Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 54P/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125200120
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Gomolová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125200120.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, vo veci navrhovateľa (osoba
oprávnená na výživné): A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, proti osobe povinnej na výživné (otec): D.
A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XXX, A. G., zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou
so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, o návrhu navrhovateľky (matky): H. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX a o návrhu osoby oprávnenej na výživné na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu plnoletého syna A. výživným zvýšeným na sumu 300 eur
mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám plnoletého syna s účinnosťou od 7.
1. 2025.

Nedoplatok na výživnom od 7. 1. 2025 do 31. 10. 2025 v sume 551,64 eur je otec povinný
uhradiť k rukám plnoletého syna spolu s bežným výživným v splátkach po 50 eur mesačne pod
následkom straty výhody splátok.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 54P/8/2023-688 zo dňa 4. 10. 2023 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13CoP/107/2024-805 zo dňa 31. 7. 2024 v časti výšky
vyživovacej povinnosti otca v časti miesta plnenia výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.01.2025 sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca na v tom čase maloletého syna A. na sumu 400 eur mesačne počnúc dňom podania. Poukázala
na posledné rozhodnutia o vyživovacej povinnosti s tým, že s určenou sumou výživného absolútne
nesúhlasí. Je to iba nepatrné zvýšenie oproti roku 2014. Odporca vystupoval na súde arogantne,
nedokladoval svoje príjmy, nepredložil daňové priznanie, dokonca predložil súdu, že si sám sebe,
nakoľko je živnostník, vypláca mesačne výplatu 600 eur, čo je absurdné. Navýšenie sumy výživného po
deviatich rokoch iba o 140 eur považuje za neadekvátne či už vzhľadom na potreby syna, výrazný nárast

cien vo všeobecnosti vo všetkých oblastiach života ako aj k majetkovým pomerom odporcu. Uviedla, že
maloletý syn A. je študentom tretieho ročníka strednej školy. Od októbra 2023 sa výrazne zmenili pomery
na strane maloletého, ako aj na strane povinného rodiča - zníženie daňového bonusu na dieťa, zvýšenie
cien energie, ošatenia, stravného, lekárskych ošetrení, cestovného a iných, ktoré právom odôvodňujú
zvýšenie výživného na mal. A.. Špecifikovala svoje príjmy a výdavky, majetkové pomery, rovnako ako
aj príjmy otca a jeho majetkové pomery.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.02.2025 poukázal na to, že maloletý dovŕši 24.05.2025
plnoletosť, ako aj na to, že jedno z detí matky je už plnoleté a zárobkovo činné a prispieva na chodich domácnosti. Navrhovateľka vo vyčíslení nákladov uvádza sumy nepravdivé, neúplné, nepresné a
zavádzajúce. Platba za telefón maloletého mesačne 20 eur je asi trikrát viac ako platia ostatní rodičia
deťom. Komunálny odpad 90 eur ročne na osobu alebo len na maloletého? Vodné uvádza, no v

skutočnosti ho neplatí vôbec. Strava pre maloletého mesačne za 510 eur je určite premrštená. Náklady
na stužkovú a výlety sa ho netýkajú, ak chce ísť navrhovateľka na stužkovú a výlety, nech si to zaplatí
sama. Rovnako sa výživným na maloletého nemieni podieľať na oprave a výmene domácich spotrebičov
navrhovateľky. Maloletý je dlhodobo zárobkovo činný s mesačným príjmom okolo 500 eur. Otec vlastní
starý rodinný dom zaťažený hypotékou. Súdu je jeho mesačný príjem známy. Iný majetok nemá. Naopak

má dlh, ktorý musí splácať. V poslednom rozsudku bola výška výživného vyčíslená z 20 násobku
minimálnej mzdy z dôvodu nepodania daňového priznania. Ako aj sama navrhovateľka v návrhu uvádza,
situácia sa zmenila aj na jeho strane, daňové priznanie bolo podané, tak súd by mal vychádzať z jeho
skutočných príjmov a nie z fiktívneho 20 násobku minimálnej mzdy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
je ochotný platiť výživné mesačne 90 eur.

