Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-22P/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204711
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1521204711.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o toho času plnoleté dieťa: U. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený advokátkou:
JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, a o maloleté deti: Y. J. Ď.,
narodená XX.XX.XXXX, G. J. Ď., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlo Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava,
deti rodičov: matka - J.. X. J. H. E., W. U. U. XX, XXX XX U., zastúpená advokátkou: JUDr. Denisa
Jánošíková, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, a otec - Z.. J. Ď., W. U. U. XX, XXX XX U., právne
zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, so sídlom Pri Suchom mlyne 50, 811 04 Bratislava, na

návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Dlh na zročnom výživnom na maloletého U. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022
v celkovej sume 1.200,94 eur je otec povinný zaplatiť k rukám oprávneného v lehote 90 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Dlh na zročnom výživnom na maloletú Y. J. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022
v celkovej sume 2.188,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Dlh na zročnom výživnom na maloletú G. J. za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022
v celkovej sume 1.150,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh matky maloletých detí doručený Okresnému súdu Bratislava V dňa 09.12.2021 sa začalo

pod sp. zn. 22P/83/2021 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k v tom čase trom
maloletým deťom Ď.G. na čas do rozvodu manželstva. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že po tom, čo
vyšiel najavo mimomanželský pomer jej manžela, dala mu dňa 17.04.2021 na výber buď zostane s nimi,
alebo nech ide k milenke, pretože mu to tolerovať už viac nevládze. Otec si bez väčšieho zaváhania
pobalil veci a odišiel zo spoločnej domácnosti. Na druhý deň po jej výzve, prišiel domov a jednou vetou
deťom oznámil, že sa odsťahoval k priateľke, čo deti šokovalo. Mrzí ju, že ju otec dlhodobo klamal
a zavádzal. V čase podania návrhu otec žil v spoločnej domácnosti so svojou novou partnerkou a o

maloleté deti javil len sporadický záujem. Deti zavolal raz za mesiac na voľnočasové aktivity, ale tieto
nemali záujem. Prvé tri mesiace sa s nimi zriedkakedy vo svojom voľnom čase stretával, potom im už
iba písal, ako ich miluje. Deťom napíše SMS správu s krátkym textom, kde im popraje pekný deň. Z
otcovej komunikácie mala dojem, že tak koná len preto, aby si odbil svoju povinnosť. Voči nej sa odčasu jeho odchodu zo spoločnej domácnosti správal arogantne, drzo a ponižujúco, čo deti vnímali a
vinili otca z toho, že opustil spoločnú domácnosť a odišiel bývať inam s niekým iným. Deti prítomnosť
otca odmietajú, vinia ho za rozpad rodiny a aj za zníženú životnú úroveň. Všetko nesmierne citlivo

vnímali, trápili sa a sú zraniteľné. Aj napriek tomu, že ich otec opustil mu však v styku s deťmi nikdy
nebránila. Deti teda žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Čo sa týka vyživovacej povinnosti
otca, tesne po odchode zo spoločnej domácnosti bol ochotný prispievať na rodinu sumou 2.743,- eur
mesačne, pričom suma 1.000,- eur mesačne predstavovala priamu platbu na matkin bankový účet a
ďalej hradil celú splátku hypotekárneho úveru, spotrebného úveru, nájomné za byt a školné pre maloleté

deti aj školskú jedáleň. Od júna 2021 sa otcovi výrazne znížili pevné platby (o okolo 400,- eur), avšak po
matkinej žiadosti o zvýšenie platby na účet ako dorovnanie do sumy 2.743,- eur, to urobiť nechcel. Od
augusta 2021 dokonca znížil priamu platbu na jej bankový účet na sumu 700,- eur na tri maloleté deti.
Často sa dokonca stávalo, že jej otec túto priamu platbu ani len nepošle, čo musí ona potom urgovať.
Taktiež platbu za mimoriadne výdavky na deti pošle až po mnohých výzvach po niekoľkých týždňoch a
aj to len v polovičnej sume, hoci príjem má omnoho vyšší než matka. Do októbra 2021 otec poberal aj

detské prídavky zo Slovenska v jej mene na svoj bankový účet, čo zistila až pri návšteve úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Keď otca požiadala, aby jej preposlal prídavky na maloleté deti v sume 750,-
eur za obdobie od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, tak sa jej len vysmial a povedal, že on je
otec a teda má nárok na tie peniaze. Nakoľko bola od malička vychovávaná v hlbokej viere, tak je pre
ňu rozvod manželstva a rozvrátenie rodiny veľmi ťažkou témou. Od začiatku sa snažila s otcom vec

riešiť mimosúdne. Už v máji 2021 začali rodinnú situáciu riešiť cez mediátorku a následne na úrovni
právnych zástupcov, avšak neúspešne. Otec nerešpektuje bežné výdavky maloletých detí, prestal im
prispievať na ich výdavky a tak sa deťom výrazne znížila životná úroveň, na ktorú boli počas trvania
manželstva zvyknuté a ktorú im nastavil práve otec. I takéto správanie sa otca prispieva k zhoršovaniu
ich vzájomných vzťahov. Spočiatku sa snažila pre blaho detí urobiť všetko, minula väčšinu svojich úspor

a dúfala, že otec pristúpi k celej situácii zodpovedne, nestalo sa tomu však tak. Hoci na prvý pohľad
môžu ich výdavky vyznievať ako privysoké, ich životná úroveň rodine však nastavil práve otec, no jeho
odchodom zo spoločnej domácnosti im ju zo dňa na deň aj vzal. Pôvodne vo svojom návrhu na úpravu
rozsahu vyživovacej povinnosti v konaní na čas do rozvodu žiadala, aby súd zaviazal otca k úhrade
výživného na maloleté deti celkovo v sume 2.100,- eur a to na každé dieťa 550,- eur ako bežné výživné

a 150,- eur mesačne na tvorbu úspor na každé z detí. Neskôr svoj návrh v konaní o rozvod v záverečnej
reči prostredníctvom svojej právnej zástupkyne modifikovala tak, že navrhla otca zaviazať výživným vo
výške 630 eur na maloletého U., vo výške 780 eur na maloletú Y. a vo výške 750 eur na maloletú G., keď
mala za to, že takto navrhnuté výživné zodpovedá potrebám detí, ktorých životná úroveň by sa nemala
zásadne zmeniť rozvodom rodičov, keďže rozvod by mal zasiahnuť do života detí čo najmenej.

2. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.01.2022 o. i. uviedol, že po odchode zo spoločnej
domácnosti sa snažil situáciu riešiť za pomoci odborníkov avšak neúspešne. Deti sa snažil kontaktovať,
avšak reagovali minimálne alebo slovami matky. V rámci pokusu o mimosúdne riešenie veci sa rodičia
dvakrát stretli za účasti svojich právnych zástupcov, avšak k žiadnej konkrétnej dohode nedospeli. Matka

požadovala od otca výživné na každé dieťa vo výške 700 eur a súčasne žiadala aj výživné na manželku
vo výške 1.500 eur. Otec ponúkol matke výživné vo výške 400 eur na každé dieťa a navyše sa chcel
zaviazať platiť maloletému U. štipendijné poistenie vo výške 374 eur ročne, školné pre Y. vo výške 700
eur ročne, školné/ZRPŠ na maloletú G. vo výške 420 eur ročne, tanečnú G. 700 eur ročne, Y. flautu
154 eur ročne a U. AVV 50 eur za školský rok., t. j. ďalších v priemere cca 200 eur mesačne. Očakával

však, že matka bude platiť bežné náklady na bývanie v byte, ktorý s deťmi užíva, pričom on bude znášať
náklady spojené s ostatnými nehnuteľnosťami a hypotéku, na čo však matka nepristúpila. Aktuálne majú
rodičia v BSM byt na U. I., byt v R. a pozemok v obci D.. Všetky náklady na uvedené nehnuteľnosti
uhrádzal v tom čase otec, a to v súvislosti s bytom v Bratislave mesačne 499 eur na hypotéku, 29 eur na
plyn a elektriku, 261 eur mesačné zálohové platby, 22,48 eura internet a TV a ročne daň z nehnuteľnosti

vo výške 87,40 eura, v súvislosti s bytom v R. mesačne 14 eur za energie, 100 eur na zálohové platby, 14
eur na internet a TV a ročne daň 20,65 eura a poplatok za komunálny odpad 59,13 eura a na pozemok
v obci D. mesačne 10 eur za elektrickú energiu a 33,17 eura za daň. Okrem toho platí matke výživné
v sume 700 eur na všetky 3 deti. Potvrdil svoj priemerný mesačný príjem za rok 2021 vrátane 13. a
14. platu vo výške 4.354 eur netto, avšak poprel akékoľvek iné príjmy. Mal za to, že hoci chápe, že

matka je na neho nahnevaná a obviňuje ho z rozpadu ich manželstva, nemôže súhlasiť s tým, aby ho
matka v prípade ak by jej boli deti zverené do výlučnej osobnej starostlivosti za predpokladu, že nebude
schopná reálne akceptovať úlohu otca v živote detí, ich prostredníctvom doslova ekonomicky vydierala.
Trpí chronickou S., čo mu bráni odpracovávať nadčasy ako pred jarou 2021.3. Pôvodne vzhľadom na postoj matky a jeho negatívny vplyv na deti otec žiadal o zverenie detí do
striedavej osobnej starostlivosti, prípadne do svojej výlučnej starostlivosti, od čoho však v priebehu

konania akceptujúc postoj detí upustil a čo do zverenia, zastupovania a správy majetku maloletých detí
uzavrel s ich matkou rodičovskú dohodu, na základe ktorej budú deti zverené do jej osobnej starostlivosti
za spoločného zastupovania a správy majetku maloletých detí s tým, že v časti rozsahu vyživovacej
povinnosti žiadali obaja rodičia o autoritatívne rozhodnutie súdu.

4. Súčasne s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu sa pod sp. zn.
22P/12/2022 viedlo na návrh otca maloletých detí doručený tunajšiemu súdu dňa 31.01.2022 aj konanie
o rozvod manželstva. Rozsudkom vyhláseným dňa 18.08.2022 bolo manželstvo rodičov maloletých detí
rozvedené, pričom súd schválil rodičovskú dohodu, obdobnú, k akej rodičia dospeli v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu, na základe ktorej boli všetky
tri deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok budú

obaja rodičia. O rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode súd rozhodol
tak, že ho zaviazal prispievať na výživu maloletého U. sumou 530 eur, na výživu maloletej Y. J. sumou
680 eur a na výživu maloletej G. J. sumou 650 eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník uviedol, že sa priklonil k tomu, aby súd rozhodol obdobne ako v konaní na čas

po rozvode, keď vo výške výživného zohľadnil dorovnanie rodinných prídavkov, ktoré je otec povinný
deťom poukazovať v rámci bežného výživného a túto sumu zarátal aj do dlhu na výživnom.

6. Súd v danej veci rozhodol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P/83/2021 - 221 zo dňa
18.08.2022, ktorým schválil rodičovskú dohodu v znení: Maloleté deti Ď. - U., Q.. XX.XX.XXXX (W. D.

XX.XX.XXXX dovŕšil plnoletosť), Y. J., Q.. XX.XX.XXXX a G. J., Q.. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej
starostlivosti matky. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výrokom II.
zaviazal otca povinnosťou počnúc mesiacom december 2021 platiť na výživu mal. U. Ď. sumou 530 eur
mesačne, na výživu mal. Y. J. Ď. sumou 680 eur mesačne a na výživu mal. G. J. Ď. sumou 650 eur
mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. Výrokom III. rozhodol o

zročnom výživnom na maloletého U. tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov december
2021 až august 2022 v celkovej sume 1.200,94 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého
v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. rozhodol o zročnom výživnom na maloletú Y.
J. tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej
sume 2.188,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od právoplatnosti

rozsudku. Výrokom V. rozhodol o zročnom výživnom na maloletú G. J. tak, že dlh na zročnom výživnom
za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej sume 1.150,03 eur je otec povinný
zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. návrh matky
v časti tvorby úspor zamietol. Výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov
ich nárok na náhradu nepriznal. Pri výpočte zročného výživného súd prvej inštancie vychádzal z toho,

