Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lýdia Stehurová
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1Nt/15/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124011706
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124011706.1
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina samosudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
X.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v F. G. H. I.,
o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 1T/83/2020,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. februára 2025 v Čadci takto
r o z h o d o l :
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom XXX
XX D. XXX, t. č. F. H. I. J. E. D. G. H. I., na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Čadca
sp. zn. 1T/83/2020, zamieta, nakoľko nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 26.11.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania vo
veci Okresného súdu Žilina vedenej pod sp. zn. CA-1T/83/2020 (pôvodne vec Okresného súdu Čadca
sp. zn. 1T/83/2020), tvrdiac, že existujú nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré neboli
predmetom dokazovania a zisťovania pred rozhodnutím. Bol nesprávne vyhodnotený znalecký posudok
súdneho znalca K. L., v prípravnom konaní bola odmietnutá rekonštrukcia prípadu na mieste samom
(musí byť, nový dôkaz), súd sa nevysporiadal s tým, čo odsúdený robil, kde bol, s kým bol dňa 17.9.2019
od 18:30 do 21:00 hod. (nový dôkaz), kedy a kde vznikli poranenia poškodeného a čím, či bolo oblečenie
poškodeného porezané nožom odsúdeného, ak nie, čím bolo vôbec porezané (poškodený uvedené
oblečenie nosil cca 3 týždne naďalej), ako sa niečo mohlo stať na chodníku v strede cesty I/12, keď
poškodený spal opitý, nadrogovaný pred kotolňou drevovýroby, koľko mal užitých liekov, alkoholu, drog
(3 – 3,5 promile), či si môže taký človek niečo pamätať, s kým bol, kde chodil a čo robil, kde bol od
17.9.2019 do 20.9.2019, kedy poranenia vznikli, či boli čerstvé alebo zaschnuté, Skutkok, za ktorý je
odsúdený, nespáchal. Neexistujú žiadni svedkovia a dôkazy, nebol dostatočne zistený skutkový stav.
Postup súdu považuje za vadný a rozhodnutie za nepreskúmateľné a nesprávne.
Súd nariadil verejné zasadnutie, na ktorom odsúdeného vypočul, oboznámil podstatný obsah spisu
1Nt/15/2024, ako aj pripojených spisov CA-1T/83/2020 a CA-2Nt/5/2023.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že návrh podal hlavne preto, lebo to, čo mu je kladené za
vinu, nie je trestným činom ani vydieraním. Poškodení žiadajú od neho náhradu škody. Nebol dostatočne
zistený skutkový stav. Ten, ktorý bol zistený, je vymyslený. Niet žiadnych svedkov ani dôkazov, že skutok
sa stal tak, ako mu je kladený za vinu. Na tej ceste sa nič nestalo, nik tam nebol, odsúdený bol doma, kde
bol aj pán C.. Poškodený M. spal opitý, zdrogovaný pred kotolňou drevovýroby. Ako sa tam dostal? 200
metrov? To nikto neskúmal. Poškodený so svojou matkou tvrdia, že odsúdený ho ťahal, no okresný a
krajský súd konštatovali, že ho neťahal. Súd mal vykonať test proporcionality. L. M. videl už vyzlečeného,
ale nezraneného. Bál sa k nemu ísť, lebo bol sfetovaný. KEÚ nezistil zhodu vlákna na noži s jeho
oblečením. Prečo to poškodený nahlásil až po troch dňoch? Donútila ho matka. On nič nevedel, užíval
lieky a drogy. Môže si niečo pamätať? Na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, či ho mal odsúdený
vydierať. A kedy tie zranenia vlastne vznikli? Domov prišiel poškodený vyzlečený, ale nezranený.Znalecký posudok K. D. bol vyhotovený len na základe fotografií vyhotovených po troch dňoch, má
obmedzenú dôkaznú hodnotu. Znalec nemal možnosť osobne posúdiť pacienta a jeho zdravotný stav.
