Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202175
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1421202175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: V. O., I.. XX.XX.XXXX, V. XXX,
V., zastúpenej: AKMN legal s. r. o., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 864 463, proti žalovanému:
iClinic plus s. r. o., Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 835 528, zastúpeného: Advokátska kancelária
ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, o ochranu osobnosti a
náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.
k. 11C/36/2021-129, zo dňa 20.1.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj v súvisiacom

výroku o trovách konania potvrdzuje.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom
nemajetkovej ujmy sumu 8.000 eur (výrok I.), vo zvyšku žalobný návrh žalobkyne zamietol (výrok II.) a
žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku 100 % (výrok
III.). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.8.2021 domáhala od
žalovaného zaplatenia sumy 20.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

2. K dôvodom žaloby uviedla, že dňa 28.8.2018 navštívila žalovaného so zámerom predoperačného
vyšetrenia. Bola jej diagnostikovaná začínajúca katarakta a odporučené riešenie s implantáciou
trifokálnych šošoviek, metódou femto katarakta s tým, že už nebude musieť nosiť okuliare. V
dňoch 22.10. a 23.10.2018 absolvovala operácie realizované spoločnosťou MEDICAL INVESTMENTS
CONSULTING GROUP s.r.o.. Pri kontrolných pooperačných vyšetreniach uviedla subjektívne ťažkosti,
keď do diaľky videla dobre, ale do blízka nie a mala bolesti pravého oka, ktoré sa stupňovali, napr.

dvojité videnie a zlé videnie na všetky vzdialenosti. So svojím stavom vyjadrila nespokojnosť, avšak
nedostala žiadne relevantné informácie o ďalšom riešení. Nakoľko sa stav nezlepšoval, konzultovala ho
na iných očných klinikách, pričom na klinike VESELY jej uviedli, že vzhľadom na jej zdravotný stav by
operáciu nevykonali, ani keby ju žiadala. Na klinike NeoVízia potom v roku 2019 absolvovala operačný
zákrok - implantáciu prídavnej pseudofakickej šošovky, lebo výmena trifokálnej šošovky bola označená
za nebezpečnú. Ku dňu podania žaloby bol jej stav lepší oproti stavu po operačnom zákroku u MEDICAL
INVESTMENTS CONSULTING GROUP s.r.o., ale bol stále horší ako pred operáciou. V žalobnom

návrhu následne podrobne popísala svoje pocity a prežívanie (onedlho po operácii zistila, že ráno nevidí
na budík, išla spať s nádejou, či ráno bude budík vôbec vidieť, koľko tento stav bude pretrvávať, mala
z tohto stavy paniky a aj z dôvodu neriešeného zdravotného stavu nebola schopná pracovať, nemohla
šoférovať, nemohla pri chôdzi zaznamenať stúpanie, klesanie, prevýšenie cez obrubníky, schody aniísť von bez sprievodu, nedokázala navliecť niť do ihly, vytrhať si obočie, zaostriť do blízka ako pred
operáciou, bola tri mesiace dočasne práceneschopná), stav zraku, videnia a život po absolvovaní
operácie. Na základe podnetu žalobkyne doručeného dňa 18.6.2019, Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou (ďalej tiež „úrad“) v Oznámení zo dňa 26.5.2021 po prešetrení konštatoval identifikované
pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u žalovaného.

3. Z pohľadu žalobkyne nielenže nedošlo k očakávanému zlepšeniu, ale naopak došlo k zásadnému
zhoršeniu zdravotného stavu, čo malo za následok zhoršenie kvality života a obmedzenie možnosti

realizovania sa. Výsledkom bola obava žalobkyne z ďalšieho zhoršenia, nutnosť absolvovať následné
zdravotnícke výkony, ktoré sami o sebe (laser korekcia) sú pre zdravie riskantné. Podľa ustálenej
právnej praxe protiprávne konanie, ktorým bolo aj konanie žalovaného, sa vo sfére zdravia môže
negatívneprejaviťnielenvzhoršenízdravia,aleajtak,ženazákladezdravotnejstarostlivostikzlepšeniu
zdravotného stavu nedôjde, a to aj napriek tomu, že sa to dalo očakávať s ohľadom na predpokladaný
postup lege artis. V danom prípade nesprávna diagnostika realizovaná žalovaným v predoperačnom

vyšetrení spustila reťaz následkov, ktoré už nie je možné odstrániť, hoci operačný zákrok prebehol
správne, ale na základe nesprávnych údajov z predoperačného vyšetrenia žalovaného. Dôvodila, že
postup žalovaného zasiahol do jej telesnej integrity zhoršením zdravia, ale aj stratou očakávaného
zlepšenia zdravia. Poukázala na § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z. z., pričom argumentovala, že žalovaný porušil uvedenú povinnosť, dopustil sa

protiprávneho konania a zasiahol do práva na ochranu jej života a zdravia. Zásahom došlo k narušeniu
jej osobného a pracovného života s následkami, ktoré nie je možné bez významného rizika zvrátiť
ani navrátiť pôvodný stav. Bola názoru, že závažnosť vzniknutej ujmy je mimoriadne vysoká, nakoľko
zrak je zmyslom, ktorý je pre človeka absolútne podstatný pri každodennej činnosti a žalovaný tento
zmysel zásadným spôsob poškodil. Dodala, že je nútená neustále riešiť svoj zdravotný stav a zažívať

neistotu ohľadom jeho budúceho vývoja, keďže následky pretrvávajú neustále. V dôsledku negatívnych
skúseností so žalovaným má strach absolvovať operačné zákroky na nápravu žalovaným vyvolaného
stavu, obáva sa trvalej straty zraku, čo ovplyvňuje jej možnosť rozhodnúť sa zákroky podstúpiť.
Zdôraznila, že uvedenému zodpovedá aj výška nemajetkovej ujmy, pričom žalovaný sa sám nepokúsil
navrhnúť formu morálneho zadosťučinenia.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
vo vzťahu k skutkovým zisteniam uviedol, že dňa 28.8.2018 absolvovala žalobkyňa u žalovaného
predoperačné vyšetrenie s diagnostickým zistením a záverom odporučenej operácie: femtokatarakta s
implantáciou trifokálnou IOL o.u. Správa obsahovala poučenie v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z.: „...o

anamnéze, fyzikálnom vyšetrení, odbere krvi a biologického materiálu na diagnostické účely“, taktiež
bola poučená „o všetkých ďalších plánovaných vyšetrovacích metódach a o príslušných možnostiach
farmakologickej a chirurgickej liečby. Bola poučená o možných následkoch a rizikách poskytnutia
a odmietnutia zdravotnej starostlivosti. S navrhovaným postupmi slobodne súhlasí.“ Správa bola
podpísaná žalobkyňou (č. l. 14 spisu).

5. Listina označená ako Súhlas k operácii sivého zákalu alebo iného výkonu zdravotníckej starostlivosti
v rámci jednodňovej chirurgie a úhrade doplatku, vydaná spoločnosťou MEDICAL INVESTMENTS
CONSULTING GROUP s.r.o. nebola žalobkyňou podpísaná (č. l. 16 spisu). Z Prepúšťacej správy
vydanej MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP s.r.o. dňa 22.10.2018 a dňa 23.10.2018

vyplynulo, že boli vykonané nekomplikované operácie sivého zákalu vľavo a vpravo s implantovanou
umelou vnútroočnou šošovkou v lokálnej anestéze podľa Operačných protokolov; žalovaná bola v
dobrom stave prepustená domov (č. l. 17 až 19 spisu). Podľa Kontrolných správ po operácii katarakty
od MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP s.r.o. zo dňa 29.11.2018 a zo dňa 11.12.2018
bola žalobkyňa nespokojná, nevidela dobre ani do diaľky, ani do blízka, pravé oko ju pobolievalo, s

doporučeným záverom: „YAG laser kapsulotomia o.u.“ (č. l. 22 a 23 spisu).

