Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207316
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3122207316.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v spore žalobcu: MAKS-D, s.r.o. so sídlom

M.R.Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 36 332 534, zastúpenému Advokátska kancelária NIŽNÍK &
Partners, s.r.o. so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: Bankruptcy
and recovery innovative corporation k.s. so sídlom Jašíkova 4849/2, 821 03 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 51 643 162, právne zastúpený: Róbert Havlát advokát, s. r. o., IČO: 35 976 454, so sídlom
Bratislava, Rudnayovo nám. 1, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s.
so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408,
zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36

853 186, o zaplatenie 189 797,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 14.11.2022 domáhal po pripustení zmien žaloby zaplatenia sumy
189 797,55 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 94 898,77 eur od 05.11.2022 do zaplatenia,
zosumy47449,39eurod21.12.2023dozaplatenia,zosumy47449,39eurod13.08.2024dozaplatenia

a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 40R/1/2019
zo dňa 03.12.2019 povolil reštrukturalizáciu žalobcu. Za správcu reštrukturalizačnej podstaty bol
ustanovený žalovaný. Veriteľ – obchodná spoločnosť HUTNÍ PROJEKT Frýdek-Místek a.s. si prihlásila
v lehote na prihlasovanie pohľadávok svoju pohľadávku vo výške 474 493,81 eur. Veriteľ vo svojej
prihláške v kolónke č. 46 uviedol, že prihlasovanú pohľadávku neeviduje v účtovníctve napriek tomu,

že veriteľ je subjektom, ktorý vedie účtovníctvo. Žalobca vo vzťahu k tejto prihlásenej pohľadávke
vypracoval Potvrdenie o výške a stave pohľadávok, por. č. 343/1 zo dňa 23.01.2020, ktorého
prílohou bolo jeho vyjadrenie k prihlásenej pohľadávke. Uvedený podnet bol vypracovaný dňa
23.01.2020, zaslaný žalovanému dňa 28.01.2020 a doručený 29.01.2020. Obsahom podnetu boli
okrem všeobecných informácií o pohľadávke, tiež dôvody, z ktorých bolo potrebné, podľa názoru
žalobcu poprieť pohľadávku, konkrétne: neevidovanie pohľadávky v účtovníctve dlžníka a veriteľa,
uvádzanie nepravdivých informácií, ktoré nevyplývali z dôkazov predložených veriteľom (v Dohode

o urovnaní zo dňa 01.10.2019 nie je žiadna strata uvedená), určenie výšky prihlásenej pohľadávky
na základe nesprávneho (veriteľom vyhotoveného) výpočtu, trvanie obchodnoprávneho vzťahu, a
teda predčasné uplatnenie nároku veriteľom; neexistencia právneho dôvodu uplatnenia pohľadávky
(ZO zmlúv nevyplýva nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady/stratu voči druhému spoločníkovi). Žalovaný podnet žalobcu nezohľadnil pri svojom popieracom úkone. Dňa 10.02.2020 žalovaný poprel
pohľadávku veriteľa v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky, pričom svoj popierací
prejav odôvodnil nasledovne: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného

spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi. Uvedený nárok nevyplýva ani
z článku IX., ani 2 článku VII. Zmluvy o spoločnosti, na ktoré sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní
právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky. Uplatnený nárok veriteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo zo
dňa 18.11.2015 a ani z Dohody o úprave vzájomných práv a povinnosti a o narovnaní ku Zmluve o dielo
zo dňa 01.10.2019.“

Žalovaný ako dôvod popretia výšky pohľadávky v zozname pohľadávok uviedol: „Zmluva o spoločnosti
zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému
spoločníkovi“. Uvedené v Príloha č 6 - Pohľadávka č. 343/1 (časť A, B). Popierací prejav správcu
napadol v zákonnej lehote veriteľ žalobou o určenie popretej pohľadávky a domáhal sa určenia, že jeho
pohľadávka je čo do vymáhateľnosti, právneho dôvodu a výšky nesporná a zistená.
Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 27. augusta 2021, sp. zn. 36Cbi/2/2020, čiastočne vyhovel

žalobeveriteľaarozhodolnasledovne:I.Určujesa,žežalobcajeprotižalovanémuveriteľompohľadávky
v sume 474 493,81 eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácií žalovaného
povolenej uznesením Okresného sudu Trenčín sp. zn. 40R/1/201 9 zo dňa 03. 12.2019, vyplývajúcej zo
Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015, uzavretej stranami sporu, Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015
zo dňa 18.11.2015 a Dohody o úprave vzájemních práv a povinnosti a o narovnani ku smlouve

o dílo ,,Univerzálni granulační linka a dusičnan amonný“ zo dňa 1.10.2019. II. V časti o určenie
vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v sume 474 493,81 eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č.
343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019
zo dňa 03.12.2019, sa žaloba zamieta. Ďalej poukázal na bod 11 odôvodnenia rozsudku. Žalobca
ako žalovaný v uvedenom incidenčnom konaní, za účelom preukázania, že pohľadávka prihlásená

veriteľom je neoprávnená, využil argumenty, ktoré boli obsahom podnetu zasielanom správcovi vo
vzťahu k pohľadávke veriteľa. Súd sa argumentáciou žalobcu nezaoberal z dôvodu praxe súdov,
nakoľko táto argumentácia prekročila rámec popieracieho prejavu správcu, tak ako uvádza súd v bode
16 rozsudku. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa stotožnil s jeho odôvodnením. Žalobca poukázal na bod 24

odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Žalobca dodáva, že vo vzťahu k fiktívnej pohľadávke veriteľa
podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodu, že v rámci reštrukturalizácie malo dôjsť
k spáchaniu trestného činu poškodzovania veriteľa tým, že bol veriteľovi priznaný nárok v rámci
reštrukturalizačného konania, ktorý nemal reálny hmotnoprávny základ.
K predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu poukázal na § 12 zákona o správcoch a § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu žalovaný prevzal podnet žalobcu dňa 29.01.2020, lehota
na popretie pohľadávok uplynula dňa 10.02.2020. Žalovaný bol povinný zapísať podnet do zoznamu
pohľadávok a uviesť ako podnet vybavil, pričom ho mal vybaviť s odbornou starostlivosťou. Žalovaný
do uplynutia lehoty na popretie pohľadávok a ani po jej uplynutí neinformoval žalobcu o tom, ako jeho
podnet vybavil a do zoznamu pohľadávok nezapísal. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú porušenie

právnej povinnosti žalovaného vyplývajúcemu u z § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. Poukázal dňa § 3
zákona o správcoch, kde sú uvedené esenciálne povinnosti reštrukturalizačného správcu. Poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017. Žalovaný
akosprávcanepoprelpohľadávkuzdôvodov–neevidovaniepohľadávkyvúčtovníctvedlžníkaaveriteľa,
určenie výšky prihlásenej pohľadávky na základe nesprávneho (veriteľom vyhotoveného) výpočtu,

trvanie obchodnoprávneho vzťahu, a teda predčasné uplatnenie nároku veriteľom. Neevidovanie
pohľadávky v účtovníctve je zároveň zákonným dôvodom, kedy je správca povinný poprieť pohľadávku.
Ku dňu podania žaloby došlo k vzniku škody vo výške 94 898,77 eur, pričom táto suma sa bude zvyšovať
podľa plnenia reštrukturalizačného plánu. Celková výška škody bude 50 % uplatnenej pohľadávky, a to
vsume237246,91eur,ktorúježalobcapovinnýsplácaťvpiatichsplátkachpodobupiatichrokovpočnúc

rokom 2021. K príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti poukázal
žalobca na skutočnosť, že ako dlžník v reštrukturalizačnom konaní využil podnet ako prostriedok, ktorým
môže správcovi (žalovanému) navrhnúť postup, prípadne ho upozorniť na určité skutočnosti, s cieľom
ochrániť svoj majetok pred uspokojením neoprávnených pohľadávok. Žalovaný sa však týmto podnetom
nevysporiadal, nekontaktoval žalobcu v súvislosti so skutočnosťami uvedenými v podnete a v žiadnom

smere nezohľadnil obsah podnetu vo svojom popieracom prejave. Následkom porušenia povinnosti
žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, vyhodnotiť podnet žalobcu a vykonanie popieracieho
úkonu, ktorý bol nedostatočný, bolo uznanie pohľadávky súdom a jej následné uspokojenie v súlade
s reštrukturalizačným plánom, čím bola žalobcovi spôsobená škoda. K zavineniu uviedol, že právezanedbanie povinnosti správcu viedlo k uznaniu pohľadávky, ktorá vo svojej povahe nebola spôsobilá
byť zapísaná do reštrukturalizačného plánu a na základe neho aj uspokojená. Na základe tohto považuje
zavinenie minimálne vo forme nedbanlivosti za preukázané. Poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo

1053/2015 zo dňa 23.08.2016.

3. Žalobca k vyjadreniu intervenienta dňa 12.01.2024 uviedol, že intervenient opomína skutočnosť,
že zhoda v právnom vymedzení dôvodu popretia pohľadávky nie je jediným a určujúcim kritériom pri
konštatovaní zhody medzi popieracím úkonom správcu (žalovaného) a názorom dlžníka, teda žalobcu.

Žalobca doručil správcovi podnet s obsahom a dôvodmi, pre ktoré bolo podľa jeho názoru potrebné
pohľadávku poprieť, avšak dôvody popretia pohľadávky správcu (žalovaného) s tým, ktoré mu žalobca
predložil v podnete, nekorešpondujú. Má za to, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil podnet žalobcu
a nekonal s odbornou starostlivosťou. K účasti žalovaného ako správcu v incidenčom spore žalovaný
uviedol, že správca (žalovaný) mohol sám podať súdu návrh na vstup do konania ako intervenient,
pričom musel mať vedomosť o incidenčom spore, a žalobca, rešpektujúc výhradné právo súdu

rozhodnúťopovolenívstupuintervenientadokonaniauvádza,žesprávca(žalovaný)niejeosobou,ktorá
bymohlavincidenčnomkonanívystupovaťakointervenientnastranežalovaného(dlžníka).Poukázalna
§ 124 ods. 6 prvá veta ZKR, ktorý uvádza, že „Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné
vočikaždému.“Zcitovanéhoustanoveniamožnovyvodiťzáver,žezáväznosťrozsudokvkonaníourčení
popretej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní je rozšírená. Ďalej žalobca uvádza, že intervenient vo

vyjadrení uviedol, že správca (žalovaný) nemal k dispozícii dostatočné podklady na popretie pohľadávky.
Vo vzťahu k tomuto argumentu poukazuje žalobca na ust. § 124 ods. 1 ZKR. Popieranie pohľadávok
je vo výhradnej právomoci správcu. ZKR síce uvádza, že správca prihliadne aj na vyjadrenie dlžníka,
avšak akékoľvek vyjadrenie dlžníka nemôže byť jediným podkladom na popretie pohľadávky. Práve
naopak, ZKR ustanovuje správcovi povinnosť každú prihlásenú pohľadávku s odbornou starostlivosťou

