Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624205047
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624205047.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateliek: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E. F. a 2/ G. H., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX I., zastúpených JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, so
sídlom Železničná 9, 987 01 Poltár, za účasti: A. C., zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom,

IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateliek 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
18Vyd/1/2024-77 zo dňa 25.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) návrh navrhovateliek 1/ a 2/ na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol (výrok I.).
O trovách konania okresný súd rozhodol s odkazom na ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok II.).

1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že dňa 28.10.2024 mu bol doručený
návrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam–novovytvoreným
C- KN parcelám č. XXX/X o výmere 551 m2, č. XXX/X o výmere 110 m2 a č. XXX/X o výmere 40 m2,
ktoré boli zamerané (odčlenené) Geometrickým plánom č. 32616881-79/2024 (ďalej aj „Geometrický
plán“) zo dňa 25.06.2024 od E-KN parcely č. XXX, evidovanej pre k. ú. J. na LV č. XXX, a to v prospech

navrhovateľky 1/ v podiele 1/2 z celku ku dňu 19.11.2011 a v prospech navrhovateľky 2/ v podiele 1/2
z celku ku dňu 13.03.2016.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľky 1/ a 2/
(ďalej aj „navrhovateľky“) odôvodnili návrh na potvrdenie vydržania tak, že na C- KN parcele č. XXX/X
stojí rodinný dom so súpisným č. XX, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre k. ú. J.. Na C- KN parcele

č. XXX/X (poznámka odvolacieho súdu: správne má byť podľa žaloby uvedené na C-KN parcele č.
XXX/X) stojí hospodárska budova, ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva. Právni predchodcovia
navrhovateliek kúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.1941 (ďalej aj len „kúpna zmluva“)
nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke XXX, k. ú. D. E. F. (J.) ako p. č. XXXX, XXXX, XXXX/
XXX. Predávajúcim bol podľa predloženej kúpnej zmluvy K. H. a kupujúcimi boli manželia K. H. a
I. H., F. K. (starí rodičia navrhovateľky 1/). V roku 1958 postavil otec navrhovateľky 1/ a zároveň

svokor navrhovateľky 2/, nebohý „K. H.“, nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, rodinný dom
súpisné č. 82, a to na starých základoch rodinného domu, ktorý kúpili jeho rodičia na základe kúpnejzmluvy zo dňa 19.03.1941. I. H., F. K. (poznámka odvolacieho súdu: v kúpnej zmluve zo dňa 19.
marca 1941 je uvedené I. H., F. K.) zomrela dňa XX.XX.XXXX a predmetom dedičského konania po
nej ako poručiteľke boli aj nehnuteľnosti, ktoré kúpila na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.1941,

ktoré v podiele 1/2 nadobudol K. H. B., nar. XX.XX.XXXX (uvádzaný v priezvisku podľa pripojeného
rozhodnutia Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D 76/70-11 s „mäkkým i“ ako Hedvigi) bez povinnosti
výplaty odstupujúcich dedičov. K. H. st. (uvádzaný v priezvisku podľa pripojeného rozhodnutia Štátneho
notárstva v Lučenci sp. zn. D 956/83 zo dňa 12. 9. 1983 s y ako Hedvigy) zomrel dňa XX.XX.XXXX a
predmetom dedičského konania po ňom ako poručiteľovi boli aj nehnuteľnosti, ktoré kúpil na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.1941 a ktoré v podiele 1/2 nadobudol K. H., nar. XX.XX.XXXX (otec
navrhovateľky 1/ a svokor navrhovateľky 2/), ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX; predmetom dedičského
konania po ňom ako poručiteľovi bol rodinný dom súpisné č. XX a C-KN parcely č. XXX, L. XXX A.
L. XXX. Predmetné nehnuteľnosti zdedila navrhovateľka 1/ a nebohý manžel navrhovateľky 2/ K. H.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, pričom nehnuteľnosti po ňom zdedila navrhovateľka 2/.
Navrhovateľky v žalobe uviedli, že predmetné pozemky a rodinný dom súpisné č. XX užívala rodina

