Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2Nt/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010349
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425010349.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci odsúdeného
A. B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek
2 písmeno c) Trestného zákona, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na
verejnom zasadnutí v Nových Zámkoch, konanom dňa 02.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. B., trvale
bytom D. D. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených
a v ÚVTOS Trenčín, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 4T/47/2021 z 11.11.2021 a právoplatným dňa 25.01.2022 v spojitosti s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/93/2021 z 25.01.2022 z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy
konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. B. podal dňa 13.08.2025 na Okresnom súde Nové Zámky návrh na povolenie obnovy
konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. 4T/47/2021 z 11.11.2021
a právoplatným dňa 25.01.2022 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/93/2021
z 25.01.2022. V návrhu žiadal uvedené trestné konanie obnoviť jednak s poukazom na novelu Trestného
zákona majúc za to, že jemu uložený trest je vzhľadom na nové trestné sadzby neprimerane prísny

a jednak dôvodil tým, že v jeho prípade nebol braný do úvahy ním v pôvodnom konaní navrhovaný na
vypočutie svedok - jeho ošetrujúci lekár, ktorý mu pri konzultácii po operácii mozgu povedal, že ten
nádor ho mohol ovplyvňovať.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného a oboznámením podstatnej
časti spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/47/2021 a listinných dôkazov.

Odsúdený vo svojom výsluchu zopakoval dôvody návrhu na povolenie obnovy konania tak, ako ich
uviedol v jeho písomnom vyhotovení. Uvádzal, že v pôvodnom konaní prostredníctvom svojho advokáta
žiadal vypočuť lekára, ktorý mu povedal, že ho nádor v mozgu mohol ovplyvňovať, ale jeho návrhu
vyhovené nebolo. Tiež dôvodil tým, že bol odsúdený na základe účelových výpovedí svedkov.

Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/47/2021 súd zistil nasledovné skutočnosti:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/47/2023 z 11.11.2021 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d),
odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného

zákona na tom skutkovo základe, žeod presne nezistenej doby, najmenej od marca 2020 až do dňa 18.03.2021 si za presne nezistených
okolností najmä v meste Sereď a Bratislava od bližšie nestotožnených osôb, pre vlastnú potrebu ako
aj za účelom ďalšieho predaja, neoprávnene zadovažoval drogu zvanú „pervitín“ a „marihuana“, ktorú

následne prechovával pri sebe a na iných neznámych miestach v obci Čechy a tieto následne sám
užíval, alebo za účelom dosiahnutia finančného prospechu predával alebo poskytoval bezodplatne za
protislužbu najmä v obci D. a jej okolí za rôznu finančnú sumu od 10 € za jednu dávku, viacerým
konzumentomtýchtolátok,atonajmäE.B.,F.G.,H.B.,I.J.,G.H.akoajďalšímdoposiaľnestotožneným
konzumentom týchto látok, s ktorými si miesto a čas predaja a množstvo drogy dohadoval aj telefonicky

prostredníctvom mobilného telefónu, pričom dňa 18.03.2021 mal pri sebe plastové vajíčko s obsahom
neznámej sušenej rastliny zelenej farby, o ktorej bolo následne zistené, že ide o sušené konope s
hmotnosťou 1232 mg s priemernou koncentráciou 8,7 % hmotnostného THC s obsahom 107 mg THC,
z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 4 bežné jednotlivé dávky drogy a tiež počas vykonávanej
prehliadky iných priestorov a pozemkov dňa 18.03.2021 v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda
Octávia EČV K. L., ktoré používa obžalovaný, bola nájdená zatavená striekačka obsahujúca biely

kryštalický materiál a následne sa zistilo, že ide o kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu s
celkovou hmotnosťou 3135 mg, ktorý obsahoval účinnú látku metamfetamín s priemernou koncentráciou
17,5 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 549 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá
najmenej 14 bežným jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín, ktorý je účinnou látkou
drogy zvanej „pervitín“ je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998

Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do
II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis tzv. marihuana, ktorej účinnou látkou je
tetrahydrokanabinol (THC) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, na
držbu ktorých je potrebné povolenie podľa osobitného predpisu, pričom bolo preukázané, že takéto

povolenie nebolo obžalovanému Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky vydané a ani oň
nepožiadal,
a to potom, ako obžalovaný urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu k žalovanému skutku a súd jeho
vyhlásenie o vine prijal.
Zatomusúduložiltrestodňatiaslobody6rokova8mesiacovsozaradenímnavýkontrestudoústavuna

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia vecí – mobilného telefónu, igelitového
sáčku a kovovej fajky a aj ochranný dohľad na dobu 2 roky.
Súd oboznámil aj zápisnicu z hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci so zameraním
na vykonané dôkazy a z týchto zistil, že na tomto bolo okrem oboznámenia listinných dôkazov
vykonané aj znalecké dokazovanie, a to postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítané

znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctva: MUDr. Eduarda Višňovského (z odvetvia psychiatria
k posúdeniu závislosti obžalovaného na návykových látkach), MUDr. Branislava Veselého (z odvetvia
neurológia) a MUDr. Petra Kozíka (z odvetvia psychiatria z skúmania duševného stavu obžalovaného).

