Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821202257
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3821202257.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey

Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu: Správa majetku mesta Prievidza, s.r.o., so sídlom T. Vansovej 24, 971 01 Prievidza, IČO: 36
349 429, v konaní právne zastúpeného: JUDr. Daša Taschová, advokátka, so sídlom M. Hodžu 14/1,
971 01 Prievidza, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., v konaní
o zaplatenie sumy 1.566,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 9Csp/37/2021-270 zo dňa 27. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č.k. 9Csp/37/2021-270 zo dňa 27. októbra 2023 p o t v r d

z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 1.566,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.566,09 Eur od 01.06.2021 do zaplatenia. Vo výroku II. priznal štátu nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. Výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od
žalovaného v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že sa žalobca podanou žalobou domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 1.566,09 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je
vlastníkom hnuteľného aj nehnuteľného majetku, ktorým zabezpečuje poskytovanie služieb vlastníkom
nehnuteľností v Priemyselnom parku Prievidza. Ide najmä o cestné komunikácie v areáli, na ktorých
zabezpečuje letnú a zimnú údržbu, pričom ide o prístupové cesty k nehnuteľnostiam vlastníkov
nehnuteľností v priemyselnom parku, inžinierske siete, rozvody nízkeho napätia (ďalej len "NN“),

požiarny vodovod, ktorého funkčnosť zabezpečuje pre prípad požiaru v areáli, osvetlenie priemyselného
parku, oplotenie priemyselného parku, kamerový systém. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. D., zapísaných na LV č. XXXXX ako výrob. sklad. areál - hala č. 1 na
parc. č. CKN 8114/129 a priľahlých nehnuteľností - par. č. CKN 8114/167 a parc. č. CKN 8114/169,
nachádzajúcich sa v areáli Priemyselného parku Prievidza. V uvedených priestoroch žalovaný vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť od septembra 2020, kedy nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou do
svojho výlučného vlastníctva.

3. Žalobca poukázal na to, že ako správca areálu vynaložil a ďalej vynakladá náklady na zabezpečenie
vybavenia priemyselného parku, na jeho údržbu a zabezpečovanie funkčnosti zariadení a vybavenia
priemyselného parku. Činnosti, ktoré žalobca zabezpečuje, vykonával v zmysle platnej legislatívytak, aby priemyselný park ako celok spĺňal podmienky na bezpečné prevádzkovanie jednotlivých
podnikateľských aktivít vlastníkov prevádzok v jeho areáli. Žalovaný využíva hnuteľné a nehnuteľné veci
vo vlastníctve žalobcu a tiež využíva výsledok činností a služieb vykonávaných žalobcom. Tieto služby

pritom využíva nielen osobne, ale aj jeho obchodní partneri a zákazníci. Žalobca poukázal na to, že
žalovaný si v čase nadobudnutia nehnuteľnosti musel byť vedomý tej skutočnosti, že súčasťou areálu
je aj komunikácia, ktorá mu nepatrí, aj osvetlenie, aj informačná tabuľa a značenie, atď., ktoré musia
byť nejakým spôsobom zabezpečované. Musel pritom predpokladať, že tieto služby budú spoplatnené.
Žalovaný bol žalobcom oboznámený s rozsahom služieb, ktoré žalobca zabezpečuje pre priemyselný

park a opakovane bol vyzvaný na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb, v zmysle ktorej sa žalobca
zaväzuje zabezpečovať služby v priemyselnom parku a zároveň umožňuje užívanie vecí vo svojom
vlastníctveapríjemcaslužby-žalovaný,sazaväzujezaposkytovanéslužbyplatiťodplatu.Výškaodplaty
bola poskytovateľom vypočítaná v zmysle platného cenníka za poskytovanie služieb, ktorý je zverejnený
na webovom sídle žalobcu a bol prijatý uznesením Mestského zastupiteľstva v Prievidzi na základe
výmery pozemkov vo vlastníctve žalovaného v Priemyselnom parku v Prievidzi. Žalovaný bol vyzvaný

na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb s ročnou odmenou v sume 2.088,12 Eur, čo predstavuje
mesačne sumu 174,01 Eur s DPH. Žalovaný však reagoval tak, že zmluva je neurčitá a nešpecifikuje
rozsah a spôsob poskytovania služieb, pričom služby, ktoré žalobca zabezpečuje, sú poskytované
viacerým vlastníkom nehnuteľností v areáli a nie je možné presne špecifikovať, ktorý vlastník a v akom
rozsahu využíva napr. prístupovú cestu, alebo osvetlenie areálu a pod.

4. Keďže žalovaný odmietol so žalobcom uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb, v zmysle ktorej by
platil odplatu za vykonávané služby, užíva ich bez právneho dôvodu. Žalovaný tak získal majetkovú
hodnotu vo výške nároku žalobcu, keď bez právneho dôvodu užíva veci vo vlastníctve žalobcu a využíva
služby, ktoré zabezpečuje žalobca za účelom správy a údržby areálu, v ktorom žalovaný vykonáva svoju

podnikateľskú činnosť a ktoré sú pre chod a bezpečnosť jeho prevádzky nevyhnutné. Žalobca si uplatnil
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy za 9 mesiacov, ktoré predchádzajú podaniu žaloby, a to
174,01 Eur/mesiac, teda spolu vo výške 1.566,09 Eur, spolu aj s úrokom z omeškania odo dňa podania
žaloby do zaplatenia.

5. Okresný súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas
odôvodnený odpor. Žalovaný v odpore poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že je
vlastníkom cestnej komunikácie v areáli priemyselného parku, nakoľko podľa LV č. X je vlastníkom
cestnej komunikácie na pozemku CKN parc. č. 8114/80 mesto Prievidza. Táto cestná komunikácia je
verejnou komunikáciou vo vlastníctve mesta a to aj z dôvodu, že je pomenovaná ako ulica Max Brose.

