Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/2903/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457082
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124457082.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ONYX s.r.o.. so sídlom Viničná 1, 940
01 Nové Zámky, IČO: 31 444 067, právne zast. JUDr. Soňa Soboňová, advokát, so sídlom Podzámska
8330/32, 940 02 Nové Zámky, IČO: 50 364 511, proti povinnému: MAHO - STAV s. r. o., so sídlom
Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 902 904, o vymoženie 132,00
EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom exekútorského úradu Riečna

2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 076 627, pod sp. zn. 393EX 4/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2903/2024 zo dňa 04. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2903/2024 zo
dňa 04. 03. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 17. 12. 2024, domáhal

od povinného vymoženia 132,00 EUR s prís., na základe exekučného titulu - platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1774/2024 zo dňa 14. 11. 2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 11. 2024 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 07. 01. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO:

36 076 627, ktorý ju vedie pod sp. zn. 393EX 4/25.

3. Uznesením sp. zn. 16Ek/2903/2024 zo dňa 04. 03. 2025, vydaným vyšším súdnym úradníkom,
súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol.

4. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný navrhol zastaviť exekúciu z
dôvodu neoprávnenosti vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom pre jeho neexistenciu,
pre námietku o nevykonávaní podnikateľskej činnosti v roku 2024, neexistencie právneho vzťahu s
oprávneným, z ktorého mohol vzniknúť nárok deklarovaný exekučným titulom, neevidovania pohľadávky
v účtovnej evidencii povinného, čím povinný namietol nedostatok vecnej správnosti exekučného

titulu. Vyšší súdny úradník uviedol, že exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade
exekučného titulu, ktorým je povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 132
EUR s prísl., titulom (tak ako to vyplýva zo spisu upomínacieho konania) neuhradenej časti faktúry
č. 20230451 zo dňa 30.04.2023, splatnej dňa 14.05.2023, vystavenej na sumu 2827 EUR, z ktorej
povinný dobrovoľne uhradil sumu vo výške 2695 EUR dňa 28.05.2024, a zvyšná suma vo výške
132 EUR v lehote splatnosti nebola dobrovoľne ním splnená. Teda predmetná pohľadávka vznikla za

výkon betonárskych prác oprávneným v prospech povinného a zo spisového materiálu základného
konania taktiež vyplýva, že povinnému bol platobný rozkaz bol odoslaný do elektronickej schránkypovinného dňa 14.11.2024 a bol mu doručený dňa 14.11.2024, a nebol z jeho strany podaný odpor proti
platobnému rozkazu. Vyšší súdny úradník zdôraznil, že predmetom návrhu povinného na zastavenie
exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je,

že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne
ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného
titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon
exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným
prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad

na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav,
ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul
je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť
predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom
na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe
výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na

zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok
zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného
titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu
alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. A preto vyšší súdny úradník konštatoval, že
predmetný platobný rozkaz bol povinnému preukázateľne doručený v intenciách osobitného predpisu,

v čoho dôsledku povinný mohol podať proti danému platobnému rozkazu odpor v zmysle poučenia
platobného rozkazu, ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho
výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo
dôjsť v čase pred vydaním tohto platobného rozkazu, a preto právna relevancia týchto námietok

skončila nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý sa stal aj podkladom
pre výkon exekúcie. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1774/2024 zo
dňa 14.11.2024, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.11.2024. Opatrenie rozhodnutia
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania
doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného

vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenou osobou (žalovaného). Súd v exekučnom
konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť
skutkovýchaprávnychzáverovsúduvzákladnomkonaní,ktorýexekučnýtitulvydal,azároveňexekučný
súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať
o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý

exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a
založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Po vykonanom opätovnom prieskume na základe
uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným
titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník

záverom konštatoval, že povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu
akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali
zastavenie exekúcie súdom.

5. Proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/2903/2024 zo dňa 04. 03. 2025 podal povinný v zákonnej lehote

sťažnosť, ktorú odôvodnil nesprávnym právnym posúdením, nezákonnosťou, a pochybením súdu
v exekučnom konaní pre absenciu právneho a zákonného podkladu pre vymáhanú pohľadávku,
neexistencie akéhokoľvek záväzkového právneho vzťahu medzi povinným a oprávneným, nepravdivosti
tvrdenia oprávneného o čiastočnej úhrade údajnej pohľadávky, neevidencii záväzku proti oprávnenému,
porušenia príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve, pochybeniach súdu

pri hodnotení dôkazov o neexistencii dlhu, a rozpor pokračovania exekúcie s princípmi právneho štátu
vzhľadom na zneužívajúci charakter vymáhania neexistujúcej pohľadávky. Povinný uviedol, že medzi
ním a oprávneným nikdy nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy ani inej dohody, na základe ktorej by
povinnému mal vzniknúť záväzok zaplatiť oprávnenému akúkoľvek sumu. Povinný si od oprávneného
nič neobjednal, neprevzal od neho žiadne plnenie (tovar ani služby) a nepodpísal s ním žiadny kontrakt

(či už rámcovú zmluvu alebo individuálnu objednávku). Oprávnený predložil v exekučnom konaní faktúru
údajne vystavenú v roku 2023 na určité plnenie, ktorá nemá reálny základ, keďže neodzrkadľuje
žiadny skutočný obchodný prípad medzi stranami. Navyše, oprávnený v konaní tvrdil, že došlo k
čiastočnej úhrade faktúry v roku 2024, čo povinný považoval za nepravdivé tvrdenie, pretože v roku2024 povinný nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, nemal žiadne obchodné transakcie a ani
nevykonal žiadne platby v prospech oprávneného. A keďže nevykonával žiadne platby v prospech
oprávneného, ba dokonca v tom čase nevykonával žiadnu činnosť, z ktorej by také platby mohli plynúť,

a preto je nemožné, aby došlo k úhrade faktúry v tom období. Všetky finančné toky spoločnosti sú
zdokumentované v jej účtovníctve a na bankových účtoch, pričom nikde sa nevyskytuje odchodzia
platba oprávnenému. Povinný poukázal na to, že oprávnený nepredložil žiadne sprievodné doklady,
ktoré by zvyčajne existovali, keby pohľadávka bola legitímna (objednávka, dodací list), a preto absencia
podkladov nasvedčuje tomu, že si oprávnený nárok vymáha bez reálneho základu, a preto je daná

neexistencia dlhu. Dané potvrdzuje aj skutočnosť, že účtovníctve povinného nie je evidovaný žiadny
záväzok voči oprávnenému, predmetná faktúra nebola zaevidovaná ako prijatá ani zaúčtovaná (čo by
bola, ak by išlo o reálnu obchodnú transakciu), a že v období roku 2023/2024 neexistuje žiadny záznam
o obchodnom vzťahu s oprávneným, a súd v exekučnom konaní v napadnutom rozhodnutí nesprávne
vyhodnotil danú námietku povinného. Medzi povinným a oprávneným nevznikol žiadny záväzkový
právny vzťah, ktorý by mohol založiť pohľadávku oprávneného. Oprávnený nemá právny titul (právny

dôvod) na vymáhanie predmetnej sumy od povinného. Neexistencia zmluvného vzťahu znamená, že
pohľadávka nevznikla a nemala nikdy vzniknúť a súd mal túto okolnosť považovať za zásadnú – bez
právneho vzťahu niet dlhu, a povinný mal za to, že sa súd touto otázkou dostatočne nezaoberal a fakticky
akceptoval nárok oprávneného. Povinný zdôraznil, že dôkazné bremeno o existencii či už dlhu alebo
jeho čiastočnej úhrady leží na oprávnenom v prípade, že povinný relevantne namieta neexistenciu dlhu

a v danom konaní povinný svoje tvrdenie o nerealizovaní platieb podložil hodnovernými údajmi, a preto
ak súd i tak vychádzal z nepravdivého tvrdenia oprávneného, ide o vadu skutkového zistenia, ktorá má
zásadný vplyv na vec. A teda povinný namietol značné pochybenie súdu v zisťovaní skutkového stavu.
Povinný namietol, že oprávnený svojim konaním porušil zákonné normy, pretože vymáhať pohľadávku je
možné iba vtedy, ak táto má reálny podklad v právnom vzťahu a je riadne doložená, a preto pri zmluve o

dielo obdobne musí existovať objednávka diela a protokol o odovzdaní a prevzatí diela, a žiadny z týchto
dokumentov oprávnený nepredložil. Povinný uviedol, že v tomto prípade však faktúra nezodpovedá
žiadnemu skutočnému účtovnému prípadu, keďže ide o tzv. fiktívnu fakturáciu, ktorá je v rozpore so
zákonom o účtovníctve aj s daňovými predpismi (oprávnený fakturoval niečo, čo nebolo dodané, a teraz
sa snaží túto faktúru vymôcť súdnou cestou), čím takéto konanie má znaky podvodného konania a v

