Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1Ps/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622201347
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5622201347.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou vo veci starostlivosti o A. B.,

nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. – D., E. C. F., t. č. bytom D. XXX, E. G. H., zastúpenú procesným
opatrovníkom H. I. C., I., trvale bytom J. XXXX/XX, C., za účasti Úradu komisára pre osoby so
zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, Bratislava, o návrhu Okresnej prokuratúry Liptovský
Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, Liptovský Mikuláš, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A.
B. a ustanovenie opatrovníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Trovy dôkazov p l a t í štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27. 4. 2022 doručila Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš návrh na obmedzenie spôsobilosti na
právneúkonyA.B.,ktorýodôvodnilazávermiznaleckéhoposudkuč.1/2011zodňa8.1.2011,podaného
MUDr. K. I., č. 42/2012, zo dňa 20. 7. 2012, podaného H. L. M., č. 30/2012, zo dňa 20. 7. 2012, podaného
H. N. J. a č. 65/2012, zo dňa 17. 9. 2012, podaného H. F. L., I., všetko znalcami v odbore zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) dňa, 21. 7.

2021 v rôznych právnych veciach vo vzťahu k osobe A. B., ako aj relevantnými okolnosťami prípadu
trestného stíhania, ktoré bolo pred jeho prerušením podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, uznesením
vyšetrovateľa PZ, Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia vyšetrovania
v Liptovskom Mikuláši, uznesením zo dňa 20. 4. 2022, sp. zn. ORP-61/1-VYS-LM-2022, vedené pre
prečiny porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, v spojení
so znením § 138 písm. e/ Trestného zákona a krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona s tým, že A. B. vo veci vystupuje v procesnom postavení oznamovateľky trestného

oznámenia a zároveň svedkyne – poškodenej. Znalci v písomných znaleckých posudkoch ustálili u A.
B. prakticky už pred dekádou s tým, že z nálezovej časti znaleckého posudku vyplýva, že A. B. sa
ešte v roku 1981 alebo 1982 pokúsila o samovraždu a bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení
miestneho zdravotníckeho zariadenia (č. l. 8, 9 a 17 znaleckého posudku MUDr. I.), ďalšími relevantnými
identifikovanými psychiatrickými nálezmi evidovanými v zdravotnej dokumentácii A. B. sú nález z 26. 1.
2001 s tým, že ošetrujúci psychiater (H. O. I.) diagnostikoval u nej psychopatickú štruktúru osobnosti
F 60.0 (č. l. 8, 17 znaleckého posudku MUDr. I.), dňa 15. 2. 2001 (č. l. 7 znaleckého posudku MUDr.

I.) bola diagnóza doplnená o chronický únavový syndróm s imunodeficienciou a záznamom z dekurzu
zo dňa 3. 10. 2005 nasledujú paranoidné koncepcie v rámci osobnostnej poruchy, emotívna a afektívna
labilita (č. l. 8, 18 znaleckého posudku H.), že jej osobnostné črty nasvedčujú pre paranoidnú poruchu
osobnosti, t. j. trvalé, hlboko zakorenené vzorce správania, ktoré vedú k problémom v sociálnej apracovnej sfére, pre paranoidnú poruchu osobnosti nasvedčuje pretrvávajúca vzťahovačnosť, nedôvera,
nepriateľské postoje voči okoliu, keďže okolie vníma takým spôsobom, že jeho pozornosť je na ňu
nadmerne sústredená, okolie jej škodí, ubližuje, využíva ju a zhadzuje, čo vedie k protiútokom z

jej strany, nepriateľskosti, podráždeniu, nadmernej citlivosti, konšpiračnému vysvetľovaniu udalostí
ako v bezprostrednom, tak aj širšom okolí (č. l. 18 znaleckého posudku MUDr. I.). Znalci H. L. M.
a H. N. J. ďalej doplnili, že A. B. mala v roku 2012 celkový prejav stenický, so zdôrazňovaním
vlastných práv a domáhaním sa spravodlivosti, s hyperkritičnosťou voči okoliu, so známkami zvýšenej
senzibility, nedôverčivosti a vzťahovačnosti. Prítomnými bola emočná labilita so zúžením rozsahu

emočných reakcií, ktoré sú stereotypnejšie, s prevahou emócií záporného typu a paranoický blud, úzko
centrovaný voči poškodenej (MUDr. K. I.) s incipientným zapájaním bludného obsahu do systému.
Paranoidita bola zapríčinená zvláštnym kódovaním myslenia a posilňovaná katatýmne pri zvýšenom
emočnom sýtení, pri výraznej ovládacej predstave (č. l. 14 znaleckého posudku MUDr. M. a MUDr.
J.). Znalci následne dospeli k záveru, že A. B. trpí duševnou poruchou diagnosticky, a to paranoidnou
poruchou osobnosti s incipientným paranoickým vývojom. Jedná sa o neharmonicky štrukturovanú

osobnosť s rysmi nedôverčivosti, podozrievavosti, vzťahovačnosti, zvýšene senzitívnu, s tendenciami
k úkornému a paranoidnému spracovaniu s kverulačnými tendenciami, v čase znaleckého vyšetrenia
s vytvorením bludného systému na hranici bludovej poruchy. Ďalej sa jednalo o chronický únavový
syndróm radený do skupiny neurotických porúch (č. l. 17 znaleckého posudku MUDr. M. a MUDr. J.).
Znalcami zistená duševná porucha viedla týchto k záveru o nepríčetnosti A. B. (znalecký posudok bol

podávaný v jej trestnej veci, v ktorej bola stíhaná pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm.
c) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť proti MUDr. K. I. v súvislosti s ňou podaným a vyššie
konkretizovaným znaleckým posudkom) pre podstatné zníženie jej rozpoznávacích schopností, blížiace
sa k ich vymiznutiu a pre vymiznutie ovládacích schopností (č. l. 19 znaleckého posudku MUDr. M. a
MUDr.J.).Súčasnebolonavrhovanéuloženieochrannéhopsychiatrickéholiečeniaambulantnouformou

(č. l. 19 znaleckého posudku MUDr. M. a MUDr. J.). Znalec MUDr. F. L., I. konštatoval mierne zrýchlené
a asociačne uvoľnené myslenie, obsahy logicky skĺbené, okrem základného difúzneho paranoidného
nastavenia sa dajú vyexplorovať perzekučné bludné koncepcie so sténickým kverulačným nastavením.
Osobnosť premorbídne abnormne štrukturovaná, s paranoidnými prvkami, pravdepodobne ale aj s
tympomatickými črtami (č. l. 6 znaleckého posudku MUDr. L., PhD.). Nakoľko išlo o kontrolný znalecký

posudok vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. K. I., dospel k záveru, že MUDr. K. I. nekonštatovala
paranoidnú poruchu osobnosti, ktorej rozsah MUDr. F. L., PhD., rozšíril o jej presah osobnostného rámca
majúci za následok, že A. B. trpí duševnou chorobou v zmysle bludovej paranoidnej poruchy – diagnóza
F22.0 (č. l. 8 znaleckého posudku MUDr. L., PhD.). Znalec tiež dospel k záveru, že u A. B. sa jedná o
chronické duševné ochorenie, ktoré sa formuje od jej mladšieho stredného veku a je spôsobilé negatívne

zasahovať do správneho a reálneho spracovania životných situácií, tieto adekvátne ovládať a zvážiť
aj všetky z nich plynúce dôsledky (č. l. 9 znaleckého posudku MUDr. L., PhD.). A. B. dňa 9. 2. 2022
podala na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania v Liptovskom
Mikuláši, trestné oznámenie (č. l. 1 – 4 vyšetrovacieho spisu, sp. zn. ORP-61/1-VYS-LM-2022, ktoré
viedlo k začatiu trestného stíhania pre prečiny porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2

písm. a) Trestného zákona, v spojení so znením § 138 písm. e) Trestného zákona a krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 28. 02. 2022, sp. zn.
ORP-61/1-VYS-LM-2022 (č. l. 5 vyšetrovacieho spisu). Vykonanými úkonmi trestného konania, osobitne
s odkazom na predpokladaný priebeh skutkového deja popísaný oznamovateľkou trestného oznámenia,
ktorá sa zároveň cíti byť vo veci poškodenou (č. l. 11 – 22 vyšetrovacieho spisu) a závery znaleckého

dokazovania (č. l. 48 – 50 vyšetrovacieho spisu), v spojení s ďalším písomným a ústnym oznamovaním
skutočností A. B. (č. l. 23 – 24, 33 – 46 vyšetrovacieho spisu), došlo k prerušeniu trestného stíhania
podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku uznesením policajta zo dňa 20. 4. 2022, sp. zn. ORP-61/1-VYS-
LM-2022 (č. l. 6 – 10 vyšetrovacieho spisu) s tým, že zároveň existuje dôvodná obava, že mohlo dôjsť k
dekompenzácii zdravotného stavu A. B. s možným súčasným negatívnym presahom do jej spôsobilosti

