Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoPs/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207678
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125207678.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, o návrhu navrhovateľky: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s. r. o. so sídlom
Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, na nariadenie neodkladného opatrenia na ustanovenie hmotnoprávneho
opatrovníka osobe: D. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpený procesnou

opatrovníčkou: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, H., na odvolanie navrhovateľky proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.10.2025, č.k. 33Ps/10/2025-16, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.10.2025 č.k. 33Ps/10/2025-16 vo výroku I. zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. II. Osobe D. C. B., nar. XX.XX.XXXX, ustanovil na zastupovanie
v tomto konaní procesnú opatrovníčku F. G., nar. X.X.XXXX, D. XXX/XX, H.. III. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 272, § 361 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods.
1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), §
29 zák.č. 49/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky zákonník. Poukázal na ust. § 272
CMP, podľa ktorého súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Uviedol, že podľa § 29 Občianskeho zákonníka súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho
nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za

tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho
dôvodu. Ak sa naplní hmotnoprávny predpoklad neznámeho pobytu osoby a zároveň hmotnoprávny
predpoklad potreby ochrany záujmov osoby alebo verejného záujmu, súd ustanoví osobe opatrovníka
ako zákonného zástupcu. Rovnako súd postupuje aj v prípadoch iného vážneho dôvodu, ktorým môže
byťnapríkladkomplikovaný,nepriaznivýzdravotnýstavosoby,ktorýnemožnosubsumovaťpodduševnú
poruchu podľa § 10. V týchto prípadoch súd ustanoví opatrovníka osobe vtedy, ak si to vyžaduje

ochrana jej záujmov alebo verejný záujem. Konštatoval, že je dôležité, aby súd pri zisťovaní naplnenia
týchto predpokladov, vychádzal z riadne vykonaného dokazovania v zmysle princípu materiálnej pravdy
typického pre mimosporové konania, medzi ktoré sa zaraďuje aj konanie o ustanovenie opatrovníka (§
272 a nasl. CMP). Rozsah práv a povinností, na ktoré je opatrovník v týchto prípadoch ustanovený,
vymedzí súd vo výrokovej časti rozhodnutia. Konanie o ustanovenie opatrovníka je konanie, ktoré
prebieha obligatórne s pojednávaním. S poukazom na ust. § 361 CMP uviedol, že verejný záujem je

dôležitý záujem štátu alebo spoločnosti ako celku, ktorý má všeobecne prospešné účinky a prevažuje
nad individuálnymi záujmami, ako je napríklad ochrana životného prostredia, hospodárne nakladanies verejnými financiami alebo ochrana verejného zdravia. Verejný záujem prináša prospech všetkým
občanom alebo ich väčšine a jeho realizácia zabraňuje vzniku rozsiahlych alebo nenahraditeľných
škôd. Uzavrel, že z tvrdení navrhovateľky o dôvodnosti návrhu nevyplýva, že tento by presiahol záujem

konkrétneho jednotlivca, či jeho rodiny. Z uvedeného dôvodu nebolo možné nariadiť neodkladné
opatrenie podľa ust. § 361 CMP nariadiť neodkladné opatrenie. Konštatoval, že v zmysle postupu podľa
§ 272 CMP v spojení s ust. § 29 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z riadne vykonaného
dokazovania, ktoré presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Z uvedených dôvodov nebolo
možné návrhu navrhovateľky vyhovieť, nakoľko nebola ani osvedčená potreba bezodkladného zásahu

súdu, keď tvrdené „riziko vážnych a nenapraviteľných následkov v osobnej aj majetkovej sfére“, či
„hrozba vzniku dlhov, omeškania s plnením, poškodenia majetkových práv a závažné zásahy do práv
tretích osôb“ sú len všeobecné a nepreukázané konštatovania navrhovateľky, ktoré nie je možné posúdiť
v skrátenom konaní bez rozsiahlejšieho dokazovania.

