Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16Pc/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423204494
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4423204494.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. A., C. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom v
Nových Zámkoch, Podzámska 8330/32, IČO: 50 364 511, proti účastníkom: v 1.rade - matka maloletého
dieťaťa D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A., toho času Nové Zámky, Petöfiho 9 a v 2.rade F. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Nové Zámky, Devínska 16, toho času: toho času Nové Zámky, Petöfiho 9, o určenie
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A., toho času C. A., G. X, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1,

IČO: 30 794 536, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že súhlasné vyhlásenie rodičov pri určení otcovstva uskutočnené matkou maloletého
dieťaťa D. E., nar. XX.XX.XXXX a druhým účastníkom F. E., H. I., nar. XX.XX.XXXX, dňa 17.05.2023
pred Matričným úradom Nové Zámky je n e p l a t n é.

II. Súd u r č u j e, že otcom maloletého dieťaťa: E. E., nar. XX.XX.XXXX z matky D. E., nar. XX.XX.XXXX
je A. B., nar. XX.XX.XXXX.

III. Súd maloleté dieťa E. E., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke a otec
je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiace vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

IV. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

V. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom E. E., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo

sa s maloletým dieťaťom stýkať každý pondelok, piatok a nedeľu, v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod.
za prítomnosti matky a jej manžela po dobu 6 mesiacov, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

VI. Po uplynutí doby 6 mesiacov má otec právo sa s maloletým dieťaťom stýkať každý pondelok, piatok
a nedeľu, v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky a jej manžela tak, že otec si maloleté
dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá matke v mieste bydliska.

Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť, otcovi odovzdať a od otca prevziať.

VII. Súd u k l a d á maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, referát poradenskopsychologických služieb po
dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Matka maloletého dieťaťa: D. E. a účastník v 2.rade: F. E. sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi

spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1310,56 eur do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.IX. Súd p r i z n á v anáhradu trov konania štátu vo výške 202,36 eur, ktorú je p o v i n n á zaplatiť
matka maloletého dieťaťa: D. E. do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

X. Súd p r i z n á v a náhradu trov konania štátu vo výške 202,36 eur, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť
účastník v 2.rade: F. E. do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

XI. Súd p r i z n á v anáhradu trov konania štátu vo výške 2,36 eur, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť

navrhovateľ: A. B. do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2023 domáhal určenia, že súhlasené vyhlásenie
rodičov pri určení otcovstva uskutočnené matkou maloletého dieťaťa a druhým účastníkom pred
Matričným úradom Nové Zámky dňa 17.05.2023 je neplatné. Domáhal sa určenia, že je otcom
maloletého dieťaťa. Zároveň ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu navrhol maloleté

dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, jeho ako otca zaviazať na platenie výživného vo výške 100
eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Styk navrhol realizovať neobmedzene po predchádzajúcej
dohode rodičov. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 100 % od matky a druhého
účastníka. Návrh odôvodňoval tým, že navrhovateľ je domnelým biologickým otcom maloletého dieťaťa.
Uvedená skutočnosť bola potvrdená DNA testom zo dňa 12.09.2023, ktorý na objednávku navrhovateľa

realizovala spoločnosť GHC GENETICS SK, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ilkovičova 8. Po narodení
maloletého dieťaťa matka odmietla zapísať navrhovateľa do rodného listu dieťaťa ako otca aj napriek
tomu, že navrhovateľ sa uvedeného zápisu dožadoval. Dôkaz otcovstva vyplýva i zo vzájomnej
komunikácie medzi navrhovateľom a matkou maloletého dieťaťa. Po obdŕžaní rodného listu dňa
10.05.2023 navrhovateľ zistil, že nie je uvedený v rodnom liste dieťaťa a preto dňa 16.05.2023

oznámil matke, že v prípade ak ho dobrovoľne nezapíše do rodného listu dieťaťa ako otca bude sa
domáhať súdnou cestou svojich práv. matka si vyžiadala 1 deň na rozmyslenie a neskôr navrhovateľ
zistil, že tento deň potrebovala vyžiť na to, aby do rodného listu dieťaťa ako otca zapísala druhého
účastníka. Navrhovateľ následne bez vedomosti tejto skutočnosti dňa 24.05.2023 podal na Okresný
súd Nové Zámky návrh na určenie otcovstva a konanie bolo vedené pod sp.zn. 15Pc/53/2023. V

predmetnom konaní bol navrhovateľ vyrozumený zo strany súdu, že dňa 17.05.2023 došlo k určeniu
otcovstva k maloletému dieťaťu na základe súhlasného vyhlásenia rodičov pričom ako otec bol dieťaťu
určený druhý účastník. V podmienkach Slovenskej republiky je otcovstvo určované na základe troch
právnych domnienok v zmysle Zákona o rodine. Matka a druhý účastník dňa 17.05.2023 učinili súhlasné
vyhlásenie rodičov pred Matričným úradom Nové Zámky, v zmysle ktorého určili za otca dieťaťa druhého

účastníka. Navrhovateľ, ako domnelý biologický otec dieťaťa nemá v zmysle zákona o rodine žiadne
právne prostriedky k tomu, aby namietal otcovstvo účastníka v 2. rade, prípadne, aby žiadal súd
o určenie svojho otcovstva k maloletému dieťaťu potom, ako bola na základe súhlasného vyhlásenia
rodičov určená za otca dieťaťa iná osoba. Biologický otec totiž v zmysle Zákona o rodine nie je aktívne
vecne legitimovaným na podanie návrhu na zapretie otcovstva, nakoľko Zákon o rodine taxatívne

vymedzuje subjekty, ktoré sú na takýto úkon oprávnené. Právo na určenie biologického otcovstva je
súčasťou článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, chráneného súkromný a rodinný
život. V podmienkach Slovenskej republiky jediným spôsobom ako je možné napraviť takto vzniknutý
stav nesúladu skutočného stavu (biologického otcovstva) s právnym stavom (právnym otcovstvom)
založeným na základe domnienky, ktorá spôsobuje právne následky a zároveň vyvoláva stret s právom

jednotlivca (biologického otca) garantované Dohovorom, je napadnúť neplatnosť právneho úkonu
súhlasného vyhlásenia rodičov. Uvedený právny záver potvrdil aj Najvyšší súd SR, ktorý to uviedol vo
svojom Uznesení z 31.10.2017 sp.zn. 6Cdo(224/2016 publikované v Zbierke zákonov pod č. R68/2018,
v ktorom sa uvádza „že v prípade konfliktu medzi právnym a biologickým otcom by nemala absentovať
v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiadúceho stavu. Domnelý biologický otec, teda musí

mať možnosť napadnúť neplatnosť súhlasného vyhlásenia rodičov pri určení otcovstva v zmysle § 37
ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci je zrejmé, že k súhlasnému vyhláseniu
rodičov došlo až dňa 17.05.2023, teda takmer rok po narodení maloletého dieťaťa a výlučne z dôvodu,
že navrhovateľ avizoval matke, že bude žiadať, aby jeho otcovstvo k maloletému určil súd. Matka mala
od počiatku vedomosť o tom, že otcom dieťaťa je navrhovateľ a nie účastník v 2.rade. Rovnako účastník