Aj inžinierske siete a osvetlenie tejto komunikácie sú verejným zariadením, ktorých užívanie nie je
možné spoplatniť. Rovnako, aj údržba komunikácie je vykonávaná vo verejnom záujme (zimná údržba
a údržba trávnatých plôch). Z uvedeného dôvodu žalovaný listom zo dňa 14.04.2021 žalobcovi oznámil
dôvody, pre ktoré nemôže zmluvu o poskytovaní služieb uzatvoriť. Poukázal pritom najmä na nejasnosť
a neurčitosť zmluvy, pretože presne nešpecifikuje rozsah služieb, ktoré mu má žalobca poskytovať za

odplatu.Žalovanýpoukázalnato,ževäčšinutýchtoslužiebsizabezpečujesámnasvojenáklady,apreto
je ochotný platiť len za služby, ktoré reálne využíva, a to za primeranú cenu. Užívanie a údržbu cestných
komunikácií a chodníkov považuje za verejnú službu, a to aj vrátane osvetlenia, ktorú nie je možné
spoplatniť. Požiarny vodovod nepoužíva, nakoľko má vlastný projekt protipožiarnej ochrany hradený
z vlastných zdrojov. Kamerový systém nezachytáva nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, preto nie je pre

neho užitočný. Dažďovú kanalizáciu nepoužíva, nakoľko má vypracovaný vlastný projekt odvádzania
povrchových vôd vo forme tzv. vsakovacieho systému. Rovnako nevyužíva ani službu zabezpečenia
informovania o investoroch prostredníctvom informačnej tabule.

6. K tvrdeniu žalobcu, že pri nadobudnutí nehnuteľnosti si musel byť vedomý toho, že bude musieť

znášať náklady za tieto služby súvisiace s užívaním komunikácie a iných zariadení žalovaný uviedol, že
predávajúcim o tomto informovaný nebol a neexistuje žiadna zmluva, v ktorej by sa zaviazal na úhradu
týchto služieb. Doručený návrh zmluvy o poskytovaní služieb neakceptoval z toho dôvodu, že nemá
záujem platiť za služby, ktoré považuje za verejné služby a za služby, ktoré nevyužíva a nepotrebuje.
Spoplatnenie užívania verejnej komunikácie, verejnej infraštruktúry a verejného osvetlenia žalovaný

považuje za rozpor s dobrými mravmi, nakoľko za tieto služby už každý vlastník raz platí vo forme
podielových daní a dane z nehnuteľností. Na úkor žalobcu sa nijako neobohatil, preto nemá povinnosť
mu žiadne obohatenie vo forme finančnej náhrady vydať.7. Žalobca súhlasil s tým, že vlastníkom pozemku pod komunikáciou je mesto Prievidza, avšak
vlastníkom komunikácie, vrátane vybudovaného plynovodu, kanalizácie, elektrorozvodov, požiarneho
vodovodu, oplotenia a osvetlenia je žalobca, ktorý komunikáciu aj jej príslušenstvo vedie vo svojom

účtovníctve ako dlhodobý majetok so všetkými daňovými a poplatkovými povinnosťami, ktoré s
tým súvisia. Komunikácie a chodníky nepodliehajú zápisu v katastri nehnuteľností. Komunikácie v
priemyselnom parku vybudoval žalobca, resp. jeho právny predchodca, pričom ide o jeho vlastníctvo a
nie o verejnú komunikáciu, ako tvrdí žalovaný. Údržbu komunikácií vykonáva žalobca. Žalobca je tiež
vlastníkom osvetlenia komunikácie, ktoré bolo vybudované pri výstavbe komunikácie v priemyselnom

parku. Žalobca na svoje náklady zabezpečuje osvetlenie komunikácie a za túto poskytnutú službu hradí
odplatu dodávateľovi služieb - Technickým službám mesta Prievidza, s.r.o. Taktiež údržbu a prípadné
opravy osvetlenia zabezpečuje a hradí žalobca. Nie je pravdou, že osvetlenie v priemyselnom parku
je verejným osvetlením, ktoré zabezpečuje samospráva. Nejde o verejné zariadenie. Taktiež nie je
pravda, že služby žalobcu žalovaný neužíva. Žalovaný, resp. jeho prevádzka je súčasťou celku - objektu
priemyselného parku, v ktorom služby uvedené v prílohe zmluvy o poskytovaní služieb zabezpečuje

žalobca, čo je skutočnosť, ktorú nie je možné spochybniť ani poprieť. Žalobcovi nie je známe, akým
spôsobom má žalovaný zabezpečenú požiarnu ochranu svojho objektu, avšak aj žalovaného spôsob
požiarnej ochrany je závislý na vonkajšom hydrante. Pokiaľ by tomu tak nebolo, musel by mať
vybudované vonkajšie hydranty cca 80 m od svojej budovy, o čom žalobca nemá vedomosť. Vonkajší
hydrant v prípade požiaru slúži pre všetky budovy v areáli a je povinným vybavením takéhoto objektu.

V prípade požiaru v areáli by hasiči boli nútení tento hydrant použiť. Kamerový systém zabezpečuje
jednak monitoring vstupu do areálu priemyselného parku, ako aj vnútro-areálových komunikácií a
prispieva k ich bezpečnému využívaniu, prípadne odhaľovaniu priestupkov, alebo možných škôd. Tá
skutočnosť, že nezachytáva priamo budovu žalovaného, nie je preto argumentom. Pokiaľ ide o správu
a údržbu kanalizácie žalobcom, táto slúži jednak na odvádzanie vody z napojených budov (aj z budovy

žalovaného), ale zároveň odvádza vodu aj z chodníkov, ciest a parkovacích plôch - teda zo spoločne
užívaných plôch. Tvrdenie žalovaného, že má vlastný projekt na odvádzanie povrchových vôd môže
byť síce pravdivé, avšak jeho dažďová kanalizácia slúži iba pre potreby jeho budovy. A nakoniec,
pokiaľ ide o informovanie prostredníctvom informačnej tabule, táto zabezpečuje okrem lepšej orientácie
v priemyselnom parku aj informáciu napr. pre dodávateľov a zákazníkov firiem sídliacich v areáli

priemyselného parku - teda aj žalovaného. Je to pritom tiež spôsob, ako zabrániť vstupu nepovolených
osôb do priemyselného parku.

