Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125206812
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125206812.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ZuzanyKrivdovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX,
XXX XX B., právne zastúpený: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Žilina č. k. 25C/57/2025-36 zo dňa 20.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Vo výroku III. zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

III. Vo výroku IV. uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do
nehnuteľnosti, a to do rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné

číslo 1185/1, 1185/2, 1185/3 nachádzajúceho sa v k. ú. B., obec B., okres D., zapísaného na LV č. XXXX.
(výrok I.). Žalovanému uložil zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,
s výnimkou procesných úkonov vedených prd orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi verejnej
a štátnej správy a súdmi Slovenskej republiky, na ktoré bude žalovaný riadne predvolaný (výrok II.). Vo
zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.). Žalovaného poučil,
že môže v postavení žalobcu podať žalobu vo veci samej proti A. A., nar. XX.XX.XXXX, v postavení

žalovanej, ktorou sa bude domáhať zrušenia nariadených zákazov, navrátenia do pôvodného stavu
alebo náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného patrenia (výrok IV.). O nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov strán, z dôvodu, že konaním žalovaného je ohrozené jej zdravie, život, duševná, telesná

integrita a bezpečnosť, a to konaním spočívajúcim vo fyzickom ohrozovaní žalobkyne, vyhrážaním sa,
že ju zabije. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby
nevstupoval do nehnuteľností, a to do rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele
registra „ C “ parcelné číslo 1185/1,1185/2, 1185/3, nachádzajúceho sa v k. ú. B., obec B., okres D.,
zapísanéhonaLVč.XXXXanapriľahlépozemkyparc.č.1185/1-zastavanáplochaanádvorieovýmere
41 m2, parc. č. 1185/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, parc. č. 1185/3 - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. 1185/10 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2, parc. č.
1185/11 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, parc. č. 1185/12 - zastavaná plocha a nádvorieo výmere 10 m2, parc. č. 1185/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2, parc. č. 1185/14 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2, parc. č. 1185/15 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
126 m2, parc. č. 1186/1 - záhrada o výmere 127 m2, parc. č. 1186/2 - záhrada o výmere 150 m2, parc.

č. 1186/3 – záhrada o výmere 88 m2, nachádzajúce sa v k. ú. B., obec B., okres D., zapísané na LV
č. XXXX. Súčasne sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom
konaní, orgánmi verejnej a štátnej správy a súdmi SR, na ktoré bude žalovaný riadne predvolaný. Návrh
odôvodnila tým, že žalovaný, ktorý je manželom jej vnučky, s ktorými žalobkyňa trvale býva na adrese

B. XXX, sa jej a jej synovi A. A., ktorý sa o ňu stará, vyhráža, že oboch pozabíja a „podreže ako psov“.
Približne tri roky, odkedy sa k žalobkyni žalovaný spolu s vnučkou nasťahovali, žalovaný jej zakazuje
používať spoločnú kúpeľňu tak, že kúpeľňu zamyká a žalobkyňa si musí napustiť vodu do nádoby, aby
sa mohla poumývať. Žalobkyňa žije len v jednej malej izbe, kde má kuchyňu a posteľ a zvyšok domu
využívajú žalovaný s jej vnučkou. Žalovaný berie žalobkyni veci, napríklad palicu na chodenie, pričom
žalobkyňa sa nedokáže bez nej pohybovať. Žalovaný vymenil zámku od vchodu na pozemok a žalobkyni

odmieta dať kľúč, tým sa snaží zamedziť prístup jej synovi, ktorý sa o žalobkyňu chodí starať. Žalovaný
často požíva alkoholické nápoje a potom je na ňu ešte agresívnejší, často jej vulgárne nadáva. Svojím
správaním vyvoláva u žalobkyne strach, pričom je staršia osoba, má zdravotné problémy a nevie sa
brániť. Dňa 10.06.2025 bola žalobkyňa odprevadiť syna A. A., keď jej bol pomôcť, vtedy sa im žalovaný
začal vyhrážať, že ich zabije a pobije ako psov, potom žalobkyni klopal na okno a kričal, že podpáli

chalupu, pričom bol opäť pod vplyvom alkoholu. Jeho manželka (vnučka žalobkyne) sa ho tiež bojí, preto
sa bojí žalobkyne zastať. Potom sa žalobkyňa zavrela v izbe, lebo sa bála, že svoje vyhrážky naplní.
Súd prvej inštancie po oboznámení sa s prílohami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
konštatoval, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ČVS: ORP-561/ZO-
ZA-2025 zo dňa 12.6.2025, ktorým (podľa jeho názoru) vyšetrovateľ vzniesol voči žalovanému podľa

