Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Arnouldová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/146/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205314
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125205314.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/X, B., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva
Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX,
F., právne zastúpený: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, so sídlom Františkánska 5, Trnava, o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
zo dňa 8. augusta 2025, č.k. 109P/67/2025-55, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
z 09.07.2025 zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a § 35 Zákona o rodine, vecne tým,
ženávrhmatkyposúdilakonedôvodný.Zodôvodneniavyplýva,žematkaspolusnávrhomvovecisamej
žiadala tiež nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd do právoplatného skončenia konania vo veci
samej nahradí súhlas otca so zápisom maloletej na predprimárne vzdelávanie do Materskej školy, H. I.
X, I. v školskom roku 2025/2026 a to z dôvodu, že matka sa presťahovala do I. k svojmu partnerovi a v tej
súvislosti zabezpečuje maloletej umiestnenie do materskej školy v I., kde matka bude aj pracovať. Matka
zmenila prácu aj bydlisko, aby boli naplnené potreby dcéry a saturované najmä potreby na viac času
tráveného s matkou. Maloletá je veľmi spoločenská, komunikatívna, rada sa zoznamuje s novými ľuďmi
a zvykanie na nový kolektív by u nej nebol problém. Matke bolo zo strany materskej školy oznámené,
že bez súhlasu otca maloletú nemôžu prijať a otec odmietol dať súhlas aspoň na skúšobné obdobie.
Materská škola v F. sa vyjadrila, že ak maloletá preruší predškolskú dochádzku a začne navštevovať
inú materskú školu, späť ju môžu vziať len v prípade uvoľneného miesta. Matka považuje uvedené
vyjadrenie len za účelové, keď vzhľadom na nezmenený trvalý pobyt je spádová škôlka v F. a preto nie
je dôvod, aby dieťa neprijali či mu nedržali miesto, podľa názoru matky to otec vyvinul tlak na materskú
školu v F., aby maloletej odmietli držať miesto, čím bráni matke v usporiadaní si nového života. Otec
s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že nie je pravda, že by ovplyvňoval učiteľky či riaditeľku v škôlke, len
potreboval mať od materskej školy v F., ktorú maloletá navštevuje, garanciu, že sa tam bude môcť vrátiť
ak sa nebude cítiť dobre v novej škôlke, ale MŠ v F. mu odpovedala, že ak maloletá nastúpi inde, miesto
jejnegarantuje.Zatýchtookolnostítonechcelriskovaťnepovažujúctozasúladnésozáujmommaloletej.
Otec nie je presvedčený, že skúšanie novej škôlky či dokonca prestup do novej škôlky je v záujme
maloletej. V pôvodnej škôlke je dobre adaptovaná (chodí tam od svojich 3 rokov), má tam kamarátov,
teší sa, že s nimi bude chodiť aj do školy, cíti sa tam prijatá a veľmi dobre. Maloletá vôbec nehovorí o
novej škôlke, o presťahovaní do I. ani o novom partnerovi matky. Maloletá nie je zverená do starostlivosti
matky, rodičia sa o maloletú starajú rovnocenne a striedavo. Otec bol ochotný vyjsť matke v ústrety ameniť si dni s maloletou podľa matkiných zmien. Pre otca nie je uveriteľné, že by si v krajskom meste
F. matka so svojím vzdelaním a praxou nenašla prácu v inom obchode s lepším pracovným časom, ale
v okresnom meste I., kde si matka našla novú známosť, si takúto prácu našla. Otec predpokladá, že
ide iba o argumenty matky v snahe dosiahnuť zmeny vo svojom živote nepozerajúc pritom na maloletú.
Vyhovením návrhu by sa maloletá dostala do nestabilnej situácie - nové bývanie s treťou osobou, nová
škôlka, zvykanie si na nové stretávanie s otcom. Otec chápe, že matka sa snaží usporiadať si život tak,
aby bola najbližšie k svojmu priateľovi, nie však na úkor záujmu maloletej. Kolízny opatrovník odporučil
návrhu matky vyhovieť.
2. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie
je dostatočne osvedčené splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovaným spôsobom. Matka sa domáha neodkladným opatrením nahradenia súhlasu
otca so zápisom maloletej do MŠ v I. do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej
o nahradenie súhlasu otca na súde pod sp. zn. 109P/68/2025 z dôvodu, že sa presťahovala do I.
k partnerovi, kde jej od 01.09.2025 má vzniknúť nový pracovný pomer, a otec maloletej nedal na to
potrebný súhlas.
3.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdosvedčené,žemaloletápochádzazpartnerskéhovzťahurodičov,
rodičovské práva a povinnosti dosiaľ neboli upravené rozsudkom, osobnú starostlivosť o maloletú
zabezpečuje matka, ktorá do júna, resp. júla 2025 s maloletou bývala u svojich rodičov v B., otec býva
v F.. Dňa 09.05.2024 začalo pod sp. zn. 109P/39/2024 konanie o prvú úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletej, v konaní sa zrealizovali 3 informatívne stretnutia rodičov, na ktorých sa dohodli
na úprave styku otca s maloletou na skúšku. Maloletá navštevovala doteraz materskú školu v F., kde
bola prijatá na povinné predprimárne vzdelávanie v školskom roku 2025/2026. Matka s maloletou sa
podľa svojich tvrdení a vyhlásenia jej priateľa v júni, resp. júli 2025 presťahovala k partnerovi v I. do bytu
v jeho vlastníctve, dala výpoveď u zamestnávateľa F. J., A., kde jej pracovný pomer končí 31.08.2025.
Styk otca s maloletou sa po 24.06.2024 začal realizovať každý párny týždeň od štvrtka po škôlke do
pondelka a každý nepárny týždeň od štvrtka po škôlke do piatka 7.45 hod.. Odoberanie a odovzdanie
prebiehalo v škôlke v F.. Keďže otec mal pracovný čas od 6.00 hod. do 14.00 hod., do škôlky maloletú
odovzdávala matka otca. Po 16.09.2024 sa na základe dohody rodičov na skúšku styk otca s maloletou
dohodol na každý párny týždeň od štvrtka po škôlke do pondelka a každý nepárny týždeň od stredy
po škôlke do piatka 7.45 hod. Takto stretávanie fungovalo do februára 2025, pričom od marca 2025
malo byť stretávanie v párnom týždni bez zmeny a stretávanie v nepárnom týždni dohodnuté rodičmi
v závislosti od pracovných zmien matky. V zmysle dohody rodičov z 16.09.2024 maloletá u otca mala
prespávať 12 nocí do mesiaca a z toho 8 x (odpočítajúc víkendy) mal otec maloletú odovzdávať do
škôlky. Ostatné dni mala vodiť maloletú matka do škôlky v F. zo B. (cesta cca 9 minút autom, vzdialenosť
cca 7 km). Matka do 31.08.2025 pracuje v supermarkete v F., s maloletou býva v I. na adrese K. I. L. XX/
XXXXX. Vzdialenosť z nového bývania do pôvodnej škôlky je 35 minút jazdy autom, 32 km. Vzdialenosť
materskej školy v I. k novému bývaniu matky je 350 metrov, 5 minút chôdze. Vzdialenosť bydliska otca
od novej škôlky v I. je 31 km, t.j. 30 minút jazdy autom.
4. Úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný okamžitý zásah
súdu, čo v danom prípade splnené nie je. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
nijakým spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej ale znamená len to, že súd v danom prípade
nemal za preukázané, že pomery účastníkov je potrebné upraviť spôsobom navrhovaným matkou
v neodkladnom opatrení, keď návrh matky vo veci samej na nahradenie súhlasu bude predmetom
riadneho dokazovania, kde bude potrebné okrem iného aj prešetriť pomery v novej domácnosti matky.