preskúmať a porovnať s účtovnou a inou evidenciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka. Má
za to, že v predmetnej veci správca (žalovaný) nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri popretí
pohľadávky, nakoľko: správca mal k dispozícii Zmluvu o spoločnosti zo dňa 2.10.2015, Dohodu o
urovnaní zo dňa 1.10.2019, zoznam záväzkov dlžníka (žalobcu), účtovníctvo dlžníka (žalobcu) a aj
podnet žalobcu (dlžníka). Napriek tomu, že správca disponoval potrebnou dokumentáciu, nekonal s

odbornou starostlivosťou, nakoľko nepodrobil prihlášku veriteľa dôslednému prieskumu s ohľadom na
obsah dokumentácie, ktorú mal k dispozícii. Opakovane poukázal na skutočnosť, že dlžník, aj napriek
tomu, že sa nejedná o jeho povinnosť, podal správcovi podnet, v ktorom vymedzil ním identifikované
popieracie dôvody, avšak správca napriek tomu vykonal popierací úkon nesprávne. Žalobca považuje
za nevyhnutné poukázať na závery rozsudok súdu prvého a druhého stupňa v incidenčnom konaní,

nakoľko z nich možno jasne vyvodiť, že správca nesprávne poprel pohľadávku veriteľa. Proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne podal žalobca (dlžník) dňa 20.10.2022 dovolanie, o ktorom nebolo do
dnešného dňa rozhodnuté. Žalobca poukázal na vyčíslenie spornej pohľadávky a uviedol, že má za
to, že ak by popretie veriteľom HPFM prihlásenej pohľadávky bolo zo strany správcu správne, žalobca
by nemusel nikdy plniť fiktívnu pohľadávku veriteľa HPFM v sume 237.246,91 eur podľa podmienok

uvedených v reštrukturalizačnom pláne žalobcu. Nesprávnym popretím pohľadávky veriteľa HPFM
správca fakticky odňal žalobcovi možnosť obrany voči pohľadávke prihlásenej veriteľom HPFM, pričom
existencia prihlásenej pohľadávky veriteľom HPFM nebola nikdy relevantne preukázaná.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného dňa 22.01.2024 uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení k

žalobe snaží navodiť dojem, že skutočnosť, že on nebol v procesnej pozícií intervenienta v konaní o
určenie popretej pohľadávky malo za následok jej určenie a následne uspokojenie v reštrukturalizácii.
Argumentácia žalovaného, ktorou sa pokúša navodiť dojem, že žalobca, v incidenčnom konaní v
procesnom postavení žalovaného, nesprávne viedol procesnú obranu a následkom toho bolo určenie
popretej pohľadávky, je v hrubom rozpore s charakterom incidenčného konania. Zároveň práve správca

a jeho popierací úkon majú rozhodujúce slovo pri posudzovaní prihlásených pohľadávok. Ak má správca
pochybnosť o oprávnenosti prihlásenej pohľadávky, má povinnosť v popieracom prejave uviesť všetky
právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu
prihlásenej pohľadávky, nakoľko len takýto postup možno chápať ako postup správcu s odbornou
starostlivosťou. Žalobca za to, že tvrdenia žalovaného, ktorými sa snaží navodiť dojem, že procesná

obrana žalobcu (dlžníka) v incidenčnom konaní spolu s nesprávnym rozhodnutím súdov o incidenčnej
žalobe, sú dôvodmi uspokojenia spornej pohľadávky, neobstojí. Žalovaný, ako správca, sa nemôže
zbaviť zodpovednosti za nesprávne, neodborné a nedostatočné popretie pohľadávky, ktorého následok
je jej uspokojenie. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zoZKR, pričom zamieňa práva s povinnosťami a prisudzuje úkonom žalobcu následky, ktoré s nimi ZKR
nespája. Stanovisko dlžníka by malo spočívať v tom, či pohľadávku alebo jej časť popiera alebo uznáva,
alebo v uvedení iných relevantných skutočností k prihláseným pohľadávkam, ktoré môžu slúžiť najmä

správcovi pri preskúmavaní pohľadávok. Námietky, ktoré uplatní dlžník v stanovenej lehote, sa zapisujú
do zoznamu k jednotlivým pohľadávkam, avšak nemajú pre zistenie pohľadávok význam. Dlžník je
povinný vyjadriť sa k zoznamu pohľadávok. Súčasne je to jeho právo, a preto správca musí vykonať
úkony na doručenie konečného zoznamu pohľadávok dlžníkovi. Ak dlžník toto právo nevyužije, nemá
to vplyv na postup v reštrukturalizačnom konaní. (A., B.. § 123 [Zoznam pohľadávok]. In: A., B.. Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 978–979.) Vyjadrenie dlžníka
možno teda vnímať ako určitú pomôcku pre správcu, avšak nie ako podklad, z ktorého správca pri
popieraní pohľadávok vychádza. Nemožno teda prisvedčiť argumentácií žalovaného, ktorý uvádza, že
neodôvodnené nesúhlasné stanovisko dlžníka s prihlásenou pohľadávok znamená porušenie povinnosti
dlžníka a je spôsobilé zbaviť správcu zodpovednosti za nesprávne popretie pohľadávky. Následne
žalobca doručil v lehote na popieranie pohľadávok žalovanému podnet, v ktorom vymedzil podľa neho

relevantné skutočnosti a dôvody na správne popretie správcom (žalovaným). Žalovaný vo vyjadrení
uvádza, že tento podnet bol doručený správcovi po lehote ním určenej a z toho dôvodu ho nezapísal
do zoznamu a nenotifikoval žalobcu o jeho vybavení. Žalovaný zjavne mieša jablká s hruškami, keďže
zamieňa povinnosť dlžníka (žalobcu) vyjadriť sa podľa § 123 ods. 2 ZKR s právom dlžníka (žalobcu) v
zmysle § 124 ods. 3 podať správcovi podnet na popretie prihlásenej pohľadávky toho ktorého veriteľa.

Žalobca dáva súdu do pozornosti skutočnosť, že podnet doručil žalovanému včas, v lehote na popieranie
pohľadávok, avšak žalovaný podnet žalobcu ignoroval. Žalovaný zároveň z prihlášky a podnetu mal
jednoznačne vedomosť o tom, že veriteľ a ani dlžník, neevidujú pohľadávku v účtovníctve a napriek
tomu túto skutočnosť medzi dôvody popretia pohľadávky nezahrnul. Žalovaný zrejme opomenul, že
rozhodnutie súdu v incidenčnom konaní je založené výlučne na posúdení popieracieho úkonu správcu a

jeho spôsobilosti vylúčiť pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii. V tomto smere žalobca považuje
procesnú obranu žalovaného za absurdnú.
Kvalifikované popretie spornej pohľadávky má za následok neúspech veriteľa v spore o určenie popretej
pohľadávky, čoho následkom je jej neuspokojenie v popretom rozsahu. Skutočnosť, že uspokojenie
spornej, neoprávnenej, pohľadávky žalovaný pripisuje rozhodnutiu súdu, na ktoré on nemá vplyv, je

absurdné, hrubo popierajúce charakter incidenčného konania a povinnosti správcu poprieť prihlásenú
pohľadávku veriteľa v zmysle § 124 ZKR. Žalobca už vyššie poukazuje na závery rozhodovacej činnosti,
podľa ktorej incidenčný súd posudzuje výlučne skutočnosť, či popierací úkon správcu je natoľko správny
a odôvodnený, že obstojí a vylúči pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii. Ak by teda popierací
úkon bol správny, súd by žalobe veriteľa o určenie popretej pohľadávky nevyhovel, t.j. žalobca by

nemusel plniť fiktívnu pohľadávku veriteľa, ktorú samotný veriteľ Hutní projekt Frýdek Místek a.s.
neevidoval v čase prihlásenia vo svojom účtovníctve. Zároveň je nesprávny záver žalovaného o tom, že
súd rozsudkom, ktorým vyhovel incidenčnej žalobe iba deklaratórne potvrdil existenciu pohľadávky.
Záver predložený žalovaným o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením
povinnosti žalovaným žalobca v plnom rozsahu rozporuje. Žalovanému, ako správcovi, musí byť nad

všetku mieru pochybnosti jasné, v čom spočíva incidenčné konanie a aký je význam popieracieho úkonu
správcu v reštrukturalizácií. Žalovaný v predloženom názore v podstate prenáša svoju zodpovednosť
na súd, čo je v absolútnom rozpore s právnou úpravou a závermi ustálenej rozhodovacej praxe.
Pritom argument spočívajúci v tom, že škoda vznikla z dôvodu, že súd zaujal k pohľadávke iný právny
názor ako žalovaný, je prinajmenšom scestný. Žalobca opäť poukazuje na skutočnosť, že predmetom

incidenčného konania je posúdenie toho, či popierací úkon obstojí a či bol vykonaný tak, aby jeho
následkom bolo vylúčenie uspokojenia spornej pohľadávky. V incidenčnom konaní následne správcom
vykonaný popierací úkon podrobí prieskumu, a to tak, že vyhodnotí, či v ňom uvedené dôvody a
argumentácia sú spôsobilé kvalifikovane rozporovať a poprieť prihlásenú pohľadávku. Ak je výsledkom
súdneho prieskumu konštatovanie, že popierací úkon nie je spôsobilý kvalifikovane spochybniť a poprieť

spornú pohľadávku, žalobe o určenie pohľadávky vyhovie.
Vo vzťahu k zavineniu má žalobca za to, že z vyjadrenia žalovaného je zrejmá existencia zavinenia
minimálne vo forme vedomej nedbanlivosti. Vedomú nedbanlivosť chápe prax ako zavinenie, kedy
síce škodca škodu spôsobiť nechcel, avšak bez primeranej opatrnosti sa spoliehal, že k vzniku škody
nedôjde. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na záver prijatý Ústavným súdom SR, sp. zn. II. ÚS

409/2013.

5. Žalobca nad rámec uvedeného vo vyjadrení zo dňa 18.04.2024 uviedol, že popierací úkon správcu
v žiadnom prípade nemožno považovať za dostatočný a spôsobilý kvalifikovane rozporovať prihlásenúpohľadávku veriteľa. Žalobca túto skutočnosť neodvodzuje výlučne od skutočnosti, že žalovaný
nepoprel pohľadávku spôsobom, ktorý mu žalobca predložil vo vyjadrení. Žalobca poukazuje na to, že
žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou keď nedôsledne posúdil pohľadávku veriteľa a jej prílohy,

nevyhodnotil skutočnosť, že ani veriteľ a ani dlžník pohľadávku neevidovali vo svojom účtovníctve,
vykonal popierací prejav tak, že tento neobstál v incidenčnom konaní. Žalovaný však nepodloženou
argumentáciou má za cieľ odvrátiť pozornosť od skutočnosti, že práve jeho nesprávny popierací úkon bol
dôvodom,prektorýbolavtomčaseneexistujúcapohľadávkaveriteľauspokojenáanastranežalobcutak
došlo k vzniku škody. Žalobca vo vzťahu k nesprávnosti popieracieho úkonu poukazuje na skutočnosť,

že vzhľadom na obsah Zmluvy o společnosti uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou
HPFM, konkrétne s odkazom na jej čl. IX bod 2 nevyplýva to, čo správca uviedol vo svojom popieracom
úkone. Zmluva o společnosti stanovuje pomer spoločníkov, akým sa podieľajú na strate spoločnosti. Pre
prípad, ak sa jeden zo spoločníkov podieľal na strate vo väčšom pomere, aký určuje zmluva, vzniká
mu voči druhému spoločníkovi regresný nárok, nie nárok na stratu. Zmluva neurčuje nárok jedného
spoločníka na stratu voči druhému spoločníkovi. Z uvedeného jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva,

že žalovaný, ako správca – odborne spôsobilá osoba, nekonal s odbornou starostlivosťou, neposúdil
dôsledne predmetnú prihlášku a k nej priložené prílohy, čím spôsobil to, že predmetná pohľadávka
veriteľa bola uspokojená.

