Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362952
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123362952.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Gindlovej,členovsenátuJUDr.MárieKubincovej,PhD.aJUDr.ĽubiceMojžišovejvprávnejvecižalobcu:
LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca konkurznej
podstaty úpadcu Zvolenská investičná s.r.o., so sídlom Pri Kysuci 99/77, 010 03 Žilina, IČO: 36 634
832, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská

Bystrica, IČO: 00 313 271, o žalobe žalovaného na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/193/2012 a pred Krajským súdom pod sp. zn. 41Cob/351/2016 a
sp. zn. 41Cob/352/2016, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
60Cb/31/2023-109 zo dňa 23. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/31/2023-109 zo dňa 23. augusta 2024 p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. žalobu na obnovu konania odmietol.
Vo výroku II. žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalovaný žalobou doručenou súdu dňa
21.07.2023 domáhal obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
63Cb/193/2012 v rozsahu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/193/2012-499 zo dňa
27.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2020, opravného uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 63Cb/193/2012-527 zo dňa 04.08.2016, právoplatného dňa 07.09.2020, rozsudku
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/351/2016-552 zo dňa 20.12.2017, právoplatného

07.09.2020, Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/352/2016-565 zo dňa
20.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2020. V prípade povolenia obnovy konania
žalovaný navrhol, aby súd odložil vykonateľnosť predmetných rozhodnutí Okresného súdu Banská
Bystrica ako aj Krajského súdu Banská Bystrica z dôvodu verejno-prospešného záujmu, ktorý žalovaný
v celom rozsahu svojou činnosťou, v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, vykonáva
v prospech občanov mesta Banská Bystrica.

3. Žalovaný v odôvodnení žaloby poukázal na to, že počas konania o odvolaní žalovaného voči
rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/193/2012-499 zo dňa 27.06.2016 bol
uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1K/3/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 62/2017
zo dňa 29.03.2017, vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: Zvolenská investičná, s.r.o., so sídlom Pri
Kysuci 99/77, 010 03 Žilina, IČO: 36 634 832 a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bol

ustanovený správca Mgr. Andrea Šperková. Žalovaný poukázal na to, že odvolací súd nepostupoval
v intenciách zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorýchzákonov, keď pokračoval v konaní v rozpore so zákonom, čím znemožnil žalovanému nesprávnym
procesným postupom uskutočňovať jemu patriace procesné práva.

4. Žalovaný ako dôvod podania žaloby na obnovu konania uviedol § 397 písm. a) CSP, že sú tu
skutočnosti týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Žalovaný podanie žaloby na obnovu konania odôvodnil tou skutočnosťou, že v
zmysle ZKR malo byť konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 63Cb/193/2012 dňom

29.03.2017 prerušené bez vydania meritórneho rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica
pod sp. zn. 41Cob/351/2016-552 zo dňa 20.12.2017 ako aj uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 41Cob/352/2016-565 zo dňa 20.12.2017, ktoré oba nadobudli právoplatnosť dňa 07.09.2020.
Žalovaný poukázal na to, že všetky procesné úkony súdov (vrátane súdnych rozhodnutí) po vyhlásení
konkurzu považuje za neúčinné. V ďalšom uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.10.2020
doručil doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutiach v merite veci, v ktorých bol vyznačený

dátum 07.09.2020, a to bez toho, aby oznámil žalovanému, že pokračuje v prerušenom konaní bez
doručenia akejkoľvek informácie, či uznesenia, ktorým by rozhodol o pokračovaní konania. Poukázal na
to, že pokiaľ by súd bol postupoval v intenciách zákona, žalovaný mohol uplatniť jemu patriace procesné
práva a zákonným spôsobom dosiahnuť zmenu rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní
č. k. 63Cb/193/2012 v merite veci na odvolacom, prípadne dovolacom súde.

5. V doplnení žaloby žalovaný navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým povolí obnovu konania vedeného
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/193/2012 a na Krajskom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 41Cob/31/2016 a pod sp. zn. 41Cob/32/2016. Druhým petitom žalovaný navrhol, aby súd
vydal rozsudok, ktorým návrh žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 14.937,26 Eur spolu s 9 % úrokom

z omeškania ročne z dlžnej sumy 14.937,26 Eur od 02.09.2010 až do zaplatenia ako aj návrh žalobcu
na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 265,52 Eur a návrh žalobcu na zaplatenie náhrady trov
konania spočívajúcich v súdnom poplatku za podanie žaloby vo výške 1.256,50 Eur, v súdnom poplatku
za odvolanie vo výške 917,- Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 8.423,24 Eur a nárok
žalobcu na trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.124,35

Eur, zamietne.

