom

nemôže byť hodnotené ako napĺňajúce znaky trestného činu. O neprítomnosti subjektívnej stránky
trestného činu tvoriaceho predmet obžaloby nasvedčujú aj skutočnosti vyplývajúce z dokazovania,
že obžalovaný v rámci prípravy týchto prevodov využil odbornú pomoc advokátky C. M.. P. aj táto
skutočnosť principiálne vylučuje úmysel obžalovaného konať tak, aby niekomu vznikla škoda. Vzťah
obžalovanéhoaadvokáta,ktorýposkytolpredrealizácioudanéhoprávnehoúkonuprávnuradu,ktorejsa

následne obžalovaný držal, nie je bez právneho významu, ktorý by nemal vplyv na posúdenie minimálne
otázky zavinenia. V tejto súvislosti obhajoba poukázala aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn. 5Tdo/848/2010 zo dňa 19.1.2011, podľa ktorého, ak sa laické osoby spoliehajú na informácie
advokátaakoosobyznalejpráva,beztoho,abymalinejakývierohodnýsignál,zktoréhobymohlidôvodiť
nesprávnosť týchto informácií, nemožno u nich spravidla dôvodiť úmyselné zavinenie vo vzťahu k vzniku

tvrdenej škody na podklade ich konania v právnom slova zmysle. Tiež obhajoba poukazuje aj na závery
stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa
25. septembra 2017, sp. zn. Tpj 28/2017, ktorý uzavrel, že na naplnenie trestného činu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo § 238 Tr. zák. je potrebné preukázať nielen
porušenie povinností postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, ale je nevyhnutné

preukázať aj naplnenie ostatných znakov takéhoto trestného činu, čo v rámci subjektívnej stránky
znamená úmysel spôsobiť svojím postupom škodu.
Legálnosť postupu obžalovaného je daná aj tým, že pri podpise daných kúpnych zmlúv len plnil vôľu
spoločnosti vyjadrenú prijatými rozhodnutiami valného zhromaždenia zo dňa 15.2.2017. Toto uznesenie
bolo platné, čo potvrdil aj rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 1Cb/9/2018 zo dňa 27.2.2019,

v spojení s rozhodnutím odvolacieho, ako i dovolacieho súdu.
Uzatvorením kúpnych zmlúv zo dňa 17.2.2017 nedošlo k porušeniu zákona a ani k porušeniu dobrých
mravov, či obvyklých obchodných zvyklostí. Obe kúpne zmluvy boli podrobené prieskumu zákonnosti
a aj platnosti v rámci katastrálnych konaní vedených Okresným úradom E.. Každá z vyššie uvedenýchskutočnostípreukazuje,žeobžalovanýakokonateľkonalstarostlivoazožiadnehodôkazunevyplýva,že
by obžalovaný vedome chcel niekomu škodiť, resp. že by si čo i len mohol byť vedomý, že jeho konanie
niekomu škodí. Zjavne teda absentuje subjektívna stránka trestného činu v konaní obžalovaného. Vo

všeobecnosti nemožno robiť za spory medzi spoločníkmi zodpovednými konateľov, ktorí len plnia
vôľu spoločníkov vyjadrenú na valnom zhromaždení. V závere obhajoba poukázala, že spoločník H.
J. nadobudol obchodný podiel zjavne spôsobom porušujúcim základné zásady občianskoprávnych
vzťahov, čo je zrejmé z priloženého návrhu na zrušenie zápisu údajov zapísaných v obchodnom registri,
ktoré konanie v súčasnosti prebieha na základe návrhu zo dňa 24.1.2023, ktorý obhajoba pripojila ako

prílohu k tomuto vyjadreniu. Vzhľadom k týmto okolnostiam obhajoba navrhuje podľa § 319 Tr. por.
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Z doplneného vyjadrenia obhajoby, doručeného krajskému súdu dňa 9.2.2024, vyplýva predloženie
nového dôkazu obžalovaným, a to uznesenie Okresného súdu Žilina,
sp. zn. 26Exre/51/2023 zo dňa 31.1.2024, ktorým bolo rozhodnuté okrem iného o tom, že súd vymazáva