6. Z Lekárskeho nálezu od VESELY, očná klinika, zo dňa 2.12.2018 vyplynulo, že žalobkyňa bola
informovaná o možnostiach nápravy stavu - refrakčného prekvapenia, s návrhom výmeny: 1/ PC
IOL, 2/ YAG kapsulotómia, 3/ Laserová dokorekcia zvyškovej dioptrickej chyby. K vzniku refrakčného

prekvapenia žalobkyne došlo pravdepodobne na základe nesprávneho výpočtu dioptrickej mohutnosti
PC IOL počas predoperačného vyšetrenia, kde nebol zohľadnený predchádzajúci refrakčný zákrok na
rohovke v r. 2005 (č. l. 24 spisu). Podľa Lekárskych správ W.. L. B. z očnej kliniky NeoVízia zo dňa
1.2.2019, 5.3.2019 a 6.3.2019 bola implantovaná prídavná pseudofakická IOL „Add on“ o.-sin. šošovka(č. l. 26 až 28 spisu). Podľa Lekárskeho nálezu zo dňa 12.3.2019 od kliniky NeoVízia sa videnie
žalobkyne zhoršilo od 7.3.2019, bola sklamaná a frustrovaná, videla horšie do blízka (č. l. 28 spisu).

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný v konaní predložil dôkazy: Obrázky č. 1 a č. 2 o
výpočte biometrickej hodnoty vnútroočnej šošovky v režime, ktorý zohľadňuje skutočnosť, že žalobkyňa
v minulosti absolvovala refrakčný zákrok (č. l. 57 a 58 spisu). Z Lekárskych správ od kliniky NeoVízia
zo dňa 30.3.2020 a 25.10.2021 vyplynulo, že žalobkyni bola realizovaná YAG kapsulotómia (č. l. 75 až
78 spisu).

8. Zistil tiež, že žalobkyňa podala dňa 28.5.2019 na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
podnet - sťažnosť na liečebný postup a na preskúmanie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti,
a to proti 1/ žalovanému a 2/ MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP s.r.o.. Mala za to,
že u žalovaného nebolo vyšetrenie dňa 28.8.2018 vykonané správne a neboli buď vôbec alebo boli
zle vyhodnotené aspekty majúce zásadný význam pri posudzovaní vhodnosti operačného zákroku;

výpočty na vykonanie implantátu boli chybné, lebo nevzali do úvahy korekcie zraku vykonané v
minulosti. V Oznámení o výsledku prešetrenia podnetu žalobkyne od Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 26.5.2021 úrad konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola žalobkyni zo strany
žalovaného v dohliadanom období poskytnutá správne, v súlade s § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z. z.; následná zdravotná starostlivosť, samotné operačné výkony na oboch očiach,

boli však u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP
s.r.o. technicky realizované správne. Úrad konštatoval, že identifikované pochybenie pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti nastalo u žalovaného, kde bolo realizované primárne predoperačné vyšetrenie
a merania. Ako pochybenie hodnotil skutočnosť, že došlo k refrakčnému prekvapeniu na ľavom oku,
na základe nesprávneho výpočtu dioptrickej mohutnosti vnútroočnej šošovky počas predoperačného

vyšetrenia zo dňa 28.8.2018, kde nebol zohľadnený predchádzajúci refrakčný zákrok na rohovke v
roku 2005, keď u pacientov po predchádzajúcich laserových operáciách na rohovke, je nutné tieto
zohľadniť pri biometrickom meraní. Ďalej uviedol, že biometrické merania doložené v dokumentácii,
ktoré boli robené v zdravotníckom zariadení žalovaného, túto laserovú operáciu nezohľadňovali a
výsledná refrakcia nezodpovedala očakávanej, pričom u žalovanej došlo k posunu do hypermetropie -

ďalekozrakosti. Dodal, že refrakčné prekvapenie je jednou z možných komplikácií po operácii katarakty
s implantáciou vnútroočnej šošovky a ide o stav, ktorý je možné riešiť buď pomocou laserovej korekcie
alebo implantáciou tzv. add on vnútroočnej šošovky (č. l. 30 spisu).

9. Žalobkyňa vo výsluchu okrem skutočností uvedených v žalobe doplnila, že slabšie videla do blízka,

bolo jej uvedené, že bude schopná rýchlo sa vrátiť do práce a uvidí hneď. Neexistuje ale osobitné
poučenie o rizikách z hľadiska kvantity a kvality informácií.
S informáciami, s ktorými bola potom konfrontovaná vôbec nedisponovala. W.. Ď. pri osobnom stretnutí
zľahčoval, že sa nič nedeje keď nemala predoperačné výsledky krvi, roztrhal pred ňou aj súhlas, ale
vybrala si, keďže ako lekárovi mu dôverovala. Po operácii do diaľky videla hneď všetko, ale do strednej

a krátkej vzdialenosti nevedela čítať. Povedali jej, že je to proces, že sa to zlepší. Videnie sa však
zhoršovalo, často chodila na kliniku, začala sa báť. Stav videnia do stredu a na blízko sa nezlepšoval,
doma strácala obrysy, zažila šok, potkla sa, nevedela odhadnúť vzdialenosť, bála sa šoférovať, bola
vyradená z práce. Nakoniec sa dozvedela, že je to v poriadku a je to neurologický problém. V rámci
konzultácie na inej klinike jej bolo uvedené, že je to refrakčné prekvapenie, oko je technicky v poriadku.

Znova to išla riešiť, ale zas povedali to isté a žiadne riešenie nenavrhli, nik jej nevedel povedať čo
bude. Dozvedela sa, že nová šošovka bola zle vypočítaná. Mala možnosť výmeny vnútroočnej šošovky
s rozbitím implantovanej, vsadiť tam ďalšiu šošovku a vykorigovať to, čo však bolo veľmi riskantné.
Uvedomovala si, že musí na seba prevziať riziko. Aktuálne má videnie iné, technické, môže šoférovať,
ale šošovka neakomoduje, jeden čas prestala vidieť, nechcela to riešiť, bála sa, ale nakoniec bola na

kapsulotómii. Nemala chuť vstúpiť na očnú kliniku, hrozí, že aj reálne oslepne, došlo jej čo sa stalo, kam
sa až dostala. To čo išla riešiť už nebude, nebude môcť dobre čítať, čo pôvodne chcela, zrak jej pláva.
Mali sa k tomu postaviť, vysvetliť o čo ide, čo sa nestalo.

10. Z výsluchu svedkyne N. B. vyplynulo, že sa so žalobkyňou poznajú od roku 2012, žalobkyňa je

jej nadriadená. Žalobkyňa mala podozrenie na šedý zákal, preto ju viezla na operáciu. Po operácii
žalobkyňa uviedla, že vidí dobre, aj šišku na strome. Po 2-3 dňoch uvádzala, že ju režú oči akoby mala
piesok, že horšie vidí, potom že nič nevidí, akoby hmlu, odporučila jej preto konzultovať aj iné vyšetrenie,
kam ju aj odviezla. Keď sa stmievalo, bola tma, žalobkyňa mala problém chodiť, potkýnala sa. Malavedomosť, že žalobkyňa má problémy keď je šero, musí si nahmatať schody, má problém čítať papierové
knihy,potrebujenasvietiťsvetlo.Naotázkysvedkyňauviedla,žepsychickytožalobkyňupoložilo,hrozilo,
že nebude vidieť, prežívala to veľmi zle.

11. Vykonaným dokazovaním, na základe výsluchu žalobkyne a listín mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalobkyňa absolvovala u žalovaného dňa 28.8.2018 predoperačné vyšetrenie a
na jeho podklade podstúpila v zdravotníckom zariadení poskytovateľa MEDICAL INVESTMENTS
CONSULTING GROUP s.r.o. dňa 22.10 2018 a 23.10.2018 operačný zákrok s implantáciou trifokálnych

šošoviek s tým, že nebude nosiť okuliare. Po vykonaní operačného zákroku sa podrobila opakovane
pooperačnej kontrole u operatéra, kde prezentovala nespokojnosť s tým, že nevidí dobre do diaľky,
do blízka, pravé oko ju pobolieva, má subjektívne ťažkosti, kde bola odporučené čakať, že sa to
zlepší, prípadne absolvovať YAG kapsulotómiu. Nakoľko k úprave stavu nedošlo, pocit zhoršeného
videnia sa prehĺbil a stav sa zhoršil, pričom zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebol
ponúknutý adekvátny prístup a riešenie tejto situácie, stratila dôveru voči žalovanému, aj operatérovi. Po

konzultáciách na ďalších očných klinikách a prvotnom zistení, že sa jedná pravdepodobne o refrakčné
prekvapenie, boli žalobkyni odporučené riešenia spôsobom napr. kapsulotómia, pridaná šošovka a pod.
Na klinike NeoVízia jej bola v marci 2019 implantovaná prídavná sekundárna šošovka na každé oko,
pričom v rokoch 2020 a 2021 sa podrobila na tejto klinike aj zákroku YAG kapsulotómia. Žalobkyňa
podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde bolo identifikované pochybenie

žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pochybenie žalovaný popieral.

