Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-10C/29/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3523201141

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3523201141.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

NM-10C/29/2023

Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: X D. C. E. B., F.. G. G., H., D. I., J. K., právne zastúpený
doc. JUDr. Zuzanou Mlkvou Illýovou PhD., advokátkou, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava,
proti žalovanej: I. A., L. M., nar. XX.XX.XXXX, Trvalý pobyt: XXX XX N. XXX, právne zastúpená JUDr.

Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

2

NM-10C/29/2023

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

17

NM-10C/29/2023

1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 03.05.2023 domáhal, aby súd určil, že právny úkon uzatvorenia
Darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi darcom: O. M., L. M., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom XXX XX K.
XX, F. L., občan F. a žalovanou ako obdarovanou, ktorou došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckehopráva z darcu na žalovanú k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., obec K.,
okres P. O. P. J., a ktoré sú zapísané v evidencii katastra nehnuteľností vedenej Okresným úradom Nové
Mesto nad Váhom - katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemky - parcely registra

„C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2, parc.
č. XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2, parc. č. XXX Záhrada o výmere 1539 m2, ako aj
stavby Rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX a Rodinný dom so súp. č. XX, postavený
na parc. č. XXX, a ktorej vklad bol dňa 28.02.2022 povolený Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom
– katastrálnym odborom, v konaní vedenom pod č. J./XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinný. Návrh

odôvodnil tým, že: „Žalobca má voči svojmu dlžníkovi: O. M., L. M., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom XXX
XX K. XX, F. L., občan F. (ďalej aj len ako „O. M.“ prípadne „Dlžník“) peňažnú pohľadávku vo výške
411.719,03 EUR s príslušenstvom. Pohľadávka žalobcu voči Dlžníkovi existuje titulom nároku žalobcu
navráteniebezúročnýchpeňažnýchpôžičiek,poskytnutýchzostranyžalobcuDlžníkovivpriebehurokov
2020 až 2022 bezhotovostne na bankové účty Dlžníka vedené v Tatra banka, a.s., Slovenská republika,
na základe požiadaviek Dlžníka, konkrétne osemdesiatimi (80) bankovými prevodmi, realizovanými v

období od 12.05.2020 do 29.09.2022. Prehľad poskytnutých pôžičiek žalobcu Dlžníkovi pripájame ako
dôkaz v prílohe (uvedené peňažné pôžičky ďalej len ako „Pôžičky“ a uvedená pohľadávka ďalej len
ako „Pohľadávka žalobcu“). Zaplatenia Pohľadávky žalobcu voči Dlžníkovi sa žalobca domáha v jej
časti 176.919,03 EUR spolu s príslušenstvom v konaní na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, a
to na základe žaloby podanej takisto dňa 03.05.2023 (ďalej len „Vymáhacie konanie“). Znenie žaloby

pripájame ako dôkaz. V tejto súvislosti považuje žalobca za potrebné uviesť, že v prípade Vymáhacieho
konania sa nejedná o spotrebiteľský spor, nakoľko tak žalobca ako aj Dlžník sú fyzické osoby –
nepodnikatelia a Pôžičky poskytnuté žalobcom O. M. ako C. neboli poskytnuté za účelom financovania
obchodných aktivít Dlžníka, ani na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. K Pohľadávke žalobcu
taktiež žalobca uvádza, že táto má nepochybne charakter žalovateľnej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorú

možno úspešne vymáhať v 3 základnom súdnom konaní. Ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmlúv o
pôžičkách, uzatvorených medzi žalobcom a Dlžníkom v priebehu rokov 2020 – 2022, ktoré boli ako
reálne kontrakty zavŕšené reálnym poskytnutím peňazí na bankové účty Dlžníka, čím vznikol záväzok
Dlžníka tieto pôžičky žalobcovi vrátiť. Pôžičky Dlžník doteraz žalobcovi ani čiastočne nevrátil, hoci bol
na ich úhradu viackrát žalobcom vyzvaný v rámci ich vzájomnej telefonickej a mailovej komunikácie,

v ktorej Dlžník opakovane potvrdzoval poskytnutie Pôžičiek a prisľúbil Pôžičky žalobcovi splatiť po
zamýšľanej realizácii predaja svojho rodinného domu na adrese K. XX, XXX XX K. (ďalej aj len „Dom“),
čím mal získať prostriedky na uspokojenie žalobcu. Z dôvodu právnej opatrnosti žalobca písomnou
výzvou zo dňa 24.03.2023 osobitne písomne vyzval Dlžníka na vrátenie všetkých Pôžičiek v lehote
do 30 kalendárnych dní, na ktorú žalovaný dodnes nereagoval. Žalobca má za to, že písomná výzva

žalobcu sa dostala do sféry dispozície žalovaného dňa 27.03.2023 a žalovaná suma sa stala splatnou
márnym uplynutím 30- dňovej lehoty na zaplatenie, určenej zo strany žalobcu, t.j. dňa 26.04.2023.
V prípade Pohľadávky žalobcu tak nepochybne ide o vymáhateľnú pohľadávku tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka v súlade s rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho
súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 2/2022 (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.05.2022 sp.zn. 1VCdo/1/2022). Vo vzťahu
ku vyššieuvedenej komunikácii žalobcu a Dlžníka pred podaním žaloby žalobca pripája ako dôkazy
1x vytlačený a 1x rukou písaný list Dlžníka zo dňa 22.01.2022 adresované žalobcovi, v ktorých
Dlžník uznáva prijatie bezúročných pôžičiek od žalobcu, ku dňu 22.01.2022 vyčíslených v celkovej
hodnote 216.473,29 GBP, ktoré sa zároveň zaviazal uspokojiť žalobcovi po realizácii predaja svojho

Domu na adrese K. XX, XXX XX F. L., podľa tvrdenia Dlžníka naplánovaného na deň 28.01.2022.
Žalobca následne zistil, že Dlžník svoj Dom nepredal a naopak sa bezodplatne zbavil všetkého svojho
nehnuteľného majetku jeho darom na blízku osobu. Dňa 28.02.2022 bol pod č. J./XXXX Okresným
úradom Nové Mesto nad Váhom – katastrálnym odborom povolený vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovanej k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., obec K., Q. P. O. P. J., ktoré sú

zapísané v evidencii katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemky - parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2, parc.
č. XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2, parc. č. XXX Záhrada o výmere 1539 m2, ako aj
stavby Rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX a Rodinný dom so súp. č. XX, postavený
naparc.č.XXX,atonazákladeDarovacejzmluvy,uzatvorenejmedziDlžníkomakodarcomažalovanou

ako obdarovanou (uvedené nehnuteľnosti ďalej aj len ako „Nehnuteľnosti“; uvedená darovacia zmluva
ďalej len ako „Darovacia zmluva“). Darovaciu zmluvu žalobca nemá k dispozícii, a nemá možnosť túto
získať z verejných zdrojov, z tohto dôvodu navrhuje, aby tento dôkaz zabezpečil súd, a to dopytom na
Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom – katastrálny odbor, so sídlom Hviezdoslavova 2254/36, 915 41Nové Mesto nad Váhom. Žalobca pre doplnenie uvádza, že podľa jeho informácii Dlžník nedisponoval v
čase účinného uskutočnenia daru svojich Nehnuteľností na žalovanú (ku dňu 28.02.2022) žiadnym iným
bonitným majetkom. Žalobca zároveň uvádza, že celková istina existujúcich Pohľadávok žalobcu voči