navrhovateliek nepretržite a nerušene od 19.03.1941 v presvedčení, že im patria. V marci 2024, pred
uzavretím kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľka 2/ predala navrhovateľke 1/ a jej manželovi rodinný dom
súpisné č. XX v podiele 1-ica, navrhovateľky zistili, že im parcela pod rodinným domom súpisné č.
XX nepatrí. „Zistili, že rodinný dom súpisné č. XX nestojí na C-KN parcele č. XXX, ale v skutočnosti
stojí na C-KN parcele č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, preto požiadali o opravu

umiestnenia stavby – rodinného domu súpisné č. XX z C-KN parcely č. XXX na C-KN parcelu č. XXX/X“.
Geometrickým plánom č. 32616881-79/2024 boli z E-KN parcely č. XXX novovytvorené C-KN parcely
č. XXX/X, L. XXX/X A. L. XXX/X. Dňa 15.07.2024 Okresný úrad, katastrálny odbor Poltár právnej
zástupkyni navrhovateliek oznámil, že parcely č. XXXX, L. XXXX A. L. XXXX, vedené na PKV č. XXX,
k. ú. Kokava na Rimavicou zodpovedajú C-KN parcelám č. XXX/X a XXX/X, ku ktorým nie je evidovaný

právny stav na liste vlastníctva. Rodinný dom súpisné č. XX vlastní v súčasnej dobe navrhovateľka
1/ s jej manželom. Vlastníkom E-KN parcely č. XXX je podľa katastra nehnuteľností bližšie neznámy
A. C.. Navrhovateľky predložili k návrhu na potvrdenie vydržania nasledujúce dôkazy: LV č. XXX, LV
č. XXX, Geometrický plán, kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 19.03.1941, rozhodnutie sp. zn. D 76/70,
rozhodnutie sp. zn. D 956/83, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 5D/871/2011, osvedčenie o dedičstve sp.

zn. 15D/37/2016, výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 28.10.2024, návrh na opravu zo dňa 28.03.2024,
kúpnu zmluvu zo dňa 25.04.2024, LV č. XX, žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 03.07.2024,
odpoveď zo dňa 15.07.2024, žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 27.09.2024, odpoveď zo dňa
08.10.2024, PKV č. XXX, Čestné prehlásenie a potvrdenie o platení dane; okresný súd si zaobstaral
nasledujúce listinné dôkazy: výpisy z katastra nehnuteľností k parcelám C-KN č. XXX/X A. L. XXX/X

pre k. ú. J..

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia odcitoval ust. § 1470 zákona č.
946/1811 Sb., Obecný zákoník občanský, v znení účinnom ku dňu 19.03.1941, ust. § 116 ods.
1 a § 566 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.1951

do 31.03.1964, ďalej ust. § 359d ods. 2, § 359e ods. 2 a § 52 CMP a uviedol, že po preštudovaní
návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k novovytvoreným C- KN parcelám č. XXX/X, XXX/X
A. XXX/X, ktoré vznikli na základe Geometrického plánu z E-KN parcely č. XXX má za to, že mu (návrhu
navrhovateliek na potvrdenie vydržania) nie je možné vyhovieť. Uviedol, že vydržania sa navrhovateľky
domáhajú z titulu kúpnej zmluvy, uzavretej ich právnymi predchodcami dňa 19.03.1941, predmetom

ktorej okrem iného boli aj pozemky - parcely č. XXXX, L. XXXX A. L. XXXX vedené v PKV č. XXX, k.
ú. D. E. F. (J.). V prípade navrhovateľky 1/ k vydržaniu vlastníckeho práva podľa jej tvrdenia malo dôjsť
ku dňu 19.11.2011 a v prípade navrhovateľky 2/ k vydržaniu vlastníckeho práva podľa jej tvrdenia malo
dôjsť ku dňu 13.03.2016.

1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol,
že ak by nadobúdacím titulom mala byť Kúpna zmluva zo dňa 19.03.1941, tak k vydržaniu vlastníckeho
práva by podľa okresného súdu došlo už dňa 01.01.1961 a nie dňa 19.11.2011 či dňa 13.03.2016 ako
tvrdia navrhovateľky. Konštatoval, že v roku 1941 bol účinný Občiansky zákonník z roku 1811, ktorý
stanovoval dobu pre vydržanie nehnuteľnosti 30 rokov. Dňa 01.01.1951 vstúpil do účinnosti Občiansky