§ 199 ods. 1 Trestného poriadku obvinenie z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2
písm. b) Trestného zákona, pretože na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver
vyšetrovateľa, že žalovaný dňa 10.06.2025 v čase približne o 20.00 hod. na dvore rodinného domu č.
XXX v kat. úz. obce B., okres D., po predchádzajúcom konflikte a v amoku sa vyhrážal A. A. a jeho matke
A. A. slovami: „zabijem vás obidvoch a podrežem ako psa“ a ihneď potom A. A. uviedol „podpálim celý

dom a aby tam neboli“, následne odišiel a A. A. sa z tohto dôvodu pred ním musela ukryť do svojej izby,
keďže uvedeným konaním u nej vzbudil pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Okrem vyššie
označeného uznesenia orgánu činného v trestnom konaní mal osvedčené, že na základe potvrdenie
o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.06.2025, podľa ktorého Okresné riaditeľstvo PZ v Žiline
vykázalo žalovaného zo spoločného obydlia, a to z rodinného domu na adrese B. XXX, ako aj na celé

obydlie na tejto adrese, vrátane nebytových priestorov, chodieb a vstupného vchodu na dobu 14 dní.
Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu výpovedí obsiahnutých v Zápisnici o výsluchu osoby žalobkyne
zo dňa 11.06.2025 a v Zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 11.06.2025 podaného A. A. je osvedčený
vyššie uvedený skutkový stav.
S poukazom na uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne a predložené listinné dôkazy dospel k záveru, že

sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm.
e) a h) CSP.
Vzhľadom na povahu nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzil čas trvania nariadeného
neodkladného opatrenia. V zmysle § 337 ods. 1, 2 CSP poučil žalovaného o možnosti podať voči
žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať zrušenia nariadených zákazov, navrátenia do

pôvodného stavu alebo náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Žalovanému uložil zákaz priblíženia v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 10 metrov, ktorú vzdialenosť
považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie žalobkyne a žalovaného, ale aj
z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne žalovaným, za účelom vyhnutia sa
priblíženiu k žalobkyni.

V prevyšujúcej časti v rozsahu nad 10 metrov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zákaze
priblíženia zamietol. Súčasne zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaného nevstupovať na vyššie označené priľahlé pozemky
z dôvodu, že v zmysle § 325 ods. 2 CSP je možné zakázať žalovanému nariadením neodkladného
opatrenia iba vstup do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je žalovaný dôvodne

podozrivý z násilia.
Keďže návrhu žalobkyne v časti vyhovel a v časti ho zamietol, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý žiadal, aby súd prvej inštancie v autoremedúre uznesenie zrušil a konanie zastavil, alebo aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal

z podozrenia obsiahnutého v trestnom oznámení A. A. (syna žalobkyne) a najmä zo záverov uznesenia
sp. zn. ČVS: ORP561/ZO-ZA-2025 zo dňa 12.06.2025, ktoré ale neobsahuje žiadne obvinenie jeho
osoby z popísaných skutkov, iba uznesenie o začatí konania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por.
Tvrdenia žalobkyne o vyhrážaní, neumožnení používať kúpeľňu, zamykaní brány a ďalšie z jeho strany
sú zavádzajúce, ani polícia pri ďalšom preverovaní oznámenia ich nebrala za vierohodné, pretože

vychádzajú z rozporných tvrdení syna žalobkyne, ktorý sa žalovanému vyhrážal, že ich z uvedeného
rodinného domu raz dostane. Poverená policajtka do dnešného dňa nenašla dôvod na vznesenie
obvinenia proti nemu. Nakoľko v spoločnej domácnosti žije spolu s ním a žalobkyňou aj jej vnučka,
s ktorou má pozitívny vzťah a zároveň v bezprostrednom susedstve žije dcéra a zať žalobkyne, ktorí by
v prípade pravdivosti tvrdení žalobkyne a jej syna A. o jeho násilnostiach sami proti nemu rázne zakročili,
je dôvodné tvrdenia o násilí na žalobkyne považovať za nepravdivé. Žalobkyňa ani netvrdí, že by ostatní