Maloletá sa s matkou do I. presťahovala len nedávno, v návrhu absentovali podstatné skutkové tvrdenia
potrebné pre vyhodnotenie, ako si maloletá zvykla na nové bývanie, ako dlho sa maloletá pozná s
partnerom matky, aký majú spolu vzťah, ako maloletá zareagovala na presťahovanie. Otec vo svojom
vyjadrení uviedol, že maloletá mu napriek ich pravidelnému kontaktu vôbec nespomínala, či a ako trávi
čas s matkiným priateľom, a že by chcela čo i len skúsiť novú škôlku, pričom maloletá má svoju pôvodnú
škôlku rada, dobre sa tam cíti. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti ešte trvá matkin
pracovný pomer u starého zamestnávateľa a nijako neosvedčila súdu svoje tvrdenia, že od 01.09.2025
má byť zamestnaná v I. ako predavačka, ani to, že nie je v jej možnostiach, aby maloletú vozila denne
do škôlky z I. do F. (tieto ani nevysvetlila). Na pojednávaní 09.06.2025 matka na otázku súdu k jej
možnostiam voziť maloletú do škôlky z I. do F. uviedla, že pracovný čas v novom zamestnaní bude
mať od 9.00 hod. a neuviedla žiadne protiargumenty. Preto za aktuálneho stavu by bolo predčasnýmrozhodnutie o nahradení súhlasu otca. Navyše presťahovanie prebehlo len nedávno a nemožno
konštatovať, že maloletá si už zvykla na nové bývanie. Súd nemal za to, že je v záujme maloletej
potrebné okamžitým zásahom súdu zmeniť aj jej škôlku, keďže zmeniť materskú školu je možné aj po
01.09.2025, teda aj v priebehu školského roka. Naopak, ak by nariadeným neodkladným opatrením
maloletá zmenila škôlku, a opätovne by došlo u matky k zmene pomerov (napríklad v zamestnaní alebo
zmene bývania) alebo maloletej by sa v novej škôlke nepáčilo, maloletá by už nemala garantovanú
možnosť vrátiť sa do MŠ v F.. Súd sa nestotožnil s tvrdením matky, že vyjadrenie MŠ F. o nedržaní miesta
maloletej je len účelové a ovplyvnené otcom, čo aj sám otec poprel. Príslušné ustanovenie manuálu
ministerstva k predprimárnemu vzdelávaniu riešia otázku prvotného prijatia dieťaťa, a nie opätovného
prijatia po nástupe na inú materskú školu po začatí školského roka a naplnení stavov. Tiež súd vzal
do úvahy, že matka býva u svojho partnera len niekoľko týždňov, čo nemožno považovať za ustálené
pomery, pričom začatie spoločného bývania je vo všeobecnosti skúškou pre partnerský vzťah, o to viac,
ak má jeden z partnerov dieťa. Súd nemal osvedčené, že by bolo v možnostiach otca maloletú vodiť do
materskej školy v I. a bolo by v rozpore so záujmami maloletej, ak by (napríklad kvôli tomu, že pracovné
povinnosti otca mu neumožňujú maloletú odovzdávať do materskej školy I.) došlo k znefunkčneniu už
zabehnutého režimu stretávania otca s maloletou. Súd rozumie pohnútkam matky, ktorá chce radšej
bývať s partnerom ako rodičmi a novou prácou si upraviť pracovný čas, aby mohla byť viac s maloletou,
ale prioritne prihliada na záujem maloletého dieťaťa, ktorý zahŕňa právo na stabilné a pokojné prostredie
a právo na pravidelný kontakt s druhým rodičom. Preto návrh zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,nesprávneaneúplnezistilskutočnýstavveciarozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadrenia otca vo veci sú účelové, nelogické
a v mnohom až absurdné. Otec síce tvrdí, že matke vychádzal v ústrety pri jej pracovných zmenách,
no akonáhle sa matka rozhodla zmeniť zamestnanie za také, ktoré jej umožňuje lepšie zladiť pracovné
povinnosti s výchovou dcéry, stavia sa proti tomu. Otec je ochotný tolerovať len také zmeny, ktoré
matku udržiavajú v jej pôvodnej situácii. Pritom práve otec zmenil nedávno svoje zamestnanie na také,
ktoré mu neumožňuje flexibilne zabezpečiť dopravu dcéry do materskej školy, ktorú by pre dieťa sám
chcel (vodenie, prípadne preberanie maloletej z aktuálnej škôlky realizuje v prevažnej miere otcova
matka), napriek tomu si dovoľuje kritizovať matku, ktorá si svoje zamestnanie vyberala práve s ohľadom
na potreby dieťaťa, aby malo zabezpečenú pohodu a stabilitu a matka s ňou mohla tráviť viac času.