8. Žalobca označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že nebol informovaný o odplatne poskytovaných
službách žalobcom v areáli, nakoľko o uvedenej skutočnosti bol informovaný priamo žalobcom, pričom

reagovaltak,žejehoprávnypredchodcahoinformoval,žetakútozmluvunemápodpísať.Žalobcapritom
poukázal na to, že právny predchodca žalovaného mal takúto zmluvu uzavretú a platil aj odplatu.

9. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že považuje za preukázané, že Mestské
zastupiteľstvo v Prievidzi dňa 25.10.2005 uznesením č. 341/05 schválilo založenie obchodnej

spoločnosti Správa majetku mesta Prievidza, s.r.o., ktorá spoločnosť okrem iného vykonáva správu
hnuteľného a nehnuteľného majetku mesta a majetkových práv a záväzkov s tým súvisiacich,
prevádzkovanie zverených nehnuteľností a zariadení a podobne. Správa majetku mesta Prievidza, s.r.o.
zabezpečovala počas roku 2022 na základe komisionárskej zmluvy zo dňa 22.05.2006 v znení jej
dodatkov, správu hnuteľného a nehnuteľného majetku mesta Prievidza v Priemyselnom parku Západ I.

Jediným spoločníkom spoločnosti je mesto Prievidza.

10. Okresný súd konštatoval, že žalovaný je v živnostenskom registri vedený ako živnostník od roku
2003, preto svojou povahou ide medzi žalobcom a žalovaným o obchodný záväzkový vzťah. V konaní
pritom nebolo sporné, že žalovaný kúpil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX ako výrob. sklad. areál

- hala č. 1 na parcele č. CKN 8114/129 a priľahlé nehnuteľnosti – parc. č. CKN 8114/167 a parc. č. CKN
8114/169, nachádzajúce sa v areáli priemyselného parku Prievidza.

11. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že žalobca vlastní (ako to vyplýva z evidencie majetku) cestné
komunikácie v tomto areáli, na ktorých zabezpečuje letnú a zimnú údržbu, pričom ide o prístupové cesty

k nehnuteľnostiam vlastníkov nehnuteľností v priemyselnom parku, inžinierske siete, rozvody nízkeho
napätia, požiarny vodovod (ktorého funkčnosť zabezpečuje pre prípad požiaru v areáli), osvetlenie
priemyselného parku, oplotenie priemyselného parku, kamerový systém.12. Okresný súd konštatoval, že v zmysle § 4b ods. 1, 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách nespĺňajú komunikácie v priemyselnom parku predpoklady uvedeného ustanovenia,
nakoľko nie sú všeobecne prístupné, slúžia iba obmedzenému okruhu podnikateľov, resp. ich

dodávateľov. Mesto Prievidza je len vlastníkom pozemku pod komunikáciou, teda ani inžinierske siete
vybudované v priemyselnom parku a ani osvetlenie, nie sú verejnými zariadeniami, ktoré by nebolo
možné spoplatniť.

13. Okresný súd konštatoval, že ani jednou stranou nebolo spochybnené, že žalovaný v priestoroch

priemyselného parku v nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve vykonáva svoju podnikateľskú činnosť od
septembra 2020, kedy tam nehnuteľnosti kúpil od spoločnosti e3nt s.r.o. Prievidza.

14. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že žalobca súdu preukázal a podložil svoje tvrdenia o
realizácii služieb v priemyselnom parku konkrétnymi faktúrami za prevádzku osvetlenia, za kosenie, za
prevádzku hydrantov - kontrolu a skúšku, za revíziu čerpadiel, za zimnú údržbu v priemyselnom parku.

Žalobca tiež predložil zmluvy uzavreté s Technickými službami mesta Prievidza o vykonávaní služieb
(napr. osvetlenie komunikácie a spoločných priestorov v priemyselnom parku). Podľa výpočtu celkových
nákladov za správu priemyselného parku vyčísleného SMMP za rok 2021 boli tieto náklady 152.632,43
Eur a výnosy za služby v priemyselnom parku za rok 2021 boli vo výške 140.639,28 Eur. Z celkového
výnosu za predaj služieb SMMP tvoria výnosy z priemyselného parku 14,24 %.

15. Žalobca preukazoval primeranosť ceny predložením zmluvy o poskytovaní podobných služieb z
02.02.2021 uzavretej medzi spoločnosťou Kežmarok Invest s.r.o. a Arete Kappa SK s.r.o. Bratislava,
kde bola cena služieb dohodnutá 0,40 Eur/m2. Podľa zmluvy o správe priemyselného parku Poprad -
Matejovce medzi správcom Mesto Poprad a spoločnosťou Ideal Center s.r.o. zo dňa 15.11.2019 bola

dojednaná odplata vo výške 1,8 Eur/m2.

16. Okresný súd konštatoval, že na pojednávaní dňa 01.06.2022 strany zhodne navrhli vo veci
znalecké dokazovanie, ktoré vykonala Slovenská technická univerzita v Bratislave. Znalecký ústav mal
vznaleckomposudkuzodpovedaťnaotázku,čivýškaodplatysúvisiacasúdržboustrediskaPriemyselný

park Západ I. za rok 2021 a personálne náklady, boli primerané. Znalecký ústav konštatoval, že zo
žalobcom predložených nákladov vynaložených v roku 2021 na správu a údržbu priemyselného parku
vyplynuli priame náklady vo výške 152.632,43 Eur a výnosy vo výške 140.639,30 Eur bez DPH. Znalecký
ústav považoval, na základe porovnania cenníkov v areáli z troch ďalších priemyselných parkov a
preskúmaní nákladov a účtovnej evidencie žalobcu, výšku odplaty a personálne náklady súvisiace s

údržbou priemyselného parku za primerané.