3. S prihliadnutím na skutočnosť, že D. C. B. nemôže pre svoj aktuálne nepriaznivý zdravotný stav konať

samostatne pred súdom a nemá zákonného zástupcu rozhodol v súlade s ust. § 69 CSP a § 71 CSP
a ustanovil menovanému procesnú opatrovníčku.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnuté rozhodnutie vo výroku I zmeniť tak, že súd nariadi
neodkladné opatrenie, ktorým ustanoví za opatrovníčku A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX,
E. XXX XX, SR, štátny občan SR, na zastupovanie D. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/
XX, E. XXX XX, SR, štátny občan SR, pri nakladaní s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, uzatváraní

zmlúv vrátane zmlúv o prevode majetku, pri správe a ochrane jeho majetkových práv a záväzkov,
pri zastupovaní pred súdmi, orgánmi verejnej správy a samosprávy, pri vykonávaní administratívnych
úkonov vyžadujúcich kontakt s úradmi a inými inštitúciami, pri zastupovaní v zdravotných, sociálnych
a osobných veciach, pri preberaní finančných a iných majetkových plnení a pri úkonoch smerujúcich k
riadnemu plneniu jeho zákonných a zmluvných povinností, ako aj pri všetkých ďalších úkonoch, ktoré sú

potrebné na ochranu jeho práv, záujmov a dôstojnosti v čase, keď nie je schopný samostatne prejavovať
svoju vôľu. Ak by mal odvolací súd za to, že nie sú splnené podmienky na zmenu napadnutého
uznesenia, žiadala, aby vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na
povahu veci a závažnosť skutkových okolností navrhla, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní vzal do
úvahy mimoriadne naliehavú situáciu vyplývajúcu zo zdravotného stavu D. C. B. a rozhodol vo veci sám.

6. Navrhovateľka odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Uznesenie súdu prvej
inštancie považovala za nesprávne a nedostatočne odôvodnené, čím jej súd znemožnil uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla,
že súd musí dbať na celkovú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia a na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí a závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (a aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn.
I. ÚS 243/07, zo dňa 19.6.2008). Namietala, že súd prvej inštancie si protirečil, keď konštatoval, že
pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť tvrdené skutočnosti, čím kladie povinnosť
na navrhovateľku preukázať určité skutkové okolnosti v miere blízkej riadnemu dokazovaniu podľa

zásad CSP a súčasne uvádzal, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj v situácii, keď skutkový
stav nie je náležite zistený. Ak súd uznáva, že skutkový stav nemusí byť v tejto fáze konania úplne
zistený, nemôže zároveň odmietnuť návrh z dôvodu, že tvrdené skutočnosti neboli osvedčené v
rozsahu, ktorý by zodpovedal plnohodnotnému dokazovaniu. Tento prístup považovala za nelogicky
a právne nekonzistentný. V tejto súvislosti poukázala na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky pri

kontrole skúma, či súd sťažovateľovi ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov,
skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol
jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ nemusel hľadať odpoveď na nastolenú
problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým
záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery

vychádzajú (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 311/07, zo dňa 24.4.2008). Uviedla, že
súd v bode 2 uznesenia rekapituluje, že D. C. B. sa nachádza v stave bdelej kómy a podľa vyjadrení
ošetrujúcich lekárov nie je možné predpokladať časový horizont jeho prípadného prebratia, môže ísť
o dni, mesiace, roky, alebo sa nemusí prebrať nikdy, pričom v bode 9 uznesenia uvádza, že nebolomožné návrhu vyhovieť, keď nebola ani osvedčená potreba bezodkladného zásahu súdu, pretože
tvrdené riziko vážnych a nenapraviteľných následkov v osobnej aj majetkovej sfére, hrozba vzniku
dlhov, omeškania s plnením, poškodenia majetkových práv a závažné zásahy do práv tretích osôb, sú

len všeobecné a nepreukázané konštatovania navrhovateľky, ktoré nie je možné posúdiť v skrátenom
konaní bez rozsiahlejšieho dokazovania. Namietala, že súd prvej inštancie sa nelogicky vysporiadal
so skutkovými zisteniami ohľadom zdravotného stavu D. C. B. nachádzajúceho sa v stave bdelej
kómy, ktorý stav bol riadne preukázala a nebol spochybnený, pričom rezignoval na vysvetlenie, akým
spôsobom sa tento rozhodujúci skutkový fakt premietol do jeho posúdenia. Z rozhodnutia nevyplýva