z obchodného registra u obchodnej spoločnosti C.X, D.. D. E. ako spoločníka H. C. J. a aj H. A. B.,
pričom za spoločníka bol opätovne zapísaný obžalovaný A. B.. Z toho vyplýva, že H. C. J. nikdy platne
nenadobudol obchodný podiel k spoločnosti, nikdy zaň neuhradil žiadnu odplatu, a preto táto osoba
nemá a nikdy nemala postavenie spoločníka C.X, D.. D. E. F. právne úkony tejto spoločnosti nemohli
zasiahnuť do jej práv a oprávnených záujmov. Tento stav obhajoba zhodnotila vo vzťahu k postaveniu

H. J. v tomto, ako aj v ďalších civilných konaniach, ako aj k predkladaným dôkazom, najmä znaleckému
posudku zabezpečenému H. J., ktorý bol predložený prokuratúrou k odvolaniu. Aj tieto okolnosti plne
potvrdzujú správnosť oslobodzujúceho rozhodnutia okresného súdu. Súčasťou doplnenia je aj odpis
označeného uznesenia súdu.

Dňa 30.7.2025 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie obžalovaného, označené ako „Doplnenie č.
2“, s informáciou o nových okolnostiach, ktoré vyšli najavo a tieto podľa názoru obžalovaného majú
zásadný význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu, o ktorých by mal odvolací súd vedieť. Pripomína,
že Okresný súd Ružomberok vydal dňa 12.4.2023 rozsudok, sp. zn. 8Cb/35/2019, ktorým v celom
rozsahu zamietol žalobu H. C. J., ktorou sa tento domáhal určenia, že spoločnosť C.X, D.. D. E. je

výlučným vlastníkom súboru nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX F. XXXXX k.ú. E.. Rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 42Cob/2/2024-1771, 42Cob/51/2025-1771 zo dňa 25.6.2025
bolo medzičasom rozhodnuté o odvolaní menovaného tak, že rozsudok okresného súdu bol potvrdený
v celom rozsahu ako správny a zákonný. Bola tak prejudiciálne vyriešená otázka platnosti kúpnych
zmlúv uzatvorených dňa 17.2.2017, pričom tieto boli aj odvolacím súdom vyhodnotené ako zákonné,

a teda platné v celom rozsahu. Obhajoba zvlášť poukázala na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu,
z ktorého vyplýva, že všetky znalecké posudky, ktoré boli predložené ako dôkaz v trestnom konaní,
primárne boli hodnotené už civilnými súdmi. Znalecký posudok č. 47/2022 predložený v civilnom konaní
H. C. J. a následne prokurátorom predložený v odvolacom trestnom konaní, nebol a nie je spôsobilý
spochybniť znalecké posudky – č. 1/2022, vyhotovený znalcom doc. K. H. E. G., K., MBA a č. 7/2022

vypracovaný profesorom E. A. P., R.. Aj odvolací súd označil za správne úvahy okresného súdu, ktorý pri
posúdení platnosti kúpnych zmlúv zobral do úvahy aj tú okolnosť, že pozemky sú zaťažené odpadom,
ktorý značne znehodnocuje pozemky, pričom poukázal na závery znaleckého posudku č. 32/2014
a jeho doplnenie, ktoré potvrdili prítomnosť danej záťaže na týchto pozemkoch. Rovnako potvrdil názor
okresného súdu, že vzhľadom na prítomnosť tejto záťaže na pozemkoch nebola stanovená kúpna

cena v posudzovaných kúpnych zmluvách neprimeraným spôsobom, a tak daná kúpna zmluva nie je
rozporná s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazuje obhajoba na § 7 ods. 1 Tr. por. v súvislosti
s posudzovaním predbežnej otázky v trestnom konaní. Rovnako poukazuje na nález Ústavného súdu
SR a judikovaný princíp právnej istoty, vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR ako požiadavku, aby na
určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď,

