Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/216/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124363490
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124363490.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: A. B.,

s miestom podnikania C. XXX/XXX, XXX XX D. E., IČO: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Peter Pohančeník,
advokát, so sídlom, Palárikova 93/93, 022 01 Čadca, IČO: 37 972 120, proti žalovanému: P.K.Electronic
s. r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 958/958, 022 01 Čadca, IČO: 52 343 375, zast.: GARANT PARTNER
legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 821 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 2.882,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.652,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
12,25% ročne zo sumy 2.652,- eur od 13.07.2024 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 230,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,25% ročne zo
sumy 230,- eur od 13.07.2024 do zaplatenia zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 84,04% s tým,
že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.882,- eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 12,25% ročne od 13.07.2024 do zaplatenia, pričom petit opravil podaním
pred vydaním platobného rozkazu. Zároveň si uplatnil trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým,
že na základe záväznej objednávky žalovaného č. X/XXXX zo dňa 09.04.2024 vykonal pre žalovaného
montáž osvetlenia v odvodňovacej štôlni tunela C.. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 12.06.2024
vyfakturovalžalovanémuvykonanéprácenasumu2.882,-eur,splatnúdňa12.07.2024.Žalovanýfaktúru
neuhradil a taktiež nereagoval ani na predžalobnú výzvu z 29.07.2024.

2. V rámci upomínacieho konania bol vydaný platobný rozkaz dňa 02.09.2024, voči ktorému bol podaný
odpor.Vpodanomodporežalovanýnamietanárokžalobcustým,žežalobcauvádza204odpracovaných
hodín, ale tento rozsah odpracovaných hodín žalovaný popiera a takýto časový rozsah prác si u žalobcu
nikdy neobjednal. Má za to, že fakturácia nemá oporu v skutkovom stave ani v zmluve založenej
objednávkou žalovaného zo dňa 09.04.2024, a preto tento nárok popiera a zároveň popiera aj nárok na
zaplatenie cestovných náhrad v celkovej výške 230,- eur.

3. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu tak, že žalovaný uviedol, že si časový rozsah prác u žalobcu
nikdy neobjednal. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený na záväznej objednávke bol
nesporný a zároveň uvádza, že žalovaný si u žalobcu neobjednal časový rozsah prác, ale objednalsi tak, ako to vyplýva zo záväznej objednávky - montáž osvetlenia, pričom bola dohodnutá cena 13,-
eur za hodinu. O množstve prác z časového hľadiska sa viedlo niekoľko evidencií. Prvá evidencia sa
vykonávala hlavným zhotoviteľom diela, ktorá spočívala v tom, že po príchode do práce sa pracovníci

zaevidovali prostredníctvom elektronického zariadenia. Zároveň druhá evidencia bola vykonávaná
prostredníctvom šichtovnice, ktorú predložil a zároveň uviedol, že po odovzdaní šichtovnice žalovaný
oznámil, že nemá dostatok finančných prostriedkov a žiada, aby zredukovali množstvo hodín. Žalovaný
urobil novú šichtovnicu, ktorú tiež žalobca predložil. A to šichtovnicu č. 2. Keď žalovanému oznámil,
že s úpravou nesúhlasí, oznámil žalovaný, že mu nič nevyplatí. Čo sa týka množstva hodín, ktoré boli

vykonanénadiele,preukazujeichevidenciadochádzkyhlavnéhozhotoviteľadiela,šichtovnica,dokonca
aj upravená šichtovnica žalovaného, ktorá obsahuje zanedbateľnú zmenu hodín a súčasne množstvo
hodín je možné preukázať aj svedeckými výpoveďami ostatných pracovníkov. Čo sa týka námietky
žalovanéhoohľadomcestovnýchnáhradvsume230,-eur,podľažalovanéhosúuplatnenébezprávneho
základu, avšak žalobca uviedol, že zo záväznej objednávky vyplýva, že práca bola vykonávaná v období
dvoch mesiacov, a to apríl a máj 2024 a tieto mesiace boli samostatne žalobcom fakturované. Pokiaľ

žalovaný popiera dohodu o cestovných náhradách a tvrdí, že boli uplatnené bez právneho základu, tak
mal by vysvetliť, prečo vo faktúre za mesiac apríl 2024 na základe tej istej objednávky cestovné náhrady
akceptoval a uhradil ich.
- Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalovaný vyzval žalobcu osobitnou výzvou na vrátenie ním
zaplatenej sumy 170,- eur fakturovanej za cestovné náklady.