DlžníkoviztituluPôžičiekposkytnutýchod12.05.2020bolakudňu28.02.2022vovýške274.319,03EUR
(súčet pôžičiek v sume EUR uvedených pod poradovým číslom 1. až 56. v prehľade pôžičiek za roky
2020 - 2022). Žalobca je presvedčený, že úkon uzatvorenia Darovacej zmluvy vykonal O. M. v úmysle
ukrátiť budúce uspokojenie Pohľadávky žalobcu a že žalovanej musel byť tento úmysel známy, prípadne
ho pri náležitej starostlivosti nevyhnutne musela rozpoznať. Žalobca poukazuje na to, že na príslušnom

liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. K. je na všetky prevedené Nehnuteľnosti medzi ťarchami od roku 2018
(V 3849/2018) zapísané záložné právo v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s., Bratislava a
zároveň od roku 2022 (R./XXXX) zapísané exekučné záložné právo zriadené exekútorom S. I. K., súdny
exekútor. Ani tieto okolnosti nezabránili Dlžníkovi, aby previedol všetky svoje Nehnuteľnosti bezodplatne
na žalovanú, čím sa zbavil celého svojho majetku a ukrátil budúce uspokojenie Pohľadávok žalobcu.
Vzhľadom k skutočnosti, že medzi O. M. a žalovanou je vzťah strýka a netere, žalobca má za to, že

ide o blízke osoby tak ako ich definuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 116 a 117, pri ktorých sa
úmysel O. M. ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle, prezumujú.
Skutočnosť, že v prípade daru Nehnuteľností z Dlžníka na žalovanú išlo o fingovaný a účelový prevod
s cieľom ukrátiť veriteľov bez akýchkoľvek pochybností preukazuje písomné vyhlásenie žalovanej zo
dňa 27.10.2022, v ktorom táto potvrdzuje, že Dom na adrese K. XX (t.j. Rodinný dom so súp. č. XX,

postavený na parc. č. XXX) naďalej patrí Dlžníkovi O. M. a dáva mu súhlas realizovať jeho predaj.
Inými slovami povedané, účelovým uzavretím napadnutej Darovacej zmluvy Dlžník formálne právne
previedol Nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej ako blízkej osoby, čím sťažil uspokojenie žalobcu
aj iných svojich veriteľov (keďže Nehnuteľnosti od 28.02.2022 právne vlastní tretia osoba odlišná od
Dlžníka, ktorá Dlžníkovi za prevod neposkytla žiadnu protihodnotu), pričom Dlžník s Nehnuteľnosťami

naďalej disponuje a jednu z nich (Dom na adrese K. XX) užíva ako svoje bydlisko. Z vyššie uvedených
skutočnostíadôkazovnadobudolžalobcapresvedčenie,žeúkonuzatvoreniaDarovacejzmluvyvykonali
Dlžník O. M. a žalovaná výlučne účelovo v úmysle ukrátiť žalobcu a iných veriteľov Dlžníka, pričom o
tomto zámere Dlžníka mala žalovaná bezpochyby plnú vedomosť. Žalobca zároveň nevie o akomkoľvek
inom majetku O. M., ktorý by v prípade jeho úspechu v spore o zaplatenie Pohľadávky žalobcu mohol byť

použitý na uspokojenie tejto pohľadávky. Práve naopak z komunikácie s Dlžníkom pred podaním žaloby,
skôr vyplýva, že tento žiadnym iným takýmto majetkom (obdobnej hodnoty a bonity) nedisponuje, pričom
je zrejmé, že Dlžník má viacerých iných veriteľov. Na základe uvedeného je žalobca presvedčený, že v
danej veci sú splnené všetky podmienky, ktoré ustanovenie § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje pre určenie právnej neúčinnosti Darovacej zmluvy voči nemu, keďže: - žalobca má voči C. O.

M. vymáhateľnú pohľadávku, ktorou je Pohľadávka žalobcu, ktorej zaplatenia sa v jej časti 176.919,03
EUR žalobca domáha vo Vymáhacom konaní; - O. M. uzatvoril so žalovanou Darovaciu zmluvu, ktorou
bezodplatne previedol svoj jediný nehnuteľný majetok značnej hodnoty na žalovanú, čím došlo k úbytku
na majetku O. M., ktorý bráni budúcemu čo len čiastočnému uspokojeniu Pohľadávky žalobcu; - Úkon
uzatvorenia Darovacej zmluvy bol vykonaný v posledných troch rokoch pred podaním tejto žaloby

(vecnoprávne účinky tento úkon nadobudol dňa 28.02.2022); - Úkon uzatvorenia Darovacej zmluvy
bol vykonaný medzi blízkymi osobami (strýko a neter), v dôsledku čoho sa vedomosť žalovanej o
úmysle O. M. ukrátiť uzatvorením Darovacej zmluvy uspokojenie Pohľadávky žalobcu prezumuje. -
Zjavnú účelovosť uzatvorenia Darovacej zmluvy a vedomosť žalovanej o účelovosti daru Nehnuteľností
na ňu, preukazuje písomné vyhlásenie žalovanej zo dňa 27.10.2022, v ktorom potvrdzuje že jedna z

prevedených Nehnuteľností je stále vo vlastníctve Dlžníka, ktorý je s ňou oprávnený nakladať.“

2. Žalovaná v podaní došlým súdu dňa 29.05.2023 uviedla nasledovné: „Žalobca vo svojom návrhu
uviedol, že má dlžníka, ktorým je môj strýko O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX
K., F. L., voči ktorému má pohľadávku vo výške 411.719,03 EUR. Žalobca v danej veci inicioval tiež

konanie podaním žaloby na zaplatenie sumy 176.919,03 EUR voči dlžníkovi a rovnako tak podal žalobu
na určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou strýko na mňa previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území K., zapísaných na LV č. XXX (dva rodinné domy, dva zastavané pozemky
a priľahlý pozemok). V prvom rade sa chcem vyjadriť k tej časti, kde žalobca mňa ako vlastníčku vyššie
spomenutých nehnuteľností zažaloval za účelom určenia neplatnosti darovacej zmluvy, na základe

ktorej katastrálny odbor dňa 28.02.2022 zavkladoval vlastnícke právo zo strýka na mňa ako žalovanú v
predmetnej veci. Žalobcove tvrdenia ohľadom strýkových dlhov a dôvodom, prečo voči nemu pristúpil
tak, že vo veci podal žalobu na súd, tak tieto skutočnosti mne neboli známe. Uvádzam, že síce som so
strýkom v príbuzenskom vzťahu, čo samozrejme nemožno nijako poprieť, avšak sa vyslovene ohrádzamvoči vyjadreniam, ktoré navodili predstavu, že ja som o finančných problémoch môjho strýka vedela
a takýmto spôsobom mu „pomohla" zbaviť sa dlhov, čo tu evidentne žalobca vo svojich vyjadreniach
uvádza. Mne je žalobca neznámy, neviem ani kto to je, v živote som sa s ním nestrela, nevidela som ho,

nič. Nerozumiem, prečo by som ja mala figurovať ako žalovaná, keďže predmetné nehnuteľnosti som
nadobudla s tým vedomím, že som od strýka očakávala, že si chcel svoj majetok nejakým spôsobom
upratať, keďže nemá deti ani manželku a ja som bola vždy s ním v dobrom rodinnom vzťahu. Nehovoriac
o tom, že strýko ostal v tomto dome aj bývať, hoci na mňa vlastníctvo k nemu previedol. Nemala som
nijaký dôvod spochybňovať úmysly a konanie svojho strýka, nemala som nikdy nato nijaký dôvod,

preto považujem vyjadrovanie žalobcu voči mojej osobe za až príliš radikálne a hlavne za nepravdivé.
Darovaciu zmluvu som podpísala slobodne, bez nátlaku a bez toho, aby som vedela o tom, že sa
tu deje niečo, čo je momentálne namierené voči mojej osobe a vytvára to celé o mne predstavu, že
som sa dopustila vedome niečoho, čo sa tu snaží žalobca súdu nahovoriť. Vyslovene sa ohrádzam
voči tvrdeniu žalobcu, kde uvádza, že na základe písomného vyhlásenia zo dňa 27.10.2022, kde som
uviedla, že dom, kde momentálne strýko žije, že je jeho vlastníkom a že ja som mu dala povolenie na

to, aby ho mohol predať, že toto je dôkaz, na základe ktorého možno usudzovať, že ide o nafingovaný
prevod vlastníctva tak, aby sa strýko vyhol splateniu svojich dlhov voči žalobcovi. Priznám sa, ja nie
som právnik, nerozumiem týmto veciam tak, aby som si dovolila spochybňovať niekoho vyjadrenia, no
možno aj keď to tak vyzerá, ja som nemala žiadny bočný úmysel ukrátiť hocikoho a určite by som
nemala záujem o to, aby som sa nakoniec stala ja tou, ktorá je teraz žalovaná na súde. To, že som

dovolila strýkovi, aby predal dom, ktorý som už vlastnila ja predsa neznamená, že som súhlasila s
nejakým podvodným konaním, ktorým som strýkovi chcela pomôcť, aby nemusel zaplatiť svoje dlhy
žalobcovi. Ja som s týmto postupom súhlasila preto, lebo vôbec nerozumiem trhu s nehnuteľnosťami,
nemám ani predstavu, za koľko sa takéto nehnuteľnosti predávajú a ani ako sa predávajú. Ja som pri
celom procese figurovala pri dobrovoľnom podpise darovacej zmluvy a to bolo všetko. Myslím si, že

ako dobromyseľný vlastník nehnuteľnosti predsa nemôžem byť ukrátená o niečo, čo som nadobudla
dobromyseľne, vážne a vedome a bez postranných úmyslov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že tomu tak nie je,
potom bude musieť dokázať, že sa mýlim ja. Je zarážajúce, akým jednoznačným spôsobom sa žalobca
ku mne vo svojich stanoviskách vyjadruje ako k osobe, ktorej konanie malo byť tým protizákonným a
tým, ktoré malo zákon obchádzať. Nie, nie je tomu tak. Ešte raz opakujem, strýko mal svoju minulosť,