v 2.rade mal vedomosť o tom, že nie je otcom maloletého dieťaťa, nakoľko v rozhodnom čase, keďmatkaotehotnela,saaninezdržiavalnaúzemíSlovenskejrepubliky,keďžechodilpracovaťdoTalianska,
kde bol vždy minimálne 2-3 mesiace. S poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR ako aj podľa
Českej právnej doktríny, pokiaľ je otcovstvo muža, ktorý uskutočňuje prehlásenie zjavne vylúčené je

zrejmé, že toto prehlásenie nesmeruje k legitimácii biologického otcovstva, ale sleduje ciele, ktoré právo
umožňuje dosiahnuť osvojením a teda určenie otcovstva takýmto spôsobom je obchádzaním zákona.
Navrhovateľ namietal neplatnosť právneho úkonu aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
matka aj druhý účastník v čase, kedy došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov mali vedomosť o tom, že
druhý účastník nie je otcom maloletého dieťaťa a preto tento právny úkon je neplatný pre nedostatok

vážnosti vôle. Vyplýva to aj z SMS komunikácie navrhovateľa a matky zo dňa 29.05.2023. Podľa § 137
písm. c) CSP naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení neplatnosti súhlasného
vyhlásenia rodičov je daný a spočíva v tom, že v prípade ak bude návrhu vyhovené dôjde k zmene jeho
právneho postavenia, nakoľko na strane aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na určenie
otcovstva k maloletému bude navrhovateľ. Navrhovateľ sa po narodení dieťaťa okamžite vžil do role otca
a praje si mať aktívnu účasť na jeho živote, starať sa o neho a riadne ho vychovávať. Ak súd dospeje

po vykonanom dokazovaní k právnemu záveru, že súhlasné vyhlásenie rodičov maloletého dieťaťa je
neplatné, navrhovateľ sa domáha i úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.

2. Súd poznamenáva, že postoj matky maloletého dieťaťa ako aj druhého účastníka v predmetnej
veci bolo nezodpovedný, pretože sa na pojednávanie viackrát nedostavili, bolo potrebné im doručovať

predvolania cestou Mestskej polície a následne zisťovať adresu ich pobytu i cestou výsluchov rodinných
príslušníkov, ktorí na písomné výzvy súdu nereagovali vôbec alebo reagovali nedostatočne. Vo veci bolo
vytýčených spolu 11 termínov, pozostávajúcich z 8 termínov pojednávaní a z 3 termínov výsluchov.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov

a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Určenie otcovstva pomocou testu zo dňa 12.09.2023, ktorého objednávateľ bol navrhovateľ,
z ktorého mal súd preukázané, že otcovstvo je prakticky dokázané v 99,99%.

3.2 Rodný list maloletého dieťaťa E. E., nar. XX.XX.XXXX v C. A., ktoré je evidované v knihe narodení
Matričného úradu Nové Zámky vo zväzku 170, ročník 2022, na strane 20 po poradovým číslom 567.
Matkou maloletého dieťaťa je D. E., nar. XX.XX.XXXX a otec neuvedený. Rodný list zo dňa 10.05.2023.
3.2.1 Rodný list maloletého dieťaťa vyžiadaný súdom zo dňa 10.01.2024, z ktorého mal súd preukázané,
že maloleté dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, je evidované v Knihe narodení

Matričného úradu Nové Zámky vo zväzku 170, ročník 2022, na str. 20, pod por. č. 567. Matkou
maloletého dieťaťa je D. E., nar. XX.XX.XXXX a otcom F. I. nar. XX.XX.XXXX.

3.3 Vzájomná komunikácia medzi účastníkmi (č. l. 8-9).

3.4 Výplatné pásky navrhovateľa (č. l. 11-15).

3.5 Pripojenýspistunajšiehosúdupodsp.zn.15Pc/53/2023,zktoréhomalsúdpreukázané,ženávrhom
zo dňa 24.05.2023 sa navrhovateľ A. B. domáhal určenia otcovstva voči maloletému dieťaťu. Návrh
odôvodňoval s tým, že s matkou dieťaťa udržiavali intímny vzťah 2 roky od mesiaca september 2020 do

septembra 2022. Žili v spoločnej domácnosti v J. a v Nových Zámkoch. Počas spolužitia nastali rozpory
a po narodení dieťaťa intímny vzťah ukončili. Matka nebola schopná zreteľne sa vyjadriť, kto je otcom
dieťaťa. Snažil sa matku presvedčiť, aby súhlasila s testom DNA, čo odmietla s tým, že on nie je otcom
a preto testy nie sú potrebné.
Písomné vyjadrenie matky zo dňa 23.06.2023, z ktorého mal súd preukázané, že je pravdou, že žili

v spoločnom dome s navrhovateľom, ale aj s otcom maloletého dieťaťa, s ktorým v rozhodnom období
udržiavala pohlavný styk. Jedná sa o F. I.. Maloleté dieťa má určené otcovstvo súhlasným vyhlásením
na matrike dňa 17.05.2023.
Zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.05.2023, z ktorej mal súd preukázané, že navrhovateľ zobral návrh
späť, avšak mal za to, že matka aj jej partner to urobili naschvál. Uznesenie Okresného súdu Nové

Zámky č. k. 16Pc/53/2023 – 14 zo dňa 28.06.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.07.2023, ktorým
súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP.3.6 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.US641/2024-12 zo dňa 11.12.2024, ktorým
Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov - matky maloletého dieťaťa a jej manžela - účastníka
v 2.rade odmietol.

3.7SprávazDaňovéhoúraduNitra,pobočkaNovéZámkynanavrhovateľa,zktorejmalsúdpreukázané,
že daňový subjekt ku dňu 24.07.2025 daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie za
rok 2024 nepodal. 25.03.2025 podal oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového
priznania s novou lehotou na podanie do 30.06.2025. Napriek uvedenej lehote daňové priznanie za rok

2024 ku dňu 24.07.2025 nepodal.

3.8 Sobášny list matky a účastníka v 2.rade, z ktorého mal súd preukázané, že manželstvo uzavreli
22.06.2024, ktoré je evidované v Knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky vo zväzku 48, ročník
2024, na str. 159, pod por. č. 71. Účastníci sa dohodli, že budú používať spoločné priezvisko E..

4. V prejednávanej veci súd nariadil znalecké dokazovanie Uznesením č.k. 16Pc/45/2023-133 zo dňa
21.08.2024 súd pribral do konania znalca z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA: RNDr. Ivana
Lehockého, PhD. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.08.2024.