že pokiaľ mal otec titulom určeného výživného týmto rozhodnutím na výživu mal. U. zaplatiť 4.770 eur
(530x9), predstavuje jeho dlh na výživnom na maloletého sumu 1.200,94 eur (4.770-3.569,06), pokiaľ
mal na výživu mal. Y. zaplatiť sumu 6.120 eur (680x9) predstavuje jeho dlh na výživnom na maloletú
sumu 2.188,03 eur (6.120-3.931,97), a pokiaľ mal na výživu mal. G. zaplatiť sumu 5.850 eur (650x9)
predstavuje jeho dlh na výživnom na maloletú sumu 1.150,03 eur (5.850-4.699,97). Takto vyčíslený dlh

na výživnom od decembra 2021 do rozhodnutia súdu na každé maloleté dieťa súd vzhľadom na jeho
značnú výšku (celkovo v sume 4.539 eur, popri bežnom mesačnom výživnom v súhrne na všetky deti
vo výške 1.500 eur) otcovi uložil zaplatiť k rukám matky maloletých detí v dlhšej než zákonnej lehote
podľa ust. § 232 ods. 3 CSP a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú dobu súd považoval za
primeranú na zabezpečenie uvedenej čiastky bez ohrozenia vlastného obživy.

7. Predmetné rozhodnutie súdu napadli opravným prostriedkom obaja rodičia. Matka sa odvolala matka
v časti úpravy výživného na v tom čase maloletého U. a v časti o zročnom výživnom na v tom čase
maloletého U., pričom namietala, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie navrhovala, aby súd
prvej inštancie zaviazal otca na úhradu výživného na v tom čase maloletého U. vo výške 722,57 eura

mesačne (600 eur mesačne výživné od otca a 122,57 eura ako prídavok na dieťa v Rakúsku vyplácaný
k rukám otca). Matkou navrhované výživné vychádzalo z opodstatnených potrieb a nákladov maloletého
U., konkrétne vo výške 938 eur mesačne, avšak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o otázke výživného
na v tom čase maloletého U. zohľadnil náklady maloletého v sume cca. 700 eur. Súd prvej inštancie tedapodľa názoru matky ponížil podľa vlastnej úvahy matkou deklarované náklady na v tom čase maloletého
U. celkom o cca. 250 eur mesačne. Matka uvádzala ďalej v odvolaní, že rodičia maloletého mu počas
spolužitia nastavili vyššiu životnú úroveň, ktorá by rozpadom manželstva nemala byť ponížená, a

to obzvlášť za predpokladu, pokiaľ nedošlo k zmene pomerov na strane rodičov ako i v tom čase
maloletého U.na. V ďalšom matka namietala, že súd prvej inštancie taktiež pri rozhodovaní o vyživovacej
povinnosti otca k v tom čase maloletému U. zohľadnil náklady U. na zdravotnú starostlivosť výlučne
vo výške 30 eur mesačne, pričom súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že matka má so synom
zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Počnúc rokom 2017 U. navštevuje ortopedickú kliniku

ŠNOP z dôvodu potreby rehabilitácii, pričom rehabilitácii sa zúčastňuje i naďalej (30 min. rehabilitácia
- 23 Eur). Taktiež je sledovaný v imunologickej ambulancii, pričom okrem predpísaných liekov užíva
na podporu imunity i vitamíny a minerály. Rovnako je U. sledovaný v dermatologickej ambulancii z
dôvodu nadmerného G.. Matka mala za to, že tieto náklady na zdravotnú starostlivosť v tom čase
maloletého neboli súdom prvej inštancie zohľadnené, súd prvej inštancie ich prehliadol a akceptoval
výlučne náklady na zdravotnú starostlivosť v tom čase maloletého len vo výške 30 eur mesačne. Matka

sa nestotožňuje ani s výškou nákladov v tom čase maloletého U. (i ostatných maloletých detí) na tábory,
výlety, dovolenky, športové aktivity, kurzy či kultúru, ktoré súd prvej inštancie ustálil vo výške 100 eur
mesačne. Počas spolužitia rodičov maloleté deti pravidelne navštevovali tábory, účastnili sa dovoleniek,
výletov, a ďalšieho, skutočne v rozsahu cca. 250 eur mesačne (na každé dieťa), pričom odchodom otca
zo spoločnej domácnosti sú mal. deti o uvedené aktivity ochudobnené. Matka uvádzala, že za obdobie

od vyhlásenia rozsudku v tejto veci do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva sa pomery na strane
U. zmenili, došlo k navýšeniu jeho opodstatnených nákladov, čo súd prvej inštancie z objektívnych
dôvodov v rozsudku nezohľadnil. Od septembra 2022 náklady U. predstavujú sumu cca. 1.150 eur
mesačne, pričom matka podrobne rozpísala jednotlivé položky s ktorými sa odvolací súd oboznámil.
Matka v ďalšom poukazovala na skutočnosť, že súd prvej inštancie zohľadnil vo výške výživného zo

strany otca i prídavky na mal. deti z Rakúska, ktoré otec dlhodobo poberal a poberá, a to vo výške cca.
120 eur na každé dieťa, avšak ide výlučne o základné prídavky. Rakúsko aktuálne vyplatilo rodičom
detí však i mimoriadne príspevky a to príspevky na školské potreby vo výške 100 eur na každé dieťa,
vyplácané v septembri - tieto boli otcovi vyplatené v septembri 2022 na maloletú Y. a maloletú G.
(spolu celkom 200 eur), protiinflačný príspevok na dieťa - 250 eur na každé maloleté dieťa - otcovi bolo

vyplatených 750 eur. Matka otca požiadala o vyplatenie otcovi poukázaných mimoriadnych príspevkov
na maloleté deti. Otec matke oznámil, že tieto sú zahrnuté vo výživnom, pričom následne po tom, ako
matka otca konfrontovala, matke oznámil, že mu neboli vyplatené. Podľa názoru matky otec vedome
zadržiava mimoriadne príspevky mu vyplatené na deti v Rakúsku. Rovnako podľa názoru matky otec
účelovo navyšuje svoje náklady na bývanie vo výške 580 eur mesačne. Podľa vedomostí matky otec