Proti vyššie citovanému rozsudku súdu I. stupňa podal obžalovaný odvolanie proti výroku o treste,

o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 1To/93/2021 z 25.01.2022 tak, že
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Súd tiež zistil, že odsúdený už v odvolacom konaní písomným návrhom z 10.01.2022 prostredníctvom
svojho obhajcu navrhoval dokazovanie doplniť o výsluch svojho ošetrujúceho lekára G. M. I., lekára

Neurologickej kliniky FN Nitra, a to k okolnostiam, či umiestnenie tumoru v mozgu mohlo mať
vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného a k ďalším otázkam. Obžalovaný
súčasne na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Nitre dňa 25.01.2022 predložil aj odborné vyjadrenie
znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie neurológia MUDr. Zuzany Stanovičovej, ktoré odvolací súd
aj oboznámil na verejnom zasadnutí. Na tieto odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k otázke

jeho príčetnosti v čase skutku pritom odvolací súd následne reagoval aj v písomnom vyhotovení svojho
uznesenia tak, ako vyplýva z jeho odôvodnenia (strana 5 a 6 uznesenia).

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu

skôrneznáme,ktorébymohlisamyosebealebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženiasúhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odseku 1

až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125
ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo
niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol vykonaný.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v

skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených
nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti
rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz,
ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz v pôvodnom konaní síce vykonaný, ale s
novým obsahom. V takom prípade však musí byť predmetom hodnotenia súdu aj okolnosť, pre ktorú

došlo k obsahovej zmene dôkazu. Skutočnosťou predtým neznámou sa pritom rozumie objektívne
existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu
veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými a
konkrétnymi dôkazmi, keďže úlohou súdu, konajúceho o návrhu na povolenie obnovy konania a v
kontradiktórnom procese, nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie odsúdeným iba tvrdených a nie

aj konkrétnym dôkazom preukázaných nových skutočností. Za nové skutočnosti alebo dôkazy pritom
nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov. Účelom obnovy
konania totiž nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať
zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými

okolnosťami a obhajobou odsúdeného. Pri obnove konania sa výlučne posudzuje iba tá otázka, čo
existujú nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli orgánom, ktoré vo veci rozhodovali, skôr známe a či
také skutočnosti alebo dôkazy by mohli, či už samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo
dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné, než pôvodné rozhodnutie o vine a treste, ktorého sa môže
dotýkať obnova konania.

Trestný poriadok v ust. § 394 odsek 4 písmeno b) určuje, že sa skutočnosťou skôr neznámu sa okrem
objektívne existujúceho javu, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci (v zmysle vyššie uvedeného) rozumie aj strata účinnosti právneho predpisu,
jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 odsek 3 ústavy voči rozsudku vydanému na
základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Súd vykonaným dokazovaním na verejnom
zasadnutí dospel k záveru, že po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 4T/44/2017 nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré
by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej veci podľa § 394 Trestného poriadku.

Ustanovenia Trestného poriadku o obnove konania expressis verbis nevylučujú možnosť obnovy
konania vo výroku o vine, ak v pôvodnom konaní došlo k prijatiu vyhlásenia o vine obžalovaného po
postupe upravenom v § 257 Trestného poriadku. Nemožno však neprihliadať na to, že k posudzovaniu
splnenia podmienok pre prijatie vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny z pohľadu súdu dochádza
na základe takéhoto vyhlásenia obžalovaného a ním kladnom zodpovedaní Trestným poriadkom

stanovených otázok po konfrontácii takého jeho postoja k súdenej trestnej činnosti výlučne s dôkazmi
zabezpečenými v prípravnom konaní, keďže dôsledkom prijatia vyhlásenia o uznaní viny v zmysle §
257 odsek 8 Trestného poriadku je, že dokazovanie sa v otázke viny v rozsahu priznania na hlavnom
pojednávaní nevykonáva. Je preto nevyhnutné prihliadať na tento osobitný charakter trestného konania
po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine súdom a ktorý zdôrazňuje aj Trestný poriadok okrem iného

i tým, že proti rozsudku súdu, vydanému na jeho základe a v rozsahu prijatého vyhlásenia o vine,
nepripúšťa nielen odvolanie, ale ani dovolanie s jedinou výnimkou – podľa § 371 odsek 1 písmeno c)
Trestného poriadku. Pokiaľ sa preto návrhom na povolenie obnovy konania odsúdený, v pôvodnom
konaní uznaný za vinného po prijatí jeho vyhlásenia o uznaní viny postupom podľa § 257 Trestného
poriadku, domáha obnovy konania vo výroku o vine a za tým účelom uvádza skutočnosti a dôkazy,