4.1 Ustanovený znalec v zákonnej lehote predložil súdu Znalecký posudok č. 27/2024 č.l. 225, zo

záveru ktorého mal súd preukázané, že úlohou znalca bolo vypracovať písomný znalecký posudok
postupom založeným na analýze ľudského genetického materiálu DNA za účelom zistenia otcovstva
u všetkých účastníkov konania a to u navrhovateľa a muža, ktorého otcovstvo má byť popreté z dôvodu
hospodárnosti konania a k vyriešeniu konania o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu –
súhlasného vyhlásenia rodičov a určenia otcovstva vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Z výsledkov analýzy

DNA vyplýva, že F. E., H. I., nar. XX.XX.XXXX je vylúčený ako biologický otec maloletého dieťaťa:
E. E., nar. XX.XX.XXXX. z výsledkov analýzy DNA ďalej vyplýva, že A. B., nar. XX.XX.XXXX nie je
možné vylúčiť ani jedným vyšetreným STR systémom ako biologického otca dieťaťa. Pravdepodobnosť
otcovstva je W = 99,99 999 997 825%. Otcovstvo A. B. k maloletému dieťaťu E. E. bolo prakticky
dokázané.

5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že je presvedčený, že je biologickým otcom maloletého
dieťaťa. Býval v Nových Zámkoch na adrese Nábrežná 16, kde bývala aj matka maloletého, ktorej sa
zalomil kľúč a poprosila ho o pomoc. Spoznali sa v roku 2020. V tom čase jej priateľ F. I. bol v zahraničí.
Hneď na druhý deň po zoznámení sa začali intímne stýkať a vždy sa jednalo o dokonaný intímny styk

a matka tvrdila, že nemôže otehotnieť, pretože je po potrate. Vzťah s matkou dieťaťa hodnotil ako na
hojdačke. Raz bol vynikajúci a potom zlý. Keď matke končila nájomná zmluva povedal jej, že môže ísť
s ním bývať, ale do J., pretože v tom čase pracoval v Lukačovciach. Matka našla rodinný dom v J., kde
sa spoločne presťahovali a bývali tam od septembra 2021. Objavil sa tam F. I., ktorý povedal, že by
potreboval ubytovanie na 2-3 týždne a že prispeje do nákladov. Jednalo sa o 4-izbový dom s kuchyňou.

Okrem toho tam býval H. K.. Keď matka zistila, že je tehotná, oznámila to trom chlapom. Boli spolu
i s rodičmi matky a on povedal, že ju podporí v každom rozhodnutí. Dieťa chcel i predtým. Koncom
októbra 2021 matka odišla z J. a v novembri už bývala s F. I. a v decembri 2021 s ním. Vrátila sa do
Nových Zámkov a keď predala auto písala mu, že potrebuje peniaze. Zobral jej ich do herne L. M.
a jednalo sa o sumu 600 eur. Počas tehotenstva jej nosil jedlo, platil nájomné a kupoval výbavičku pre

dieťa (postieľku, prebaľovací pult, kočík, výbavu do postieľky a šatstvo). Stále sa s ním rozchádzala
a v máji 2022 si našiel iné dievča a prestal sa zaujímať o matku, ale nie o dieťa. O narodení dieťaťa
sa dozvedel od matky, pretože mu napísala, že bude rodiť, aby zostal doma, ak by sa niečo stalo. Bol
v pôrodnici až na druhý deň. Všetko bolo v poriadku, matke nakúpil nočné košele a podobne. Nepýtal sa
matky, či ho uviedla ako otca dieťaťa, pretože stále tvrdila, že nedá nikoho. Poslednýkrát keď vyhľadal

F. I., aby sa dohodli, odišli na Mestský úrad a za otca dieťaťa zapísali Lukáša Tomečeka. Maloleté dieťa
videl raz v pôrodnici a potom už v kontakte neboli. Matke dieťaťa nosil darčeky pre dieťa, ktorá mu
napísala, aby nenosil veci pre cudzie dieťa. V decembri 2022 sa opäť začali s matkou dieťaťa intímne
stýkaťaoznámilamu,žejeotcomdieťaťa.Dohodlisa,žeurobiatestyDNAaplánovalispoločnébývanie.
Keď matke telefonoval viackrát mu povedala, že je tam i F. I. a že ide s ním žiť. Po prvom súde v lete 2023

sa s matkou dieťaťa intímne stýkali a stretávali sa denne a dieťa tiež videl. Raz išli spolu na benzínovú
pumpu aj s dieťaťom kde dieťaťu vytrhol vlásky aj s korienkami, čo použil ako materiál na DNA testy.
Bolo to v období júl alebo august 2023. Nepoprel, že o výsledku testu účastníkov neinformoval. Nemal
vedomosť o tom, že matka dieťaťa sa intímne stýka i s pánom I., pretože mu povedala, že sa jej hnusí,keďže ju donútil ísť na potrat. Od decembra 2021 do narodenia maloletého dieťaťa žili spolu v Nových
Zámkoch v byte, ktorý si prenajímala matka na adrese Nám. republiky 2. Na Vianoce mali stromček
a mali aj psa. Po väčšej hádke utiekol a zabuchol dvere.

Po vykonanom znaleckom dokazovaní žiadal jeho návrhu na určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia
rodičov vyhovieť a následne ho určiť za otca maloletého dieťaťa. Súhlasil stým, aby maloleté dieťa bolo
zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok. Čo sa týka jeho finančných možností zdôraznil, že od roku 2023 podniká na základe
živnostenského listu v oblasti dokončovacie práce a strojárstvo. Jeho príjem podľa vlastného vyhlásenia

jevovýške1500eur. podávaldaňovépriznaniezaroky2023a2024,ktorébolinulové.Predtýmpracoval
na dohodu. Nepoprel, že i napriek minimálnym vymeriavacím základom bol jeho príjem vo výške 1500
eur tak, ako uvádzal. Neustále býva v byte na adrese Nové Zámky, Nábrežná 16, ktorý je vo vlastníctve
partnera jeho matky F. N. E. sa volá O. B., nar. XX.XX.XXXX a poberá starobný dôchodok. Matke
posiela sumu 200 eur ako náklady na bývanie, avšak ich presnú výšku nepozná. Okrem toho si platí
zdravotné poistenie vo výške 106 eur a výdavky na cestovné mesačne okolo 500 eur. V roku 2023 si

zakúpil za kúpnu cenu 9000 eur motorové vozidlo Fiat Freemont rok výroby 2015. Okrem toho má bežné
výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Predmetom jeho podnikania je mechanik, aktuálne
chodí do Nitry, kde odhliada na linky. Má výdavky na pohonné hmoty a na bývanie a okrem toho na
posilňovňu 50 eur, proteíny 100 eur, strava 800 eur podľa chuti. Niekedy zarobí 1700 eur podľa počtu
hodín a počtu pracovných dní a sú mesiace keď zarobí 1300 eur. Prechodne sa niekedy zdržiava v Nitre.