na adrese U. XX už dlhodobo nebýva, a teda nemá výdavok na prenájom bytu. Matka navrhovala, aby
v rámci odvolacieho konania bol vykonaný dopyt na príslušné inštitúcie, ktoré by potvrdili, eventuálne
vyvrátili prijatie mimoriadnych príspevkov na deti na účet otca. Matka nesúhlasila ani s výškou zročného
výživného na U., a to z dôvodu, že zročné výživné bolo určené za obdobie od decembra 2021 do augusta
2022. Rozsudok o rozvode manželstva v časti výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť

až dňa 18.10.2022, t. j. takmer dva mesiace po vynesení rozsudku v tejto veci (i vo veci rozvodu). Pričom
rovnakého dňa nadobudli vykonateľnosť výroky o vyživovacej povinnosti otca k deťom. Otec začal hradiť
výživné na mal. deti výlučne počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia upravujúceho jeho vyživovaciu
povinnosť, t. j. počnúc dňom 18.10.2022. Otcovi tak vznikol dlh na výživnom - zročné výživné na všetky
deti - za obdobie mesiacov september 2022 a október 2022, ktoré výživné nie je zahrnuté vo výroku

o výške zročného výživného. Na základe vyššie uvedených skutočnosti matka záverom navrhovala,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch a upravil
vyživovaciu povinnosť otca na výživu U. Ď. na sumu 870 eur mesačne, a to vždy vopred do 15. dňa
v mesiaci k rukám matky a určil dlh na zročnom výživnom na maloletého U. za obdobie mesiacov
december 2021 až október 2022 pri zohľadnení vykonaných platieb otcom a zaviazal otca k jeho úhrade

k rukám matky maloletého v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, eventuálne, aby v tejto časti
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

8. Otec sa odvolal vo výroku II. v časti úpravy výživného na maloleté deti, (v odvolaní chybne uvedený
výrok III.), ako aj súvislé výroky o zročnom výživnom, pričom uvádzal, že nikdy sa nebránil a ani nebráni

vyživovacej povinnosti voči deťom, avšak mal za to, že výživné určené vo výške rozhodnutia súdu
nezodpovedá skutkovému stavu. Celková výška výživného na tri maloleté deti bola súdom určená na
sumu 1 860 eur mesačne, pričom výživné na maloleté deti bolo určené na každé vo výške vyššej, ako
je čistá minimálna mzda v Slovenskej republike, napriek tomu, matka takto určené výživné nepovažujeza dostatočné. Už v prvotnom vyjadrení smerom k súdu otec uvádzal, že uhrádza všetky náklady
spojené s bývaním maloletých detí a matky v spoločnom byte rodičov, a to vrátane hypotekárneho úveru,
pričom hradí aj všetky ostatné náklady týkajúce sa spoločných nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov. V čase podania návrhu to bola suma priemerne mesačne 950 eur. V čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie to bola suma 1013 eur. Otec namietal najmä, že po zrátaní výdavkov,
ktoré súd považoval za oprávnené na U., nie je suma výdavkov 700 eur mesačne ako je uvedené v
súdnom rozhodnutí, ale 696 eur. Z tejto sumy vychádzal pri určovaní výšky výživného na maloletého,
pričom otca zaviazal na úhradu výživného vo výške 530 eur mesačne, z čoho 120 eur mesačne

predstavuje dorovnanie rodinných prídavkov, ktoré otec dostáva z Rakúska. Namietal ďalej, že fakt, že
matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti na Slovensku však nijako zohľadnený nebol a suma
30 eur na maloletého, ktorú poberá matka tiež nikde zohľadnená nebola. Opakovane otec uvádzal, že
hradí všetky náklady spojené s bývaním maloletých detí a matky a to vrátane hypotekárneho úveru,
ktorý je naviazaný na byt, v ktorom matka a maloleté deti bývajú, pričom mesačná suma nákladov
na uvedenú nehnuteľnosť v čase rozhodovania súdom prvej inštancie predstavovala sumu 341 eur

(plyn, voda, elektrina, dane, poplatky správcovi, internet... atď) + 515,49 eura (hypotekárny úver) =
856,49 eura, ktorú celú hradil otec. Otcovi preto nie je absolútne zrejmé, ako súd dospel k pomernej
časti nákladov na bývanie na maloletého vo výške 175 eur mesačne. Ak by otec akceptoval výšku
výdavkov na maloletého vo výške 606, 25 eura mesačne, tak 150 eur mesačne je príspevok štátu (30
eur mesačne prídavky v SR, ktoré poberá matka a 120 eur mesačne dorovnanie prídavkov otec), takže

výdavky na maloletého, ktoré pokrývajú rodičia sú vo výške 456,25 eura. Ďalej namietal, že 3 nákladov
na dieťa, ktoré by mal uhrádzať predstavuje zaokrúhlene nahor sumu 343 eur, čo spolu s dorovnaním
rodinných prídavkov z Rakúska predstavuje výživné 463 eur mesačne a nie sumu 530 eur mesačne.
Čo sa týka výdavkov na maloletú Y. J. otec uvádzal, že po zrátaní výdavkov, ktoré súd považoval za
oprávnené na maloletú, nie je suma výdavkov 900 eur mesačne ako je uvedené v súdnom rozhodnutí,

ale 818 eur. Rovnako ako pri U. namietal otec, že matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti na
Slovensku, avšak suma 30 eur na maloletú, ktorú poberá matka nikde zohľadnená nebola. Rovnako
otcovi nie je absolútne zrejmé, ako súd dospel k pomernej časti nákladov na bývanie maloletej vo výške
175 eur mesačne. Ak by otec akceptoval výdavky, ktoré súd považoval za oprávnené smerom k Y.
J., pri zohľadnení reálnych nákladov tak ich celková suma, je následne 728,45 eura, nie 900 eur. Ak

by akceptoval výšku výdavkov na maloletú vo výške 728,45 eura mesačne, tak 150 eur mesačne je
príspevok štátu (30 eur mesačne prídavky v SR, ktoré poberá matka a 120 eur mesačne dorovnanie
prídavkov otec), takže výdavky na maloletú, ktoré pokrývajú rodičia sú vo výške 578 eur. Súd zaviazal
otca na úhradu výdavkov v celkovej výške 3 nákladov na dieťa, keďže zohľadnil osobnú starostlivosť
matky o maloleté deti a príjmy oboch rodičov. Namietal, že 3 nákladov na dieťa, ktoré by mal uhrádzať