6. Okresný súd v úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že je neprípustné podanie
žaloby na obnovu konania z iného dôvodu ako dôvodu vymedzeného v § 397 CSP. Žaloba musí byť
podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania ako aj prípustný dôvod

obnovy konania, ktorý je taxatívne vypočítaný v ust. § 397 CSP, taktiež musí byť dodržaná zákonná
lehota na podanie žaloby na obnovu konania a v neposlednom rade musí žaloba obsahovať predpísané
náležitosti. Splnenie uvedených zákonných podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci. Zistenie
ktoréhokoľvek z dôvodov v zmysle ust. § 413 ods. 1 CSP umožňuje súdu žalobu na obnovu konania
bez ďalšieho odmietnuť.

7. Okresný súd zosumarizoval skutkové okolnosti veci takto:

8. V konaní pod sp. zn. 63Cb/193/2012-383 Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 17.02.2014
rozsudok, ktorým uložil I. výrokovou vetou žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške

5.739,78EurspoluspríslušenstvomaII.výrokovouvetouuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu vo výške 85,26 Eur s príslušenstvom. Výrokom III. žalobu žalobcu zamietol a výrokom IV.
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe
odvolania žalobcu voči výrokom III. a IV. uznesením sp. zn. 41Cob/225/2014 zo dňa 18.12.2014 zrušil
vec v napadnutej časti a túto vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

9. Okresný súd Banská Bystrica vec znova prejednal v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a
dňa 27.06.2016 meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 63Cb/193/2012-499, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.937,26 Eur s príslušenstvom (výrok I.). Na základe

žiadosti o opravu chýb v písaní v rozsudku vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.08.2016 opravné
uznesenie č.k. 63Cb/193/2012-527.10. Dňa 28.07.2016 bolo súdu doručené odvolanie žalovaného voči rozsudku okresného súdu a
následne dňa 23.08.2016 aj odvolanie voči opravnému uzneseniu k rozsudku.

11. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/3/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č.
62/2017 zo dňa 29.03.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní žalovaného zo dňa 28.07.2016 voči rozsudku rozhodol
rozsudkom č. k. 41Cob/351/2016-552 zo dňa 20.12.2017 a o odvolaní žalovaného voči opravnému

uzneseniu rozhodol uznesením č.k. 41Cob/32/2016-565 zo dňa 20.12.2017 t.j. po vyhlásení konkurzu
na majetok žalobcu.

13. Na základe rozhodnutí odvolacieho súdu bola na rozsudku ako aj na opravnom uznesení vyznačená
právoplatnosť na deň 07.09.2020.

14. Dňa 14.03.2018 podal žalovaný podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora proti
právoplatným rozhodnutiam, t.j. proti rozsudku okresného súdu, proti opravnému uzneseniu okresného
súdu ako aj proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ktoré odôvodnil tým, že ide o nezákonné rozhodnutia
s poukazom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu a s poukazom na ust. § 47 ZKR.

15. Dňa 03.04.2018 obdržal žalovaný odpoveď Generálnej prokuratúry SR, v zmysle ktorého bolo
konštatované, že odvolacie konanie bolo v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu prerušené
a odvolací súd nemal vydať rozhodnutie o odvolaní, nakoľko prerušenie konania nastalo v danom
prípade ex lege bez vydania rozhodnutia konajúceho súdu o prerušení konania. Procesné úkony súdu
vykonané po prerušení konania (vrátane vydania súdnych rozhodnutí) sú z toho dôvodu neúčinné.

Zároveňskonštatoval,žeoznačenépochybenieodvolaciehosúduvšaknezakladáprípustnosťdovolania
generálneho prokurátora z dôvodu, že ochranu práv žalovaného možno dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami.

16. Voči žalovanému bolo vedené aj exekučné konanie, ktoré však bolo exekučným súdom zastavené z

dôvodu neexistencie legitímneho exekučného titulu na vymoženie pohľadávky oprávneného (žalobcu).

17. Krajský súd v Banskej Bystrici po predložení veci listom zo dňa 23.07.2020 uviedol, že: Odvolací
súd dospel k záveru, že v tomto štádiu už nemá odvolací súd o čom rozhodnúť (autoremedúra nie je
prípustná), pričom nebol využitý zákonný postup pre zrušenie rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej

republiky, resp. Ústavným súdom Slovenskej republiky (viď napr. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. I.ÚS 393/2012-33 zo dňa 12.01.2012), a preto vám vec vraciame bez opakovaného
rozhodnutia o podanom odvolaní.

18. Správca konkurznej podstaty úpadcu (LawService Recovery, k.s.) dal návrh na pokračovanie

v konaní podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.04.2019, čím odpadla prekážka prerušeného
konania.Okresnýsúdnáslednerozsudokdoručildňa07.09.2020správcovikonkurznejpodstatyúpadcu.