Súhlasil s výživným vo výške 200 eur od obdobia ako mu bude umožnený styk s dieťaťom. Má zdravotné
problémy s chrbtom, avšak zatiaľ odborného lekára nevyhľadal. Má záujem sa s maloletým dieťaťom
stýkať tak, aby sa medzi nimi vytvoril nejaký vzťah. Nemal problém s tým, aby bola prítomná matka, ako
aj jej manžel. Chcel by aby dieťa pochopilo, že je jeho otcom a aby mohli spolu tráviť čas. Bol ochotný
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur a tvorbu úspor od 100 do 150 eur, pretože pozná

spôsob hospodárenia matky. Okrem toho by bol ochotný podieľať sa i na mimoriadnych výdavkoch tak,
ako to robil i predtým. Čo sa týka návrhu styku zdôraznil, že zo začiatku by nemal problém s tým, aby
bola prítomná matka ako aj jej manžel a postupom času by chcel s dieťaťom tráviť viacej času a sám.

5.1 Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnej reči po vykonanom dokazovaní zdôraznila, že nie
je možné rozhodnúť iným spôsobom než vyhlásiť vyhlásenie účastníkov v 1.rade a v 2.rade o určenie
otcovstva k dieťaťu za neplatné a určiť, že otcom dieťaťa je navrhovateľ. Vo vzťahu k úprave práv
a povinností navrhovateľa k maloletému dieťaťu uviedla, že v tunajšom konaní nie je možné určovať
výživné spätne. Právna skutočnosť – otcovstvo môže smerovať výlučne do budúcnosti, ako je stanovené

Zákonom o rodine. Doposiaľ na základe súhlasného vyhlásenia rodičov je evidovaný ako otec dieťaťa
účastník v 2.rade, ktorý až do času zmeny takéhoto zápisu na základe rozhodnutia súdu je rodičom,
ktorému svedčia všetky práva a povinnosti rodiča v zmysle Zákona o rodine a to vrátane vyživovacej
povinnosti. Navrhovateľ ani nebol povinný podať návrh na úpravu práv a povinností rodičovských práv
súčasne s návrhom na určenie otcovstva, mohol si ho podať separátne po právoplatnosti rozsudku

o určení otcovstva. V takomto prípade by výživné nemohlo byť určované spätne, ale k dátumu podania
návrhu. V súčasnosti by spätné priznanie výživného neslúžilo na pokrytie potrieb dieťaťa, lebo to
nie je možné. Z týchto dôvodov je možné výživné priznať len počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo
vzťahu k úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom navrhla, aby bol styk upravený tak, že počas
prvých 6 mesiacov počnúc právoplatnosťou rozsudku bude navrhovateľ oprávnený sa s maloletým

dieťaťom stýkať každý pondelok, stredu, piatok a nedeľu v rozmedzí 2 hodín podľa režimu dieťaťa, ktorý
ponecháva na matke v čase od 16 do 18 hodiny, za prítomnosti matky. Po uplynutí tohto obdobia navrhla
styk upraviť iným spôsobom, že navrhovateľ sa bude stýkať s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň
v piatok od 15 do 19 hod., sobotu od 9 do 19 hod. a v nedeľu od 9 do 19 hod a to bez prítomnosti matky.

5.1.1 Ohľadne trov konania navrhla rozhodnúť podľa § 53 CMP. Uplatnila si trovy konania za nasledovné
úkony: 18.10.2023 - prevzatie veci, 13.11.2023 - podanie žaloby, 05.02.2024 - pojednávanie, ktoré
bolo odročené bez prejednania, 22.04.2024 - pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania,
24.06.2024 - bolo pojednávanie, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny, 13.08.2024 - pojednávanie, ktoré
bolo odročené bez prejednania, 09.09.2024 - pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania,

01.10.2024 - pojednávanie odročené na neurčito, 22.07.2025 - pojednávanie, ktoré trvalo presne 2
hodiny, 19.08.2025 - pojednávanie. Odmena je 1/13 výpočtového základu. V 2023 odmena za jeden
úkon 96,31 eur, v roku 2024 to bolo 105,62 eur, v roku 2025 to bolo 114,15 eur s tým, že k týmto patrí
režijný paušál. Celková odmena za právne služby 886,45 eur, uplatnila si DPH v zákonnej výške. Spoluaj s DPH vo výške 1071,03 eur. DPH za roky 2023 a 2024 zo sumy 643,31 eur vo výške 20% je 128,66
eur a DPH za rok 2025 zo sumy 243,14 je vo výške 55,92 eur. Zároveň žiadala priznať zaplatený súdny
poplatok vo výške 95,50 eur a trovy znaleckého dokazovania.

6.Matkamaloletéhodieťaťavosvojejvýpovediuviedla,žetestDNApredloženýnavrhovateľompovažuje
za neplatný. Biologického otca, ako aj terajšieho manžela, účastníka v 2.rade, pozná od roku 2014.
Intímne sa stýkajú od roku 2016 a sú spolu 7 rokov. Manželstvo uzavreli 22.06.2024. Bývali spolu na
adrese Nové Zámky, Nábrežná 94 a od roku 2020 na drese Nové Zámky, Nábrežná 16. Manžel chodil

do zahraničia na zber ovocia na rôzne turnusy. Intímne sa stýkali a vždy sa jednalo o dokonané intímne
styky. Od začiatku spolu plánovali rodinu. Prvýkrát bola tehotná v roku 2019 a išla na interrupciu, pretože
bola mladá a myslela si, že sa nebude vedieť postarať o dieťa. S navrhovateľom sa zoznámila v roku
2020 a intímne sa začali stýkať v decembri 2020 a bolo to len občas. Nechcela bývať s navrhovateľom,
ale keďže jej končil nájom súhlasila s tým. Jej manžel mal vedomosť o tom, že idú do Hlohovca.
Vzťah s manželom bol stále vynikajúci. V J. všetci štyria mali svoju izbu, ale navrhovateľ zvykol spať

s ňou. S terajším manželom si dali pauzu keď spoznala navrhovateľa. Prvýkrát si urobila test po tom,
ako začala spávať s navrhovateľom. Keď jej potvrdili tehotenstvo oznámila to terajšiemu manželovi
a navrhovateľovi. Bola presvedčená o tom, že otcom dieťaťa je jej terajší manžel. Navrhovateľ začal
robiť cirkus, že ak to nebude jeho dieťa tak ho zabije. Následne sa odsťahovala a išla bývať s pánom
I., t.j. terajším manželom. Bývali celý čas spolu na adrese Nové Zámky, Nám. republiky 2 i po pôrode

a potom odišiel pracovať do zahraničia asi na pol roka. Navrhovateľovi písala, že nech ju nekontaktuje,
že nie je otcom dieťaťa. Ako otca dieťaťa neuviedla účastníka v 2.rade, t.j. pána I., kvôli vyhrážkam
navrhovateľa. Dôkazom toho je i trestné oznámenie, ktoré podala 08.12.2023 a Uznesenie OR PZ Nové
Zámky ČVS:ORP-1007/NZ-NZ-2023 zo dňa 29.02.2024. Z uznesenia vyplýva, že v roku 2020 sa mal
dopustiť páchateľ skutku, že poškodenú pravidelne vyhľadával, čakával ju pred domom, pričom sa jej