predstavuje zaokrúhlene hore sumu 434 eur čo spolu s dorovnaním rodinných prídavkov z Rakúska
predstavuje výživné 554 eur mesačne a nie sumu 680 eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky na Annu
Máriu otec uvádzal, že súd za primerané náklady na strane maloletej považoval sumu 850 eur. Z tejto
sumy vychádzal pri určovaní výšky výživného na maloletú, pričom otca zaviazal na úhradu výživného
vo výške 650 eur mesačne, z čoho 120 eur mesačne predstavuje dorovnanie rodinných prídavkov, ktoré

otec dostáva z Rakúska. Rovnako ako pri ostatných dvoch maloletých deťoch otec ďalej namietal, že
matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti na Slovensku a suma 30 eur na maloletú, ktorú poberá
matka nikde zohľadnená nebola. Ak by akceptoval výdavky, ktoré súd považoval za oprávnené smerom
k G. J., pri zohľadnení reálnych nákladov na bývanie, tak ich celková suma je následne 760 eur a nie
850 eur ako uviedol súd prvej inštancie v rozhodnutí. Ak by akceptoval výšku výdavkov na maloletú

vo výške 760 eur mesačne, tak 150 eur mesačne je príspevok štátu (30 eur mesačne prídavky v SR,
ktoré poberá matka a 120 eur mesačne dorovnanie prídavkov otec), takže výdavky na maloletú, ktoré
pokrývajú rodičia, sú vo výške 610 eur. Namietal, že 3 nákladov na dieťa, ktoré by mal uhrádzať otec
predstavuje zaokrúhlene hore sumu 458 eur, čo spolu s dorovnaním rodinných prídavkov z Rakúska
predstavuje výživné 578 eur mesačne a nie sumu 650 eur mesačne. Zároveň mal otec za to, že zročné

výživné, ktoré bolo súdom určené, je odôvodnené zmätočne a nie je možné z dikcie rozsudku zistiť, čo
bolo pri určovaní zročného výživného zohľadnené a čo nie. Vzhľadom na vyššie uvedené otec záverom
navrhoval, aby odvolací sud zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil výživné na čas do rozvodu
tak, že otec je povinný platiť od 01.12.2021 do 03.10.2022 na výživu mal. U. Ď. sumou 470 eur mesačne,
na výživu mal. Y. J. Ď. sumou 555 eur mesačne a na výživu mal. G. J. Ď. sumou 580 eur mesačne, a to

vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. Keďže výrok o zročnom výživnom je
priamo závislý od výroku o bežnom výživnom, súčasne žiadal, aby súd po zohľadnení námietok otca a
novom určení výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rozhodol aj o zročnom výživnompodľa aktuálne určeného výživného, pri zohľadnení všetkých platieb smerom k maloletým deťom, ktoré
otec v rozhodnom období uhradil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací svojím rozsudkom zo dňa 06.03.2024 č. k.
14CoP/23/2023-2023-344 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. o výživnom potvrdil
a v časti výrokov III., IV. a V. o zročnom výživnom rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
v tejto časti na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd za odôvodnenú považoval námietku otca prezentovanú v odvolaní týkajúcu sa výrokov
o zročnom výživnom na maloleté deti, ktoré bolo podľa názoru otca odôvodnené zmätočne, pričom
nie je možné z odôvodnenia rozsudku zistiť, čo bolo pri určovaní zročného výživného zohľadnené
a čo nie. Pri posudzovaní rozsudku súdu prvej inštancie v časti nedoplatku na zročnom výživnom
na všetky deti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti v
podstate žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom vôbec nie je zrejmé ako dospel k výpočtu nedoplatku

na zročnom výživnom a na základe čoho povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v lehote 90 dní od
právoplatnosti rozsudku. Tým, že svoje rozhodnutie v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil,
znemožnil účastníkom preskúmať správnosť rozsudku v tejto časti, týkajúcej sa zročného výživného.
V ďalšom konaní uložil odvolací súd súdu prvej inštancie znovu prejednať a opätovne rozhodnúť o
výške nedoplatku zročného výživného vo vzťahu ku každému z detí, pokiaľ otcovi povolí zaplatiť tento

nedoplatok v splátkach, resp. v lehote 90 dní, odôvodniť svoje závery tak, aby tieto boli preskúmateľné.
Prvoinštančný súd náležitým spôsobom odôvodní a konkrétne vyčísli jednotlivé nedoplatky na zročnom
výživnom vo vzťahu k všetkým deťom, pričom je potrebné zročné výživné vyčísliť do právoplatnosti
rozsudku o rozvode, t. j. do 02.11.2022. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane
trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Predmetom rozhodovania súdu po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.03.2024 č. k.
14CoP/23/2023-2023-344 teda zostalo výlučne zročné výživné za obdobie od decembra 2021 (návrh

bol podaný dňa 09.02.2021) na výživu toho času plnoletého U. Ď. určené v sume 530 eur mesačne, na
výživu maloletej Y. J. Ď. určené v sume 680 eur mesačne a na výživu maloletej G. J.Á. Ď. určené v sume
650 eur mesačne do 02.11.2022, t. j. do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov.

14. Súd v zmysle uvedeného, riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, nariadil v danej veci na deň

26.09.2024. Na pojednávaní sudkyňa vychádzajúc z odseku 27 rozhodnutia súdu prvého stupňa
22P/83/2021-221 zo dňa 18.08.2022 prítomným detailne vysvetlila úvahy súdu pri výpočte dlhu na
zročnomvýživnom,vychádzajúczvyčísleniaúhradvykonanýchotcomoddecembra2021do09.08.2022
založeného v spise na č. l. 211 až 213 s tým, že z poslednej vety ods. 27 nedopatrením v dôsledku
technickej chyby vypadol koniec vety, a teda posledná veta za čiarkou má znieť: Avšak pri každom

dieťati navyše zohľadnil 1/3 zo sumy 700 eur, ktorá bola uhradená na všetky tri deti na výživné v
mesiaci 08/2022, to je 1/3 na každé dieťa (233,34 eura). Následne vo vzťahu k dlhšej uloženej lehote
na plnenie v ods. 29 citovaného rozhodnutia bolo zo strany súdu uvedené, že štandardná lehota troch
dní bola otcovi predložená vzhľadom na celkový dlh výživného na všetky tri deti, keď však mal súd za
to, že otcov nadštandardný príjem mu umožňuje uhradiť dlh v lehote troch mesiacov, počas ktorej má

dostatočný priestor aj v prípade pokiaľ by nedisponoval úsporami vo výške dlhu, zabezpečiť si potrebné
financie na úhradu dlhu napr. cestou úveru, keď vychádzajúc z rozhodovacej praxe niet dôvodu aby
rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o deti pri povolení dlhšej doby splácania de facto úveroval
povinného rodiča na úkor výživy detí.