Otcove vyjadrenia sa javia ako prejav jeho osobnej žiarlivosti a neschopnosti akceptovať, že matka
má právo na nový partnerský a rodinný život. Jeho námietky smerujú len k tomu, aby matka naďalej
zostávala v situácii, ktorá jej už nevyhovuje a už vôbec nie maloletej, ale vyhovuje iba jemu, čo je
v priamom rozpore s prirodzeným právom rodiča usporiadať si život tak, aby bol prospešný aj pre dieťa.
Stabilita výchovného prostredia dieťaťa nemôže byť zneužívaná ako nástroj na blokovanie oprávnených
rozhodnutí rodiča. Matka je rovnocenný rodič, nie je podriadená predstavám otca a to, že sa rozhodla
zmeniť prácu a bývanie je jej právo a neznamená zanedbávanie záujmu dieťaťa alebo bránenie otcovi
vo výchove maloletej. Otec podsúva hypotézu, že „keď to A. nepovie, tak to nepotrebuje/nechce“, je to
však skôr dôkazom jeho manipulácie než objektívneho záujmu dieťaťa. Rovnako absurdné je vyjadrenie
otca o tretej osobe, ktorú dieťa pozná krátko. Dieťa sa prirodzene zoznamuje s novými ľuďmi v prostredí
rodičov, rovnako ako v škôlke či širšej rodine, matka má právo nadviazať nový partnerský vzťah a dieťaťu
tým rozširovať sociálne väzby, pričom dcéra má s jej partnerom veľmi dobrý vzťah.
6. V ďalšom matky opísala praktické dôvody, pre ktoré je lepšie, aby maloletá navštevovala škôlku v I.
a to s poukazom na pracovnú dobu v novej práci, ktorá je od 08.00 hod. do 16.00 hod., čo teoreticky
umožňuje, aby maloletú zaviezla do škôlky v F., avšak vzhľadom na čas zatvárania škôlky (do 16.15
hod.)aabsenciumotorovéhovozidla,byboloprematkulogistickynemožné dcéruvyzdvihnúť.Nemáani
vlastné vozidlo a využívanie hromadnej dopravy je v priamom rozpore so záujmom maloletej. Tvrdenie
otca, že matka nemá garanciu ohľadom dĺžky trvania jej vzťahu či bývania neobstojí, keďže podľa tejto
logiky by nikto nikdy nemal meniť bývanie ani vzťahy, pretože budúcnosť nie je garantovaná nikdy. Matka
zdôrazňuje, že maloletá je veľmi spoločenská a extrovertná a matka je presvedčená, že si zvykla na
nové prostredie v I.. Tvrdenia otca nie sú postavené na objektívnom záujme dieťaťa. Otázku umiestnenia
maloletej do materskej školy je potrebné riešiť bezodkladne, nakoľko z praktického hľadiska je nemožné,
aby matka denne zabezpečovala dochádzku maloletej do škôlky v F. a to z časových aj organizačných
dôvodov, teda neodkladnosť naďalej trvá, nakoľko matka by absenciou rozhodnutia bola vystavená
neudržateľnej situácii. Zároveň umiestnenie maloletej do materskej školy v mieste, kde matka pracuje,
umožní matke plnohodnotne skĺbiť rodičovské povinnosti s pracovnými povinnosťami, matka bude môcťdieťa ráno odprevadiť a popoludní vyzdvihnúť bez zbytočných stresov a časových sklzov. Otec svojimi
postojmi vytvára umelé prekážky, ktoré zbytočne komplikujú bežný život dieťaťa a narušujú jeho zdravý
psychický vývin. Navrhla preto uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu matky vyhovieť, inak
by maloletá by bola nútená tráviť zbytočne dlhý čas v dopravných presunoch, čo by ju ochudobňovalo
o čas strávený priamo s rodičom a znamenalo by príliš skoré ranné vstávania. Urgentnosť rozhodnutia
je podčiarknutá aj tým, že ide o obdobie začiatku školského roka.
7. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne
zotrvávajúc na svojich predošlých dôvodoch. Skúšanie novej škôlky či dokonca prestup do novej škôlky
nie je v záujme maloletej, keď v predchádzajúcej škôlke, ktorú navštevuje od troch rokov, je plne
adaptovaná, cíti sa tam prijatá. Hoci aktuálne sa už o I. a prípadnej novej škôlke maloletá pred otcom
zmieňuje, je tomu však v negatívnom slova zmysle, pričom otcovi opakuje, že chce zostať vo svojej
škôlke (t.j. v F.), že nechce chodiť do škôlky v I.. Tvrdí, že by bola najradšej stále u otca v F. a nechce od
neho odísť. Matka nedoložila žiadne potvrdenie garantujúce prípadný návrat maloletej A. do pôvodnej
škôlky v prípade potreby a ani žiadne dôkazy o tom, že prípadná zmena predškolského zariadenia by
bola v záujme maloletej. Otec trvá na tom, že matka sa fakticky prispôsobila svojmu novému priateľovi
a kvôli nemu zmenila prácu i bývanie, čím veľmi ovplyvnila život maloletej, ktorej aktuálne zostala
istota v podobe svojej škôlky a nezmeneného času tráveného so svojím otcom. Matka dopad svojho
rozhodnutia na maloletú nedostatočne zvážila. Otec odmieta vykresľovanie jeho osoby v negatívnom
zmysle, o čo sa matka v podanom odvolaní pokúša. Otec sa vždy snažil a snaží prihliadnuť na najlepší
záujem maloletej. Maloletá A. určite nemá záujem na tom, aby jej bola zmenená obľúbená škôlka
a ustálená starostlivosť jej rodičov. Aj po presťahovaní sa matky k aktuálnemu partnerovi do I., matka
naďalej zabezpečuje odvoz a vyzdvihovanie maloletej A. do pôvodnej škôlky aj pomocou svojich rodičov,
ako tomu bolo aj pred jej presťahovaním. Navrhol rozhodnutie ako správne potvrdiť.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu poskytol súdu správu z prešetrenia pomerov
na strane matky, v ktorých opísal jej domácnosť s tým, že maloletá má v domácnosti matky vytvorené
vhodné bytové a sociálne podmienky pre zdravý vývoj. Maloletá navštevuje predškolskú triedu MŠ v F.
a vzhľadom na vzdialenosť cca 35 km od bydliska toto matke a maloletej spôsobuje komplikácie pri
rannom vstávaní a doprave, takisto matka uviedla, že kvôli obmedzeniam dopravy a pracovného času
niekedy nestíha maloletú vyzdvihnúť zo škôlky a musí požiadať o pomoc svojich rodičov. Matka tiež
kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že komunikácia s otcom je komplikovaná, avšak ohľadom starostlivosti
o maloletú sa vedia dohodnúť.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
11. Podstatou odvolacej argumentácie matky boli nedostatky v skutkových zisteniach aj v právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd však po preskúmaní napadnutého uznesenia,
podaného odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal ohľadom rozhodujúcich skutočností dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, svoje zistenia správne vyhodnotil
a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj podrobne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil.
Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia za neopodstatnený, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnostispôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Keďže odvolací súd sa plne stotožňuje
s napadnutým rozhodnutím a konštatuje správnosť dôvodov tam uvádzaných, preto v podrobnostiach
odkazuje na uznesenie prvoinštančného súdu bez potreby opakovať úvahy a závery tam uvedené (§
387 ods. 2 CSP), pričom dopĺňa iba nasledovné:
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
16. Zásada, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú je zakotvená vo viacerých medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská
republika viazaná (Dohovor o právach dieťaťa, Charta základných práv Európskej únie) a zdôrazňuje
ju aj Zákon o rodine v článku 5.