opakovane vyhrážal so slovami „Zabijem Ťa ako aj Tvoju matku, sestru“. Ďalej ju v roku 2021 vytlačil
z cesty, čím spôsobil dopravnú nehodu a fyzicky ju napadol v auto umyvárni v Nových Zámkoch dňa
06.12.2023. Uvedeným uznesením bola vec postúpená na prejednanie Odboru všeobecnej vnútornej
správy. Zatiaľ nemá výsledok z tohto konania. Nemala vedomosť o tom, že navrhovateľ dal urobiť testy
DNA. Keď ju napadol dňa 06.12.2023 začal jej ich ukazovať a došlo medzi nimi ku konfliktu. Súhlasné

vyhlásenie na matrike bolo urobené až potom, keď bol podaný návrh na súde, aby bola chránená.
V rozhodnom období pre splodenie maloletého dieťaťa od 27.08.2021 do 25.12.2021 sa intímne stýkala
len s biologickým otcom maloletého dieťaťa, t.j. terajším manželom. S navrhovateľom sa vyspala len
raz po tom, ako vedela, že je tehotná a pred tehotenstvom asi dvakrát. Po vykonanom znaleckom
dokazovanímatkauviedla,žesúhlasístým,abymaloletédieťabolozverenédojejosobnejstarostlivosti.

Trvala na tom, aby bol upravený styk s maloletým a presne určený. Styk navrhla upraviť na každý
druhý víkend v sobotu, nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. za jej prítomnosti a prítomnosti manžela,
vzhľadom na negatívny vzťah s navrhovateľom. Takýto styk by sa mal realizovať minimálne 6 mesiacov,
pretože maloletý nemá k navrhovateľovi žiadny vzťah a je potrebné ho začať budovať i vzhľadom na
vek dieťaťa. Ak sa vytvoria citové väzby nemala problém s tým, aby bol styk i intenzívnejší, prípadne

i bez jej prítomnosti. Maloleté dieťa má denný režim taký, že vstáva o 7:00 hod., cez obed spí od 13:00
hod. do 14:00 hod. a chodí spávať o 20:00 hod. Manžel má pracovnú dobu od 06:00 hod. do 17:00
hod. Čo sa týka výšky výživného žiadala ho určiť vo výške 200 eur spätne za tri roky. Tri roky poberala
rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Výdavky na maloleté dieťa pozostávali z nákladov na plienky
4 balíky 100 eur, Nutrilon 60 eur, oblečenie 200 eur, vlhčené utierky a hygienické potreby 50 eur. dieťa

začalo jesť príkrmy vo veku 6 mesiacov. Malo plienky cez deň do 2 rokov a 7 mesiacov. Momentálne
už majú výdavky len na nočné plienky vo výške 20 eur. Strava pre maloleté dieťa okolo 200 eur. Dieťa
nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Pred nástupom na materskú dovolenku bola matka
nezamestnaná, neevidovaná do obdobia kým neotehotnela. Od roku 2017 navštevuje očnú ambulanciu
podľa potreby a výdavky na kvapky sú 14 eur. Po vykonanom dokazovaní v záverečnej reči uviedla,

že maloleté dieťa navrhuje zveriť do jej osobnej starostlivosti. Žiadala určiť výživné spätne v súlade so
zákonom, pretože doteraz dieťa živila s manželom. Výživné žiadala určiť vo výške 200 eur a zročné
výživné žiadala splácať v splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania. Čo
sa týka úpravy styku zotrvala na svojom návrhu a to každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu od 16:00
hod. do 18:00 hod. za prítomnosti psychológa v CDR po dobu 6 mesiacov, kým si dieťa nezvykne.

7. Účastník v 2.rade vo svojej výpovedi upresnil, že k tomu, čo predchádzalo k zapísaniu jeho ako
otca do rodného listu maloletého uviedol, že s matkou dieťaťa bol strašne dlho spolu asi 7 rokov. Bolo
to po ukončení jeho strednej školy v roku 2017. Bývali spolu u matky maloletého dieťaťa a potom sanasťahovali do bytu jeho babky na adresu Nové Zámky, Devínska 31. Intímne sa stýkali bez použitia
ochranných prostriedkov. Presťahovali sa v Nových Zámkoch na ulicu Nábrežnú a keď išiel do zahraničia
nebavili sa spolu asi mesiac. Keď sa vrátil zo zahraničia fungovali ďalej spolu riadne. Nevedel sa vyjadriť

k tomu, či manželka mala pomer i s inými mužmi. I napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu
a zisteniu, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého na jeho strane to nič nemení vo vzťahu
k dieťaťu. Keď sa dozvedel, že matka je tehotná išiel s ňou do nemocnice a bol i pri pôrode. Uznal, že keď
bola matka tehotná bývali všetci traja u navrhovateľa v Hlohovci. Asi po roku a pol od narodenia dieťaťa
prišiel navrhovateľ s tým, že je biologickým otcom dieťaťa. Počas spolužitia v J. boli časté hádky, matka

mala strach a preto on nebol zapísaný pri narodení za otca dieťaťa. Navrhovateľ sa agresívne správal
voči matke maloletého dieťaťa a boli tam časté hádky, naháňania autom, keď matka mala nehodu.
Následne sa rozhodli, že takto to ďalej nepôjde a išli na úrad, kde prehlásil, že je otcom maloletého
dieťaťa. Urobili to preto, že sa chceli pohnúť ďalej. Bol prítomný pri tom, ako po začatí tohto konania,
keď žili s manželkou v Nových Zámkoch za troma mostami, prišiel navrhovateľ vykrikoval a niečo
manželke vyčítal. Dôvodom častých sťahovaní bolo i to, že susedia sa sťažovali na to, že dochádzalo

k nevhodnému správaniu a kriku a preto sa následne odsťahovali k vlakovej stanici a potom odišli do
inéhomesta.Odzačiatkukonaniaichnavrhovateľvyhľadalasi5-6krát.Odnarodeniamaloletéhodieťaťa
s matkou žil v spoločnej domácnosti a výdavky na maloleté dieťa boli Nutrilon 4 krabice 88 eur, plienky
80 eur, oblečenie, hračky, obuv s tým, že mesačne na dieťa minuli asi 600 eur. Aktuálne výdavky na dieťa
sú strava 240 eur, plienky 22 eur, oblečenie, obuv 80 eur, hygienické potreby 30 eur. Po vykonanom

znaleckom dokazovaní navrhovateľ písal správy manželke ohľadne styku s maloletým dieťaťom, avšak
nechceli sa dohadovať pomimo s tým, že bude lepšie ak rozhodne súd. Poukázal na to, že dieťa má
určité povahové vlastnosti, je svojské a v podstate pozná len ich. Asi na dve hodiny bolo s otcom matky
a rovnako s jeho matkou. Nie vždy má náladu na cudzích ľudí. V prítomnosti detí je spokojné. Upresnil,
že s manželkou plánovali rodinu a okrem tohto dieťaťa sa im raz podarilo, že manželka otehotnela

počas covidu a potom išla na potrat. Finančne im rodina nevedela pomôcť. Uznal, že predtým ako išiel
na matriku mal vedomosť o tom, že navrhovateľ tvrdil, že je biologickým otcom dieťaťa. Od júla 2025
sú v novom nájme na adrese Nové Zámky, Petöfiho 9, kde majú nájomné 550 eur spolu so službami
a nájom dohodnutý na dobu 1 roka. Po vykonanom dokazovaní uviedol, že v celom rozsahu súhlasí so
záverečnou rečou manželky a je ochotný je prítomný pri styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom.

8. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že po vykonanom dokazovaní
bolo preukázané, že navrhovateľ – biologický otec maloletého dieťaťa s ním nemá vytvorený žiadny
vzťah a preto navrhol nariadiť výchovné opatrenie pre rodičov a maloleté dieťa účasť na referáte
poradensko-psychologických služieb za účelom nadviazania vzájomných citových väzieb a preukázania

rodičovských schopností. Čo sa týka výživného ponechal vec na rozhodnutie súdu. Styk navrhol
realizovať za prítomnosti matky v rozsahu 2krát do týždňa po dobu 6 mesiacov.

9. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin mal. dieťaťa,

zastupovanie mal. dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.13. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a
povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom
životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich
detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby

duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti
považovaťnielennákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťouozdravie,aleajnáklady
súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

16. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej

výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne
vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú
úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť
neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho
výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

17. Obaja rodičia sú si v starostlivosti o maloleté dieťa rovní, a preto sa majú aj spoločne a rovnakým
dielom finančne podieľať na výdavkoch spojených s touto starostlivosťou. Samozrejme je dôvodné
prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú vykonáva matka, avšak nie na úkor
neprimerane vysokého výživného zo strany otca. Pokiaľ by súd mal za to, že je dôvodné, aby sa

matka nepodieľala rovnakým dielom na výdavkoch na maloleté dieťa, toto svoje rozhodnutie súd
musí dostačujúcom spôsobom zdôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo súd vzhliadol spravodlivým určenie
vyživovacej povinnosti rodičovi povinnému uhrádzať výživné.

18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

29. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

30. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom,
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

31. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria

obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade
na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods.
1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24
ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv,

rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už
vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich
maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy
sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).

32. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

33. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia,
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov
majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť

nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v
bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

33.1 Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp.
zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu
2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni

samotnej Organizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články
Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru
o právach dieťaťa (a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do
príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa (pozri Hodgkin, R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the

Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k
tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19,
20 a 22). Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom),
ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú
povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.

33.2 V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší
záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí
ich najlepší záujem vyplýva o. i. aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

34. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy

v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento
záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS XXXX/XX - B. 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).

35. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku
príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov
na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie
citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s
maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách
§ 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov,
ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej

starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým
dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).

36. Touto problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. januára
2017 pod sp. zn. II. ÚS 56/2017, v ktorom uviedol, že v súčasnosti existuje široká zhoda ,a to aj v

medzinárodnom práve, na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci
týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.37. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv Európskej únie,
kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými
inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.

38. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho
záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou
prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby
môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie

osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a
rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali
zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok
Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz
v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká
republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].

39.Predosiahnutiespravodlivéhorozhodnutiaoúpravestykurodičovsdieťaťomvzmysleužuvedených
premís je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť
viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá: existencia pokrvného puta medzi
dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania identity dieťaťa a jeho

rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich
o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a
iné potreby a prianie dieťaťa (porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13
a I. ÚS 1554/14).

40. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

41. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.

42. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

43. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Vykonaným dokazovaním, s dôrazom na závery nariadeného znaleckého dokazovania dospel
súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že otcovstvo

navrhovateľa je prakticky preukázané na 99,99999%. Navrhovateľ nemal inú možnosť len domáhať sa
určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov ohľadne otcovstva, pretože iným spôsobom nebolo
možné odstrániť zistený skutkový stav a zosúladiť skutkový stav so stavom právnym. Navrhovateľ od
začiatkukonaniatvrdil,žejebiologickýmotcommaloletéhodieťaťa,čopreukazovalajlistinnýmdôkazom
s ktorým však matka maloletého dieťaťa nesúhlasila. Matka tvrdila, že otcom maloletého dieťaťa je jej

terajší manžel, t.j. účastník v 2.rade. Matka nepoprela, že pozná navrhovateľa, že sa intímne stýkali bez
použitia ochranných prostriedkov, avšak zdôrazňovala, že sa intímne stýkala s navrhovateľom až potom,
keď zistila, že je tehotná a pred tehotenstvom iba jedenkrát. I napriek týmto skutočnostiam po podaní
návrhu navrhovateľa na určenia otcovstva vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 15Pc/53/2023
išli s terajším manželom na matriku, kde došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov ohľadne otcovstva

podľa § 90 Zákona o rodine. Sám manžel matky maloletého dieťaťa však potvrdil, že to urobili po
tom, ako im už navrhovateľ avizoval skutočnosti týkajúce sa jeho biologického otcovstva k maloletému.
Domnievali sa, že týmto spôsobom dajú veci do poriadku. Je potrebné si však uvedomiť, že každé dieťa
má právo poznať svojho biologického rodiča a uvedené skutočnosti majú význam i pre ďalšie okolnosti
týkajúce sa zdravotného stavu dieťaťa, prípadne dedenia. Súd mal jednoznačne preukázané, že právny

úkon vykonaný matkou maloletého dieťaťa a druhým účastníkom, jej terajším manželom, nespĺňal
náležitosti vážnosti právneho úkonu, pretože sama matka maloletého dieťaťa potvrdil a nerozporovala,
že sa intímne stýkala i s navrhovateľom i predtým ako jej bolo potvrdené tehotenstvo. Sama oznámila
skutočnosti ohľadne jej tehotenstva navrhovateľovi i jej terajšiemu manželovi, z čoho vyplýva, že sinemohla byť jednoznačne istí, kto je biologickým otcom maloletého dieťaťa tak, ako to úvodom tvrdila
vo svojich výpovediach. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že k súhlasnému vyhláseniu rodičov došlo
až potom, ako navrhovateľ oznámil matke a jej terajšiemu manželovi, že sa bude domáhať svojich

práv súdnou cestou. K súhlasnému vyhláseniu rodičov došlo dňa 17.05.2023 a navrhovateľ podal
návrh na určenie otcovstva dňa 24.05.2023, ktorý je evidovaný pod sp.zn. 15Pc/53/2023. Žiadnym
iným spôsobom nie je možné odstrániť konflikt medzi právnym a biologickým otcom, ako určením, že
súhlasné vyhlásenie rodičov je neplatné. S poukazom na zákonné ustanovenia § 37 a 39 Občianskeho
zákonníka súd právny úkon súhlasné vyhlásenie rodičov určil za neplatný, pretože na strane matky

a jej terajšieho manžela nie je možné uvedený právny úkon považovať za vážny a v neposlednom
rade takýto stav odporoval Zákonu o rodine. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho
úkonu navrhovateľ preukázal tým, že je potrebné zosúladiť skutkový stav so stavom právnym tak, ako
to vyplynulo i z vykonaného dokazovania.

