Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324203093
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4324203093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A.
B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, v konaní zastúpeného procesnou opatrovníčkou A. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. E. X, G., za účasti A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. E. X, G.,
o návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Levice
proti rozsudku Okresného súdu Levice z 19. mája 2025 č. k. 6Ps/14/2024-147, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e .

II. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony A. B.; výrokom II. štátu náhradu trov konania nepriznal a výrokom III.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 10 ods. 2, § 26 a § 27 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ako aj § 231 a § 251 ods. 1 CMP, keď vykonaným dokazovaním zistil, že A. B. trpí
nediferencovanou schizofréniou, ktorá porucha je celoživotná, trvalá, ale je liečbou ovplyvniteľná, i keď
nie vyliečiteľná. Od roku 2007 je v psychiatrickej starostlivosti, pravidelne navštevuje ambulantného
psychiatra a absolvoval niekoľko ústavných liečení v psychiatrickej nemocnici. Jeho výsluchom, aj
výsluchom jeho matky a sestry a posudkom znalca bolo preukázané, že menovaný vie, akým ochorením
trpí, uvedomuje si, čo pre neho liečba alebo neliečenie znamená, vie sa o seba postarať a zaobstarať
si každodenné potreby. Žije sám v rodinnom dome, ktorý má vo vlastníctve, spláca si hypotéku

a nemá problémy s úhradou potrebných účtov. Prakticky nepretržite pracuje a zamestnávateľ ho hodnotí
pozitívne. So svojou rodinou je v pravidelnom kontakte, navštevujú sa. K lekárovi nemá problém
ísť, rovnako psychiatra už navštevuje sám a podľa aktuálnej správy liečebný režim a pokyny lekára
dodržiava. Vo februári 2024 sa jeho stav zhoršil, keď liečbu vysadil a následne bol aj hospitalizovaný,
pričom súhlas s liečbou nepodpísal, v dôsledku čoho súd začal konanie o prípustnosti prevzatia do
zdravotníckeho zariadenia, avšak k takémuto nesúhlasu s ústavnou liečbou došlo len raz, pritom
hospitalizovaný bol viackrát. Následne po stabilizovaní svojho stavu súhlas podpísal. Menovaný nemá

žiadne dlhy, exekúcie, priestupky má evidované len na úseku dopravy a v odpise registra trestov má
len jediné odsúdenie v roku 2006. Znalec ustanovený v konaní síce v znaleckom posudku vyhodnotil,
že porucha, ktorou menovaný trpí, má za následok významne zmenšenú až vymiznutú schopnosť
predpokladať následky svojho konania, a to výlučne v oblasti poskytnutia informovaného súhlasus poskytovaním zdravotnej starostlivosti, znalecký posudok je však len jedným z dôkazov, ktoré
boli v konaní vykonané. Po zhodnotení všetkých skutočností a vyhodnotení dôkazov vo vzájomných
súvislostiach bol súd toho názoru, že dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., i keď len

v oblasti starostlivosti o zdravie a udeľovaní súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nie je daný
a takéto obmedzenie nie je ani v záujme menovaného. Práve obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
a s tým súvisiaci záznam v občianskom preukaze, by menovanému spôsobilo značné obmedzenie, resp.
ťažkosti s uplatnením v spoločenskom a pracovnom živote. A. B. sa riadne lieči, hospitalizovaný bol
aústavnúliečbuabsolvovalniekoľkokrát,pričomsvojsúhlas shospitalizáciouodmietollenraz.Uvedené

nemôže byť dôvodom na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony, pretože práve na takéto
prípady slúži inštitút konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotnej starostlivosti.
Rovnako nemôže byť dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti páchanie, resp. potenciálne páchanie
trestnej činnosti, za čo bol menovaný odsúdený len raz. Navyše takéto obmedzenie by v páchaní trestnej
činnosti ani zabrániť nemohlo. V neposlednom rade ani len samotná existencia trvalej duševnej poruchy
bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na tak závažný zásah do osobných práv osoby, akým obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony nepochybne je. O trovách účastníkov a štátu súd rozhodol podľa § 52
a 251 ods. 1 CMP.

3.ProtirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolanieprokurátorOkresnejprokuratúry
Levice, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť jeho návrhu, resp. napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na strane Okresnej
prokuratúry Levice jednoznačne existoval právny záujem na obmedzení spôsobilosti na právne úkony
A. B. v rozsahu špecifikovanom v návrhu, a to predovšetkým a najmä z dôvodu ochrany záujmov
samotného A. B.. V podanom návrhu poukázal na závažné zistenia týkajúce sa zdravotného stavu
menovaného, vyplývajúce z lekárskej správy ošetrujúceho lekára A. H. I. G. z 14.3.2024, zabezpečenej

v trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Levice pod sp. zn. 1Pn/130/24/4402, z ktorej vyplývalo,
že lekár považuje menovaného za nebezpečného pre spoločnosť, odporučil jeho ústavné liečenie,
ktorému sa však A. B. odmieta podrobiť. Taktiež bol požiadaný aj Policajný zbor o asistenciu pri prevoze
menovaného do PN Hronovce, tento však odmietol nastúpiť liečbu. Zároveň bolo v návrhu na začatie
konania poukázané aj na trestné stíhania za trestné činy násilného charakteru spáchané menovaným