12. Na ozrejmenie právneho stavu súd prvej inštancie uviedol, že jednou z prvoradých hodnôt osobnosti
každej fyzickej osoby ako celku je život, zdravie, telo, telesná integrita každého jednotlivca, jeho
nedotknuteľnosť a súkromie. Telesná integrita tvorí ako fyzický substrát integrálnu súčasť každej

osobnostifyzickejosobyakoindividuality.Občianskyzákonníkvytyčujezdravieaživotatýmcelételoako
základné hodnoty osobnosti každej osoby a poskytuje mu ochranu; ľudské telo tvorí integrálnu súčasť
osobnosti človeka ako právneho subjektu. Osobnostné práva predstavujú absolútne subjektívne práva,
ktoré náležia výlučne fyzickým osobám a možno ich charakterizovať ich výlučnosťou, všeobecnosťou,
nepremlčateľnosťou a neprekludovateľnosťou. Na rozdiel od osobnostných práv, právo na náhradu

škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe. Toto právo nemá absolútnu, ale relatívnu povahu, nemá
rýdzo osobnostnú, ale majetkovú povahu a preto sa premlčuje. Poukázal na to, že v podstate každý
medicínsky výkon zasahuje do fyzickej, biochemickej či psychickej integrity pacienta, teda má reálny
potenciál poškodiť. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť zapríčiňuje aj neoprávnený zásah
do osobnosti - práva na ochranu súkromia, dôstojnosti človeka a zdravia. Obsahom práva na telesnú

integritu je všeobecný zákaz neoprávnených zásahov občianskoprávnych subjektov do telesnej integrity
osoby, na ktorú sa toto právo vzťahuje. Platný Občiansky zákonník a právna teória od seba odlišujú
právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a právo na náhradu škody podľa § 415 až § 450 Občianskeho zákonníka. Z koncepcie tejto
právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi inštitútom ochrany osobnosti a inštitútom náhrady škody potom

vyplýva, že nároky majúce základ v týchto inštitútoch sú samostatné a nezávislé a zároveň každý z nich
poskytuje ochranu iným zložkám v rámci duševnej integrity človeka.

13. Dodal, že súčasná právna teória označuje neoprávnený zásah do zdravia fyzickej osoby v rámci
ochrany osobnosti pojmom nemajetková ujma. Pod uvedeným však nemožno rozumieť škodu na zdraví,

ktorá je pojmovo samostatná a systematicky odlišne upravená. Nemajetková ujma vzniká v dôsledku
porušenia právnej povinnosti v inej než majetkovej sfére fyzickej osoby. Na vznik občianskoprávnej
sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia
byť splnené zákonné predpoklady a to: (i) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý
vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených § 11 Občianskeho

zákonníka; (ii) neoprávnený protiprávny charakter zásahu a (iii) existencia príčinnej súvislosti medzi
zásahom a neoprávnenosťou. Nemajetkovou ujmou je podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka taká
ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma
sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba
ju preto odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami podľa § 16

Občianskeho zákonníka a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej
integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných ustanovení (§ 444 Občianskeho
zákonníka a nasl.).14. Doplnil tiež, že zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s
konkrétnymfinančnýmvyjadrenímnáhradytakejnemajetkovejujmyasprihliadnutímnavšetkyokolnosti

konkrétneho prípadu, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu
a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na
rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej fyzickej
integrity fyzickej osoby podľa § 444 Občianskeho zákonníka je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu
za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania následkov (bolestné), resp.

za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(sťaženie spoločenského uplatnenia). Z uvedených dôvodov nie je možné stotožniť právo na náhradu
škody na zdraví a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do osobnostnej sféry týkajúcej
sa zdravia či súkromia. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do
psychickej morálnej integrity človeka, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia

poskytuje prevažne ochranu popri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca.

15. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci si žalobkyňa jednoznačne uplatnila nárok
na ochranu osobnosti titulom nemajetkovej ujmy a nie na náhradu škody na zdraví titulom bolestného
alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, prípadne inej škody.

K predoperačnému vyšetreniu u žalovaného, ako skutočnosti od ktorej si odvodzovala svoj nárok
v konaní, došlo dňa 28.8.2018. Žalobný návrh bol súdom prvej inštancie prijatý elektronicky dňa
30.8.2021 (v pondelok), nakoľko posledný deň lehoty (28.8.2021) pripadol na sobotu. Podľa § 122
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že

žalobkyňa si nárok uplatnila v trojročnej premlčacej lehote, a nie je premlčaný. Uviedol tiež, že spornou
v konaní bola otázka, či žalobkyni bola zo strany žalovaného poskytnutá zdravotná starostlivosť
pri vykonanom predoperačnom vyšetrení dňa 28.8.2018 správne a ak nie, či nesprávne poskytnutá
zdravotná starostlivosť bola v príčinnej súvislosti s následkom predstavujúcim neoprávnený zásah do
osobnostných práv žalobkyne, keď došlo ku vzniku a reťazeniu zdravotných komplikácií, ktoré bolo

nevyhnutné žalobkyňou riešiť vyššie uvedenými postupmi (vyšetreniami, konzultáciami, lekárskymi
zákrokmi: sekundárnou implantáciou šošoviek a YAG kapsulotómiou), čo ovplyvnilo psychický stav,
súkromný aj pracovný život žalobkyne.

16. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť a neposkytol jej zdravotnú

starostlivosť správne. Svoje tvrdenia preukazovala listinnými dôkazmi: lekárskou správou od očnej
kliniky VESELY, kde bol vyslovený záver o pravdepodobnom vzniku refrakčného prekvapenia a ako
jedno z riešení bola odporúčaná kapsulotómia, resp. prídavné šošovky, ďalej lekárskou správou od očnej
kliniky NeoVízia, z ktorej vyplynulo, že žalobkyňa sa už podrobila sekundárnej implantácii šošoviek a
zákroku YAG kapsulotómia a predovšetkým ťažiskovým dôkazom, a to Oznámením Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia podnetu žalobkyne z roku 2019. Poukázala tiež
na to, že odborný názor W.. O. a záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vykonal v
rámci zákonného postupu objektívne šetrenie, sú konzistentné. Žalovaný sa v konaní bránil a považoval
závery úradu za irelevantné. Mal za to, že ide v danej veci o rozdielnosť dvoch odborných názorov
(úradu a žalovaného) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie

na návrh žalobkyne vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom vo veci podnetu žalobkyne,
vedeným na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod č. 13510/2019/102 (prešetrenie
poskytovania zdravotnej starostlivosti za obdobie od 28.8.2018 do 18.6.2019). Zo spisovaného
materiálu zistil, že obsahuje okrem iného zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, stanovisko žalovaného
ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aj spoločnosti MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING

GROUPs.r.o.astanoviskokonzultanta.Žalovanývrámciuvedenéhoprešetrenia,akoajvprejednávanej
veci argumentoval rovnakými skutočnosťami a predkladal rovnaké listinné dôkazy o meraní a vyšetrení
žalobkyne, avšak okrem už prezentovaných tvrdení a totožných listinných dôkazov v prejednávanej
veci nenavrhol iné dôkazy, napr. výsluchy svedkov, odborné vyjadrenie alebo návrh na znalecké
dokazovanie.Napodporusvojhoodbornéhonázorutedaneponúkolinédôkazy,ktorýmibyvrámcisvojej

procesnej obrany zistenia úradu, ako aj odborný názor W.. O. spochybnil, prípadne vyvrátil.

17. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti a
dospelkzáveru,žežalovanýpriposkytovanízdravotnejstarostlivostivrámcipredoperačnéhovyšetreniažalobkynedňa28.8.2018nepostupovallegeartis,keďboloidentifikovanéjehopochybenie,tedakonanie
v rozpore so zákonom, ktoré vyhodnotil ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Z
uvedeného dôvodu nevykonal ani žalobkyňou navrhované znalecké dokazovanie, nakoľko ho považoval

za nadbytočné, pričom sám žalovaný znalecké dokazovanie ani nenavrhol. Keďže žalovaný neprijal
svojezavineniezaneoprávnenýzásah,súdprvejinštanciepoukázalnato,žezodpovednosťuvedenáv§
13 Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou objektívnou, čo znamená, že sa nevyžaduje jej zavinenie
a táto zodpovednosť nemôže byť vylúčená ani dôkazom ospravedlniteľného omylu. Uvedené vyplýva z
faktu, že nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby je pre rovnako závažná bez ohľadu

na to, či konal pôvodca zásahu zavinene alebo nie. Subjektívny prvok zavinenia má potom význam iba
pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. Z dôvodu, že žalovaný dňa 28.8.2018 svojim protiprávnym konaním, spočívajúcim v nerešpektovaní
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v značnej miere zasiahol do osobnostných práv
žalobkyne, do jej telesnej integrity, a to nielen zhoršením zdravia, ujmou na zdraví v psychickej sfére, ale

aj stratou očakávaného zlepšenia zdravia, vyhodnotil súd prvej inštancie žalobkyňou uplatnený nárok
ako dôvodný. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
20.000 eur, pričom pre určenie primeraného zadosťučinenia sú v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka taxatívne uvedené dve kritériá, a to jednak závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj okolnosti, za
ktorých k porušeniu došlo, keď výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu. Závažnosť

vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje so zreteľom na intenzitu, rozsah, na jej ohlas, ako aj dĺžku
trvania. Dodal, že v danom prípade už nebolo logicky možné, aby žalovaný upustil od neoprávnených
zásahov, alebo aby tieto následky odstránil, preto bolo namieste použitie
§ 13 Občianskeho zákonníka, a teda právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorý spôsob
bol podľa názoru súdu prvej inštancie jediný možný v prípade, ak došlo k už nezvratnému stavu v

zdravotnom stave fyzickej osoby.

19. Vo vzťahu ku kritériu závažnosti uviedol, že toto sa posudzuje so zreteľom na intenzitu, rozsah
a na jej ohlas, ako aj dĺžku trvania, pričom žalobkyňa intenzitu nemajetkovej ujmy popísala vo svojej
výpovedi. Zrak je zmyslom, ktorý je pre život človeka absolútne podstatný pri každej jednotlivej činnosti.

Zdravotný stav sa žalobkyni skomplikoval a bol horší ako pred predoperačným vyšetrením, keď ho
žalovaný neoprávneným zásahom zásadným spôsobom ovplyvnil. Na strane žalobkyne nastal stav,
kedy ako uviedla, prestala dôverovať zdravotníckej inštitúcii, zneistilo ju to v jej právach obracať sa
na zdravotnícke inštitúcie v ďalšom lekárskom postupe, ktorý bol potrebný, dostala sa do pochybností.
Žalobkyňa je nútená neustále riešiť svoj zdravotný stav, zažívať neistotu ohľadom budúceho vývoja,

bojí sa navštíviť očnú kliniku a v dôsledku negatívnych skúseností s postupom u žalovaného má strach
absolvovať operačné zákroky. Má obavu z trvalej straty zraku, čo ju tiež ovplyvňuje pri rozhodovaní či
ďalej absolvovať zákroky. Uvedené vyvolalo u nej nedôveru k lekárskym zákrokom, neistotu v tom, že jej
môžu pomôcť, trpela tým, zažívala traumy, strach a prejavilo sa to na jej zdravotnom stave, ako opísala
svedkyňa Paxnerová, pričom ide o dôsledok nesprávneho vyšetrenia u žalovaného. Súd prvej inštancie

však zároveň konštatoval, že žalobkyňa svoje tvrdenie o tom, že mala panické stavy neobjektivizovala
žiadnym dôkazom.

20. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žiadna z morálnych foriem
zadosťučinenia nie je postačujúca. Deštruktívnu ujmu, ktorá žalobkyni vznikla, pričom sa jedná o

najdôležitejší zmyslový orgán človeka, by aj každá iná osoba považovala za ujmu objektívne závažnú.
Žalobkyňa sa riešením svojho zdravotného stavu v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotníckou
starostlivosťou zaoberá od roku 2018; v roku 2019 absolvovala zákrok prídavnej šošovky, v rokoch 2020
a 2021 zákrok YAG kapsulotómia. Nemajetková ujma vyjadruje náhradu za pocity frustrácie, stresu,
neistoty, zmeny, ktoré nastali počas daného obdobia po vyšetrení a po operácii vykonanej na jeho

základe, a to tak v pracovnom, ako aj v súkromnom živote. Vzhľadom na závažnosť ujmy a odstup
času (4 roky) od zásahu, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie aj prípadné morálne zadosťučinenie
nepostačujúce a dôvodné bolo priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď naviac žalovaný,
podľa tvrdenia žalobkyne, dosiaľ v tejto súvislosti žalobkyňu nekontaktoval ani sa sám nepokúsil aktívne
navrhnúť nejakú formu morálneho zadosťučinenia za pochybenie, ktorého sa dopustil. Poukázal na to,

že v prípadoch nemajetkovej ujmy v peniazoch nejde iba o hmotnú satisfakciu, ale predovšetkým o gesto
slušnosti a spravodlivosti, ktoré však nemožno žiadnym spôsobom odčiniť.21. Pri určení výšky peňažnej náhrady prihliadol na následok, ktorý bol len čiastočne napraviteľný,
pričom v čase rozhodovania bol zrak žalobkyne čiastočne sanovaný k potrebám jej bežného života,
nedošlo ku strate zraku, ale pri úkonoch ako čítanie knihy, príprava materiálov v pracovnej oblasti,

používanie auta, sa nedosiahol stav ani ako pred prvotnou operáciou, čo žalobkyňu v bežnom živote
a v aktivitách podstatne ovplyvňuje v porovnaní s obdobím pred absolvovaním vyšetrenia a prvotnej
operácie. Vo vzťahu k posúdeniu okolností, za ktorých k porušeniu došlo uviedol, že zavinené konanie
nastalo u žalovaného, ktorý je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť, teda
súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci s cieľom predĺženia života fyzickej

osoby, zvýšenia kvality života a zdravého vývoja budúcich generácií. Zdravotná starostlivosť zahŕňa
prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, medicínsky výskum a ošetrovateľskú starostlivosť,
pričom liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby; poskytovateľ
je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Súd prvej inštancie ozrejmil, že zdravotná
starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú zdravotné výkony na správne určenie choroby, so

zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

22. Doplnil, že z tohto pohľadu bolo nutné posudzovať okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva
na ochranu osobnosti a ktoré odôvodňujú aj výšku primeraného zadosťučinenia. Žalobkyňa dôvodne

očakávala, že jej bude žalovaným poskytnutá správna zdravotná starostlivosť s cieľom navrátiť jej
zdravie, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu, zmierniť prejavy jej ochorenia
a zlepšiť komfort súkromného a pracovného života. Zlyhaním faktora na strane žalovaného došlo však
k opaku, keď namiesto zlepšenia zdravotného stavu došlo ku zhoršeniu a k vzniku následku v podobe
refrakčného prekvapenia a s tým spojených ďalších riešení tohto stavu, najskôr na jednom a následne aj

na druhom oku. Mal za zrejmé, že napriek očakávaniam pacientov nie je vždy možné ani pri maximálne
vynaloženom úsilí dosiahnuť u pacienta vždy výsledok 100 %; vzhľadom k tomu, že každý ľudský
organizmus je jedinečný a prirodzene reaguje inak na liečbu aj zákrok, a preto komplikácie po zákroku
nemožno úplne vylúčiť. Žalobkyňa ako každý iný pacient očakávala v zdravotníckom zariadení odbornú
pomoc s cieľom zlepšenia zdravotného stavu, namiesto toho bol však postupom žalovaného následok

opačný, jej stav sa skomplikoval, musela a musí ho dlhodobo riešiť, psychicky ju to zasahuje. Bol preto
názoru, že objektívne možno posudzovať stav, ktorý pre žalobkyňu nastal, ako šok, stres, prekvapujúcu
a nečakanú situáciu.