17. Z právneho hľadiska okresný súd na základe uvedených skutočností uzavrel, že nárok žalobcu
je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Súd sa stotožnil s tvrdeniami v žalobe, že žalobca ako správca areálu vynaložil a ďalej vynakladá

náklady na zabezpečenie vybavenia priemyselného parku, na jeho údržbu a zabezpečovanie funkčnosti
zariadení a vybavenia priemyselného parku. Činnosti, ktoré žalobca zabezpečuje, vykonáva v zmysle
platnej legislatívy tak, aby priemyselný park, ako celok, spĺňal podmienky na bezpečné prevádzkovanie
jednotlivých podnikateľských aktivít vlastníkov prevádzok v jeho areáli. Žalovaný využíva hnuteľné
a nehnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu a tiež využíva výsledok činností a služieb vykonávaných

žalobcom. Bezdôvodné obohatenie žalovaného v tomto prípade spočíva v tom, že jeho majetok sa
zvýšil o to, čo by musel zaplatiť na trhu za využívanie majetku a poskytovanie služieb žalobcom. Na
základe bezdôvodného obohatenia vznikol záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil
a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a má
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd konštatoval, že nemá pochybnosti o tom, že služby

poskytované žalobcom (tak, ako sú špecifikované v navrhnutej zmluve o poskytovaní služieb), sú
prospešné a nevyhnutné pre všetky podnikajúce subjekty v priemyselnom parku a ich riadny chod.
Odplata požadovaná žalobcom je podľa porovnateľných zmlúv týkajúcich sa priemyselných parkov
na Slovensku, ako aj podľa znaleckého posudku, primeraná poskytnutým službám. Okresný súd
poukazom na § 456 Občianskeho zákonníka konštatoval, že vzťahy medzi účastníkmi konania sa musia

vysporiadať tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi to, o čo sa na jeho úkor obohatil, a preto súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu.18. Okresný súd súčasne vyhovel žalobcovi aj v rozsahu účtovaného úroku z omeškania s poukazom
na to, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy výzvou, ktorú žalovaný prevzal dňa
29.03.2021. Vzhľadom k tomu, že žalobca požadoval úrok z omeškania až od podania žaloby zo dňa

01.06.2021, okresný súd považoval uplatnený nárok na úrok z omeškania za dôvodný, a to vo výške
úroku z omeškania účtovaného v súlade s § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods.
2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.

19. Pokiaľ ide o trovy štátu, okresný súd poukázal na to, že vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie,

pričom strany sporu uhradili na jeho náklady sumu 1.500,- Eur a zvyšok súd uhradil z rozpočtových
prostriedkov. Štátu teda vznikli trovy konania v rozsahu 810,65 Eur, ktoré boli vynaložené z rozpočtových
prostriedkov štátu. Keďže Civilný sporový poriadok náhradu trov konania štátu neupravuje, okresný súd
postupoval podľa čl. 4 základných princípov CSP a za spravodlivé usporiadanie otázky náhrady trov
konania štátu považoval úpravu v zmysle OSP (§ 148 ods. 1), podľa ktorého mal štát nárok na náhradu
trovkonaniaprotiúčastníkompodľavýsledkukonania.Vzhľadomktomu,žežalobcabolvcelomrozsahu

v konaní úspešný a žalovaný neúspešný, súd následne priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý bol v
konaní v celom rozsahu úspešný, plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

21. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že
od počiatku nespochybňoval, že nejakú časť služieb žalobcu využíva, avšak nie v rozsahu uvedenom
žalobcom. Žalobcovi preto chcel zaplatiť len za tie služby, ktoré skutočne využíva.

22. V odvolaní poukázal na to, že stavba haly, ktorú vlastní, je situovaná na začiatku Priemyselného
parku Prievidza. Z cestných komunikácií vo vlastníctve žalobcu cca 3 km využíva 500 m a ďalej má
prístup ku svojej hale po cestnej komunikácii, ktorú má v spoluvlastníctve. Z uvedeného dôvodu využíva
len malú časť cestných komunikácií vo vlastníctve žalobcu, a teda aj malú časť osvetlenia týchto
komunikácií. Osvetlenie jeho haly, ako aj okolia si zabezpečuje na svoje náklady.

23. Taktiež ochranu haly si zabezpečuje sám vlastným kamerovým systémom. Kamerový systém
žalobcu je umiestnený tak, že jeho nehnuteľnosti sú mimo jeho dosahu a tento je zameraný len na vstup
do areálu.

24. Požiarny vodovod nevyužíva a nepotrebuje, nakoľko požiarnu ochranu má zabezpečenú iným
spôsobom, a to podľa schváleného projektu.

25. Taktiež má vlastnú dažďovú kanalizáciu.

26. Pokiaľ ide o informačný systém, tento nevyužíva a ani mu to nebolo umožnené. Pokiaľ žiadal o
umiestnenie informácií na tabuli informačného systému, tak mu to žalobca neumožnil.

27. Napriek uvedenému žalobca vyčíslil náklady za ním poskytované služby paušálne, a to koeficientom
podľa m2 rozlohy nehnuteľnosti v jeho vlastníctve k rozlohe plochy areálu parku a za m2 plochy

v jeho vlastníctve a stanovil náhradu za ním poskytované služby v cene 0,54 Eur bez DPH ročne.
Výšku koeficientu pritom žalobca stanovil paušálne rovnako pre všetkých vlastníkov nehnuteľností v
priemyselnom parku, a to bez rozlíšenia rozsahu poskytovaných služieb. V danom koeficiente pritom
nie je zohľadnené ani to, že veľkú časť služieb žalobca nevyužíva.

28. Žalobca pritom v konaní nepreukázal, ktoré ním uvedené služby mu boli reálne poskytnuté.

29. Žalovaný poukázal na to, že žalobca navrhol ako dôkaz obhliadku areálu Priemyselného parku
Prievidza,zktoréhodôvodutentodôkazonnenavrholamyslelsi,žesúdtentodôkazvykoná.Vykonaním
tohto dôkazu by bolo možné preukázať minimálne to, v akom rozsahu využíva cestnú komunikáciu

žalobcu.30. Odvolateľ v ďalšom poukázal na to, že Znalecký posudok č. 36/2023 v závere určil, že náklady
žalobcu na správu Priemyselného parku Prievidza sú primerané, avšak v konaní nebol preukázaný
rozsah služieb, ktoré využíva, a teda rozsah jeho majetkového prospechu na úkor žalobcu.

31.Vďalšomžalovanýdôvodil,ženehnuteľnostikupovalbeztiarchaobmedzení,pričomžalobcasisvoje
postavenie správcu priemyselného parku žiadnym spôsobom nezabezpečil. Rovnako ako on, aj viacerí
vlastníci nehnuteľností neuznávajú nárok žalobcu na náhradu ním poskytovaných služieb spôsobom,
akým si ich žalobca uplatňuje a odmietli s ním uzatvoriť zmluvy.

