Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725202129
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725202129.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. F. XX/XX, XXX XX G., proti účastníkom 1/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F.
XX/XX, XXX XX G., 2/ H. E., C. I., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom E. F. XX/XX, XXX XX G., o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného

súdu Zvolen zo dňa 7. júla 2025, č. k.: 15Vyd/1/2025 - 32, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podanie navrhovateľky doručené Okresnému
súdu Zvolen dňa 06.06.2025 odmieta.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 06.06.2025 bolo tunajšiemu súdu
doručené neúplné podanie navrhovateľky označené ako „Žiadam o vydržanie pozemku na ulici E. F. XX/
XX B. G., parcela c. C XXX, ktorá susedí s mojím pozemkom“, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu
návrhom na začatie konania. Súd preto v zmysle § 129 ods. 1 CSP, uznesením č. k. 15Vyd/1/2025 - 14
zo dňa 11.06.2025 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia opravila a doplnila
svoje písomné podanie, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 06.06.2025.

3. Navrhovateľka reagovala písomne dňa 23. júna 2025, avšak svoje pôvodné podanie nedoplnila a
neopravila v zmysle pokynov a požiadaviek súdu.
4. Súd v odôvodnení citoval a aplikoval nasledovné § 2 ods. 1 a 2 CMP, podľa ktorých sa v
mimosporových konaniach subsidiárne použije Civilný sporový poriadok (CSP), § 129 ods. 1 a 3 CSP,
upravujúce postup pri neúplnom alebo nezrozumiteľnom podaní – súd vyzve na doplnenie a ak sa v
lehotenedoplní,podanieodmietne,§132ods.1CSP,vymedzujúcináležitostinávrhunazačatiekonania,

§ 359a CMP, ktorý upravuje konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva a § 359d ods. 1 a 2
CMP, podľa ktorých musí návrh obsahovať opísanie skutočností preukazujúcich splnenie predpokladov
vydržania, označenie nehnuteľnosti a deň nadobudnutia práva vydržaním.
5. Súd konštatoval, že napriek doručenej výzve a poskytnutej lehote navrhovateľka neodstránila vady
podania. V doplnení uviedla nejasné a vzájomne rozporné tvrdenia — na jednej strane sa domáhala
„vydržania pozemku“, na druhej strane „uvedenia vecí do pôvodného stavu“. Z týchto tvrdení nebolo

možné jednoznačne určiť predmet konania ani znenie výroku, ktorého sa domáhala.
6. Súd preto usúdil, že podanie nespĺňa obsahové ani formálne náležitosti návrhu na začatie konania
o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP. Vzhľadom na to, že vady neboli odstránené ani po výzve,
nebolo možné v konaní pokračovať.
7. Z uvedených dôvodov Okresný súd Zvolen v súlade s § 129 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 2
CMP podanie navrhovateľky odmietol, pretože napriek výzve a poučeniu neodstránila jeho nedostatky

a nebolo možné zistiť, čoho sa konkrétne domáha.
Odvolanie8. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie navrhovateľka z
dôvodu, že toto bolo neúplné a nezrozumiteľné. V odvolaní namietala, že súd nesprávne právne posúdil
jej návrh a neprimerane formalisticky vyhodnotil obsah podania.

9. Tvrdila, že súd nepostupoval v súlade so zásadou „iura novit curia“ – teda že právnu kvalifikáciu
skutkového stavu má vykonať súd, nie účastník. Uviedla, že dostatočne zrozumiteľne opísala skutkový
stav, z ktorého vyplýva, že pozemok užívala v dobrej viere počas 22 rokov, a preto splnila predpoklady
vydržania.
10. Predovšetkým namietala porušenie zásady iura novit curia. Poukázala na to, že občianske konanie

sa riadi zásadou iura novit curia, teda súd pozná právo. Účastník konania podľa nej nie je povinný právne
kvalifikovať svoj nárok, postačuje, ak uvedie rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré umožňujú súdu
právne posúdiť vec. Tvrdila, že tieto okolnosti uviedla dostatočne – predovšetkým dlhodobé užívanie
časti pozemku v dobrej viere.
11. V odvolaní doplnila, že predmetom návrhu bola časť pozemku parcely J. XXX, konkrétne úsek od
stenyjejrodinnéhodomu(RDč.XX/XX)popôvodnýplot,všírke90–100cmavdĺžkeodhornejbráničky

po septik. Zdôraznila, že táto časť tvorí nevyhnutný prístup do záhrady, a je pre ňu „neoddeliteľnou
súčasťou dvora“. Uviedla, že sa o tento pozemok 22 rokov starala v dobrej viere, pretože bol vymedzený
plotom pôvodného suseda a domom, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou.
12. Namietala, že okresný súd nesprávne vyhodnotil obsah jej návrhu. Uviedla, že nikde netvrdila, že
pozemok už vydržala, ale iba, že si uplatňuje návrh na vydržanie z dôvodu dlhoročného oprávneného