nemajúce podľa neho byť súdu skôr známe v zmysle ust. § 394 odsek 1 Trestného poriadku, popiera
tým slobodu, vážnosť, určitosť alebo zrozumiteľnosť prejavu svojej vôle, vyjadrenej v pôvodnom konaní
pri procesnom postupe podľa § 257 Trestného poriadku. Preskúmanie dôvodnosti novo uvádzaných
skutočnostíalebovykonanienovonavrhovanýchdôkazovvintenciách§394odsek1Trestnéhoporiadkuv takom prípade prichádza do úvahy len vtedy, ak ide o také nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr
neznáme,ktorévyvolávajúdôvodnépochybnostiotom,ževyhlásenieobžalovanéhoouznanívinypodľa
§ 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku alebo ním kladné zodpovedanie otázok uvedených v §

333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku nebolo
slobodné,vážne,určitéalebozrozumiteľnéaztohodôvoduužvčasetakéhotovyhláseniaobžalovaného
nebol zákonný dôvod na jeho prijatie súdom.

Súdvykonanýmdokazovanímnaverejnomzasadnutídospelkzáveru,žeponadobudnutíprávoplatnosti

vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/47/2021 nevyšli najavo žiadne
nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej veci
podľa § 394 Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o tú časť návrhu na povolenie obnovy konania, ktorú odsúdený zakladal na spochybňovaní
svojej príčetnosti v čase skutku, táto v podstate žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, týkajúce sa

skutkového stavu veci, ani nepredstavuje, ale odsúdený v podstate iba opakoval svoju obranu
z pôvodného konania a dôvody, ktoré prezentoval už v odvolacom konaní. Odsúdený totiž už
v pôvodnom konaní pred súdom II. stupňa písomne navrhoval ako svedka vypočuť svojho ošetrujúceho
lekára G. M. I. a súčasne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu svoje pochybnosti v otázke jeho
príčetnosti preukazoval odborným vyjadrením znalca z odvetvia neurológie, ktoré aj bolo odvolacím

súdom oboznámené na verejnom zasadnutí. Odvolací súd sa pritom v pôvodnom konaní v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberal touto obranou odsúdeného a uviedol, z akého dôvodu mal túto za vyvrátenú
a neodôvodňujúcu pochybnosť o príčetnosti odsúdeného v čase činu. V tejto súvislosti je na mieste
súčasne zdôrazniť, že odsúdený bol v pôvodnom konaní uznaný vinným na základe súdom prijatého
vyhlásenia o vine, ktoré urobil slobodne a vážne po riadne mu danom poučení a súd toto jeho vyhlásenie

o vine prijal potom, čo odsúdený kladne odpovedal na všetky mu položené otázky podľa § 333 odsek
3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a tiež po poučení
o neodvolateľnosti takéhoto vyhlásenia. Podľa znaleckého psychiatrického posudku MUDr. Petra Kozíka
pritom odsúdený bol schopný správne vnímať a pochopiť obsah a význam prebiehajúceho trestného
konania voči jeho osobe. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania tak nemožno toto rozhodnutie

súdu a určitý, zrozumiteľný, slobodný a vážny prejav odsúdeného, schopného v tom čase chápať
zmysel prebiehajúceho trestného konania, preskúmavať iba na základe jeho snahy o neprípustnú
revíziu tohto jeho vyhlásenia, dokonca na základe zhodných argumentov ako v pôvodnom konaní po
predložení veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V tomto kontexte je preto na mieste záver, že dôvody,
na ktorých odsúdený zakladá dôvodnosť aktuálne ním podaného návrhu na povolenie obnovy konania

v tejto časti, ani nemajú charakter nových skutočností a dôkazov, a to preto, že boli súčasťou obrany
odsúdeného už v konaní pred odvolacím súdom v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu predstavujú iba
spochybňovanie zákonnosti postupu súdu v prejednávanej veci. Na tomto mieste preto súd zdôrazňuje,
že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži a ani nesmie slúžiť na dosiahnutie
zmeny právoplatného rozsudku súdu iba z dôvodu, že odsúdený sa súdom prijatým vyhlásením o vine

vzdal svojho obhajobného práva domáhať sa posúdenia svojej viny a v nadväznosti na to i trestu
v inom spôsobe vedenia trestného procesu proti nemu, a to na základe vykonaného dokazovania aj
vo vzťahu k prejednávanému skutku na hlavnom pojednávaní. Súd konajúci o návrhu na povolenie
obnovy konania preto považuje za potrebné zdôrazniť tak, ako je vyššie uvedené v rámci všeobecných
právnych úvah, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v žiadnom prípade neslúži

a nemôže slúžiť na preskúmavanie správnosti, resp. zákonnosti právoplatného rozhodnutia súdu, ani
na odstránenie prípadných pochybení súdu pri rozhodovaní, na ktoré slúžia prípadne iné opravné
prostriedky za podmienok uvedených v Trestnom poriadku.