ja predsa nemôžem o všetkom vedieť a ani mi nikto nemôže klásť za vinu, že neviem o jeho dlhoch
voči mne cudzím ľuďom. Ako som uviedla, nikdy som sa nezaujímala o strýkove dlhy, pretože mňa
sa to netýka. Ďalej popieram, že išlo o účelový prevod vlastníckeho práva, pretože to by som potom
o týchto skutočnostiach musela vedieť, čiže nie, nešlo o účelový prevod a pokiaľ žalobca uvádza,
že keďže sme rodinní príslušníci a prezumuje sa, že som o tomto musela vedieť, nie sme v takom

blízkom vzťahu, aby so mnou strýko preberal každú jednu záležitosť zo svojho života. Pokiaľ by mal
byť tento argument súdom prijatý, potom by som o komkoľvek z mojej rodiny mohla tvrdiť to isté, čo
je nereálne. Dom a ďalšie nehnuteľnosti mi strýko daroval. Následne teraz som žalovaná ja, hoci s tou
vecou nemám nič spoločné, preto som sa rozhodla, že sa k tejto žalobe vyjadrím, pretože žalobcove
tvrdenia sú klamlivé. Žalobca tiež uviedol, že strýko sa s ním dohadoval na platení pohľadávok, ktoré

voči nemu žalobca mal. Ale predsa ja nie som strýko, ja som si od žalobcu nič nepožičala, nič som od
neho nechcela. Ja som v tomto vzťahu subjektom, ktorý s danou vecou nemá nič spoločné. K vydaniu
Uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie, ktorým mi súd zakázal nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami uvádzam, že tu neexistuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie a ani tu neexistuje
dôvod na to, aby sa bezodkladne upravili pomery, keďže ako som uviedla, ja som s dlhmi môjho strýka

nemala nič spoločné, nevedela som o nich. Nemám dôvod dané nehnuteľnosti predať a ani ich nijako
zaťažiť pretože som pomohla strýkovi v tom, aby v jednom dome mohol bývať, veď predsa mi ten dom
daroval, tak prečo by som mala mať úmysel ho predať, keď som mu tam dovolila naďalej žiť? To, že som
mu dovolila nejaký majetok predať, áno, finančne by to každému z nás pomohlo, ale to neznamená, že
toto konanie bolo priznaním toho, že som pomohla strýkovi v ukrátení svojich veriteľov, teda ani žalobcu.

Pri prevode vlastníctva dokonca aj veriteľ Tatra banka, a. s. dala strýkovi súhlas na prevod, teda aj po
speňažení týchto nehnuteľností by bola banka vyplatená prednostne ako záložný veriteľ, teda iste by
mala dôvod pri akejkoľvek pochybnosti takýto súhlas neposkytnúť. V tomto dome býva okrem strýka aj
jeho mama s otcom a dedkova sestra, dôchodcovia, teda rozhodne neplánujem akokoľvek nakladať s
týmito nehnuteľnosťami, veď by nemali kam ísť. Taktiež popieram, že išlo o akúkoľvek časovú súvislosť

medzi uznaním dlhu a prevodom vlastníckeho práva v môj prospech, pretože o týchto skutočnostiach
som nevedela a ani nemohla vedieť, preto považujem aj toto vyjadrenie žalobcu na moju osobu za
účelové a nijako nepreukázané. „Osobe, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou
stranou prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený údajom z verejnej, štátom vedenej evidencie,musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana." (11. ÚS 77/2000 z 23. januára 200).„Vo
svojom náleze ústavný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Českej republiky,
predovšetkým na nález sp. zn. Ill. ÚS 247/14 z 28. januára 2016, v ktorom Ústavný súd Českej republiky

zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho
právadobromyseľnýmnadobúdateľom,ktorémutrebaposkytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzoval
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu,
ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné

súdypovinnédôsledneposúdiťsohľadomnaindividuálneokolnostikaždéhoprípadu.Potomužzistenie,
že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu." Na strane druhej
chápem, že žalobcovým záujmom je zaplatenie pohľadávok, ktoré tvrdí, že voči môjmu strýkovi má, no
v tomto prípade ide o moju osobu a moje vlastníctvo, ktoré som, ako som už uviedla skôr, nadobudla
dobromyseľne, v dobrej viere a bez akýchkoľvek postranných úmyslov, jednoducho tu musí žalobca
dokázať, že tomu tak bolo, inak považujem jeho vyjadrenia za klamlivé. Na základe vyššie uvedeného

preto navrhujem, aby súd predmetné Uznesenie č. k. 10C/29/2023-60 ako nezákonné a nedôvodné
zrušil a žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.“

3. V podaní došlým súdu dňa 31.05.2023 žalovaná opravila a doplnila svoje podanie tak, že uviedla, že
v skutočnosti O. M. nie je v príbuzenskom pomere k žalovanej, je to strýko manžela žalovanej.

4. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 22.06.2023 uviedol nasledovné: „Žalobou vo veci samej
zo dňa 03.05.2023 sa žalobca domáha určenia neúčinnosti Darovacej zmluvy, ktorou došlo dňa
28.02.2022 k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam z dlžníka žalobcu O.
M., L. M., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom XXX XX K. XX, F. L., občan SR (ďalej v texte len ako

„O. M.“ prípadne „Dlžník“) na žalovanú. Žalobca svoju žalobu postavil na základných a zásadných
skutkových tvrdeniach a argumentácii, ktorú možno v skratke zhrnúť nasledovne: i. Žalobca má voči
Dlžníkovi peňažnú pohľadávku vo výške 411.719,03 EUR s príslušenstvom, titulom nároku žalobcu
na vrátenie bezúročných peňažných pôžičiek, poskytnutých zo strany žalobcu Dlžníkovi v priebehu
rokov 2020 až 2022 (ďalej v texte len ako „Pohľadávka žalobcu“). Zaplatenia Pohľadávky žalobcu

voči Dlžníkovi sa žalobca domáha v jej časti 176.919,03 EUR spolu s príslušenstvom v samostatnom
súdnom konaní (ďalej len „Vymáhacie konanie“). ii. Pohľadávka žalobcu má charakter žalovateľnej
pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. iii. O. M.
uzatvoril so žalovanou Darovaciu zmluvu, ktorou s účinnosťou ku dňu 28.02.2022 bezodplatne previedol
svoj jediný nehnuteľný majetok značnej hodnoty na žalovanú, čím došlo k úbytku na majetku O.

M., ktorý bráni budúcemu čo len čiastočnému uspokojeniu Pohľadávky žalobcu, ktorej istina v čase
účinnosti Darovacej zmluvy bola vo výške 274.319,03 EUR. iv. Úkon uzatvorenia Darovacej zmluvy
bol vykonaný v posledných troch rokoch pred podaním žaloby vo veci samej. v. Dlžník nedisponoval
v čase zavkladovania Darovacej zmluvy (28.02.2022) žiadnym iným bonitným majetkom, ktorý by v
prípade úspechu žalobcu vo Vymáhacom konaní mohol byť použitý na uspokojenie Pohľadávky žalobcu.

vi. Medzi O. M. a žalovanou je vzťah strýka a netere, ergo ide o blízke osoby tak ako ich definuje
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 116 a 117, pri ktorých sa úmysel O. M. uzavretím Darovacej
zmluvy ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle, prezumujú. vii.
Skutočnosť, že v prípade Darovacej zmluvy išlo o fingovaný a účelový prevod s cieľom ukrátiť žalobcu
ako veriteľa preukazuje písomné vyhlásenie žalovanej zo dňa 27.10.2022, v ktorom táto potvrdzuje, že

dom na adrese K. XX (ako jedna z Nehnuteľností prevedených Darovacou zmluvou) naďalej vlastní
Dlžník a žalovaná mu dáva súhlas realizovať jeho predaj. viii. Účelovým uzavretím Darovacej zmluvy
Dlžník formálne právne previedol Nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej ako blízkej osoby, čím sťažil
uspokojenie žalobcu aj iných svojich veriteľov (keďže Nehnuteľnosti od 28.02.2022 právne vlastní tretia
osoba odlišná od Dlžníka, ktorá Dlžníkovi za prevod neposkytla žiadnu protihodnotu), pričom Dlžník

s Nehnuteľnosťami naďalej disponuje a jednu z nich (dom na adrese K. N. XX) dokonca užíva ako
svoje bydlisko. Žalovaná sa k žalobe vo veci samej vyjadrila písomne Vyjadrením zo dňa 26.05.2023
(ďalej v texte len ako „Vyjadrenie“) a následne toto svoje vyjadrenie upravila Opravou vyjadrenia zo
dňa 31.05.2023 (ďalej v texte len ako „Oprava vyjadrenia“). Žalovaná vo svojom Vyjadrení nielen
že nepoprela podstatné skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, ale dokonca viaceré zásadné tvrdenia