čím obhajoba smeruje k rešpektovaniu vyššie citovaných rozhodnutí civilných súdov a ich záverov
v trestnom konaní. Právoplatné rozhodnutie civilného súdu o platnosti označených právnych úkonov,
ktorých realizácia má byť skutkovým základom skutkovej vety podanej obžaloby, a teda momentom
zakladajúcim údajné spáchanie trestného činu, tak principiálne vylučuje možnosť označiť dané úkony
za rozporné so zákonom, a teda v nich absentuje znak protiprávnosti, čo vylučuje ich trestnosť. Znalec

konštatoval ekonomickú primeranosť stanovenia danej kúpnej ceny vo vzťahu k obidvom kúpnym
zmluvám a uzavrel, že uzatvorením týchto kúpnych zmlúv nedošlo k negatívnemu ekonomickému
dopadu na spoločnosť. Proti tomuto záveru znalca nestojí žiadny iný dôkaz, ktorý by konštatoval opak.Na podklade posledného vyjadrenia obhajoby odvolací súd zabezpečil rozhodnutia civilného súdu
o určenie vlastníckeho práva, o ktoré doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
prokurátora. Zároveň zabezpečil ku dňu konania verejného zasadnutia aj aktuálny výpis z obchodného

registra na spoločnosť J.K.B.2, spol. s r.o.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, po tom, ako bol obhajcom
predložený písomný súhlas obžalovaného s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Na
verejnom zasadnutí nebol prítomný ani splnomocnenec poškodeného C. C. B., N. mal riadne doručené

upovedomenie a tiež zachovanú lehotu na prípravu, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Odvolací súd
doplnil dokazovanie dôkazmi nevyhnutnými na rozhodnutie o odvolaní a súčasne rozhodol o návrhoch
prokurátora na vykonanie dokazovania, podaných v rámci odvolania tak, že tieto odmietol. Jednalo
sa o oboznámenie znaleckého posudku č. 47/2022, ktorý bol pripojený k odvolaniu, ako aj návrh na
kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré bližšie prokurátor v odvolaní zdôvodnil. V konečnom návrhu
prokurátor aj s ohľadom na doplnené dokazovanie bol toho názoru, že doplnenie dokazovania nemá

vplyv na uznanie viny obžalovaného zo stíhaného skutku
a nakoľko okresný súd nepostupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom
uznesení, požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.
zrušil ako nezákonný a vec mu vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. por. na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obhajca v konečnom návrhu navrhol uplatnenie procesného postupu v zmysle § 319 Tr. por. z dôvodov

uvedených v jednotlivých vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené. Podľa obhajoby bolo rozumné vyčkať
s rozhodnutím o odvolaní v tejto veci na rozhodnutie civilného súdu. Celá obžaloba sa opierala o jeden
základný kameň a tým bol právny názor, že právne úkony zo dňa 17.2.2017 realizované obžalovaným
sú neplatné právne úkony a je im vlastný prvok protiprávnosti. Touto právnou otázkou sa zaoberali
civilné súdy a dali na ňu jasnú odpoveď, keď konštatovali, že obe kúpne zmluvy zo dňa 17.2.2017 sú

platnými právnymi úkonmi. Otázka platnosti bola posudzovaná aj v kontexte s určením kúpnej ceny
v rozsahu 1,- euro. Nie je teda možné tvrdiť, že by uvedené civilné rozhodnutia neboli významné pre
rozhodnutie o podanom odvolaní v tomto konaní. Prejudiciálne vyslovili, že kúpne zmluvy sú platné,
a teda pri ich uzatváraní absentoval prvok protiprávnosti. Znakom každého trestného činu je práve
protiprávnosť a jej absencia vylučuje možné spáchanie trestného činu, osobitne úmyselného trestného