15. Právna zástupkyňa otca predložila súdu na nahliadnutie kópiu rozhodnutia rakúskeho finančného
úradu zo 06.09.2024 bez jeho prekladu do slovenského jazyka. Na základe tohto rozhodnutia bola otcovi
uložená povinnosť vrátiť rodinné prídavky, ktoré mu boli vyplatené za rok 2021 až 2023 z rakúskej
strany. Uviedla, že ide o konečné rozhodnutie, ktorému predchádzalo odvolanie otca a uvedené žiadalazohľadniť pri určení dlhu na výživnom s poukazom na skutočnosť, že z ods. 26 citovaného rozhodnutia
vyplýva, že rodinné prídavky, ktoré poberal otec, boli zohľadnené v určenej výške výživného. Otec
uviedol, že pôvodné rozhodnutie bolo na nižšiu sumu s tým, že nedoplatok zatiaľ neuhradil a cestou

svojej finančnej poradkyne rieši možnosť splátkového kalendára.

16. Dňa 06.12.2024 (č. l. 390 - 404 súdneho spisu) otec predložil doklad o splátkovom kalendári na
vrátenie neoprávnene vyplateného doplatku na rodinných prídavkov v celkovej výške 12.736,60 eura a
rozhodnutie Finančného úradu Rakúsko, na základe ktorého otcovi vznikla povinnosť uhradiť dodatočnú

daň za rok 2022 vo výške 2.479 eur a 153,55 eura úroky z omeškania za rok 2022. Uvedené pohľadávky
vznikli na základe rozhodnutia finančného úradu, na základe ktorých najprv rozhodli o pozastavení
výplatydorovnaniaprídavkovnadeti,keďžemumatkaneposkytlapotrebnúsúčinnosťanáslednespätne
prehodnotili dorovnanie so záverom, že ide o neoprávnené poskytovanie uvedeného a otec je povinný
vyplatené príspevky vrátiť štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že platby, ktoré otec poberal z Rakúska,
zasielal v plnej výške k rukám matky a uvedené platby musí vrátiť, žiadal, aby uvedené bolo zohľadnené

v zročnom výživnom, keďže prídavky poberané z Rakúska boli zahrnuté do výšky výživného. Otec mal
za to, že v danom prípade ide o neštandardnú situáciu a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
nastali, by nemal byť zaviazaný na úhradu zročného výživného, keďže hradil a hradí k rukám matky
vyššiu finančnú sumu, ako by mal, ak by táto skutočnosť bola známa v čase ostatného rozhodnutia súdu.

17. K podaniu otca sa vyjadrila právna zástupkyňa matky svojím podaním zo dňa 16.12.2024. Mala
za to, že nie sú splnené podmienky na to, aby súd mohol znížiť nedoplatok na zročnom výživnom
s výnimkou preukázania si plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom za rozhodné
obdobieapoukázalanarozhodnutieKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.11CoP/47/2023zodňa06.02.2024.
Na to, aby mohol súd rozhodnúť o určení nedoplatku na zročnom výživnom v nižšej miere ako bola

súdom určená by bolo potrebné zohľadniť plnenie vyživovacej povinnosti otcom vo vyššej miere ako
bolo preukázané v doterajšom konaní, čo otec nepreukázal; znížiť vyživovaciu povinnosť otca, t. j.
zmeniť výrok rozsudku, čo nie je možné vzhľadom na právoplatné rozhodnutie v tejto veci potvrdené
rozsudkom odvolacieho súdu. Predmetom tohto konania nie je určenie výšky výživného, ale je ním len
určenie výšky nedoplatku zročného výživného, ktoré je otec povinný doplatiť pri zohľadnení výšky otcom

uhrádzaného výživného za obdobie od decembra 2021 do 02.11.2022 a aj odvolacím súdom potvrdenej
výšky vyživovacej povinnosti otca. V rozhodnom období si otec splnil svoju vyživovaciu povinnosť k
maloletej Y. J. v sume 8.160 eur (12 x 680 eur) a k maloletej G. J. v sume 7.800 eur (12 x 650 eur). V
rozhodnom období otec poberal prídavky na maloletú Y. J. v sume cca 150,- eur mesačne a na maloletú
G. J. v sume 150,- eur mesačne, t. j. celkovo v sume 3.600,- eur, čo sa odzrkadlilo len v časti 120,- eur

mesačne, o ktorú súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s prihliadnutím na poberanie sociálnych dávok z
Rakúska, pričom sumu cca 30,- eur mesačne si ponechával, t. j. za rozhodné obdobie si ponechal otec
celkom sumu 720,- eur. Povinnosť otca vrátiť sumu 3.600,- eur rakúskym úradom nie je taká zásadná
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca za rozhodné obdobie. Žiadala,
aby súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec si dávky ponížil cca o 30,- eur mesačne na jedno maloleté

dieťa a túto sumu si ponechal.

18.Napojednávaníkonanomdňaprítomníúčastnícikonanianazákladedopytusúdupotvrdili,žepočnúc
mesiacom september 2022 dochádzalo zo strany otca k plneniu vyživovacej povinnosti podľa rozsudku
vyhláseného dňa 18.08.2022, tzn., že predmetom tohto konania zostal výlučne dlh na zročnom výživnom

za obdobie mesiacov december 2021 - august 2022.

19. Právna zástupkyňa otca zotrvala na svojej argumentácii z predchádzajúceho pojednávania, keď
poukázala na predložené listinné dôkazy zo strany rakúskych orgánov. Zdôraznila, že súd rozhoduje
podľa okolností známych v čase, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu tieto skutočnosti neboli

známe.

20. Zástupca matky mal za to, že na dlhu na výživnom nemôže byť zohľadnená suma, ktorú bol otec
povinný vrátiť vzhľadom na potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, keď teda de facto ide už iba
o matematiku.