zákonník z roku 1950, ktorý stanovil dobu pre vydržanie nehnuteľnosti v trvaní 10 rokov, pričom táto
kratšia vydržacia doba sa uplatnila aj pre prípady vydržania, ktoré začali plynúť pred rokom 1951, ako je
tomu v posudzovanom prípade, preto ak by mala byť titulom vydržania kúpna zmluva z roku 1941, tak
k vydržaniu vlastníckeho práva by došlo už dňa 01.01.1961, kedy žili ešte pôvodní kupujúci, t. j. I. H. aK. H. M., nar. XX.XX.XXXX. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
uznesenia uviedol, že nemôže akceptovať názor, že k vydržaniu došlo v danom prípade ku dňu
19.11.2011 alebo ku dňu 13.03.2016, pretože by vydržacia doba predstavovala 70 či 75 rokov. Vydržaciu

dobu v trvaní 10 rokov (ktorá platila tak v zmysle Občianskeho zákonníka z roku 1950, ako aj v zmysle
Občianskeho zákonníka účinného v súčasnosti) nemožno svojvoľne predlžovať, pretože táto vydržacia
doba je stanovená exaktne a už okamihom jej uplynutia (po 10 – tich rokoch) sa nadobúda vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam z titulu vydržania. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľky v rámci svojej argumentácie,

že v obdobnej právnej veci došlo k potvrdeniu vydržania poukázali na uznesenie Okresného súdu Nitra
sp. zn. 7Vyd/3/2023 zo dňa 12.09.2024, tak súd nie je viazaný iným rozhodnutím okresného súdu. „Hoci
má súd predmetné uznesenie k dispozícii len v anonymizovanej podobe a nie je tak možné z neho
vyčítať, kedy malo dôjsť k vytvoreniu nadobúdacieho titulu a ku ktorému dňu bolo v tam uvedenom
prípade deklarované nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, tak odhliadnuc od uvedeného zotrval
na svojom právnom názore, že vlastnícke právo z titulu vydržania sa nadobúda ex lege uplynutím 10-

ročnej vydržacej doby a nie dňom neskorším“. Zhrnúc uvedené, návrhu na potvrdenie nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním nemožno v tomto prípade podľa okresného súdu vyhovieť, pretože ak
nadobúdacímtitulombolakúpnazmluvazroku1941,takkvydržaniunepochybnedošloužk01.01.1961,
kedy navrhovateľky nemali pozemky, ktoré sú predmetom návrhu na potvrdenie vydržania v držbe. „Ku
dňu 01.01.1961 mali predmetné pozemky v držbe pôvodní kupujúci z kúpnej zmluvy, t. j. I. H., rodená

K. a K. H. M., nar. XX.XX.XXXX (uvádzaní v kúpnej zmluve zo dňa 19. marca 1941, tak ako je už vyššie
uvedené, ako I. H., F. K. a K. H.), preto jedine tak im môže prislúchať nadobudnutie vlastníckeho práva
predmetných pozemkov z titulu vydržania“. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého uznesenia zdôraznil, že ak sa navrhovateľky domáhajú nadobudnutia vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, tak je potrebné, aby sa nadobudnutia vlastníckeho práva

vydržaním domáhali v sporovom konaní, pretože potvrdenie vydržania v tomto (mimosporovom) konaní
neprichádza do úvahy.

1.4 Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateliek na potvrdenie vydržania bola podľa
odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia skutočnosť, že vydržať je možné len tie nehnuteľnosti,

ktorých označenie vyplýva z údajov uvedených v katastri nehnuteľností (§ 359d ods. 2 CMP a 359f ods.
4 CMP). V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že
nepovažuje za správne to, ak sa navrhovateľky vydržaním domáhajú nadobudnutia vlastníckeho práva
k novovzniknutým parcelám vytvoreným na základe Geometrického plánu, ktoré parcely podľa katastra
nehnuteľností neexistujú (nie sú v ňom zapísané). Poukázal na to, že z odpovede Okresného úradu

Poltár, katastrálny odbor (č. l. 36 spisu) vyplýva, že parcelám č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, vedeným
v pozemno-knižnej vložke č. XXX, k. ú D. E. F. (Šoltýska), ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
19. marca 1941, zodpovedajú C- KN parcely č. XXX/X A. L. XXX/X, k. ú. J., ku ktorým nie je evidovaný
právny stav na liste vlastníctva. S ohľadom na uvedené dospel okresný súd k záveru, že podmienky na
vydanie vyzývacieho uznesenia nie sú splnené, a preto návrh navrhovateliek zamietol.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa navrhovateľky prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odvolali a v odvolaní uviedli, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie podávajú odvolanie z
dôvodu, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.