Bola odmietnutá rekonštrukcia, už v prípravnom konaní, preto odsúdený žiada o rekonštrukciu na mieste
činu ako korunný dôkaz, lebo nebolo svedkov, okrem poškodeného M.. Samotnému popisu skutku
odsúdený nerozumie, treba to riadne, zákonne a spravodlivo vyšetriť, prizvať znalcov. M. určite nemal
len jedno promile, lebo bol prakticky nevládny. Pri hladine 3 – 3,5 promile dochádza k ťažkej intoxikácii,
ktorámávplyvnamozogvpodobevýpadkovpamäti.Ztýchtodôvodovmôžebyťrekonštrukciakľúčovým
dôkazom. Poškodený tvrdil, že to nahlásiť nechcel, lebo si nič nepamätal, je to v spise. Rekonštrukcia
donesie do prípadu zákonnosť a pravdivosť.
Obhajkyňa na verejnom zasadnutí uviedla, že majú zato, že povolenie obnovy konania treba vnímať
v širšom slova zmysle. Odsúdený rozsiahlo a fakticky opísal skutkový stav a dôvody obnovy konania.
Vykonanie dôkazu v podobe rekonštrukcie skutku môže preukázať, že odsúdený nebol schopný spáchať
trestný čin a potvrdí jeho tvrdenie, že v čase skutku bol doma a robil korbáče. Poškodený neopísal
skutok dostatočne jasne, logicky a uveriteľne. Jeho výpoveď sa bije s výpoveďami ostatných svedkov.
Prečo sa nebránil? Šlo o mladého človeka, ktorý tvrdil, že v ten deň nepožil alkohol a nevzal drogu. Zo
znaleckého posudku K. N. vyplýva, že štvrtý deň po sebe poškodený užíval neurol. Tvrdil, že celý útok
mal trvať najviac jednu minútu. Preto rekonštrukciu považujú za nový dôkaz, nakoľko v spleti všetkých
dôkazov by mohol priniesť svetlo do tohto prípadu a nové rozhodnutie. Matka donútila syna podať
trestné oznámenie, poškodený ho šiel podať nedobrovoľne, preto jeho svedeckú výpoveď nemožno brať
do úvahy. Jediný priamy dôkaz – výpoveď poškodeného nie je teda spôsobilý pre rozhodnutie o vine
a treste. Bolo porušené právo odsúdeného na spravodlivý súdny proces. Navrhla podľa § 400 ods. 1
Trestného poriadku povoliť obnovu konania a zrušiť odsudzujúci rozsudok, ako aj všetky rozhodnutia
naň nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. CA-1T/83/2020 (pôvodne vo veci Okresného súdu
Čadca sp. zn. 1T/83/2020) mal súd zistené, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 1T/83/2020-240
zo dňa 3.12.2021 súd obžalovaného A. B. uznal vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 17.9.2019 v
čase okolo 19:30 hod. v obci Skalité na chodníku pri ceste I/12 pri budove G. D. C. XXX, E. C., pristúpil
zozadu k O. M., ktorého fyzicky napadol tak, že ho zozadu chytil za golier mikiny a zhodil ho na zem, na
chrbát a povedal mu: „Ty hajzel, kde mám tie peniaze, čo mi dlhuješ, stále sa len vyhováraš a vyhýbaš
sa mi“, O. M. mu povedal, že peniaze nemá, že mu nemá z čoho dlh zaplatiť, kedy A. B. vytiahol spoza
pása lovecký nôž z puzdra za opaskom, jednou rukou pridržiaval O. M. na zemi a s nožom v druhej ruke
mu rozrezával jednotlivé kusy oblečenia, ktoré mal na tele tak, že najskôr mu rozrezal mikinu, strhol
mu ju z tela a takýmto spôsobom mu nožom rozrezal na tele tričko, montérky, ktoré mal oblečené na
spodnej časti tela, na nohách a nakoniec mu rozrezal slipy a odhodil ich, pričom A. B. počas rozrezávania
oblečenia od O. M. žiadal peniaze, hovoril mu, že má zaplatiť za plot, ktorý mu zničil, keď A. B. rozrezal
a strhol z tela O. M. všetko oblečenie, povedal mu, že toto je posledné upozornenie, že nabudúce ak
mu nezaplatí, že ho zabije, pričom fyzickým útokom A. B. utrpel O. M. zranenia: odreninu v oblasti
koreňa nosa vľavo veľkosti 1,5 x 0,5 cm, odreninu v oblasti dolnej časti nosa vpravo, veľkosti 1 x 0,3
cm, odreninu v oblasti pravého ramena veľkosti 4 x 2,5 cm, odreninu v oblasti panvy vpravo, veľkosti 7
x 4,5 cm, odreniu v oblasti stehna vľavo, z bočnej strany veľkosti 3 x 0,3 cm, pričom porucha zdravia
u O. M. v dôsledku spôsobených zranení trvala 6 dní, O. M. bol z konania A. B. vystrašený, za čo mu
uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu odložil na skúšobnú dobu
2 (dva) roky a trest prepadnutia vecí:
- 1 ks nôž s čiernou plastovou rúčkou zn. MIKOV z ostrím o dĺžke 14 cm a celkovej dĺžke 24 cm,
- 1 ks puzdro v zelenej vojenskej farbe,
- 1 ks brúska na nôž,
- 1 ks pílka na drevo a nôž,
- 1 ks šnúrka zelenej farby,
- 1 ks opasok kožený, hnedej farby s prackou kovovou s 5 cípovou hviezdou.
Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 1To/39/2022-296 zo dňa 8.11.2022, právoplatným dňa 8.11.2022,
zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 1T/83/2020 zo dňa 3.12.2021 a na podklade § 321
ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. B. uznal za vinného zo spáchania
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Trestného zákona na už vyššie
uvedenom skutkovom základe a uložil mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Tiež
mu uložil aj trest prepadnutia vyššie uvedených vecí. Odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné
zamietol.
Odsúdený nepodal návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
1T/83/2020 prvýkrát. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. CA-2Nt/5/2023 (pôvodne vo
veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 2Nt/5/2023) mal súd zistené, že už návrhom zo dňa 22.12.2022,
doručeným súdu dňa 16.2.2023, žiadal o povolenie obnovy konania sp. zn. 1T/83/2020, tvrdiac, že získal
nové dôkazy. Dňa 12.4.2023 prostredníctvom obhajkyne predložil návrh na povolenie obnovy konania,
v ktorom uviedol, že skutkové a právne závery rozhodnutí okresného aj krajského súdu vychádzali
z dôkazov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, ako aj z výpovedí svedkov a obžalovaného
v priebehu celého konania. Po rozhodnutí okresného a krajského súdu vyšli najavo nové skutočnosti,
ktoré sú dôvodom na podanie tohto návrhu. Takúto skutočnosť, resp. dôkaz predstavuje znalecké
preskúmanie nepriaznivého zdravotného stavu obžalovaného v čase, kedy malo dôjsť ku skutku,
ktoré doposiaľ nebolo uskutočnené, závery ktorého sú kľúčové pre ustálenie, či obžalovaný bol alebo
nebol spôsobilý vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie spáchať skutok kladený mu za vinu.
Obžalovaný je osobou ťažko zdravotne postihnutou s mierou postihnutia 60%, pretože má viaceré
závažné ochorenia vedúce u neho k ťažkej poruche mobility. Pre túto poruchu používa obžalovaný
často tzv. francúzsku barlu a nemožno tak bez pochybností ustáliť, či vôbec bol zdravotne spôsobilý
spáchať skutok tak, ako mu je kladené za vinu. Znaleckým skúmaním zdravotného stavu obžalovaného
sa ani súd prvého stupňa, a ani odvolací súd nezaoberali, hoci ide o otázku zásadného významu. Ako
v odôvodnení svojho rozsudku uviedol odvolací súd, obžalovaný je invalidný dôchodca, ale zaoberá sa
chovom hovädzieho dobytka, čo je namáhavá činnosť, čo svedčí o tom, že bol spôsobilý aj spáchať
skutok kladený mu za vinu. Takýto záver súdu však považuje za predčasný a ničím nepodložený,
lebo obžalovanému môže pomáhať pri chove dobytka jeho rodina. Súd nemal bez pochybností jeho
zdravotný stav preverený, k čomu sú potrebné odborné znalosti. Súd teda mal nariadiť riadne znalecké
dokazovanie. Ako dôkaz odsúdený predložil znalecký posudok K. P. L. 12/2023 a komplexné posudky
F. O., D. I. Q. R. C.. Tiež upozornil na to, že z časového hľadiska je nesúlad so skutkom, ktorý sa mal
stať okolo 19:30 hod. a svedeckými výpoveďami p. K. S. a K. L., pričom svedok S. videl poškodeného
oblečeného, ale nemal na sebe obuv a svedok L., ktorý išiel okolo miesta skutku až o 21:00 hod., videl
poškodeného vyzlečeného a opretého o stenu, vôbec pritom nie je jasné, čo sa dialo počas doby od