6. Žalobca ako dôkaz označil a predložil výpis z registra úpadcov, výpis z Obchodného vestníka

č. 237/2019 zo dňa 09.12.2019 – K104834, list – potvrdenie o výške a stave pohľadávok zo dňa
23.01.2023 s informáciou o doručovaní, podací hárok, výpis zo zoznamu pohľadávok o pohľadávke č.
343/1, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36Cbi/2/2020 zo dňa 27.08.2021, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 8CoKR/13/2021-294 zo dňa 27.07.2022, súhrnnú prihlášku nezabezpečených
pohľadávok,dohoduoúpravěvzájemnýchprávapovinnostíaonarovnaníkesmlouvěodílo„Univerzální

granulační linka a dusičnan amonný“, notársku zápisnicu o notárskej úschove peňazí N 136/2021,
U 29/2021 zo dňa 15.06.2021, potvrdenie o prijatí peňazí do notárskej úschovy zo dňa 17.06.2021,
oznámenie Notárskeho úradu C. C. D. zo dňa 08.09.2022, potvrdenie o prijatí peňazí do notárskej
úschovy zo dňa 17.06.2022, predžalobnú výzvu zo dňa 30.09.2022, dovolanie zo dňa 20.10.2022,
potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 23.06.2023, zo dňa 27.06.2024.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Žalovaný v celom rozsahu popiera
argumentáciu žalobcu, nesúhlasí s ňou a táto nemôže obstáť. Žalovaný konal v reštrukturalizačnom
konaní v súlade so všetkými právnymi predpismi, účelom zákona č. 7/2005 Z.z. a najmä konal pri
popieraní spornej pohľadávky s odbornou starostlivosťou po vykonaní vlastného šetrenia a po náležitom

zvážení, aj keď v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z.z. oneskorene podaného podnetu žalobcu ako úpadcu
na popretie predmetnej pohľadávky. Žalovaný nebol účastníkom incidenčných konaní iniciovaných
veriteľom voči žalobcovi ako úpadcovi na určenie popretej spornej pohľadávky, pričom o tých sa
dozvedel od samotného žalobcu až potom, ako bol už vydaný a doručený rozsudok odvolacieho
súdu. Žalobca mal možnosť notifikovať žalovaného podľa § 87 a 88 C.s.p. o tomto konaní a požiadať

alebo minimálne mu dať na vedomie, že má možnosť do tohto konania vstúpiť na strane úpadcu ako
intervenient, kedy by aj on sám mohol adekvátnym spôsobom obhajovať pred incidenčným súdom
opodstatnenosť dôvodov popretia spornej pohľadávky. Žalovaný považuje argumentáciu žalobcu, ktorú
použil v incidenčných konaniach za nedostatočnú a vágnu a možno aj práve toto bol dôvod, prečo
v konaniach neuspel. Žalobca sa totiž v týchto konaniach zameral prevažne len na argumentáciu,

ktorú podľa neho žalovaný v popieracom prejave porušením svojich povinností nespomenu, namiesto
toho, aby sa zmaeral najmä na žalovaným uvedený dôvod popretia spornej pohľadávky a to, prečo
je tento dôvod správny a dostačujúci. To by navyše mohol urobiť kvalifikovane práve aj vtedy, keď by
na jeho strane žalovaný vystupoval ako intervenient. Skutočnosti, ktorými sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal vo svojom odôvodnení a žalobca ako odvolateľ toto v odvolaní nenamietal, napriek tomu,

že išlo o podstatnú argumentáciu, ktorá mohla mať zásadný vplyv na výsledok konania sú: 1. Zmluva o
spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka voči druhému na uplatnenie nároku
na stratu, nakoľko takýto nárok sa má najskôr vysporiadať v rámci aktív a pasív spoločenstva ako takého
a až po jeho zániku by sa malo toto vysporiadať medzi spoločníkmi, avšak k zániku spoločenstva v
čase podania prihlášky ešte neprišlo, 2. samotná Zmluva o dielo zo dňa 18.11.2015 a Dohoda úprave

vzájomných práv a povinností a o urovnaní k Zmluve o dielo ,,Univerzálna granulačná linka a dusičnan
amónny" zo dňa 01.10.2019 neurčujú vôbec žiadnu stratu, ako to veriteľ uviedol y prihláške pohľadávky,
čo rovnako žalovaný uviedol v popretí Spornej pohľadávky. Z Rozsudku súdu prvej inštancie a ani
rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako súdy dospeli k záveru, že strata vypočítaná veriteľommá vyplývať zo Zmluvy o dielo a Dohody o urovnaní, nakoľko v týchto sa žiadna strata nekonštatuje.
V tomto smere dokonca aj sám krajský súd y bode 28 na str. 17 uvádza, že s týmto odvolateľ vôbec
neargumentuje a nespochybňuje tento záver. Nakoniec, žalobca nenamietal ani závery súdu pokiaľ

ide o popretie výšky pohľadávky, nakoľko je logické, že ak správca poprel samotný právny dôvod
vzniku, či pravosť spornej pohľadávky, keďže dospel k záveru, že takýto nárok vôbec neexistuje alebo
minimálne ešte nevznikol a nevyplýva ako zo Zmluvy o spoločnosti, tak ani zo Zmluvy o dielo a Dohody o
urovnaní, je zrejmé a logické, prečo z rovnakého právneho dôvodu poprel aj samotnú výšku pohľadávky
v celosti. Ak totiž neexistuje právny dôvod vzniku pohľadávky, nemôže byť odôvodnená ani jej výška.

Toto považuje žalovaný za procesné pochybenia a nedostatočnú procesnú obranu žalobcu, ak nie až
za hrubú nedbanlivosť žalobcu v týchto konaniach, ktoré viedli k jeho neúspechu v konaní.
K porušeniu právnej povinnosti žalovaný uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu právnej
povinnosti ako ustanoveného správcu. Poukázal na § 123, 124 zákona č. 7/2005 Z.z. a rozsudok NS ČR
sp.zn. 25 Cdo 3234/2006 a uviedol, že porušenie, resp. minimálne zanedbanie povinností, ku ktorým
došlo zo strany samotného žalobcu ako úpadcu a ktoré sami o sebe vylučujú akékoľvek žalobcom

namietané pochybenie zo strany žalovaného ako správcu. Žalovaný ako správca zaslal žalobcovi
ako úpadcovi výzvu na vyjadrenie sa k zoznamu prihlásených pohľadávok dňa 14.01.2020 (doručená
žalobcovi e-mailom v rovnaký deň), kde mu zároveň určil lehotu na vyjadrenie – 10 dní a výslovne
žalobcu aj inštruoval k tomu, ako je potrebné vykonať posúdenia a konštruovať prípadný podnet na
popretie pohľadávky, teda žalovaný výslovne uviedol, že je nevyhnutné uviesť rozdiel oproti vlastnému

účtovníctvu žalobcu (bližšie ho popísať, nie len vyjadriť číselne) a zároveň vyzval aj na predloženie
dokladov ozrejmujúcich tento rozdiel alebo iný dôvod na popretie. Žalobca síce doručil žalovanému
dňa 23.01.2020, avšak iba v znení – „Stanovisko dlžníka: neakceptujeme v plnej výške“, teda bez
uvedenia akýchkoľvek vecných dôkazov a právnych dôvodov tohto neuznania spornej pohľadávky.
Nakoľko takéto vyjadrenie žalovaný nepovažoval za dostatočné, s odbornou starostlivosťou vyzval

žalobcu ako úpadcu v záujme čo najrýchlejšieho vyriešenia danej veci práve z dôvodu krátkosti
času telefonicky, aby toto svoje vyjadrenie doplnil aj o dôvody neakceptovania uplatnenej spornej
pohľadávky – teda by podnet spĺňal vecné preukázanie a právne odôvodnenie navrhovaného popretia,
ako to predpokladá § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Následne až dňa 06.02.2020 – teda celých
9 dní po lehote doručil žalobca žalovanému e-mail, v ktorom mu zaslal okrem iného aj potvrdenie

o výške a stave pohľadávok zo dňa 23.01.2020, ktoré síce datoval na 23.01.2020, teda s dátumom
jeho pôvodného nedostatočného vyjadrenia, pričom táto strana aj na prvý pohľad vyzerá zhodne,
no na rozdiel od pôvodného dokumentu sa už tuto v závere v položke Stanovisko dlžníka uvádza:
„vyjadrenie prikladáme ako prílohu“ a až k tomuto dokumentu bola priložená aj jeho druhá strana, ktorú
žalobca priložil aj k podanej žalobe. Toto podanie však bolo žalovanému doručené až 06.02.2020,

a to navyše bez akéhokoľvek vecného preukázania namietaných dôvodov popretia. Žalobca síce
k žalobe pripojil aj podací hárok a informáciu zo služby sledovanie zásielok, no tieto nepravdivo
napasoval na doručenie absolútne odlišnej písomnosti, ktorú v tom čase doručoval žalovanému –
išlo o listinu „Súhlas správcu č. 4 zo dňa 24.01.2020“, v ktorej žalobca žiada žalovaného o súhlas
s právnym úkonom súvisiacim s jednostranným zápočtom pohľadávok a „Súhlas správcu č. 4 zo

dňa 27.01.2020“, ktorý sa týkal vyradenia majetku žalobcu. Žalobca preto celom účelovo a zrejme aj
úmyselne v záujme zakryť svoje vlastné pochybenie a porušenie jeho zákonnej povinnosti predložil
v tomto konaní fiktívny, resp. skresľujúco prezentovaný dôkaz. Žalobca sám porušil svoje zákonné
povinnosti a v lehote určenej žalovaným a zákonom č. 7/2005 Z.z. nedoručil žalovanému svoj podnet na
popretie spornej pohľadávky a z tohto dôvodu nemohla žalovanému vyplývať povinnosť na zapísanie

takéhoto oneskorene doručeného podnetu zo zoznamu popretých pohľadávok a ani o jeho vybavení
žalobcu notifikovať. Uvedený podnet bol doručený žalovanému dňa 06.02.2020, teda len 2 pracovné
dni pred koncom lehotu na popieranie pohľadávok, pričom žalovanému bolo doručených ďalších 5
podnetov, s ktorým sa musel v krátkej dobe vysporiadať. Napriek tomu však žalovaný urobil s odbornou
starostlivosťou všetky kroky na to, aby žalobcu donútil k splneniu si svojich zákonných povinností na

doručenie riadne, vecne a právne odôvodneného podnetu na popretie pohľadávky a tento nakoniec
aj vyhodnotil, pričom pri vykonaní vlastného šetrenia spornú pohľadávku s odbornou starostlivosťou
podľa vlastného uváženia poprel, pričom toto popretie považuje za dostatočné a riadne odôvodnené
a dňa 11.02.2020 v súlade s § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. doručil aj právnemu zástupcovi
žalobcu v záujme splnenia si povinnosti notifikovať žalobcu o popretých pohľadávkach. Poukázal na