1 písm. b) CSP), ďalej z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Ďalej uviedli, že
vzhľadom na dlhodobú vlastnú oprávnenú držbu ako i vzhľadom na oprávnené držby ich právnych
predchodcov nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania za splnenia

podmienok podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Zdôraznili, že držba predpokladá faktické ovládanie
predmetu držby a súčasne i úmysel držiteľa mať predmet držby za vlastný, resp. pre seba. Bez
faktického ovládania veci preto nemožno o držbe veci uvažovať. Uviedli, že v návrhu na potvrdenie
vydržania osvedčili, že predmetné pozemky ich právni predchodcovia a napokon aj oni samé užívali
a užívajú ich dodnes. Poukázali na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo

1/2024 zo dňa 13.05.2024, kde najvyšší súd konštatoval, že právny titul je len jedným z dôkazov
preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania
sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo,
tedanapríklad,čizadržanúveczaplatildohodnutúsumu,prípadneposkytolinédohodnutéplneniealebopreukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Aj z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
možno podľa navrhovateliek vyvodiť, že je potrebné, aby držiteľ vstúpil do držby pozemku na základe
nejakého právneho titulu (zmluva, dedičské rozhodnutie a pod.). V opačnom prípade nemožno uvažovať

o jeho dobromyseľnej a oprávnenej držbe, pretože sa ujíma držby pozemku, o ktorom nemôže rozumne
dedukovať, že nikomu nepatrí. V uvedenej súvislosti navrhovateľky v odvolaní uviedli, že osvedčili svoj
vstup do držby, keďže navrhovateľka 1/ nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré užíva odo dňa smrti svojho otca, nebohého K. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, t.
j. ku dňu 19.11.2011 a navrhovateľka 2/ nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,

ktoré užíva odo dňa smrti svojho manžela, nebohého K. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
t. j. ku dňu 13.03.2016; „od tejto doby užívajú navrhovateľky nepretržite predmetné nehnuteľnosti
ako vlastné“. Uviedli, že vydržanie predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, je
úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Zákonnými predpokladmi vydržania, ktoré musia byť plnené po celú
vydržaciu dobu, sú a) spôsobilý subjekt, b) spôsobilý predmet držby, c) dobrá viera (dobromyseľnosť)

vydržateľa,d)oprávnenádržbapozákonomstanovenúdobu,e)uplynutievydržacejdoby,čojevprípade
nehnuteľností 10 rokov, pričom sú ako fyzické osoby spôsobilými subjektami vydržania, rovnako ako
sú, podľa ich názoru, predmetné novovytvorené parcely spôsobilým predmetom vydržania. Zdôraznili,
že účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Navrhovateľka 1/
vstúpila do držby 19.11.2011, navrhovateľka 2/ ako právny nástupca nebohého manžela K. H. vstúpila

do držby po jeho smrti dňa 13.03.2016, čím je splnená 10-ročná vydržacia doba podľa § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom sa do vydržacej doby podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka
započítava ajdoba,poktorúmalivecvoprávnenejdržbeichprávnipredchodcovia.Vuvedenejsúvislosti
navrhovateľky v odvolaní uviedli, že počas celej doby od roku 1941 neboli v držbe pozemkov, ktoré
sú predmetom tohto konania nikým rušené, teda ich dobromyseľnosť nebola ničím narušená, preto

sú vzhľadom na uvedené okolnosti vstupu do držby, ako aj vzhľadom na okolnosti priebehu držby
presvedčené, že sú splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam
C-KN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 551 m2, C-KN parcela č. XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 110 m2 a C-KN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
vovýmere40m2vzmyslepredloženéhoGeometrickéhoplánuč.32616881-79/2024zodňa25.06.2024,

vyhotoveného vyhotoviteľom N. K. J. – geodetom Súkromnej geodetickej kancelárie, Železničná 5,
987 01 Poltár, IČO: 32 616 881, úradne overeného Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny
odbor pod č. G1-170/2024 dňa 27.06.2024. V závere odvolania navrhovateľky navrhli, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, resp. aby odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a vydal vyzývacie

uznesenie.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie navrhovateliek 1/ a 2/ bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie na
základe navrhovateľkami 1/ a 2/ podaného odvolania.

5. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

6. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

7. Podľa § 359f ods. 4 CMP, vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie

nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že
navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním.8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Po prejednaní odvolania navrhovateliek odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 1. 5. 2021 došlo
novelou Civilného mimosporového poriadku, uskutočnenou zákonom č. 68/2021 Z. z. k presunu
kompentencií vo vzťahu k inštitútu vydržania z notárov na súdy zavedením nového konania o potvrdení
vydržania. Podľa ust. § 359a CMP, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu. V zmysle uvedeného ustanovenia CMP už teda vydržanie neriešia notári vydaním notárskej
zápisnice osvedčujúcej vydržanie nehnuteľnosti, ale celá agenda potvrdenia (predtým osvedčenia)
vydržania bola presunutá z notárov na súdy; hmotnoprávne predpoklady nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním zostali rovnaké (zachované) a upravuje ich ust. § 134 Občianskeho zákonníka.
V zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka platí, že na nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním musia byť splnené nasledovné podmienky: oprávnená držba, nepretržitosť tejto držby

a uplynutie určitého času – v prípade nehnuteľností 10 rokov, pričom do 10 – ročnej vydržacej
lehoty sa v zmysle ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka započítava aj doba, v ktorej mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí
okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať aj osobitné náležitosti charakteristické pre tento
druh konania (§ 359d ods. 2 CMP). Týmito osobitnými náležitosťami návrhu na potvrdenie

vydržania sú a) opísanie skutočností, z ktorých vyplýva splnenie predpokladov pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním,
b) označenie nehnuteľnosti, ktorej sa týka návrh na potvrdenie vydržania podľa údajov z katastra
nehnuteľností, c) označenie dňa kedy navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právozodpovedajúcevecnémubremenuvydržaním,pričomnavrhovateľmusítietoskutočnostiosvedčiť.

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie za jeden z dôvodov zamietnutia návrhu o potvrdení
vydržania považoval s odkazom na ust. § 359d ods. 2 CMP a § 359f ods. 4 CMP to, že vydržať možno
len tie nehnuteľnosti, ktorých označenie vyplýva z katastra nehnuteľností a navrhovateľky sa podaným
návrhom na potvrdenie vydržania domáhajú potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
k novovzniknutým parcelám vytvoreným na základe Geometrického plánu č. 32616881-79/2024, ktoré

nie sú zapísané v katastri nehnuteľností (ktorá skutočnosť vyplýva z odpovede Okresného úradu Poltár,
katastrálny odbor zo dňa 15. 07. 2024, kde je v bode 1. odpovede výslovne uvedené, že parcely č.
XXXX, L. XXXX A. L. XXXX, vedené v pozemnoknižnej vložke číslo XXX, k. ú. D. E. F. (Šoltýska)
zodpovedajú (novovytvoreným) C-KN parcelám č. XXX/X a č. XXX/X, k. ú. J., ku ktorým nie je evidovaný
právny stav na liste vlastníctva) tak záver súdu prvej inštancie premietnutý do zamietnutia návrhu na

potvrdenie vydržania je bez ďalšieho správny. Správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie potvrdzuje
aj skutočnosť, že podľa ust. § 359f ods. 4 CMP musí vyzývacie uznesenie, ktoré súd v zmysle ust. § 359f
ods.1CMPvydávapotom,čonavrhovateľosvedčil,žesplnilpredpokladyprenadobudnutievlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, obsahovať okrem
iného aj označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, čo nebolo možné v danom

prípade vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti splniť (§ 359f ods. 4 CMP), preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď návrh navrhovateliek na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva podľa ust.
§ 359e ods. 2 CMP zamietol.

10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie, tak ako je vyššie uvedené, ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil
konštatujúc, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia správne uviedol,
že navrhovateľky majú možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva vydržaním podaním žaloby
v sporovom konaní, avšak podmienky na potvrdenie vydržania v tomto mimosporovom konaní nie sú
(tak ako je uvedené vyššie) splnené.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 52 CMP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393

ods. 2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.