32. Záverom žalovaný namietol nejasnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
nakoľko neobsahuje odôvodnenie, prečo považuje jeho konanie za bezdôvodné obohatenie na úkor
žalobcu a pod ktorú z konkrétnych zákonných podstát bezdôvodného obohatenia súd zistené skutkové
zistenia vlastne podradil. Rozhodnutie súdu tak neobsahuje vysvetlenie dôvodov, ktoré boli podstatné
pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia pritom má byť zrozumiteľné a súd je povinný formulovať

odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania,
pričom musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

34. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s tvrdeniami žalovaného
nesúhlasí. Poukázal pritom na to, že žalovaný počas prvostupňového konania nevyprodukoval žiadne
prostriedky procesnej obrany, nepredložil žiadne listinné dôkazy, ani rozsah uznanej, resp. neuznanej,
časti žalovaného nároku. Žalovaný poskytoval len neurčité vyjadrenia, že nevyužíva všetky služby

poskytované žalobcom v priemyselnom parku tak, ako to uvádza vo svojom odvolaní.

35. Pokiaľ ide o komunikácie, ktorých údržbu a správu žalovaný zabezpečuje, nie je možné, (tak neurčito
ako to uvádza žalovaný) presne určiť rozsah využívania údržby komunikácií jednotlivými prevádzkami
nachádzajúcimi sa v priemyselnom parku.

36. Pokiaľ ide o osvetlenie komunikácie, žalobca na svoje náklady zabezpečuje osvetlenie komunikácie
a jej údržbu a za túto poskytnutú službu hradí odplatu dodávateľovi služieb - Technickým službám mesta
Prievidza, s.r.o., čo preukázal v konaní listinnými dôkazmi. Osvetlenie areálu je pritom dôležité pre
prevádzku žalovaného vzhľadom na to, že osvetľuje prístup k jeho prevádzke.

37. Taktiež žalobca kamerovým systémom v jeho vlastníctve zabezpečuje monitorovanie vstupu do
areálu priemyselného parku, ako aj vnútro-areálových komunikácií a prispieva k ich bezpečnému
využívaniu. Tá skutočnosť, že kamerový systém nezachytáva priamo budovu žalovaného nie je
argumentom, keďže žalovaný aj nepriamo kamerový systém využíva.

38. Žalovaný taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že má zabezpečenú požiarnu ochranu svojho
objektu. Za daným účelom nepredložil žiadny protipožiarny projekt. Je však logické predpokladať, že
žalovaný má pre svoju budovu zabezpečenú len požiarnu ochranu vo vnútri jeho budovy, pričom je
závislý na vonkajšom hydrante, ktorý slúži pre všetky budovy v areáli a je povinným vybavením takéhoto

objektu v zmysle platných právnych predpisov.

39. Žalovaný taktiež nepreukázal, že má vlastnú dažďovú kanalizáciu. Pokiaľ ju aj má, táto slúži iba pre
potreby jeho prevádzky. Žalobcom uvedená správa a údržba kanalizácie slúži na odvádzanie vody z
napojených budov, ale zároveň odvádza vodu aj z chodníkov a ciest, ako aj parkovacích plôch, teda zo

spoločne užívaných plôch.

40. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že nie je pravdou, že žalovaný žalobcom zabezpečované služby
nevyužíva. Poukázal pritom na to, že požiarny hydrant v prípade, ak nevznikne požiar, nevyužíva nikto,
avšak v prípade požiaru ho využijú všetci. To je dôvod, prečo žalobca musí pravidelne vykonávať

previerku a údržbu požiarneho hydrantu. Žalovaný, resp. jeho prevádzka je súčasťou celku - objektu
priemyselného parku, v ktorom služby zabezpečuje žalobca. Pomer podielu na úhrade služieb určovaný
pomerne podľa veľkosti rozlohy nehnuteľnosti je pritom jediný možný spravodlivý spôsob výpočtu
nákladov medzi užívateľmi služieb v priemyselnom parku.41. Žalobca v ďalšom zotrval na tom, že žalovaný bol priamo od neho informovaný o odplatných
poskytovaných službách v areáli, v ktorom kupoval svoju nehnuteľnosť. Pokiaľ ho o tejto "ťarche“

predávajúci neinformoval, ide o vzájomný nárok medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným
vo forme zľavy z kúpnej ceny.

42. K námietkam žalovaného ohľadne toho, že nebol preukázaný majetkový prospech žalovaného na
úkor žalobcu žalobca uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol, v čom

videl bezdôvodné obohatenie žalovaného, pričom je zrejmé, že uvedené služby užíva žalovaný bez
právneho dôvodu.

43. Pokiaľ žalovaný vyčítal prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie nie je odôvodnené, žalobca
oponoval, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, správne vyhodnotil
nárok žalobcu ako dôvodný. Výška odplaty bola pritom posúdená znaleckým posudkom ako primeraná.

44. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

45. Žalovaný vo svojej odvolacej replike opakovane poukázal na to, že nehnuteľnosti v priemyselnom
parku kúpil bez akýchkoľvek tiarch a obmedzení, pričom nikto ho nezaviazal k povinnosti preberať
služby poskytované žalobcom. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia má v
súdnom konaní preukázať ten, kto sa domáha bezdôvodného obohatenia. Žalobca pritom nepreukázal,
ktoré služby, zaplatenia ktorých sa domáha, mu boli reálne poskytnuté. Toto nevyplýva ani zo záverov

Znaleckého posudku č. 36/2023, z ktorého vyplýva len to, že výška odplaty súvisiaca s údržbou strediska
je primeraná. Z posudku nevyplýva rozsah jemu poskytovaných služieb a ani aká je primeraná náhrada
za služby, ktoré mu mali byť poskytnuté.

46. Žalobca sa ďalej k odvolacej replike nevyjadril.

47. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie,
nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani si to vyžadoval dôležitý verejný

záujem. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie vyhlásil verejne dňa 28.10.2025, keď dátum a
čas vyhlásenia rozhodnutia zverejnil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu (§ 378 ods. 1 CSP,
§ 219 ods. 3 CSP).

48. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dokazovanie nedoplnil ani nezopakoval, bol viazaný skutkovým

stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP):

49. Mestské zastupiteľstvo v Prievidzi dňa 25.10.2005 uznesením č. 341/05 schválilo založenie
obchodnej spoločnosti Správa majetku mesta Prievidza, s.r.o., so sídlom Vansovej č. 24 Prievidza.

50. Uznesením č. 343/05 zo dňa 25.10.2005 schválilo Mestské zastupiteľstvo v Prievidzi predaj mestskej
príspevkovej organizácie Správa majetku mesta Prievidza obchodnej spoločnosti Správa majetku mesta
Prievidza,s.r.o.apríspevkováorganizáciazanikla.JedinýmspoločníkomspoločnostijeMestoPrievidza.

51. Obchodná spoločnosť Správa majetku mesta Prievidza, s.r.o., okrem iného, vykonáva správu

hnuteľného a nehnuteľného majetku mesta a majetkových práv a záväzkov s tým súvisiacich,
prevádzkovanie zverených nehnuteľností a zariadení. Počas roka 2022 zabezpečovala na základe
komisionárskej zmluvy zo dňa 22.05.2006 v znení jej dodatkov, správu hnuteľného a nehnuteľného
majetku mesta Prievidza v Priemyselnom parku Západ I.

52. Žalovaný je vedený v živnostenskom registri ako živnostník od roku 2003. Žalovaný odkúpil
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX (výrob. sklad. areál - hala č. 1, na parc. č. CKN 8114/129
a priľahlé nehnuteľnosti - parc. č. CKN 8114/167 a parc. č. CKN 8114/169 nachádzajúce sa v areáli
Priemyselného parku Prievidza.53. Podľa LV č. X je vlastníkom cestnej komunikácie na pozemku CKN parc č. 8114/80 Mesto
Prievidza. Ako vyplýva z evidencie majetku, žalobca vlastní cestné komunikácie v areáli, na ktorých

zabezpečuje letnú a zimnú údržbu, pričom ide o prístupové cesty k nehnuteľnostiam jednotlivých
vlastníkov nehnuteľností v priemyselnom parku.

54. Žalobca realizuje služby v priemyselnom parku - osvetlenie, kosenie, prevádzku hydrantov, letnú
údržbu komunikácií, zimnú údržbu komunikácií, údržbu značenia, prevádzku požiarneho vodovodu,

údržbu oplotenia a brán, výmenu plotových dielcov, čistenie okolia plotu, monitorovanie vybraných častí
komunikácií, prevádzku a údržbu dažďovej kanalizácie, zabezpečenie informovanosti prostredníctvom
informačnej tabule, údržbu vodovodu, hydrantov, požiarnej nádrže, kamerový systém.

55.VýmeromMestaPrievidzazroku2015bolastanovenácenazaslužbyvpriemyselnejzóneprivýmere
do 10000 m2 vo výške 0,045 Eur/m2, pri výmere do 30000 m2 - výška 0,04 Eur/m2, pri výmere od 60000

m2 0,035 Eur/m2.

56. Podľa výpočtu celkových nákladov za správu priemyselného parku vyčísleného SMMP za rok
2021 boli tieto náklady 152.632,42 Eur, pričom výnosy za služby v priemyselnom parku za rok
2021 predstavovali 140.639,28 Eur. Z celkového výnosu za predaj služieb SMMP tvoria výnosy z

priemyselného parku 14,24 %.

57. Zo záverov znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, znaleckého ústavu,
č. 36/2023 vyplýva, že znalecká organizácia pri určení hodnoty služieb zobrala do úvahy materiál
spotrebovaný pri zabezpečovaní služieb, priame mzdy, stroje, zariadenia a náklady na jej prevádzku,

ostatné priame náklady, výrobnú réžiu, správnu réžiu, zisk. Zo žalobcom predložených nákladov
vynaložených v roku 2021 na správu a údržbu priemyselného parku vyplynuli priame náklady vo výške
152.632,43 Eur a výnosy vo výške 140.639,30 Eur bez DPH. Znalci sa zaoberali jednotlivými výdavkami
preukázanými faktúrami vystavenými odberateľovi - žalobcovi. Na základe porovnania cenníkov v areáli
z 3 ďalších priemyselných parkov a preskúmaní nákladov a účtovnej evidencie žalobcu dospeli znalci

k záveru, že výšku odplaty a personálne náklady súvisiace s údržbou priemyselného parku považujú
za primerané.

58. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho

postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzuje
lennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,pričomnadoplnenieazdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:

59. V konaní bolo žalobcom nielen tvrdené, ale aj preukázané, že je vlastníkom komunikácie,
kanalizácie, elektrorozvodov, požiarneho vodovodu, oplotenia a osvetlenia v priemyselnom areáli.
Súčasne žalobca preukázal, že v danom areáli vykonáva údržby jednotlivých zariadení - letnú a
zimnú údržbu komunikácií, údržbu inžinierskych sietí, rozvodov nízkeho napätia, osvetlenia, dažďovej
kanalizácie, požiarneho vodovodu, oplotenia areálu a údržbu kamerového systému. Je nepochybné,

že táto infraštruktúra je nevyhnutná na riadne užívanie priemyselného parku - teda aj nehnuteľností
vo vlastníctve, alebo prenájme užívateľov jednotlivých objektov areálu. Správne poukázal súd prvej
inštancie na to, že dané činnosti musia byť pri správe priemyselného parku zabezpečované a
vykonávané tak, aby priemyselný park spĺňal podmienky na jeho bezpečné prevádzkovanie.