skutočnosť, že žalovaný ako správca nie je viazaný podnetom úpadcu a navyše má prihliadať len na také
podnet, ktoré sú vecne preukázané a právne odôvodnené, čo v tomto prípade splnené nebolo. Naopak,
zákon výslovne vylučuje, aby popretie pohľadávky vyplývalo iba z účtovnej dokumentácie a vyjadrení
dlžníka. Žalovaný uviedol v popieracom prejave skutočnosti, že sporná pohľadávka nevyplýva zo zmluvyo spoločnosti, no ani zo zmluvy o dielo a dohody o urovnaní, resp. že z týchto zmlúv ani nevyplýva tento
nárok žalobcu a veriteľa navzájom skôr, ako dôjde k zániku spoločenstva, čo sú zhodné dôvody, ako
tie, ktoré uvádza aj žalobca vo svojom vyjadrení. Žalovaný nepovažoval za potrebné uvádzať aj ostatné

dôvody popretia, ktoré namieta žalobca, nakoľko tieto sú automaticky subsumované pod uvedený dôvod
popretia pravosti pohľadávky. Ak totiž neexistuje právny základ uplatneného nároku (čo je dôvodom
popretia pohľadávky, ktorú žalovaný uvádzal), potom je vylúčené, aby 1. tento nárok bol evidovaný
v účtovníctve, 2. spôsob výpočtu konkrétnej výšky spornej pohľadávky je irelevantný. Žalobca navyše
spornosť výšky pohľadávky vo svojom podnete nijako vecne ani právne neodôvodnil, neuviedol, prečo

je výpočet nesprávny a ani akým spôsobom y sa mala výška pohľadávky určiť. Žalobca tiež namieta, že
žalovaný neuviedol v popieracom prejave skutočnosť, že veriteľ si tento nároku uplatnil voči žalobcovi
predčasne. Takáto námietka však z podnetu žalobcu nevyplýva. Ak správca poprie samotný právny
základ, pravosť pohľadávky, vyjadril tým jednoznačný právny názor na neexistenciu pohľadávky ako
takej a nemá dôvod sa zaoberať ostatnými dôvodmi popretia, ktoré by zo svojej podstaty ani neboli
určiteľné. Ak raz totiž neexistuje právny základ pohľadávky, nemožno polemizovať o neexistujúcej výške

či poradí takejto pohľadávky.
Žalovaný k zavineniu uviedol, že absolútne chýba čo aj len nevedomá nedbanlivosť na strane
žalovaného ako správcu. Žalovaný v popieracom úkone uviedol jasný dôvod s uvedených konkrétnych
ustanovení zmluvy o spoločnosti, prečo má za to, že právny dôvod spornej pohľadávky nie je daný.
Uvedený dôvod sa navyše zhodoval s námietkami žalobcu uvedenými v jeho oneskorenom podnete.

Žalovaný ďalej namieta absolútnu neexistenciu škody v príčinnej súvislosti s absenciou notifikácie
žalobcu žalovaným či zápis do zoznamu pohľadávok. Samotná skutočnosť, že žalovaný nezapísal
podnet do zoznamu popretých pohľadávok ani to, že mu nezaslal notifikáciu o spôsobe vybavenie jeho
podnetu totiž nemala absolútne žiaden vplyv na priebeh a výsledok incidenčného konania. Preto aj
keby žalovaný túto povinnosť porušil, čo žalovaný popiera a splnenie povinnosti preukazuje e-mailom

zo dňa 11.02.2020, nemalo toto absolútne žiaden vplyv na to, že súd uznal právny dôvod vzniku spornej
pohľadávky, ktorá tak bola čiastočne zaradená do reštrukturalizačného plánu žalobcu. Skutočnosť, že
insolvenčné súdy vyslovili iný právny názor nemohla spôsobiť škodu. O škode by sa dalo hovoriť iba
v prípade, ak by pohľadávka neexistovala a správca by túto opomenul poprieť, čím by spôsobil zníženie
majetku dlžníka o neexistujúcu pohľadávku, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Správca, aj

keby sa rozhodol pre iný spôsob popretia výšky pohľadávky, by z dôvodu, že táto bola podľa žalobcu
určená jednostranným výpočtom veriteľa, nemal k dispozícii žiadne poklady zo strany dlžníka k tomu,
aby mohol vôbec konkrétnu výšku pohľadávky namietať, keďže mal k dispozícii iba spomínané zmluvy,
zktorýchvšakžiadenkonkrétnyanivšeobecnýnároknevyplýva.Zuvedenýchdôvodovžalovanýpopiera
aj príčinnú súvislosť medzi tvrdeným vznikom škody a tvrdeným porušením povinnosti, nakoľko aj

v prípade splnenia tejto povinnosti by výsledok incidenčného konania nebol iný. Pritom žalovaný uviedol,
že vyjadrenie žalobcu je zmätočné, nakoľko žalobca uvádza ako porušenie povinnosti, že žalovaný
nenotifikoval žalobcu o spôsobe vybavenia jeho podnetu a nezapísal ho do zoznamu pohľadávok
a pritom na iných miestach vyjadrenia viaže vznik škody s tým, že žalovaný neuviedol všetky dôvody
popretia pohľadávky, ktoré žalobca uvádzal vo svojom podnete. V tomto smere nie je preto celkom

zrejmé, v čom vidí žalobca porušenie povinnosti žalovaného, s ktorým spláca vznik škody.

8. Žalovaný nad rámec uvedeného vo vyjadrení zo dňa 05.02.2024 uviedol, že z vyjadrenia I žalobcu v
časti Ad a) je zrejmé, že tento vôbec nerozumie, aké sú povinnosti správcu pri popieraní pohľadávok v
reštrukturalizačnom konaní, resp. čo z hľadiska obsahu zahŕňajú jeho povinnosti a čo vlastne znamená

konanie s odbornou starostlivosťou pri realizácii tejto jeho činnosti. A to napriek tomu, že sa neskôr
v časti Ad d) snaží vykladať ustanovenie § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré však celkom
zrejme nepochopil. Konštatovanie intervenienta v tom, že žalovaný ako správca poprel pohľadávku
veriteľa zhodne s názorom žalobcu je absolútne správne, pričom navyše treba dodať, že žalovaný tak
urobil nie len podklade vyjadrenia žalobcu, keďže tento bol nedostatočný, ale urobil tak s odbornou

starostlivosťou potom, čo preskúmal všetku dostupnú dokumentáciu, ktorú mal k dispozícii k spornej
pohľadávke. Žalovaný následne po doručení tohto vyjadrenia toto preskúmal, preskúmal aj dostupnú
dokumentáciu a naformuloval svoju vlastnú textáciu popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky tak,
ako to s odbornou starostlivosťou považoval za potrebné a dostatočné. Navyše však ešte zákonodarca
v tomto ustanovení výslovne prikazuje správcovi, že práve len vyjadrenie dlžníka nemôže byť jediným

dôvodom popretia. Preto ak žalovaný neurobil to, že by do popretia pohľadávky iba skopíroval vyjadrenie
žalobcu, potom naopak konal práve v súlade s jeho povinnosťami určenými ustanovením § 124 ods.
1 ZKR. To však neznamená, že podstata dôvodu popretia nie je rovnaká, akú namietal žalobca. súdy
v incidenčných konaniach nevytkli nedostatočnosť popieracieho prejavu správcu pokiaľ išlo o obsahvymedzenia právneho dôvodu popretia pravosti prihlásenej Spornej pohľadávky. Súdy sa len s týmto
právnym dôvodom nestotožnili a dospeli k záveru, že Sporná pohľadávka existuje (bod 14.3 rozsudku
OS Trenčín sp. zn. 36Cbi/2/2020). Existencia iného právneho názoru súdu však nemôže ísť na vrub

žalovaného a nakoniec ani neznamená, že by bol popierací prejav správcu nesprávny alebo že by tento
nekonal pri preskúmaní a popretí spornej pohľadávky s odbornou starostlivosťou.
K tvrdeniu žalobcu o možnej účasti žalovaného v incidenčnom konaní žalovaný uvádza, že žalobca si
v tvrdeniach odporuje, keďže na jednej strane tvrdí, že žalovaný sa mohol sám rozhodnúť vstúpiť do
konania a na druhej strane argumentuje tak, že žalovaný by z povahy veci ani v pozícii intervenienta

vystupovať nemohol. To nesvedčí o ničom inom len o účelovosti argumentácie žalobcu. Už prvá
skutočnosť, ktorá naznačuje nesprávnosť argumentácie žalobcu sú časové súvislosti, teda to, kedy
uplynula lehota na popieranie pohľadávok, kedy plynula lehota na podanie incidenčnej žaloby a kedy
bol zostavovaný RP. Keďže lehota na popieranie pohľadávok plynula do 10.02.2020 a lehota na podanie
incidenčnej žaloby tak plynula Veriteľovi do 11.03.2020, medzi týmto okamihom a okamihom zostavenia
RP sú prakticky len 2 mesiace. Je dosť pravdepodobné, že v takejto pomerne krátkej lehote sa o podaní

incidenčnej žaloby nedozvedel ani len žalobca, ktorý bol sporovou stranou ako dlžník/žalovaný. Nakoľko
žalovaný však nebolstranou takéhoto konania, ťažko v časevyhotovenia RP mohol o podaní incidenčnej
žaloby vedieť. Podanie incidenčnej žaloby súdy neoznamujú reštrukturalizačnému správcovi, ani sa
vo vzťahu k týmto typom sporov neuplatňuje žiaden princíp publicity, teda nedochádza k uverejneniu
alebo oznámeniu o začiatku konania v obchodnom vestníku, ani v registri úpadcov a podobne. Preto

žalovanýbysaotomtosporeinakakoodsporovejstranyaninedozvedelanemáanidôvodtotozisťovať,
nakoľko to pre zostavenie reštrukturalizačného plánu nie je podstatné. Nikde z RP nevyplýva, že by sa
na spornú pohľadávku prihliadalo ako na takú, ktorú je potrebné uspokojiť v určitom rozsahu ani na takú,
na ktorú sa prihliada vo všeobecnosti, práve naopak. Žalovaný ako správca nemal v čase zostavovania
RP žiadnu vedomosť o tom či a voči ktorým pohľadávkam boli podané incidenčné žaloby. Dlžníkovi iba

zdôraznil jeho povinnosť, že ak také boli, potom má povinnosť konať v súlade s § 158 ZKR a plniť do
notárskej úschovy. Žalobcovi nič nebránilo, ak by konal s odbornou starostlivosťou podnikateľa, dlžníka
popierajúceho pohľadávku a nakoniec sporovej strany so záujmom v incidenčnom spore uspieť, aby
žalovaného notifikoval a nechal na jeho rozhodnutí a prípadne rozhodnutí súdu, či sa intervenientom
stane alebo nie. Žalobca tak však neurobil a teraz sa opäť raz snaží svoje vlastné pochybenie prehodiť

na žalovaného.
Žalovaný zrejme úplne nerozumie argumentácii žalobcu, ktorý na jednej strane v časti Ad a) Vyjadrenia
I vytýka žalovanému, že textácia jeho popieracieho prejavu sa nezhoduje s tým, čo mu žalobca ako
dlžník poslal, no následne v časti Ad d) s poukazom na ustanovenie § 124 ods. 1 ZKR zasa uvádza,
že správca nemá vychádzať len z toho, čo mu povie dlžník. Uvedené nedokazuje nič iné, len účelovosť