na právne úkony. V súvislosti s oprávnením podať návrh na začatie konania v statusovej veci sa s
odkazom na znenie § 13 ods. 2 CMP a § 233 ods. 1 CMP, per analogiam prokurátor uvádza domnienku,
že ako prokurátor zastupujúci verejný záujem má na rozhodnutí súdu v predmetnej právnej veci právny
záujem. V osobe A. B. pritom ide o slobodnú, bezdetnú fyzickú osobu vyššieho veku žijúcu v obci,
v ktorej nemá bližších príbuzných, pričom v súvislosti s jej ustálenou psychiatrickou diagnózou tiež v

minulosti unikla trestnej zodpovednosti s poukazom na jej nepríčetnosť v trestnoprávnom ponímaní
podľa § 23 Trestného zákona. Dosiaľ tiež žiaden iný oprávnený subjekt v intenciách § 233 ods. 1 CMP
konanie o obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony neinicioval. Prognóza korekcie jej zdravotného
stavu pritom bez aktualizovaného odborného psychiatrického vyšetrenia nie je známa. Je však dôvodnépredpokladať, že zdravotný stav A. B. sa s pribúdajúcim fyzickým vekom bude skôr zhoršovať. Za
opatrovníkanavrhlaprokuratúraustanoviťblízkuosobuA.B.,ktorásustanovenímzaopatrovníkavyjadrí
svojsúhlas.Vprípade,žetakútoosobusasúduvkonaníustáliťnepodarí,navrhujeprokuratúraustanoviť

za opatrovníka menovanej E. D..

2. Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš konkretizovala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právny
úkony A. B. tak, že je spôsobilá nakladať s peňažnou hotovosťou neprevyšujúcou mesačne sumu
ustanovenú znalcom a vecami nepresahujúcimi hodnotu ustálenú znalcom, nie je spôsobilá uzatvárať

zmluvy, dohody alebo preberať na seba záväzky, ktorých hodnota presahuje sumu ustálenú znalcom,
nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, dohody alebo preberať na seba záväzky, ktoré zo zákona alebo na
základe dohody zmluvných strán vyžadujú písomnú formu. Súčasťou podaného návrhu sú predložené
ako listinné dôkazy znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
MUDr. F. L., PhD., zo dňa 17. 9. 2012, s prílohami, H. L. M., H. N. J. zo dňa 20. 7. 2012, H. K. I. zo
dňa 8. 1. 2011.

3. Dňa 15. 2. 2023 rozhodol tunajší súd o ustanovení procesného opatrovníka A. B. v osobe H. I. C.,
I., vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej A. B. žije, čím došlo ku zmene pôvodného uznesenia o ustanovení
procesného opatrovníka – Obce D.. H. I. C. nevyjadril nesúhlas k výzve súdu na zaujatie stanoviska
k jeho ustanoveniu za procesného opatrovníka, a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 13. 3. 2023. Ďalej súd doručoval všetky súdne písomnosti menovanému.

4. Dňa 16. 2. 2024 súd ustanovil v konaní za súdnu znalkyňu H. C. P., a súčasne odvolal pôvodne
ustanovenú súdnu znalkyňu H. H. H., I., z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria,
najmä z dôvodu zdravotných problémov znalkyne, poukazujúc ňou aj na nedostatok dôvery, paranoidné

nastavenie A. B., a s tým spojené prieťahy .

5. Dňa 25. 3. 2024 doručila A. B. v zákonom stanovenej lehote sťažnosť proti uzneseniu o zmene znalca.
Akodôvoduviedla,žeuznesenieopovinnostipodrobiťsaskúmaniuduševnéhostavupovažujezaprejav
šikany zo strany polície a prokuratúry, aj súdu. Uviedla, že konanie vedené pod sp. zn. 1Ps/15/2022

ukazuje na to, že ide v podstate o jej trestné stíhanie preto, že podala dôvodné trestné oznámenie
a odhalila aj okruh páchateľov, ktorí ju viac ako 15 rokov vykrádajú. Uviedla, že podstatou tohto konania
je trestné stíhanie obrátené proti nej, a dala súdu na vedomie, že využije svoje právo a nebude pred
znalkyňou vypovedať, a nebude ani riešiť úlohy a testy, ktoré by jej mala ukladať. Uviedla, že na miesto,
ktoré jej bude určené, príde, ale odmietne akúkoľvek komunikáciu so znalkyňou, aby jej vyjadrenia neboli

zneužité.

6. Dňa 14. 10. 2024 rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš o zamietnutí sťažnosti A. B. proti
uzneseniu o odvolaní súdnej znalkyne MUDr. H. H., PhD., a ustanovení súdnej znalkyne MUDr. C. P.
v celom rozsahu, a to s odôvodnením, že neboli zistené žiadne okolnosti, údaje, ktoré by boli spôsobilé

spochybniť postup súdu. Vyjadrenia sťažovateľky v sťažnosti o vypracovanie znaleckých posudkov,
podľa nej na „na objednávku podsvetia“, ako aj jej tvrdenia o tom, že otázky položené súdom súčasnej
znalkyne sú koncipované tak, aby boli orientované proti obsahu jej trestného oznámenia, nemajú žiaden
relevantný základ. Súdom kladené otázky v rámci konania o spôsobilosti na právne úkony sú otázky,
ktoré súd obligatórne kladie znalcom v konaní tohto druhu, bez ohľadu na osobu, o ktorej spôsobilosti

na právne úkony sa koná. Ide o otázky, ktorých zodpovedanie znalcom je pre súd jedným z dôkazov
pri posudzovaní spôsobilosti na právne úkony dotknutej osoby.

7. Dňa 14. 2. 2025 oznámila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím svoj vstup do konania
v súlade s ust. § 13 písm. a/ Civilného mimosporového poriadku.

8. Dňa 22. 5. 2025 doručila znalkyňa H. C. P. znalecký posudok vo veci týkajúcej sa spôsobilosti
na právne úkony A. B.. Z obsahu zistení a záverov znalkyne vyplýva, že A. B. sa vyšetreniu
podrobila, toto prebehlo dňa 22. 11. 2024 v jej domácom prostredí. Pri stretnutí pozdraví, podá ruku.
Zovňajšok primerane upravený, zachovaný hygienický štandard, pri vyšetrení spolupracuje, odpovedá

na otázky adekvátne, zmysel vyšetrenia chápe. Vedomie je lucídne, orientácia osobou, miestom, časom,
situáciou správne. Mimika a gestikulácia primerané, očný kontakt udržiava, reč vybudovaná, primeraná
slovná zásoba, vyjadrovanie spisovné, gramaticky správne. Myslenie súvislé, primeranej dynamogenie,
vzťahovačné, s prítomnými kverulantnými obsahmi, bez bludných obsahov, bez obsesií, centrované nadebaklovú sociálnu situáciu. Vnímanie bez kvalitatívnych porúch, nálada eutýmna, bez samovražedných
úmyslov. Afektívna a emočná labilita, zvýšená iritabilita, vyššie city oploštené. Koncentrácia pozornosti
zachovaná, intelekt v pásme priemeru, pamäť bez deficitu, kritičnosť a úsudok zachované, k vlastnej

osobe znížené. Vzhľadom k svojmu intelektu dokáže chápať a predvídať osobné a sociálne súvislosti,
úsudok, chápavosť, logické operácie má zachované. Psychomotorické tempo primerané, osobnosť
je disharmonicky štruktúrovaná, podozrievavá, vzťahovačná, negativistická, so schizoidnými rysmi.
Z diagnostického záveru vyplýva, že ide o zmiešanú poruchu osobnosti so zvýraznenými schizoidnými
rysmi, podozrievavosťou, negativistická. Z posudkovej časti znaleckého posudku vyplýva, že v rodine A.

B. nebola zistená neuropsychická záťaž. Vyšetrovaná prekonala bežné ochorenia. V súčasnosti neguje
somatické ťažkosti, nenavštevuje žiadneho lekára Neužíva žiadne lieky, na psychiatrii neliečená. Má
ukončené stredoškolské vzdelanie, t. č. starobná dôchodkyňa, slobodná, bezdetná, má málo sociálnych
kontaktov.