60. Hoci sa žalovaný bránil tým, že uvedené činnosti si v rámci svojho objektu zabezpečuje sám, žalobca
na druhej strane dôvodil, že sa jedná o činnosti celého areálu priemyselného parku a údržby zariadení,
ktoré slúžia všetkým vlastníkom, či užívateľom jednotlivých nehnuteľností priemyselného parku. Tá
skutočnosť, na ktorú poukazoval po celý čas v konaní žalovaný, že má vlastnú dažďovú kanalizáciu,
požiarnu ochranu má zabezpečenú iným spôsobom (podľa schváleného projektu), osvetlenie haly

a svojho okolia si zabezpečuje na svoje náklady a podobne, nemá žiadnu relevanciu k žalobcom
poskytovaným službám údržby jednotlivých zariadení v priemyselnom parku, ktoré sa vzťahujú na
priemyselný park ako celok, a ktoré nepochybne užívajú všetci užívatelia (či vlastníci) jednotlivých
nehnuteľností v objekte. Je potrebné zdôrazniť, že hoci právny predchodca žalobcu vybudovaljednotlivé zariadenia potrebné na funkčnosť celého priemyselného parku, tieto zariadenia (požiarne
rozvody, osvetlenie, kamerový systém, dažďová kanalizácia, ...) je potrebné naďalej udržiavať v
prevádzkyschopnom stave, na ktorú činnosť musia byť nevyhnutne vynakladané finančné prostriedky.

Žalobca v konaní preukázal, že uvedené činnosti vykonáva, pričom jeho náklady prevyšujú výnosy z
uvedenej činnosti. Je nepochybné, že uvedené činnosti poskytuje v záujme užívateľov nehnuteľností
priemyselného parku, keďže priemyselný park bol zriadený práve za účelom jeho užívania ako celku
jednotlivými subjektmi v ňom umiestnenými.

61. Pokiaľ sa potom žalovaný bránil, že si ochranu haly zabezpečuje vlastným kamerovým systémom,
či nevyužíva požiarny vodovod, nakoľko má zabezpečenú vlastnú požiarnu ochranu, či že má vlastnú
dažďovú kanalizáciu a osvetlenie haly, tieto výhrady žalovaného nie sú relevantné, keďže žalobca v
konaní tvrdil a preukázal, že tak kamerový systém, či vybudovaná požiarna ochrana, či vybudovaná
dažďová kanalizácia a osvetlenie, slúži potrebám priemyselného parku ako celku, teda aj jednotlivým
užívateľom nehnuteľnosti priemyselného parku, keďže tvoria jeho súčasť. Tak v prípade napr. vzniku

požiaru v areáli na ochranu majetku parku bude využitá nielen požiarna ochrana žalovaného, ktorá
zabezpečuje ochranu jeho nehnuteľnosti, ale najmä vybudovaná požiarna ochrana žalobcu, ktorá slúži
na ochranu celého priemyselného parku. Žalobca tvrdil v danom smere, že vonkajší hydrant v prípade
požiaru slúži pre všetky budovy v areáli a je povinným vybavením takéhoto objektu, a tak zabezpečuje
centrálnu protipožiarnu ochranu. V danom smere žalovaný neprodukoval žiadne prostriedky procesnej

obrany, ktorými by vyvrátil dané skutkové tvrdenia žalobcu. To isté sa týka aj dažďovej kanalizácie,
kamerového systému, či osvetlenia parku, ktoré má žalobca vybudované centrálne a za účelom ich
údržby vynakladá preukázané finančné prostriedky.

62. Správne preto konštatoval okresný súd, že žalobca ako správca areálu vynakladá náklady na

zabezpečenie vybavenia priemyselného parku, na jeho údržbu a zabezpečovanie funkčnosti zariadení
a vybavenia priemyselného parku, pričom žalovaný využíva hnuteľné a nehnuteľné veci vo vlastníctve
žalobcu a taktiež využíva výsledok činností a služieb vykonávaných žalobcom. Správne poukázal súd
prvej inštancie aj na to, že tieto nevyužíva len žalovaný, avšak aj jeho obchodní partneri a zákazníci.

63. K obrane žalovaného v tom smere, že pokiaľ ide o údržbu cestných komunikácií vo vlastníctve
žalobcu, že z týchto využíva žalovaný cca 500 m, a preto žalovaný namietal rozsah požadovaného
bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu ako aj spôsob jeho výpočtu, odvolací súd poukazuje
na to, že v danom smere žalovaný neprodukoval žiadne prostriedky procesného útoku, ktorými by
preukázal, že daný rozsah je účtovaný nesprávne. Naopak, žalobca v konaní navrhol vykonať znalecké

dokazovanie,ktorébolovykonanéznaleckýmústavom(SlovenskoutechnickouuniverzitouvBratislave),
zo záverov ktorého vyplynulo, že výška odplaty, ktorá súvisí s údržbou strediska žalobcom ako aj
personálnenáklady,súprimerané.Žalovanýtakžiadnymspôsobomnespochybnilprimeranosťnákladov
žalobcu spojených s údržbou priemyselného parku. Základom rozsahu účtovania bezdôvodného
obohatenia v danom priemyselnom parku je práve tá skutočnosť, že všetky subjekty pôsobiace v

objekte využívajú služby a zariadenia žalobcu, čím získavajú majetkový prospech, ktorý je vyjadriteľný
v peniazoch. Pokiaľ žalobca stanovil rozsah náhrady bezdôvodného obohatenia pomerom rozsahu
plochy areálu k pomeru rozlohy nehnuteľnosti vo vlastníctve jednotlivých subjektov pôsobiacich v
areáli, takýto spôsob nemožno považovať za nedôvodný. Opačný prístup by znamenal, že subjekty,
ktoré pôsobia na konci areálu, hoci by mohli mať menšiu rozlohu nehnuteľností, by podľa názoru