žalobcovej argumentácie. O tom, že žalobca vlastne ani sám nevie, čo by žalovanému vytkol (nakoľko
tento nič neporušil), nakoniec svedčí obsah celej jeho časti Ad d) Vyjadrenia I, keďže okrem citácie
zákonného ustanovenia a vymenovania podkladov, ktoré mal žalovaný ako správca k dispozícii vlastne
neuvádza nič len to, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a popierací úkon neurobil správne,
lebo nevychádzal z dostupných dokladov, na ktoré žalobca poukazuje. Žalobca však neuvádza, v

čom má spočívať tá údajná nesprávnosť popieracieho prejavu a teda v čom má spočívať konkrétne
porušenie odbornej starostlivosti žalovaného. Nakoniec, nie je zrejmé, z čoho žalobca došiel k záveru,
že žalovaný nevykonal prieskum dokumentácie, ktorú žalobca v tejto časti vyjadrenia menuje. Ak by
totiž toto neurobil, ťažko by vykonal popierací prejav, v ktorom odkazuje na konkrétne ustanovenia
jednotlivých zmlúv a dohôd uzatvorených medzi stranami Spornej pohľadávky. Opäť ide preto len o

ničím nepodložené a účelové tvrdenie žalobcu. Ďalej podotkol, že v žiadnom z vyjadrení žalobcu v
rámci reštrukturalizácie, v žiadnom dokumente, ktorý bol k dispozícii žalovanému v lehote na popieranie
pohľadávok, nie je jediný dokument, ktorý by mohol byť podkladom pre popretie výšky pohľadávky.
Žalobca si zjavne zamieňa podnet na popieranie pohľadávok podľa § 124 ods. 3 ZKR a vyjadrenie k
prihlásenej pohľadávke podľa § 124 ods. 1 ZKR. Podnet na popieranie pohľadávok v zmysle § 124

ods. 3 ZKR je v zásade akýkoľvek podnet dlžníka, ktorý môže urobiť kedykoľvek v lehote na popieranie
pohľadávok aj sám, bez toho, aby ho správca na to vyzval. Jedinou povinnosťou správcu je v tomto
prípade sa s takýmto podnetom vysporiadať, ale správca takýmto podnetom nie je viazaný. Žalobca však
žalovanému nikdy podnet na popretie pohľadávky v zmysle § 124 ods. 3 ZKR nedoručil, jeho podania
vo vzťahu k spornej pohľadávky mali vždy charakter vyjadrení v zmysle § 123 ods. 2 v spojení s § 124

ods. 1 ZKR. Uvedené vyplýva z toho, že žalobca toto vyjadrenie vždy zaslal len na výzvu žalovaného,
a to prvotne v nadväznosti na výzvu z 14.01.2020 ( bola priložená k vyjadreniu k žalobe ), kde žalovaný
vyzval dlžníka v zmysle § 123 ZKR na poskytnutie vyjadrenia k prihláseným pohľadávkam a žiadal aj
vecné a právne odôvodnenie. Na to žalobca reagoval iba stručným vyjadrením „Stanovisko dlžníka:neakceptujeme v plnej výške.“ a až na dodatočný dopyt žalovaného doručil dňa 06.02.2020 (teda po
lehote určenej žalovaným) odôvodnené vyjadrenie k spornej pohľadávke, ktoré žalovaný napriek tomu
vyhodnotil v rámci popierania spornej pohľadávky.

K porušeniu povinnosti uviedol, že až keď žalovaný namietol absurdnosť námietky žalobcu o nesplnení
povinnosti notifikácie žalobcu žalovaný, tento už zrazu našiel nový dôvod pre vznik škody a nový spôsob
porušenia zákona č. 7/2005 Z. z. spočívajúci v nesprávnosti obsahu popieracieho prejavu správcu.
Žalovaný má pre to za to, že aj vývoj argumentáciu žalobcu veľa napovedá o dôvodnosti jeho žaloby
ako takej.

K vzniku škody žalovaný tiež uviedol, že vznik škody nebol preukázaný práve aj z dôvodu, že platby
žalobcu sú platbami existujúcej pohľadávky, čo z podstaty veci - plnenie zmluvnej povinnosti - vylučuje
vznik škody.
V incidenčnom konaní má súd len obmedzenú prieskumnú právomoc, čo znamená, že súd iba nebude
v celosti robiť prieskum pohľadávky ako v klasickom konaní o zaplatenie a skúmať, či tu nie je náhodou
daný ešte iný dôvod, pre ktoré by nemala pohľadávka existovať, nakoľko takýto prieskum už urobil

správca. Preto súd iba skontroluje správnosť jeho názorov a zistení, ktoré uviedol v popieracom prejave,
čisiichnapríkladúplnenevymyslel(zdôvoduochranyinýchspriaznenýchveriteľov,alebočiskrátkajeho
výkladustanovenízmlúvaprávnychpredpisovjeprávnesprávny).Akdospejekinémuprávnemunázoru
alebo iným skutkovým zisteniam v incidenčnom konaní, konštatuje, že názor správcu nezodpovedá
skutočnosti a pohľadávku treba uspokojiť. To však stále neznamená, že konanie správcu bolo v rozpore

so zákonom. Ostatné „podriadené“ kategórie popretia (výška, poradie, zabezpečenie), nebolo potrebné
osobitne uvádzať, keďže z podstaty popretia právneho dôvodu to ani nebolo možné. Potom je však
logické, že súd nebude tieto ostatné atribúty prípadného popieracieho prejavu ani skúmať a bude sa
zaoberať len pravosťou pohľadávky. Tam pritom vychádza a posudzuje to, čo uviedol ako popierací
dôvod správca, pričom súd uviedol, že s týmto dôvodom sa síce nestotožňuje, lebo má iný právny názor

na vznik pohľadávky, no už neuvádza, že by tu potenciálne mohol byť aj nejaký iný dôvod, ktorý správca
v popieracom prejave neuviedol, a že toto by bol dôvod neúspechu dlžníka. Práve naopak. Súd sa
vôbec nevyjadroval v tom zmysle, že by správca nejako pochybil, len uviedol, že sa nestotožňuje s jeho
právnym názorom. V popieracom prejave nebolo možné uviesť iné dôvody pre neexistenciu právneho
dôvodu vzniku pohľadávky, než ktoré uviedol žalovaný v popieracom prejave. Žalovaný teda uviedol

všetko, čo na popretie Spornej pohľadávky z hľadiska jej pravosti bolo možné uviesť tak, aby popierací
prejav v tomto smere bol úplný, jasný a právne riadne odôvodnený. Iný dôvod na popretie ako ten, ktorý
uviedol, neexistoval.

9. Žalovaný ako dôkaz označil a predložil čestné vyhlásenie C. B. E. zo dňa 16.02.2023, čestné

vyhlásenie C. B. F. zo dňa 16.02.2023, čestné vyhlásenie C. G. H. I. zo dňa 16.02.2023, e-mail zo dňa
06.02.2020, 22.12.2019, 11.02.2020, 15.12.2019, 27.01.2020, 14.01.2020, výpis prihlášok, oznámenie
popretiaprihlásenejpohľadávkyzodňa10.02.2020,e-potvrdenkuzodňa11.02.2020,potvrdenieovýške
a stave pohľadávok zo dňa 23.01.2020, súhlas správcu č. 4 zo dňa 24.01.2020, potvrdenie o výške
a stave pohľadávok zo dňa 23.01.2020, úradný záznam zo dňa 16.12.2019, reštrukturalizačný plán

v spoločnosti žalobcu vypracovaný dňa 13.05.2020.

10. Intervenient oznámením zo dňa 13.04.2023 vstúpil do konania. K žalobe uviedol, že túto považuje
za nedôvodnú. S názorom žalobcu nesúhlasí a považuje ho za vecne nesprávny, keďže žalovaný
riadne a včas poprel spornú pohľadávku žalobcu, pričom nemôže zodpovedať za výsledok incidenčného

konania, v ktorom jednak vôbec procesne nevystupoval a v ktorom napokon súd právoplatne určil (zistil),
že žalobca je veriteľom spornej pohľadávky. Intervenient trvá na tom, že žalovaný nekonal protiprávne,
neporušil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, ani sa nedopustil zrejmej nedbanlivosti proti
popieraní pohľadávky. Žalovanému nemôže ísť na ťarchu ani domnelé nedostatočné popretie spornej
pohľadávky, čo do výšky, ak nemal od žalobcu k dispozícii relevantné dôkazné prostriedky. Je pritom

logické,žeakžalobcapopierasamotnýzákladaexistenciupohľadávky,jebezpredmetnépotompopierať
jej výšku.

11. Intervenient ako dôkaz označil a predložil oznámenie o spore, návrh poistnej zmluvy – poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom správcovskej činnosti.

12. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti právnych
zástupcov strán sporu.13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v spise, a to výpisu z registra úpadcov,
výpisu z Obchodného vestníka č. 237/2019 zo dňa 09.12.2019 – K104834, listu – potvrdenie o výške
astavepohľadávokzodňa23.01.2023sinformáciouodoručovaní,podaciehohárku,výpisuzozoznamu

pohľadávok o pohľadávke č. 343/1, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36Cbi/2/2020 zo dňa
27.08.2021, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoKR/13/2021-294 zo dňa 27.07.2022, súhrnnej
prihlášky nezabezpečených pohľadávok, dohody o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnaní
ke smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“, notárskej zápisnice o notárskej
úschove peňazí N 136/2021, U 29/2021 zo dňa 15.06.2021, potvrdenia o prijatí peňazí do notárskej

úschovy zo dňa 17.06.2021, oznámenia Notárskeho úradu C. C. D. zo dňa 08.09.2022, potvrdenia
o prijatí peňazí do notárskej úschovy zo dňa 17.06.2022, predžalobnej výzvy zo dňa 30.09.2022,
dovolaniazodňa20.10.2022,potvrdeníozrealizovanítransakciezodňa23.06.2023,zodňa27.06.2024,
čestného vyhlásenia C. B. E. zo dňa 16.02.2023, čestného vyhlásenia C. B. F. zo dňa 16.02.2023,
čestnéhovyhláseniaC.G.H.I.zodňa16.02.2023,e-mailovzodňa06.02.2020,22.12.2019,11.02.2020,
15.12.2019, 27.01.2020, 14.01.2020, výpisu prihlášok, oznámenia popretia prihlásenej pohľadávky zo

dňa 10.02.2020, e-potvrdenky zo dňa 11.02.2020, potvrdenia o výške a stave pohľadávok zo dňa
23.01.2020, súhlasu správcu č. 4 zo dňa 24.01.2020, potvrdenia o výške a stave pohľadávok zo dňa
23.01.2020, úradného záznamu zo dňa 16.12.2019, reštrukturalizačného plánu v spoločnosti žalobcu
vypracovaného dňa 13.05.2020.
Súd nevykonal dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36Cbi/2/2020 z dôvodu, že tento

sa nachádzal v čase rozhodnutia na dovolacom súde a súd mal k dispozícii rozhodnutia v konaní sp.zn.
36Cbi/2/2020, čo považoval aj po vyjadrení strán sporu za dostačujúce. Taktiež nevykonal výsluch strán
sporu, ktorý dôkaz navrhol intervenient, a to z dôvodu, že tento nepovažoval za potrebný z dôvodu, že
všetky zistené okolnosti vyplývali z predložených listinných dôkazov a toto považoval za dostačujúce.
Tento dôkaz strany sporu ani nenavrhli.