21. Kolízny opatrovník uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších prednesov.22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné na mesiac dopredu.

23. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bežné výživné za rozhodné obdobie je určené

právoplatným výrokom rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/83/2021 - 221 zo dňa
18.08.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/23/2023-344 zo dňa
06.03.2024, ktorým súd zaviazal otca v tom čase všetkých troch maloletých detí prispievať na výživu U.
Ď. sumou 530 eur mesačne, na výživu maloletej Y. J. Ď. sumou 680 eur mesačne a na výživu maloletej
G. J. Ď. sumou 650 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí.

27. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi rodičmi nebolo sporné, že otec aj po
ukončení spolužitia s matkou detí hradil náklady na spoločné nehnuteľnosti (viď tabuľka na č. l. 45 a
na č. l. 163, č. l. 180), čo predstavuje sumu 85,- eur mesačne na každé dieťa ako alikvótnu sumu na
bývanie, ktorú otec uhrádzal v poukazovaných platbách spojených s užívaním bytu, v ktorom bývali deti

a titulom výživného prispieval na všetky tri deti sumou 700,- eur mesačne, t. j. 223,33 eura na každé
dieťa. Navyše otec hradil stravné pre maloletú G. v sume 61,- eur, školné maloletej Y. v sume 100,- eur,
stravné maloletej Y. vo výške 14,- eur, stravné U. 38,20, tanečnú G. vo výške 80,- € a flautu G. vo výške
15,- eur. V októbri 2021 deťom z mimoriadneho príspevku vyplácaného úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny dal 190,- eur, v novembri 2021 150,- eur.

28. Za rozhodné obdobie od podania návrhu, t.j. od 09.12.2021 v mesiaci december 2021 - február 2022
otec neuhradil deťom žiadne nadrámcové platby. V marci 2022 prispel matke na jarnú dovolenku sumou
300,- eur. V máji 2022 uhradil U. doučovanie z matematiky v sume 318,- eur, školský výlet 46,- eur, G.
tanečnú 160,- eur a Y. školský výlet 90,- eur. V júli 2022 uhradil G. tanečné sústredenie v sume 330,- eur.

Pravidelné aj príležitostné platby otca za rozhodné obdobie od decembra 2021 do vyhlásenia rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P/83/2021 - 221 zo dňa 18.08.2022, kedy bolo splatné výživné za
mesiac august 2022 ohľadne maloletých detí medzi rodičmi neboli sporné - viď tabuľky na č. l. 211 a 212
súdneho spisu, keďže uvedené nerozporoval ani jeden z rodičov. Z vyčíslených súm však súd ako platbu
otca na bežnú výživu každého z detí nezahrnul platby určené na sporenie (po 20 eur mesačne na každé

dieťa) a darčeky k narodeninám (100 eur na každé dieťa). Naproti tomu ale vychádzal zo skutočnosti,
že aj za mesiac august 2022 uhradil otec na každé dieťa pripadajúcu alikvótnu čiastku na výživné vo
výške 233,34 eur, ktorá v tabuľke ešte zohľadnená nebola a tiež z úhrady alikvótnej čiastky na bývanie
na každé dieťa za 9 mesiacov, t.j. ďalšej platby v celkovej výške 765 eur (85 eur x 9 mesiacov).

29. Počnúc mesiacom september 2022 podľa zhodného tvrdenia rodičov otec uhrádzal výživné na každé
z detí na základe predbežne vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P/83/2021
- 221 zo dňa 18.08.2022, t.z. ďalší dlh na bežnom výživnom mu nevznikal.

30. Otcovi za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022 vznikol na výživnom zročný dlh na U. v sume

1.200,94 eura /530 eur x 9 mesiacov - t. j. 4.770,- eur - 3.569,06 eura, ktoré otec uhradil (ide o sumu
výživného vo výške 233,34 eura mesačne /233,34 eur x 9 mesiacov = 2100,06 eur/, stravné v škole
40,- eur x 6 mesiacov /240 eur/, 100,- eur príspevok na rekreáciu počas jarných prázdnin, 318,- eur
doučovanie matematika, 46 eur školský výlet - čo za celé obdobie predstavuje sumu 2804,06 eura) a
zohľadnil sumu 765,- eur na bývanie za 9 mesiacov /85 eur mesačne/. Súd neprihliadol na sumu 20,-

€ mesačne titulom sporenia a 100,- € k narodeninám, keďže išlo o darček otca k narodeninám - t. j.
nezohľadnil na výživnom vo vyčíslení uvedené platby v celkovej výške 160 eur na sporenie a 100 eur
poskytnutých ako darček k narodeninám.31. Vychádzajú z vyššie uvedených skutočností otcovi za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022
vznikol na výživnom zročný dlh na maloletú Y. v sume 2.188,03 eura /680 eur x 9 mesiacov - t. j. 6.120,-
eur - 3.931,97 eura, ktoré otec uhradil (ide o sumu výživného vo výške 233,33 eura mesačne/233,33 eur

x 9 mesiacov = 2099,97 eur/, stravné v škole 40,- eur x 6 mesiacov /240 eur/, školné P. P. 350,- eur, 77,-
eur flauta, 100,- eur príspevok na rekreáciu počas jarných prázdnin, 100,- eur školský výlet a 200 eur
denný tábor - čo za celé obdobie predstavuje sumu 3166,97 eura) a zohľadnil sumu 765,- eur na bývanie
za 9 mesiacov /85 eur mesačne/. Súd neprihliadol na sumu 20,- € mesačne titulom sporenia a 100,-
€ k narodeninám, keďže išlo o darček otca k narodeninám - t. j. nezohľadnil na výživnom vo vyčíslení

uvedené platby v celkovej výške 160 eur na sporenie a 100 eur poskytnutých ako darček k narodeninám.