žiadna úvaha, ktorá by logicky spájala preukázaný stav bdelej kómy s posúdením existencie hrozby
vážnej a nenapraviteľnej ujmy. Súd opomenul ozrejmiť svoje myšlienkové pochody a spôsob hodnotenia
dôkazov, čím porušil požiadavky na zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Podľa jej
mienky súd sa v rozhodnutí obmedzil na všeobecné konštatovanie, že tvrdené riziko vážnych následkov
nebolo osvedčené a nezaoberal sa skutočnosťou, že samotný stav bdelej kómy predstavuje objektívne
a extrémne riziko vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre dotknutú osobu a jej blízkych. Daný prístup

odporuje zásadám logického a vecného odôvodnenia a predstavuje porušenie práva navrhovateľa na
spravodlivý proces. Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej
právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné
následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore s požadovaným
účelom súdneho konania, a so zásadami spravodlivého procesu (Ústavný súd Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 33/2012 zo dňa 3.10.2012). Poukázala na to, že súd v bode 7 uznesenia konštatuje,
že rovnako postupuje aj v prípadoch iného vážneho dôvodu, ktorým môže byť napr. komplikovaný,
nepriaznivý zdravotný stav osoby, ktorý nemožno subsumovať pod duševnú poruchu. Namietala, že
súd nezohľadnil preukázaný vážny zdravotný stav D. C. B., a teda nesprávne subsumoval právnu
normu pod zistený skutkový stav. Z uznesenia vyplýva, že súd si bol vedomý existencie vážneho

dôvodu, napriek tomu nevyhodnotil, či stav bdelej kómy predstavuje takýto vážny dôvod, a rezignoval
na aplikáciu tejto právnej normy na preukázaný skutkový stav. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože zo stavu bdelej kómy D.
C. B. výslovne vyplýva, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené, pretože tento
stav sám osebe predstavuje závažnú, trvalú a nepredvídateľnú zdravotnú situáciu, ktorá bezprostredne

zakladá potrebu bezodkladného zásahu súdu. Záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia považovala za rozporný s obsahom zistení o zdravotnom stave
menovaného a s vyústením týchto zistení. Z objektívneho hľadiska nie je potrebné osobitne dokazovať
existenciu rizika vážnych a nenapraviteľných následkov, pretože vyplývajú priamo zo stavu bdelej kómy,
ktorej povaha vylučuje schopnosť dotknutej osoby vykonávať akékoľvek právne úkony a riadiť svoje

záležitosti či život. Samotná nemožnosť vedome reagovať, rozhodovať sa a konať, predstavuje právne
relevantný stav bezprostredného ohrozenia majetkových, osobných a iných práv dotknutej osoby, ktorý
vyžaduje okamžitý zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k tretím
osobám, ako sú bankové inštitúcie, či iné subjekty. Účelom tohto konania je dočasná ochrana práv a

pre rozhodnutie postačuje osvedčenie základných skutočností, teda preukázaný vážny zdravotný stav
a stav bdelej kómy. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil pojem verejný záujem a
tým nesprávne právne posúdil vec. Súd obmedzil výklad verejného záujmu len na všeobecné oblasti,
ako sú ochrana životného prostredia, hospodárne nakladanie s verejnými financiami alebo ochrana
verejného zdravia, ktorý výklad je neúplný a nereflektuje právnu povahu mimosporového konania.