držania. Tvrdila, že súd formalisticky a nesprávne interpretoval jej podanie ako zmätočné, pričom mal z
neho odvodiť, že ide o návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva podľa § 359a CMP.
13. Zároveň uviedla, že predmet sporu sa podľa nej týka aj hranice pozemku, preto navrhla, aby súd
prizval znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý by na mieste vyhotovil geometrický plán a určil
presný rozsah predmetného pozemku. Alternatívne navrhla, aby súd poveril inú osobu na miestne

zisťovanie a zameranie, keďže podľa nej „je ťažké skutkový stav presne opísať písomne“.
14. Navrhovateľka po prvýkrát formulovala konkrétny návrh výroku rozhodnutia (petit) nasledovne: I.
Súd určuje, že časť pozemku parcely J. XXX, vymedzená od steny RD č. XX/XX po pôvodný plot v
celej dĺžke od hornej bráničky po septik, pripadne po vydržaní navrhovateľke A. B.. II. Žalobca má voči
žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku. III. Súd ukladá odporcovi povinnosť upraviť terén pozemku v predmetnej časti
do pôvodného stavu.
15. Navrhovateľka deklarovala, že svojich práv sa nevzdá a je pripravená doplniť všetky potrebné
podklady alebo objasniť skutkový stav. Zdôraznila, že jej tvrdenia sú pravdivé a správne a vyzvala súd,
aby jej návrh posúdil podľa jeho obsahu a nie formálneho označenia.

Právne posúdenie odvolacím súdom
16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je
vecne správne a zákonné. Okresný súd postupoval v súlade s § 129 ods. 1 a 3 Civilného sporového

poriadku v spojení s § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, keď podanie navrhovateľky odmietol
z dôvodu, že neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
19. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil

predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
20. Ustanovenie § 359d ods. 2 CMP výslovne vyžaduje, aby návrh obsahoval opísanie skutočností

osvedčujúcich splnenie podmienok vydržania, označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra
nehnuteľnostíaoznačeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávovydržaním.Tietonáležitosti
majú povahu podstatných obsahových predpokladov návrhu, bez ktorých súd nemôže posúdiť, o aký
predmet sa konanie vedie a či je vôbec možné v konaní pokračovať.21. Navrhovateľka v pôvodnom podaní označila predmet vydržania iba všeobecne ako pozemok „na
ulici E. F. XX/XX B. G., parcela J. XXX, ktorá susedí s jej pozemkom“, pričom v doplnení podania ani v
odvolaní túto nehnuteľnosť neoznačila podľa údajov katastra nehnuteľností, ako to vyžaduje zákon.

22. Z jej tvrdení vyplýva, že sa domáha vydržania iba časti uvedenej parcely, avšak túto časť žiadnym
spôsobom nevyčlenila, nešpecifikovala ani geometricky nevymedzila. Bez takéhoto vymedzenia nie je
možné určiť, o ktorú časť parcely ide, a teda nie je možné jednoznačne určiť predmet konania. Súd
nie je oprávnený sám od seba zisťovať alebo určovať, ktorú časť parcely má navrhovateľka na mysli, a
nemôže nahrádzať aktivitu účastníka konania v tejto otázke. Je vecou navrhovateľa, aby jasne a presne

označil nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom vydržania, vrátane údajov podľa katastrálneho operátu.
Povinnosť súdu poznať právo (zásada *iura novit curia*) nezbavuje účastníka konania povinnosti tvrdiť
skutkové okolnosti, ktoré sú pre právne posúdenie rozhodujúce, ani označiť predmet, ktorého sa jeho
návrh týka.
23. Argumentácia navrhovateľky, že súd mal návrh posúdiť podľa jeho obsahu a nie formálneho
označenia, neobstojí, pretože obsah návrhu neumožňoval súdu zistiť, aký je konkrétny predmet konania.

Zásada posudzovania podania podľa obsahu predpokladá, že z neho aspoň rámcovo vyplýva, čoho
sa účastník domáha. Ak však návrh neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, najmä jednoznačné
označenie nehnuteľnosti podľa katastra, ide o vadu, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať ani pri
benevolentnom výklade. Navrhovateľka bola uznesením okresného súdu riadne poučená, ktoré údaje
má doplniť, no napriek výzve tieto nedostatky neodstránila. V takom prípade zákon v § 129 ods. 3 CSP

výslovne ustanovuje, že ak sa podanie v určenej lehote nedoplní alebo neopraví, súd ho odmietne.
24. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že konanie o potvrdení vydržania má osobitnú povahu a vyžaduje
zvýšenú mieru presnosti v označení predmetu vydržania. Predmetom tohto konania môže byť výlučne
nehnuteľnosť alebo jej časť, ktorá je v katastrálnych údajoch presne identifikovateľná, a to najčastejšie
prostredníctvom geometrického plánu, ak ide o časť parcely. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že predmetom