3. V ďalšom podaní zo dňa 09.07.2025 otec uviedol, že k žiadnej podstatnej zmene nedošlo na strane
ich syna. Jediné, na čo matka poukazuje v novom návrhu je skutočnosť, že došlo k zníženiu daňového
bonusu a od plnoletosti syna daňový bonus bol matke odňatý. Poukázal na to, že matka nepredložila
žiadne listiny preukazujúce jej výdavky. Poprel, že by bol jeho príjem 7000 eur 9000 eur. Od augusta
2024, kedy mu bolo rozhodnutie doručené, nedošlo za 4 mesiace k takej podstatnej zmene, že by sa

výživné malo zvýšiť o 60%, teda zo sumy 240 eur na sumu 400 eur.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 54P/8/2023 - 688 zo dňa 04.10.2023 súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť na v tom čase maloletého A. na sumu 240 eur s účinnosťou od 16.01.2023. Zároveň rozhodol
o povinnosti otca zaplatiť nedoplatok na výživnom v splátkach.

6. O odvolaní matky a otca proti uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom

č. k. 13CoP/107/2024 zo dňa 31.07.2024 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že
otec je povinný platiť zvýšené výživné vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc
dňom 16.01.2023.

7. Matka na pojednávaní zotrvala na návrhu, poukázala na zníženie daňového bonusu, vyčíslenie

výdavkov. K zmenám na jej strane uviedla, že má byť hospitalizovaná. Starší plnoletý syn už neštuduje,
nevedela sa presne vyjadriť k dátumu ukončenia štúdia. Poukázala na výdavky na stužkovú, potrebu
zubného strojčeka.

8. Otec na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení. Pribudli mu náklady na doktorát 2000 eur ročne.

Výdavky na syna sa mu zdajú neprimerané, napríklad na telefón, ktoré má on za 10 eur, pričom má
vybavenú zľavu oproti normálnemu paušálu, telefón má na firmu. Viac výdavkov na syna nenamietal.
Poprel, že by vo firme vykazoval nerozdelený zisk. Zanikla mu vyživovacia povinnosť k staršiemu
synovi vo výške 290 eur. Na neskoršom pojednávaní otec namietal výdavky syna na dopravu, ktorú
môže využívať zadarmo, kúpil si motorové vozidlo, kde výdavky na PHM sú určite vyššie. Namietal, že

používanie šošoviek je u syna nadštandard, nespochybnil, že by za ne platil.

9. Plnoletý syn sa k návrhu matky na zvýšenie výživného na pojednávaní pripojil. Rovnako sa pripojil
k jej vyjadreniam.

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima.

15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo č. 36/2005 Z.z. na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov
dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča
je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine).

19. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach
uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. V
dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových
podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho

rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Rozsudky o výživnom sú prípadmi
clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah
plnenia) a prostredníctvom úpravy v § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. sa umožňuje
prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými
skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich

kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá
môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena
pomerovmôžezahŕňaťtakzmenupomerovnastraneniektoréhozrodičov(stratazamestnania,závažné
ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane
dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

20. V čase posledného rozhodovania o výživnom na plnoletého syna mal tento 16 rokov, bol žiakom
strednej školy. Jeho pravidelné výdavky boli strava v škole 60 eur, cestovné 60 eur, strava doma 160
eur, lieky 10 eur, stužková 8 eur, mobilný telefón 10 eur, v priemere mesačné výdavky v škole 30 eur,
ošatenie, obuv 40 eur, drogéria 20 eur, vreckové 50 eur, lyžiarsky výcvik 12,50 eur, podiel na výdavkoch

na bývanie 111 eur, spolu 570 eur. I. A. nadobudol plnoletosť, stále je žiakom strednej školy. Zvýšili
sa u neho výdavky na mobilný telefón o 10 eur, znížili výdavky na vreckové o 20 eur a na hygienu o
4 eurá, ubudol výdavok na lyžiarsky výcvik. Pribudli výdavky na kontaktné šošovky vo výške 20 –
30 eur mesačne (preukázané faktúrou spoločnosti ALENSA s.r.o. Praha na sumu 59,43 eur - č.l. 123spisu). Ostatné výdavky u plnoletého syna sa podstatne nezmenili, rovnako jeho podiel na výdavkoch na
bývanie v domácnosti matky, kde býva spolu s matkou a bratom (viď bod 19 tohto odôvodnenia). Plnoletý
syn má príjem z brigádnickej činnosti, ktorého výška podľa potvrdenia zamestnávateľa Tesco STORES