19. Preskúmaním žaloby na obnovu konania okresný súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania
bola podaná proti rozhodnutiu voči ktorému je prípustná, nakoľko sa jedná o právoplatné rozhodnutie

súdu. Žaloba bola podaná oprávnenou osobou, nakoľko ju podal žalovaný ako strana pôvodného
konania, o ktorého obnovu sa jedná. Dodržaná bola taktiež aj lehota na podanie žaloby, keď žaloba
bola doručená súdu dňa 21.07.2013, t.j. pred uplynutím objektívnej 3-ročnej lehoty od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorá by bola uplynula dňa 07.09.2023. Z uvedeného dôvodu súd ďalej skúmal dôvodnosť
podania žaloby a zaoberal sa kritériami prípustnosti takejto žaloby, ktoré sú vymedzené v ust. § 397 CSP.

20. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný dôvody obnovy konania podriadil pod ust. § 397 písm.
a) CSP s poukazom na to, že malo byť konanie dňom zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu
na majetok žalobcu, t.j. dňom 29.03.2017, prerušené bez vydania rozhodnutia odvolacím súdom v
merite veci, a teda bez vydania rozsudku odvolacieho súdu a uznesenia odvolacieho súdu, oboch

právoplatných dňa 07.09.2020. Všetky ďalšie procesné úkony po vyhlásení konkurzu žalovaný považuje
za neúčinné. Zároveň argumentuje, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.10.2020 doručil doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutia v merite veci, v ktorých bol vyznačený dňom 07.09.2020,
a to bez z toho, aby žalovanému oznámil, že pokračuje v prerušenom konaní. V prípade, pokiaľ bypostupoval v intenciách zákona, žalovaný mohol uplatniť jemu patriace procesné práva a zákonným
spôsobom dosiahnuť zmenu rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v merite veci na odvolacom,
prípadne dovolacom súde.

21. Okresný súd poukázal na to, že v prípade prípustnosti obnovy konania v zmysle ust. § 397 písm.
a) CSP pôjde spravidla o prípady, keď strana o existencii skutočnosti alebo dôkazov nevedela, teda ich
nemohla použiť pre existenciu relevantnej objektívnej prekážky. Musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy,
ktoré tu existovali už počas pôvodného konania. Dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti,

rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu sporu. Takéto skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

22. Okresný súd poukázal na to, že spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo
dôkazov nevedela, teda ich nemohla použiť pre existenciu relevantnej objektívnej prekážky.

23. K námietke žalovaného, že okresný súd neoznámil žalovanému pokračovanie v konaní okresný súd
uviedol, že žiadne ustanovenie ZKR v znení rozhodnom pre posúdenie veci súdu neukladá povinnosť
vydávať uznesenia o pokračovaní v konaní. Znenie samotného ZKR predpokladá v prípade vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu prerušenie konania ex lege, preto je potrebné analogicky vykladať aj prípad
pokračovaniavkonaní,ktorýtaktiežnastávaexlegeužsamotnýmnávrhomsprávcukonkurznejpodstaty

na pokračovanie v konaní, t.j. bez potreby vydania samostatného uznesenia o pokračovaní v konaní.

24. Okresný súd konštatoval, že samotný žalovaný v žalobe na obnovu konania uviedol, že počas
lehoty na podanie dovolania podal dňa 14.03.2018 podnet na dovolanie generálneho prokurátora proti
rozhodnutiam odvolacieho súdu. Dovolanie generálneho prokurátora však nebolo v zmysle § 458 ods. 1

CSP prípustné, nakoľko ochranu práv žalovaného bolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Zákonná dikcia § 458 ods. 1 CSP zakladá subsidiaritu dovolania generálneho prokurátora. Takýmto iným
právnym prostriedkom je jednoznačne dovolanie. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že zákonná
úprava dovolania v Civilnom sporovom poriadku upravuje dvojmesačnú lehotu na podanie dovolania
odo dňa doručenia rozhodnutia. V prípade žalovaného boli rozhodnutia odvolacieho súdu doručené

žalovanému dňa 02.02.2018, lehota na podanie odvolania teda uplynula dňa 02.04.2018.

25. Okresný súd uviedol, že zo spisu vyplýva, že rozhodnutia odvolacieho súdu boli žalovanému
doručené dňa 02.02.2018 do elektronickej schránky žalovaného, pričom žalovaný bol v predmetných
rozhodnutiach odvolacieho súdu riadne a náležite poučený o možnosti podať opravný prostriedok, t.j.

dovolanie. Skutočnosť, že žalovaný nevyužil svoju procesnú možnosť brániť sa proti rozhodnutiam
odvolacieho súdu dovolaním napriek tomu, že bol riadne o tom poučený, nemožno považovať za
naplnenie dôvodu na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP. Žalovaným uvádzané dôvody
na povolenie obnovy konania možno vyhodnotiť ako pochybenie pri právnom posudzovaní veci a
nesprávnosti procesnej povahy, pričom takéto pochybenia nemôžu byť napravené v konaní o žalobe na

obnovu konania, keďže obnova konania je prípustná len zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.
Okresný súd v danom smere poukázal aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí
pod sp. zn. 1Obo/16/2019 zo dňa 30.09.2020 ako aj odkaz na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS 393/2012-33 zo dňa 12.01.2012.

26. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že po vyhlásení konkurzu dochádza k prerušeniu
konania ex lege v zmysle príslušných ustanovení ZKR a konanie na odvolacom súde tak malo byť
prerušené bez vydania rozhodnutia, resp. rozhodnutí. Poukázal však zároveň na to, že žalovaný
vlastnoupasivitou,sprihliadnutímnavyššieuvedenézávery,nevyužilsvojeprávonapodanieopravného
prostriedku - dovolania, prípadne na využitie iných zákonných prostriedkov nápravy. Okresný súd

konštatoval, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil
význam zásady, podľa ktorej právo patrí bdelým, ktorý sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a
výkon svojich práv, neodkladajú svoje osobné rozhodnutia týkajúce sa výkonu práv na poslednú chvíľu
a svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu,
predvídajú aj možnosti vzniku komplikácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v prebiehajúcom

konaní. Nepodanie dovolania, resp. zmeškanie lehoty na podanie dovolania nemožno považovať za
naplnenie dôvodu na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 397 písm. a) CSP, keďže podstata
predmetného dôvodu pre obnovu konania predpokladá existenciu takých skutočností, rozhodnutí a
dôkazov, ktoré by ten, kto podal žalobu na obnovu konania nemohol bez svojej viny v pôvodnom konanípoužiť, čo však v tomto prípade nebolo preukázané. Žalovaný bol od momentu vyhlásenia konkurzu na
majetok žalobcu presvedčený o tom, že konanie je prerušené ex lege a odvolací súd nemal rozhodnúť.
Uvedené presvedčenie žalovaný uviedol aj v podnete na podanie dovolania generálneho prokurátora. Z

uvedeného vyplýva, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, na ktoré žalovaný v rámci žaloby na obnovu
konania poukazoval, nemožno považovať za také, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní.

27. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v rozsahu výroku

I. uznesenia, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, že voči rozhodnutiam Krajského
súdu Banská Bystrica vydaných v konaniach sp. zn. 41Cob/351/2016 a sp. zn. 41Cob/352/2016 mal
žalovaný možnosť využiť efektívne prostriedky nápravy, ktoré boli spôsobilé zabezpečiť ochranu jeho

práv, teda mal možnosť podať dovolanie.

29. Žalovaný opakovane zotrval na tom, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 14K/3/2017 zo dňa 23.03.2017, zverejnený v Obchodnom vestníku
č. 62/2017 dňa 29.03.2017, teda týmto dňom boli prerušené súdne konania vedené pod sp. zn.

41Cob/351/2016 a sp. zn. 41Cob/352/2016. Napriek tejto skutočnosti však Krajský súd Banská Bystrica,
ako odvolací súd, vydal v rozpore so zákonom dňa 20.12.2017 meritórne rozhodnutia.

30. Žalovaný poukázal na to, že konanie o dovolaní je súčasťou (etapou, štádiom) príslušného
konania o právnej veci, ktoré sa začalo na okresnom súde, a to najmä z dôvodu totožnosti predmetu

konania a totožnosti jeho účastníkov. Prerušenie konania teda vylučuje možnosť jeho pokračovania a
„preskočenia“ do ďalšieho štádia konania. Podanie dovolania a následné konanie súdu o dovolaní by
bolo pokračovaním v prerušenom konaní, čo je v jasnom rozpore s ust. § 47 ods. 1 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Pokračovanie konania súdu v prerušenom konaní mohol iniciovať jedine správca
úpadcu, preto výlučne od jeho iniciatívy záviselo prípadné pokračovanie v prerušenom konaní.

31. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že meritórne rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
boli žalovanému doručené dňa 02.02.2018, pričom lehota na prípadné podanie dovolania uplynula dňa
02.04.2018. Keďže správca konkurznej podstaty podal návrh na pokračovanie v konaní až podaním
doručeným súdu dňa 04.04.2019, teda až týmto dňom odpadla prekážka brániaca pokračovaniu

súdneho konania v danej veci. Vzhľadom na to žalovaný nemal možnosť podať dovolanie v zákonnej
lehote, a teda nemal možnosť účinne sa brániť a dosiahnuť zmenu rozhodnutia na dovolacom súde.
Uvedenú argumentáciu žalovaný podporil nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS
393/2012 z 12.12.2012, z ktorého plynie: „Pokiaľ zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 47 ods. 1 ustanovuje, že

súdne konanie sa prerušuje, táto procesná norma je prekážkou ďalšieho konania dovolacieho súdu,
ktorý v dôsledku zákonného prerušenia konania nemôže vo veci ďalej konať a už vôbec nemôže
vo veci meritórne rozhodnúť, a to aj vtedy, ak zistí, že dovolanie je dôvodné a je na mieste zrušiť
rozhodnutie odvolacieho súdu. Subjektívna ne/vedomosť dovolacieho súdu o prerušení konania v
dôsledku vyhlásenia konkurzu je pritom rovnako právne irelevantná, keď účinok prerušenia konania

nastáva objektívne nezávisle na poznaní tejto skutočnosti konajúcim dovolacím súdom. De lege lata
pritom platí, že súd môže v prerušenom konaní pokračovať iba na návrh správcu, ktorý sa takto stáva
dominus litis a jedine od jeho iniciatívy závisí prípadné pokračovanie v prerušenom konaní“.