činu, ktorý bol obžalobou kladený za vinu obžalovanému. Uvedené civilné rozhodnutie je pre tento senát
záväzné, z titulu princípu právnej istoty je potrebné rešpektovať aj ním vyslovené právne závery. Civilný
súdreflektovalajnaprítomnosťznaleckéhoposudkuč.XX,ktorýbolpredloženýzostranyH.J.vcivilnom
konaní a civilný súd sa s ním kvalifikovane vysporiadal a obhajoba má za to, že správne.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., na to
oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods. 1,
ods. 2 Tr. por., bolo podané na príslušnom súde a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania
alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa

§ 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného, rešpektujúc
jeho rozsah a dôvody, vykonal prieskum napadnutého rozsudku v celom rozsahu a po vyhodnotení

všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pre úplnosť treba uviesť, že ide o druhý oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu vydaný v tejto
trestnej veci, ktorý je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

V predchádzajúcom rozhodnutí (uznesenie krajského súdu, sp. zn. 1To/101/2020 z 24.8.2021) krajský
súd konštatoval porušenie povinnosti okresného súdu vo fáze hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por., keď vykonané dôkazy hodnotil jednostranne v prospech obžalovaného, v právnych úvahách
súdu dominovalo posúdenie zisteného skutkového stavu v intenciách civilného práva a absentovalaprávna úvaha súdu s ohľadom na podstatné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu –
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák. s dôrazom na objektívnu
a subjektívnu stránku konania obžalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku nereflektovalo na

podstatné námietky prokurátora. V podstate odvolací súd konštatoval predčasnosť záverov, ktoré viedli
okresný súd k vydaniu oslobodzujúceho rozsudku podľa § 285 písm. b) Tr. por.

V ďalšom konaní po zrušení rozsudku prvostupňový súd doplnil dokazovanie podstatným spôsobom
ohľadom kvalifikačného znaku škody na návrh obhajoby. Ide najmä

o znalecký posudok č. 1/2022 znalca doc. K. H. E. G., K., A. I. odboru ekonómia a manažment, odvetvie
kontroling, financie, vrátane jeho doplnenia, znalecký posudok č. 7/2022 vyhotovený znalcom K. E. A. P.,
R., znalcom z obdobu ekonomika a manažment, odvetvie kontroling a doplnenie č. 1 a č. 2 znaleckého
posudku č. 32/2014 znalca H. H. Q.. K označeným znaleckým posudkom boli vypočutí znalci doc. K.
H. E. G., K., A. F. H. H. Q..

Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal s kvalifikačným znakom škody od pojmového vymedzenia
škody pre účely vyvodenia trestnej zodpovednosti páchateľa v zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák., ako aj
pojmu majetok obchodnej spoločnosti (obchodný majetok, obchodné imanie, čisté obchodné imanie)
vymedzeného prevažne v ustanoveniach Obchodného zákonníka, na ktorom v súvislosti s dotknutými
právnymi úkonmi konateľa – uzatvorenými kúpnymi zmluvami zo dňa 17.2.2017, špecifikovanými

v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku, mala vzniknúť právnickej osobe škoda.
Obžaloba škodu vyčíslila hodnotou nehnuteľností zistenou znaleckým posudkom znalca pre prevádzané
nehnuteľnosti v celkovej výške 749 000,- eur a túto bez ďalšieho považovala za škodu na majetku
spoločnosti. Obžaloba sa bližšie nezaoberala ekonomickou výhodnosťou/nevýhodnosťou právnych
úkonov pre spoločnosť, nezaujímala sa o reálny dopad týchto právnych úkonov na obchodné imanie

spoločnosti, ktoré pozostáva tak z majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi
oceniteľných iných hodnôt), ako aj záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Pričom
obchodné imanie spoločnosti je tak ukazovateľom majetkových pomerov spoločnosti.