4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by
si žalovaný u žalovaného objednal práce v rozsahu uplatnenom v žalobe. V objednávke č. X/XXXX
žalovaný jasne ohraničil iba časový priestor na vykonávanie montážnych prác v termíne do 15.05.2024.
Žalovaný si objednal výkon montážnych prác, za čo prináleží žalobcovi dohodnutá odmena. Poukázal,

že stavenisko hlavného zhotoviteľa je ďaleko širší pojem ako miesto výkonu práce žalobcu. Taktiež
príchod a odchod na stavenisko hlavného zhotoviteľa nepreukazuje nielen to, že by žalobca mal byť na
mieste výkonu práce dohodnutej so žalovaným, ale už vôbec nie reálny výkon montážnych prác a času
s tým spojeného. V pracovno-právnom vzťahu je zamestnanec v podstate platený za čas od príchodu do
miesta výkonu práce do odchodu bez ohľadu na to, či mu zamestnávateľ prácu zadá a dôkazné bremeno

reálneho výkonu objednaných prác žalobca neuniesol. Zároveň poukázal na dohodu zmluvných strán
v tomto vzťahu, že v prípade nedodržania záväzku žalobcu ukončiť práce k 15.05.2024 má žalovaný
právo krátiť žalobcovi odmenu o 55%. Pre prípad, že by sa v dokazovaní preukázalo, že žalobca
vykonával práce aj po 15.05.2024 a súd by ustálil celkový mesačný rozsah prác, je potrebné zohľadniť
právo žalovaného na zníženie odmeny za vykonanú prácu o 55%, ktoré si žalobca v súlade so zmluvou

uplatňuje. Žalovaný zároveň predložil súdu výzvu žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorou vyzval žalobcu k vráteniu sumy 170,- eur s tým, že bola vyplatená bez právneho dôvodu, keďže
žalovaným omylom bola zaplatená suma žalobcovi bez právneho dôvodu fakturovaná suma faktúrou
č. XXXXXXXX zo dňa 07.05.2024. Lehota na vrátenie bola žalobcovi stanovená do 25.10.2024 a do
26.10.2024 je žalobca v omeškaní. Z toho dôvodu vzniesol tzv. kompenzačnú námietku.

5. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých
riadne a včas s tým, že na nariadenom bolo vykonané dokazovanie, na základe ktorého súd zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázanú tzv. Záväznú objednávku č. X/XXXX zo strany žalovaného voči žalobcovi
s predmetom montáž osvetlenia v odvodňovacej štôlni tunela Višňové s miestom tunel C., cena 13,-
eur za hodinu, termín zahájenia prác 09.04.2024 s termínom ukončenia prác 15.05.2024. Zároveň
bol dohodnutý spôsob úhrady so splatnosťou, a to prevodným príkazom so splatnosťou do 30
dní od riadneho prevzatia faktúry. Zároveň v rámci tejto objednávky bolo uvedené, že v prípade

nedodržania termínu, svojvoľného opustenia pracoviska alebo opustenia pracoviska bez súhlasu
objednávateľa, nerešpektovanie a nedodržanie ostatných dojednaní objednávateľ má právo zrušiť
objednávku, prípadne dodávateľovi krátiť finančné vyrovnanie o 55%. Zároveň dodávateľ súhlasí
v plnom rozsahu so znením tejto objednávky, na znak čoho ju dobrovoľne bez nátlaku podpíše, resp.
začne plniť predmet tejto objednávky. Súd poznamenáva, že objednávka bola písomná zo strany

žalovaného, avšak žalobca danú objednávku nepodpísal, ale prijatím tejto objednávky akceptoval danú
objednávku.7. Podľa § 261 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 536 Obchodného zákonníka
(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej

údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

9. Súd skonštatoval, že medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorého predmetom

bolo vykonanie určitých činností v konkrétnom období, na základe čoho súd posúdil, že došlo
k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom na
základe objednávky zo dňa 09.04.2024. K uzavretiu daného vzťahu došlo v ústnej forme na základe
jednostrannej objednávky zo strany žalovaného.

10. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že išlo o rámcovú zmluvu, súd sa s takýmto tvrdením nestotožňuje
a vyhodnotil, že išlo o uzatvorenie zmluvy o dielo, predmet ktorej bol riadne definovaný, a to montáž
osvetlenia v odvodňovacej štôlni tunela C. za cenu 13,- eur za hodinu so začatím prác 09.04.2024
s ukončením 15.05.2024.

11. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa § 151 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.882,- eur za elektromontážne práce
v rozsahu 204 hodín za cenu 13,- eur za hodinu v celkovej výške 2.652,- eur a cestovné náhrady vo
výške 230,- eur. Faktúra bola vystavená dňa 12.06.2024, splatná 12.07.2024.