32. Záverom žalovaný poukázal na to, že rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, ktoré boli

vydané v čase, keď bolo konanie zo zákona prerušené, možno považovať za nulitné, teda ide vlastne o
neexistujúce rozhodnutia. Nulita je dôsledok takých závažných vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec
nie je možné hovoriť. Z uvedeného žalovaný dovodil záver, že zo strany žalovaného nebolo možné
nulitné rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici napadnúť podaním dovolania, keďže dovolanie
možno podať iba voči existujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu.

33. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 391 CSP uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a novérozhodnutie, alebo aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol o povolení obnovy
konania.

34. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného súhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že
obnova konania predstavuje mimoriadny procesný inštitút, na využitie ktorého neboli v tomto prípade zo
strany žalovaného splnené podmienky. Podľa žalobcu neexistuje dôvod na povolenie obnovy súdnych
konaní. Žalobca predovšetkým uviedol, že žalovaný nepreukázal existenciu podmienky podľa § 397
písm. a) CSP, nakoľko nepoukázal na existenciu skutočností, ani nepredložil dôkazy, ktoré sa týkajú

strán a predmetu súdnych konaní. V danom smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 11.02.2010, sp. zn. 4Cdo/18/2010, podľa ktorého skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy
môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý
obnovu konania navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a súčasne môžu pre neho
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

35. Pokiaľ žalovaný poukazuje na prípis generálnej prokuratúry, ako aj na názor vyjadrený v rozhodnutí
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.03.2019, sp. zn. 51Ek/1837/2018, žalobca v danej súvislosti
poukázal na to, že právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom než procesným súdom, ktorý
prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilý dôvod obnovy konania (R 105/1998). Samotné
prerušenie konania by samo o sebe za žiadnych okolností nemohlo privodiť žalovanému priaznivejšie

rozhodnutie v súdnom konaní. Žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol, ako samotná táto skutočnosť
(prerušenie súdneho konania) môže pre žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný
predsa v prerušenom súdnom konaní nemal a ani nemohol uplatniť žiadne procesné práva, ktoré by
mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu v merite veci. V zmysle ust. § 165 ods. 2 CSP platí, že
pokiaľ je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony, procesné lehoty sa prerušujú. Žalobca

v ďalšom poukázal na to, že samotné prerušenie konania nie je na prospech žiadnej strane konania,
ide v podstate o neutrálnu skutočnosť. Pokiaľ by aj súd mal následne po prerušení konania pokračovať
na návrh správcu v súdnom konaní, musel by vychádzať z rovnakej skutkovej situácie a z rovnakých
právnych ustanovení, rovnako by posudzoval existenciu a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky.
Rozdiel by bol len v tom, že namiesto samotného úpadcu by do konania procesne vstúpil správca. Táto

skutočnosť však neprináša žalobcovi ako strane sporu žiadne osobité práva či povinnosti vo vzťahu k
samotnému uplatnenému nároku, o ktorom sa má rozhodnúť v merite veci. V zmysle ust. § 397 písm.
a) CSP je nevyhnutné, aby žalovaný nielen označil skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa
strán a predmetu pôvodného konania, avšak aby rovnako uviedol, ako tieto môžu ovplyvniť pôvodné
konanie v jeho prospech. Záverom preto žalobca vyslovil, že nebol splnený dôvod na povolenie obnovy

konania podľa § 397 písm. a) CSP.

36. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že neboli splnené ani ďalšie dôvody povolenia obnovy konania v
zmysle § 397 písm. b), c), d), e), f) CSP, žalovaný tak nepreukázal ani jeden z dôvodov vymedzených
v § 397 CSP.

37. V ďalšom žalobca uviedol, že správca konkurznej podstaty podal návrh na pokračovanie v súdnom
konaní podaním zo dňa 01.04.2019, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.04.2019, čím nastali účinky
predpokladané v § 47 ods. 4 ZKR a v súdnom konaní bolo možné pokračovať, čím sa konvalidovali
súdne rozhodnutia vydané v súdnom konaní. V danom smere poukázal žalobca na podanie Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.03.2022. Žalobca s poukazom na uvedené má za to, že prípadné
námietky žalovaného o nulitnosti súdnych rozhodnutí vydaných v súdnych konaniach sú len cielenou
obranou žalovaného, s účelom zvrátiť právoplatné rozhodnutia súdov, ktorými bol žalovaný zaviazaný
na zaplatenie pohľadávky žalobcovi.