žalovaného museli platiť najvyššiu odplatu. Žalobca produkovanými dôkazmi (predloženými zmluvami
obdobných priemyselných parkov) preukázal, že systém účtovania odplaty je v nich rovnaký (v pomere
k rozlohe nehnuteľnosti). Naopak, hoci žalovaný rozporoval uvedený systém výpočtu odplaty, v rámci
svojej procesnej obrany neuviedol iný spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia a nepodložil
ho relevantným dôkazom. Civilné sporové konanie je pritom ovládané prejednacou zásadou, ktorá

spočíva v tom, že strany sporu musia v konaní nielen tvrdiť, avšak aj preukazovať svoje tvrdenia.
Samotná tá skutočnosť, že žalobca využíva len 500 m komunikácií, bez ďalšieho nepreukazuje, že
rozsah bezdôvodného obohatenia bol účtovaný nesprávne, pokiaľ boli poskytované služby rozpočítané
paušálne podľa m2 rozlohy nehnuteľnosti k rozlohe plochy areálu parku, a to pri náhrade za poskytované
služby vo výške stanoveného koeficientu. Takýto postup bol navyše potvrdený aj vyššie uvedeným

znaleckým dokazovaním, ktoré bolo v konaní na návrh žalobcu (za súhlasného stanoviska žalovaného)
nariadené súdom. Žalovaný tento dôkazný prostriedok kvalifikovane nevyvrátil.64. K výhrade žalovaného v tom smere, že žalobca v konaní nepreukázal, ktoré služby mu boli
reálne poskytnuté, odvolací súd opakovane poukazuje na to, že žalobca poskytuje údržbu jednotlivých
zariadení v prospech vlastníkov nehnuteľností priemyselného parku ako celku, keďže jednotlivé subjekty

pôsobiace v priemyselnom parku sa stali jeho súčasťou, a to na základe vlastného rozhodnutia. Pokiaľ
priemyselnému parku ako celku vznikajú náklady na údržbu tohto parku, je namieste, aby tieto boli
rozúčtované medzi jednotlivé subjekty pôsobiace v tomto parku, a to na základe jednotného kľúča
stanovením jednotného koeficientu. Obrana žalovaného, že užíva len časť uvedených služieb, keďže
jeho prevádzka je umiestnená v úvode areálu parku, preto nemôže obstáť.

65. To isté sa týka aj námietky žalovaného ohľadne toho, že Znalecký posudok č. 36/2023 určil
primeranosť nákladov žalobcu na správu priemyselného parku, avšak v rámci záverov znaleckého
posudku nebol preukázaný rozsah poskytovaných služieb žalovanému. Znalecký ústav sa vo svojich
záveroch venuje jednak primeranosti nákladov a mzdových nákladov ako aj primeranosti účtovania
odplaty súvisiacej s údržbou strediska Priemyselný park Západ I. za rok 2021. Znalecký ústav pritom

konštatoval, že uvedená odplata je účtovaná primerane, pričom v obsahu znaleckého posudku sa
zaoberá vstupnými údajmi, ktoré sa premietajú do výslednej ceny za poskytované služby ako aj
spôsobom rozúčtovania odplaty. Námietka žalovaného tak nie je dôvodná.

66. Ani námietka žalovaného v tom smere, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný,

nakoľko neobsahuje odôvodnenie, prečo sa jeho konanie považuje za bezdôvodné obohatenie, a
pod ktorú z konkrétnych zákonných podstát bezdôvodného obohatenia súd zistené skutkové tvrdenia
podradil, nie je správne. Odvolací súd v danom smere poukazuje na to, že z judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd
musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II.ÚS/76/07). V zmysle ust. § 220

ods. 2 CSP je súd povinný jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jasne a stručne odôvodnil svoj myšlienkový
postup, pričom dal odpoveď na všetky relevantné, stranami sporu nastolené otázky. Okresný súd jasne
a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že do práva na

spravodlivé súdne konanie nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Súd prvej inštancie sa v bode 20 odôvodnenia
svojho rozhodnutia venoval vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pričom stručne
a jasne vysvetlil, v čom spočíva majetkový prospech, ktorý žalovaný získal („Spočíva v tom, že jeho
majetok sa zvýšil o to, čo by musel zaplatiť na trhu za využívanie majetku a poskytovanie služieb

žalobcom“). Súd prvej inštancie taktiež vymedzil skutkovú podstatu vzniku bezdôvodného obohatenia,
ktorá vznikla „plnením bez právneho dôvodu“, teda nie je správna ani odvolacia argumentácia
žalovaného, že sa s touto otázkou súd prvej inštancie nevysporiadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
je dostatočne odôvodnené, preskúmateľné, a teda námietka žalovaného v danom smere nebola
relevantná.

67. Odvolací súd záverom zdôvodňuje, že tak v odbornej literatúre, ako aj v súdnej praxi je bezdôvodné
obohatenie chápané ako záväzkový právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť toho, kto sa obohatil,
vydať to o čo sa obohatil tomu, na úkor koho k obohateniu došlo. Zároveň pritom platí, že vydať sa
musí všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Výška peňažnej náhrady bezdôvodného

obohatenia zodpovedá ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania, pričom
pri zisťovaní jej výšky súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré mali oporu v žalobcom
predložených listinných dôkazoch preukazujúcich jeho náklady so zabezpečovaním údržby zariadení
priemyselného parku. Je pritom nepochybné, že žalovaný uvedené služby v priemyselnom parku (tak
ako ostatní užívatelia nehnuteľností) využíva, pričom pokiaľ by tieto služby a výkony nerealizoval

žalobca, musel by ich zabezpečiť sám žalovaný na vlastné náklady. Z uvedeného dôvodu žalovanému
vznikol majetkový prospech, ktorý získal na úkor žalobcu, preto je povinný ho vydať. Peňažná náhrada
pritom predstavuje ekonomickú protihodnotu toho, čo nie je možné vrátiť in natura. Okresný súd
preto správne identifikoval vznik bezdôvodného obohatenia, konkrétne uviedol skutkovú podstatu, pod
ktorú podradil bezdôvodné obohatenie (plnenie bez právneho dôvodu), pričom v konaní žalobcom

produkovanými dôkazmi bola preukázaná aj výška bezdôvodného obohatenia.

68. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.69. Hoci žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie ako celku (bližšie
neidentifikoval, do ktorého z výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie), teda aj voči rozhodnutiu

o trovách štátu (výrok II.) ako aj trovách konania (výrok III.), avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu
argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda
žalovaný osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislej
druhejatretejvýrokovejvety.Potomvzhľadomktomu,žeokresnýsúdprirozhodovaníotrováchkonania
vychádzal zo zásady úspechu v konaní, odvolací súd rozhodnutie súdu aj v tejto časti ako vecne správne

potvrdil.

70. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

1 CSP).

71. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).