členovia rodiny proti nemu museli niekedy pre existenciu násilia zasahovať. Syn žalobkyne do zápisnice
o trestnom oznámení uviedol, že situácia sa vyhrotila v lete v roku 2024, kedy začali prvé vyhrážky
z jeho strany. Je otázne, prečo tieto rozporné tvrdenia súd dôsledne nevyhodnotil, ale naopak, právne
nelogicky ich vyhodnotil ako dôvody preukazujúce naliehavosť pre vydanie neodkladného opatrenia,
ktorýmzasiaholdojehozákladnéhoprávanaobydlieapokojnýrodinnýživot.Súdprvejinštanciezamenil

právny význam inštitútu začatia trestného konania s inštitútom vznesenia obvinenia proti konkrétnej
fyzickej osobe. Tvrdenia A. A. o týraní jeho matky a manželky (žalovaného) a ich spoločných detí sú jeho
účelovým klamstvom, ktoré zásadne popiera a poprela vo svojom výsluchu pred poverenou policajtkou
aj jeho manželka. So svojou manželkou má harmonické manželstvo.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v danom prípade ide o dôvodné podozrenie, že
žalovaný na nej páchal násilie, nie je teda rozhodujúce, či bolo voči nemu v čase vydania neodkladného
opatrenia vznesené obvinenie, nakoľko už len začatím trestného stíhania voči žalovanému je zrejmé,
že podozrenie je dôvodné. Toho, ako sa k nej správal žalovaný, boli svedkom aj jej dcéra E. F. a jej syn
A. F., ktorí ju navštevovali. Nie je pravdou, že rodičia vnučky by zakročili, nakoľko dcéra (matka vnučky)

požíva často alkoholické nápoje, pričom keď vnučka so žalovaným u nich bývali, tiež mala so žalovaným
konflikty a povedala, že sa z neho dostala na psychiatriu. Otec vnučky pracuje so žalovaným, preto sa
do toho, čo jej žalovaný robí, nikdy nemiešal. Nikdy netvrdila, že žalovaný na nej pácha fyzické násilie,
avšak to psychické násilie na nej páchal takmer denne, pričom to dospelo do štádia, že sa jej vyhrážal
zabitím a vtedy sa naozaj bála o svoj život a zdravie, preto to riešila cestou polície. Momentálne, keď

žalovaný nie je doma, situácia je pokojná, vnučka sa k nej správa pekne. Tiež sa žalovaného bojí, preto
munedokážeodporovať.Poukazujúcna§325ods.2písm.e)CSPuviedla,žezačatietrestnéhostíhania
voči žalovanému a jeho vykázanie políciou zo spoločného obydlia sú postačujúcimi dôkazmi na to, aby
súd dospel k záveru, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia.

5. Ďalšie vyjadrenia k veci neboli do času rozhodnutia odvolacieho súdu v odvolacom konaní
produkované.

6. Krajský súd, ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. d)
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré postupom podľa § 388 CSP
zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (aj v tej časti, v ktorej
mu súd prvej inštancie vyhovel).

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

8. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,
než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje
pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania

neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Potreba upraviť pomery medzi nimi pritom musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do
základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať
konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

9. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností, ktoré hodnoverne
osvedčujú ich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).
Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania,
ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Všetky zásady

dokazovania platné v civilnom procese sa nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu
poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného
opatrenia. Skôr, ako súd neodkladné opatrenie nariadi, musí, resp. mal by skúmať, či sledovaný
účel nemožno dosiahnuť i inými prostriedkami, resp. medzi inými osobami, než označenými v návrhu
navrhovateľom – žalobcom.

10. Účelom neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt
páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou.
Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala
do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí

mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje
samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná
integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia.

11. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia odôvodnila v podstate tým, že žalovaný, s ktorým býva v predmetnom rodinnom
dome (spolu s jej vnučkou – manželkou žalovaného), ju fyzicky ohrozuje a vyhráža sa, že ju zabije.
Súčasne uviedla, že žalovaný jej zakazuje používať spoločnú kúpeľňu a túto zamyká, berie jej veci,
napríklad palicu na chodenie, pričom žalobkyňa sa nedokáže bez nej pohybovať, vymenil zámku od
brány na pozemok a žalobkyni odmieta dať kľúč, čím sa snaží zamedziť prístup jej synovi A. A., ktorý sa

o žalobkyňu chodí starať, žalovaný často požíva alkoholické nápoje a potom je na ňu ešte agresívnejší,
často jej vulgárne nadáva. Dňa 10.06.2025 sa žalovaný žalobkyni a jej synovi A. A. vyhrážal, že ich
zabije a pobije ako psov a keď syn odišiel domov, žalovaný klopal žalobkyni na okno a kričal, že podpáli
chalupu, pričom bol opäť pod vplyvom alkoholu.

12. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie odôvodňujúcimi vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nestotožnil. Zo Zápisnice o výsluchu osoby A. A. (žalobkyne) ČVS:ORP-561/
ZO-ZA-2025 zo dňa 11.06.2025 o. i. vyplynulo, že dňa 10.06.2025 okolo 20,00 hod., keď syn žalobkyne
A. A. odchádzal z návštevy žalobkyne domov, žalovaný sa jemu aj žalobkyni vyhrážal, že ich zabije
a pobije ako psov. Žalobkyňa bola rozrušená, preto šla do svojej izby, jej syn odišiel domov. Počas

spoločného bývania ju žalovaný nikdy fyzicky nenapadol (keby ju napadol fyzicky, tak by hliadku polície
určite volala), nikdy na neho nevolala hliadku polície a vyhrážal sa jej len jedenkrát dňa 10.06.2025.
Rovnako zo Zápisnice o trestnom oznámení ČVS:ORP-561/ZO-ZA-2025 zo dňa 11.06.2025, ktoré na
žalovaného podal syn žalobkyne, vyplynulo, že žalovaný nikdy jeho ani žalobkyňu fyzicky nenapadol,
vždy to ostalo v slovnej rovine, a to vyhrážkami a neustálymi vulgarizmami.

13. Za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní odvolací súd požiadal o poskytnutie súčinnosti Obec B.
a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline - Obvodné oddelenie Policajného zboru Žilina – okolie
(ďalej len „OR PZ Žilina“) /č.l. 83 a 84 spisu/.14. Z odpovede obce B. vyplynulo, že voči osobám žijúcim na adrese B. XXX (rodinný dom, v ktorom
bývali žalobkyňa spolu so žalovaným a jeho rodinou) obec neviedla žiadne priestupkové konanie.

Osoby sa na verejnosti správajú slušne, svojimi činmi nenarušujú občianske spolužitie a nemajú žiadne
nedoplatky na miestnych daniach a komunálnom odpade). Bližšie informácie o rodinných pomeroch,
povahových vlastnostiach alebo spáchaní trestného činu, či priestupku obci nie sú známe.

15. Podľa odpovede OR PZ Žilina dňa 20.08.2025 bolo vydané uznesenie ČVS: ORP-561/ZO-ZA-2025,

ktorým podľa § 214 Tr. por. bola vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného
vyhrážania, ktorej sa mal páchateľ dopustiť konaním na tam (i vyššie) uvedenom skutkovom základe,
postúpená Okresnému úradu v Žiline, odboru všeobecnej a vnútornej správy so sídlom v Žiline na
prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania
preukázali, že nejde o trestný čin nebezpečného vyhrážania, ale ide o priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu.

16. Z odôvodnia označeného uznesenia vydaného v predmetnej trestnej veci (ČVS: ORP-561/ZO-
ZA-2025) vyplynulo, že k slovnému konfliktu medzi žalovaným a synom žalobkyne dňa 10.06.2025
na adrese B. XXX jednoznačne došlo, čo potvrdil aj sám podozrivý žalovaný vo svojej výpovedi. Pri
vyhrážkach týkajúcich sa podpálenia chalupy, teda nehnuteľnosti na adrese B. XXX, nebolo preukázané,

kto túto vyhrážku vyslovil. Rovnako tak aj z vykonaného šetrenia na adrese B. XXX bolo zistené,
že obyvateľka domu vyhrážku zabitím v daný deň počula, avšak bezprostredne po nej sa podozrivý
žalovaný poškodenej žalobkyni ospravedlňoval a uviedol, že to nemyslel vážne a že už vybuchol.
Po tomto incidente poškodení nevolali na miesto hliadku polície, poškodený syn žalobkyne odišiel na
miesto trvalého bydliska bezprostredne po skutku, poškodená žalobkyňa sa niekoľko hodín po skutku