14. Medzi stranami bolo nesporné, že predmetná faktúra zo strany žalovaného nebola uhradená ani
v časti, teda nebola uhradená riadne a včas. Žalobca uviedol, že žalovaný požadoval zmenu rozsahu
fakturovaných hodín a zmenu sumy z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov, s čím žalobca
nesúhlasil a na čo mal žalovaný oznámiť, že faktúru v takom prípade neuhradí. Uvedené tvrdenie zo

stranyžalovanéhonebolonamietanéanirozporované,pretosúdhoposúdilzapravdivéamedzistranami
nesporné.

15. Žalobca výzvou zo dňa 29.07.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie predmetnej faktúry, pričom
doručovanie danej výzvy bolo riadne preukázané a medzi stranami nesporné.

16. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca vykonal pre žalovaného objednané práce, avšak žalovaný
popieral rozsah odpracovaných hodín a zároveň aj cestovné.

17. Na odstránenie spornosti rozsahu odpracovaných hodín žalobca predložil tzv. šichtovnicu na

preukázanie evidencie. Zároveň predložil aj šichtovnicu ako prílohu č. 2 vyhotovenú žalovaným po
oznámení žalovaného, že nemá dostatok finančných prostriedkov a žiadal zredukovať množstvo
hodín, na základe čoho urobil novú šichtovnicu, teda predložil dve evidencie dochádzky za máj 2024.
Zároveň v rámci vykonaného dokazovania bol doručený aj výstup z elektronického systému sledovania
dochádzky týkajúci sa príchodu a odchodu z pracoviska na pracovisko diaľnica D1 C. – F. G. vrátane

tunela C. osoby A. B. v mesiacoch apríl, máj 2024, z ktorých vyplýva odpracovaný čas žalobcu
v uvedených mesiacoch (č.l. 78, 79). Uvedené bolo zabezpečené zo strany súdu na žiadosť žalobcu od
hlavného zhotoviteľa, ktorým je združenie G. G. H.. G., G. H., I., G. G.H. J..18. S poukazom na uvedené skutočnosti súd mal preukázané tzv. šichtovnice, teda evidenciu dochádzky
žalobcu za apríl a za máj 2024. Z predloženej dochádzky je zrejmý rozsah odpracovaných hodín, ktorý
následne vyfakturoval žalobca žalovanému.

- Pokiaľ žalobca poukazuje na nejaké pracovno-právne vzťahy, v tomto prípade je nutné zdôrazniť, že
medzi žalobcom a žalovaným nebol pracovno-právny vzťah, ale obchodno-záväzkový vzťah, v rámci
ktorého žalobca si riadne vyúčtoval faktúrou odpracované práce objednané žalovaným.
- Pokiaľ žalovaný namietal rozsah odpracovaných hodín, tak súd zdôrazňuje, že žalovaný si neobjednal
konkrétny rozsah odpracovaných hodín, ale objednal si dielo v lehote od 09.04. do 15.05.2024 za cenu

13,- eur za hodinu.
- Pokiaľ žalobca vyúčtoval rozsah vykonaných prác a žalovaný ich namietal, tak žalovaný neuviedol,
čo konkrétne namieta. Neuviedol konkrétny počet, resp. konkrétny rozsah odpracovaných hodín, ktorý
považuje za správny.
- Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s počtom odpracovaných hodín, tak neuviedol teda, čo konkrétne namieta.
- Žalobca preukázal časový rozsah odpracovaných hodín a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom

tento rozsah nevyvrátil. Sám žalovaný si objednal dielo v určitom časovom rozmedzí bez uvedenia počtu
odpracovaných hodín a zároveň uviedol aj cenu za odpracovanú hodinu. Bolo v záujme žalovaného
vykonaťobjednávkuinýmspôsobomakonapr.konkrétnacenadielabezohľadunapočetodpracovaných
hodín, ale žalovaný bol ten, kto určil podmienky a náležitosti zmluvného vzťahu. Teda žalovaný navrhol
a požadoval vykonanie diela v konkrétnom časovom období a určil aj cenu za hodinu.

- Súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca vykonával práce aj po termíne uvedenom
v objednávke, je nesporné, že žalovaný to akceptoval a nenamietal danú skutočnosť, pričom sám
v objednávke uviedol, že v takom prípade bude mať žalovaný právo zrušiť objednávku alebo požadovať
krátenie.

19. Súd mal preukázaný rozsah prác. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu čo sa týka
faktúry za odpracované hodiny, t.j. za elektromontážne práce vo výške 2.652- eur, za nesporné.

20. Žalovaný namietal aj cestovné náklady vo výške 230,- eur, ktoré boli uplatnené v predmetnej faktúre
a tieto cestovné náklady považuje bez akéhokoľvek právneho nároku žalobcu. Žalobca uviedol, že tieto

cestovné náhrady si uplatňoval voči žalovanému aj v predchádzajúcej faktúre a žalovaný tieto cestovné
náklady zaplatil.

21. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca fakturoval cestovné náklady vo výške 170,- eur aj
v rámci predchádzajúcej faktúry a žalovaný zaplatil danú faktúru v celosti. Súd mal však zároveň

preukázané, že žalovaný výzvou zo dňa 18.10.2024 vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia s odôvodnením, že na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 07.05.2024 zaplatil dňa
14.06.2024 žalobcovi sumu vo výške 2.237,- eur, ktorá však neoprávnene zahrňovala aj sumu 170,-
eur z titulu cestovných náhrad. Nakoľko k žiadnej dohode o cestovných náhradách medzi nimi nedošlo
a suma 170,- eur fakturovaná neoprávnene, tak vyzval žalobcu na vrátenie sumy 170,- eur v lehote

do 25.10.2024, ako aj zaslanie upravenej faktúry. Doručenie danej výzvy vyplýva aj z podacieho
lístku, výzva bola doručovaná doporučene dňa 18.10.2024 (č.l. 53-54 spisu). Keďže žalobca nevrátil
požadovanú sumu 170,- eur ako nedôvodne fakturovanú za cestovné náklady, žalovaný vzniesol svoj
návrh, ktorý označil ako „kompenzačnú námietku“, v rámci ktorého si uplatnil sumu 170,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 12,4% ročne od 26.10.2024 do zaplatenia a zároveň paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
- Súd zdôrazňuje, že aj keď žalovaný vzniesol v tomto konaní uvedené ako kompenzačnú námietku, súd
skonštatoval, že nejde o kompenzačnú námietku, a to vzhľadom na obsah, keďže žalovaný si uplatňuje
nielen istinu, ale aj úroky z omeškania, aj paušálnu náhradu nákladov a z toho dôvodu súd posúdil, že
ide o vzájomnú žalobu, nie o kompenzačnú námietku, a to aj napriek tomu, že žalovaný si ňou uplatňuje

menej než žalobca si uplatnil žalobou. Súd preto samostatným uznesením zo dňa 23.10.2025 vylúčil
tento jeho návrh na samostatné konanie ako vzájomnú žalobu, nakoľko je potrebné vykonať procesné
úkonyspojenésovzájomnoužalobou,atookremvyrubeniasúdnehopoplatkuajprocesnéúkonyvrámci
prípravy pojednávania, ktoré vzhľadom na doručenie tohto návrhu žalovaného a vzhľadom na posúdenie
všetkých úkonov a vzhľadom na už nariadené pojednávanie, bolo by nehospodárne pokračovať v rámci

tohto konania. Z toho dôvodu súd uznesením vylúčil návrh.
- Súd skonštatoval, že ide o vzájomnú žalobu a z toho dôvodu vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné
konanie a bude to predmetom osobitného konania. Preto súd sa v tomto konaní už nezaoberal viacdaným návrhom zo strany žalovaného na zaplatenie sumy 170,- eur spolu s úrokmi z omeškania
a paušálnou náhradou spojenou s uplatnením pohľadávky.
- Súd v tejto súvislosti zároveň konštatuje, že žalovaný namietal cestovné náklady fakturované aj

v predchádzajúcej faktúre po jej zaplatení.

22. Je nesporné, že žalobca si v rámci faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12.06.2024 okrem
elektromontážnych prác vyfakturoval aj cestovné náhrady vo výške 230,- eur. Súd však skonštatoval, že
z ničoho nevyplýva opodstatnenosť tohto nároku. Žalobca so žalovaným neuzatvorili žiadnu dohodu na

úhradu cestovných nákladov. V predmetnej objednávke zo strany žalovaného, ktorú žalobca akceptoval,
je dojednané objednanie montáže osvetlenia v odvodňovacej štôlni tunela C. v čase od 09.04.2024
do 15.05.2024 s cenou 13,- eur za hodinu. Z ničoho nevyplývajú aj cestovné náklady. Pokiaľ žalobca
sa musel dostaviť na stavenisko a vznikli mu náklady cestovného, z ničoho nevyplýva povinnosť
žalovaného tieto náklady cestovného uhradiť. Avšak pokiaľ skutočne žalobcovi dané náklady vznikli,
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik týchto nákladov.

-Súdskonštatoval,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadomcestovnýchnáhrad,pretožejednak
žiadnym spôsobom neboli dojednané, že žalovaný je povinný uhradiť cestovné náhrady vyúčtované
vo výške 230,- eur žalobcovi, zároveň žalobca ani nepreukázal, že mu tieto cestovné náklady vznikli
a zároveň ani nepreukázal výšku týchto cestovných nákladov. Teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadomuplatnenýchcestovnýchnáhradvovýške230,-eur.Vrámciuneseniadôkaznéhobremenabolo

povinnosťou žalobcu, keďže si tento nárok uplatnil, riadne preukázať existenciu cestovných nákladov
a výšku týchto cestovných nákladov, ale nič z toho žalobca nepreukázal, preto súd z dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, cestovné náklady žalobcovi nepriznal a v tej časti žalobu zamietol.

23. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na ustanovenie v záväznej objednávke, podľa

ktorého žalovaný má právo v prípade nedodržania termínu zrušiť objednávku, prípadne dodávateľovi
krátiť finančné vyrovnanie o 55%.

24. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu pred súdom na nariadenom pojednávaní dňa
23.10.2025 uviedol, že v podstate ide o zmluvnú pokutu. Súd skonštatoval dané ustanovenie ako

zmluvnú pokutu, čo potvrdil aj právny zástupca žalovaného pred súdom na nariadenom pojednávaní,
pričom objednávka bola predložená s takým znením žalovaným.

25. Podľa § 266 ods.1, 3 a 4 Obchodného zákonníka:
(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav

vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s
prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj
následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
(4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na

ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

26. Vo vzťahu k interpretačným pravidlám výkladu prejavu vôle súd poukazuje na to, že z nadpisu
druhého dielu prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka vyplýva, že tento obsahuje iba niektoré
ustanoveniaoprávnychúkonochsaplikácioupreobchodnozáväzkovévzťahy,ktorédopĺňajúvšeobecnú

úpravu Občianskeho zákonníka. Ide o ustanovenie § 266 až 268 ObZ, ktoré sú v zmysle § 263 ods.
1 ObZ ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré osobitne riešia otázku
výkladu prejavu vôle konajúcich osôb. Obchodný zákonník ako lex specialis tak v ustanovení § 266 sám
upravuje pre výklad právnych úkonov samostatné interpretačné pravidlá majúce kogentný charakter,
ktorými dopĺňa základné pravidlá výkladu právnych úkonov upravené Občianskym zákonníkom ako lex

generalis a ktoré na rozdiel od Občianskeho zákonníka viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto
vôle (M. Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, strana 1202). Ak
obsah záväzkového vzťahu, z ktorého strana sporu uplatňuje svoj nárok, spadá pod režim Obchodného
zákonníka, jeho výklad treba uskutočniť predovšetkým podľa pravidiel upravených v § 266 ObZ, ktoré
dopĺňajú základné interpretačné pravidlo v § 35 ods. 2 OZ. Výkladové pravidlá podľa § 266 ObZ sú

hierarchicky usporiadané. Podľa § 266 ods. 1 ObZ sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej strany,
ktorá vôľu prejavila za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený, alebo jej
musel byť známy. Pri nemožnosti zistenia významu zmluvného ustanovenia z hľadiska subjektívneho
(úmysel konajúcich osôb) prichádza na rad hľadisko objektívne upravené v § 266 ods. 2 ObZ, ktorédopĺňa ustanovenie § 35 ods. 2 ObZ. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného v zmluve,
je potrebné najprv vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých
použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými

(z hľadiska zaradenia pojmu v štruktúre celého právneho úkonu). Rovnako platí, že pokiaľ sú pojmy
použité v jazykovom vyjadrení obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich nie je možné
ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka zmluvy usudzovať iný obsah tohto právneho úkonu, nie je
možné obsah zmluvného dojednania vyložiť v úplnom rozpore s jeho jazykovým prejavom.
27. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov z rozhodovacej činnosti

najvyšších súdnych autorít SR vyplýva zásada priority výkladu právneho úkonu v prospech zachovania
jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých strán právneho vzťahu. Výklad práva
pri priznávaní súdnej ochrany má plniť korekčnú a preventívnu funkciu, a to voči takým právnym
úkonom súkromnoprávnej povahy, ktoré by vzhľadom na všeobecne akceptovateľné morálne a mravné
etické hodnoty nespravodlivo zvýhodňovali, resp. znevýhodňovali niektorú stranu zmluvného vzťahu
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2012). Zásade priority výkladu právneho úkonu

smerujúceho k jeho platnosti zodpovedá postup súdu, ktorý je povinný v prípade nejasnosti interpretácie
určitého ustanovenia sa najprv zaoberať aplikáciou výkladových pravidiel za tým účelom, aby bol obsah
právneho úkonu vyložený v súlade so stavom existujúcim v čase vzniku právneho úkonu a len v prípade,
ak jazykové vyjadrenie je tak nejednoznačné alebo nejasné, že nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu
účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa má naplniť, môže súd dospieť k záveru o neurčitosti právneho

úkonu, t.j. o jeho neplatnosti z tohto dôvodu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008).

28. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia s poukazom na výkladové pravidlá v zmysle § 266
Obchodného zákonníka, uvedené je nutné považovať za zmluvnú pokutu.