44.1 Po následnom vyhlásení, po naplnení zákonných podmienok ohľadne určenia neplatnosti

súhlasného vyhlásenia otcovstva súd rozhodoval o určení otcovstva. Súd mal jednoznačne preukázané,
že biologickým otcom maloletého dieťaťa je navrhovateľ. S konaním o určenie otcovstva je spojené
konanieoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíaovýživemaloletéhopodľa§110CMP.Rodičia
maloletého dieťaťa nerozporovali jeho zverenie do osobnej starostlivosti matke. Matka sa o maloleté
dieťa od narodenia stará a poskytuje mu každodennú starostlivosť. Z týchto dôvodov súd maloleté dieťa

zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok
obaja rodičia, pretože v čase rozhodovania súdu nezistil dôvody pre iné rozhodnutie, keďže obaja rodičia
sú úplne spôsobilí na právne úkony.

44.2 Rodičia maloletého dieťaťa sa nevedeli jednoznačne dohodnúť na výške výživného a začiatku
doby platenia výživného. Otec maloletého dieťaťa nemal výhrady voči plateniu výživného, navrhoval
výšku 100 až 150 eur s tým, že rovnako bol ochotný prispievať na tvorbu úspor, čo odôvodňoval
jeho vedomosťami ohľadne hospodárenia matky. Výživné žiadal určiť od právoplatnosti rozsudku. Otec
maloletého dieťaťa podniká na základe živnostenského listu a podľa vlastného vyhlásenia jeho príjem

je vo výške 1500 eur v priemere mesačne, pretože sú mesiace keď zarobí 1700 eur alebo 1300 eur,
čo závisí od počtu pracovných dní a odpracovaných hodín. Otec maloletého dieťaťa tvrdil, že podával
daňové priznanie, čo však nebolo pravdou a súd mal preukázané zo správy Daňového úradu Nové
Zámky pod bodom 3.7, že otec maloletého dieťaťa daňové priznanie nepodal ani v dodatočnom termíne,
ani do dňa podania správy. Z týchto dôvodov súd vychádzal z toho, že príjem otca je vo výške 1500

eur tak, ako to uvádzal. Uvedená výška je primeraná veku, vzdelaniu, ako aj zdravotnému stavu otca
s poukazom na všeobecne známe a dostupné skutočnosti. Ak otec maloletého dieťaťa z uvedeného
príjmu zaplatí určené výživné vo výške 200 eur, zostane mu dostatok finančných prostriedkov na úhradu
udávaných výdavkov ako sú náklady na bývanie vo výške 200 eur, náklady na pohonné hmoty vo
výške 500 eur, náklady na stravu, ošatenie a hygienické potreby, ktorých výška je závislá od finančných

možností otca. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a odzrkadľuje životnú úroveň
otca. Súd zdôrazňuje, že otec maloletého dieťaťa je ochotný dobrovoľne prispievať a podieľať sa i na
mimoriadnych výdavkoch maloletého dieťaťa. Po zaplatení určeného výživného zostane otcovi dieťaťa
dostatok finančných prostriedkov a výživné bude schopný platiť bez akejkoľvek ujmy. Otec maloletého
dieťaťa nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

Súd zaviazal otca na platenie výživného len od právoplatnosti rozsudku, pretože v prejednávanej veci
neboli preukázané a naplnené zákonné ustanovenia týkajúce sa určenia výživného spätne podľa § 77
ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné si uvedomiť, že do právoplatnosti rozsudku v tomto konaní, je
ako otec maloletého dieťaťa zapísaný v rodnom liste manžel matky, ktorému po súhlasom vyhlásení
otcovstva prináležia i rodičovské práva a povinnosti vyplývajúce mu z § 28 ods. 1 písm. a) Zákona

o rodine, ktoré zahŕňajú i platenie výživného. To, že potreby maloletého dieťaťa doteraz uhrádzala matka
a jej manžel súd považuje za irelevantné, pretože matka má a mala vyživovaciu povinnosť od narodenia
a od obdobia súhlasného vyhlásenia otcovstva mal túto vyživovaciu povinnosť zo zákona jej manžel. Do
úvahy by maximálne prichádzalo obdobie určenia výživného od 23.06.2022 do 17.05.2023, kde však súd
poukazuje na to, že navrhovateľ poskytoval matke maloletého dieťaťa finančné prostriedky na nájom,

prípadne zakúpil hnuteľnosti pre maloleté dieťa vo výške 1400 eur, čo matka nerozporovala. Priznanie
výživného spätne 3 roky tak, ako sa domáhala matka nie je v súlade s vyššie uvedeným zákonným
ustanovením. Matka neuniesla v tejto časti dôkazné bremeno a v neposlednom rade otec maloletého
dieťaťa bol zapísaný v rodnom liste a vyživovacia povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona.44.3 Matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaná, neevidovaná a jej príjem pozostáva
len z rodinných prídavkov. Finančné potreby rodiny zabezpečuje jej manžel, ktorý podľa vlastného

vyhlásenia má príjem vo výške 700 eur. Výdavky na maloleté dieťa pozostávajú z nákladov na stravu vo
výške 200 eur, ošatenie, obuv 80 eur, hygienické potreby 30 eur, plienky 20 eur a alikvotná časť nákladov
na bývanie vo výške 170 eur. Celkové výdavky na maloleté dieťa podľa udania rodičov predstavujú
sumu 500 eur. Uvedenú sumu súd považoval za čiastočne nadhodnotenú ohľadne výdavkov na stravu
a oblečenie. Je nepochybné, že uvedené výdavky je možné prispôsobiť ročnému obdobiu, ako aj

potrebám dieťaťa. Súd uznal výdavky na maloleté dieťa spolu vo výške 400 eur. Ak otec maloletého
dieťaťa zaplatí určené výživné vo výške 200 eur a k tejto sume sa pripočítajú rodinné prídavky vo
výške 60 eur, zostane rozdiel z uznaných výdavkov vo výške 140 eur. Vyživovaciu povinnosť voči
maloletému dieťaťu má i matka a ak by sa riadne zamestnala, vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, jej
potencionálny príjem by predstavoval aspoň minimálnu mzdu, ktorá v roku 2025 je vo výške 816 eur. Ak
by z potencionálneho príjmu minimálnej mzdy prispela na výživu maloletého dieťaťa vo výške 140 eur,

po zohľadnení každodennej starostlivosti o maloleté dieťa a z týchto dôvodov zníženia výživného oproti
otcovi, bola by schopná pokryť všetky uznané pravidelne sa opakujúce potreby maloletého dieťaťa, kde
najvyššia položka sú náklady na stravu, ako aj alikvotná časť nákladov na bývanie. Súd poznamenáva,
že i s poukazom na príjem manžela matky, ktorý bol vo výške 700 eur, je určené výživné primerané
životnej úrovni oboch rodičov.