rozprávala o danej situácii s podozrivým žalovaným a jeho manželkou na uvedenej adrese a ostala
naďalej v nehnuteľnosti bývať. Vec poškodení (t.j. žalobkyňa a jej syn) oznámili až dňa 11.06.2025 vo
večerných hodinách, pričom do toho času poškodená žalobkyňa zotrvala v nehnuteľnosti s podozrivým
žalovaným a jeho manželkou. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že ju podozrivý nikdy fyzicky
nenapadol a uviedla, citujem: „božechráň, aby ma udrel“ a takisto uviedla, že ju nikdy slovne nenapadol,

iba v jej prítomnosti hundral, čo uviedol, aj podozrivý žalovaný, ktorý sa vyjadril, že niekedy je to
s poškodenou žalobkyňou ťažké, nakoľko je staršia, zabúda na veľa vecí a musí ju upozorňovať.
Poškodená žalobkyňa uviedla, že nebola svedkom priamych vyhrážok od podozrivého k jej synovi,
ktoré vo svojej výpovedi opisoval poškodený syn žalobkyne, ktoré sa mali podľa jeho výpovede zo dňa
11.06.2025 uskutočniť počas leta roku 2024, decembra 2024, pričom nevedel uviesť koľkokrát sa mu mal

podozrivý žalovaný vyhrážať. Vo svojej výpovedi zo dňa 19.06.2025 však (syn žalobkyne) uviedol, že
podozrivý žalovaný sa mu vyhrážal neustále od mesiaca apríl 2024 alebo máj 2024, keď bol poškodený
na návšteve u svojej matky. Ku žiadnemu z týchto skutkov nebola privolaná hliadka polície ani veci
neboli riešené zápisnične na polícii. Poškodená žalobkyňa uviedla, že tieto vyhrážky nikdy nepočula,
vie o nich len sprostredkovane od svojho syna. Obaja poškodení (t.j. žalobkyňa i jej syn) uviedli, že

ich podozrivý nikdy fyzicky nenapadol, ale slovne mal žalovaný napádať syna žalobkyne opakovane.
Poškodená žalobkyňa na otázku, či má obavu o svoj život a zdravie uviedla, že „ale hej“ ak bude
(žalovaný) takýto agresívny stále, tak samozrejme, že bude obava a on sa musí zmeniť a následne na
ďalšiu otázku odpovedala, že sa bojí, že jej niečo urobí, avšak nekonkretizovala, že by jej obavy vyplývali
práve z tejto vyhrážky smrťou zo dňa 10.06.2025 a obavy sa všeobecne týkali skutočnosti, že by jej

mohol žalovaný ublížiť nešpecifikovaným spôsobom, čo sa mohlo týkať aj napríklad obáv z ublíženia
na zdraví vo forme bitky.
Orgán činný v trestnom konaní tiež konštatoval, že skutočnosti týkajúce sa zákazu vstupovania do
kúpeľne žalobkyni v tomto prípade neboli preukázané, nakoľko svedok aj podozrivý žalovaný uviedli,
že kúpeľňa v nehnuteľnosti na adrese B. XXX je spoločná pre všekých obyvateľov na adrese a bola

uzamknutá iba na čas, kedy sa prerábala a nebýva uzamknutá. Žalobkyňa sama v zápisnici zo dňa
28.07.2025 uviedla, že sa do kúpeľne chodí česať a uviedla, že nebola nápis zákaz vstupu tam bol
zavesený chvíľu a bola zamknutá, pričom nevedela uviesť ako dlho. Ostatné veci týkajúce sa sporov
medzi žalobkyňou a žalovaným (preloženie lavičky, zamykanie brány a pod.) možno považovať za
schválnosti na úrovni priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

V rámci vyšetrovania bolo lustráciou zistené, že žalovaný nemá zápis v registri trestov, nedopustil sa
priestupku na úseku občianskeho spolunažívania, nie je držiteľom zbrane ani zbrojného preukazu, nie
je voči nemu vedené trestné stíhanie a zo správy obce B. bolo zistené, že žalovaný sa na verejnosti
správa slušne a svojimi činmi nenarušuje občianske spolužitie, nie je voči nemu vedené žiadne konanie.17. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie s obsahom, ktorého nariadenia sa žalobkyňa

podaným návrhom domáhala, predstavuje opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak
existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za

osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

18. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ
spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v

pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Takéto
dôkazyžalobkyňasúduprvejinštancienepredložila.Kpredloženémutrestnémuoznámeniuodvolacísúd
uvádza, že toto podal syn žalobkyne, a nie samotná žalobkyňa, táto bola vypočutá za účelom doplnenia
skutočností uvedených v trestnom oznámení. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že žalovaný zamyká
kúpeľňu a zakazuje jej kúpeľňu používať, odvolací súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach, keď sama