38. Žalobca opakovane poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
11.08.2011, sp. zn. 3Cdo/98/2011 zdôraznil, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na
nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti,
iné opravné prostriedky. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o správnosti súdnych rozhodnutí, mal využiť

mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, čo však neurobil. Žalobca sa nestotožnil s právnym
názorom žalovaného v tom smere, že nemohol podať dovolanie v zmysle nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2012, sp. zn. I.ÚS 393/2012 s poukazom na to, že dovolacie konanie
predstavuje samostatné konanie (nezávislé od prvostupňového a druhostupňového konania), pretokonkurzné konanie žalovanému nijakým spôsobom nebránilo v podaní dovolania proti rozhodnutiam
vydaným v súdnom konaní, nakoľko na nové súdne konania sa účinky prerušenia podľa § 47 ods.
1 ZKR nevzťahujú. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa začal zaoberať nesprávnosťou súdnych

rozhodnutí až potom, čo žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky priznanej právoplatnými súdnymi
rozhodnutiami. Žalobca navyše poukázal na to, že žalovaný si svojimi tvrdeniami vnútorne odporuje, keď
na jednej strane tvrdí, že rozhodnutia vydané v súdnych konaniach sú nulitné (neexistujú) a na druhej
strane sa snaží docieliť obnovu konania, pričom aj tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný
len proti existujúcemu a dokonca právoplatnému rozsudku. Obnova konania nemôže byť tiež vedená

voči nulitnému rozhodnutiu, preto by už len táto skutočnosť mala byť dôvodom na zamietnutie podaného
návrhu na obnovu konania.

39. Záverom žalobca poznamenal, že konajúce súdy sa v priebehu súdnych konaní vysporiadali so
všetkými skutočnosťami, ktoré uviedli strany sporu. V prípade povolenia obnovy súdnych konaní by
žalobca považoval takéto konanie v rozpore s právnymi predpismi, ako aj v rozpore s princípom právnej

istoty s poukazom na to, že žalovaný neoznačil žiadny nový dôkaz, skutočnosti alebo rozhodnutia,
preto platí, že konajúce súdy by rozhodli rovnako, ako v súdnych rozhodnutiach vydaných v súdnych
konaniach. Žalobca má z uvedeného dôvodu za to, že obnova konania je nielen nedovolená, ale rovnako
aj neúčelná. V danom prípade nevznikli žiadne nové skutočnosti, neobjavili sa žiadne nové dôkazy alebo
rozhodnutia, ktoré by pre žalovaného mohli znamenať priaznivejší výsledok súdnych konaní.

40. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil.

41. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojich tvrdeniach a

argumentoch. Keďže v zmysle ust. § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, a keďže odvolacia replika
ani odvolacia duplika neobsahovala žiadne novoty, odvolací súd nepovažoval za nutné reprodukovať
ich obsah.

42. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) ako aj odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania,
nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne

správne, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

43. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na jeho doplnenie a zdôraznenie správnosti dôvodov uvádza nasledovné

(§ 387 ods. 2 CSP):

44. Tak ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd, v úvode zdôrazňuje, že obnova konania nie je
mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav
v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa tak nemožno domáhať

nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní pôvodnej veci alebo nesprávnosti procesnej
povahy, na ktorých nápravu nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Odvolací súd, zhodne s
názorom súdu prvej inštancie, konštatuje, že tá skutočnosť, že odvolací súd, napriek vyhlásenému
konkurzu na majetok úpadcu, v konaní pokračoval, a to bez súhlasu správcu konkurznej podstaty, ktorý
jediný ako dominus litis má možnosť podať návrh na pokračovanie v konaní a iniciovať takto prerušené

konanie, predstavuje procesné pochybenie súdu, ktorý rozhodoval v čase, keď nebolo možné vykonávať
(bez návrhu správcu ako oprávnenej osoby) žiadne úkony. Uvedené procesné pochybenie odvolacieho
súdu mal žalovaný možnosť napadnúť mimoriadnym opravným prostriedkom potom, ako na základe
návrhu správcu na pokračovanie v konaní (04.04.2019) okresný súd v konaní pokračoval a vyznačil
právoplatnosť rozhodnutia odvolacieho súdu (07.09.2020). Skutočnosť, že túto možnosť nevyužil, nie

je možné obísť prostredníctvom obnovy konania. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že žaloba
na obnovu konania je prípustná len z taxatívne vymedzených dôvodov v § 397 CSP. Pokiaľ je podaná
zjavne nedôvodná žaloba, je to dôvod v súlade s § 413 ods. 1 písm. e) CSP na odmietnutie žaloby
na obnovu konania. Tak je tomu aj v danom prípade, keď sa žalobca domáha voči právoplatnémurozsudku (a uzneseniu) obnovy konania z dôvodu podľa § 397 písm. a) CSP, teda s odôvodnením, že
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré mu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie

vo veci. Za takúto skutočnosť pritom označil to, že odvolací súd rozhodoval v čase, keď súdne konanie
bolo z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu prerušené, a teda v danom čase konať nemal.