Doplneným dokazovaním bol podstatným spôsobom spochybnený kvalifikačný znak škody, naplnenie

ktorého je nevyhnutné k záveru o spáchaní trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237, ako i § 238 Tr. zák. Úlohou krajského súdu pri odôvodňovaní rozhodnutia nie
je prepisovať závery vykonaného dokazovania ohľadom škody, s ktorými sa krajský súd v plnom
rozsahu stotožnil, preto v tejto časti odkazuje na úvahy prvostupňového súdu obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Dodáva, že pohľad na majetkovú štruktúru spoločnosti je odbornou otázkou,

túto poskytla len strana obhajoby a obžaloba ju vecným, kvalifikovaným spôsobom – predložením
adekvátneho znaleckého posudku, nespochybnila. Výsledky dokazovania tak aj podľa názoru krajského
súdu viedli k záveru, že predmetné právne úkony konateľa – obžalovaného nebolo možné hodnotiť ako
porušenie povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, čo zároveň

prvostupňový súd viedlo ku konštatovaniu, že konanie obžalovaného nenaplnilo ani objektívnu a ani
subjektívnu stránku stíhaného trestného činu.

Zo záverov predložených znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že dohodnutá kúpna cena
vo výške 1,- euro za každú prevádzanú nehnuteľnosť nemala negatívny ekonomicky dopad na

spoločnosť C.X, D.. D. E., O. hodnota záväzkov spoločnosti (614 131,- eur) J.K.B.2, spol. s r.o.
voči tretej osobe – spoločníkovi vyčíslených na základe účtovníctva spoločnosti, resp. záväzok
vyplývajúci z potreby odstránenia environmentálnej záťaže pozemku (od 1,5 do 1,6 milióna eur)
významne prevyšovala hodnotu nehnuteľného majetku spoločnosti ako výšku spôsobenej škody
v obžalobe. Obžaloba zotrvala len na formálnom vyčíslení škody v podobe hodnoty nehnuteľností

zistených znaleckým posudkom, bez toho, že by vedela tieto úkony posúdiť s dopadom na majetkovú
štruktúru spoločnosti, o ktorej nemala reálny prehľad. Záväzky spoločnosti voči H. A. B., ako
aj objektivizovanú environmentálnu záťaž nehnuteľností (pozemky bývalej tehelne) neboli vecne
spochybnené obžalobou, a teda boli skutočnosťami, o ktorých mal obžalovaný ako konateľ spoločnosti
vedomosť, ktoré v konaní objektivizoval a pri ktorých obstojí aj určenie kúpnej ceny nehnuteľností.

Z tohto pohľadu, ale aj z predchádzajúcich odborných konzultácií konateľa s osobou znalou práva
nemožno pripísať obžalovanému úmysel spôsobiť obchodnej spoločnosti škodu. Zvlášť treba zvýrazniť,
že k právnym úkonom – prevodom nehnuteľností bol obžalovaný – konateľ splnomocnený uznesenímvalného zhromaždenia spoločnosti. Teda už samotné uznesenie prejavilo vôľu spoločníkov k prevodu
označeného majetku spoločnosti.

Ďalej bolo potrebné prihliadnuť na právoplatný výsledok civilného sporu vedeného spoločníkom J.,
ktorý sa žalobou domáhal o určenie vlastníckeho práva spoločnosti C.X, D.. s r.o. k prevádzaným
nehnuteľnostiam. Tento vyriešil predbežnú otázku – súlad právnych úkonov konateľa s právom
s definitívnou platnosťou aj pre účely trestného konania v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. V čase vyhlásenia
oslobodzujúceho rozsudku mal súd k dispozícii len rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 12.4.2023,

sp. zn. 8Cb/35/2019, ktorým bola predmetná žaloba zamietnutá, teda druhý spoločník nebol úspešný
v predmetnom civilnom spore. Pred rozhodnutím o odvolaní v trestnom konaní vydal v označenej civilnej
veci Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu o zamietnutí
žaloby spoločníka J.. V predmetnom civilnom konaní súd hodnotil v súvislosti s platnosťou kúpnych
zmlúv primeranosť kúpnej ceny, resp. či zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi, resp. s obchodnými
zvyklosťami,ktorénámietkypoškodenýspoločníkuplatnilajvtrestnomoznámení.Vtomtosmerekrajský