Súd zistil nasledovný skutkový stav:

14. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019 bola povolená
reštrukturalizácia žalobcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Uznesenie bolo uverejnené
v Obchodnom vestníku č. 237/2019 dňa 09.12.2019.

15. Sporná pohľadávka spoločnosti HUTNÍ PROJEKT Frýdek – Místek (ďalej len „HPFM“), IČO:
45 193 584 na sumu 474 493,81 eur z titulu neuhradenia podielu na strate v zmysle Zmluvy o spoločnosti
zo dňa 02.10.2015 bola prihlásená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, ktorá bola
žalovanému doručená dňa 27.12.2019 (č.l. 31 spisu). Sporná pohľadávka bola zapísaná pod číslom

343/1 (č.l. 12 spisu). Žalovaný ako správca poprel spornú pohľadávku dňa 10.02.2020 čo do právneho
dôvodu pohľadávky s odôvodnením „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného
spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi. Uplatnený nárok nevyplýva ani
z článku IX., ani z článku VII. Zmluvy o spoločnosti, na ktoré sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní
právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky. Uplatnený nárok veriteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo

zo dňa 18.11.2015 a ani z Dohody o úprave vzájomných práv a povinností a narovnaní k Zmluve
o dielo zo dňa 01.10.2019.“ Správca poprel celú prihlásenú sumu pohľadávky vo výške 474 493,81
eur s odôvodnením: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka
uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi.“ Popretie pohľadávky bolo žalovaným
oznámené právnemu zástupcovi spoločnosti HUTNÍ PROJEKT Frýdek – Místek (ďalej len „HPFM“),

IČO: 45 193 584 dňa 10.02.2020 (č.l. 81 spisu) a odoslané dňa 11.02.2020 (č.l. 83 spisu).

16.Zpotvrdeniaovýškeastavepohľadávokpor.č.343/1zodňa23.01.2020(č.l.10spisu)predloženého
žalobcom bolo zistené, že žalobca podal stanovisko k pohľadávke prihlásenej obchodnou spoločnosťou
HUTNÍ PROJEKT Frýdek – Místek (ďalej len „HPFM“), IČO: 45 193 584 na sumu 474 493,81 eur

z titulu neuhradenia podielu na strate v zmysle Zmluvy o spoločnosti zo dňa 02.10.2015. V tomto
stanovisku, ktoré bolo napísané na zadnej strane potvrdenia, uviedol, že prihlásenú pohľadávku
neeviduje v účtovníctve a neeviduje ju ani veriteľ. Podľa vedomosti žalobcu sa v Dohode o urovnaní
zo dňa 01.10.2019 neuvádza žiadna strata a nie jej zrejmé, ako a na základe akého právneho
titulu spoločnosť HPFM určila výšku straty. Z čl. XI. ods. 2 ale ani zo žiadneho iného ustanovenia

zmluvy nevyplýva nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady/stratu voči druhému spoločníkovi.
Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal správcu poprieť pohľadávky pod poradovým číslom 343 veriteľa
HPFM. K predmetnému listu žalobca pripojil informáciu o sledovaní zásielok zo Slovenskej pošty (č.l.
11 spisu), z ktorej vyplýva, že zásielka s podacím číslom RF221846539SK podaná dňa 28.01.2020 boladoručená dňa 29.01.2020. Z podacieho hárku (č.l. 11 p.v. spisu) predloženého žalobcom bolo zistené, že
zásielka číslo .......539SK bola doručovaná žalovanému, z pečiatok Slovenskej pošty je čitateľný dátum
roka 2017.

17. Žalovaný predložil potvrdenie o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1 zo dňa 23.01.2020 (č.l. 86
spisu) bolo zistené, že žalobca podal stanovisko k pohľadávke prihlásenej obchodnou spoločnosťou
HUTNÍ PROJEKT Frýdek – Místek (ďalej len „HPFM“), IČO: 45 193 584 na sumu 474 493,81 eur z titulu
neuhradenia podielu na strate v zmysle Zmluvy o spoločnosti zo dňa 02.10.2015. Stanovisko žalobcu

bolo uvedené na prednej strane potvrdenia so znením: „Stanovisko dlžníka: neakceptujeme v plnej
výške.“
Žalovaný predložil aj druhé potvrdenie o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1 zo dňa 23.01.2020 (č.l.
89 spisu), z ktorého bolo zistené, že je totožné s potvrdením, ktoré predložil žalobca (č.l. 10 spisu), ktoré
obsahovalo stanovisko žalobcu na zadnej strane potvrdenia.
Žalobca predložil súhlas správcu č. 4 zo dňa 24.01.2020 a zo dňa 27.01.2020, ktoré boli podľa pečiatky

na zadnej strane súhlasu správcu č. 4 zo dňa 27.01.2020 doručené žalovanému dňa 29.01.2020.

18. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/2/2020-249 zo dňa 27.08.2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoKR/13/2021-294 zo dňa 27.07.2022 bolo rozhodnuté,
že žalobca je proti žalovanému veriteľom pohľadávky v sume 474 493,81 eur, zapísanej v zozname

pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015,
uzavretej stranami sporu, Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015 zo dňa 18.11.2015 a Dohody o úpravě
vzájemných práv a povinností a o narovnání ku smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan
amonný“ zo dňa 01.10.2019. V časti o určenie vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v sume 474 493,81

€, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019, bola žaloba zamietnutá. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2022. Proti rozsudku bolo podané dovolanie (č.l. 136 spisu).

19. V notárskej zápisnici o notárskej úschove peňazí N 136/2021, U 29/2021 zo dňa 15.06.2021 (č.l. 38

spisu) žalobca vyhlásil, že na základe reštrukturalizačného plánu splatí sumu 237 246,91 eur v piatich
častiach do notárskej úschovy do 30.06.2025. Dňa 17.06.20201 žalobca splatil prvú časť predmetu
úschovy v sume 47 449,39 eur (č.l. 41 spisu), dňa 17.06.2022 druhú časť predmetu úschovy v sume
47 449,38 eur (č.l. 43 spisu), dňa 23.06.2023 tretiu časť predmetu úschovy v sume 47 449,39 eur (č.l.
143 spisu), dňa 27.06.2024 štvrtú časť predmetu úschovy v sume 47 449,39 eur (č.l. 251 spisu).

20. Z e-mailu zo dňa 06.02.2020 (č.l. 72 spisu) bolo zistené, že žalobca zaslal žalovanému v prílohe
potvrdenie o výške a stave pohľadávok k spornej pohľadávke s tým, že po odsúhlasení ho pošle
v originály na adresu žalovaného. Z e-mailu zo dňa 14.01.2020 (č.l. 77 spisu) bolo zistené, že žalovaný
vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zapísaným pohľadávkam podľa § 123 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.

s návrhmi znenia vyjadrení k pohľadávkam a so zoznamom prihlásených pohľadávok.

21. Z reštrukturalizačného plánu (č.l. 177 spisu) bolo zistené, že v reštrukturalizácii vedenej pred
Okresným súdom Trenčín uplynula lehota na popieranie pohľadávok dňa 10.02.2020, pričom správca po
porovnaní prihlásených pohľadávok s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov

a vykonaní vlastného šetrenia zistil správne prihlásených 532 prihlášok 91 veriteľov a úplne poprel 154
pohľadávok 12 veriteľov a čiastočne poprel 197 pohľadávok 46 veriteľov.

22. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

23. Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

24. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.25. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z.z. (1) Správca je povinný vykonávať správcovskú
činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť
a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých

úkonov správcovskej činnosti. (2) Správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Ak správca nemá
potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie niektorého úkonu správcovskej
činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka; ak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc
odborníka nebola účelná alebo hospodárna, je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo

požiadať súd o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na
zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Správca zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej

činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov
správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo osoby poverenej vykonaním jednotlivých
úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.

27. Podľa § 123 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii správca v rovnakom

čase, ako vyhotoví zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v ním určenej lehote nie kratšej ako päť
pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam.

28. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom

záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v
akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné
šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú
pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka
je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej
pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej
pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení
dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho
súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

29. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do
30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak,
že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak
správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej

pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom
nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa
prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

30. Podľa § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je

oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet
s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca
zapíše do zoznamu pohľadávok.

31. V prvom rade sa súd zaoberal základnou podmienkou konania, a to otázkou vecnej legitimácie strán

sporu. Vecná legitimácia strán sporu vyplýva z reštrukturalizačného konania, keď žalobca ako dlžník,
u ktorého bola uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 40R/1/2019 zo dňa 03.12.2019 povolená
reštrukturalizácia, je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody voči žalovanému, ktorý
bol žalobcovi predmetným uznesením ustanovený ako reštrukturalizačný správca, ktorý má v spore
pasívnu vecnú legitimáciu. Do konania vstúpil na stranu žalovaného podľa § 82 C.s.p. intervenient,

ktorýmjepoisťovňa,uktorejmážalovanýuzavretúpoistnúzmluvuprepoisteniezodpovednostizaškodu
spôsobenú výkonom správcovskej činnosti zo dňa 19.07.2018 (č.l. 105 spisu) a ktorý má z tohto dôvodu
právny záujem na výsledku konania.32. Povinnosti správcu konkurznej podstaty vyplývajú predovšetkým zo zákona a na základe zákona
mu môže ďalšie povinnosti uložiť konkurzný súd v rámci dohľadu v zmysle § 131 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z.z. Správca po povolení reštrukturalizácie u dlžníka vykonáva nad podnikaním dlžníka

dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri
zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s
odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné
skončenie reštrukturalizácie. Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou
sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Postavenie správcu, jeho práva,

povinnosti a zodpovednosť sa zakladajú výlučne na predpisoch procesného práva, v zmysle
ktorých je samostatným úradným orgánom, ktorý pod dohľadom súdu zabezpečuje riadny priebeh
reštrukturalizácie. Zodpovednosť správcu za škodu vzniknutú porušením povinností stanovených
zákonom alebo uložených súdom sa posudzuje podľa ustanovenia § 420 Obč. zák., ktoré vymedzuje
predpoklady všeobecnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi
zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného ustanovenia je porušenie povinnosti, vznik (existencia)

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

33. Žalobca v skutkových okolnostiach uvedených v žalobe uvádza, že podal žalovanému podnet
k spornej pohľadávke, ktorý obsahoval dôvody, z ktorých bolo potrebné podľa názoru žalobcu spornú
pohľadávku poprieť, pričom žalovaný tento podnet nezohľadnil pri svojom popieracom úkone, teda podľa

názoru žalobcu porušil povinnosť uloženú mu ustanovením § 3 zákona č. 8/2005 Z.z. Následne žalobca
v opise splnenia predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu uvádza ako porušenie
povinnosti žalovaného, v dôsledku ktorej má žalovaný zodpovedať za škodu vzniknutú žalobcovi,
porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúce mu z § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., a to povinnosť
správcu každý podnet dlžníka na popretie pohľadávky s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a samotný

podnet a spôsob jeho vybavenia zapísať do zoznamu pohľadávok. V tejto súvislosti súd žalobcovi vytýka
nekonzistentnosť tvrdení o porušení povinnosti žalovaným. Vzhľadom však na skutočnosť, že žalobca
počas sporu dôvodil svoj nárok na uplatnenú náhradu škody porušením oboch povinností vyplývajúcich
žalovanému ako správcovi zo zákona, súd preskúmal, či je splnený tento predpoklad zodpovednosti za
škodu z pohľadu porušenia oboch povinností.