19:30 do 21:00 hod. S poukazom na tieto skutočnosti je odôvodnené sa domnievať, že vyšli najavo
skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami osebe a v spojení s inými skutočnosťami
odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste obvineného. V doplnení návrhu na povolenie obnovy konania
(návrhu na vykonanie nového dôkazu a žiadosti o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle
§ 398 ods. 3 Trestného poriadku) zo dňa 13.6.2023, podanom prostredníctvom obhajkyne, odsúdený
uviedol, že si spomenul, že nôž, ktorý obvykle nosil pri sebe na účel odrezania konárika na opekanie,
krájania chleba, slaniny a iných potravín, a na ktorom boli zaistené textilné vlákna ako stopy, ktoré
boli podrobené znaleckému skúmaniu M. F. D. T., často utieral kuchynskou utierkou, a preto je možné
a dokonca pravdepodobné, že zaistené textilné vlákna, ktoré boli na predmetnom noži, by mohli
pochádzať z danej kuchynskej utierky, ktorú súdu preto predkladá na znalecké dokazovanie. Podľa neho
je vylúčené, aby textilné vlákna zaistené na jeho noži pochádzali z oblečenia poškodeného. V znaleckom
posudku Kriminalisticko – expertízneho ústavu v Slovenskej Ľupči č. PPZ-KEU-SL-EXP-2019/2015 sa
uvádza, že na oblečení poškodeného sa nachádzajú rezné, resp. bodno-rezné poškodenia, spôsobené
pravdepodobne čepeľou noža, pričom boli zaistené fragmenty vlákien – bavlna bielej farby, bavlna
červenej farby a stopy syntetických polymérov tmavomodré a hnedé, avšak ako je v znaleckom
posudku výslovne uvedené, nie je možné skúmaním vlákien jednoznačne potvrdiť, ani vylúčiť, že
vlákna pochádzajú z oblečenia poškodeného a teda, že poškodenie oblečenia poškodeného bolo
jednoznačne spôsobené nožom odsúdeného. Ako sa uvádza v znaleckom posudku ďalej, fragmenty
vlákien dokonca ani nie sú vhodné na porovnanie na úrovni materiálovej a farebnej zhody. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol nariadenie nového znaleckého dokazovania a znalecké preskúmanie
textilného materiálu kuchynskej utierky, či by nezodpovedal fragmentom vlákien zaistených na noži
odsúdeného. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie i odvolací súd pri rozhodovaní o vine a treste nemal
k dispozícii žiaden priamy dôkaz proti nemu, pretože žiaden zo svedkov odsúdeného v inkriminovanom
čase s poškodeným alebo na mieste skutku nevidel. Práve naopak, svedok O. C. vypovedal, že
v inkriminovanom čase bol s odsúdeným u odsúdeného doma a čakal na dorobenie syrových korbáčikov
odsúdeným, čo však súdy oboch inštancií vôbec nebrali do úvahy. Ani tvrdenie, že odsúdený mal motív
na spáchanie daného zločinu, lebo mu poškodený už dlhšie dlhoval peniaze, ktoré mu nemal ani lensnahu vrátiť a posmieval sa odsúdenému, neobstojí, lebo poškodený bol závislý na alkohole a drogách
a dlhoval peniaze nielen viacerým osobám. Peniaze nemal z čoho vrátiť, preto má odsúdený dôvodne
za to, že skutok sa síce mohol stať, ale nebolo bez pochybností preukázané, že by ho spáchal práve
on. Súdy mali preto aplikovať zásadu in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného, čo
sa však nestalo. S poukazom na tieto skutočnosti je odôvodnené sa domnievať, že vyšli najavo nové
skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe a v spojení s inými skutočnosťami
odôvodniť iné a priaznivejšie rozhodnutie o vine a treste obvineného.
Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. CA-2Nt/5/2023-100 zo dňa 29.5.2024 súd podľa § 399
ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn.
1T/83/2020 zamietol, nakoľko podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku nezistil.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 1Tos/90/2024-114 zo dňa 10.9.2024 podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného, podanú proti uzneseniu zo dňa 29.5.224. ako nedôvodnú
zamietol. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. CA-2Nt/5/2023-100 zo dňa 29.5.2024 tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.9.2024.
Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol aj v poradí druhý návrh odsúdeného na povolenie obnovy
konania zamietnuť, nakoľko podmienky pre povolenie obnovy konania nie sú splnené. Návrh tak, ako
bol formulovaný, vníma ako nekvalifikovaný, nakoľko odsúdený v ňom namieta vykonanie dôkazov
a hodnotenie dokazovania v základnom konaní, pritom nemôže požadovať opätovné preskúmanie
pôvodného rozhodnutia.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 396 ods. 1 Trestného poriadku obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
Podľa§396ods.3Trestnéhoporiadkuvprospechobvinenéhomôžunávrhnapovolenieobnovykonania
podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli
urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Taký návrh
môžu urobiť aj po smrti obvineného.
Podľa § 397 ods. 2 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 402 ods. 1 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na
verejnom zasadnutí.
Podľa § 402 ods. 3 Trestného poriadku proti uzneseniu o návrhu na povolenie obnovy konania je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ustanovenie § 394 Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre obnovovacie konanie –
existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo dôkazu. Rozhodovanie o povolení
obnovy konania je podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho
o povolení obnovy konania vyhodnotiť vplyv novej skutočnosti alebo nového dôkazu na už ustálený
skutkový stav. V tomto štádiu rozhodovania je potrebné vyhodnotiť novú skutočnosť alebo nový dôkaz z
hľadiskajehonovostiaspôsobilostiodôvodniťinérozhodnutieovine.Zaskutočnostisúduskôrneznáme
sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa
návrh na obnovu konania týka. Takou skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej vecidôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní
o obnove konania spravidla preukázať dôkazom. Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak
kvalifikované,žesúspôsobilésamyosebealebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymi
odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných
dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s
dôkaznou silou a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Ako je uvedené
vyššie, pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto
skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.
Je nevyhnutné poukázať na to, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda
akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia je prípustný iba vo výnimočných
prípadoch. Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie
pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní.
V konaní o povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v
základnom konaní. Konanie o povolení obnovy sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh
na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme.
Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z
obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca
prehliadol, resp. sa pri hodnotení vykonaných dôkazov mýlil, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.
V týchto súvislostiach súd poukazuje na viaceré judikáty. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle
ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z
obsahu spisu a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol,
resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (Rt 6/1997). V
konaní o povolení obnovy konania však súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom
konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou, či
rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (Rt 35/1988). V konaní o povolení
obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní (Rt
6/1997).
Po preskúmaní spisového materiálu súd prijal záver, že odsúdeným neboli tvrdené také skutočnosti
a predložené také dôkazy, ktoré by boli takého charakteru, že by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Odsúdený svojím návrhom na obnovu
konania podľa názoru súdu opätovne principiálne sledoval prehodnotenie dôkazov vo svoj prospech,
v danom prípade v podobe rekonštrukcie skutkového deja.