29. Podľa § 1 ods.2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

30. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo

určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

31. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť teda uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty

alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo
pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým
spôsobomopakovať.Jejvýškaalebospôsoburčeniavšakmusíbyťvyjadrenájednoznačne,rovnakoako
zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda
neplatná. Dohoda o zmluvnej pokute v písomnej forme teda musí súčasne obsahovať aj konkrétne

určenú zmluvnú povinnosť, pre prípad porušenia ktorej, alebo nesplnenia ktorej je zmluvná pokuta
dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 4/2003).
Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je
uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude určená. Výška zmluvnej pokuty nie je
v Občianskom zákonníku, ani v Obchodnom zákonníku upravená a neustanovuje sa tu ani spôsob jej

určenia. Dojednanie jej výšky, či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Zmluvná pokuta je
jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorý má zároveň sankčný charakter, keďže účastníka,
ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti
zaplatiť peňažnú sumu v dojednanej výške. Odtiaľ plynie požiadavka na presné vyjadrenie rozsahu
zmluvnej pokuty, ktorá existuje popri všeobecných požiadavkách na určitosť právneho úkonu podľa §

37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody
účastníkov tohto dojednania. (rozhodnutie NS SR sp.zn. M Obdo V 4/2003, 2Cdo 172/2007, rozhodnutie
NS ČR 32Odo 62/2004, 30Cdo 1842/2000, 33 Odo 794/2002,...)32. Zmluvná pokuta patrí medzi zabezpečovacie prostriedky záväzkov, pričom primárne plní funkciu
zabezpečenia záväzku pre prípad nesplnenia, alebo porušenia záväzku a okrem zabezpečovacej
funkcie má aj prevenčnú funkciu, keď núti dlžníka pod sankciou uplatnenia zmluvnej pokuty plniť riadne a

včas. Plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody pri porušení zmluvnej povinnosti. Nárok na zmluvnú
pokutu vzniká aj vtedy, pokiaľ k vzniku škody nedôjde. Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa
vyžaduje písomná forma podľa kogentnej úpravy § 544 OZ, ktorá je všeobecnou úpravou v sfére
súkromného práva a ktorá sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použije aj na obchodnoprávne
vzťahy. Úprava Obchodného zákonníka dopĺňa úpravu Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute,

nakoľko v stanoveniach § 300 až 302 ObZ ide o úpravu „niektorých“ ustanovení o zmluvnej pokute, z
čoho vyplýva doplňujúca úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku k základnej úprave podľa
Občianskeho zákonníka.

33. Právny úkon je neurčitý, teda nezrozumiteľný, pokiaľ prejav vôle z jazykovej stránky je zrozumiteľný,
avšak nejednoznačný, a tým neurčitý, je jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nie je možné

odstrániť ani použitím výkladových pravidiel alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Právny úkon nie je
určitý,akjehopredmetniejejednoznačneurčený,takžehoniejemožnéindividualizovať.Akideoprávny
úkon,prektorýjestanovenápodsankciouneplatnostipísomnáforma,musítátourčitosťobsahuvyplývať
z textu listiny, v ktorej je zaznamenaná a nestačí, ak je to známe zmluvným stranám (Števček, Dulak,
Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I., Veľké komentáre, 2. vydanie, C.

H. Beck, 2019, str. 261).

34. Z uvedeného vyplýva, že na určitosť právneho úkonu, na ktorý zákon vyžaduje pod sankciou
absolútnej neplatnosti písomnú formu, ako je to v prípade dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods.
1 s použitím § 40 ods. 1OZ, sa pri dohode o zmluvnej pokute okrem jednoznačného určenia zmluvných

strán, ktorých sa týka, vyžaduje dohoda o výške zmluvnej pokuty alebo o spôsobe jej určenia a súčasne
konkrétne vymedzenie povinnosti, ktorej porušenie alebo nesplnenie je sankcionované zmluvnou
pokutou. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 4/2003 zverejneného Zo súdnej praxe č.
23/2004 okrem iného vyplýva: „Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť
určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť

jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkoch ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže
určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne,
rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je táto
dohoda neplatná.“ Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí okrem iného zdôraznil, že neplatnosť právneho
úkonu podľa ustanovenia § 37 OZ je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že na túto neplatnosť je

súd povinný prihliadať vždy ex offo bez ohľadu na to, či niektorí z účastníkov v priebehu konania alebo
pred začatím konania absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu namietal. Takýto úkon je neplatný od
začiatku.Vtomtorozhodnutínajvyššísúdkonštatoval,žezdojednaniavzmluve,podľaktoréhovprípade
pozastavenia predmetu plnenia zo strany objednávateľa, objednávateľ uhradí zhotoviteľovi čiastku
1.000.000,- SK mesačne, nie je zrejmé, aká konkrétna zmluvná povinnosť je pokutou zabezpečená pre