v minulosti, ako aj na konanie o prípustnosti prevzatia menovaného do PN Hronovce dňa 31.5.2024.
Odvolateľ tiež poukázal na závery vyplývajúce z vykonaného znaleckého dokazovania. Zdôraznil, že
práve v oblasti starostlivosti o svoje zdravie je spôsobilosť menovaného uvedomovať si potrebu a rozsah
potenciálneho liečenia značne znížená, čo vychádza aj zo skutočnosti, že menovaný nie je v dostatočnej
miere schopný vnímať svoje ochorenie a konať racionálne, čo bolo v konaní preukázané. Záverečným

návrhom na pojednávaní dňa 19.5.2025 odvolateľ sledoval, aby sa zamedzilo ohrozovaniu zdravotného
stavu menovaného a potenciálne aj ohrozovaniu jeho okolia, ku ktorému došlo v čase dekompenzácie
jeho zdravotného stavu. Kým konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej
starostlivosti je konaním, v ktorom sa „ad hoc“, teda len na daný účel konkrétneho konania, zisťuje,
či sú dôvody na obmedzenie osobnej slobody osoby prevzatej do tohto zariadenia, pri obmedzení

spôsobilosti na právne úkony sa sleduje najmä záujem osoby z dôvodu jej dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, ktorej spôsobilosť má byť obmedzená. Bol toho názoru, že ustanovený znalec dal
odborný a jednoznačný základ k tomu, aby bol menovaný obmedzený v spôsobilosti na právne úkony
v navrhovanom rozsahu. Obmedzenie na právne úkony v tomto smere je na ochranu menovaného
v stave, keď nebude dodržiavať liečbu, stratí náhľad na svoje ochorenie, čím nebude schopný posúdiť

potrebuzdravotnejstarostlivosti.Tiežpoukázalnato,žesprávnemalsúdrozhodnúťozastaveníkonania
s poukazom na § 247 ods. 1 CMP.

4. K odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice sa písomne vyjadril A. B., ktorý v plnom rozsahu
súhlasil s napadnutým rozsudkom. Vie, že trpí ochorením, pričom je pravdou, že koná aj iracionálne,

no takto konajú aj zdraví ľudia. Uviedol, že nikdy svoje okolie neohrozoval, správa sa zodpovedne,
pretože to považuje za správne. Doteraz nikomu neublížil, ani nemal v úmysle ublížiť, snaží sa žiť čo
najzodpovednejšie. Chce dodržiavať liečbu a aj ju dodržiava.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že

odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 13 ods. 2 CMP a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúcebez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné priznať úspech.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
A. B.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bol návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Levice na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B.
zamietnutý a bolo rozhodnuté o trovách konania.

7. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

8. V medziach ústavného významu práv fyzickej osoby (človeka) pri obmedzení sa ex constitutione
primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie
je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb

na úkor záujmu dotknutej osoby. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až
vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden
dopad na postihnutú osobu. Súd je preto ex officio povinný vykonať nielen znalecké dokazovanie
na posúdenie zdravotného stavu dotknutej osoby, ale aj iné dôkazy smerujúce k posúdeniu všetkých
sociálnych a právnych interakcií (vzťah s inými osobami v spoločnosti, v rodine), ako aj posúdiť vzťahy

majetkové. Iba súhrnným hodnotením všetkých individuálnych pomerov dotknutej osoby, jej sociálneho
prostredia, v ktorom existuje, možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 14. októbra 2014
sp. zn. 8Cdo/276/2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2021 sp. zn.
4Cdo/122/2021).

9. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného postupoval a v záujme zistenia skutočného stavu veci vo veci
okrem znaleckého dokazovania vykonal aj ďalšie dôkazy na posúdenie všetkých sociálnych a právnych
interakcií a majetkových vzťahov dotknutej osoby, pričom každý vykonaný dôkaz (vrátane výsledkov
znaleckého dokazovania) vyhodnotil jednotlivo, ako aj spolu s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi

a prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a súhrnným vyhodnotením zistených pomerov
dotknutej osoby so zohľadnením sociálneho prostredia, v ktorom žije, dospel k správnemu záveru, že
nie sú splnené podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., a takéto obmedzenie
nie je v jeho záujme.

10. Odvolateľ v odvolaní opätovne poukázal na dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A.
B., ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku zaoberal, zaujal k nim stanovisko a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby opakovania dôvodov v ňom uvedených.

11. Je potrebné vytknúť súdu prvej inštancie a dať za pravdu odvolateľovi, že súd prvej inštancie po
zistení, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., rozhodol vo
veci rozsudkom a návrh zamietol, keď mal postupovať podľa § 247 ods. 1 CMP.

12. Podľa § 247 ods. 1 CMP ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu

obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

13. Neexistencia hmotnoprávnych predpokladov pre rozhodnutie o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, zmenu takéhoto obmedzenia alebo navrátenie spôsobilosti na právne úkony má za následok
zastavenie konania, a nie zamietnutie návrhu.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že konanie zastavil.15. O trovách konania štátu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 a § 251 ods. 1 CMP.

16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP a § 52 CMP tak, že žiadnemu

z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).