9. Psychiatrickým vyšetrením znalkyňa nezistila prítomnosť duševnej choroby v zmysle psychózy,

ktorá by mala vplyv na chápavosť, úsudok a kritičnosť. Podľa orientačného zistenia sú jej intelektové
schopnosti v pásme priemeru, k veku s minimálnymi organickými zmenami, bez defektu mnestických a
kognitívnych funkcií. Osobnosť menovanej je disharmonicky štruktúrovaná, podozrievavá, vzťahovačná,
negativistická, so schizoidnými rysmi. V priebehu posledných rokov nebola psychiatricky liečená. Ak by
trpela závažnou duševnou chorobou – paranoidnou psychózou, tak by sa za dlhodobé obdobie určite

dopustila pod vplyvom duševnej choroby takého spoločensky neprijateľného konania, že by vyústilo
hospitalizáciou na psychiatrom oddelení. U menovanej znalkyňa zistila kverulantnú aktivitu, aj možné
rušivé prejavy voči okoliu, čo ide na vrub paranoidných rysov osobnosti. Je neistá s paranoidnými
tendenciami, deficitom v interpersonálnych vzťahoch, sociabilita je u nej oslabená. Je zvýšene vnímavá
na kritiku, vo vzťahoch a sociálnych kontaktoch je nedôverčivá a vzťahovačná, čo však nedosahuje

úroveň bludného spracovania myšlienok, jej postoje sú ambivalentné, egocentrické. Nemá záujem o
interpersonálne vzťahy, nie je schopná vytvárať hlbšie citové väzby a vzťahy ani k najbližším príbuzným.
Nie je schopná potešenia z rôznych činností, je ľahostajná voči chvále alebo kritike, uprednostňuje
samotu, nadmerne sa zaoberá svojím vnútorným svetom. Vzhľadom na oploštenosť vyšších emócií sa
prejavuje emočným chladom. Duševná kontrola je u nej na dobrej úrovni, racionálna kontrola reality

je nadmieru silná, afektivita je u nej chudobná, správanie značne rigidné. Nevhodne presadzuje svoje
potreby, odmieta sa viazať, uniká, chce byť rešpektovaná, mať slobodu konania, správanie má rigidné,
v medziľudských vzťahoch má nedostatočne vrelé citové väzby, plytký emocionálny život, adaptačné
ťažkosti. Agresivita nie je u nej primárnou črtou osobnosti, avšak v emočne nabitých situáciách znalkyňa
nevylučuje neprimerané správanie v zmysle verbálnej agresie. Organické zmeny osobnosti a CNS

zodpovedajú veku a primeranému procesu starnutia. Porucha osobnosti, ktorou menovaná trpí, je trvalá
porucha, pri ktorej sa jedná o odchýlku v prežívaní, názoroch, postojoch, reakciách a správaní, pričom
nie sú narušené intelektové ani pamäťové schopnosti. Spôsoby reagovania, správania sa, sociálne
postoje sú pomerne stabilné, avšak neadaptívne a preto sa jedinci s takouto poruchou často dostávajú
do sporov so spoločnosťou, sú zdrojom konfliktov. Napriek opakovaným negatívnym skúsenostiam

takíto jedinci s poruchou osobnosti nedokážu účinne korigovať svoje správanie, ku ktorému nie sú
dostatočne kritickí, používajú racionalizáciu na ospravedlnenie takéhoto správania, čo možno vidieť aj
zo správania menovanej. Rizikovosť opätovného podávania sťažností, trestných oznámení, nespočíva
v tom, že by osoba menovanej trpela psychózou, ale v štruktúre jej osobnosti a v kverulantnom správaní,
ktoré súvisí s paranoidnými rysmi osobnosti. Kverulantnými rysmi trpí človek, ktorý má patologickú

potrebu neustále sa sťažovať, bojovať za svoje „práva“ a podávať opakované sťažnosti, odvolania či
žaloby – často bez racionálneho základu. Znalkyňa ďalej uvádza typické znaky kverulantnej osobnosti:
Nadmerná podozrievavosť – verí, že ho ostatní klamú, zneužívajú, alebo sa mu snažia ublížiť. Sklon k
chronickému sťažovaniu sa na úrady, zamestnávateľov, lekárov, súdy atď. Neschopnosť znášať krivdu
– aj malý podnet vníma ako zásadnú nespravodlivosť. Rigidné myslenie – silné presvedčenie o vlastnej

pravde a neschopnosť akceptovať iný názor. Izolácia – často končí spoločensky izolovaný, pretože jeho
správanie okolie odmieta. Môže ísť o inteligentných a vzdelaných ľudí, ako je to aj u menovanej, no ich
vnímanie reality je skreslené paranojou – vzťahovačnosťou / bez bludov/. Rizikom pri týchto poruchách
je zneužívanie súdneho systému v zmysle k opakovaných žalôb, (tzv. kverulantská litigácia).

10. Po preštudovaní dostupnej dokumentácie, po psychiatrickom vyšetrení menovanej, znalkyňa
odpovedala na otázky kladené v uznesení o ustanovení znalca nasledovne. Menovaná osoba trpí
poruchou osobnosti – konkrétne ide o trvalo disharmonicky štruktúrovanú osobnosť s črtami paranoidnej
a schizoidnej poruchy.Prítomné sú rysy ako: podozrievavosť, vzťahovačnosť, negativizmus (odpor vočiautoritám/pravidlám), a schizoidné rysy (sociálne uzatváranie, emočný chlad). Intelekt ani pamäť nie
sú narušené. Správanie je stabilné, ale neadaptívne – dlhodobo sa nedokáže prispôsobiť bežnému
sociálnemuprostrediu,jejsprávaniemôževiesťkčastýmkonfliktom,chýbaunejkritickýnáhľadksvojmu

správaniu, neuvedomuje si problematickosť svojho správania a ospravedlňuje si svoje postoje. Porucha
osobnosti, ktorou trpí, je trvalá porucha, pri ktorej je prognóza zmeny osobnosti nepriaznivá, pričom
možná je len čiastočná úprava správania pri dlhodobej a cielenej terapeutickej intervencii, ak existuje
motivácia zo strany posudzovanej osoby.

11. Znalkyňa H. C. P. konštatuje, že A. B. netrpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle - napr.
psychózou či iným závažným duševným ochorením, ale poruchou osobnosti, ktorá predstavuje trvalú
a pretrvávajúcu odchýlku v štruktúre osobnosti, emočnom prežívaní, postojoch, sociálnych interakciách
a správaní. Táto porucha nevzniká náhle, ale formuje sa v priebehu vývoja osobnosti a má chronický
priebeh. Osobnostné rysy menovanej – ako podozrievavosť, vzťahovačnosť, rigidita v postojoch a
výraznýnedostatoksebareflexie–súdlhodobostabilnéamáloovplyvniteľnéliečbou.Zásadnézlepšenie

zdravotného stavu nemožno očakávať, nakoľko poruchy osobnosti nepodliehajú liečbe v klasickom
zmysle slova, ako je to pri duševných chorobách. Možná je len čiastočná úprava správania, a to len za
predpokladu, že jedinec bude ochotný dlhodobo spolupracovať na psychoterapeutickej liečbe – čo je v
tomto prípade vzhľadom na nízku mieru kritického náhľadu a tendenciu racionalizovať vlastné správanie
málo pravdepodobné. Prognóza vo vzťahu k zmene správania je teda skôr nepriaznivá.

12. Menovaná aj pri poruche osobnosti je schopná tvoriť vôľu a navonok prejaviť svoju vôľu. Jej
vôľové ani rozpoznávacie schopnosti nie sú narušené. Disponuje zachovanými kognitívnymi funkciami,
vrátane intelektu, pamäti, ako aj schopnosti porozumieť dôsledkom svojho konania. Aj napriek
prítomnosti poruchy osobnosti je schopná samostatného rozhodovania, tvorby vlastných cieľov a ich

sledovania, pričom svoje rozhodnutia dokáže adekvátne komunikovať navonok. Menovaná vykazuje
nízku mieru ovplyvniteľnosti inými osobami. Vzhľadom na disharmonickú štruktúru osobnosti, najmä s
prítomnými paranoidnými a schizoidnými rysmi, má tendenciu veriť výhradne vlastným presvedčeniam
a interpretáciám reality, pričom prejavuje silnú rigiditu v postojoch a rozhodnutiach. Je výrazne
podozrievavá voči vonkajším vplyvom, sklon k negativizmu a vysoká miera vzťahovačnosti spôsobujú,

že názory iných ľudí často odmieta, spochybňuje alebo interpretuje ako ohrozujúce. Tieto osobnostné
črty ju robia rezistentnou voči vonkajšiemu vplyvu, a to aj v situáciách, kde by bolo vhodné, alebo
účelné akceptovať radu, spätnú väzbu či korektívny podnet. Ovplyvniteľnosť inými osobami je preto
minimálna a limitovaná výhradne na osoby, alebo názory, ktoré sú v súlade s jej vlastným presvedčením.
Je schopná orientovať sa v čase / minulosť, prítomnosť, budúcnosť/. Je schopná posúdiť dôsledky

svojich rozhodnutí. Jej intelektové a kognitívne funkcie sú zachované, rovnako ako schopnosť logického
myslenia, plánovania a porozumenia súvislostiam. Z tohto hľadiska je spôsobilá rozpoznať význam
a následky svojho konania. Avšak vzhľadom na prítomnosť poruchy osobnosti s paranoidnými a
schizoidnými črtami môže byť jej hodnotenie reality subjektívne skreslené, pričom svoje rozhodnutia
zakladá na osobne zaujatých postojoch, podozrievavosti a rigidite. Je schopná porozumieť obsahu

verbálneho prejavu. Je schopná čítať a porozumieť písanému textu v plnom rozsahu a primerane naň
z hľadiska obsahu reagovať, je schopná písať, počítať v plnom rozsahu. Je schopná pochopiť hodnotu
vecí, aká je im v spoločnosti obvykle prikladá vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu.

13. Dňa 30. 8. 2024 oznámila Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš, že vykonanou lustráciou

v informačnom systéme prokuratúry neboli zistené trestné stíhania vedené voči A. B., a rovnako neboli
zistené ani trestné oznámenia podané na túto osobu v období za posledných 18 mesiacov.