17. Z obsahu spisového materiálu je preukázané, že rodičia maloletej A. spolu nežijú, na súde prebieha
okrem konania vo veci nahradenia obdobného súhlasu otca so zápisom maloletej do novej škôlky aj
konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v priebehu ktorého sa rodičia
predbežne dohodli na spôsobe výkonu starostlivosti o dieťa, pričom dieťa je vo faktickej starostlivosti
matky a otec sa s ním pravidlene a stretáva. Stretávanie otca s maloletou sa v priebehu mesiacov menilo
tak, ako rodičia postupne prehodnocovali vhodnosť jeho rozsahu a nastavovali pravidlá rešpektujúce
tak potreby rodičov ako aj maloletej. Od 16.09.2024 mal otec dcéru v starostlivosti v párnych týždňoch
od štvrtka po škôlke do pondelka a nepárnych týždňoch od stredy po škôlke do piatka rána a následne
od marca 2025 malo stretávanie v nepárnom týždni byť dohodnuté rodičmi v závislosti od pracovných
zmien matky. V zmysle dohody rodičov v zásade maloletá trávi u otca okolo 12 nocí do mesiaca a z toho
8 x ju mal otec odovzdávať do škôlky. Maloletá navštevuje materskú školu v F. od jej troch rokov veku
a aktuálne v tomto školskom roku absolvuje predprimárne vzdelávanie, ktoré je povinné. Matka sa v lete
presťahovala aj s maloletou zo B. k novému partnerovi do I. a chce zapísať v školskom roku 2025/2026
maloletú do Materskej školy, H. I. X, I., keďže návšteva materskej školy v mieste, kde má matka nové
bydlisko aj nové zamestnanie umožní matke podľa jej vyjadrenia tráviť s maloletou viac času a lepšie
napĺňať jej potreby. Keďže otec so zápisom maloletej do tejto škôlky nesúhlasí, matka žiadala aby
súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej nahradil otcov súhlas neodkladným opatrením.
Odvolacísúdvšakzhodnesosúdomprvoinštančnýmmalzato,žematkesanepodariloosvedčiťpotrebu
požadovaného neodkladného opatrenia, keď z ničoho nevyplýva akútna potreba zápisu maloletej do inej
škôlky a ani obsahom spisu nie je osvedčené, že by nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia
bolo v najlepšom záujme maloletej.
18. Treba pripomenúť, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2MCdo 3/2010). V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti
o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia je
ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených
konaniach má teda slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené a to
do doby, kým nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej.Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať
v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné
posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých
účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.
19. V prejednávanej veci maloletá A. navštevuje predškolské zariadenie v F. už od svojich troch
rokov, je na túto škôlku zvyknutá, je tam spokojná, plne adaptovaná a v zásade nič nebráni tomu,
aby predprimárne vzdelávanie v tomto predškolskom zariadení aj dokončila. Z obsahu spisového
materiálu vyplýva, že rodičia i napriek väčšej vzdialenosti sú schopní ( aj za pomoci rodinných
príslušníkov) zabezpečovať riadnu dochádzku maloletej do materskej školy v F., maloletá naďalej,
teda napriek dochádzaniu z I., prejavuje spokojnosť s pokračovaním v školskej dochádzke v F. škôlke
a nič nenasvedčuje tomu, že by bol akýmkoľvek spôsobom ohrozený život, zdravie a či priaznivý
vývin maloletej A. ak by súd návrhu matky nevyhovel. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka
neosvedčila žiadne konkrétne ohrozenie dieťaťa vyžadujúce okamžitý zásah súdu v podobe vytrhnutia
maloletej z tohto školského prostredia. Pokiaľ v konaní vo veci samej o udelenie súhlasu otca do novej
škôlkyvykonanériadneakomplexné dokazovanie(ktorévkonaníonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia nie je z časových dôvodov možné) ukáže, že takýto zápis bude v najlepšom záujme maloletej,
nič nebráni tomu, aby maloletá prestúpila do novej škôlky, zatiaľ však toto nebolo ani osvedčené. Žiada
sa pripomenúť, že maloletá zatiaľ ani nie je súdom zverená do matkinej osobnej starostlivosti, pričom
vo veci samej prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a nepochybne by tak
bol zápis maloletej do škôlky v mieste bydliska matky predčasný, keďže rozhodnutie o spôsobe výkonu
osobnej starostlivosti o dieťa má z pohľadu výberu školského zariadenia dieťaťa podstatný význam.
Za uvedených okolností treba uzavrieť, že vyhovenie matkinmu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia by nebolo v najlepšom záujme maloletej.
20. Na základe uvedeného, keďže podmienky pre vyhovenie podanému návrhu nie sú splnené, preto
odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodované nebolo, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
21. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.