súd doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí – oboznámením predmetného rozsudku. Z obsahu
predmetných civilných rozsudkov vyplýva, že civilné súdy okrem iného vyhodnotili aj znalecké posudky
ohľadom záväzkov tretej osoby, ako aj ohľadom nákladov na odstránenie environmentálnej záťaže
pozemkov, vo vzťahu k primeranosti kúpnej ceny nehnuteľností, ktoré následne boli predložené do
trestného konania pred súdom. Pokiaľ civilné súdy vyhodnotili, že uzatvorené kúpne zmluvy nie sú

v rozpore s platným právom pri dojednanej nízkej kúpnej cene, konštatovanie vzniku škody spoločnosti
v hodnote nehnuteľností určenej znalcom podľa názoru krajského súdu bez ďalšieho nemôže obstáť.

Treba tiež pripomenúť, že trestné oznámenie podal druhý spoločník H. C. J. aj s ohľadom na to,
že nehnuteľnosti boli predané bez riadneho zvolania valného zhromaždenia. V spore o neplatnosť

uzneseniavalnéhozhromaždeniaspoločnostibolvšakmenovanýspoločníkneúspešný,keďjehožaloba
bola právoplatne zamietnutá a tiež dovolací súd odmietol v tejto veci dovolanie.

Bez významu nie je ani nový dôkaz predložený obhajobou v odvolacom konaní ako súčasť
oboznámeného vyjadrenia, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 26Exre/51/2023 zo dňa

31.1.2024 bolo rozhodnuté okrem iného o tom, že súd vymazáva z obchodného registra u obchodnej
spoločnosti C.X, D.. D. E. F. spoločníka H. C. J. a aj H. A. B., pričom za spoločníka bol opätovne zapísaný
obžalovaný A. B.. Výpis z obchodného registra, ktorý bol oboznámený v rámci doplneného dokazovania
pred krajským súdom, túto skutočnosť nepotvrdil, preto treba konštatovať, že ide zatiaľ o neprávoplatné
rozhodnutie súdu.

V konkrétnostiach stíhanej trestnej veci v závere rozhodnutia prvostupňového súdu akcentovaný princíp
ultima ratio ako interpretačné pravidlo má svoj zmysel. Tento princíp v podstate stanovuje pravidlo
prednosti iných právnych odvetví (občianske, obchodné) pred trestným právom, pravidlo racionálnej
právnej argumentácie, ktorá bráni tomu, aby sa trestné právo nadužívalo aj v prípadoch, ktoré celkom

zjavne patria do kompetencie iných orgánov (napríklad súdov v civilnej oblasti) a kde vyvodzovanie
zodpovednostikonkrétnehosubjektuzaprotiprávnekonaniejenutnéhľadaťvinýchprávnychodvetviach
než v trestnom práve. Slúži na posúdenie toho, kde sú hranice medzi civilnou a trestnoprávnou
protiprávnosťou a zodpovednosťou a čo spadá do kompetencie civilných súdov a čo do kompetencie
orgánov činných v trestnom konaní a trestných súdov.

Uplatnenie tohto princípu na posudzovaný prípad predurčujú aj zistené skutočnosti,
a teda neúspech nespokojného spoločníka obchodnej spoločnosti v civilných konaniach nemá sanovať
trestné právo. Tento princíp má v trestnom práve oveľa širšie využitie, preto ho nie je správne zužovať
len na tzv. materiálnu stránku spáchaného prečinu. Možno ho v trestnom práve aplikovať na selekciu
podávania trestných oznámení, resp. odstránenie tzv. šikanóznych trestných oznámení. Pri nezhodách

spoločníkov v podnikaní majú jednoznačne prednosť civilné prostriedky právnej ochrany.