prípad jej porušenia, keď nie je zrejmý dôvod, ani začiatok, ani doba trvania sankčnej povinnosti. Podľa
najvyššieho súdu z hľadiska právnej istoty nemožno pripustiť, aby objednávateľovi vznikla sankčná
povinnosť v podobe zmluvnej pokuty bez dostatočného vymedzenia týchto náležitostí, lebo inak nie je
možné posúdiť otázku zníženia zmluvnej pokuty. Najvyšší súd konštatoval, že z takéhoto dojednania
nie je zrejmé v zmysle § 544 OZ, aká konkrétna zmluvná povinnosť je uvedenou sankciou zabezpečená

pre prípad jej porušenia. Z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Obdo/2/2011 zo dňa
15.07.2011 okrem iného vyplýva: „V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej
určenia, aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda
neplatná.“

35. Z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/11/2008 vyplýva: „Zmluvná pokuta
je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava
obsiahnutá v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty,
okrempísomnejformy,vymedzeniezmluvnejpovinnosti,ktorámábyťtaktozabezpečenáajednoznačnú
dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia.“.

36. Súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že dojednanie o zmluvnej pokute musí byť
v písomnej forme.37. Je nesporné, že objednávka bola v písomnej forme zo strany žalovaného žalobcovi, v rámci
ktorej bolo dohodnuté, že v prípade nedodržania termínu, svojvoľného opustenia pracoviska alebo
opustenia pracoviska bez súhlasu objednávateľa, nerešpektovania, nedodržania ostatných dojednaní,

objednávateľ má právo zrušiť objednávku, prípadne dodávateľovi krátiť finančné vyrovnanie o 55%.
Žalovaný uviedol, že si uplatňuje toto krátenie v prípade preukázania, že nedodržal sa termín.
- Súd zdôrazňuje, že pokiaľ by malo ísť o zmluvnú pokutu, musí byť v písomnej forme.
-Zuvedenéhoustanoveniaobjednávkyjezrejmé,žeobjednávateľmáprávozrušiťobjednávku,prípadne
krátiť finančné vyrovnanie.

- Pokiaľ si žalovaný uplatňuje finančné vyrovnanie o 55%, uplatnil to až v rámci svojho podania pred
súdom s uvedením, že ide o zmluvnú pokutu.
- Vzhľadom k tomu, že daná objednávka nie je podpísaná aj žalobcom, nemožno konštatovať dodržanie
písomnej formy a z toho dôvodu právny úkon nebol urobený vo forme, ktorý vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, a preto je neplatný v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
- Súd zároveň uvádza, že bez písomnej dohody obidvoch strán nie je možné uvedené považovať za

nejaké zmluvné dojednanie, resp. za dohodu medzi zmluvnými stranami. Tým, že v danej objednávke je
uvedené, že dodávateľ súhlasí v plnom rozsahu so znením tejto objednávky, na znak čoho ju dobrovoľne
a bez nátlaku podpíše, resp. začne plniť predmet tejto objednávky, hoci nedošlo k podpísaniu tejto
objednávky zo strany žalobcu, ale žalobca začal plniť predmet tejto objednávky, neznamená, že došlo
k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty a nedošlo k platnému dojednaniu na danú sankciu.

- Z toho dôvodu nárok žalovaného na uplatnenie krátenia finančného vyrovnania o 55% je bez právneho
základu a nemožno mu uvedené priznať.

38. Podľa § 150 CSP: (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

39. Podľa § 151 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

40. Podľa § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

41. Podľa § 153ods.1 a 2 CSP

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu.

42. Pokiaľ žalobca uviedol, že jeho tvrdenia je možné preukázať aj svedeckými výpoveďami ostatných
pracovníkov, tento návrh súd neposúdil za riadny procesný návrh, pretože jednak žalobca neoznačil
konkrétnych svedkov s kontaktnými adresami a zároveň uviedol iba, že je možné preukázať. Nedal

návrh ako taký. Teda z uvedeného nie je možné konštatovať, že ide o návrh z jeho strany. Pokiaľ
aj následne právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vypočul ostatných pracovníkov, ktorí sa na
vykonaní diela podieľali, súd opätovne zdôrazňuje, že nejde o jeho riadny návrh, pretože neoznačil
konkrétnych svedkov, konkrétne dôkazy. Nepostačuje iba uviesť „vypočuť ostatných pracovníkov, ktorí
sa na vykonaní diela podieľali.“ Je povinnosťou každej strany označiť dôkazy riadnym spôsobom

v súlade s ustanoveniami CSP. Keďže toto nebolo zo strany žalobcu vykonané, súd takýto jeho návrh
neakceptoval a ďalšie dokazovanie nevykonal.

43. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

44. Na základe vykonaného dokazovania súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Na základe toho súd skonštatoval, že:- medzi stranami sporu vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe objednávky zo strany žalovaného
ako objednávateľa voči žalobcovi ako dodávateľovi dňa 09.04.2024, na základe čoho žalobca ako
dodávateľ vykonal montáž osvetlenia v odvodňovacej štôlni tunela C., pričom akceptoval cenu zo strany

žalovaného 13,- eur na hodinu. Vzťah vznikol v ústnej forme napriek tomu, že objednávka žalovaného
bola písomná, avšak nebola písomne potvrdená žalobcom, žalobcu ju nepodpísal.
- Na základe toho žalobca vystavil faktúry za mesiac apríl a za mesiac máj 2024 v sume 2.882,- eur, ktorá
zahrňovala okrem prác aj cestovné náklady vo výške 230,- eur, avšak žalovaný neuhradil ani v časti
faktúru zo dňa 12.06.2024, nakoľko nesúhlasil s počtom odpracovaných hodín.

- Žalobca preukázal rozsah prác evidenciou dochádzky, pričom žalovaný pokiaľ aj namietal rozsah,
tak sa konkrétne nevyjadril, čo presne namieta a v akom rozsahu je vykonané dielo, a teda počet
odpracovaných hodín. Žalovaný nerozporoval vykonanie diela zo strany žalobcu. To znamená, že
nerozporoval, že žalobca vykonával práce na predmetnom diele, avšak rozporoval počet týchto
odpracovaných hodín. Napriek tomu však žalovaný neuhradil faktúru ani v časti, hoci nebolo sporné,
že žalobca dielo vykonal.

- Podľa predloženej evidencie dochádzky je zrejmý počet odpracovaných hodín a pokiaľ žalovaný
vypracoval svoju evidenciu, tak nie je zrejmé, na základe čoho, keďže tieto práce vykonával žalobca
a nie žalovaný a nie je zrejmé, ani z ničoho nevyplynulo, že by žalovaný bol na predmetnom diele
a mal presnú vedomosť o počte odpracovaných hodín. Evidenciu predložil aj oslovený subjekt, a to G.
G., H., z ktorého vyplýva počet odpracovaných hodín, ktoré už zo strany žalovaného neboli žiadnym

relevantným spôsobom namietané.
- Súd si osvojil tvrdenia žalobcu, ktoré považoval za preukázané a nebol dôvod na vykonanie
ďalšieho dokazovania s tým, že strany sporu ani nenavrhovali žiadne ďalšie dokazovanie, ani
netrvali na prípadných dovtedy navrhnutých dôkazoch. Pokiaľ žalobca navrhol výsluch pracovníkov,
nekonkretizovalich,anineoznámilichkontaktnéadresy,atedanešlooriadnynávrhžalobcuspoukazom

na § 196, § 197 a § 198 CSP.
- Na základe vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že nárok žalobcu je opodstatnený, ale iba
v rozsahu odpracovaných hodín vo výške 2.652,- eur. Súd žalobu v rozsahu uplatnených cestovných
náhrad vo výške 230,- eur zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu týchto nákladov a ani výšku
a výpočet týchto nákladov. Z toho dôvodu súd žalobu v tej časti zamietol a žalovaného zaviazal na sumu

2.652,- eur.

45. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania zo sumy 2.882,- eur vo výške 12,25% ročne od 13.07.2024,
t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti predmetnej faktúry.

46. Podľa § 369 ods.1 a 2 CSP
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

47. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych

bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka
omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z

omeškania platí počas celej doby omeškania.
(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

48.Vzhľadomktomu,žežalovanýneuhradilfaktúruriadneavčas,atoanivčasti,dostalsanasledujúcim

dňom po splatnosti faktúry, t.j. od 13.07.2024 do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok
na úroky z omeškania, ktoré súd žalobcovi priznal v uplatnenej výške, nakoľko uplatnenú výšku posúdil
za primeranú a v súlade s platnými právnymi predpismi bez osobitného dokazovania vzhľadom naustanovenia CSP. Nakoľko súd žalobe vyhovel iba v rozsahu 2.652,- eur a vo výške 230,- eur žalobu
zamietol, súd nepriznal úroky z omeškania zo sumy 230,- eur a v tej časti žalobu taktiež zamietol.

49. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v rozsahu sumy 2.652,- eur spolu s úrokmi z omeškania
z danej sumy a neúspešný v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, to znamená v sume 230,- eur

spolu s úrokmi z omeškania z danej sumy, súd v zmysle pomer úspechu /úspech žalobcu 92,02 %/
a neúspechu /neúspech žalobcu 7,95%/ žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
84,04%, čo je jeho čistý úspech, teda tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým,
že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

52. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).