K pojmu „podnet“, ktorý žalobca používa, súd uvádza, že si žalobca zamieňa podnet na popieranie
pohľadávok v zmysle § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. a vyjadrenie k zapísaným pohľadávkam podľa §
123 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., na podanie ktorého ho vyzval žalovaný (ako bude uvedené nižšie), ako
tomu bolo v tomto prípade. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca žalovanému podnet
na popieranie pohľadávok v zmysle § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. nepodal, ale podal vyjadrenie

k zapísaným pohľadávkam podľa § 123 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.

34. Porušenie povinnosti vyplývajúcej správcovi z ustanovenia § 3 zákona č. 8/2005 Z.z. žalovaným vidí
žalobca v tom, že žalovanému podal podnet, v ktorom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné spornú
pohľadávku poprieť, avšak žalovaný tento podnet nezohľadnil a nepremietol žalobcom uvedené dôvody

popretia pohľadávky do popieracieho úkonu. Žalovaný sa bránil tvrdení, že spornú pohľadávku riadne
poprelaskutočnosť,žesúdvincidenčomkonanímalopačnýprávnynázoropravostispornejpohľadávky
ako prejavil žalovaný v popieracom úkone nemožno pripisovať na ťarchu a zodpovednosť správcu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako reštrukturalizačný správca poprel
spornú pohľadávku riadne a včas (táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu namietaná). Neobstoja

námietky žalobcu, že dôvody, ktoré uviedol v podnete na popieranie pohľadávok, neboli uvedené
vpopieracomúkone.Súddospelkzáveru,žeakžalovanýpoprelpohľadávkucelkovočodojejexistencie
(keď uviedol, že sporná pohľadávka nevyplýva z ustanovení predloženej Smlouvy o společnosti zo dňa
02.10.2015, Smlouvy o dielo zo dňa 18.11.2015 ani z Dohody o úprave vzájemních práv a povinností
a o narovnaní ku Smlouve o dielo zo dňa 01.10.2019), v tomto dôvode popretia pravosti pohľadávky

a výšky pohľadávky sú subsumované dôvody, ktoré uviedol žalobca vo svojom podnete. Žalovaný touto
formuláciou poprel samotnú pravosť a existenciu spornej pohľadávky, čím vyslovil svoj právny názor
o jej neexistencii, a týmto dôvodom poprel aj jej prihlásenú výšku. Ak totiž neexistuje právny základ
pohľadávky, nemožno polemizovať o jej neexistujúcej výške či poradí takejto pohľadávky. Súd hodnotí
tento postup žalovaného ako vykonávanie svojej správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou,

keď po preskúmaní predložených listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii, poprel samotnú existenciu
spornej pohľadávky. Žalovanému ako správcovi nevyplýva zo zákona viazanosť podnetom (príp.
vyjadrením) žalobcu, pričom je potrebné uviesť, že podnet (vyjadrenie) žalobcu nebol vecne preukázaný
a právne odôvodnený. Napr. žalobca uviedol, že jedným z dôvodov popretia pohľadávky je „uvádzanienepravdivých informácií, ktoré nevyplývali z dôkazov predložených veriteľom (v Dohode o urovnaní
zo dňa 01.10.2019 nie je uvedená žiadna strata)“. Takto uvedený dôvod popretia spornej pohľadávky
súd považuje za nedostatočný, nie je špecifikované, aké informácie mali byť nepravdivé, v čom

spočívala ich nepravdivosť, či nepravdivou informáciou je iba informácia uvedená v zátvorke, aké je
právne odôvodnenie, ak je tvrdené, že dohode o urovnaní zo dňa 01.10.2019 nie je uvedená žiadna
strata. Taktiež dôvod uvedený žalobcom v znení „určenie výšky prihlásenej pohľadávky na základe
nesprávneho (veriteľom vyhotoveného) výpočtu“ je nedostatočný, keď žalobca neuviedol aký mal byť
výpočet veriteľa, v čom videl žalobca nesprávnosť tohto výpočtu, aký mal byť správny výpočet. Žalovaný

sám uviedol, že nepovažoval za potrebné uvádzať aj ostatné dôvody popretia, ktoré namieta žalobca,
nakoľko tieto boli automaticky subsumované pod uvedený dôvod popretia pravosti pohľadávky. S týmto
názorom žalovaného súd jednoznačne súhlasí. Žalovaný nevzhliadol ani samotný právny dôvod vzniku
pohľadávky a považoval spornú pohľadávku za neexistujúcu ako celok, čo v sebe subsumuje aj fakt
uvádzaný žalobcom, že nebola evidovaná v účtovníctve ani jedného zo subjektov, pričom podľa § 124
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť,

že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
žalovaný konal pri popieraní spornej pohľadávky s odbornou starostlivosťou a nedošlo z jeho strany
k porušeniu tejto povinnosti.

35. Skutočnosť, že súd v incidenčnom konaní o určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizačnom

konanívyslovilinýprávnynázor,nemožnodaťnazodpovednosťsprávcovi.RozsudkomOkresnéhosúdu
Trenčín č.k. 36Cbi/2/2020-249 zo dňa 27.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 8CoKR/13/2021-294 zo dňa 27.07.2022 súdy v incidenčom konaní vyslovili názor, že popierací
úkon správcu, ktorým správca poprel výšku a právny dôvod vzniku spornej pohľadávky neobstojí,
nakoľko z vykonaného dokazovania mali súdy za preukázané, že Smlouva o společnosti v citovaných

článkoch určuje podiely spoločníkov ako na výdavkoch, tak i na strate spoločnosti, a teda ak žalobca
ako spoločník, ktorý v režime § 2728 ods. 1 Obč. zák. platného v ČR, vynaložil viac nákladov na činnosť
spoločnosti, alebo uhradil jej veriteľom viac ako vzhľadom na obsah Smlouvy o společnosti zodpovedalo
jeho podielu (čo správca v zozname pohľadávok nepoprel), bol oprávnený od žalovaného ako druhého
spoločníka požadovať náhradu toho, čo za neho podľa ich dohodnutých podielov plnil. Vzhľadom k tomu,

že istina žalovanej pohľadávky predstavuje (podľa prihlášky pohľadávky) neuhradený podiel na strate
v zmysle Smlouvy o společnosti, mal súd za to (aj s prihliadnutím na výpovede štatutárnych zástupcov
strán a svedkov), že právnou skutočnosťou, na základe ktorej vznikla žalovaná pohľadávka, je nielen
Smlouva o společnosti, ale i Smlouva o dílo a predmetná Dohoda, nakoľko Smlouva o společnosti
definuje výšku podielov na výdavkoch i na strate vo vzťahu k realizácii diela na základe predmetnej

Smlouvyodílo,zktorejvychádzalizmluvnéstranyipriúpraveichvzájomnýchprávapovinnostiDohodou
zo dňa 01.10.2019.
Konštatovanie súdu v incidenčom konaní, že popierací úkon správcu neobstojí, nemožno vykladať
tak, že by popierací úkon správcu bol nesprávny. Podľa názorov súdov vyjadrených v predmetných
rozhodnutiach správca poprel pravosť spornej pohľadávky tak, že táto pohľadávka podľa právneho

názoru žalovaného ako správcu neexistuje, pričom súdy v incidenčom konaní mali opačný právny
názor, keď konštatovali existenciu tejto pohľadávky. Výšku zistenej existujúcej pohľadávky súd neskúmal
z dôvodu, že námietky žalobcu (v incidenčnom konaní žalovaného) sa týkali skutočností, že sporná
pohľadávka nie je vedená v účtovníctve; že je nepreskúmateľný dôkaz – Prílohy č. 1 k listine označenej
ako „Vypořádaní zákazky Lovochemie - vyúčtovaní podílu na ztratě“ zo dňa 10.12.2019; neskončenie

zákazky a trvanie predmetnej zmluvy o dielo; nenaplnenie účelu Smlouvy o společnosti; absenciu
majetkového vysporiadania medzi stranami, a teda sa netýkali konkrétne výšky prihlásenej pohľadávky.
Ako uvádza súd prvej inštancie v bode 16. rozsudku žalobca (v incidenčom konaní žalovaný) doplnil
v písomnom podaní svoje námietky o nesprávnosť vyčíslenia konkrétnych (jednotlivých) položiek
nákladov a skutočnej straty s poukazom na kompenzáciu, avšak týmito sa súd z dôvodu popretia celej

existencie spornej pohľadávky nezaoberal, nakoľko súd v incidenčom konaní nie je oprávnený skúmať
popretú pohľadávku z iných dôvodov, ako tých, ktoré boli uvedené v popieracom úkone.
Súd mal za preukázané, že žalovaný ako správca poprel spornú pohľadávku čo do výšky aj právneho
dôvodu vzniku pohľadávky (ako vyplýva zo zoznamu pohľadávok – pohľadávka č. 343/1 - č.l. 11
spisu) s odôvodnením jej celkovej neexistencie. Žalovaný uviedol, že aj keby sa rozhodol pre iný

spôsob popretia výšky pohľadávky, v tomto smere nemal žiadne podklady zo strany žalobcu ako dlžníka
k tomu, aby mohol namietať konkrétnu výšku pohľadávky, keďže mal k dispozícii iba vyššie uvedené
zmluvy a účtovníctvo žalobcu a pri skúmaní výšky prihlásenej spornej pohľadávky sa mohol oprieť
iba o výpočet zo strany veriteľa, ktorý nemal s čím zo strany žalobcu konfrontovať, keďže nemal odžalobcu k dispozícii žiadny opozitný názor ani dokumenty preukazujúce odlišné hodnoty aktív a pasív
spoločenstva v súvislosti s projektom v zmysle Smlouvy o dielo. Ako súd už vyššie uviedol podnet
(vyjadrenie) žalobcu na popretie pohľadávky čo sa týka uvedeného dôvodu popretia výšky spornej

pohľadávky bol nedostatočne právne odôvodnený a absolútne vecne nepreukázaný, bez akýchkoľvek
listinných dôkazov. V tejto súvislosti neobstojí odkaz žalobcu na bod 13. odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie, ktoré nesprávne interpretuje. Súd uviedol, že vzhľadom k citovanému dôvodu popretia
súdposúdilpopretievýškyuvedenejpohľadávkyakoneopodstatnené,nakoľkosprávcariadneneuviedol
dôvod popretia výšky pohľadávky, keďže citovaný dôvod namieta jej pravosť, a nie výšku. Ako uvádza

súd v ďalšej vete, výška pohľadávky je popretá vtedy, ak sa tvrdí, že tu pohľadávka síce je, avšak
dlžník dlhuje menej, než koľko bolo v prihláške uvedené (tvrdenie, že dlžník nič nedlhuje, predstavuje
popretie pravosti pohľadávky). To znamená, že žalovaný ak poprel pravosť spornej pohľadávky, netvrdil,
že pohľadávka existuje, a preto ani nemohol tvrdiť, v akej výške pohľadávka existuje, keďže neuznával
jej veriteľom tvrdenú existenciu.