žalobkyňauviedla,žesatamkúpaladvarazy,keďbolivnučkasožalovanýmprečažesatamchodíčesať
a pozerať do zrkadla. Odvolací súd vidí rozpor tiež v tvrdeniach žalobkyne a jej syna, keď žalobkyňa
vo výpovedi dňa 11.06.2025 uviedla, že žalovaný minulý rok zmenil zámku na bránke, pričom ona kľúč
nemá, a tým žalovaný bráni, aby ju syn navštevoval, na druhej strane syn žalobkyne vo výpovedi z toho
istého dňa uviedol, že za žalobkyňou chodí každý deň. Odvolací súd poukazuje tiež na výsledky a záver

vyšetrovania, ktoré preukázali, že konanie žalovaného nie je trestným činom nebezpečného vyhrážania,
ale konanie žalovaného možno kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, a preto
bolavecOkresnýmriaditeľstvomPZvŽiline,obvodnéoddeleniePZŽilina–okoliepostúpenánakonanie
Okresnému úradu v Žiline, odbor všeobecnej a vnútornej správy. Ani zo správy obce B. nevyplýva, že
by voči žalovanému bolo vedené akékoľvek priestupkové konanie, naopak, osoby žijúce na adrese B.

XXX sa na verejnosti správajú slušne a svojimi činmi nenarušujú občianske spolužitie.

19. Vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov, odvolací súd dospel k záveru, že konanie žalovaného voči
žalobkyni, ktorým odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nedosahuje takú intenzitu
zásahu do telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne, ktorá by odôvodňovala potrebu súdneho zásahu

do pomerov žalobkyne a žalovaného podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP (ako konštatoval súd prvej
inštancie), a to už vôbec nie v „zrýchlenom režime“ do 24 hodín od doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (§ 328 ods. 2 veta druhá CSP). Konanie žalovaného nedosiahlo takú intenzitu,
ktorá by odôvodňovala taký zásah do jeho práva na obydlie a rodinný život ako požadovala žalobkyňa.
Žalobkyňa neosvedčila fyzické útoky žalovaného voči jej osobe, len slovné „hundranie“ či „poznámky“

na jej adresu, pričom v prípade vyhrážania sa žalovaného dňa 10.06.2025 malo ísť o ojedinelý tohto
druhu incident.

20. Pre úplnosť v súvislosti s konaním a správaním sa žalovaného sa odvolaciemu súdu žiada
podotknúť, že ho považuje za neakceptovateľné, o to viac, že sa týka osôb žijúcich v spoločnej

domácnosti. Vydaním tohto uznesenia odvolací súd vyššie opísané správanie sa a konanie žalovaného
nijakým spôsobom neodobruje ani neschvaľuje. Konfliktné a vulgárne správanie k blízkym osobám,
či osobám vyššieho veku nie je možné ospravedlniť nijakým prijateľným dôvodom. Na tomto mieste
odvolací súd apeluje na sporové strany, aby vyvinuli všetko úsilie na to, aby ich vzájomné spolužitie bolo
harmonickým,resp.naúrovnielementárnejľudskejslušnostinevyhnutnejprefungovaniemedziľudských

vzťahov.

21. Vzhľadom na vyššie konštatované, keď žalobkyňa neosvedčila jeden zo zákonných predpokladov
nariadenia neodkladného opatrenia, a to naliehavosť a nevyhnutnosť úpravy pomerov strán
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, spôsobom ako sa domáhala v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, odvolací súd v zmysle § 388 CSP vo výrokoch I. a II. zmenil uznesenie súdu
prvej inštancie tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (aj) v tejto časti zamietol.22. Vo výroku III. (ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietnutý)
odvolaním nenapadnutom zostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. Vzhľadom k zamietnutiu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v celosti) stratilo poučenie žalovaného o možnosti podať

proti žalobkyni samostatnú žalobu obsiahnuté vo výroku IV. opodstatnenie, preto tento výrok uznesenia
súdu prvej inštancie odvolací súd bez ďalšieho zrušil.

23. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal voči žalobkyni

akostraneneúspešnejnároknanáhradutrov(prvostupňovéhoajodvolaciehokonania)vplnomrozsahu.
Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)