vydržania je len časť pozemku v šírke približne 90 až 100 cm, musela túto časť vymedziť spôsobom,
ktorý by umožnil jej zápis do katastra nehnuteľností. Keďže tak neurobila, súd nemal k dispozícii žiadny
podklad, na základe ktorého by mohol pokračovať v dokazovaní alebo vydať meritórne rozhodnutie.
25. Námietka, že súd mal zabezpečiť znalecké dokazovanie na zameranie pozemku, nie je dôvodná,
pretože znalecké dokazovanie nemôže nahrádzať nedostatky návrhu. Úlohou znalca je odborne posúdiť

skutkové okolnosti v rámci konania, ktoré bolo riadne začaté, nie vytvoriť predmet konania namiesto
navrhovateľa. Súd nemôže poveriť znalca zameraním pozemku bez toho, aby mal v návrhu definovaný
predmet,kuktorémusamáznaleckédokazovanievykonať.Lennavrhovateľkavrámcinávrhunazačatie
konania môže prejaviť svoju skutočnú vôľu a vymedziť zákonným spôsobom predmet konania, v danom
prípade pozemok, ku ktorému sa domáha potvrdenia vydržania. Súd sám nemôže nariadiť znalecké

dokazovanie a nahradiť tak vôľu navrhovateľky, ktorá predmet konania označila len „približne“. Je to
iba navrhovateľka, ktorá môže určitým spôsobom vymedziť predmet konania. Jej procesnú povinnosť
a ani vôľu nemôže nahradiť súd. Rozhodne fotografie a nákresy nie sú podkladom pre rozhodnutie
a zapísateľné do katastra nehnuteľností. Tie môže použiť ako podklad na to, aby označila daný pozemok
v prírode znalcovi, ktorý by danú časť pozemku identifikoval a vyhotovil geometrický plán, pretože

v danom prípade sama navrhovateľka uvádza, že ide o časť pozemku parcely J. XXX, čo rozhodne
nepostačuje na identifikáciu pozemku v súlade s ust. § 359d ods. 2 CMP.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku musí návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania aj označenie
nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností. Účelom tejto požiadavky je, aby bola nehnuteľnosť,

ktorej sa návrh týka, jednoznačne identifikovateľná v súlade s údajmi katastrálneho operátu, teda aby
bolo možné presne určiť, ktorá parcela alebo jej časť je predmetom konania. Takéto označenie musí
zodpovedať identifikačným znakom, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností, najmä parcelovému číslu,
druhu pozemku, výmere, číslu listu vlastníctva a katastrálnemu územiu. Ak ide len o časť parcely, musí
byť táto časť určená geometrickým plánom, pretože len geometrický plán umožňuje presné vymedzenie

hraníc časti pozemku a jej zápis do katastra nehnuteľností.
27. V posudzovanej veci navrhovateľka nehnuteľnosť, ktorej sa návrh týka, neoznačila v súlade s údajmi
katastra nehnuteľností. Z jej tvrdení nevyplýva presné parcelové číslo ani rozsah pozemku, a už vôbec
niejehovymedzeniegeometrickýmplánom,hocizobsahunávrhujezrejmé,žesadomáhavydržanialen
časti existujúcej parcely. Uvedený opis pozemku len ako „časti od steny rodinného domu po pôvodný plot

v šírke približne 90 – 100 cm“ nespĺňa požiadavku jednoznačnej identifikácie nehnuteľnosti podľa údajov
katastra nehnuteľností. Takto neurčito označenú nehnuteľnosť nie je možné stotožniť s konkrétnym
pozemkom zapísaným v katastrálnom operáte, a teda ani rozhodnutie o potvrdení vydržania by nemohlo
byť vykonateľné ani zapísateľné do katastra.28. Súd nemôže sám z vlastnej iniciatívy zisťovať alebo určovať, ktorú časť parcely mala navrhovateľka
na mysli, pretože by tým prekročil rámec svojej nestrannosti a nahradil aktivitu účastníka konania.
Povinnosť presne označiť predmet vydržania leží výlučne na navrhovateľovi; súd môže posúdiť

len návrh, ktorý spĺňa zákonné obsahové náležitosti. Keďže navrhovateľka nehnuteľnosť neoznačila
spôsobom požadovaným zákonom a ani na výzvu súdu tieto nedostatky neodstránila, nebolo možné v
konaní pokračovať a súd jej návrh správne odmietol podľa § 129 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 2 CMP.
29. Odvolací súd preto uzatvára, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď návrh
navrhovateľky odmietol. Napriek snahám odvolateľky o doplnenie skutkového opisu pozemku zostal

návrh aj v odvolacom štádiu procesne neúplný a nespôsobilý na prejednanie. Prvostupňový súd
nepochybil, keď nepristúpil k ďalšiemu dokazovaniu ani k výkladu obsahu podania nad rámec jeho
znenia, pretože tým by prekročil hranice procesnej nestrannosti a suploval povinnosti navrhovateľky.
Skutočnosť, že navrhovateľka sa dlhodobo domnievala, že jej pozemok patrí, sama osebe nepostačuje
na odstránenie formálnych nedostatkov návrhu a nemôže nahradiť absenciu zákonom predpísaných
náležitostí.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje napadnuté uznesenie za vecne správne a v súlade so
zákonom, a preto ho podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
31. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.