žalobcupotvrdilasvojouvlastnouargumentáciou.ŽalovanávoVyjadrenízároveňneprezentovalažiadnu
hmotnoprávnu námietku, nepredložila žiaden návrh na vykonanie dokazovania ani neuviedla žiadne
námietky k návrhom dokazovania zo strany žalobcu v žalobe. Z Vyjadrenia je zrejmé, že žalovaná
si nesprávne vyložila účel a predmet žaloby vo veci samej, keď v úvode Vyjadrenia uvádza, že bolazažalovaná za účelom určenia neplatnosti Darovacej zmluvy. Žalovaná zároveň viackrát vo Vyjadrení
prezentuje svoje prekvapenie nad tým, prečo je žalovanou v prebiehajúcom konaní, keď žalobcovi nič
nedlží a s vecou takpovediac „nič nemá“. Obsah Vyjadrenia žalovanej priamo podporuje rozhodujúce

tvrdenia žalobcu v žalobe a jeho argumentáciu o účelovosti a odporovateľnosti napadnutej Darovacej
Zmluvy, a to nasledovným spôsobom: i) V prvom odseku na str. 2 Vyjadrenia žalovaná priamo potvrdzuje
svoj príbuzenský vzťah s Dlžníkom, ktorého označuje ako svojho strýka, cit. „síce som so strýkom v
príbuzenskom vzťahu, čo samozrejme nemožno nijako poprieť“ a aj následne opakovane v ďalších
častiach svojho Vyjadrenia Dlžníka označuje ako strýka, čím potvrdzuje jedno zo zásadných tvrdení

žalobcu.ii)Vprvomodsekunastr.2Vyjadreniažalovanázároveňpotvrdzujetvrdeniažalobcu,ženešloo
klasický dar ale o účelový prevod nehnuteľností, pričom Nehnuteľnosti naďalej užíva Dlžník keď uvádza,
cit. „Nerozumiem, prečo by som ja mala figurovať ako žalovaná, keďže predmetné nehnuteľnosti som
nadobudla s tým vedomím, že som od strýka očakávala, že si chcel svoj majetok nejakým spôsobom
upratať, keďže nemá deti ani manželku a ja som bola vždy s ním v dobrom rodinnom vzťahu. Nehovoriac
o tom, že strýko ostal v tomto dome aj bývať, hoci na mňa vlastníctvo k nemu previedol.“ iii) V

druhom odseku na str. 2 Vyjadrenia žalovaná potvrdzuje existenciu svojho písomného vyhlásenia zo dňa
27.10.2022 aj jeho obsah, keď uvádza cit. „na základe písomného vyhlásenia zo dňa 27.10.2022 kde
som uviedla, že dom, kde momentálne strýko žije, že je jeho vlastníkom a že ja som mu dala povolenie
na to, aby ho mohol predať...“ iv) V treťom odseku na str. 2 Vyjadrenia žalovaná opäť potvrdzuje
podstatnú argumentáciu žalobcu, keď uvádza, že cit. „To, že som dovolila strýkovi, aby predal dom,

ktorý som už vlastnila ja predsa neznamená, že som súhlasila s nejakým podvodným konaním, ktorým
som strýkovi chcela pomôcť, aby nemusel zaplatiť svoje dlhy žalobcovi. Ja som s týmto postupom
súhlasila preto, lebo vôbec nerozumiem trhu s nehnuteľnosťami, nemám ani predstavu, za koľko sa
takéto nehnuteľnosti predávajú a ani ako sa predávajú.“ v) V druhom odseku na strane 3 Vyjadrenia
si žalovaná odporuje vo vlastnej argumentácii ale znova priznáva, že Dlžník v jednej z prevedených

Nehnuteľností naďalej býva a má od žalovanej súhlas ju predať, keď uvádza., cit. „Nemám dôvod dané
nehnuteľnosti predať a ani ich nijako zaťažiť, pretože som pomohla strýkovi v tom, aby v jednom dome
mohol bývať, veď predsa mi ten dom daroval, tak prečo by som mala mať úmysel ho predať, keď
som mu tam dovolila naďalej žiť? To, že som mu dovolila nejaký majetok predať, áno, finančne by to
každému z nás pomohlo...“ V skratke možno zhrnúť, že sama žalovaná vo Vyjadrení potvrdzuje, že

Darovacou zmluvou došlo k bezodplatnému formálnemu “uprataniu“ Nehnuteľností z vlastníctva Dlžníka
do vlastníctva žalovanej ako jeho blízkej osoby, ktorá s Nehnuteľnosťami nemá ani nemala nikdy záujem
nakladať ako s vlastnými, ani ich užívať, pričom Dlžník v jednej z prevedených Nehnuteľností (dom na
adrese K. N. XX) naďalej býva a žalovaná dokonca dala Dlžníkovi výslovný súhlas uskutočniť jej ďalší
predaj.Žalobcamázato,žeobsahVyjadreniabezďalšiehopotvrdzuje,ževdanejvecisúsplnenévšetky

podmienky, ktoré ustanovenie § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre určenie právnej
neúčinnosti Darovacej zmluvy voči žalobcovi a takpovediac ide o „učebnicový“ príklad odporovateľného
právneho úkonu. Napriek tomu žalobca z opatrnosti popiera ako nepreukázané a nepodložené skutkové
tvrdenia žalovanej obsiahnuté vo Vyjadrení: - že žalovaná nevedela o žiadnych dlhoch Dlžníka voči
žalobcovi, - že veriteľ Tatra banka, a.s. dal súhlas Dlžníkovi súhlas na prevod Nehnuteľností. Čo sa týka

obsahu Opravy vyjadrenia žalovanej zo dňa 31.05.2023, došlo v ňom k zmene argumentácie žalovanej
v tom, že Dlžníka začala namiesto “strýka“ označovať ako “manželovho strýka“ a na viacerých miestach
poprela blízky príbuzenský pomer s Dlžníkom. Zároveň bol doplnený odsek na str. 2 (bez interpunkcie)
kde žalovaná tvrdí, že sa s Dlžníkom nevideli od darovania Nehnuteľností, že Dlžník je psychiatrický
pacient, že sa 2x pokúsil o samovraždu, že Dlžník jej daroval Nehnuteľnosti lebo nemá rodinu ani deti,

že žalovaná nevedela o dlhoch Dlžníka a i. Dovolíme si vysloviť podozrenie, že Opravu vyjadrenia spísal
samotný Dlžník a nejde o tvrdenia žalovanej. Zároveň považujeme za nemysliteľné a zároveň v rozpore
s ust. §150 ods. 1 CSP, aby žalovaná 26.05.2023 označovala Dlžníka vo Vyjadrení za svojho strýka
a 31.05.2023 už “len“ za strýka svojho manžela. Tvrdenia žalovanej doplnené v Oprave vyjadrenia,
že Dlžník je strýko jej manžela a iné uvedené v predchádzajúcom bode 11., popierame en bloc ako

nepreukázané a nepodložené. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrváva v celom rozsahu na žalobe
podanej vo veci samej dňa 03.05.2023 a navrhuje, aby jej konajúci súd v celom rozsahu vyhovel a
zároveň zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

5. Žalovaná v podaní došlým súdu dňa 29.05.2023 uviedla nasledovné: „Žalovaná sa naďalej

nestotožňuje s žalobou a považuje ju za nedôvodnú. V prvom rade žalovaná opätovne uvádza, že dlžník
O. M. je skutočne strýkom jej manžela S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, a nie jej strýkom.
Nakoľko žalovaná nie je príbuznou dlžníka O. M. v priamom rade a rovnako by jeho ujmu dôvodne
nepociťovala ako vlastnú ujmu, nejde tak v danom prípade o osoby blízke v zmysle ust. § 116 a 117Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť vie potvrdiť manžel žalovanej ako aj O. M.. Podľa § 42a ods.
2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. V tomto
prípade teda platí, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa musel byť druhej strany známy. Dôkazné
bremeno v takomto prípade prechádza na žalobcu a ten je povinný preukázať, že žalovanej musel byť