14. 25. 9. 2024 oznámila Obec D. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, že správanie A. B. za obdobie 18
mesiacov je možné hodnotiť ako zmiernenie negatívnych tlakov správania voči verejnosti, čo nevylučuje

úplnú zmenu v správaní. Podľa získaných informácií od občana, ktorý zdieľal profil menovanej na
sociálnej sieti, a z jej vyjadrení, bola dôvodná obava, že menovaná má sklony k sebapoškodeniu, o čom
bola zo strany obce informovaná polícia. K správaniu, medziľudským vzťahom, konkrétne k susediacim
osobám, pretrváva recidíva a pokračujúce verbálne útoky, aj v prítomnosti maloletých detí susediacej
rodiny. Obec, v osobe starostu obce, sa vyjadrila, že u A. B. je komplikované chápanie reálnych situácií

jej života, a pokiaľ nie sú podľa jej predstáv, nemá výhrady obviniť iné osoby. Menovaná, vzhľadom na
spôsob jej života, je i naďalej v spoločenskej izolácii, čím občania predchádzajú konfliktu s ňou.15. Dňa 13. 8. 2025 vykonala sudkyňa vzhliadnutie A. B. v mieste jej bydliska z dôvodu jej nepriaznivého
fyzického zdravotného stavu, ktorý jej, podľa jej písomného vyjadrenia, doručeného súdu dňa 22.
7. 2025, nedovoľuje zúčastniť sa osobne pojednávania. Vo svojom písomnom podaní uviedla, že jej

zdravotnýfyzickýstav,ako79ročnejosoby,desiatkyrokovžijúcejvstrese,sdiagnózouchronickejúnavy,
je jedným z dôvodov, pre ktoré sa nemôže na pojednávanie dostaviť. Pri úkone vzhliadnutia uviedla,
že nevie, či príde na pojednávanie. Ku možnosti žiadať o prítomnosť dôverníka sa vyjadrila, že nemá
nikoho, každý sa bojí, s poukazom na zločincov, ktorí sú na tomto zainteresovaní. Ona každú chvíľu
zisťuje, čo všetko stačia jej pokradnúť. Ďalej súhlasila s pokračovaním vzhliadnutia, súčasťou ktorého

bolo i štúdium spisu. A. B. v úvode vzhliadnutia uviedla, že podľa otázok, ktoré boli znalkyni položené,
znalkyňa písala v jej prospech. To, čoho sa domáha prokurátor, je vyložená pomsta, o nič iné nejde,
a všetko to súvisí s vecou 1Nt/6/2013, kedy sa snažil už Vagač (prokurátor) dostrkať ju na nejaké liečenie
na psychiatrii kvôli I.. Ona bude tvrdiť to, čo už x krát napísala, že to je organizovaná zločinecká skupina,
ktorá sa na ňu zamerala, pretože si dovolila napísať proti I. kedysi, pre jej nepravdivý posudok vo veci
4C/158/2005, Sýkorovej do Žiliny. Položila rečnícku otázku, že nevie, čo „chcete vidieť, že som cvok

alebo chodím nahá, alebo čo, ja si to neviem predstaviť“. Ďalší priebeh nahliadania do spisu bol spájaný
s komentárom rôzneho druhu ku jednotlivým listinným dôkazom zadováženým v konaní.

16. Dňa 23. 9. 2025 sa na pojednávanie A. B. nedostavila. Dňa 23. 9. 2025 požiadala o ospravedlnenie
je neúčasti na pojednávaní z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu i z dôvodu, že nemá ako

zabezpečiť stráženie jej obydlia v čase jej neprítomnosti. Súčasne požiadala o doručenie zápisnice
z pojednávania a nahrávky z pojednávania.

17. A. B. v priebehu celého konania doručovala súdu svoje písomné vyjadrenia, obsahujúce v zásade
podobné úvahy, poukazujúc na nedôvodnosť konania o návrhu prokuratúry na obmedzenie jej

spôsobilosti na právne úkony, spochybňujúc prácu polície, prokuratúry, taktiež znalecké posudky
z minulosti, týkajúce sa posudzovania jej duševného stavu, a vyjadrenia, ktoré priamo s prejednávanou
vecou nesúvisia. Dňa 10. septembra 2025 doručila písomné vyjadrenie, pre prípad jej neúčasti na
pojednávaní. Podanie označila ako vyjadrenie k podstate návrhu a stanovisko k neodôvodnenému
návrhu prokurátora O.. Na podporu svojich tvrdení o tom, že nie je to ona, kto je pôvodcom rozbrojov

a narušovateľom spolunažívania, ako sa to snaží súdu účelovo tvrdiť starosta D. N., ona v nedávnych
podaniach doručovaných súdu doložila písomnosti úradnej povahy, ktoré páchatelia vykrádania jej
bydliska nestačili ešte odcudziť, pričom mnohé ďalšie v presne nezistenej dobe jej z domu ukradli.
Boli to kópie policajných spisov, ktoré sa týkali útokov na jej objekt, aj podozrenia na zneužívanie
právomocí starostom N., ktorý problémy, najmä s rodinou H. sa snažil neriešiť. Z vyšetrovacieho spisu,

viažuceho sa k jej trestnému oznámeniu písomne učinenému 9. februára 2022 na polícii v Liptovskom
Mikuláši osobne, ktorého kópiu k svojmu návrhu účelovo súdu doložil prokurátor O., z obsahu jej
neskôr polícii doručených písomných podaní preukázateľné, že vyšetrovateľ M. zámerne blokoval v
aktuálnom momente zaistenie stôp a dôkazov príslušnou zložkou policajného orgánu, aby tak kryl
činnosť páchateľov - komplicov polície. A. B. ďalej vo svojom podaní uvádza: „súdu som dala do

pozornosti posudok Forenzy a uznesenie ÚIS s tým, aby si od týchto subjektov vyžiadal kópie, ktoré
by mali byť dôkazom v môj prospech, mali by podporiť moje tvrdenia a ukázať nedôvodnosť návrhu O.
a spol. Čo sa týka znalkyne H. P., vzhľadom na jej závery, ktoré uviedla v posudku ako odpovede na
otázky, ktoré jej súd uložil riešiť v súvislosti s vyšetrovaním môjho duševného stavu, je preukázateľná
nedôvodnosť návrhu O. a spol. H. P. vykonala 7. februára 2025 „vyšetrovanie duševného stavu“ mňa ako

probandky na moje požiadanie adresované súdu v mojom okolí - prepis nahrávky, ktorú si robila, som
okomentovala v samostatnom podaní súdu, ktoré som odoslala po doručení/prevzatí prepisu nahrávky.
Dňa 30. apríla 2025 ma prišiel "vypočuť“ po štyroch mesiacoch od písomného oznámenia o zistenom
ďalšom vykradnutí policajt H., ktorý priviedol so sebou vraj fotografa za účelom zdokumentovania stavu -
zabezpečenia dôkazov, pričom tento sa zameral len na to, aby podrobne sfotografoval všetky miestnosti

- ignoroval moju snahu ukázať stopy po činnosti páchateľov! Vychádzajúc z „návštevy“ policajnej dvojice
dňa 13. januára 2025, zrejme išlo len o to, aby negatívne neovplyvnili orgány tvrdeniami, že je v dome
neporiadok taký, že nemôžem vedieť, čo som mala a kde som veci po kradnuté mi mala, a tomuto účelu
zjavne bola ochota vyšetrovateľa Majera prispôsobená. Nedávne uznesenie prokuratúry podporuje
moje tvrdenie o účelovom " zadokumentovaní stôp"-, keď prokurátor uvádza, že nie je možné vykonať

zaistenie dôkazov, lebo je tam veľa vecí Zdôrazňujem, že ide o jasné krytie páchateľov a komplicov
polície! Navyše, žiadny neporiadok v mojom obydlí nie je iným, než výsledkom činnosti zločineckého
gangu. Ani igelity na oknách, ani ďalšie prejavy a snahy nejako si zabezpečiť ochranu svojho objektu, nie
sú prejavom duševne chorej starej ... !!! (pozn.: citované vulgarizmy), ale možnosťami osoby, síce viacako 79 -ročnej, no schopnej reálne a logicky uvažovať! Žiadam preto, aby súd neakceptoval fotografické
zábery ako prípadný dôkaz o potrebe mi obmedziť spôsobilosť na právne úkony - domnievam sa totiž,
vychádzajúc z uznesenia prokuratúry, že "fotoakcia ", vykonaná 30. apríla 2025, nemala iný cieľ, len

poslúžiť, zakryť trestnú činnosť niektorých policajtov a ich komplicov a poslúžiť ovplyvneniu súdu proti
mne. Za porušenie mojich práv považujem aj konanie polície po 30. apríli 2025, kedysi účelovo objednali,
dokonca už po 9. 2. 2022, údajných znalcov, ktorými sa snažia policajti dokazovať potrebu znížiť hodnotu
mi uvedenej časti vecí ! Preto tá požiadavka O., aby súd určil znalca, ktorý bude rozhodovať o svojom
vlastníctve a príjmoch. Toto je v priamom rozpore s právami mi danými a zaručovanými Ústavou SR