obchodnoprávnej rovine je neplatné pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Pohľadávka, ktorá nemá
reálny základ, nemôže požívať právnu ochranu. Vo vzťahu k námietkam o pochybení súdu pri hodnotení
dôkazov povinný uviedol, že súd 1. opomenul kľúčové dôkazy, keď neakceptoval vyjadrenie povinného
o neexistencii dlhu, avšak podľa tvrdenia povinného predstavuje relevantnú skutočnosť; 2. nedostatočne
odôvodnil rozhodnutie v časti argumentácie povinného a akceptovanie formalistického prístupu, ktorý

ignoruje materiálnu pravdu, a síce exekučný titul bol vydaný na podklade tvrdení oprávneného bez
účasti povinného a napríklad povinný nemusel ani prebrať platobný rozkaz alebo nemal možnosť sa
brániť v pôvodnom konaní, a teda povinný považoval exekučný titul za hmotnoprávne nevykonateľným
exekučným titulom; 3. v nesprávnom právne posúdenie možnosti zastaviť exekúciu, keďže Exekučný
poriadok umožňuje zastavenie exekúcie okrem iného vtedy, ak sa dodatočne ukáže, že exekučný

titul nemožno vykonať alebo že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a ak povinný
preukáže, že plnenie uložené titulom je v rozpore so zákonom či dobrými mravmi (napr. vymáha sa
neexistujúcidlh),exekúcianemôžepokračovať.Záverompovinnýkonštatoval,žesťažnosťounapadnuté
rozhodnutie vykazuje viaceré vady či už skutkové (nedostatočné zistenie a zhodnotenie skutkového
stavu) ale aj právne (chybná aplikácia právnych predpisov na zistený stav), a tieto pochybenia mali za

následok nespravodlivé rozhodnutie, ktoré umožňuje pokračovať v exekúcii založenej na neexistujúcej
pohľadávke. Povinný taktiež dodal, že v danom prípade došlo k typickému príkladu zneužívania
exekučného konania na vymáhanie neexistujúcich alebo umelo vykonštruovaných pohľadávok, a takéto
konanie oprávnených (často tzv. špekulatívnych veriteľov) predstavuje závažný problém, ktorý ohrozuje
princípy spravodlivosti a právnej istoty v obchodnom styku. Exekučné konanie má slúžiť legitímnemu

účelu–vynúteniusplneniapovinnostiuloženejprávoplatnýmavykonateľnýmtitulom,atedauspokojeniu
existujúcej pohľadávky oprávneného. Ako však vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje aj Ústavný súd SR,
účel exekučného konania musí byť vždy dosahovaný za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany
práv povinného. Ochrana práv povinného (dlžníka) nie je prepychom, ale základnou zásadou a prejavom
toho, že Slovenská republika je právnym štátom. Povinný nemôže byť vystavený nútenému vymáhaniu

niečoho, čo objektívne nie je dlžný – to by bolo popretím spravodlivosti. A preto v prejednávanej
veci by pokračovanie exekúcie znamenalo, že štátna moc (súdny exekútor a súdy) by vynucovala od
odvolateľa plnenie bez právneho dôvodu. Takýto stav je v príkrom rozpore so zásadami právneho štátu a
spravodlivosti. Nútený výkon neexistujúcej povinnosti predstavuje zásah do vlastníckych práv povinnéhobez zákonného podkladu, čím dochádza k porušeniu čl. 20 ods. 1 Ústavy SR (ochrana vlastníctva) a
tiež práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, lebo súdne konanie viedlo k zjavne nespravodlivému výsledku.

6. Oprávnený sa k sťažnosti povinného nevyjadril.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a po

skonštatovaní,žesťažnosťmázákonompredpísanénáležitosti,preskúmalbeznariadeniapojednávania
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom, a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je
dôvodná.Sudcapopreskúmanínapadnutéhouzneseniavyššiehosúdnehoúradníkadospelkzáveru,že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými

v sťažnosťou napadnutom uznesení, a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti, uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu
v celom rozsahu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v
sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.

17. Základnou námietkou zo strany povinného, s ktorou sa bolo potrebné v konaní vysporiadať, bola
otázka preskúmavania vecnej správnosti exekučného titulu súdom v exekučnom konaní na podklade
okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a ktoré sú špecifikované v bode 5. odôvodnenia
tohto uznesenia.