SR a. s. bola v mesiacoch 10 - 12/2024 v priemere 270,10 eur v čistom a za obdobie 1 - 5/2025 spolu vo
výške 353,25 eur, t.j. 70,65 eur mesačne a podľa potvrdenia zamestnávateľa Cromwell a.s. Bratislava
mal plnoletý syn v mesiacoch 1 - 5/2025 priemerný čistý mesačný príjem 139,07 eur. Plnoletý syn vlastní
motorové vozidlo Volkswagen rok výroby 1997, ktorý nadobudol za sumu 900 eur v mesiaci júl 2025.

21. Matka v čase posledného konania o výške vyživovacej povinnosti bola zamestnaná v spoločnosti
ELPRAM, s.r.o. kde mala príjem 1093,34 eur mesačne s daňovým bonusom a neskôr v spoločnosti
Competence Call Center s.r.o. Bratislava a to do 29.02.2024. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne
matke boli vyplatené nemocenské dávky za obdobie 1 - 4/2024 spolu vo výške 2174,20 eur.
Následne od 03.04.2024 je zamestnaná v spoločnosti ELPRAM s.r.o. Žilina, kde podľa potvrdenia
tohto zamestnávateľa mala v mesiacoch 4/2024 - 12/2024 čistú mzdu bez daňového bonusu

a zamestnaneckej prémie v priemere 1454,57 eur a za obdobie 1 - 5/2025 čistú mzdu bez daňového
bonusu a zamestnaneckej prémie v priemere 1493,15 eur. Poberala daňový bonus na plnoletého syna
A., ktorý sa od 01.01.2025 znížil na sumu 50 eur a od plnoletosti syna Petra, t.j. 24.05.2007 nárok na
uplatňovanie tohto daňového bonusu matke zanikol. Matka poberá prídavok na dieťa 60 eur mesačne.
Výdavky na bývanie v domácnosti matky v čase posledného rozhodovania súdu boli 335 eur mesačne.

Aktuálne podľa matkou tvrdených a faktúrami predložených výdavkov sú tieto na elektrinu 295 eur
mesačne, vodné a stočné 15 eur mesačne, odpad 7,5 eur mesačne (99 eur : 12 mesiacov) a internet
18 eur mesačne, t.j. spolu 335,50 eur, teda v nezmenenej výške. Okrem bežných výdavkov na stravu,
ošatenie, hygienu má matka výdavok na splácanie povoleného prečerpania na účte, ktorý sa zvýšil
zo sumy 10 eur na 25 eur. Pribudli jej výdavky na lieky 25 eur mesačne. Matke zanikla vyživovacia

povinnosť k staršiemu plnoletému synovi H., ktorý ukončil štúdium na vysokej škole ku dňu 04.10.2024.
Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 5Pc/54/2024 - 24 zo
dňa 04.12.2024, ktorým bola zrušená vyživovacia povinnosť otca voči plnoletému synovi H.. Matka stále
vlastní rodinný dom, v ktorom so synmi býva, ako aj vinice v katastrálnom území Svätý Jur.

22. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca posledným rozhodnutím bol tento zamestnaný v
spoločnosti GALN s.r.o. s mesačným príjmom 600 eur priemerne, bol jediným spoločníkom a konateľom
tejto spoločnosti. Vlastnil rodinný dom, v ktorom býval s partnerkou, výdavky na bývanie predstavovali
spolu 135 eur mesačne. Mal bežné výdavky na svoju osobu a vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému
synovi H., exekučné zrážky vo výške 82 eur. Splácal hypotéku 150 eur, mal pôžičku od vlastnej

spoločnosti 10 eur. Obchodná spoločnosť GALN s.r.o. vlastnila dvojizbovú garsónku, ktorú prenajímala
za 450 eur mesačne, ďalej 3 motorové vozidlá. Súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 63 ods.
2 zákona o rodine a určil výšku priemerného mesačného príjmu otca na 20 násobok sumy životného
minima a to z dôvodu, že otec nepredložil podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov a
neumožnil predložením uvedených dokladov zistenie skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu.