a príslušnými článkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd!!!! Nepochybujem,
že organizovaní zločinci ešte potrebujú dokradnúť, čo si vyhliadli a ešte nestihli do konca mája 2025
odniesť! A, pretože v organizovanej zločineckej skupine figurujú aj jedinci z radov polície, bude mi
bránené získať dôkazy proti páchateľom, ako to robia doteraz tvrdiac, že moje obydlie nenesie stopy po
násilnom vniknutí! Hoci dnes aj mnoho bežných občanov vie, že existujú univerzálne kľúče, že polícia
dokáže vniknúť nepozorovane, kam sa jej zachce, že nielen polícia dokáže nainštalovať sledovacie

zariadeniavšade,žedokážepodstrčiťnepohodlnýmjejobčanomdoobydliazbrane,drogy,extrémistické
a pornografické materiály, že odpočúva telefonáty, sleduje ich korešpondenciu, kontakty,.... Je známe aj
falšovanie zápisníc, zneužívanie súkromnej korešpondencie atď. Éra komunisticko-eštebáckych praktík
obohatená o spôsoby organizovaných zločincov nepominula! Nedávno som šokovaná zistila, že sú mi
vykrádané mnou odosielané zásielky! Preto som žiadala aj kópie zo spisu písomností/podaní, ktoré som

na adresu súdu odoslala ja. Pri osobnej návšteve sudkyne sa má táto pýtala, či som dostala všetko,
čo som zo spisu žiadala. NIE ! Inak by som už od roku 2022 opakovane písomne o vydanie fotokópii
písomností ako zo spisu 1 Ps/15/2022, tak z vyšetrovacieho spisu polície, nežiadala. Ak by súd postupne
mi fotokópie odoslal, nenakopilo by sa ich toľko v súčasnosti. Je síce pravdou, že mám možnosť do
spisu chodiť nahliadnuť, ale ako som súdu uviedla už skôr, nemám možnosť si zabezpečiť prítomnosť

inej osoby v dome a takto si ochrániť svoje vlastníctvo. Na základe všetkého, čo uvádzal, a žiadal v
prípade mojej neúčasti na pojednávaní prečítať, ako moje vyjadrenie k návrhu prokurátora, žiadam súd,
aby návrh prokurátora ako nedôvodný zamietol.“

18. V písomnom podaní zo dňa 20. 7. 2025 A. B. opäť uviedla, že ide proti nej o vykonštruovaný

prípad, a vzhľadom na jeho pozadie citlivým, nie je možné pre zastupovanie jej osoby nájsť toho, kto
by sa zastupovania ujal bez toho, aby ohrozil aj sám seba. Má však za to, že vzhľadom na výsledok
a závery vyšetrenia znalkyne, má súd návrh prokurátora zamietnuť ako nedôvodný. Ním v návrhu
uvádzané dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sú účelovými konštruktmi typu "čo by
bolo možno raz ... "zo strany navrhovateľa ide len o pomstu a snahu ukryť trestnú činnosť jej známych

páchateľov a protiprávne konanie polície pri objasňovaní skutku a odhalení a usvedčení páchateľov, inak
jej známych jedincov. V ďalšej časti svojho podania A. B. podrobuje kritike prácu polície, spochybňuje
jej profesionalitu a poukazuje na snahy slúžiť ovplyvňovaniu orgánov, súdu a prokuratúry. Ona nijako
nezasahuje do života okolia! Jej doplnenie pôvodného trestného oznámenia z 9. februára 2022, ktoré
jej zneužité práve pre podanie návrhu prokurátora O., písomnosť datovaná 12. januára 2025 k spisovej

značke, spisu, ktorý bol doručený súdu do spisu k 1 Ps/15/2022 ako dôkaz, nebola do neho začlenená,
ale pod novou značkou polície sa vo veci konalo ako s novou vecou! Aj keď vyšetrovateľa H. žiadala už
30. apríla 2025 o kópiu zápisnice z výsluchu u nej doma, doteraz ju nedostala. Prišlo jej však uznesenie
o prerušení stíhania od vyšetrovateľky P., ktorá zjavne na podporu snáh O. ignorovala ňou uvedené
ceny pokradnutých vecí ďalších, a vraj tie, ktoré udáva ona v uznesení, sú na základe znaleckého

posudku!!! Zdá sa jej, že jej kradnuté veci sa zámerne zhromažďujú na polícii s cieľom jej diskreditácie!
Je presvedčená, že jej účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná vzhľadom na závery znalkyne MUDr.
P., ktorá odpovedala na otázky súdu v tom zmysle, že jej odpovede vylučujú dôvody na obmedzenie
jej spôsobilosti na právne úkony. Ani negatívne hodnotenie jej osobnosti, ktoré však nezodpovedá
skutočnosti v nejednom vyjadrení, nezakladá dôvod na to, aby jej bola spôsobilosť na právne úkony

obmedzená!“ Obracať sa na orgány má právo aj v zmysle Ústavy SR, aj medzinárodných dohovorov.
Ďalej poukázala na to, že ani spôsoby, ktoré, prípadne pohoršujúco pôsobia na okolie, pokiaľ nimi
neohrozujú,nemôžubyťdôvodomnarozhodnutiesúduozbavení,čiobmedzeníspôsobilosti,nariadenie
psychiatrickej liečby, a dáva súdu na vedomie, že sa v ničom nezmenila, nemení svoje názory, ani svoje
postoje, iba po rokoch teroru už sa nebude vyjadrovať o zločincoch slušne a ohľaduplne. Nik ju nedonúti

žiadnym vymývaním mozgu ich meniť. V prípade, že sudkyňa má záujem ju vypočuť, môže prísť do jej
obydlia. Ak by zákonná sudkyňa žiadala vyjadrenie, či má voči nej námietku zaujatosti, dáva na vedomie,
že sa neodváži, lebo jej je vopred známa odpoveď, že sa zaujatou necíti. Dáva súdu tiež na vedomie,že na žiadne lekárske ošetrenia už nechodí v žiadnom prípade, preto súdu nemá čo predkladať ani na
výslovné požiadanie.

19. Dňa 9. septembra 2025 doručil procesný opatrovník Mgr. I. C., I., písomné vyjadrenie v, ktorom
uviedol, že mu bol doručený znalecký posudok číslo 86/2025 zo dňa 17. mája 2025 súdnej znalkyne v
odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, H. C. P., v ktorom je uvedené, že „ psychiatrickým
vyšetrením znalkyňa nezistila prítomnosť duševnej choroby v zmysle psychózy, ktorá by mala vplyv na
chápavosť, úsudok a kritičnosť“ menovanej A. B.. S poukazom na tento znalecký posudok, v ktorom

znalkyňa odpovedala na súdom položené otázky v súvislosti s vyšetrením duševného stavu A. B., nie
je dôvod na to, aby bola A. B. obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Dňa 22. 9. 2025 požiadal
o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu plnenia pracovných povinností a opätovne
poukázal na absenciu dôvodov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B..

20.Dňa8.septembra2025doručilakomisárkapreosobysozdravotnýmpostihnutímpísomnévyjadrenie

k predmetu konania. Požiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, pôvodne určenom na deň 12.
septembra 2025. Následne doručila ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní nariadenom
v zmenenom termíne pojednávania (kvôli prekážkam účasti znalkyne na pojednávaní) 23. septembra
2025. V písomnom podaní poukázala na objektívne okolnosti, brániace jej v účasti na pojednávaní.
Súčasne požiadala, aby súd vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti. Vyjadrila sa, že návrh Okresnej

prokuratúry Liptovský Mikuláš vo veci spôsobilosti na právne úkony A. B. považuje za neodôvodnený a v
rozpore s ochranou ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v zmysle Dohovoru o právach osôb
so zdravotným postihnutím, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z podstatného
obsahu písomného vyjadrenia komisárky vyplýva, že v zmysle záverov znaleckého posudku je dotknutá
osoba, t. j. A. B., schopná vykonávať právne úkony. Z obsahu ďalšieho vyjadrenia komisárky vyplýva,