úmysel dlžníka známy. Za takéto preukázanie nemožno považovať vyjadrenie žalovanej, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudla s tým vedomím, že očakávala, že si chcel svoj majetok nejakým spôsobom
upratať. Dlžník O. M. nemá manželku, ani deti a žalovaná dlžníkov krok chápala, ako usporiadania
svojho majetku pre prípad smrti. Nemala absolútne žiadnu vedomosť o tom, že by O. M. niekomu dlžil
finančné prostriedky. Po uzavretí darovacej zmluvy sa žalovaná s dlžníkom O. M., ako darcom, dohodla,
že v darovanej nehnuteľnosti môže bývať. Žalobcom uvádzané písomné vyhlásenie žalovanej, že dáva

dlžníkovi povolenie na predaj nehnuteľnosti, nevyvoláva žiaden právny účinok. Vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti je žalovaná a vyhlásenie nemá ani charakter plnej moci na predaj nehnuteľnosti. O
skutočnosti, že žalobca si uplatnil voči O. M. svoj nárok vo výške 176.919,03,- Eur, z titulu pôžičky,
súdnou cestou, takisto žalovaná nemala žiadnu vedomosť. Uvedenú skutočnosť sa dozvedela až zo
samotnej žaloby. Následne sa žalovaná informovala u O. M. o tomto prebiehajúcom konaní, pričom sa

dozvedela, že súdne konanie je skutočne vedené na Okresnom súde Trenčín, pobočka Nové Mesto nad
Váhom pod č. k. 10C/28/2023, a že O. M. uvedený žalobcov nárok neuznáva v plnom rozsahu. Žalovaná
jetohonázoru,žerozhodnutievkonaníozaplateniesumy176.919,03,-Eursprísl.budemaťvýznampre
rozhodnutiesúduvoveciourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu,nakoľkovprípadezamietnutiauvedenej
žaloby, stráca žalobca v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby

súd konanie vedené pod sp. zn. NM-10C/29/2023 prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej
na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, č. k. NM-10C/28/2023.

6. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní zo dňa 19.03.2024 spresnil žalobný petit v tom
smere, že špecifikoval dátum 31.01.2022, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy.

7. Právny zástupca žalovanej na nariadenom pojednávaní zo dňa 19.03.2024 uviedol, že na podklade
vykonaného dokazovania má za to, že neboli splnené podmienky odporovateľnosti medzi úkonom O.
M. a žalovaného a to z nasledovných dôvodov. Žalobca svoju žalobu postavil na tom, že vzťah medzi O.
M. a žalovanou možno definovať ako vzťah medzi dvoma blízkymi osobami. V konaní bolo nepochybne

vyvrátené, že táto podmienka nebol splnená. Žalovaná nie je vo vzťahu k O. M. príbuzenskom ani
v inom obdobnom vzťahu. Nemožno ani súhlasiť, že by ujmu, ktorú by utrpela žalovaná pociťovala
ako ujmu vlastná a to z dôvodu, že sa prakticky takmer nestretávajú. Nemá žiadne spoločné záujmy.
Námietka, že O. M. je krstným otcom jedného z viacerých detí žalovanej ešte neznamená, že ide o blízky
vzťah. Ani v tomto smere sa nepreukázala nejaká výnimočná snaha vzájomnosti medzi žalovanou a O.

M.. V konaní síce bolo predložených viacerých listinných dokladov, ktoré sa týkali žalovanej alebo jej
manžela, čo ale nebolo preukázané, že žalovaná mala o týchto podkladoch vedomosť. V tomto smere
neboli predložené žiaden doklady ani dôkazy. Teda je na mieste namietať, že žalovaná o nich nemala
žiadnu vedomosť. Nechce sa vyjadrovať k úmyslu O. M.. Toto ani nie je predmetom tohto konania,
čo je ale podstatné, či žalovaná vyvinula náležitú starostlivosť, prečo O. M. sa rozhodol jej darovať

nehnuteľnosti.Podľajehonázoružalovanánemohlaodkiaľvedieť,žeO.M.mádlhy.O.M.považovalaza
scestovaného, ktorý nemal nikdy problémy s peniazmi. Keď jej navrhol, prečo chce na ňu nehnuteľnosti
previesť, tak sa zaujímala o úver, resp. o záložnom práve, ktorý je na týchto nehnuteľnostiach. O.
M. jej tieto doklady predložil a oznámil jej ako sa bude úver splácať. Má za to, že žalovaná prijala
nehnuteľnosť s dobrým úmyslom ako aj pocitom, teda nebolo preukázané, že si nesplnila svoju náležitú

starostlivosť. Ak protistrana namieta, že tento jej postoj bolo možné zistiť z podania, resp. podaní,
ktoré uviedla k žalobe, tak musí žiadať, aby súd na tieto vyjadrenia neprihliadal, nakoľko sú pre tento
prípad irelevantné. Nie je podstatné akú vedomosť a informácie mala žalovaná v čase podania žaloby.
V konaní bolo potrebné preukázať aké informácie mala žalovaná v čase podpísania darovacej zmluvy.
V tomto smere neboli navrhnuté ani predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že by žalovaná

mala vedomosť o dlhoch O. M. alebo že by nekonala s náležitou starostlivosťou. V tomto smere neboli
predložené žiadne dôkazy, že by mohla vedieť čokoľvek o ukrátení veriteľa a to žalobcu. Na podklade
týchto všetkých dôkazov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.8. Tunajší súd rozsudkom č.k. NM-10C/29/2023 – 187 zo dňa 11. apríla 2024 žalobe vyhovel v celom
rozsahu. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uznesením č.k. 19Co/87/2024-247 zo dňa 17. októbra
2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že právnu neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, ktorý ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako dlžníka, môže súd určiť z dvoch dôvodov: buď preto, že úmysel
ukrátiť veriteľa musel byť druhej strane (žalovanému) známy, alebo preto, že išlo o právny úkon medzi
dlžníkomaosoboujemublízkou(§116a117).Dôkaznébremenožalobcu(to,čomusížalobcapreukázať
pre úspešnosť jeho žaloby) je pri každom z týchto dvoch dôvodov iné. Odôvodnenie napadnutého

rozsudku sa sústreďuje najmä na druhý dôvod právnej neúčinnosti, teda na blízky vzťah darcu O. M. a
obdarovanej žalovanej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi nimi je vzťah vzájomne blízkych
osôb na základe toho, že (1.) žalovaná v písomných vyjadreniach adresovaných súdu označovala
O. M. ako strýka, (2.) O. M. je krstným otcom jej dieťaťa, (3.) samotné darovanie nehnuteľnosti v
hodnote 258.000 eur nebolo hodnoverne vysvetlené. Podľa názoru odvolacieho súdu však žiaden z
týchto dôvodov samostatne ani v ich spojitosti nemožno považovať za dôkaz, že ide o tak blízke osoby,

ako to predpokladá ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. V prvom rade, pokiaľ ide o oslovenie
"strýko", nebolo sporné, že O. M. je strýkom manžela žalovanej. Je úplne prirodzené, že manžel oslovuje
príbuzných svojej manželky rovnako ako ona a naopak, manželka oslovuje príbuzných svojho manžela
rovnako ako on (t. j. "otec", "mama" namiesto "svokor", "svokra"). Skutočnosť, že žalovaná označila
strýka svojho manžela slovom "strýko" (prípadne aj "môj strýko", čo však žalovaná vysvetlila tým, že

vyjadrenie k žalobe spracovávala spolu s manželom a reálne ho v priebehu piatich dní opravila tak,
že ho označila ako manželovho strýka) a že aj on hovoril o nej ako o neteri, ešte nepreukazuje ich
blízky vzťah podľa § 116 Občianskeho zákonníka, časť za bodkočiarkou, pričom samotné príbuzenstvo
O. M. s manželom žalovanej nie je možné subsumovať ani pod § 116 časť pred bodkočiarkou (keďže
O. M. nie je príbuzný v priamom rade, súrodenec ani manžel žalovanej). K tomu, že O. M. je krstným

otcom ich syna, sa žalovaná aj jej manžel na pojednávaní dňa 23.01.2024 zhodne vyjadrili, že išlo o
formálny akt, O. M. s ich synom nie je v kontakte (a oni sami sú s O. M. len v občasnom kontakte).
Bez bližších kontaktov a väzieb samotná skutočnosť, že O. M. je krstným otcom syna žalovanej, tiež
nemôže preukazovať ich bližší vzťah. Skutočnosť, že išlo o darovanie majetku relatívne vysokej hodnoty,
samozrejme vzbudzuje otázku, prečo sa darca rozhodol pre darovanie práve žalovanej - túto otázku je