Otec je stále zamestnaný v spoločnosti GALN s.r.o., ktorej je stále jediným spoločníkom a konateľom.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca mal v roku 2024 priemerný čistý príjem 645,29 eur a v mesiacoch
1 - 5/2025 priemerný čistý príjem 552,34 eur. Sociálnou poisťovňou boli otcovi vyplatené nemocenské
dávky za obdobie 10 – 11/2024 spolu vo výške 368,80 eur. Má stále bežné výdavky na stravu, ošatenie,
obuv a hygienu. Vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi H. mu zanikla ku dňu 10.10.2024, pričom táto

bola určená dohodou otca a plnoletého syna H., ktorá bola schválená ako zmier rozhodnutím okresného
súdu č. k. 7Pc/7/2023 - 33 zo dňa 11.12.2023 a v zmysle, ktorej sa otec zaviazal platiť výživné 290
eur mesačne (č.l. 104). Otec uvádzal zvýšenie výdavkov v súvislosti s tým, že si robí doktorát 2000
eur ročne, má zvýšené náklady na energie, pomáha rodičom, vnúčaťu v rodine. Poukazoval na to, že
spoločnosť GALN s.r.o. bola minulý rok v strate (2024) a že vo firme nevykazuje nerozdelený zisk. Inú

zmenu pomerov na jeho strane neuviedol. Z účtovnej závierky obchodnej spoločnosti GALN s.r.o. za
rok 2024 súd zistil, že nerozdelený zisk spoločnosti minulých rokov predstavuje sumu 121 198 eur.
Podľa daňového priznania za rok 2024 mala spoločnosť výsledok hospodárenia - 5073,68 eur, ktorý bol
tvorený ako rozdiel súčtu výnosov z hospodárenia činnosti a z finančnej činnosti 37 630,23 eur a súčtu
nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť. Otec opätovne na výzvu súdu, aby preukázal

príjmy z podnikania a predložil podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov a umožnil súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie súdu, nereagoval. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami otca o tom že keď daňové priznanie
bolo podané tak by mal súd vychádzať z jeho skutočných príjmov a nie z fiktívneho 20 násobkuminimálnej mzdy. Daňové priznanie rovnako ako aj účtovná závierka sú nepostačujúce pre zhodnotenie
schopnosti otca platiť výživné, nakoľko v daňovom priznaní sa napríklad neuvádzajú zisky vyplácané
spoločníkovi, nie sú tam zohľadnené príjmy a výdavky neovplyvňujúce základ dane a podobne. Aj keď

spoločnosť vykázala za rok 2024 stratu, z účtovnej závierky za rok 2024 vyplýva nerozdelený zisk vo
výške 121 198 eur, ktorú skutočnosť otec poprel bez relevantných dôvodov. Zároveň otec nepredložil
doklady na zhodnotenie jeho príjmov za obdobie roku 2025. Súd preto opätovne aplikoval ustanovenie
62 ods. 3 zákona o rodine a určil výšku priemerného príjmu otca ako 20 násobok sumy životného minima
(v roku 2025 284,13 eur ). Súd poukazuje aj na skutočnosť, že výdavky otca (vo vyhlásení č.l. 45, na

výživné, školné, pomoc rodine) výrazne presahujú ním tvrdený príjem pracovného pomeru cca 600 eur.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výške
vyživovacej povinnosti otca na plnoletého syna A. došlo k zmenám odôvodňujúcim zvýšenie vyživovacej
povinnostiotca.Došlonajskôrkzníženiua neskôrzánikunárokunadaňovýbonus,ktorýbolzohľadnený
pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca v poslednom rozhodnutí. Ďalšou podstatnou okolnosťou
je zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému synovi H. (otcovi ubudol výdavok vo výške 290 eur