že nie je zrejmé, ako prokuratúra dospela k záveru, že dotknutá osoba nie je schopná vykonávať
právne úkony spojené s nakladaním s majetkom a finančnými prostriedkami. Psychiatrická diagnóza,
respektíve duševná porucha, sama o sebe nemôže zakladať právny dôvod a odôvodňovať obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. Dikcia ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne hovorí,
že súd obmedzí fyzickej osobe spôsobilosť na právne úkony pre duševnú poruchu, ktorá nie je len

prechodná, ak je schopná robiť iba niektoré právne úkony. A contrario z formulácie tohto ustanovenia
vyplýva, že súdy vo svojich rozhodnutiach ustanovujú negatívny taxatívny výpočet právnych úkonov,
ktoré osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony súd koná, nie je schopná vykonávať z dôvodu
svojej duševnej poruchy. Z vypracovaného znaleckého posudku je zrejmé, že negatívny výpočet
právnych úkonov, ktoré dotknutá osoba nevie vykonávať, neexistuje, a z odborného hľadiska znalkyne,

dotknutá osoba je schopná vykonávať všetky právne úkony, t. j. zachovať si plnú spôsobilosť na
právne úkony, napriek stanovenej diagnóze. Je v rozpore nielen so záväzkami Slovenskej republiky k
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale aj priamo s dikciou ustanovenia § 10 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ak jej osobe obmedzená spôsobilosť na právne úkony iba z dôvodu duševnej
poruchy. Dotknutá osoba jej okrem diagnostík uvedených v znaleckých posudkoch v odbore psychiatria

diagnostikovaná aj špecialistami, a to syndrómom chronickej únavy, fibromyalgiou a osteoporózou.
Vzhľadom na uvedené je v zmysle ustanovenia článku 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným
postihnutím osobou so zdravotným postihnutím, ktorej medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská
republika viazaná, vrátane Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, priznávajú viaceré
špecifické práva, ktorých sa predmetné konanie dotýka. V nadväznosti na obmedzenie spôsobilosti na

právneúkonyjenutnépodotknúť,ževzmyslečlánku12 Dohovorusaosobitnáochranapriznávaprávnej
subjektivite, spôsobilosti na právne úkony, vôli a právnym úkonom osôb so zdravotným postihnutím.
Zmluvné strany Dohovoru potvrdili, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na
uznanie svojej osoby ako subjektu práva, a rovnako aj spôsobilosti na právne úkony vo všetkých
oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými. Prioritou záväzku vyplývajúceho z článku 12

Dohovoru je osobám so zdravotným postihnutím zachovať plnú spôsobilosť na právne úkony ako súčasť
rovnocenného postavenia všetkých osôb bez ohľadu na zdravotné postihnutie. Z návrhu je zrejmé že
sa prokuratúra zamerala na obmedzenie práv dotknutej osoby bez toho, aby bolo v návrhu preukázané
a odôvodnené, že ide o obmedzenie takých právnych úkonov, ktoré dotknutá osoba nie je schopná
vykonávať z dôvodu jej duševnej poruchy. De facto sa odvoláva iba na diagnózy ustálené znaleckých

posudkoch. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vyslovene zakazuje pozbavenie
alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osobám so zdravotným postihnutím iba z dôvodu ich
zdravotného postihnutia. Takýto prístup je diskriminačný a označovaný za porušenia práva na rovnosť
a nediskrimináciu, deklarovaného článkom 5 a práva na rovnosť pred zákonom deklarovaného článkom12 Dohovoru. Rovnako v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 422/2021
z 13. januára 2022 „obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je trestom alebo nástrojom ochrany
spoločnosti, ale na prvom mieste inštitútom, ktorý má ochrániť posudzovanú osobu pred škodlivými

následkami jej vlastného, no pre duševnú chorobu neslobodného konania, ktoré môže viesť k ohrozeniu
života, zdravia alebo majetku duševne chorej osoby.“ Duševná porucha, či hodnotenie dotknutej osoby
a jej povahy nemôže byť a priori dôvodom na uplatnenie inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony ako najviac obmedzujúceho a zasahujúceho do ľudskej dôstojnosti každej osoby, a ktorý by
plnil funkciu preventívneho charakteru, ktorý nie je prípustný v medziach právneho poriadku Slovenskej

republiky. Komisárka ďalej uviedla, že si dovolí vyjadriť sa adresne k formulácii rozsahu obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony dotknutej osoby, ktorú navrhuje prokuratúra. Článok 12 Dohovoru, okrem
už uvedených záväzkov, zaväzuje Slovenskú republiku k prijatiu primeraných a účinných opatrení na
zabezpečenie rovnakého práva osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať
svoje finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám
finančného úverovania a zároveň zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne

zbavené svojho majetku. Navrhovaným obmedzením spôsobilosti na právne úkony by sa dotknutej
osobe znemožnilo toto právo, deklarované v článku 12 Dohovoru, ako osobitne deklarované Dohovorom
pre osoby so zdravotným postihnutím. Navyše formulácia rozsudku dotknutej osobe plne obmedzuje
možnosť disponovať so svojim starobným dôchodkom ako jej jediným príjmom na živobytie, pričom ide
o starobnú dôchodkyňu žijúcu osamote. Odhliadnuc od znaleckého posudku je zrejmé, že spôsobilosť

na právne úkony patrí každej osobe bez ohľadu na zdravotné postihnutie. Slovenská republika sa
ratifikáciou Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala nahrádzať obmedzovanie
spôsobilosti a opatrovníctva podpornými opatreniami, ktoré rešpektujú vôľu a rozhodnutia osobám so
zdravotným postihnutím. Používanie inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a opatrovníctva
vedie k ignorovaniu práv, preferencií a autonómie osôb, čo je v rozpore s Dohovorom. Dohovor

preto vyžaduje menej zasahujúce riešenia, akým je podporované rozhodovanie, a teda poskytnutie
pomoci pri rozhodovaní. V zmysle vyššie uvedených práv osôb so zdravotným postihnutím je zrejmé,
že Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím kladie dôraz na zachovanie základných
ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím, ale aj na potrebu zvýšenej ochrany osôb
so zdravotným postihnutím pred negatívnymi dopadmi na ich osobu, a to aj vzhľadom na to, že pre

svoje zdravotné postihnutie môžu byť v obzvlášť zraniteľnom postavení s oslabenou schopnosťou brániť
sa. Vzhľadom na predložené dokumenty a vyššie uvedenú argumentáciu vyjadril Úrad komisára pre
osoby so zdravotným postihnutím nesúhlas s návrhom prokuratúry na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony A. B. s návrhom, aby súd návrh Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony menovanej zamietol.

21. Na pojednávaní dňa 23. 9. 2025 prokurátor zotrval na návrhu v celom rozsahu. Má za to, že v rámci
dôkazov predložených prokuratúrou bolo preukázané, že traja znalci nezávisle na sebe dospeli k tomu,
že pani B. je osobou s duševnou poruchou trvalého charakteru s tým, že už v roku 2012 ju robila
nespôsobilou na uzatváranie zmlúv a iných právnych úkonov.

22. Na pojednávaní dňa 23. 9. 2025 bolo oboznámené s obsahom znaleckého posudku ( č. l. 311 –
372 ), ku ktorému znalkyňa, prítomná na pojednávaní, po zákonnom poučení uviedla, že na závere
znaleckého posudku trvá. U A. B. konštatovala paranoidnú poruchu osobnosti so závermi na str. 55
– 56 znaleckého posudku. Upriamila pozornosť, že jej nebola položená priama otázka týkajúca sa

jednotlivých úkonov, v ktorých by bolo vhodné menovanú obmedziť, ale vzhľadom na jej kverulantnú
a paranoidnú poruchu osobnosti bude i naďalej zaťažovať orgány činné v trestnom konaní, súdy,
neodôvodnenými sťažnosťami a podaniami, nielen na orgány činné v trestnom konaní, ale aj na susedov
alebo jedincov, ktorí jej nebudú vyhovovať alebo nebudú súhlasiť s jej názormi, preto by bolo podľa
znalkyne vhodné ju obmedziť v zmysle konania so súdmi, s orgánmi činnými v trestnom konaní,

v podávaní rôznych návrhov, ktoré súvisia s trestnými podaniami. Na otázky prokurátora vysvetlila, že
bludová paranoidná porucha je duševná choroba v pravom slova zmysle. Paranoidná porucha osobnosti
je porucha osobnostných rysov, ktorá sa odvíja od detstva a mladosti, a nejedná sa o duševnú chorobu.
Na otázku, čím sa odlišuje bludová paranoidná porucha od poruchy osobnosti znalkyňa uviedla, že trvalá
bludová porucha je duševnou chorobou, kde je systematizovaný blud, to znamená, že takýto jedinec je

presvedčený o jednom blude, ktorému verí, a nie je schopný racionálne posúdiť, že sa jedná o blud,
a vplyvom týchto bludov sú takíto jedinci nebezpeční voči okoliu. Väčšinou ohrozujú okolie, napádajú
fyzicky. Je tam verbálna i brachiálna agresia, stav sa zhoršuje, a takíto jedinci bez liečby prevažne
ohrozujú, fyzicky napádajú jedincov, voči ktorým sú zameraní. Pani B. pri svojej poruche má nezhodyso susedmi, opakovane podáva sťažnosti, je voči nim verbálne agresívna, ale fyzicky ich nenapáda.
Takýto jedinec, ktorý má bludovú poruchu v pravom slova zmysle, nie je izolovaný, ako je pani B.,
ktorá má dom uzamknutý, aj bráničku, reťazami, nepripustí do svojho príbytku nikoho iného. Ak by sa

jednalo o duševnú chorobu, jej správanie by bolo iné. Opakované podávanie sťažností, kverulancia, je
typický príznak pre paranoidnú poruchu osobnosti, a nie pre duševnú chorobu. V súvislosti s vyjadrením
prokurátora, že menovaná podáva oznámenie pre trestný čin vlámania s tým, že jej zmizli nejaké veci,
a je o tom presvedčená, a potom pokračuje v konaní s tým, že oznámi, že veci, ktoré pôvodne mali
byť odcudzené, sa našli, a teraz oznamuje odcudzenie iných vecí, znalkyňa uviedla, že pri návšteve jej

domácnosti sa prejavujú rysy zberačstva, takže je možné, že pri hromadení vecí niektoré nemôže nájsť,
a preto píše sťažnosti ohľadom vlámania, krádeží. Následne veci môže nájsť, iné veci môže založiť, a
preto ich nemôže nájsť. Prokurátor v rámci konštatovaného kverulantstva upriamil pozornosť nielen na
úvahy znalkyne o zvážení obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vo veci neodôvodnených sťažností
a podaní, ale i na zistenie, či prichádzajú do úvahy aj iné oblasti života, napríklad zdravotná starostlivosť
a sociálna starostlivosť. Na uvedené znalkyňa odpovedala, že v iných oblastiach by ju neobmedzovala.