však potrebné riešiť v súvislosti s preukazovaním vedomosti žalovanej o ukracujúcom úmysle darcu.
Darovanie ako také nepredstavuje skutočnosť, pre ktorú by sa mali darca a obdarovaný vnímať ako
blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, pri ktorých už nie je potrebné preukazovať
vedomosť obdarovaného o ukracujúcom úmysle darcu. Ak by zákonodarca chcel, aby darovanie malo
takýto účinok, bol by to zahrnul do ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka ako samostatnú skutkovú

podstatu odporovateľnosti (právnej neúčinnosti) právnych úkonov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na základe uvedených skutočností dospel k záveru,
žedarcaO.M.aobdarovanážalovanábolivovzťahublízkychosôbpodľa§116Občianskehozákonníka.
Pokiaľ ide o druhý dôvod právnej neúčinnosti, teda vedomosť žalovanej o úmysle O. M. ukrátiť svojho
veriteľa, súd prvej inštancie sa týmto dôvodom zaoberal iba okrajovo. Ako už bolo uvedené vyššie,

jadromargumentáciesúduprvejinštanciebolblízkyvzťahdarcuaobdarovanej.Lenakobymimochodom
súd prvej inštancie v bode 27 dodal, že mal za preukázanú aj skutočnosť, že žalovaná vedela o tom,
že O. M. potreboval svoj majetok "upratať". Za preukázané to mal na základe listiny z októbra 2022, v
ktorej mala žalovaná vyhlásiť, že skutočným vlastníkom nehnuteľností je O. M. a má plné právo s týmito
nehnuteľnosťami nakladať. Tvrdenie žalovanej z pojednávania konaného dňa 23.01.2024, že podpis na

tejtolistineniejejejalistinajespísanápoanglicky,pričomonapoanglickynevie,odbilsúdprvejinštancie
odkazom na to, že žalovaná nevysvetlila "zásadné rozpory" s jej predchádzajúcim písomným podaním,
pričom však súd neuviedol, v čom mali tieto rozpory spočívať. Bez bližšieho vysvetlenia, o aké rozpory
ide, nie je možné požadovať od žalovanej ich vysvetlenie a nie je možné tvrdiť, že ich nevysvetlila.
Zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaná niekedy uznala, že išlo o jej podpis. Pokiaľ žalobca v

písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uvádzal viacero skutočností, ktoré podľa neho svedčia o
tom, že išlo o fingovaný prevod, o čom musela mať vedomosť aj žalovaná, odvolací súd uvádza, že
týmitoskutočnosťamisasúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkunezaoberal.Vovzťahu
k argumentácii o "uprataní majetku" súd prvej inštancie len uviedol, že žalovaná vedela o tom, že
O. M. si potreboval svoj majetok "upratať", avšak súd ani tu nešpecifikoval, ako tvrdenia o "uprataní"

majetku interpretoval, keď žalovaná uvádzala, že mala na mysli robenie poriadku pre prípad smrti
(s touto argumentáciou žalovanej sa súd prvej inštancie nevysporiadal, hoci z bodu 5 odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaná to uvádzala už v podaní došlom súdu dňa 29.05.2023).
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie, vedený nesprávnymprávnym posúdením o blízkych osobách v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, nevenoval dostatočnú
pozornosť vyhodnoteniu dôkazov, ktoré mali preukázať vedomosť žalovanej o ukracujúcom úmysle O.
M.. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, so zreteľom na vyššie uvedené, preskúma najmä
to, či predmetný právny úkon urobil dlžník žalobcu v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ktorý musel byť
žalovanej známy. Po vyhodnotení týchto skutočností súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne,
pričom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3, § 453 ods. 3 CSP).

9. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom strán sporu a svedka na
nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Žalobca ako veriteľ voči O. M. ako dlžníkovi mal ku dňu 28.02.2022 vymáhateľnú pohľadávku
minimálne vo výške 176.919,03 Eur, pričom rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. NM-10C/28/2023 zo
dňa 23.01.2024 bola uložená povinnosť O. M. zaplatiť žalobcovi 411.719,03 Eur, spolu s 8,5 % ročným

úrokom z omeškania, zo sumy 411.719,03 Eur od 27.04.2023 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.02.2024 a vykonateľnosť dňa 20.02.2024.

11. Dňa 31.01.2022 O. M. previedol darovacou zmluvou na žalovanú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území K., obec K., okres P. O. P. J., ktoré sú zapísané v evidencii katastra nehnuteľností

vedenej Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom - katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX,
ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXX Zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 158 m2, parc. č. XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2, parc. č. XXX
Záhrada o výmere 1539 m2, ako aj stavby Rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX a
Rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený

dňa 28.02.2022.

12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v roku 2022 bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom
znalec ohodnotil nehnuteľnosti na sumu 258.000,- Eur.

13. Dňa 19.01.2022 Tatrabanka, a.s. vyslovila súhlas s prevodom žalovaných nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalovanej na podklade úverovej zmluvy zo dňa 18.12.2018 č. XXXXXXXXXX.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že úver doteraz spláca O. M., nehnuteľnosti využívajú rodičia O.
M., pričom žalovaná tieto nehnuteľnosti nijako nevyužíva, nehradí žiadne výdavky súvisiace s týmito
nehnuteľnosťami.

14. Dňa 27.10.2022 žalovaná mala oznámiť žalobcovi, že dom patrí O. M. a má jej plné zvolenie ho
predať. Žalovaná na nariadenom pojednávaní poprela, že predmetný list podpísala. Vo svojom prvom
písomnom podaní na súd zo dňa 26.05.2023 uviedla, že dovolila strýkovi predať dom, to ale neznamená,
že súhlasila s podvodným konaním.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná nie je v pokrvnom príbuzenskom pomere s O.
M. v príbuzenskom pomere je iba manžel žalovanej, ktorý je vo vzťahu k O. M. jeho synovcom, pričom
zároveň O. M. je krstným otcom jedného z detí žalovanej.

16. Po vrátení veci odvolacím súdom medzi stranami sporu zostalo sporné, z akého dôvodu O. M.
daroval nehnuteľnosti žalovanej a či žalovaná v čase darovania nehnuteľnosti mala vedomosť o tom, že
O. M. bol dlžníkom žalobcu a či chcel ukrátiť svojho veriteľa.

17. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že skôr ako by začal, chcel by požiadať, aby

mohol pristúpiť k súdu a ukázať správu ohľadom žalovanej, čo mu bolo umožnené, za účasti všetkých
prítomných. Žalobca predložil kópiu občianskeho preukazu žalovanej, ktorú obdržal dňa 28.10.2022
o 06:33 hod. K tejto kópii OP bol aj pripojený nasledovný text v angličtine: Potvrdzujem svojím podpisom,
že dávam súhlas O. M., nar. X.X.XXXX k predaju domu K. XX. Dom mu patrí a má môj plný súhlas,
aby tento dom predal. Ďalej uviedol, že od roku 2021 na všetkých platformách internetových s O. M.

komunikoval, že vráti mu peniaze po tom, čo príde k odpredaju žalovaných nehnuteľností a ak by sa
aj stalo, že hodnota nehnuteľností by nepokryla jeho pôžičku, tak bola medzi nimi dohoda, že túto
by potom naďalej splácal v mesačných splátkach. Vo februári 2022 došlo k prevodu nehnuteľností
na žalovanú. Jemu bolo povedané, že ide o neter pána M. a že táto skutočnosť nebráni tomu, abysa nehnuteľnosti predali. On sa až neskôr dozvedel, že O. M. nevie tieto nehnuteľnosti predať bez
žalovanej. Nie je síce právne erudovaný ale považuje za nevšedné, ak niekto prevádza nehnuteľnosti,
ktoré sú zaťažené záložným právom. Z prirodzenosti veci je možné očakávať, že žalovaná by sa opýtala,

prečo tak robí. Jeho by napadalo len jedno zdôvodnenie, že pán M. vyhral v lotérii, čo sa ale podľa
neho nestalo. Pán M. robí v hotelovom a reštauračnom priemysle a jeho príjmy nie sú také, aby sa
bezdôvodne mohol zbaviť svojich hodnôt a aktív. Preto je presvedčený, že toto sa udialo, len z toho
dôvodu, aby ho ukrátil na jeho pohľadávke. So žalovanou sa nestretli nikdy osobne, ani nikdy nehovorili
cez whatsapp a s vysokou pravdepodobnosťou ani písomne, elektronicky a to na 99%. To tvrdí len z toho

dôvodu, že korešpondencia bola veľmi rozsiahla s pánom M.. Pán M. vždy hovoril o neteri, pre neho to
znamenalo, že ide o rodinného príslušníka. O tomto tiež medzi nimi prebehla elektronická komunikácia,
vedel by to dohľadať. Komunikoval aj s inými ľuďmi. Na konkrétne mená si nepamätá. Ak by si aj mal
niekoho niekedy vybaviť, asi by to bol S. A.. Ak to bude súd považovať za potrebné, vie si pozrieť svoju
elektronickú komunikáciu, či by tam niekoho našiel alebo nie.

18. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k O. M..
Má ale manžela S. A. a vie, že O. M. je jeho strýko. S S. sú manželia 13 rokov. Majú dve deti. Stretávajú
sa len veľmi zriedka. Pamätá si, že jedného dňa prišiel za nami O. M. a povedal jej, konkrétne jej, že
prevedie na ňu nehnuteľnosti. Ona sa pýtala prečo a vydedukovala z toho, že O. je homosexuál. Rodina
sa mu obrátila chrbtom a nebude mať žiadneho dediča. Ona sa ďalej pýtala, či je tam nejaký úver. On

jej povedal, že banka má tam úver. Nakoniec sa dohodli tak, že v tomto dome zostanú O. rodičia. Tí
budú platiť výdavky spojené s týmto domom a O. si dospláca úver v banke. Preto s týmto súhlasila.
Čo sa týka žalobcu, tak o tom, že existuje, sa dozvedela až vtedy, keď jej prišli papiere zo súdu. Ona
kontaktovala O. a pýtala sa ho, že čo to má znamenať a že či treba niečo platiť. On jej povedal, že
sa nemusí ničoho báť, že to nie je žiaden podvod. Na ich právneho zástupcu sa obrátili po tom, čo

zastupoval O. M.. Z jej pohľadu ju vôbec nezaujímalo, čo má O. rozrobené s pánom žalobcom. Ona
o tom nič nevie. Pochopila to tak, že O. M. chcel, aby nehnuteľnosti nezdedil niekto cudzí, keďže je
vysoký predpoklad, že nebude mať svojich žiadnych potomkov, vzhľadom na jeho sexuálnu orientáciu.
Vyjadrenie k žalobe písali s mužom. Možno tam aj niečo poplietli. Napr. poplietli to, že uviedli, že je
neter O. M.. Bola dohoda, že tam zostanú O. rodiča, ktoré už sú osoby vyššieho veku. Majú viac ako

70 rokov. Boli dohodnutí, že títo rodičia tam dožijú a ak by napr. prestali splácať úver alebo poplatky,
tak by sa nehnuteľnosť predala, úver vyplatil a niečo by hádam zostalo. Čo sa týka predaja, tak takéto
veci nepodpisovala. Dokument, ktorý je založený na súde na č.l. 16 videla až keď to prišlo zo súdu.
Vyjadrenie na súd spísala s manželom. Nikto iný to nevidel. O. M. označila za strýka omylom. Je to
strýko len jej manžela. Nevie sa vyjadriť prečo vo svojom podaní argumentuje právnou praxou z iného

súdu a akým spôsobom našli toto rozhodnutie. O. sa nikdy nepýtala, prečo nedaruje svoje nehnuteľnosti
niekomu inému. Jej manžel nebol proti tomu, že domy budú pásané na ňu. O. M. v rámci rodiny mal
zlý vzťah hlavne so súrodencami. Nevie o tom, že by O. M. vlastnil iné nehnuteľnosti. O. M. darovanie
nehnuteľnosti nepodmienil žiadnou protislužbou. V darovaných nehnuteľnostiach nikdy nebývala. V
budúcnosti tam neplánuje ani bývať. Medzi nimi bola dohoda, že pokiaľ tam budú bývať O. rodičia, budú

si všetky náklady hradiť sami. V týchto nehnuteľnostiach bola málokedy. O. M. je krstným otcom jej
mladšieho syna. Ide o formálny vzťah. Nestretávajú sa. Nevie po anglicky. S manželom majú spoločný
e-mail a to S.. V minulosti inú e-mailovú adresu nepoužívali.

19. Svedok S. A. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná len svoju

manželku. Vie, že sú tu kvôli tomu, že čosi napísali na súd a že to nebolo dobré. Poplietli to. Písali to len
oni dvaja, nikto im neradil. Keď to písali, tak on to písal ako keby vo svojom mene a preto možno sa tam
spomína strýko a iné rodinné väzby. Čo sa týka O. M., tak je to jeho strýko. Veľmi k nemu nevie povedať.
Je to homosexuál. Vie, že prepísal nehnuteľnosti na jeho manželku, on s tým súhlasil. Vyjadrenie na súd
písala jeho manželka. Keď spisovali dokument na súd, neradili sa s nikým. Na podrobnosti sa nepamätá.

Vie, že v týchto nehnuteľnostiach žijú rodičia O. M., teda jeho starí rodičia. Nehnuteľnosti sú napísané
na jeho manželku. Keď sa to stalo, on sa o to nezaujímal, ani to neriešil. Žiadne krátkodobé ciele nemali.
Bavili sa o tom, že tam dožije O. ako aj jeho rodičia. Toto ale podmienili tým, že si budú všetko platiť.
Vie, že žena mu povedala, že O. to robí kvôli tomu, že je homosexuál a že lieta lietadlom a kedykoľvek
sa mu môže niečo stať. O. M. je krstný synovi, ale ide len o formalitu. Nie sú v kontakte. Jemu bolo

jedno, či nehnuteľnosti budú na neho alebo na ňu. On je po väčšine v práci. Uzavreli to tak, že O. je
homosexuál a nebude mať dedičov. O dlhoch nič nevedeli. Vedel len o hypotéke na dome s tým, že mal
O. túto hypotéku splácať. Stretávali sa len veľmi málo. On sa ani nevie vyjadriť k jeho pomerom. Keby
vedel, že O. má dlhy, určite by nesúhlasil s tým, aby nehnuteľnosť získali.20. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.: 40Odk/191/2024-50 bol dňa 12.07.2024 vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu: O. M., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 01.10.2024 bolo v Obchodnom vestníku

č. 190/2024 oznámené o skončení tohto konkurzu z dôvodu, konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu. Do konkurzu sa prihlásili 4 veritelia: Bencont Collection, a.s. – 2.575,60 Eur, žalobca –
454.097,89 Eur, Tatra banka, a.s. 4.134,15 Eur, UniCredit Bank Czech republik and Slovakia, a.s. –
41.665,25 Eur.

21. Svedok O. M. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná A. a
pána obhajcu. Čo sa týka osôb, tak k týmto nemá taký vzťah, aby dnes odmietol vypovedať. Vypovedať
chce. Vie, čo je predmetom tohto konania a to neplatnosť darovacej zmluvy. Je homosexuál a nikdy v
budúcnostiužnebudemaťdetiadarovalnehnuteľnostilenztohodôvodu,abyniečorodinapoňommala.
Žije pomerne rizikový život. Je psychiatrický pacient. Mal priateľa, ktorý bol aj HIV pozitívny. Dvakrát
sa pokúsil o samovraždu. Nevedel, ako dlho tu ešte bude. I. je prakticky jediná normálna z ich rodiny.

Od nej nikdy nedostal výčitky, že je homosexuál. Je zodpovedná, má usporiadanú rodinu. Iný človek z
jeho rodiny nepripadal do úvahy. Ona sa ma pýtala, že prečo to robí, či je chorý alebo má dlhy. On ju
ubezpečil, že nie. Povedal jej, že keď sa splatí hypotéka, tak by jej malo niečo ešte zostať. Dom sa dá
opraviť. Viackrát sa ho pýtala, že či je niečo s ním a prečo to robí. On ju viackrát ubezpečil, že len kvôli
tomu, že sa takto rozhodol naložiť so svojím majetkom. Nakoniec dar prijala. Pred rodinou tajil, že má

dlhy. O ňom sa vedelo, že má priateľa v zahraničí a že sa má dobre. Nikto nevedel ani o jeho zdravotných
problémoch vrátane psychiatrických. O vzťahu s A. nehovoril, všetci vedeli len to, že má priateľa. Bavili
sa o tom, že pokiaľ tam bude žiť on a jeho rodičia, tak všetky náklady bude hradiť on a to sa tak deje
doposiaľ. Čo sa týka jeho rodičov, tak títo sa to dozvedeli až po nejakom čase. Zobrali to na vedomie.
Nejako to s ním neriešili. Povedali mu, že je to jeho majetok a nech si s tým robí, čo chce. Dlhé roky žil

v Holandsku, potom v Anglicku. Na Slovensko chodil len sporadicky 2-3 x do roka. S I. sa stretával len
veľmi málo a to obyčajne u jeho sestry. I. k jeho rodičom prakticky nechodila. On o nej vie len veľmi málo,
ale od sestry vie, že je zodpovedná a to rozhodlo, prečo jej daroval nehnuteľnosti. U I. bol len raz a to
keď sa im narodilo dieťa a riešil sa krstný otec alebo krstná mama. Nemal k to ísť, tak išiel on. Opravuje
toto stretnutie sa neudialo u Ireny dome, ale u sestry. Ďalej chce upresniť, že sestra býva v Bošáci.