18. Sudca v sťažnostnom konaní povinným tvrdenú nedostatočnosť a nesprávnosť odôvodnenia
napádaného rozhodnutia nezistil, a sa stotožnil s posúdením vyššieho súdneho úradníka, o tom
že povinný aj v podanej sťažnosti v podstate pokračoval v hmotnoprávnom spochybňovaní
vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný exekučným titulom. Súd v exekučnomkonaní nedisponuje oprávnením skúmať otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného v základnom konaní, dôvodnosť nároku uplatneného v základnom
konaní v spojení s dôkaznými prostriedkami predloženými súdu na podporu tvrdení žalobcu, a tým

pádom námietky povinného týkajúce sa otázky prípadnej neexistencie dlhu, právneho vzťahu medzi
povinným a oprávneným, neevidenciou dlhu v účtovníctve povinného, ako aj otázkou nevykonávania
podnikateľskej činnosti povinného v roku 2024 a nerealizovaniu úhrad, a pod., patria výlučne do
pôsobnosti súdu v základnom konaní, v ktorom povinnému po preukázanom doručení exekučného titulu
(doručenie v ten istý deň, ako bola zásielka odoslaná súdom do elektronickej schránky povinného)

bol vytvorený priestor, aby povinný tieto námietky vzniesol v rámci základného súdneho konania.
Sudca sa zároveň stotožnil s tvrdením vyššieho súdneho úradník v napadnutom uznesením o tom, že
zo spisu súdu v základnom konaní mal za preukázané, že povinný proti exekučnému titulu nepodal
vecný odpor (nenamietal nesprávnosť exekučného titulu). Na základe uvedeného je zrejmé, že povinný
v upomínacom konaní nevzniesol námietku voči nároku oprávneného a ani jeho výške, ktorá bola
deklarovaná platobným rozkazom, a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím

právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. Súd v tomto smere opätovne odkazuje na
uznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IVÚS104/2019zodňa05.11.2019(Rozsahprieskumnejčinnosti
exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný
orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú
oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd

zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho
nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak
by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia
sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd
skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.).

19. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie,

ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie
môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného
titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku
exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani

nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučnými titulmi viazaný
a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnosti žiadať o
vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k
rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť
nútený výkon rozhodnutia súdu vydanom v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým

spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Sudca opätovne zdôrazňuje,
že v exekučnom konaní sa súd zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré
by bola exekúcia neprípustná, a preto ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne
ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa

stalo podkladom pre exekúciu. Sudca zdôrazňuje, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo
domáhať sa súdnej ochrany pri výkone súdom priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní
iba uplatňuje právo priznané. Taktiež sudca nepovažoval za dôvodnú námietku povinného o porušení
práva na povinného na spravodlivý proces, keďže námietky ktoré vzniesol v rámci konania o návrhu

na zastavenie exekúcie, ako aj sťažnostného konania sa týkajú len okolností, ktoré mohli byť povinným
uplatnené len v základnom konaní. Pre ich neuplatnenie riadne a včas na ne súd v exekučnom konaní
nemôže za žiadnych okolností prihliadnuť. Povinný nenamietol žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali
po vzniku exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom. Sudca vzhľadom na
zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise konštatuje, že oprávnený aj naďalej

disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý je spôsobilý, aby na jeho podklade mohla byť vedená.
Exekučný titul je formálne a aj materiálne vykonateľným exekučným titulom.20. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako

súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom
sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však

povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia
civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu
podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

21. Sudca vzhľadom na zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise konštatuje,
že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a ani dôvod na základe ktorého by bolo možné vyhovieť
sťažnosti povinného proti napadnutému uzneseniu. Oprávnený aj naďalej disponuje vykonateľným
exekučným titulom, ktorý je spôsobilý, aby na jeho podklade mohla byť vedená. Exekučný titul je

formálne a aj materiálne vykonateľným exekučným titulom. Sudca taktiež uvádza, že judikatúra súdov
(vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní,
zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami
povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o
sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05
zo dňa 16. 03. 2005).

22. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k
rovnakému právnemu záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení o podanom návrhu na
zastavenie exekúcie, a preto súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 16Ek/2903/2024 zo dňa 04. 03. 2025 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom
rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods.
4 Exekučného poriadku).