45. Odvolací súd uvádza, že sú správne závery súdu prvej inštancie, že predpokladom podania žaloby
na obnovu konania je existencia takých skutočností, rozhodnutí a dôkazov, ktoré by ten kto podal žalobu

na obnovu konania, nemohol bez svojej viny v pôvodnom konaní použiť, čo v tomto prípade nebolo
preukázané. Odvolací súd dodáva, že musí ísť o také skutočnosti, rozhodnutia, či dôkazy, ktoré účastník
(ktorý obnovu navrhuje) nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a súčasne tieto môžu pre
neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Žalovaný za dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania považoval nesprávny postup odvolacieho
súdu, ktorý napriek prerušenému súdnemu konaniu vydal meritórne rozhodnutie vo veci, ktorým potvrdil

rozhodnutie súdu prvej inštancie. Takéto procesné pochybenie odvolacieho súdu však nepredstavuje
žiadnu takú skutočnosť, či rozhodnutie alebo dôkaz, ktorý sa týka strán sporu a predmetu pôvodného
konania, ktorý nemohol žalovaný bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a ktorý by súčasne by pre
neho privodil priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Prerušenie konania predstavuje účinok vyhláseného
konkurzu na majetok úpadcu, ktorý pôsobí ex lege a jeho dôsledkom je, že sa v začatých konaniach

môže pokračovať len na návrh správcu konkurznej podstaty. Bez takéhoto návrhu nie je možné v
súdnych konaniach pokračovať a rozhodovať v nich. Nejedná sa pritom o takú skutočnosť, rozhodnutie,
či dôkaz, ktorý by priaznivo, či nepriaznivo ovplyvnil pôvodné súdne rozhodnutie, ktorého obnovy sa
žalovaný podanou žalobou na obnovu konania domáhal. Aj z uvedeného jasne plynie záver, že nápravy
procesného pochybenia odvolacieho súdu sa nemožno domáhať cestou tohto právneho inštitútu

(obnovy konania), avšak iným opravným prostriedkom. Správne sú preto aj závery súdu prvej inštancie,
ktorý poukázal na to, že žalovaný mal využiť právo na podanie opravného prostriedku - dovolania,
prípadne mal využiť iné zákonné prostriedky nápravy, pričom nepodanie dovolania nemožno považovať
za naplnenie dôvodu na povolenie obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a) CSP. Okresný súd správne
konštatoval, že žaloba na obnovu konania podľa ust. § 397 písm. a) CSP nesmeruje voči nesprávnemu

procesnémupostupuodvolaciehosúdu,pretosaňounemožnodomáhaťnápravyprocesnýchpochybení
pri posudzovaní pôvodnej veci alebo nesprávnosti procesnej povahy (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. 1Obo/16/2019).

46. Odvolacia námietka žalovaného v tom smere, že podanie dovolania a pokračovanie súdu v konaní

o dovolaní by bolo pokračovanie v prerušenom konaní, bola relevantná len do momentu, kedy na
základe udelenia súhlasu správcu konkurznej podstaty (04.04.2019) mohol okresný súd pokračovať
v konaní a doručil rozhodnutie odvolacieho súdu (aj keď vydané na základe nesprávneho procesného
postupu), ktorého právoplatnosť na rozhodnutí vyznačil (07.09.2020) a tým umožnil žalovanému využiť
mimoriadny opravný prostriedok proti procesne nesprávne vydanému rozhodnutiu. Udelenie súhlasu

správcu z procesného hľadiska znamenalo ukončenie prerušenia konania, takže dovolací súd by
o podanom dovolaní nerozhodoval v konaní prerušenom, ale riadnom a mal by možnosť konštatovať
procesné pochybenie odvolacieho súdu.

47. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že ani ďalšia odvolacia námietka
odvolateľa, ktorou dôvodil, že nemohol podať dovolanie, keďže mu rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici bolo doručené dňa 02.02.2018 a lehota na podanie dovolania mu uplynula 02.04.2018,
pričom správca konkurznej podstaty podal návrh na pokračovanie v konaní podaním doručeným až dňa
04.04.2019, a teda až týmto dňom odpadla prekážka brániaca pokračovaniu súdneho konania v danej