Nie je možné súhlasiť s námietkou prokurátora, že prvostupňový súd nenaplnil úlohy, ktoré mu krajský
súdvytkolvskoršomrozhodnutí,nakoľkosavpodstatnejmierezmeniladôkaznásituáciavoveci,vktorej
prokurátor argumentačne „strácal“ a fakty vyplývajúce z predložených dôkazov nebol schopný vyvrátiť

predložením adekvátnych dôkazov, ktoré by vyvrátili relevantnosť odborných záverov znalcov ohľadom
kvalifikačného znaku škody.
Aj v odvolacom konaní sa prokurátor dožaloval kontrolného znaleckého posudku, k čomu sa už vyjadril
aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, že tento návrh na doplnenie dokazovania neobstojí,nakoľko nie sú splnené procesné podmienky na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku. Chýba
protichodnosť záverov znaleckých posudkov, ktoré by sa venovali rovnakej odbornej otázke, preto
nemal čo súd kontrolovať. Znalecký posudok č. 47/2022, ktorý prokurátor predložil ako súčasť odvolania

(pôvodne v civilnom spore predložený žalobcom Ing. J. J.), O. spôsobilý konkurovať znaleckým
posudkom vykonaným v trestnom konaní ohľadom spôsobenej škody. Preto tento návrh na vykonanie
označeného znaleckého posudku krajský súd odmietol. Krajský súd sa oboznámil s predloženým
dôkazom, ktorý rozporoval len účtovné doklady ohľadom účtovania pôžičiek v spoločnosti. Tento dôkaz
by však nevyvrátil tvrdenia ostatných dvoch znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok č. 1/2022

a znalecký posudok č. 7/2022, že
H. A. B. skutočne takéto platby do spoločnosti realizoval, pričom uvedené platby boli podporené aj
výpoveďami obžalovaného a svedka H. A. B.. Obaja znalci uvádzali, že za účelom vypracovania
znaleckých posudkov oslovili aj účtovnú spoločnosť, ktorá viedla účtovníctvo pre obchodnú spoločnosť,
a z týchto zaobstaraných dokladov vychádzali pri formulovaní svojich záverov.
Vo vzťahu k environmentálnej záťaži pozemkov bolo správne vychádzať zo znaleckého posudku Ing.

Q., I. ktorého vyplýva, že táto záťaž existuje, bez ohľadu na to, odkedy je isté, že vlastník pozemkov
tento záväzok preberá aj s touto záťažou, na odstránenie ktorej bude musieť vynaložiť nemalé finančné
prostriedky.

Odvolací súd po preskúmaní trestnej veci obžalovaného A. B., vykonaného dokazovania súdom prvého

stupňa, jeho rozsahu a obsahu a následného zhodnotenia dôkazov nemal pochybnosti o skutkových
a právnych záveroch prvostupňového súdu, ktoré viedli súd k oslobodzujúcemu rozsudku. Prvostupňový
súd vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom dokazovanie potrebné na
rozhodnutie o predmetnej obžalobe prokurátora a na ich podklade prijal správny záver, v zmysle ktorého
sa v konkrétnom prípade nejedná o trestný čin a obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu §

285 písm. b) Tr. por. Zároveň odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá zákonnému rámcu § 168
ods. 1 Tr. por. Preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.

Výrok o náhrade škody je obligatórnym výrokom k oslobodzujúcemu rozsudku a má svoj základ v § 288

ods. 3 Tr. por.

Formálnym nedostatkom výroku napadnutého rozsudku je absencia zákonného ustanovenia, podľa
ktorého bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby (§ 163 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Ide však len o inú
zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo pri vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch, nakoľko zo zápisnice,

ako aj z nahrávky z hlavného pojednávania je zrejmé, že rozsudok bol vyhlásený vrátane ustanovenia
§ 285 písm. b) Tr. por.

Podľa § 174 ods. 1, druhá veta Tr. por. opravu rozsudku môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude vykonať opravu výrokovej časti napadnutého rozsudku vo
vyššie naznačenom smere tak, aby vyhotovenie rozsudku bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku,
ako bol vyhlásený.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.