23. Poukázal na to, že žalovaný je všeobecne známym poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti a

v regióne vykonáva množstvo očných operačných zákrokov a vyšetrení, z čoho je možné usudzovať,
že má dostatočné skúsenosti aj s prípadnými predoperačnými a pooperačnými komplikáciami, aj so
štandardnými pooperačnými následkami, konkrétne aj v podobe refrakčného prekvapenia. Ako však
žalobkyňa uviedla v žalobe, o uvedenej možnosti však v písomnom poučení ani v ústnom vysvetlení
zo strany žalovaného nič uvedené nebolo. Žalovaný okrem popretia tvrdení žalobkyne dôkazy na svoju

obranu nenavrhol. Súd prvej inštancie zdôraznil, že refrakčné prekvapenie ako možnú komplikáciu
nemožno úplne vylúčiť, ale je potrebné odlišovať, či uvedený jav nastal prirodzene ako stav, keď pri
maximálnom možnom zachovaní všetkých potrebných vstupov, procesov a vylúčení iných premenných
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, sa jedná o reakciu živého organizmu, teda do určitej miery
prirodzený jedinečný proces, a to aj pri zachovaní správnej zdravotníckej starostlivosti, alebo sa jedná

o stav, ako v danom prípade, ktorý nastal v dôsledku neoprávneného konania žalovaného, a to
nesprávnym výpočtom pri predoperačnom vyšetrení.

24. Vychádzajúc z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že suma 8.000 eur je primeraná
okolnostiam a rozsahu ujmy, ktorú v čase rozhodovania pociťovala žalobkyňa a zohľadňuje spravodlivo

všetky posudzované atribúty aj vo vzťahu ku rozhodovacej činnosti súdov o výške nemajetkovej
ujmy, keď neoprávneným zásahom je ujma spočívajúca v smrti blízkej osoby, rodinného príslušníka,
prípadne nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorých výška je posudzovaná
podľa základného bodového ohodnotenia v príslušnej položke podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, konkrétne za poranenie oka

vyžadujúce jeho vyňatie ihneď po úraze vrátane operácie. Záverom dodal, že žalovaný mohol a
mal za daných okolností prejaviť väčšiu snahu o nielen morálne zadosťučinenie (ospravedlnenie),
ale aj o mimosúdne vyrovnanie, alebo doriešenie veci poskytnutím včasného a adekvátneho
podporného riešenia zdravotného stavu žalobkyne, prípadne formou finančného zadosťučinenia, keď užz dôkazov existujúcich pred podaním predmetnej žaloby bez väčších pochybností vyplynulo pochybenie
žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jeho zodpovednosť, čo tiež súd prvej inštancie
zvážil pri určení výšky finančného zadosťučinenia.

25. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 11, § 13 ods. 1 až ods. 3,
§ 100 ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 3 a § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. žalobe
v časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.000 eur. Nakoľko si žalobkyňa uplatnila
žalobnýmnárokomsumu20.000eur,vozvyšnejčastižalobuzamietol.Otrováchkonaniarozhodolpodľa

§ 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému v plnej výške nároku, keď základ nároku bol jednoznačne daný a výška nemajetkovej
ujmy závisela od úvahy súdu; žalobkyňa bola preto v spore plne úspešná.

26. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku (výrok I.) ako aj proti výroku o trovách konania (výrok III.)
podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu

zamietnuť, eventuálne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch nesprávny a nezákonný.
Zdôraznil, že žalobkyňou uplatňovaný nárok v celom rozsahu neuznáva, nakoľko mal za to, že takýto

nárok žalobkyni nevznikol a ani nebol preukázaný v konaní relevantnými dôkazmi, pričom bol názoru,
že žalobkyni poskytol zdravotnú starostlivosť lege artis. S poukazom na § 220 ods. 2 C. s. p. a judikatúru
Ústavného súdu SR súdu prvej inštancie vytkol, že odôvodnenie rozsudku je v napadnutých častiach
nepreskúmateľnéanepresvedčivé.Daldopozornosti,ževrámcivyšetreniadňa28.8.2018boližalobkyni
uskutočnené aj merania nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či môže absolvovať operačný zákrok,

medzi ktoré možno zaradiť aj meranie IOL Master SRK-T aj SRK II, pričom z lekárskej správy možno
jednoznačne usúdiť, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník zobral v rámci daného vyšetrenia do úvahy
aj skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2005 absolvovala refrakčný operačný zákrok obidvoch očí metódou
PRK (táto skutočnosť bola v lekárskej správe z vyšetrenia uvedená viackrát).

28. Zdôraznil, že žalobkyňa bola v súvislosti s predoperačným vyšetrením ústne a aj písomne poučená v
zmysle§6zákonač.576/2004Z.z.oanamnéze,fyzikálnomvyšetrení,ovšetkýchďalšíchvyšetrovacích
metódach a o príslušných možnostiach farmakologickej a chirurgickej liečby, aj o možných následkoch a
rizikách poskytnutia a odmietnutia zdravotnej starostlivosti, pričom s navrhovanými postupmi slobodne
súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom. Dodal, že ošetrujúci lekár v rámci predmetného vyšetrenia

so žalobkyňou osobitne preukázateľne prediskutoval operačný postup a riziká zákroku, typy umelých
vnútroočných šošoviek, ich výhody a nevýhody, prekonzultoval aj tzv. halo a glare efekt po zákroku a
tiež vnímanie sklovcových zákalov, čo preukazuje lekárska správa z vyšetrenia zo dňa 28.8.2018, ktorú
žalobkyňa podpísala. Bol preto názoru, že si splnil povinnosť v zmysle § 6 zákona
č. 576/2004 Z. z. a obsah informovaného súhlasu zodpovedá zákonom prezumovaným obsahovým

požiadavkám poučenia pacienta, pričom žalobkyni poskytol zdravotnú starostlivosť len v rozsahu
predoperačného vyšetrenia, keďže operačný zákrok absolvovala u iného poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti. Dal do pozornosti, že v súlade s lekárskou správou z prvého pooperačného vyšetrenia
zo dňa 26.10.2018 mala žalobkyňa centrálnu zrakovú ostrosť do diaľky pravého oka 60 % a centrálnu
zrakovú ostrosť ľavého oka 100 % bez korekcie, pričom pred operačným zákrokom mala centrálnu

zrakovú ostrosť pravého oka bez korekcie 10 % a s korekciou -7,0 dpt mala centrálnu zrakovú ostrosť
30 % (amblyopia), z čoho jasne vyplýva, že po operácii došlo k zlepšeniu centrálnej zrakovej ostrosti
o 30 % oproti stavu pred operáciou, preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že zdravotný
stav žalobkyne po absolvovaní predoperačného očného vyšetrenia „bol horší ako pred predoperačným
vyšetrením“.

29. Namietol taktiež skutkový záver súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že mal za preukázané, že
žalobkyňapodstúpiladňa22.a23.10.2018operačnýzákrokuMEDICALINVESTMENTSCONSULTING
GROUP s.r.o. s tým, že „nebude nosiť okuliare“ (ods. 18 napadnutého rozhodnutia), keď uviedol, žeišlo len o subjektívne tvrdenie žalobkyne, ktoré nevyplynulo zo žiadneho dôkazu. Rovnako nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri riešení pooperačného stavu žalobkyne neponúkol
adekvátnyprístupariešenietejtosituácieatakžalobkyňastratiladôveruvočižalovanému,ajoperatérovi

(ods. 18 napadnutého rozhodnutia), keď z obsahu lekárskych správ zo dňa 29.11. a 11.12.2018
vyplynulo, že spoločnosť MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP s.r.o. ponúkla žalobkyni
riešenie napr. formou ďalšej konzultácie s W.. Ď., ako aj formou YAG kapsulotómie; žalobkyňa sa
však dobrovoľne rozhodla neabsolvovať ďalšiu zdravotnú starostlivosť u žalovaného, resp. v zariadení
MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP s.r.o. a túto absolvovala u iných poskytovateľov,

vrátane YAG kapsulotómie. Rozporoval aj záver súdu prvej inštancie o tom, že pri poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti v rámci predoperačného vyšetrenia zo dňa 28.8.2018 nepostupoval lege
artis (ods. 31 napadnutého rozhodnutia), nakoľko v rámci daného vyšetrenia vykonal všetky štandardné
postupy, čo vyplýva aj z lekárskej správy. Vo vzťahu k záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, na ktoré súd prvej inštancie pri uvedenom závere poukázal uviedol, že s týmito
nesúhlasí.