mesačne). Pokiaľ matka uvádzala výdavky na stravu maloletého vo výške 450 eur mesačne, tieto súd
považoval za nadhodnotené. Rovnako tvrdenia matky, ktorými odôvodňovala návrh tým, že nesúhlasí
so skorším rozhodnutím o výške vyživovacej povinnosti, nie je možné zohľadniť ako zmenu pomerov,
pôvodné rozhodnutie z roku 2024 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu je právoplatne skončené.
Otec namietal výšku výdavkov plnoletého syna na mobilný telefón 20 eur, ktorú sumu nepovažoval súd

za nadhodnotenú vzhľadom na potrebu využívania internetových služieb plnoletého syna pre študijné
účely. Ďalej otec namietal výdavok na vodné z dôvodu, že podľa neho sa neplatí vôbec. Matka faktúrou
od spoločnosti SEVAK a.s. preukázala platenie vodného (č.l. 122 spisu). Súd nezohľadnil námietku otca
k výdavkom na stužkovú a výlety, nakoľko ich považoval za odôvodnené. Pokiaľ sa týka výdavkov na
očné šošovky otec najskôr namietal, že tieto prepláca zdravotná poisťovňa, neskôr uvádzal už len že

ich považuje za na nadštandard. Súd má za to, že výška výdavkov na očné šošovky nepredstavuje
takú vysokú položku, aby bolo možné hovoriť o nadštandarde, pričom, ak dovtedy plnoletý syn nosil
okuliare (v skoršom konaní neuvádzané), čiastočne došlo k náhrade výdavkov za okuliare. Výdavky na
cestovné na plnoletého syna 60 eur sú uvádzané v návrhu na začatie konania v rovnakej výške, ako
boli pôvodnom konaní. Skutočnosť, že plnoletý syn si neskôr zakúpil auto, neovplyvnila tieto výdavky,

plnoletý syn neuvádzal vyššie náklady na dopravu autom. Rovnako skutočnosť, že plnoletý syn si
našetril peňažné prostriedky na zakúpenie staršieho motorového vozidla, nemôže mať vplyv na výšku
vyživovacej povinnosti otca za situácie, že boli zistené jeho schopnosti a možnosti platiť výživné tak,
ako je vyššie uvedené. Taktiež, že otec namieta výdavky na internet, elektrinu, ktoré matka preukázala
faktúrami, ako aj výdavky na drogériu, hygienu, ošatenie. Posledne uvedené sú vo výške tak ako boli

ustálené v poslednom rozhodnutí o výživnom a neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by mali byť
znížené, súd ich považuje za opodstatnené.

24.Kzmenepomerovdošloajnastranematkyatokzvýšeniujejpríjmuakzánikuvyživovacejpovinnosti
na plnoletého syna H.. Zároveň sa jej znížili výdavky na bývanie, nakoľko sa na týchto podieľa už aj

plnoletý syn H.. Plnoletý syn A. zároveň má príjem z brigád.

25.Zohľadniacvšetkyvyššieuvedenéskutočnostisúdrozhodolozvýšenívyživovacejpovinnostiotcana
plnoletého syna A. na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od 07.01.2025
a to k rukám plnoletého syna.

26. Zameškané výživné súd určil za obdobie od 07.01.2025 do 31.10.2025 zo zvýšenej sumy, t.j. 60 eur
a určil ho ako súčet pomernej častí zameškaného výživného za 1/2025, t.j. 25 dní x 1,94 eur = 48,50
eur a 9 násobku zameškaného výživného 60 eur za mesiace 2 - 10/2025, t.j. 540 eur, spolu 588,50 eur.
Súd povolil otcovi splácať zameškané výživné k rukám plnoletého syna v mesačných splátkach po 50

eur spolu s bežným výživným. Nakoľko zameškané výživné rovnako ako bežné výživné je vykonateľné
doručením, je otec povinný začať splácať dlh na zameškané výživnom spolu s prvým bežným výživným
po doručení rozsudku. Prípade, že sa dostane otec z omeškania s prvou, prípadne ktoréhokoľvek
nasledujúcou splátkou, stáva sa celý dlh splatným naraz.

27. Nakoľko týmto rozhodnutím došlo k zmene skoršieho rozhodnutia v časti výšky vyživovacej
povinnosti otca a v časti miesta plnenia výživného, súd túto zmenu vyjadril vo výroku tohto rozsudku.28. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre
aplikáciu ustanovení § 53 - § 56 CMP, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.