Vo vzťahu k ďalšiemu odsúdeným v písomnom návrhu uvádzanému dôvodu na povolenie obnovy

konania, za ktorý považuje zmenu právnej úpravy od 06.08.2024 - novelu Trestného zákona, vykonanú
Zákonom č. 40/2024 Z.z., súd poukazuje na časovú pôsobnosť trestnoprávnych noriem hmotných, ktorú
upravuje ustanovenie čl. 50 odsek 6 Ústavy SR a ktorá je aj výslovne obsiahnutá v ust. § 2 odsek
1 Trestného zákona. Podľa nej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením

rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest
ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Tak, ako vyplýva z ust. § 2 odsek 1
Trestného zákona, neskorší Trestný zákon ako pre obžalovaného priaznivejší, možno aplikovať iba do
konečného rozhodnutia o trestnom čine, t.j. do momentu rozhodnutia súdu I. stupňa, prípadne II. stupňav trestnom konaní, nie po právoplatnom skončení trestného stíhania a preto zmena právnej úpravy
po nadobudnutí právoplatnosti takého odsudzujúceho rozsudku, hoc pre odsúdeného priaznivejšia, je
zhľadiskaposudzovaniatrestnostiskutkuaukladaniatrestuprávneirelevantná,nemôžezakladaťdôvod

na jeho revíziu, a to ani prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, t.j. ani prostredníctvom
povolenia obnovy konania.

Jediným prípadom, kedy neskoršia zmena právnej úpravy odôvodňuje povolenie obnovy konania (a to
za ďalších konkrétnych podmienok), je ten, ak Ústavný súd SR svojim rozhodnutím podľa čl. 125

odsek 3 Ústavy SR (ktoré by bolo považované za skutočnosť skôr neznámu podľa § 394 odsek 4
Trestného poriadku a § 93 odsek 1 Zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych
noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok, s Ústavou SR, ústavným
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V prejednávanej veci odsúdeného A. B.

však nejde o tento prípad, pretože Ústavný súd SR po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/27/2021 žiadnym svojim rozhodnutím, vydaným podľa
čl. 125 odsek 3 Ústavy SR, nevyslovil nesúlad žiadneho ustanovenia Trestného zákona, podľa ktorého
bola posudzovaná trestnosť trestného činu, z ktorého spáchania bol odsúdený uznaný vinným a podľa
ktorého mu bol zaň ukladaný trest. S poukazom na uvedené skutočnosti tak súd zistil, že odsúdený svoj

návrh na povolenie obnovy konania v tejto časti odôvodňuje výlučne zmenou právnej úpravy, ku ktorej
došlo po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho ho rozsudku v prejednávanej veci, ktorá zmena
právnej úpravy nie je v zmysle ust. § 394 Trestného poriadku novou skutočnosťou (a ani dôkazom)
súdu skôr neznámou, na základe ktorej by bolo možné obnovu konania v prejednávanej veci povoliť
a podaným návrhom na povolenie obnovy konania sa tak aj v tejto časti domáha neprípustnej revízie

odsudzujúceho právoplatného rozsudku.

Vzhľadom na hore uvedené zistenia súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie
obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku a preto návrh odsúdeného zamietol.

Pokiaľ odsúdený v rámci vyjadrenia k oboznamovaným dôkazom žiadal vrátiť mobilný telefón a fajku,
o ktorých veciach bolo v pôvodnom konaní právoplatne rozhodnuté vyslovením trestu prepadnutia
veci, súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy
konania je výlučne príslušný iba na posúdenie otázky, či obnova konania je alebo nie je na mieste za
splneniapodmienokpodľa§394Trestnéhoporiadkuaniejeoprávnenýriešiťžiadneinéparciálneotázky

pôvodného konania, t.j. ani rozhodovať o vrátení zaistených vecí. Naviac, rozsudok súdu, napadnutý
návrhom na povolenie obnovy konania v prejednávanej veci, je právoplatný vo všetkých jeho výrokoch,
t.j. aj vo výroku o treste, vrátane trestu prepadnutia veci podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, obnova tohto konania z vyššie uvedených dôvodov povolená nebola a preto rozhodovanie
o vrátení akýchkoľvek zaistených vecí odsúdeného, ktorých prepadnutie bolo právoplatne vyslovené,

je vylúčené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
a to do 3 pracovných dní od oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v
prítomnostitoho,komutrebauzneseniedoručiť.Aksauznesenievyhlásilovneprítomnostitakejtoosoby,

oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.