36. Taktiež súd nemal preukázané žalobcom tvrdené porušenie povinnosti správcu, a to povinnosti
stanovenej ustanovením § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. spočívajúcej v zapísaní samotného podnetu
a spôsobu jeho vybavenia do zoznamu pohľadávok. V prvom rade súd konštatuje, že zapísanie podnetu
a spôsobu jeho vybavenie do zoznamu pohľadávok správcom by žiadnym spôsobom nezmenilo právny
názor alebo procesný postup súdu v incidenčnom konaní. Taktiež je potrebné uviesť (ako už uviedol

súd vyššie), že predmetný podnet (vyjadrenie) žalobcu na popretie pohľadávky nebol dostatočne právne
odôvodnený a vecne preukázaný tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.
a zároveň (ako už uviedol súd v bode 32. odôvodnenia) stanovisko žalobcu bolo vyjadrením žalobcu
k zoznamu pohľadávok, na ktorého ho vyzval žalovaný dňa 14.01.2020 podľa § 123 zákona č. 7/2005
Z.z. a nie podnetom podľa § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. Ak by sa vyjadrenie žalobcu posúdilo ako

podnet, v tom prípade však z dôvodu nedostatočného právneho odôvodnenia a vecného preukázania
tohto podnetu, nemožno vyžadovať od správcu splnenie určitej povinnosti, keď svoju povinnosť, ktorú
mal žalobca uloženú zákonom, sám nesplnil. Navyše bol žalobca žalovaným preukázateľne vyzvaný (č.l.
77 spisu) s poučením, aké náležitosti má stanovisko žalobcu ako dlžníka obsahovať a že k stanovisku
je potrebné predložiť aj príslušné doklady.

Síce sa žalobca bráni tvrdením, že žalovaný mal k dispozícii zmluvy, zoznam záväzkov a účtovníctvo
dlžníka, avšak svoje stanovisko čo do určenia výšky spornej pohľadávky na základe nesprávneho
výpočtu a nezohľadnenej kompenzácie, žiadnym spôsobom nešpecifikoval ako napr. vo vyjadrení zo
dňa 18.12.2023 (č.l. 148 spisu – na č.l. 152 spisu) a ani k tomuto výpočtu nedoložil žiadne doklady. Preto
žalovaný ako správca nemohol ani vedieť, v čom vidí žalobca nesprávnosť výšky uplatnenej spornej

pohľadávky a nesprávnosť jej výpočtu, resp. zohľadniť kompenzáciu, keď sám žalobca namietal, že
práve sporná pohľadávka nevyplýva z účtovníctva žalobcu ani veriteľa.

37. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tvrdenia žalobcu a skonfrontovať ich s tvrdeniami
žalovaného a predloženými listinami ohľadom doručenia predmetného vyjadrenia (podnetu). Žalobca

podložil svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, a to potvrdením o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1
zo dňa 23.01.2020 (č.l. 10 spisu), v ktorom na zadnej strane bolo napísané vyjadrenie žalobcu, že
prihlásenú pohľadávku neeviduje v účtovníctve a neeviduje ju ani veriteľ. Podľa vedomosti žalobcu sa
v Dohode o urovnaní zo dňa 01.10.2019 neuvádza žiadna strata a nie jej zrejmé, ako a na základe
akého právneho titulu spoločnosť HPFM určila výšku straty. Z čl. XI. ods. 2 ale ani zo žiadneho

iného ustanovenia zmluvy nevyplýva nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady/stratu voči druhému
spoločníkovi. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal správcu poprieť pohľadávky pod poradovým číslom
343 veriteľa HPFM. K predmetnému listu žalobca pripojil informáciu o sledovaní zásielok zo Slovenskej
pošty (č.l. 11 spisu), z ktorej vyplýva, že zásielka s podacím číslom RF221846539SK podaná dňa
28.01.2020boladoručenádňa29.01.2020.Zpodaciehohárku(č.l.11p.v.spisu)predloženéhožalobcom

bolo zistené, že zásielka číslo .......539SK bola doručovaná žalovanému, z pečiatok Slovenskej pošty je
čitateľný dátum roka 2017, takže sa zrejme nevzťahuje na predložené listiny.
Na to žalovaný predložil potvrdenie o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1 zo dňa 23.01.2020
(č.l. 86 spisu), ktorým žalobca podal stanovisko k pohľadávke. Stanovisko žalobcu bolo uvedené na
prednej strane potvrdenia so znením: „Stanovisko dlžníka: neakceptujeme v plnej výške.“ Žalovaný

uviedol, že z dôvodu nedostatočného vyjadrenia žalobcu, ho žalovaný telefonicky vyzval, aby svoje
vyjadrenie doplnil aj o dôvody neakceptovania uplatnenej spornej pohľadávky. Na to mal žalobca podľa
žalovaného predložiť druhé potvrdenie o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1 zo dňa 23.01.2020 (č.l.89 spisu), z ktorého bolo zistené, že je totožné s potvrdením, ktoré predložil žalobca (č.l. 10 spisu), ktoré
obsahovalo stanovisko žalobcu na zadnej strane potvrdenia.

38. Preskúmaním predložených listín súd dospel k záveru, že žalovaný vyzval žalobcu na predloženie
stanoviska k spornej pohľadávky e-mailom dňa 14.01.2020 (ktorú skutočnosť žalobca nerozporoval).
Následne žalobca dňa 23.01.2020 vyhotovil prvé potvrdenie o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1
s dátumom 23.01.2020 s nedostatočným stanoviskom, ktorú skutočnosť žalovaný preukázal. Žalobca
súdu predložil iba neskoršie potvrdenie o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1, avšak tento bol

antidatovaný na deň 23.01.2020 (keď prvé neúplné potvrdenie bolo z tohto dátumu) a v tomto smere
uveril obrane žalovaného, ktorý túto skutočnosť preukázal. Na telefonickú výzvu žalovaného žalobca
zaslal žalovanému druhé o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1 (antidatované na deň 23.01.2020),
ktoré bolo žalovanému doručené až dňa 06.02.2020 (keďže nemohlo byť doručené dňa 29.01.2020, ako
tvrdí žalobca a aj v tomto prípade súd uveril žalovanému, ktorý tvrdí, že žalobcom predložená informácia
o sledovaní zásielok, ktorá má preukázať, že zásielka s podacím číslom J. podaná dňa 28.01.2020 bola

doručená dňa 29.01.2020, sa týka inej listiny zasielanej žalobcom žalovanému a to súhlasu správcu č.
4 zo dňa 24.01.2020 a zo dňa 27.01.2020, ktoré boli podľa pečiatky na zadnej strane súhlasu správcu č.
4 zo dňa 27.01.2020 doručené žalovanému dňa 29.01.2020 (č.l. 88 spisu)). To znamená, že potvrdenie
o výške a stave pohľadávok por. č. 343/1 so stanoviskom žalobcu bolo doručené žalovanému len 2
pracovné dni pred koncom lehoty na popieranie pohľadávok, a pritom toto stanovisko (podnet) ani

nespĺňalo náležitosti vyžadované § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. (ak by bol posudzovaný ako
podnet), t.j. nebolo dostatočne právne odôvodnené a hlavne vecne preukázané. Z uvedeného dôvodu
tento podnet žalovaný ani nemal povinnosť zapísať do zoznamu pohľadávok a preto nemožno toto
nekonanie pripísať žalovaného ako porušenie povinnosti. Napriek tomu však žalovaný splnil svoje ďalšie
povinnosti vyplývajuce mu zo zákona, a to dňa 11.02.2020 v súlade s § 124 ods. 3 zákona č. 7/2005

Z.z. notifikoval žalobcu o popretých pohľadávkach (č.l. 81 + e-potvrdenka z č.l. 83 spisu).

39. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o tvrdených skutočnostiach, že žalovaný porušil zákonné povinnosti v súvislosti s výkonom funkcie
reštrukturalizačného správcu. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že nie je splnený tento predpoklad

zodpovednosti žalovaného za škodu.

40. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, žalovaný za škodu nezodpovedá. Z dôvodu, že súd
konštatoval, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, ktoré by malo za následok
vznik škody a zodpovednosť žalovaného za túto škodu, môže súd uzavrieť, že žalovaný nenesie

zodpovednosť za vznik škody.
Žalobca odôvodňuje vznik škody tým, že škoda vzniká plnením žalobcu voči veriteľovi HUTNÍ
PROJEKT Frýdek-Místek a.s. v sume 50 % prihlásenej pohľadávky, ktorá sa má plniť na základe
reštrukturalizačnéhoplánu.Vdanomprípadeideosúdomprávoplatnepriznanúpohľadávkuveriteľavoči
žalobcovi, ktorú žalobca plní veriteľovi a z dôvodu, že súd v incidenčnom konaní vyslovil opačný právny

názor ako ho vyslovil žalovaný ako správca v popieracom úkone, nie je takto uhradená suma súdom
priznanej pohľadávky a určenej v reštrukturalizačnom pláne na plnenie spôsobilou byť škodou na strane
žalobcu, ktorú by mal spôsobiť žalovaný ako správca, a to z dôvodov uvedených v predchádzajúcich
bodoch odôvodnenia rozsudku.

41. Rovnako s poukazom na odôvodnenie uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia rozsudku
nie je splnený predpoklad príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody,
keď súd konštatoval, že k porušeniu povinnosti žalovaným nedošlo. Žalovaný neporušil svoju povinnosť
poprieť spornú pohľadávku, túto poprel s určitým uvedeným dôvodom popretia pohľadávky, avšak po
podaní žaloby o určenie pravosti pohľadávky veriteľom incidenčný súd vyslovil iný právny názor, opačný

právnemu názoru na existenciu spornej pohľadávky vyslovenému žalovaným v popieracom úkone.
Preto v prípade vzniku škody, táto by ani nebola v priamej príčinnej súvislosti s prípadným porušením
povinnosti žalovaným, nakoľko táto by mohla vzniknúť len v prípade, ak by správca úplne opomenul
poprieť pohľadávku, ktorú by nemal zistenú. Skutočnosť, že žalobca je povinný zaplatiť veriteľovi spornú
pohľadávku je následkom rozhodnutia incidenčného súdu, a nie nekonania žalovaného ako správcu.

Vzhľadomnakonštatovanieneporušeniapovinnostísprávcužalovaným,nemožnohovoriťaniozavinení
žalovaného, nakoľko k žiadnemu porušeniu zo strany žalovaného nedošlo.42. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú mal spôsobiť pri výkone správcovskej
činnosti, a preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 C.s.p. a žalovanému ako strane sporu, ktorá mala
vo veci plný úspech a intervenientovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného, priznal náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalobcovi ako strane sporu,
ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.