veci, nie je dôvodná. Pokiaľ odvolateľ dôvodil, že z uvedených dôvodov nemal možnosť podať dovolanie
v zákonnej lehote a dosiahnuť zmenu rozhodnutia na dovolacom súde, jeho právna argumentácia nie
je správna. Odvolací súd poukazuje na to, že tak dovolanie, ako aj obnova konania sú mimoriadne
opravné prostriedky, ktoré smerujú voči právoplatnému rozhodnutiu súdu. Oba mimoriadne opravné
prostriedkysúprípustnélenztaxatívnezákonomvymedzenýchdôvodov.Táskutočnosť,žestranesporu

uplynula lehota na podanie dovolania, nemôže byť dôvodom na podanie žaloby na obnovu konania
(pozn. - ktorej objektívnu lehotu navyše žalovaný odvíja až od dátumu právoplatnosti rozhodnutia
07.09.2020, v ktorom čase už disponoval návrhom správcu na pokračovanie v konaní). Žalovanému
však nič nebránilo ani v postupe (pokiaľ po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu podal podnetna dovolanie generálneho prokurátora), aby v tom čase podal dovolanie na dovolací súd, ktorý by o
jeho podanom dovolaní rozhodol po odpadnutí prekážky prerušenia konania v súlade s ust. § 47 ods.
4 ZKR. Dovolací súd mal možnosť za týmto účelom osloviť správcu konkurznej podstaty výzvou na

podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Argumentácia žalovaného, že z uvedeného dôvodu nemal
možnosť podať dovolanie v zákonnej lehote a tým sa účinne brániť a dosiahnuť zmenu rozhodnutia
na dovolacom súde, preto nemá právne opodstatnenie. Systém mimoriadnych opravných prostriedkov
je stavaný tak, aby umožňoval stranám sporu podať ten - ktorý mimoriadny opravný prostriedok v
závislosti od toho, čo ním strana sporu sleduje. Pokiaľ však žalovaný namieta nesprávnosť procesného

postupu súdu, túto námietku je možné riešiť len v dovolacom konaní, keďže len dovolací súd je
oprávnený skúmať správnosť procesného postupu v zmysle taxatívne vymedzených dôvodov podania
mimoriadneho opravného prostriedku. Obnova konania tak nemôže slúžiť ako náhradný mimoriadny
opravný prostriedok v prípade, keď strana sporu zmešká lehotu na podanie dovolania.

48. Poukaz žalovaného na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 393/2012 z

12.12.2012 uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu len umocňuje. V samotnom Náleze Ústavný
súd SR poukazuje na to, že v prerušenom konaní môže súd pokračovať iba na návrh správcu,
ktorý sa stáva dominus litis a len od jeho iniciatívy závisí prípadné pokračovanie v prerušenom
konaní. Ústavný súd SR však v tomto rozhodnutí nijako nepopiera právo strany sporu podať v čase
prerušeného konania dovolanie. Rieši v ňom len účinky vyhláseného konkurzu a ich dopad na dovolacie

konanie (nemožnosť pokračovania v súdnom konaní bez návrhu správcu na pokračovanie v konaní).
Argumentácia žalovaného v tom smere, že žalovaný z uvedeného dôvodu nemohol podať dovolanie,
keďžemulehotanapodaniedovolaniauplynulapredtým,akosprávcaúpadcudalnávrhnapokračovanie
v konaní, tak nie je správna.

49. A nakoniec, pokiaľ žalovaný dôvodil, že rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré
boli vydané v čase, keď konanie bolo prerušené, možno považovať za nulitné a neexistujúce,
táto argumentácia nie je správna. Odvolací súd v danom smere poukazuje na to, že pokiaľ by
argumentácia žalovaného bola správna a rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo nulitné, nebolo by
možné podať voči nemu ani žalobu na obnovu konania, keďže táto tiež môže smerovať len voči

právoplatnému (existujúcemu) rozhodnutiu.

50. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami nebolo sporné, že
správca úpadcu doručil súdu dňa 04.04.2019 návrh na pokračovanie v konaní, na základe čoho súd
doručil správcovi úpadcu rozhodnutia odvolacieho súdu a tieto rozhodnutia tak nadobudli právoplatnosť

dňa 07.09.2020. Žalovanému tak nič nebránilo v tom postupe, aby v tomto čase podal v zmysle poučenia
okresného súdu voči predmetnému rozhodnutiu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
smeruje aj voči procesnému pochybeniu súdu. Žalovaný však tak neurobil a až po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty na podanie dovolania, podal žalobu na obnovu konania, ktorej objektívnu lehotu
na jej podanie odvíja od právoplatnosti rozhodnutí zo dňa 07.09.2020 (žaloba na obnovu konania

podaná 24.07.2023). Nie je tak správne tvrdenie žalovaného o nemožnosti podania dovolania z dôvodu
pominutia lehoty na jeho uplatnenie predtým ako správca úpadcu umožnil pokračovať v prerušenom
konaní, keďže žalovaný mal priestor na jeho podanie po udelení súhlasu správcu a potom, čo
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

51. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a preto ho ako vecne správne postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP tak,

že úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O vyčíslení
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

53. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).