23. V súvislosti s úvahami a odporúčaniami znalkyne v otázkach špecifikácie obmedzenia spôsobilosti
jedinca na právne úkony súd zdôrazňuje, že pri vykonávaní dokazovania a hodnotení dôkazov
zadováženýchkonaní,vrátaneznaleckéhoposudkuznalcovzodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetvie
psychiatria, súd následne v právnej rovine vyhodnocuje zistenia a závery znalcov, ktorí odpovedajú

v kontexte otázok rýdzo odborného charakteru, v tomto prípade lekárskeho/medicínskeho. Znalcovi
neprináleží vyjadrovať sa k tomu, či by mal byť niekto obmedzený v spôsobilosti na právne úkony
a v akom rozsahu, ani navrhovať právne riešenie. Znalec je povinný poskytnúť posudok o duševnom
stave, a nie o právnych dôsledkoch. Dotknutá osoba má ústavne garantované rozhodovanie o otázke
jej spôsobilosti na právne úkony súdom. Súd pri rozhodovaní vychádza z aktuálne preukázaného

skutkového stavu, hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. V prejednávanej veci
prokurátor vo svojom návrhu, i naprieč celým konaním, poukazoval na zistenia a závery znaleckých
posudkov znalcov v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a
toxikománie, gerontopsychiatria) z obdobia rokov 2011 a 2012, podľa ktorých A. B. trpí duševnou
poruchou v pravom slova zmysle. Prokurátor ďalej upriamil pozornosť na to, že A. B., v súvislosti

s jej ustálenou psychiatrickou diagnózou, v minulosti unikla trestnej zodpovednosti s poukazom na
jej nepríčetnosť v trestnoprávnom ponímaní podľa § 23 Trestného zákona. Doposiaľ žiaden iný
oprávnený subjekt v intenciách § 233 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neinicioval konanie
o obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš vo svojom
návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. zo dňa 27. apríla 2022 konštatovala,

že prognóza korekcie zdravotného stavu menovanej bez aktualizovaného odborného psychiatrického
vyšetrenia nie je známa. Súčasne prokuratúra vtedy konštatovala, že je dôvodné predpokladať, že
zdravotný stav A. B. sa s pribúdajúcim fyzickým vekom bude skôr zhoršovať. V súvislosti s týmito
úvahami súd upriamuje pozornosť na aktualizované znalecké skúmanie duševného stavu A. B., ktorého
zistenia a závery nepodporujú tieto úvahy a návrh prokuratúry. Z obsahu znaleckého posudku znalkyne

MUDr. C. P. nevyplýva, že menovaná by bola nespôsobilá v akejkoľvek oblasti právnych úkonov, inak
povedané, že by bola schopná robiť iba niektoré právne úkony. Vychádzajúc z obsahu tohto znaleckého
posudku súd konštatuje, že v prípade A. B. neprichádza do úvahy negatívny taxatívny výpočet právnych
úkonov, ktoré by nebola schopná vykonávať z dôvodu svojej duševnej poruchy, a to ani v minimálnom
rozsahu. Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš vo svojom pôvodnom návrhu navrhla obmedziť A. B.

v spôsobilosti na právne úkony tak, že je spôsobilá nakladať s peňažnou hotovosťou neprevyšujúcou
mesačne sumu ustálenú znalcom a vecami nepresahujúcimi hodnotu ustálenú znalcom, nie je spôsobilá
uzatvárať zmluvy, dohody alebo preberať na seba záväzky, ktorých hodnota presahuje sumu ustálenú
znalcom, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, dohody alebo preberať na seba záväzky, ktoré zo zákona
alebo na základe dohody zmluvných strán vyžadujú písomnú formu. Na pojednávaní dňa 23. septembra

2025 prokurátor uviedol, že sa nevie subjektívne stotožniť so závermi aktuálneho znaleckého posudku.
Opätovne upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že súčasťou návrhu prokuratúry na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony A. B. boli 3 znalecké posudky, z ktorých 2 už v roku 2012 dospeli k
záveru, že táto trpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Znalec MUDr. F. L., PhD., vo svojom
znaleckom posudku zo dňa 17. septembra 2012 dokonca konštatoval, že táto duševná porucha ju robí

nespôsobilou na uzatváranie zmlúv. Na základe uvedeného má za to, že znalkyňa aktuálne podala
znalecký posudok, ktorý je v príkrom rozpore s predloženými dôkazmi, preto s poukazom na § 207
ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku navrholvykonanie dokazovania znaleckým ústavom. Súd po prednesení tohto návrhu rozhodol, že nevykoná
tento dôkaz, a k uvedenému ďalej vysvetľuje.

24. Podľa § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností,
na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206
(odborné vyjadrenie), súd na návrh nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil
viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

25. Podľa § 207 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie
na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

26. Podľa § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké
posúdenie alebo, ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

27. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

28. Podľa § 245 Civilného mimosporového poriadku, na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o
ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej

zdravotnej starostlivosti, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.

29. Podľa § 246 Civilného mimosporového poriadku, od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd
na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce výsluchu ošetrujúceho lekára.

30. Citovaná právna úprava nepredpisuje konkrétne obligatórnu povinnosť súdu vykonať tzv. kontrolný
znalecký posudok, ale súd má povinnosť vykonať všetky potrebné dôkazy na spoľahlivé zistenie
skutkového stavu. Tzv. kontrolný posudok znaleckým ústavom môže prichádzať do úvahy vtedy,
ak je potrebné overiť správnosť alebo úplnosť predchádzajúceho znaleckého posudku, najmä ak sú
pochybnosti o pôvodnom znaleckom posudku. Takéto pochybnosti prichádzajú do úvahy vtedy, ak

z posudku nie je zrejmé, na základe akých skutočností znalec založil svoje závery, ak posudok je
neúplný, nejasný, rozporný alebo odborne nedostatočný, znalec sa nevysporiadal so všetkými otázkami,
ktoré mu súd položil, súd alebo účastníci konania namietajú zaujatý alebo nedbanlivý prístup znalca.
Prokurátor poukázal na rozpory medzi aktuálnym znaleckým posudkom a znaleckými posudkami
vypracovanými pred viac ako trinástimi rokmi vo veci skúmania duševného stavu A. B.. Ostatný,

aktuálny znalecký posudok vypracovala H. C. P. dňa 17. mája 2025. Z obsahu posudku vyplýva,
že znalkyňa mala v plnej miere k dispozícii prehľad a chronológiu jednotlivých úkonov, vykonávaných
v minulosti vo vzťahu ku A. B.. K dispozícii mala i prehľad jednotlivých právnych aktov, aj zistenia
a závery predchádzajúcich znaleckých posudkov v trestných veciach týkajúcich sa menovanej. Vo
svojom znaleckom posudku uvádza aj psychopatologický súhrn doterajšieho znaleckého skúmania

vo veci vyšetrenia duševného stavu A. B.. Znalkyňa vykonala psychiatrické vyšetrenie menovanej,
oboznámila sa s komplexnou dokumentáciou a po viac ako trinástich rokoch od posledného znaleckého
skúmania duševného stavu A. B. podala vo veci aktuálny znalecký posudok. Argument prokurátora, že
sa nevie subjektívne stotožniť so závermi tohto rozsudku, nezakladá objektívne dôvody pre ustanovenie
znaleckého ústavu v konaní. Znalkyňa odpovedala na všetky zadané úlohy, v jej znaleckom posudku

súd nenachádza nejasnosti, neúplnosti, rozpory, zaujatosť, ani nedbanlivosť. Nie na okraj súd uvádza,
že je nepravdepodobné, že by znalkyňa, vedomá si obsahu predchádzajúcich znaleckých posudkov,
prezentovala vo svojom posudku inú líniu zistení a záverov, než tie, ktoré majú oporu vo výsledkoch
aktuálneho psychiatrického vyšetrenia A. B.. Napriek zisteniam znalkyne: o poruche osobnosti - trvalo
disharmonickej štruktúrovanej osobnosti s črtami paranoidnej a schizoidnej poruchy, s prítomnými