Nehnuteľnosti sú od seba vzdialené asi 10 minút chôdze. Keď sa žalovaná dozvedela zo súdu, že je
voči nej podaná žaloba, pýtala sa ho, že čo to má znamenať. On jej na to povedal, že je to pomsta jeho
priateľa a nech si na internete nájde advokáta. Opakuje, I. o jeho dlhoch v tom čase nič nevedela, ani
nikto z jeho rodiny. 20 rokov sa psychiatricky lieči. Má depresie a poruchu osobnosti. Obyčajne sa zle cíti,
ale berie pravidelne lieky a tie mu pomáhajú. Teraz žije s rodičmi v žalovanom dome. S rodičmi má veľmi

dobrý vzťah, ale potrebujú jeho starostlivosť. Otec má rakovinu. Mama prekonala infarkt. Jeho rodičia
nevlastnia žiadne nehnuteľnosti, v ktorých by mohli bývať. Rodičia tu už nebudú dlho a po ich smrti
by nastal opätovne problém, preto nehnuteľnosť daroval I., ktorá je mladá. Pri vyhotovovaní zmluvnej
dokumentácie k darovaniu oslovil prostredníctvom e-mailu jednu právničku a tá mu papiere pripravila.
Neuvažoval o závete, rozhodol sa pre darovanie. Závet nepozná. S. A. je sestrin syn. Stretávajú sa tak

raz do roka na Vianoce. Inak nie sú v kontakte. Je to rovnaké ako s Irenou. Rozhodol sa na základe
jeho sestry, ktorá mu povedala, že I. je zodpovedná, ale S. nie. Nevydrží dlho v práci. Teraz asi 5 rokov
poberá opatrovateľský príspevok. Predtým bol v zahraničí – v Nórsku alebo Švajčiarsku. Ak si dobre
pamätá, tak naposledy v zahraničí pracoval v roku 2019 a 2020, keď z Nórska odišiel do Švajčiarska.
To, že sa stal krstným otcom bola náhoda, že bol v tom čase na Slovensku. Odvtedy ho videl možno

dvakrát. Keď daroval nehnuteľnosť, mal aj iné dlhy, napr. v banke, konkrétne v Raiffeisen bank, Unicredit,
ale aj od súkromnej osoby. Dlhy už nestíhal splácať. Vedel, že sa môže oddlžiť. Toto sa však neudialo
hneď, nakoľko dlhy mal aj v zahraničí a bolo potrebné si pripraviť všetky doklady. Nakoniec na seba
vyhlásil konkurz a je oddlžený, o tomto tu má aj príslušné doklady. V čase darovania iný majetok nemal.
Žalovaná súhlasila, že pokiaľ tam bude, bude tam všetko platiť. Pokiaľ sa mu niečo stane alebo odíde,

bude to platiť ona. Je to pomsta od žalobcu za to, že sa s ním rozišiel. Nevidel akým spôsobom sa
žalovaná bránila pred súdom. Ak to má súvislosť s trestným konaním, odmieta odpovedať. Peniaze sa
minuli na opravu domu a na dovolenku, ale v rámci trestného konania bude sa vyjadrovať aj k tomu, ako
ho žalobca zneužíval. Zostatok istiny úveru k žalovaným nehnuteľnostiam je do 130 000,- Eur. K 31.12.
mu končí fixácia. Od 1.1. bude splátka približne 1 000,- Eur. Na toto mu budú musieť prispieť aj jeho

rodičia z dôchodku. Berie opatrovateľský 816,- Eur. Aktuálne splátka úveru je 680,- Eur.22. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

23. Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

24. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

25. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

26. Podľa ods. 3 písm. a) cit. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a
117); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

27. Podľa § 42b ods. 4 cit. zák. právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

28. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že
návrh nie je dôvodný, žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V konaní bolo ku dňu vyhlásenia rozsudku
dostatočneustálené,žežalobcaakoveriteľmávymáhateľnúpohľadávkuvočiO.M.,ktorýnaúkorsvojho
veriteľa previedol svoj jediný bonitný majetok – nehnuteľnosti na žalovanú na základe darovacej zmluvy.
Riadiac sa názorom odvolacieho súdu možno konštatovať, že vzťah medzi žalovanou a O. M. dlžníkom

žalobcu, nemožno charakterizovať ako blízky vzťah, ktorý by podliehal právnej definícii blízkej osoby
podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. O. M. nie je v priamom príbuzenskom vzťahu so žalovanou,
pričom tieto dve osoby nikdy nežili spolu v spoločnej domácnosti, pravidelne sa nestretávajú a ani sa
inak nekontaktujú. K tomu, že O. M. je krstným otcom syna žalovanej, sa žalovaná aj jej manžel na
pojednávaní dňa 23.01.2024 zhodne vyjadrili, že išlo o formálny akt. Bez bližších kontaktov a väzieb

samotná skutočnosť, že O. M. je krstným otcom syna žalovanej, nemôže preukazovať ich bližší vzťah.

29. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase darovania nehnuteľností O. M. nemal iný majetok,
teda ako došlo k bezodplatnému prevodu týchto nehnuteľností, O. M. ukrátil žalobcu, ktorý evidoval voči
O. M. pohľadávku, ktorá prevyšovala hodnotu prevádzaných nehnuteľností.

30. Sporným ostalo, či žalovaná vedela alebo mohla vedieť, že O. M. mal v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa, t.j. žalobcu. Žalobca svoj nárok opieral o elektronickú korešpondenciu medzi žalobcom a O.
M. a z prvého vyjadrenia žalovanej po podaní žaloby, kde žalovaná opisovala ako nehnuteľnosti
nadobudla. Súd v tomto smere uvádza, že elektronická komunikácia medzi žalobcom a O. M. bola najmä

v angličtine, pričom žalovaná ako ani jej manžel nevedia po anglicky, teda je nepravdepodobné, že o
tejto korešpondencii vedeli alebo že by im bola známa. Žalobca nikdy nebol pred uzatvorením darovacej
zmluvy na Slovensku, pričom v konaní ani nebolo preukázané, že by žalovaná mohla žalobcu poznať.
Vedeli len to, že O. M. má priateľa v zahraničí a keďže medzi nimi nebol bližší vzťah, nemožno ani
predpokladať, že by im O. M. hovoril o svojich dlhoch alebo o osobnom vzťahu so žalobcom.

31. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že správanie žalovanej sa vymyká bežnému správaniu. Čo
je výnimočné, je správanie O. M., ktorý sa za svojho života rozhodol zbaviť sa svojho majetku. To ale
neznamená, že bol povinný o svojich dlhoch hovoriť žalovanej alebo že by takýto dar by iná osobaneprijala. Práve naopak, žalovaná ako aj jej manžel zhodne vypovedali, že boli O. M. oslovení, zaujímali
saodarovanénehnuteľnosti,vedeliozáložnomprávebanky,sdarovanímsúhlasili,akstýmnebudúmať
žiadne výdavky. Tvrdenie, že O. M. uviedol žalovanej, že darovanie nehnuteľností robí z dôvodu, že je

homosexuál a k bližšej svojej rodine nemá dôveru, si osvojil aj súd, nakoľko v konaní nebolo preukázané,
napr. výpoveďami svedkov, t.j. rodičov alebo súrodencov O. M., že ho za jeho orientáciu neodsudzujú
alebo nekritizujú. Ak žalovaná vo svojom písomnom podaní uviedla, že O. M. si potreboval svoj „majetok
upratať“, to ešte nepreukazuje, že vedela o žalobcovi a jeho pohľadávke.

32. Na základe týchto skutočností súd žalobu zamietol v celom rozsahu, pretože nebolo dostatočne
osvedčené, že žalovaná je blízkou osobou O. M., pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že
žalovaná vedela, resp. mohla s odbornou starostlivosťou vedieť, že O. M. jej daroval nehnuteľnosti
z dôvodu ukrátenia veriteľa, t.j. žalobcu. Ak žalobca označil dôkazy, resp. poukázal na samotný postoj
žalovanej v priebehu konania, že žalovaná vedela o dlhoch O. M., tieto súd nevzal do úvahy, nakoľko
z týchto dôkazov nie je možné ani nepriamo predpokladať, že by takúto vedomosť žalovaná mala alebo

mohla mať v čase darovania nehnuteľností.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

18

NM-10C/29/2023

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).