44.4 Rodičia maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť na úprave styku navrhovateľa – otca maloletého
dieťaťa s dieťaťom, vzhľadom na to, že dochádzalo medzi nimi k rozporným tvrdeniam ohľadne
starostlivosti navrhovateľa o maloleté dieťa. Navrhovateľ tvrdil, že sa o maloleté dieťa staral polroka, keď
bol manžel matky v zahraničí a v období keď sa s matkou dieťaťa stretával. Bolo to vždy za prítomnosti

matky v období Vianoc roku 2022. Je nepochybné, že v tom čase bolo dieťa malé, nebolo schopné
vnímať prítomnosť osoby s ktorou by sa po uplynutí obdobia 3 rokov malo momentálne stretávať. Je
potrebné, aby sa i vzhľadom na momentálny vek maloletého dieťaťa začali vytvárať a formovať citové
väzby medzi otcom maloletého dieťaťa a maloletým. Návrh matky na úpravu styku na každý druhý
víkend sobotu a nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. súd považoval za nedostatočný, vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti. Súd mal za to, že je potrebné, aby sa styk otca s maloletým dieťaťom
realizoval pravidelnejšie, v kratších intervaloch s dôrazom na denný režim maloletého dieťaťa, ktorý súd
nerozporuje a preto upravil styk na každý pondelok, piatok a nedeľu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod.
za prítomnosti matky a jej manžela po dobu 6 mesiacov počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd mal za
to, že takto upravený styk reflektuje na situáciu, ktorá sa vytvorila medzi účastníkmi s tým, aby počas

styku dochádzalo postupne k nadväzovaniu citových väzieb medzi otcom a maloletým dieťaťom. Súd
sa v celom rozsahu stotožnil s návrhom matky, ktorá uvádzala na začiatku, aby na začiatku bol po určitú
dobu styk realizovaný za jej prítomnosti. S uvedeným návrhom súhlasil i otec a nemal voči tomu výhrady.
Rovnako súhlasil i s tým, aby počas tejto doby by bol prítomný i manžel matky. Uvedené súd považuje za
prínos i vo vzťahu k maloletému dieťaťu, aby postupne spoznávalo svojho biologického otca. Pri úprave

styku súd zohľadňoval vek maloletého dieťaťa, jeho denný režim, ako aj pracovné povinnosti všetkých
účastníkov styku. Súd mal za to, že po uplynutí doby 6 mesiacov bude maloleté dieťa pripravené na to,
aby sa naďalej v rovnakom rozsahu stýkalo s otcom dieťaťa už bez prítomnosti matky a jej manžela.
Čo sa týka ďalšieho styku vzhľadom na obdobie 1 roka súd ho ďalej neupravoval s dôrazom na to, že
je na rodičoch aby sa prípadne na ďalšom styku dohodli a riešili ho tak, aby bol dosiahnutý čo najlepší

záujem maloletého dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že preukázateľnú zmenu pomerov, ktorá nastane
na strane účastníkov je potrebné a možné vždy riešiť i dohodou.

44.5 K tomu, aby rodičia dospeli k vzájomnej dohode a aby sa postupne rozvíjali citové väzby
medzi otcom a maloletým dieťaťom súd uložil maloletému dieťaťu a rodičom povinnosť podrobiť sa

odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Referát poradensko-
psychologických služieb po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Je potrebné, aby všetkým
účastníkom bola poskytnutá odborná pomoc vzhľadom na vzniknutú mimoriadnu situáciu medzi nimi,
ktorú súd vzhliadol v tom, že maloleté dieťa vychováva manžel matky, avšak biologickým otcom
maloletého je navrhovateľ, ktorý prejavuje aktívne záujem o maloleté dieťa a chce realizovať svoje

rodičovské práva, ktoré mu vyplývajú zo Zákona v zmysle § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine.45.Podľa§53CMPvkonanívoveciachurčeniarodičovstvaavkonaniachvoveciachnotárskychúschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

46.Podľa § 105 písm. c) CMP konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o zapretie otcovstva.

47.Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd
len na návrh.

48.Právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia spolu s DPH, zo zaplateného súdneho poplatku a trov znaleckého dokazovania. Vzhľadom
nauplatnenýnávrh,súdpriznalprocesneúspešnémuúčastníkovi,t.j.navrhovateľovitrovykonaniapodľa
§ 53 CMP s poukazom i na predmet konania a to určenie otcovstva. Súd priznal navrhovateľovi trovy
konania vo výške 1310,56 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 95,50 eur,

z trov znaleckého dokazovania vo výške 202,36 eur a z trov právneho zastúpenia 1012,70 eur. Súd
priznal právnej zástupkyni navrhovateľa trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel podľa § 11ods.
1 písm. a, § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, kde jeden úkon právnej pomoci v roku 2023 je á 96,31
eur (prevzatie veci, podanie návrhu) 2x režijný paušál á 12,52 eur a 20% DPH, čo spolu predstavuje

sumu 261,18 eur. V roku 2024 hodnota úkonu á 105,62 eur (účasť na pojednávaní dňa 24.06.2024),
režijný paušál á 13,73 eur a 20% DPH. Za odročené pojednávania (05.02.2024, 22.04.2024, 27.05.2024,
13.08.2024, 09.09.2024, 01.10.2024) 1 odmeny vo výške 26,40 eur a 6 x režijný paušál á 13,73 eur
+ 20% DPH, čo spolu predstavuje sumu 434,22 eur. V roku 2025 hodnota úkonu á 114,15 eur (účasť
na pojednávaní dňa 22.07.2025, 19.08.2025) 2 x režijný paušál á 14,84 eur a 23 % DPH, čo spolu

predstavuje sumu 317,30 eur. Súd zaviazal procesne neúspešných účastníkov, t.j. matku maloletého
dieťaťa a druhého účastníka na zaplatenie trov navrhovateľovi spoločne a nerozdielne.

49. Uznesením č.k. 16Pc/45/2023-263 zo dňa 31.07.2025 súd priznal ustanovenému znalcovi odmenu
vo výške 607,08 eur. Upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti uznesenia vyplatila odmenu

znalcovi zo zálohy zloženej na D14 pod položkou 21/2024 vo výške 200 eur, ktorú zložil navrhovateľ
a zvyšok priznanej odmeny vyplatila z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu vo výške 407,08 eur.

49.1 Na základe týchto skutočností súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie rozdielu trov štátu vo výške
2,36 eur.

49.2 Matka maloletého dieťaťa a druhý účastník nezložili zálohu na znalecké dokazovanie a preto súd
priznal štátu náhradu trov konania za vyplatenú odmenu znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu.
Na základe týchto skutočností sú matka a druhý účastník povinní zaplatiť trovy konania štátu vo výške
202,36 eur, čo predstavuje 1/3 odmeny priznanej znalcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).