Verejný záujem v tomto prípade vyplýva z charakteru mimosporového konania, pričom zákonodarca
vytvoril osobitný procesný rámec pre určité typy konaní, v ktorých nejde primárne o riešenie sporu
medzi stranami, ale o zabezpečenie ochrany práv a záujmov osôb, ktoré si ich nemôžu samé účinne
chrániť. Práve týmto účelom je odôvodnená existencia osobitných konaní, medzi ktoré patrí aj konanie
o ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka. Skutočnosť, že zákon výslovne vyčlenil toto konanie z

režimu sporového konania, zakladá existenciu verejného záujmu, pretože štát prostredníctvom súdu
sleduje ochranu základných práv, ľudskej dôstojnosti a právnej istoty osôb, ktoré nie sú schopné
konať samostatne. Namietala, že súd pochybil, keď verejný záujem vykladal len ako kategóriu spätú s
abstraktnýmprospechomspoločnosti,anevnímalhovmateriálnomzmysleakozáujemštátunaochrane
osôb v stave, ktorý im znemožňuje výkon práv a povinností. V danom prípade existuje verejný záujem už

samotným vedením mimosporového konania o ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka, ktoré svojím
účelom smeruje k ochrane práv osoby neschopnej právne konať. Takýto záujem nemožno považovať za
individuálny, pretože sa dotýka širších spoločenských hodnôt, ako je ochrana života, ľudskej dôstojnosti
a integrity osoby, ide teda o verejný záujem v zmysle materiálneho chápania tohto pojmu. Mala za to,že súd nesprávne posúdil vec výlučne v procesnom režime CSP a opomenul osobitosti mimosporového
konania, v rámci ktorého bol návrh podaný. Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd
aplikoval princípy typické pre sporové konanie, predovšetkým zásadu zodpovednosti strán za unesenie

dôkazného bremena, čím rezignoval na odlišnú povahu a účel mimosporového konania. Prvoinštančný
súd sa obmedzil na čisto formálne citácie právnych noriem bez toho, aby ich obsah reálne premietol
do svojho rozhodovacieho procesu. Odôvodnenie uznesenia nevykazuje žiadne znaky aplikácie zásad
mimosporového konania, keďže v ňom absentuje akákoľvek úvaha súdu o potrebe zohľadniť osobitný
účel a povahu tohto typu konania. Súd rozhodol formalisticky, bez akejkoľvek snahy o materiálne

posúdenie veci, osobitne vo vzťahu k preukázanému vážnemu zdravotnému stavu dotknutej osoby a z
neho vyplývajúcim závažným následkom. Súd vec nesprávne právne posúdil vec a úplne rezignoval na
zásadu materiálnej pravdy. Podľa jej mienky súd mohol a mal nariadiť neodkladné opatrenie a zároveň
prikázať, aby vo veci samej bol podaný návrh, čím by zachoval účel a zmysel inštitútu neodkladného
opatrenia. Napadnuté uznesenie bolo vydané bez reálneho záujmu o vyriešenie situácie, ktorá sa týka
vážneho zdravotného stavu osoby v bdelej kóme a s tým súvisiacich možných závažných následkov.

7. Procesná opatrovníčka sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľky nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli
uvedené a ani osvedčené nové skutkové tvrdenia, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej

inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú
úpravu pomerov osoby D. C. B. splnené neboli.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2 CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení účastníka bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne

a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím
vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné, aby

boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Osvedčovanie nároku narozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska

ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany
ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované
výrokom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú
v čase rozhodovania.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, odvolania navrhovateľky a dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre postup podľa § 324 a nasl. CSP a uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov autoritatívnym zásahom súdu do práv D. C. B., v navrhovanom rozsahu. Správne
súd prvej inštancie poukázal vo svojom rozhodnutí na odlišnosti konania o ustanovenie opatrovníka
podľa § 29 Občianskeho zákonníka (teda hmotnoprávneho predpisu) a konania o neodkladnom

opatrení, ktoré je osobitným inštitútom upraveným v Civilnom mimosporovom a Civilnom sporovom
poriadku, na ktorý výklad odvolací súd poukazuje. Odvolací súd nespochybňuje, že zdravotný stav
osoby D. C. B. mu nedovoľuje aktuálne vykonávať akékoľvek procesné, či právne úkony a ani
vykonávať bežné úkony a činnosti (vrátane samoobslužných). Danú okolnosť a situáciu na strane
menovaného navrhovateľka preukázala listinnými dôkazmi správou Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa

13.09.2025, potvrdením tejto nemocnice zo dňa 19.09.2025 a fotografiami. Samotný tento fakt však
nezakladá dôvod pre vyhovenie jej návrhu na ustanovenie opatrovníka D. C. B. v zmysle požiadavky
navrhovateľkynariadenímneodkladnéhoopatrenia,ktorýmjusúdustanovízaopatrovníkamenovanému
pri nakladaní s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, pri nakladaní s finančnými prostriedkami, pri
uzatváraní zmlúv vrátane zmlúv o prevode majetku, pri správe a ochrane jeho majetkových práv

a záväzkov, pri zastupovaní pred súdmi, orgánmi verejnej správy a samosprávy, pri vykonávaní
administratívnych úkonov vyžadujúcich kontakt s úradmi, finančnými inštitúciami, bankami a inými
inštitúciami, pri zastupovaní v zdravotných, sociálnych a osobných veciach, pri preberaní finančných a
iných majetkových plnení a pri úkonoch smerujúcich k riadnemu plneniu jeho zákonných a zmluvných
povinností, ako aj pri všetkých ďalších úkonoch, ktoré sú potrebné na ochranu jeho práv, záujmov a

dôstojnosti v čase, keď nie je schopný samostatne prejavovať svoju vôľu. Samotná skutočnosť, že
zdravotný stav osoby, ktorá je v bdelej kóme, jej nedovoľuje vykonávať akékoľvek úkony, je dôvodom
pre rozhodnutie o ustanovení opatrovníka postupom podľa § 29 Občianskeho zákonníka za splnenia
zákonom stanovených podmienok a vykonania dokazovania. Pre potreby rozhodnutia o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje osvedčenie/preukázanie bezodkladnej potreby úpravy

pomerov, to znamená nevyhnutného riešenia veci týkajúcej sa konkrétnych úkonov, na ktoré žiada
byť navrhovateľka ustanovená ako opatrovníčka a ktoré si naliehavo vyžadujú riešenie. V tomto
prípade navrhovateľka neosvedčila nevyhnutnú potrebu vykonania úkonu súvisiaceho s nakladaním
s hnuteľnými alebo nehnuteľnými vecami, či finančnými prostriedkami jej syna, ani nevyhnutnosť
uzatvorenia zmlúv, nutnosť riešenia majetkových práv a záväzkov, zastupovania pred inštitúciami

a úradmi. Zo spisu nevyplýva žiaden dôkaz preukazujúci naliehavú potrebu vykonania akéhokoľvek
úkonu za D. C. B. v rozsahu, v ktorom žiada byť navrhovateľka ustanovená za opatrovníčku. Rovnako
tak nie je osvedčené, že by aktuálne vznikla potreba zastupovať menovaného v zdravotných, sociálnych
aosobnýchveciach,resp. privšetkýchúkonoch,ktorésúpotrebnénaochranujehopráva záujmov. Pre
úplnosť považuje odvolací súd doplniť, že zo spisu vyplýva, že dňa 03.11.2025 navrhovateľka podala

návrh na ustanovenie opatrovníka D. C. B. (konanie je vedené pod sp. zn. 33Ps/12/2025), o ktorom
bude súdom prvej inštancie po vykonaní dokazovania rozhodnuté.

17. Na námietky navrhovateľky, ktorými namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces dôvodiac
nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd neprihliadal. Po preskúmaní

uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie spĺňa náležitosti ust. § 236 CSP, keď
obsahuje stručné dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Vzhľadom na doplnenie
dôvodov odvolacím súdom a berúc do úvahy charakter konania o nariadenie neodkladného opatrenia
odvolací súd nepovažoval za dôvodný postup podľa § 389 CSP (zrušenie napadnutého rozhodnutia).

18. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil ako správne.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).