30. Zdôraznil, že pri vyšetrení vykonal všetky štandardné postupy smerujúce k výpočtu dioptrickej
mohutnosti umelej vnútroočnej šošovky aj s využitím rozsiahlych empirických skúsenosti ošetrujúceho
lekára s obdobnými prípadmi akým bola pacientka, keď výpočet biometrickej hodnoty vnútroočných
šošoviek uskutočnil v obidvoch režimoch, t. j. aj v režime zohľadňujúcom absolvovanie refrakčného

zákroku,akoajvrežime,ktorýnezohľadňujeabsolvovanierefrakčnéhozákroku.Bolnázoru,ževprípade
oboch režimov je biometrická hodnota vnútroočných šošoviek absolútne rovnaká. Poukázal na to, že
samotný úrad v Oznámení konštatoval, že refrakčné prekvapenie je jednou z možných komplikácií po
operácii katarakty s implantáciou vnútroočnej šošovky, pričom ide o stav, ktorý je možné riešiť buď
pomocou laserovej korekcie, alebo implantáciou tzv. add on vnútroočnej šošovky. Mal za to, že toto

tvrdenie úradu spochybňuje jeho záver uvedený v Oznámení, kde ako možné pochybenie uvádza práve
refrakčné prekvapenie, ktoré je v zmysle uvedeného vyjadrenia jednou z možných komplikácií spojenou
s absolvovaním operačného zákroku sivého zákalu a je ho možné riešiť, čiže nejde o irreverzibilný
stav. Riziko výskytu tejto pooperačnej komplikácie zvyšuje aj predchádzajúce absolvovanie refrakčného
operačného zákroku, čo bol prípad Žalobkyne. Zároveň dal do pozornosti, že úrad neuviedol, aký

mal byť použitý vzorec a rovnako neuviedol ani to, že v prípade, ak by bol pri výpočte mohutnosti
šošovky použitý „správny“ vzorec, či by v danom prípade nenastala predmetná pooperačná komplikácia.
Uzavrel, že v danom prípade sa jedná o rozdielnosť odborného názoru Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a odborného názoru žalovaného.

31. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že v rámci rozhodovacej praxe príslušných orgánov (aj
súdov) môže spôsobovať problém, že na riešenie pacientovho zdravotného problému nie je v radoch
odborníkov jednotný názor, pričom súd by mal pri komplikovaných prípadoch zisťovať, či na riešenie
zdravotného problému pacienta existuje v odbornej obci jednotný názor a pokiaľ nie, ktorému z viacerých
názorov je prisudzovaná vyššia miera relevancie. Vzhľadom na uvedené bol názoru, že postupoval

lege artis, najmä v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., keď dôsledný výklad postupu lege
artis - v súlade so stavom súčasných odborných poznatkov a zručností, znamená zo širšieho pohľadu
zabezpečiť pacientom tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť po stránke technickej a
vedomostnej, pričom pri predoperačnom vyšetrení zabezpečil správny liečebný postup a vyvinul
maximálne úsilie pre dosiahnutie čo najpriaznivejšieho výsledku liečby ochorení žalobkyne. Rovnako

mal za to, že každý zdravotný výkon so sebou nesie určité riziko neúspechu, či komplikácií a to navzdory
tomu, že postup zdravotníckeho pracovníka bol odborne správny, preto zodpovednosť v súvislosti s
poskytovaním zdravotníckych služieb je primárne zodpovednosťou za odborne správny postup a nie za
výsledok.

32. Odmietol tiež záver súdu prvej inštancie, že svojím protiprávnym konaním v značnej miere zasiahol
do osobnostných práv žalobkyne, do jej telesnej integrity nielen zhoršením zdravia, ujmou na zdraví
v psychickej sfére, ale aj stratou očakávaného zlepšenia zdravia (ods. 32 napadnutého rozhodnutia),
nakoľko aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu
nemajetkovej ujmy bez toho, aby vykonané dokazovanie preukázalo naplnenie podmienok na záver o

existencii nemajetkovej ujmy. Bol názoru, že súd prvej inštancie bez bližšieho odôvodnenia prevzal a
osvojil si subjektívne tvrdenia žalobkyne, ktoré však neboli preukázané a objektivizované dôkazmi (ods.
34 napadnutého rozhodnutia). Rozporoval záver súdu prvej inštancie, že nemajetková ujma vyjadruje
náhradu za pocity frustrácie, stresu, neistoty, zmeny, ktoré nastali počas daného obdobia po vyšetrenía po operácii vykonanej na jeho základe, tak v pracovnom, ako aj v súkromnom živote (ods. 36
napadnutého rozhodnutia) a poukázal na to, že z obsahu výsluchu žalobkyne vyplynulo, že doposiaľ
je zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa, na rovnakej pracovnej pozícii na akej pracovala aj pred

absolvovaním daného vyšetrenia a rovnako doposiaľ vykonáva aj pôvodnú podnikateľskú činnosť. Súdu
prvej inštancie vytkol aj záver, že žalobkyni vznikla v súvislosti s predmetným vyšetrením „deštruktívna
ujma“, keď p žalobkyňa vo výsluchu uviedla, že zrak jej umožňuje viesť motorové vozidlo a doposiaľ
disponuje vodičským oprávnením. Dodal, že závery súdu prvej inštancie o stave zraku žalobkyne
uvedené v odseku 37 napadnutého rozhodnutia boli posudzované len na základe subjektívneho

hodnotenia žalobkyne bez toho, aby boli jej tvrdenia objektivizované, resp. preukázané lekárskymi
správami, z ktorých posledná žalobkyňou predložená lekárska správa bola z októbra 2021.

33. Argumentoval, že rozhodujúcim znakom na určenie toho, či poskytovateľ postupoval správne, nie
je len výsledný zdravotný stav pacienta po zákroku (jeho zhoršenie, objavenie sa nových komplikácií
či nových ochorení). Zhoršenie zdravotného stavu môže byť totiž vyvolané samotnými somatickými

dispozíciami (napr. nesprávnym užívaním liekov, rizikovým životným štýlom a zlozvykmi, ako je napr.
fajčenie),pretojepriposudzovaníotázky,čiposkytovateľpostupovalsprávne,nevyhnutnébraťdoúvahy
aj tieto aspekty. S ohľadom na uvedené dal do pozornosti, že žalobkyňa mala v rámci predoperačného
vyšetrenia diagnostikované viaceré oftalmologické diagnózy a v roku 2005 absolvovala refrakčný
operačnýzákrok,čomôžezvýšiťrizikovznikupooperačnejkomplikácie,ktoroujerefrakčnéprekvapenie.

Zotrval na tom, že žalobkyňa bola informovaná v dostatočnej miere, čo potvrdil aj Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý to v Oznámení aj výslovne uviedol. Nesúhlasil ani so záverom
súdu prvej inštancie o výške primeranej nemajetkovej ujmy (ods. 41 napadnutého rozhodnutia). Bol
názoru, že rozhodovanie súdu o priznaní konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe dokazovania zameraného najmä na zisťovanie konkrétnych

následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, pričom dôkazné bremeno v
tomto smere zaťažuje poškodeného a žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla.

34. Bol názoru, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, keď súd prvej inštancie
dostatočne neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia

a vyvodené závery takým spôsobom, aby výsledok jeho rozhodovacej činnosti vo vzťahu k
napadnutým výrokom bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, keďže obsahuje prevažne len
tvrdenia a argumenty žalobkyne, ktoré si súd prvej inštancie osvojil bez toho, aby boli preukázané
dôkazmi. Dôvodil, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil akým konkrétnym spôsobom
mal predoperačným očným vyšetrením zasiahnuť do osobnosti žalobkyne a akým konkrétnym

spôsobom zasiahlo dané vyšetrenie osobnosť žalobkyne, pričom nedostatočným odôvodnením a
nepreskúmateľnosťou rozhodnutia bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Bol tiež názoru, že
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti trpí napadnuté rozhodnutie aj inými vadami, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, napr.

pokiaľ ide o predoperačné vyšetrenie a jeho vplyv na zdravotný stav žalobkyne, ako aj vývoj zdravotného
stavu žalobkyne po absolvovaní vyšetrenia, vplyv vyšetrenia na osobnosť žalobkyne a pod. a tak na
základe nesprávneho hodnotenia dôkazov dospel k nesprávne zistenému skutkovému stavu. Dodal, že
súd prvej inštancie vec tiež nesprávne právne posúdil, a to vo vzťahu k vzniku a výške nároku žalobkyne
nanáhradunemajetkovejujmyavneposlednomradevovyhovujúcomvýrokuavovýroku,ktorýmpriznal

žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100%, nakoľko tento výrok je v rozpore s § 255
C. s. p..

35. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného stotožnila s napadnutým rozhodnutím a
mala za to, že je vecne správne, zákonné, spravodlivé a netrpí žiadnou zo žalovaným vytýkaných

vád. Odmietla odvolanie ako celok a rozporovala všetky žalovaným uvedené výhrady. Uviedla, že
skutočnosť, či žalovaný pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti postupoval lege artis, bola zásadnou
otázkou a podmienkou uplatneného nároku a v konaní bola nepochybne preukázaná, pričom však
žalovaný svoje tvrdenia o správne poskytnutej starostlivosti ani v najmenšom nepreukázal. Poukázala
na skutočnosť, že v konaní predložila Oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou č. 6423/2021/102, PO 963/2019, 46106/2021, podľa ktorého bolo
identifikované pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u žalovaného a súd prvej inštancie sa
tiežoboznámilsospisovýmmateriálom,nazákladektoréhouvedenýúradOznámenievydal.Nesúhlasila
s tvrdením žalovaného, že ide v danej veci len o rozdielnosť dvoch odborných názorov (úradu ažalovaného) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keď dala do pozornosti, že Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou je jedinou inštitúciou oprávnenou na základe platného práva skúmať a
vyjadrovať sa k správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pričom odborný názor žalovaného je

stále iba jeho subjektívnym odborným názorom, ktorý navyše v situácii, kedy je atakovaný jeho liečebný
postup, je celkom zjavne irelevantný a neobjektívny.

36. Dodala, že tvrdenia žalovaného ohľadom predoperačného vyšetrenia a ohľadom predchádzajúceho
poučenia sú v kontexte nesprávnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti čistými špekuláciami a

odvádzaním pozornosti od jedinej podstatnej otázky - nesprávnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti,
ktorá bola jednoznačne preukázaná. Vo všeobecnosti platí, že ak by aj poučenie podľa § 6 ods. 1
zákona č. 576/2004 Z. z. bolo správne a úplné, aj tak v konkrétnom prípade môže dôjsť k nesprávnemu
poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, argumentáciu žalovaného preto vyhodnotila ako tendenčnú a
účelovú. Ostro odmietla spochybnenie ujmy, ktorú utrpela, keď bola názoru, že táto bola riadne
preukázaná a dala do pozornosti, že v konaní navrhla dôkazy, ktoré boli vykonané a bola vypočutá

svedkyňa, ktorá ujmu žalobkyne výpoveďou potvrdila, pričom tvrdenia žalovaného označila za rozporné
s objektívne danou realitou. V súvislosti so spochybňovaním jej vnútorného prežívania a pocitov,
previazaných na skúsenosť s nesprávnym poskytnutím starostlivosti zo strany žalovaného zdôraznila,
že ide o skutočnosti, ktoré objektívne nie je možné dokázať „vonkajším spôsobom“, keďže ide o vnútorné
prežívanie osoby, vnútorné pocity, ktoré sa môžu objaviť v ktorýkoľvek okamih alebo môžu konzistentne

pretrvávať dlhé časové úseky. Za nelogické označila tvrdenie, že keď takmer prišla o zrak, v pohode si
naďalej bez obáv žije, pracuje a nemá strach z operačného riešenia problémov, ktoré zapríčinil žalovaný,
pričom tak ako uviedol súd prvej inštancie v odseku 40 napadnutého rozhodnutia, dôvodne očakávala,
že jej bude žalovaným poskytnutá správna zdravotná starostlivosť s cieľom navrátiť jej zdravie, prípadne
zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu a zmierniť prejavy jej ochorenia, zlepšiť komfort jej

súkromného a pracovného života. Zlyhaním faktora na strane žalovaného došlo ale ku opaku, jej stav
sa skomplikoval, musela a musí ho dlhodobo riešiť, psychicky ju to zasahuje. Za podstatné považovala,
že ide o základný ľudský zmysel - zrak, bez ktorého je fungovanie človeka zásadne zhoršené.

37. Mala za to, že žalovaný nepreukázal, že by ju o existujúcich rizikách objektívne poučil, obmedzil sa

len na popretia žalobných tvrdení a dôkazy na svoju obranu ani nenavrhol. Teoretizovanie žalovaného
v odvolaní predstavuje len súhrn jeho názorov a samo o sebe nemôže zvrátiť záver o nesprávnosti
poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovaným. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, žalovaný
nenavrhol žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, zatiaľ čo sama dôkazy predložila, navrhla a svoje
tvrdenia riadne preukázala. V súvislosti s priznanou nemajetkovou ujmou uviedla, že vzhľadom na ujmu,

ktorú utrpela a stále ju znáša, nie je celkom uzrozumená s priznanou výškou náhrady, avšak podaním
žaloby nesledovala majetkové ciele, ale principiálne hľadisko v podobe poskytnutia zadosťučinenia,
preto rozhodnutie súdu prvej inštancie prijala, nepovažovala preto za potrebné vyjadrovať sa k
spochybňovaniu výšky náhrady v odvolaní inak ako tak, že napadnutý rozsudok považuje aj v tomto
smere za spravodlivý (vzhľadom na okolnosti) a najmä vecne správny a zákonný.

38. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach uvedených
v odvolaní a rozporoval tvrdenia žalobkyne, ktoré uviedla vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného.
Nesúhlasil s tým, že správnosť, resp. nesprávnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany
žalovaného je zásadnou otázkou a základnou podmienkou pre uplatnenie nároku žalobkyňou voči

žalovanému, keď predmetná otázka je len jednou z otázok, resp. podmienok prezumovaných zákonom
na vznik žalobkyňou uplatneného nároku a opätovne zdôraznil, že má za to, že zdravotnú starostlivosť
poskytolžalobkynilegeartis.Rovnakozopakoval,žežalobkyňabolavrámcivyšetreniaústneajpísomne
poučená v zmysle § 6 zákona č. 576/2004 Z. z., čo bolo preukázané lekárskou správou zo dňa
28.8.2018, pričom žalobkyňa sa aj napriek poučeniu a informáciám o zdravotnej starostlivosti sama a

bez akéhokoľvek nátlaku rozhodla dobrovoľne absolvovať predoperačné očné vyšetrenie a následne aj
operačnýzákroksivéhozákalu.Sumarizujúcbolnázoru,žežalobkynisanepodarilopreukázaťnaplnenie
jednotlivých zákonom požadovaných zložiek zodpovednosti žalovaného za vznik nemajetkovej ujmy
žalobkyne, a teda uplatnený nárok žalobkyni nevznikol.

39. Žalobkyňa sa k odvolacej replike žalovaného nevyjadrila.

40. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo
výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
29.7.2025 (§ 387
ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

41. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

42. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaného o splnení
si informačnej povinnosti podľa § 6 zákona č. 576/2004 Z. z., o postupe lege artis pri predoperačnom
vyšetrení žalobkyne a o nedostatočnom preukázaní predpokladov a výšky nemajetkovej ujmy a ich
nesprávnom právnom posúdení, ako aj o nesprávnom právnom posúdení trov konania odvolací súd
podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie

skutkovýchaprávnychokolnostívedúcichkvyhoveniužalobevčastiozaplatenie8.000eurakpriznaniu
trov konania žalobkyni v plnej výške.

43. Pokiaľ ide o tú časť odvolacej argumentácie žalovaného, ktorá sa týkala nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku a tým porušeného práva žalovaného na spravodlivý proces, je

potrebnéuviesť,žehociprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnézásady
spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,
táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, vrátane takého, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj Ruiz Torija c. Španielsko zo
dňa 9.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č.

303 - B; Georgiadis c. Grécko zo dňa 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko zo dňa 19.2.1998). Súd musí
odpovedať na podstatné a právne významné skutočnosti a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie
ich existencie, inak by sa dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen Čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ale i Čl. 6 ods. 1 Dohovoru s tým, že súčasťou obsahu týchto základných práv je aj
právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo väzbe s predmetom konania (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 119/2009, sp. zn. III. ÚS 95/2006 a sp. zn. III. ÚS 260/2006).

44. Preskúmaním tejto časti odvolacieho argumentu žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci
skutkový stav, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, tieto adekvátne vysvetlil,
pričom s argumentami strán konania sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal a v dostatočne

primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania,
objasňujúce skutkový a právny základ jeho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

45. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom
prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. týkajúceho
sanáležitostíodôvodneniarozsudku.Hodnotiežuviesť,žezaporušeniezákladnéhoprávazaručenéhov
Čl.46ods.1ÚstavySRvžiadnomprípadenemožnopovažovaťto,žesúdneodôvodnilsvojerozhodnutie

podľa predstáv účastníka konania (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).