Za skutočnosti, ktoré neboli v pôvodnom trestnom konaní známe a z hľadiska podmienok obnovy
konania ich preto možno považovať za nové, označil odsúdený zistenia, ktoré môžu vyplynúť
z rekonštrukcie skutkového deja. Pričom rekonštrukcia má byť zároveň novým dôkazom. S týmito
tvrdeniami odsúdeného sa nemožno stotožniť. Už v prípravnom konaní mali orgány činné v trestnom
konaní možnosť tento dôkaz vykonať, no neurobili tak, nakoľko skutkový dej považovali za zistený
dostatočne a správne. V tomto smere postupovali aj súdy prvej a druhej inštancie, konanie pred ktorými
bolo zavŕšené právoplatným rozhodnutím vo veci CA-1T/83/2020. Navyše, v danom prípade odsúdený
netvrdí existenciu konkrétnych nových skutočností. Tie sa majú zistiť až vykonaním nového dôkazu
v podobe rekonštrukcie skutkového deja. Tento dôkaz má pritom podľa odsúdeného preukázať jeho
tvrdenia, ktoré produkoval už v pôvodnom – základnom konaní. Keďže súd v čase rozhodovania
o návrhu odsúdeného nemá vedomosť o výsledku, ktorý by mohol dôkaz v podobe rekonštrukcie
priniesť (a to opäť len hypoteticky), nemôže jeho relevanciu a jeho spôsobilosť v súvislostiach s doteraz
vykonanými dôkazmi zvrátiť stav dokazovania vo veci ani hodnotiť. V týchto súvislostiach poukazuje na
to, že oprávnená osoba, v danom prípade odsúdený, musí vo svojom návrhu jednoznačne uviesť nové
skutočnosti alebo nové dôkazy, ktoré sa týkajú skutku uvedeného v obžalobe. V danom prípade sa tak
podľa názoru súdu nestalo.
Súd poukazuje na to (ako to urobil vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Tos/90/2024 zo dňa 10.9.2024 už
Krajský súd v Žiline (viď. spis Ca-2Nt/5/2023)), že po preskúmaní spisového materiálu CA-1T/83/2020
skutočnosť, že sa súdený skutok stal tak, ako to bolo uvedené v odsudzujúcom rozsudku a spáchal
ho práve odsúdený, nebola, a to ani so značným časovým odstupom, spochybnená. Odsúdený žiadao rekonštrukciu na mieste činu, rekonštrukciu považuje za kľúčový dôkaz, lebo nebolo svedkov, okrem
poškodeného M. a jeho výpoveď ako jediný priamy dôkaz nie je spôsobilý pre rozhodnutie o vine a treste.
Tu treba poukázať na to, že svedecké výpovede poškodeného O. M. boli z hľadiska vierohodnosti
hodnotené už v rozhodnutí, ktorým sa pôvodné trestné konanie právoplatne skončilo. Skutočnosti
týkajúce sa svojej neviny odsúdený namietal aj v podanom odvolaní a zaoberal sa nimi aj odvolací súd.
Obidva súdy (okresný súd aj odvolací súd) v pôvodnom konaní výpovede poškodeného, o ktoré opreli
výrok o vine, skúmali aj z hľadiska ich vierohodnosti. Poškodený podrobne opísal priebeh skutku, ako
aj to, že sa ho jednoznačne a bezpečne dopustil práve odsúdený A. B., ktorého osobne pozná, nakoľko
je jeho sused. Samotný Krajský súd v Žiline konštatoval, že výpovede poškodeného boli potvrdené
viacerými nepriamymi dôkazmi, a to najmä výpoveďou jeho matky A. M., svedka A. D., K. S., K. L.,
znaleckým posudkom vypracovaným K. N. D., v ktorom súdny znalec určil zranenia poškodeného, ako
aj samotný mechanizmus vzniku zranení. Výpovede poškodeného logicky prepájajú aj fotografie zranení
poškodeného. V súlade s výpoveďami poškodeného sú aj závery znaleckého posudku M. Q. U. F.
O., odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie na čl. 68, 73 spisu CA-1T/83/2020.
Vzhľadom k uvedenému súd prijal záver, že (ani) v tomto konaní o návrhu na povolenie obnovy konania
CA-1T/83/2020 nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by nemal na tieto dôkazy prihliadať, ani dôvod,
pre ktorý by mal spochybňovať ich výpovednú hodnotu.
Podľa názoru súdu možno konanie odsúdeného vnímať skôr ako snahu o doplnenie dokazovania. To
však už odvolací súd vo veci CA-1T/83/2020 považoval za dostatočné pre prijatie záveru o jeho v vine.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh odsúdeného zamietol, pretože nezistil existenciu zákonného
dôvodu pre povolenie obnovy konania CA-1T/83/2020.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní od jeho oznámenia
(doručenia) na Okresný súd Žilina. Sťažnosť má odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.