rysmi: podozrievavosť, vzťahovačnosť, negativizmus (odpor voči autoritám/pravidlám), schizoidné rysy
(sociálne uzatváranie, emočný chlad), intelekt ani pamäť nie sú narušené, správanie je stabilné,
ale neadaptívne - dlhodobo sa nedokáže prispôsobiť bežnému sociálnemu prostrediu, jej správanie
môže viesť k častým konfliktom, chýba jej nekriticky náhľad k svojmu správaniu, neuvedomuje si
problematickosťsvojhosprávaniaaospravedlňujesisvojepostoje,poruchaosobnosti,ktoroumenovaná

trpí, je trvalá porucha, pri ktorej je prognóza zmeny osobnosti nepriaznivá, pričom možno je len čiastočná
úprava správania pri dlhodobej a cielenej terapeutickej intervencii, ak existuje motivácia zo strany
posudzovanej osoby, znalkyňa na druhej strane konštatuje, že A. B. netrpí duševnou chorobou v pravom
slova zmysle, napríklad psychózou alebo iným závažným duševným ochorením. Vyznačuje sa poruchouosobnosti, ktorá predstavuje trvalú a pretrvávajúcu odchýlku v štruktúre osobnosti, emočnom prežívaní,
postojoch, sociálnych interakciách a správaní, nejde však o duševnú chorobu v pravom slova zmysle.
Súd zdôrazňuje, že s týmto konštatovaním znalkyne priamo koreluje aj preukázaný skutkový stav,

svedčiaci o správaní A. B. k okoliu, s nadmernou podozrievavosťou, chronickým sťažovaním sa na rôzne
inštitúcie, osoby, okolnosti apod.

31. Z vyjadrenia samotnej prokuratúry a obce, v ktorej A. B. žije, nevyplýva, že by v súčasnosti, aj
v nedávnej minulosti, boli pozorované výrazné tendencie ku konfliktnému správaniu voči jej okoliu,

taktiež sa voči nej nevedie trestné konanie. Obec D. oznámila 25. 9. 2024, že aj keď nejde o úplnú
zmenu v správaní A. B., za obdobie 18 mesiacov je možné hodnotiť u nej zmiernenie negatívnych
tlakov správania voči verejnosti, hoci pretrváva recidíva a pokračujúce verbálne útoky, aj v prítomnosti
maloletých detí susediacej rodiny. Podľa údajných informácií od iného občana, aj z jej vyjadrení, mala
maťobecobavy,žemenovanámásklonyksebapoškodeniu,avšakznalkyňaP.napríkladsamovražedné
úmysly u menovanej nepotvrdila. Menovaná, vzhľadom na spôsob jej života, je i naďalej v spoločenskej

izolácii, čím občania predchádzajú konfliktu s ňou.

32. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah

obmedzenia určí v rozhodnutí.

33. Podľa § 231 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) v konaní o spôsobilosti na právne
úkony súd rozhoduje o
a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,

b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

34. Podľa § 240 ods. 3 CMP rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo

procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa
koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

35. Podľa § 241 ods. 1 CMP súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach
a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.

36. Podľa § 241 ods. 2 CMP poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje
zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

37. Podľa § 242 CMP osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania

jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí.

38. Podľa § 243 ods. 1 CMP súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

39. Podľa § 243 ods. 2 CMP súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom

na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom
prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

40. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

41. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.

42. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred

súdom v plnom rozsahu.43. Osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, priznáva Civilný mimosporový poriadok spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu bez ohľadu na to, že za neho koná procesný opatrovník
alebo zákonný zástupca.

44. Prijatím Civilného mimosporového poriadku, v spojitosti s ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
je možné v konaní o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať len o obmedzení spôsobilosti fyzickej
osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení
spôsoby fyzickej osoby na právne úkony. Súd zdôrazňuje, že obmedzením spôsobilosti na právne

úkony sa sleduje ochrana osôb, ktoré nie sú spôsobilé obstarávať si svoje záležitosti vôbec alebo
náležite, prípadne len v obmedzenej miere, a podľa súčasnej právnej úpravy i konštantnej judikatúry
je vylúčené rozhodovanie o úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony, a toto možno na základe
ľudskoprávnych štandardov kvalifikovať ako protiprávny úkon. Rozhodovanie o spôsobilosti na právne
úkony je právnym úkonom, ktorý závažným spôsobom zasahuje do prirodzených práv človeka (čl. 5, 10
Listiny základných práv a slobôd, čl. 14, 19 Ústavy SR). Ústavný súd Slovenskej republiky i vo svojom

náleze zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. I ÚS 313/2012 vyslovil, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
možno považovať za „právnu smrť“. Zdôraznil, že ak všeobecné súdy rozhodujú o niečej spôsobilosti,
musia k pozbaveniu pristúpiť iba v extrémnych prípadoch, pretože ide o poslednú možnosť (ultima ratio).
Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR sa zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Obmedzená môže byť
len v prípadoch ustanovených zákonom, a podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

45. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jednotlivca nesmie byť zneužívané na iný účel, než na
ktorý bolo stanovené. Cieľom rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je teda zabezpečiť
a poskytnúť ochranu osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa jedná. Súd sa musí v konaní vždy

zaoberať aj tým, či neprichádzajú do úvahy menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby, než je
navrhované obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a to rešpektujúc primárny cieľ, sledovať záujem
dotknutej osoby, a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Je neprípustné, aby bol preferovaný
verejný záujem a záujem tretích osôb pred záujmom dotknutej osoby. Zdôrazňujúc i viazanosť
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva súd poukazuje na potrebu individualizácie prípadných

zásahov do právnej spôsobilosti rozhodovať sa, založenou na posúdení funkčných schopností človeka
s postihnutím. Napriek tomu, že úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je vylúčené, súd
zdôrazňuje, že i obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má vážne dôsledky pre osobu, o ktorej
spôsobilosť na právne úkony sa koná, preto je nevyhnutné dôsledne skúmať existenciu podmienok pre
takéto rozhodnutie.

46. Prokurátor vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že s ohľadom na modifikáciu záveru znaleckého
posudku navrhuje obmedziť A. B. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, v ktorom jej nebude
umožnené do budúcna podávať kverulantské návrhy. Takýto návrh prokuratúry v záverečnej fáze
konania svedčí pre faktické upustenie od pôvodného návrhu obmedziť spôsobilosť na právne úkony A.

B. vo všetkých pôvodne navrhovaných oblastiach.

47.SamotnýzáverečnýnávrhprokurátoraobmedziťspôsobilosťnaprávneúkonyA.B.tak,žejejnebude
umožnené do budúcna podávať kverulantské návrhy, nie je v skutočnosti návrhom na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, ale návrhom na vydanie právneho aktu, ktorý by mal v budúcnosti

zabrániť A. B. v nežiaducom, bližšie nešpecifikovanom správaní. Podávanie návrhov a sťažností, aj keď
opakované, nie je samo osebe dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Hoci znalkyňa
potvrdila, že A. B. má kverulantské ligitácie, znalecký posudok nepotvrdil, že toto jej správanie vyplýva z
duševnej poruchy, ktorá by mala za následok obmedzenie schopnosti konať inak racionálne, uvážene.

48. Prokurátor teda v závere navrhol obmedziť spôsobilosť na právne úkony A. B. v rozsahu, v ktorom
nebude možné do budúcna podávať kverulantské návrhy. Hypoteticky, ak by súd takémuto návrhu
nekriticky vyhovel, znamenalo by to obmedziť jedno zo základných ľudských práv človeka, vyjadriť
svoj názor, domáhať sa svojej ochrany, podávať návrhy, doručovať podania a sťažnosti. Navyše, ten
argument, že A. B. opakovane a bezdôvodne podáva oznámenia a sťažnosti rôzneho druhu, najmä

v súvislosti s údajnými krádežami a miznutiami jej vecí, stráca relevanciu vo svetle znalkyňou zisteným
zberačským sklonom a masívnym zhromažďovaní vecí v jej domácnosti, čo sa spája i so stratou
vlastného prehľadu menovanej a následným podávaním podnetov, sťažností a pod. Rozhodnutie,
ktorého sa domáha prokuratúra, teda obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vo forme zabráneniaA. B. podávať opakované nedôvodné návrhy, súd považuje za odporujúci primárnemu cieľu sledovať
záujem dotknutej osoby, a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Je neprípustné, aby bol
preferovaný verejný záujem a záujem tretích osôb pred záujmom dotknutej osoby.

49.Podľa§247ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku,akniesúsplnenépodmienkynaobmedzenie
spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

50.Súdnazáveruvádza,ževkonanínebolopreukázané,žebyA.B.trpeladuševnouchorobou,ktoráby

mala za následok nespôsobilosť k právnym úkonom. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania,
najmä s dôrazom na zistenia a závery znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
súd konštatuje, že v čase rozhodovania v konaní bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. nie sú splnené. Na základe uvedeného
súd konanie zastavil v súlade s ust. § 247 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

52. Súčasne súd rozhodol o tom, že trovy dôkazov, v danom prípade najmä trovy znaleckého
dokazovania, platí štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.