46. V nadväznosti na námietky žalovaného, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd konštatuje, žežiadne pochybenie v hodnotení skutkového stavu, ani v právnom posúdení v odôvodnení napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie nezaznamenal.

47. Na podporu záverov súdu prvej inštancie, v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý
namietal záver súdu prvej inštancie o postupe žalovaného non lege artis pri predoperačnom vyšetrení
dňa 28.8.2018 odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní otázky správnosti
žalovaným poskytnutej zdravotnej starostlivosti z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého žalobkyňa
na preukázanie svojho tvrdenia o zásahu do práva na ochranu osobnosti, konkrétne do jej telesnej

integrity, produkovala vlastnú výpoveď, navrhla aj výpoveď svedkyne B. a predložila aj listinné dôkazy, v
rámci ktorých bola aj správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval postup
žalovaného non lege artis. Záver prijatý súdom prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania
je v súlade so zásadami logiky a zodpovedá zistenému skutkovému stavu, keď sa vykonanými dôkazmi
zaoberal jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti.

48. Hodno uviesť, že procesný úspech strany v sporovom konaní je podmienený unesením dvoch
bremien, jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti procesného útoku, resp. procesnej obrany a zároveň
bremeno tvrdené skutočnosti preukázať. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
sporu a dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za
pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

49. Hoci v prejednávanej veci žalovaný rozporoval tvrdenia žalobkyne o postupe non lege artis pri
predmetnom vyšetrení, ako aj žalobkyňou predložené dôkazy (najmä záver Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou), nepredložil ani nenavrhol v konaní okrem výpočtu dioptrickej mohutnosti
vnútroočnej šošovky počas predmetného predoperačného vyšetrenia žiadny iný dôkaz, na čo poukázal

aj súd prvej inštancie a teda neuniesol dôkazné bremeno vznesenej procesnej obrany, čo v spojení
s preukázaním nároku zo strany žalobkyne nevyhnutne rezultovalo do záveru, že pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti žalovaný porušil povinnosti uvedené v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z..

50. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skúmal

práve žalovaným v rámci vyšetrenia dňa 28.8.2018 vykonaný biometrický výpočet dioptrickej mohutnosti
vnútroočnej šošovky, pričom dospel k záveru o tom, že žalovaný pri ňom nezohľadnil predchádzajúci
refrakčný zákrok na rohovke žalobkyne v roku 2005, čo viedlo k následným zdravotným komplikáciám
u žalobkyne.

51. S ohľadom na žalovaným neunesenú povinnosť dôkazného bremena neobstoja potom tvrdenia
žalovaného v rámci odvolacej argumentácie, že pri danom výpočte vzal do úvahy aj skutočnosť, že
žalobkyňa v roku 2005 absolvovala refrakčný operačný zákrok obidvoch očí, že záver Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je len iným odborným názorom na predmetnú problematiku, bez
uvedenia „správneho“ vzorca výpočtu, ani že mal byť vzaté do úvahy aj možné somatické dispozície,

ako dôvod zhoršenia zdravotného stavu.

52. Bez právnej relevancie je aj námietka žalovaného, že nebolo preukázané, či by ku komplikácii
v podobe refrakčného prekvapenia u žalobkyne nedošlo aj pri „správnom“ výpočte vnútroočnej
šošovky. Odvolací súd v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že je nepochybné,

že danú komplikáciu nemožno pri predmetnej operácii úplne vylúčiť, je však nevyhnutne potrebné
odlíšiť, či takýto jav nastal prirodzene, ako jedinečná prirodzená reakcia organizmu aj pri zachovaní
správnej zdravotnej starostlivosti, alebo v dôsledku porušenia povinnosti správne poskytnúť zdravotnú
starostlivosť. Skutočnosť, že ide o komplikáciu, ktorú je možné riešiť ďalšími zákrokmi nijako žalovaného
nezbavuje zodpovednosti za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

53. Rovnako nedôvodný je aj poukaz žalovaného, že pri kontrolnom pooperačnom vyšetrení zo dňa
26.10.2018 bolo konštatované zlepšenie centrálnej zrakovej ostrosti žalobkyne, nakoľko z nasledujúcich
vyšetreníjednoznačnevyplynulo,ženásledneužalobkynedošlokzhoršeniuvidenia,pričomvkonanízo
žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by k tomuto zhoršeniu došlo v príčinnej súvislosti s inou skutočnosťou

ako s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo strany žalovaného.

54. Odvolací súd dodáva, že žalovaný argumentoval aj tým, že žalobkyňu pri predoperačnom vyšetrení
riadne poučil podľa § 6 zákona č. 576/2004 Z. z., avšak základom uplatneného nároku v zmysle podanejžaloby nebolo pochybenie pri splnení informačnej povinnosti v zmysle uvedeného ustanovenia, ale
porušenie povinnosti uvedenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. správne poskytnúť zdravotnú
starostlivosť, a to konkrétne nesprávnym výpočtom mohutnosti vnútroočnej šošovky pri biometrickom

meraní v rámci predoperačného vyšetrenia, preto danú argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú.

55. V súvislosti s námietkou žalovaného smerujúcou proti záveru súdu prvej inštancie o vzniku a výške
nemajetkovej ujmy odvolací súd konštatuje, že záver o vzniku nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie
nezaložil na subjektívnych pocitoch žalobkyne, ale na komplexnom vyhodnotení predložených listín,

výsluchu žalobkyne a svedkyne N.I. B., keď odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňou tvrdené
následky protiprávneho zásahu žalovaného boli dostatočne uvedenými dôkazmi objektivizované.
Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa nemala povinnosť preukazovať následky v iných oblastiach
života, nakoľko dostatočne odôvodnila a preukázala zásah žalovaného do svojej telesnej integrity.

56. Následne súd prvej inštancie moderoval výšku žalobkyňou uplatneného regresného nároku a to

s ohľadom na vyhodnotenie zákonných kritérií v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to
závažnosti vzniknutej ujmy (so zreteľom na intenzitu, rozsah, ohlas a dĺžku trvania) aj okolností, za
ktorých k porušeniu došlo, pričom jeho závery pri vyhodnotení daných kritérií sú komplexné a v súlade
so zásadami formálnej logiky.

57. V nadväznosti na uvedené odvolací súd k argumentácii žalovaného, že žalobkyni bolo ponúknuté
riešenie danej situácie dodáva, že žalobkyni ponúkla možnosť reparácie vzniknutých následkov
formou YAG kapsulotómie spoločnosť MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP s.r.o., u ktorej
žalobkyňa absolvovala operačné zákroky dňa 22. a 23.10.2018, a ktorú žalobkyňa z dôvodu straty
dôvery nevyužila, teda nebolo možné zohľadniť, že by sám žalovaný vynaložil či už po zistení zhoršenia

zraku u žalobkyne a o to viac po závere Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dostatočné
úsilie na to, aby žalobkyni, ktorej svojím postupom spôsobil vážne zdravotné komplikácie, poskytol
zadosťučinenie či už v morálnej rovine, alebo vo forme finančného zadosťučinenia.

58. Žalovaný rozporoval aj právne posúdenie trov konania, ktoré súd prvej inštancie priznal žalobkyni

v rozsahu 100 % napriek skutočnosti, že jej žalobu zamietol v časti uplatneného nároku. Vo vzťahu k
uvedenej námietke odvolací súd v súlade s doktrinálnymi stanoviskami ako aj s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít konštatuje, že v prípade tzv. nevyčísliteľných sporov, pri ktorých výška
plnenia závisí výlučne od úvahy súdu, je nevyhnutné posudzovať základ uplatneného nároku a nie výšku
sumy,ktorústranažiadalapriznať(viďajnálezÚstavnéhosúdusp.zn.III.ÚS475/2018,zodňa4.2.2021,

ktorý bol zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
č. 13/2021). Preto je nutné § 255 ods. 1 C. s. p., vychádzajúci zo zásady úspechu v spore vykladať
extenzívne a ak výška uplatneného nároku závisí od úvahy súdu, priznať náhradu trov konania v plnej
výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške, keďže v
takomto prípade nejde o procesne neúspešného žalobcu.

59. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o žalovaným uplatnený odvolací dôvod, že konanie na
súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací
súd konštatuje, že nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel
prihliadať (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

60.Pretožežalovanývpodanomodvolaníneuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorýmibypreukázal
vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vo výroku vecne správny potvrdil.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).