32. Otcovi za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022 vznikol na výživnom zročný dlh na maloletú
G. v sume 1.150,03 eura /650 eur x 9 mesiacov - t. j. 5.850,- eur - 4.699,97 eura, ktoré otec uhradil (ide o
sumu výživného vo výške 233,33 eura mesačne, 770,- eur tanečná, 25 eur registrácia na tanečnej, 540,-
eur tanečné sústredenia, 200,- €, tanečné súťaže a festival, 200,- eur denný tábor, 100 eur príspevok na

rekreáciu počas prázdnin - čo za celé obdobie predstavuje sumu 3934,97 eura) a zohľadnil sumu 765,-
eur na bývanie - 233,34 eura/ a zohľadnil sumu 765,- eur na bývanie za 9 mesiacov /85 eur mesačne/.
Súd neprihliadol na sumu 20,- € mesačne titulom sporenia a 100,- € k narodeninám, keďže išlo o darček
otca k narodeninám - t. j. nezohľadnil na výživnom vo vyčíslení uvedené platby v celkovej výške 160 eur
na sporenie a 100 eur poskytnutých ako darček k narodeninám.

33. Takto vyčíslený dlh na výživnom od decembra 2021 do rozhodnutia súdu na každé maloleté dieťa
súd vzhľadom na jeho značnú výšku (celkovo v sume 4.539 eur, popri bežnom mesačnom výživnom v
súhrne na všetky deti vo výške 1.500 eur a skutočnosti, že v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn.
B5-10Pc/9/2021 zo dňa 22.07.2024 má uhradiť matke titulom manželského výživného sumu 3.222,58

eura) súd otcovi uložil zaplatiť k rukám matky maloletých detí a k rukám plnoletého U. v dlhšej než
zákonnej lehote podľa ust. § 232 ods. 3 CSP a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú dobu
súd považoval za primeranú na zabezpečenie uvedenej čiastky bez ohrozenia vlastnej obživy. Uvedená
lehota je daná jednak s ohľadom na skutočnosť, že otcov príjem mu aktuálne neumožňuje v lehote troch
dní vyplatiť zročné výživné bez toho, aby neohrozil seba na svojej existencii, avšak na druhej strane táto

lehota je dostatočná na to, aby nedošlo k neodôvodnenému úverovaniu otca zo strany matky, ktorá má
deti v osobnej starostlivosti a uhrádzala v minulosti ich náklady.

34. Štandardná lehota troch dní bola teda otcovi predložená vzhľadom na celkový dlh výživného na
všetky tri deti, keď na druhej strane však mal súd za to, že otcov nadštandardný príjem mu umožňuje

uhradiť dlh v lehote troch mesiacov, počas ktorej má dostatočný priestor aj v prípade pokiaľ by
nedisponoval úsporami vo výške dlhu, zabezpečiť si potrebné financie na úhradu dlhu napr. cestou
úveru, keď vychádzajúc z rozhodovacej praxe niet dôvodu aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť
o deti pri povolení dlhšej doby splácania de facto úveroval povinného rodiča na úkor výživy detí.

35. Súd sa nestotožnil s argumentáciou zástupcu otca, že s ohľadom na otcove povinnosti voči
rakúskym orgánom súd nemá priznať zročné výživné, keďže otec časť dávok poberajúcich z Rakúska
mal započítané a zohľadnené vo výživnom a ohľadom na potrebu ich vrátenia nie je možné, aby otec
hradil zročné výživné. V danom prípade ide o sociálne a daňové dávky z Rakúska, ktoré a majú slúžiť
na určitú kompenzáciu nákladov spojených s výživou detí, ktorú poskytuje ten-ktorý štát. Hoci sumu

rodinných prídavkov z Rakúska, ktoré si otec titulom jeho zamestnania v tomto štáte mohol uplatniť súd
v predchádzajúcom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/12/2022-157 zo dňa 18.08.2022
zohľadňoval, poukazuje na súvisiace odôvodnenie v odseku 26 cit. rozhodnutia, v ktorom vyslovene
poukazoval na medzi rodičmi problematickú refundáciu dorovnania rodinných prídavkov z Rakúska
určených výlučne na uhrádzanie potrieb detí, o ktoré sumy súd výživné zo strane otca skutočne navýšil

u každého dieťaťa o ďalších 120 eur zodpovedajúcich zaokrúhlene práve sume, ktorá bola otcovi
vyplácaná navyše k jeho mzde ako štátna sociálna dávka, ktorú mal týmto spôsobom platiť k rukám
matky spolu s bežným výživným v záujme vyhnutia sa budúcim komplikáciám s uplatnením, resp.
neuplatnením tohto nároku, k čomu mal byť otec ako oprávnená osoba súčasne motivovaný zahrnutím
tejtosumydobežnéhovýživnéhovcelkovejsume530eurnamal.U.,680eurnamal.Y.a650eurnamal.

G.. Do výživného bola teda táto suma zahrnutá iba v rámci potencionality príjmov otca (približne o túto
sumuvýslovneúčelovourčenúnauspokojovaniepotriebdetísiotecsvojpríjemakoosobazamestnanáv
Rakúsku mohol zvýšiť) a nie ako pevná suma výživného, ktorá by mala vplyv na výšku dlhu na výživnom
v prípade jej nevyplatenia, resp. povinnosti ju vrátiť z administratívnych dôvodov, pričom je z hľadiskavýživy detí irelevantné, či k tomu došlo zavinením otca, alebo spoluzavinením matky v dôsledku jej
nedostatočnejsúčinnosti.VzhľadomkpotvrdzujúcemurozhodnutiuKrajskéhosúduvTrnave06.03.2024
č. k. 14CoP/23/2023-2023-344 vo vzťahu k výroku o bežnom výživnom by akceptáciou argumentácie

otca navyše de facto dochádzalo k neprípustnej reparácii rozhodnutia súdu vyššej inštancie súdom
prvého stupňa.

36. Ak neexistovali dôkazy (rozhodnutie rakúskych orgánov bolo vydané až po rozhodnutí odvolacieho
súdu) v čase rozhodovania súdu prvej a druhej inštancie o bežnom výživnom, uvedená skutočnosť

nemôže byť zohľadňovaná v tomto konaní, ktorého predmetom je výlučne odôvodnenie (zrozumiteľný
výpočet) výšky za spätné obdobie vzniknutého dlhu na výživnom, ktoré však už za tento čas bolo určené
právoplatným rozhodnutím súdu. Z uvedeného dôvodu súd argumentáciu otca v tomto smere nemohol
žiadnym spôsobom zohľadniť.

37. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

38. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci
nemajú nárok na náhradu trov konania.

40. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a
to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,

písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania
ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.